Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. júl 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13P/265/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514207316
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2514207316.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti
súdu o mal. dieťa: V. X., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: D. X., X.. XX.XX.XXXX, V. J.: J., G. XXX/XX, a
otca: H. K., X.. XX.XX.XXXX, V. J.: X. R.Á. K., R., R. XA, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Mal. V. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia s ú oprávnení zastupovať mal. V., a spravovať jeho majetok.

Otec j e povinný prispievať na výživu mal. V. výživným vo výške 250 eur mesačne s účinnosťou
od 21.10.2014 do 31.08.2020, ktoré sa s účinnosťou od 01.09.2020 zvyšuje na sumu 280 eur mesačne,
všetko vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

Dlh na splatnom výživnom vzniknutý otcovi pre mal. V. vo výške 20.388,06 eur za obdobie od 21.10.2014
do 30.06.2021 j e otec povinný splácať do rúk matky popri bežnom výživnom mesačnými splátkami
po 566,33 eur až do úplného vyrovnania dlhu vždy do 15.teho dňa v mesiaci s účinnosťou odo dňa
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu 21.10.2014 navrhla, aby súd zveril mal. V. do jej osobnej
starostlivosti, otca zaviazal na platenie výživného vo výške 350 eur mesačne od r. 2011.

2. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) podľa tohto zákona
súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

3. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

4. Podľa § 180 z.č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po vyvolaní veci súd zistí, či sa
dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či
sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.5. Otec, ktorý bol na pojednávanie riadne písomne predvolaný, sa nedostavil, svoju neúčasť riadne
písomne ospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Preto súd v súlade

s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, keďže neboli splnené podmienky na
odročenie pojednávania, že bude pojednávať v neprítomnosti otca.

6. Matka pred súdom zotrvala na písomne podanom návrhu na zverenie mal. V. do jej osobnej
starostlivosti, zároveň na určení výživného otcovi pre mal. V. vo výške 350 eur mesačne s účinnosťou

3 roky pred podaním návrhu, t.j. od 21.10.2011.

7. Kolízny opatrovník pred súdom odporučil mal. V. zveriť do osobnej starostlivosti matky vzhľadom na
skutočnosť, že otec v tejto časti návrh matky nenamietal, v časti určenia výživného kolízny
opatrovník navrhol určiť výživné vo výške, ktorá zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca.

8. Matka a kolízny opatrovník sa právom záverečnej reči nevyjadrili.

9. Z výsluchu matky súd zistil, že v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa nežijú od júna 2010. Vtedy sa s
mal. V. odsťahovala z Nemecka a prišla na Slovensko. Následne ich otec sporadicky navštevoval, sem-
tam jej pomáhal aj s maloletým, ale netvorili spoločnú domácnosť. Od augusta 2013 o otcovi informácie

nemá, z Facebookovej stránky zistila, že je zamestnaný, podľa fotiek sa opätovne asi oženil, boli tam aj
nejaké deti. Ďalšie informácie o otcovi nemá. Po príchode z Nemecka žila v domácnosti jej otca,
ktorého opatrovala a ktorý v apríli 2014 zomrel. Potom žila s mal. V. v spoločnej domácnosti s dcérou
z prvého vzťahu - R. Y., X.. XX.XX.XXXX. Dcéra študuje v Bratislave na vysokej škole. V čase, keď nie
je prítomná na Slovensku, sa o maloletého stará opatrovateľka. Náklady na bývanie boli v 4-izbovom

byte vo výške 140 eur, a to poplatky spojené s užívaním bytu, elektrina 17 eur, plyn 80 eur, za telefón
100 eur. Za opatrovateľku mesačne platila 500 eur, z čoho 100 eur tvorila strava pre syna.
Mal. V. v čase podania návrhu v októbri 2014 navštevoval škôlku, do 1. ročníka ZŠ nastúpil 01.09.2016,
teraz v šk. roku 2020/2021 navštevuje 5. ročník ZŠ. Navštevuje školskú jedáleň, za ktorú v minulom šk.
roku uhrádzala 40 eur mesačne. Syn navštevuje krúžok výtvarnej výchovy v ZUŠ v Piešťanoch, za ktorý

