Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. marec 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/173/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709211562
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8709211562.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu L. X., nar. X.X.XXXX,

bytom F. Z., V. XXX, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Nám.
sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, proti žalovaným v 1/ rade I. M., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, P.,
zastúpený JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s. r. o., so sídlom Poprad, Karpatská 11, IČO: 47 251 506 a v
2/ rade R. M., bytom P., Z. XXXX/XX, o zaplatenie 39.832,70 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých

súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým budú žalovaní zaviazaní
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 39.832,70 eur z titulu zvýšenia hodnoty prenajatých nebytových
priestorov po vykonaní zmien a úprav predmetu nájmu. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že
strany sporu boli účastníkmi zmluvy o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaných, v ktorých žalobca prevádzkoval pohostinské zariadenia.
Na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 20C/1/2007, v ktorom sa žalobcovia I. M. a R. M.
domáhajú úhrady zvyšku nájmu v sume 2.904,83 eur. Dňa 7.11.2007 žalobca L. X. podal vzájomný

návrh, v zmysle ktorého sa domáha od žalovaného I. M. a R. M. úhrady sumy 39.832,70 eur, ktorá má
predstavovať zvýšenú hodnotu prenajatých nebytových priestorov po vykonaní zmien a úprav. V zmysle
podanej vzájomnej žaloby sa má jednať o úpravy vykonané v zmysle zmluvy zo dňa 3.9.2004.

2. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasia, majú za to, že nárok žalobcu nie je daný, súčasne vzniesli
námietku premlčania a poukázali na skutočnosť, že predmet nájmu bol predmetom už v zmysle nájomnej
zmluvy od roku 2002, kedy boli v skutočnosti vykonané jednotlivé stavebné úpravy. Poukázali na

skutočnosť, že stavebné úpravy mali byť vykonané v dobe platnosti pôvodnej nájomnej zmluvy s tým,
že náklady na úpravy a opravy mal znášať pôvodný nájomca. Pokiaľ teda od roku 2002 do roku 2004
boli priestory riadne využívané ako pohostinské zariadenie je nemysliteľné, aby od roku 2004 do roku
2006 žalobca vykonal opätovne ďalšie stavebné úpravy v žalovanej hodnote. V období od roku 2002 do
roku 2004 formálne prevádzkoval pohostinské zariadenie X. X., švagor žalobcu a to z toho dôvodu, že
žalobca v dôsledku uloženia trestu nemohol podnikateľské aktivity vykonávať.

3. Rozsudkom zo dňa 18.4.2016 súd žalobu zamietol s tým, že prihliadol na námietku premlčania nároku
vznesenú žalovanými. Po odvolaní podanom žalobcom Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v zmysle pokynu súdu druhej
inštancie mal súd prvej inštancie pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania presneustáliť, kedy a aké stavebné práce boli nájomcom na predmete nájmu realizované a za platnosti a
účinnosti ktorej z predložených nájomných zmlúv. Súčasne mal vyriešiť otázku skončenia nájmu na
základe jednotlivých vyššie uvedených nájomných zmlúv.

4. Po vrátení veci súd opätovne zhodnotil vykonané dokazovanie a doplnil dokazovanie výsluchom
svedka L. U. a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

5. Z výsluchu svedka L. U. (č.l. 241) súd zistil, že čo sa týka prác, časového obdobia a odplaty, vykonávali

práce na krbe, vysprávkach, obkladoch na steny. Čo sa týka odplaty, niečo bolo uhradené, väčšinou
si za vykonané práce remeselníci dali pivo a faktúry za práce boli žalobcovi vystavené keď vykonávali
práce u žalobcu na rodinnom dome.
Podľasvedkazaprácevpriestorochpohostinstvafaktúryvystavenéneboli,pritompodľarozpisužalobcu
mal svedok za výstavbu krbu inkasovať sumu 98.000,- Sk (3.253,- eur), za odstránenie starých náterov
sumu 42.400,- Sk (1.407,42 eur), za opravu dlažby sumu 32.800,- Sk (1.088,76 eur), za tesárske práce