mesačne zaplatí 10 eur, tiež navštevuje futbalový krúžok, za ktorý mesačne platí 35 eur. V tejto
sume sú už zahrnuté všetky výdavky, t. j. oblečenie, dresy, kopačky, výdavky na cestovanie na zápasy.
Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Ošetrujúcou lekárkou je MUDr. Talpašová. Tiež
súd zistil, že matka pracuje ako opatrovateľka s priemerným mesačným zárobkom v čistom
v roku 2018 vo výške 580 eur. Prídavok na dieťa nepoberá asi od roku 2014, iný príjem nemá žiaden. V

roku 2019 ako opatrovateľka mala príjem vo výške max. 400 eur mesačne, vtedy tiež na zabezpečenie
starostlivosti o syna, ako aj na vlastnú réžiu míňala prostriedky z predaja nehnuteľnosti v roku 2017. Od
júla 2020 doposiaľ nikde nepracovala pre pandemickú situáciu, bola doma na Slovensku, a preto nemala
akýkoľvek príjem. Po rodičoch predala ďalšiu nehnuteľnosť za kúpnu cenu 69.000 eur, z
ktorej následne kúpila za 49.000 eur garsónku, kde teraz so synom býva, zvyšok sumy investovala do

bytu na prerábku a zo zvyšku úspor doposiaľ platí výdavky na domácnosť a stravu. Čo sa
majetkov týka, vlastní byt, v ktorom t. č. bývajú. V roku 2017 predala nehnuteľnosť - dom v k. ú. Krajné
za kúpnu cenu 15.500 eur. Dlhy nemá žiadne. Okrem vyživovacej povinnosti k mal. V. inú vyživovaciu
povinnosť nemá, nakoľko dcéra R. je popri štúdiu na vysokej škole zamestnaná. Matka je stredoškolsky
vzdelaná s maturitou, absolvovala gymnázium, a taktiež nadstavbové štúdium

na hotelovej akadémii. V čase, keď žili s otcom a maloletým v spoločnej domácnosti v Nemecku, sa
dohodli, že pol roka bude uhrádzať výdavky jeden, pol roka druhý, matka uhradila svoj prvý polrok a
ešte dva mesiace, výdavky uhrádzala zo svojich úspor. Po návrate na Slovensko materskú nepoberala,
pretože kvôli práceneschopnosti jej chýbalo nejakých 30 dní. Poberala počas rodičovskej dovolenky
rodičovský príspevok. Po uplynutí 3 rokov po narodení maloletého som sa starala o otca, nárok na

opatrovateľský príspevok jej však nevznikol, pretože príjem v ich domácnosti presahoval
nejakú maximálnu sumu. Otec poberal dôchodok, plus mal nejaké príplatky, celkom vo výške asi 700
eur mesačne. V danej dobe bola bez príjmu, ktorý začala mať až v roku 2016 ako opatrovateľka. V roku
2016 mala príjem cca vo výške 1.200 eur mesačne, v roku 2017 vo výške 750 eur mesačne. Keďže jej
príjem klesol, bola nútená predať nehnuteľnosť v Krajnom. Otec mal. V. jej na výživu maloletého nikdy

neprispel, nič neuhradil. S maloletým sa od roku 2013 nestretáva, vôbec nie sú v kontakte.

10. Zo správy kolízneho opatrovníka zo 14.05.2021 súd zistil, že dňa 12.05.2021 prešetrením pomerov
na adrese F. XX, J., bolo zistené, že ide o garsónku patriacu do osobného vlastníctva matky D. X.,X.. XX.XX.XXXX, v ktorej t.č. žije s mal. V.. Náklady spojené s užívaním garsónky uhrádza matka v
celkovej výške cca 65 €. V domácnosti má mal. V. k dispozícii samostatné lôžko. Mal. V. má dostatok
priestoru na učenie a trávenie voľného času. V čase šetrenia v domácnosti bola hygiena na požadovanej

úrovni. Maloletý má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. Detským ošetrujúcim lekárom
mal. V. je MUDr. Taplpašová v Piešťanoch. Mal. V. je zdravý a v súvislosti so zdravotným stavom matka
neuviedla žiadne zvýšené výdavky. Mal. V. chodí na výtvarnú, za ktorú matka uhrádza cca 100 € ročne
a futbal, za ktorý uhrádza cca 20 € mesačne. Mal. V. je žiakom 5. ročníka ZŠ v Piešťanoch. Matka
pracuje ako SZČO - opatrovateľka v zahraničí a jej čistý mesačný príjem je cca 1000 € mesačne, matka

si uplatňuje daňový bonus, prídavok na mal. dieťa vo výške 25,50 € matka nepoberá. Matka uviedla,
že s otcom nie je v žiadnom kontakte, otec sa o mal. V. nezaujíma, nestretávajú sa a od roku 2013 ani
nijako neprispieva na výživu maloletého. Matka trvá na svojom písomne podanom návrhu a žiada zveriť
mal. V. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu mal. V. sumou 350 € a styk otca s
mal. V. v prípade potreby upraviť za jej prítomnosti. Dňa 12.05.2021 bol s mal. V. vykonaný
pohovor s poukazom na §116 CMP so súhlasom matky bez jej prítomnosti. Maloletý bol oboznámený

s predmetom pojednávania a vzal ho na vedomie. Nakoľko maloletý požiadal, že nechce, aby rodičia
vedeli, čo uviedol, tvorí jeho vyjadrenie prílohu listu.

11. Z potvrdenia o návšteve zo 16.09.2020 súd zistil, že mal. V. v školskom roku 2020/2021 navštevuje
5.A triedu.

12. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne ústredie z 18.12.2020, potvrdenia ÚPSVaR Piešťany z 08.12.2020
súd zistil, že matka k 08.12.2020 nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, nepoberá žiadnu dávku vyplácanú úradom. Bola vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05.07.2013 do 01.02.2015, od 07/2010 do 01/2015 poberala

prídavok na dieťa, naposledy vo výške 23,52 eur/mesiac, od 07/2010 do 07/2013 rodičovský príspevok,
naposledy vo výške 199,60 eur/mesiac, od 07/2010 do 07/2010 príspevok pri narodení dieťaťa, vo výške
151,37 eur, od 07/2010 do 07/2010 príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, vo výške 678,49 eur.
Matka sa nenachádza ani v evidencii poberateľov dôchodkových dávok Sociálnej poisťovne, ústredie,
ktoré jej nevypláca žiadnu dôchodkovú dávku.

13. Z daňového priznania matky za rok 2016 súd zistil, že mala príjmy zo živnosti vo výške 13.065,10
eur, výdavky vo výške 5.826,60 eur, základ dane činil 7.424,50 eur, v roku 2017 príjmy zo živnosti činili
8.580,26 eur, výdavky 5.148,15 eur, základ dane činil 3.432,10 eur. a v roku 2018 príjmy zo živnosti činili
2.445,80 eur, výdavky 2.304,67 eur, základ dane činil 141,13 eur

14. Zo zápisnice spísanej na neverejnom zasadnutí Okresného súdu Augsburg 10.11.2020 súd zistil,
že otec súhlasí s tým, aby matka vykonávala výlučnú rodičovskú starostlivosť o ich spoločné dieťa V..
V období od januára 2014 do 30. januára 2018 vôbec nepracoval, v roku 2014 bol na 4 mesiace vo
väzení, zvyšné obdobie nepracoval, nedostával ani žiadnu štátnu podporu, neplatil žiadne nájomné,