sumu 45.000,- Sk (1.473,92 eur), za úpravu dreveného obkladu sumu 35.000,- Sk (1.161,78 eur), za
búracie práce sumu 48.000,- Sk (1.593,30 eur) či za omietky a maľovanie sumu 17.600,- Sk (584,21
eur). Svedok je pritom od 9.1.2002 zapísaný ako osoba samostatne zárobkovo činná (IČO: 37749234),
avšakriadnyúčtovnýdokladvkonanípredloženýnebol.Podľasvedkapohostinstvoužbolovprevádzke,
práce sa vykonávali po večeroch podľa požiadaviek žalobcu tzv. na čierno a prípadné doklady (neboli

predložené) svedok vystavil následne na požiadavku žalobcu.

6. Z rozpisu prác a materiálu predloženého žalobcom (č.l. 47-54, 72-79) súd zistil, že podľa žalobcu
rekonštrukčné práce mali zahŕňať o.i. nákup stolov a lavíc a fakticky kompletnú rekonštrukciu či výstavbu
častí nehnuteľnosti od kanalizácie po montáž TV antény. Prvý záznam o nákupe materiálu je zo dňa

3.4.2004, posledný z 8.7.2006.

7. Zo správy Okresného úradu Poprad, odboru živnostenského podnikania č. OU-PP-
OZP-2016/006078-2 zo dňa 23.3.2016 (č.l. 114) súd zistil, že žalobca ohlasoval živnosť s predmetom
podnikania o.i. pohostinská činnosť, dňa 28.10.2004 s dňom začatia živnosti k 20.11.2004 a miestom

výkonu podnikania X. F., F. XXX.
X. X. ohlasoval živnosť, o.i. prípravu a predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne
vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov, dňa 23.7.2002 s dňom začatia živnosti
k 23.7.2002. Miesto výkonu podnikania bolo určené X. F., B. XXX.

8.ZosprávyRegionálnehoúraduverejnéhozdravotníctvavPopradeč.PP892/2/2016zodňa30.3.2016
(č.l. 115) súd zistil, že žalobca sa v registri prevádzkovateľov pohostinských zariadení nenachádza. X.
X. taktiež v tomto registri zapísaný nebol, jeho registrované živnosti mali predmet činnosti prevádzku
autoškoly.

9. Z dokladov o výdavkoch na práce a materiál (č.l. 173-214) súd zistil, že sa jedná o doklady a ručne
písané záznamy za roky 2002 a 2003, zahŕňajúce o.i. náklady na stravu a alkoholické nápoje. Z faktúry
č. 008/02 vystavenej U. L. F., IČO: 14 358 051 dňa 7.5.2002 (č.l. 187 rub) je zrejmé, že sa jedná o
doklad za vykonané práce na objekte vo X. F. v mesiaci marec a apríl 2002. Navyše do rozpisu nákladov
si žalobca započítal tiež úhradu poštových či notárskych poplatkov (č.l. 199 rub) a časť dokladov bola

vystavená na meno X. X. (č.l. 203 rub či č.l. 213).

10. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

11. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

12. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so
súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že
sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až

po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.13. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný
zákon.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva").

15. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol

dojednaný.

16. Podľa ust. § 100 Obč. zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

17. Podľa ust. § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

19. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Žalobca sa domáha úhrady sumy 39.832,70 eur s príslušenstvom, ktorá má predstavovať hodnotu
investícií financovaných v nebytových priestoroch vo vlastníctve žalovaných, ktoré boli počnúc dňom
3.9.2004 predmetom nájomnej zmluvy, a ktoré ako nájomca užíval žalobca až do 30.6.2006. Žalobca

tvrdí, že v predmetných priestoroch od uzavretia nájomnej zmluvy 3.9.2004 vykonal rekonštrukčné práce
v žalovanej hodnote a k svojmu tvrdeniu predložil ním vypracované podklady (č.l. 47-54, 72-79) za
obdobie od 3.4.2004, pritom nájomný vzťah mal vzniknúť na základe zmluvy zo dňa 3.9.2004.

22. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že podnikateľskú činnosť začal žalobca vykonávať až

20.11.2004 (č.l. 35). V tomto smere súd odkazuje na výpovede strán sporu v konaní sp. zn. 20C/1/2007,
z ktorej bol predmet sporu vylúčený na samostatné prejednanie. Z výpovedí a tiež zo žalobných tvrdení
uvedených vo vzájomnej žalobe vyplynulo, že žalobca užíval predmet nájmu na základe nájomnej
zmluvy od 3.9.2004 a v zmysle nájomnej zmluvy bol povinný hradiť mesačne nájom vo výške 13.500,-
Sk (448,12 eur). Za obdobie od novembra 2005 uhradil len sumu 5.500,- Sk (182,56 eur) a následne

v máji 2006 sumu 9.000,- Sk (298,74 eur). Žalobca tiež uhradil redistribúciu elektrickej energie a plynu
v sume 9.186,- Sk (304,92 eur).
Nakoľko zvyšok nájmu žalobca neuhradil, v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/1/2007 sa žalovaní ako
žalobcoviadomáhaliúhradysumy87.511,-Sk(2.904,83eur)stým,ževčastiozaplateniesumy1.073,99
eur bola vec čiastočným rozsudkom právoplatne skončená. Žalobca bol zaviazaný na úhradu sumy

1.073,99 eur, ktorý dlh žalobca uznal ako nárok z nájomnej zmluvy zo dňa 3.9.2004. V konaní vedenom
pod sp. zn. 20C/1/2007 žalobca namietal, že predmet nájmu užíval od roku 2002 v inom rozsahu, i
keď na to nemal oprávnenie, navyše nemohol podnikať z dôvodu uloženého trestu, a preto bola zmluva
uzavretá na meno X. X. (č.l. 211-213 spisu 20C/1/2007).23. V uvedenom konaní žalovaný v 1/ rade tvrdil, že nájomný vzťah medzi stranami sporu vznikol na
základe zmluvy zo dňa 18.3.2002 s účinnosťou od 1.5.2002 a zmluva bola uzavretá na dobu určitú

do 31.12.2005. Nakoľko žalobca nehradil nájom, dňa 3.9.2004 bola uzavretá nová nájomná zmluva
s účinnosťou od 1.9.2004 do 31.12.2010. Na žiadosť žalobcu dňa 18.8.2004 došlo k podpisu ďalšej
nájomnej zmluvy. K výpovedi z nájmu došlo v júni 2006. Uvedené tvrdenia sa javia nelogickými, nakoľko
neplatenie nájmu zrejme nie je dôvodom na uzavretie novej zmluvy a ďalšie trvanie nájomného vzťahu,
logickým sa tak javí skôr tvrdenie, že došlo k zmene faktického nájomcu z X. X. na žalobcu. V každom

prípade žalobca v predmetnom konaní uviedol, že skutočne aj dňa 18.8.2004 došlo k uzavretiu novej
nájomnej zmluvy.
Žalobca uznal, že v zmysle zmluvy zo dňa 3.9.2004 mal voči žalovaným záväzok (1.073,99 eur). Je
zrejmé, že strany sporu považujú za platnú nájomnú zmluvu zo dňa 3.9.2004 a súčasne konštatujú
skončenie nájmu výpoveďou k 30.6.2006.
Čo sa týka ukončenia nájomného vzťahu, žalobca spochybňuje platnosť výpovede z nájmu zo dňa

28.3.2006 (č. l. 16 súdneho spisu 20C 1/2007) z nájomnej zmluvy, avšak súčasne sám netvrdí a
nepreukazuje, kedy mal nájom skutočne skončiť. Navyše žalobca nikdy žalobu o neplatnosť výpovede
z nájmu nepodal.