býval u svojej priateľky, ktorá dostávala štátnu podporu. Nepracoval, lebo nemal žiadnu chuť pracovať.
Od 01.02.2018 9 mesiacov pracoval v spoločnosti zaoberajúcej sa personálnym lízingom, počas ktorých
zarábal mesačne 1.000 eur netto. Od 15.11.2018 bol zamestnaný s príjmom vo výške 1.600 eur netto,
do augusta 2019 neplatil žiadne nájomné, teraz za byt platí nájomné vo výške 900 eur mesačne od
septembra 2019. Od 05.05.2019 je ženatý, manželka zarába počas posledných 6 mesiacov 600 eur

mesačne, má však podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť,
dňa XX.XX.XXXX sa narodila dcéra Z., nemá žiaden majetok, je zdravý.

15. Z potvrdenia o príjme za obdobie od augusta 2019 do októbra 2020 súd zistil, že priemerný čistý
mesačný príjem otca je 1.486 eur.

16. Z nájomnej zmluvy zo 14.07.2019 súd zistil, že bola uzatvorená medzi otcom a jeho manželkou
ako nájomcami a E. R. ako prenajímateľom za účelom bývania v byte, ktorého obytný/úžitkový priestor
predstavujepribližne74m2.Bolodohodnuténájomnévovýške670eurmesačneaprevádzkovénáklady
vo výške 220 eur mesačne, celkom 890 eur, pričom mesačná výška základného nájomného sa zvyšuje

o 10 eur každý rok k 01.08. v mesiaci.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zák. o rodine sa použijú primerane.

18. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinností kmaloletémudieťaťuna
čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 3)

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Súd na základe vyššie vykonaného dokazovania v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanovenia dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal.
V. je dôvodný, keďže rodičia dlhodobo od r. 2010 nežijú v spoločnej domácnosti, odkedy spoločne
nezabezpečujú starostlivosť o maloletého. V ďalšom súd potom prihliadol na skutočnosť, že otec počas

výsluchu pred dožiadaným súdom súhlasil so zverením mal. V. do osobnej starostlivosti matky. Na
základe uvedeného, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že matka dlhodobo sama riadne zabezpečuje
starostlivosť o maloletého, súd zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matky aj so súhlasom kolízneho
opatrovníka, nakoľko mal vyššie vykonaným dokazovaním za preukázané, že zverenie maloletého do
osobnej starostlivosti matky je v záujme maloletého, keď zohľadňuje aj ním vyjadrený názor. V časti

zastupovania maloletého a spravovania jej majetku súd rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení
zastupovaťmaloletéhoaspravovaťjehomajetok,keďžeanijednémuzrodičovnebolosúdomzasiahnuté
do výkonu ich rodičovských práv vo vzťahu k maloletému, pričom súd ani u jedného z
rodičov nezistil skutočnosť, pre ktorú by iba jeden z rodičov mohol maloletého zastupovať, či spravovať
jej majetok.

20. Podľa § 62 ods. 1,02 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 2) Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Výsluchom matky, ako aj ďalším obsahom spisu, tiež potvrdením o návšteve školy mal súd za
preukázané, že mal. V. mal v čase podania návrhu matkou na súd 4 roky, navštevoval materskú škôlku,
v šk. r. 2016/2017 začal navštevovať 1. ročník základnej školy, aktuálne navštevuje 5. ročník základnej
školy v šk. r. 2020/2021, má 11 rokov. Matka uhrádza za stravné v škole približne 40 eur mesačne. Syn
navštevuje krúžok výtvarnej výchovy v ZUŠ v Piešťanoch, za ktorý matka mesačne zaplatí 10 eur, tiež

navštevuje futbalový krúžok, za ktorý mesačne platí 35 eur, v čom sú už zahrnuté všetky výdavky, t. j.
oblečenie, dresy, kopačky, výdavky na cestovanie na zápasy. Zdravotné problémy vážneho charakteru
maloletý nemá žiadne.25. Vyššie vykonaným dokazovaním uvedeným v bode 12, 13 odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj
výsluchom matky a ďalším obsahom spisu mal súd za preukázané, že matka k 08.12.2020 nie je
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,

nepoberá žiadnu dávku vyplácanú úradom. Bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
05.07.2013 do 01.02.2015, od 07/2010 do 01/2015 poberala prídavok na dieťa, naposledy vo výške
23,52 eur/mesiac, od 07/2010 do 07/2013 rodičovský príspevok, naposledy vo výške 199,60 eur/mesiac,
od 07/2010 do 07/2010 príspevok pri narodení dieťaťa, vo výške 151,37 eur, od 07/2010 do 07/2010
príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, vo výške 678,49 eur. Matka sa nenachádza ani v evidencii

poberateľov dôchodkových dávok Sociálnej poisťovne, ústredie, ktoré jej nevypláca žiadnu dôchodkovú
dávku. Súd tiež zistil, že v r. 2014 bola bez príjmu, opatrovala otca, príjem začala mať až v roku 2016
ako opatrovateľka vo výške 1.200 eur mesačne, v roku 2017 vo výške 750 eur mesačne, v r. 2018 vo
výške 580 eur mesačne, v r. 2019 vo výške 400 eur mesačne. Z dôvodu pandemickej situácie v r. 2020
doposiaľjematkabezpríjmu,žijezúsporazfinančnýchprostriedkovzískanýchpredajomnehnuteľností,
ktoré nadobudla dedením. Matka vlastní garsónku, v ktorej býva, iný nehnuteľný majetok, ani hnuteľný

majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, dlhy nemá žiadne.

26. Čo sa týka otca vyššie vykonaným dokazovaním uvedeným v bode 15 a 16 odôvodnenia tohto
rozsudku, ako aj jeho výsluchom pred dožiadaným súdom a ďalším obsahom spisu mal súd za
preukázané, že otec nepracoval až januára 2018. Následne sa zamestnal s príjmom vo výške 1 000

eur mesačne v čistom, od novembra 2018 vo výške 1 600 eur mesačne v čistom. Z uvedeného príjmu
otec uhrádza okrem bežných výdavkov na stravu a ošatenie, poplatky spojené s užívaním bytu vo výške
900 eur mesačne.

27. Výsluchom rodičov mal súd za preukázané, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k mal. V.,

otec má tiež vyživovaciu povinnosť k mal. Z., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX.

28. V danom prípade súd pri rozhodovaní o výške výživného otcovi pre mal. V. prihliadal na jeho
odôvodnené potreby, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pričom dieťa
zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. S poukazom na uvedené potom súd určil otcovi platiť výživné

pre mal. V. vo výške 250 eur mesačne zohľadňujúc vyššie matkou špecifikované výdavky spojené so
zabezpečením starostlivosti o maloletého. Výživné súd otcovi súd určil s účinnosťou od 21.10.2014,
kedy bol matkou na súde podaný návrh na začatie konania, kedy preukázateľne rodičia v danej dobe
spoločne nezabezpečovali starostlivosť o maloletého.

29. Súd dopĺňa, že pri určení výživného prihliadol aj na vyššie uvedené čisté mesačné príjmy oboch
rodičov, pričom uvádza, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé,
že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. V. v celom rozsahu z vlastných prostriedkov,
tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v
ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd preto určil otcovi vzhľadom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti vyživovaciu povinnosť k mal. V. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia s poukazom na § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na
možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. V neposlednom rade súd uvádza, že súd určil otcovi
výživné vo výške 250 eur mesačne s prihliadnutím na skutočnosť, že otec deklaroval, že nepracoval až

do r. 2018, kedy sa zamestnal s príjmom vo výške 1 000 eur mesačne v čistom. Na skutočnosť, že otec
bol v r. 2014 až do r. 2018 bez príjmu súd neprihliadal, nakoľko jeho výsluchom mal za preukázané, že
nemal chuť pracovať, teda bol bez príjmu bez objektívneho dôvodu (napr. zdravotné dôvody), ktorý by
mu znemožňoval byť riadne na zamestnaný s príjmom. Uvedené súd posúdil v zmysle vyššie citovaného
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. že sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu zárobku. Keďže sa otec v r. 2018