24. Podľa žalovaných stavebné práce boli realizované v roku 2002 pred spustením zariadenia do

prevádzky. Sám žalobca uviedol, že pred vznikom nájomného vzťahu boli nebytové priestory využívané
na prevádzku pohostinstva. Podľa oznámenia Okresného úradu v Poprade (č. l. 114) žalobca začal
v predmete nájmu podnikať od 20.11.2004 a pred uvedeným obdobím od 23.7.2002 vykonával v
predmete nájmu podnikateľskú činnosť (prevádzku pohostinstva) Václav Šeliga. Z výpovede žalobcu
na pojednávaní konanom dňa 9.5.2011 vyplýva, že rekonštrukčné práce začal realizovať 1.4.2004, t.j.

v čase, kedy nebol oprávnený podnikať a nájomcom bol iný subjekt, Václav X., ktorý sa k časovým
súvislostiam rekonštrukčných prác a ich špecifikácii vyjadriť nevedel. Súčasne svedok X. X. potvrdil, že
po vzniku nájmu bola vykonaná rekonštrukcia priestorov a prevádzku zabezpečoval pod jeho menom
žalobca. Doklady o výdavkoch na práce a materiál predložil právny zástupca žalobcu podaním zo
dňa 3.8.2015 (č.l. 173-214) a je zrejmé, že sa jedná o doklady za roky 2002 a 2003. Opätovne sa

tak javí nelogickým tvrdenie žalobcu, že v roku 2004 potrebovali priestory opätovne rekonštrukciu v
žalovanej výške, pokiaľ tieto už od roku 2002 na prevádzku pohostinstva fakticky využíval. Navyše
v zmysle výnosu Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky o
hygienických požiadavkách na zriaďovanie a prevádzku zariadení spoločného stravovania z 20. júla
1988 č. 2869/88-B/2-08 a následne vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 214/2003 Z.z. by nebola

prevádzka pohostinského zariadenia bez splnenia predpísaných hygienických požiadaviek povolená.

25. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich

tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým

zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde

svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.

V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu stránsporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.

dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

26. Súd mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že boli uzatvorené viaceré zmluvy o nájme

nebytových priestorov v predmete prenájmu prevádzky vo X.e za účelom prevádzkovania pohostinstva,
obchodu a ďalších služieb. Prvé zmluvy boli uzatvorené dňa 18.3.2002 (jedna medzi žalovanými a
žalobcom a jedna medzi žalovanými a X. X.) s tým, že nájomný pomer je uzavretý na dobu určitú a
vzniká dňom 1.5.2002 a končí dňom 31.12.2005. V zmysle čl. VI. bodu 4 zmluvy, nájomca bol oprávnený
vykonávať stavebné úpravy na predmete nájmu len s predchádzajúcim súhlasom prenajímateľa, a to na
vlastné náklady s tým, že pri týchto stavebných úpravách nenaruší statiku a stavebnotechnickú podobu

predmetu nájmu.
Dňa 1.5.2002 bola uzatvorená nová zmluva o nájme nebytových priestorov na tú istú prevádzkovú
jednotkusuvedením,ženájomnýpomerkončí31.12.2005aopätovneobsahovalavčl.VI.bodu4zmluvy
predchádzajúci súhlas prenajímateľa na vykonanie stavebných úprav. Dňa 18.8.2004 bola uzatvorená
ďalšia zmluva o nájme nebytových priestorov v predmete vyššie uvedenej prevádzkovej jednotky s tým,

že sa uzatvára na dobu určitú od 1.9.2004 do 31.12.2010. Podľa čl. VI. bodu 2 zmluvy, prenajímateľ
uzatvorením tejto zmluvy dal súhlas na uskutočnenie stavebných úprav potrebných na sprevádzkovanie
nebytového priestoru. Posledná zmluva bola uzatvorená dňa 3.9.2004 s tým, že nájomný pomer skončí
31.12.2010 a opätovne obsahovala predchádzajúci súhlas prenajímateľa na uskutočnenie stavených
úprav potrebných na sprevádzkovanie nebytového priestoru.

27. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ako
špeciálny právny predpis upravujúci nájom nebytových priestorov, neobsahuje osobitné ustanovenia o
problematike nároku nájomcu voči prenajímateľovi na náhradu nákladov vynaložených so súhlasom
prenajímateľa na prenajatú vec, je nevyhnutné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho

zákonníka o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl.), konkrétne ustanovenie § 667 Občianskeho zákonníka,
ktoré tento problém rieši výslovne. Prenajímateľ po uzavretí nájomnej zmluvy dal nájomcovi súhlas
s realizáciou opráv prenajatých nebytových priestorov, pričom podľa dohody strán nájomnej zmluvy
uvedená možnosť zahŕňala tiež úpravy účelovej povahy. Prenajímatelia sa nijako nezaviazali na úhradu
nákladov súvisiacich s touto rekonštrukciou.

Pokiaľ teda dali žalovaní ako prenajímatelia súhlas na opravy a účelové úpravy predmetu nájmu,
ale nezaviazali sa k úhrade nákladov, môže žalobca ako nájomca požadovať po skončení nájmu
protihodnotutoho,očosazvýšilahodnotaveci.Zvykonanéhodokazovaniajepritomzrejmé,žeopravya
úpravy mali byť vykonané v období roka 2002 a 2003 a nájom v zmysle zmluvy zo dňa 18.3.2002 i zo dňa
1.5.2002 skončil k 31.12.2005. Žaloba o úhradu - vzájomná žaloba bola síce podaná dňa 7.11.2007, jej

predmetomvšakmalibyťprácevykonanévobdobírokov2004až2006.Prípadnézhodnoteniepredmetu
nájmu v období rokov 2002 a 2003 tak nebolo uplatnené. Navyše doklady k „neuplatnenému“ nároku
žalobca predložil až 3.5.2018 (č.l.173-214). Takto uplatnenému nároky by s prihliadnutím na vznesenú
námietku premlčania nebolo možné vyhovieť, a to ani čiastočne.

28. Čo sa týka nároku uplatneného vzájomnou žalobou, v tomto smere súd konštatuje, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a existenciu ani výšku svojho nároku nepreukázal. Nepredložil jediný
doklad o nákupe materiálu či úhrade za vykonané práce s výnimkou ním vypracovaného rozpisu prác
a materiálu predloženého žalobcom (č.l. 47-54, 72-79). Sám žalobca uznal vykonanie prác v rokoch
2002 a 2003 na pojednávaní dňa 9.5.2011, kedy výslovne uviedol, že priestory boli využívané na

prevádzku pohostinstva a toto prevádzkoval jeho švagor X. X.. Svedok U. potvrdil, že sa jednalo o práce
vykonávané v r. 2002 a tieto potvrdil aj svedok X. X.. Ostatní svedkovia, ktorí mali práce vykonať nemali
predstavu o časovej organizácii, teda nevedeli presne špecifikovať, kedy k vykonaným prácam došlo a to
z toho dôvodu, že práce vykonávali mimo svoju oficiálnu podnikateľskú činnosť, neexistujú teda žiadne
doklady o tom, kedy práce boli vykonané a obsah ich výpovede bol vysoko pravdepodobne ovplyvnený

skutočnosťou, že sa pred pojednávaním informovali na dôvod ich svedeckej účasti.

29. Dôkazné bremeno preukázania žalobcom tvrdených skutočností, pokiaľ ide o špecifikáciu
vykonaných rekonštrukčných prác, vrátane časového obdobia ich realizácie zaťažuje žalobcu. Žalobcasíce navrhol doplnenie dokazovania znaleckým posudkom na preukázanie výšky investícií, avšak
znalecký posudok nepredložil a neozrejmil ani čo by predmetom znaleckého dokazovania malo byť,
nakoľko je zrejmé, že do zhodnotenia si žalobca započítaval hnuteľné veci a vybavenie, ktorých vydania

sa nedomáhala a netvoria ani súčasť predmetu nájmu. Taktiež vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní
po rozvode manželstva nehnuteľnosť predali a tá je v súčasnosti užívaná treťou osobou, nebolo možné
znalecké dokazovanie nariaďovať.

30. S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešným žalovaným priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ust.
§ 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom

súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.