zamestnal s príjmom vo výške 1 000 eur mesačne v čistom, súd v zmysle rozhodovacej praxe Krajského
súdu v Trnave určil výživné povinnému otcovi v rozsahu 25% - 30% z príjmu povinného rodiča na
všetkyvyživovaciepovinnosti,t.j.vovýške250eurmesačne,keďžeotecmallenvyživovaciupovinnosťk
mal. V.. Takto určil aj výživné za čas, keď bol bez príjmu, nakoľko s prihliadnutím na vyššie uvedené bolo
v jeho možnostiach a schopnostiach mať príjem minimálne vo výške 1 000 eur. Súd následne výživné

zvýšil až k 01.09.2020, kedy maloletý nastúpil na II. stupeň základnej školy, kedy dochádza v zmysle
konštatnej judikatúry súdov Slovenskej republiky k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie
výživného, zároveň zohľadňujúc otcovu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Z., ako aj skutočnosť, že
jeho príjem od r. 2019 činí 1 600 eur mesačne v čistom. Súd neprihliadol na podstatnú zmenu pomerovna strane maloletého pri nástupe na I. stupeň základnej školy v septembri 2016, odôvodňujúcej zvýšenie
výživného,nakoľkosúdzohľadnilajpodstatnúzmenupomerovnastraneotca,ktorémunarodenímdcéry
Z. XX.XX.XXXX pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Určením výživného vo výške 250 eur mesačne

s účinnosťou od 21.10.2014 do 31.08.2020 a vo výške 280 eur mesačne od 01.09.2020 súd zároveň
zohľadnil zárobkové a majetkové pomery matky uvedené v bode 25 odôvodnenia tohto rozsudku.

30. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby
sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,
aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na

ostatnú argumentáciu matky zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, pričom na otázky,
resp. problémy, ktoré sa nachádzali vo vyslovenom právnom názore odvolacieho súdu, súd zodpovedal
(porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).

31. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

32. Súd otcovi určil výživné pre mal. V. vo výške 250 eur mesačne s účinnosťou od 21.10.2014 do
31.08.2020 vo výške 250 eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2020 vo výške 280 eur mesačne. Otcovi
takto vznikol dlh na splatnom výživnom vo výške 20 388,06 eur - od 21.10.2014 do 31.10.2014, t.j. 11
dní po 8,06 eur denne (výživné 250 eur rozpočítané na počet dní v mesiaci), spolu 88,06 eur + 250
eur mesačne za obdobie od 01.11.2014 do 30.08.2020) x 250 eur, spolu 17 500 eur a za obdobie od

01.09.2020 do 30.06.2021 - t.j. 10 mesiacov po 280 eur, spolu 2 800 eur, celkom spolu 20 388,06 eur.
Dlh súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 566,33 eur spolu s bežným výživným pod
následkom splatnosti celého plnenia v prípade neuhradenia splatnej splátky s tým, že uvedené mesačné
splátky súd považoval za primerané s ohľadom na výšku výživného, na výšku splatného dlhu, ako aj
vzhľadom na skutočnosť, že otec doposiaľ na výživu mal. V. vôbec neprispieval, pričom k splateniu

nedoplatku dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do 36 mesiacov.

33. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

34. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

36. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 57, 58 CMP v spojení s § 218 ods. 1 CSP tak,
že o náhrade a výške trov súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - Okresný súd Piešťany v potrebnom počte
vyhotovení.

Vzhľadom k tomu, že matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení
o opravnom prostriedku tohto práva výslovne pred súdom vzdali, bolo by nimi podané odvolanie právne

neúčinné.Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového
poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia,
ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná

povinnosť vo vzťahu k maloletému.