Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413210779
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8413210779.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcov: 1. N. D.Á., rod. O., nar.
X.X.XXXX, S. XXX/X, F., X. R. D., nar. X.X.XXXX, trvale C. S. XXX/X, F., obaja zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, Južná trieda 28, Košice, proti žalovanému: Z.
O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X, F., zastúpený: Mgr. Maroš Ježík advokát, Murgašova 86/1, 058
01 Poprad, o zaplatenie 25.658 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
č.k. 4C/26/2014 - 238 zo dňa 10.12.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2.
rade 25 658 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom
v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho
úradníka o jej výške. III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť znalcovi Ing. Jánovi Trebuňovi, Spišské
Hanušovce 1 znalečné v plnom rozsahu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o

jeho výške.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 443
Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 193 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP). Výrok o trovách
konania podľa ust. § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 a 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vychádzajúc z obsahu procesnej obrany žalovaného prihliadajúc
na všetky dôkazy vykonané v konaní, nepovažoval za vážnejšie spochybnené, že za rodinným domom
žalobcov v čase požiaru stáli hospodárske stavby, a to maštaľ, stodola a drevárenská dielňa tak, ako ich
stavebnotechnicky popísal znalec Ing. Ján Trebuňa v svojom písomnom znaleckom posudku. Znalec
v znaleckom posudku súčasne konštatuje, že z týchto troch pôvodných hospodárskych stavieb sa
nezachovali žiadne konštrukčné prvky, ktoré by mohli byť použité na stavbu nových stavieb. Preto
výšku škody, ktorá vznikla v dôsledku požiaru na týchto stavbách, stanovil vo výške technickej hodnoty

pôvodných stavieb, tzn. východiskovej hodnoty stavieb zníženej o opotrebenie stavieb k dátumu požiaru.
Východisková hodnota stavieb pritom podľa znalca predstavuje odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné
nadobudnúť pôvodné stavby v čase požiaru výstavbou. Technická hodnota stavieb potom je hodnotou,
za ktorú by bolo možné nadobudnúť stavby výstavbou v čase požiaru, znížená o opotrebovanie staviebku dňu požiaru. Opotrebenie stavieb znalec pritom určil odborným odhadom vzhľadom k veku stavieb,
u maštali 31 rokov pri celkovej životnosti stavby 70 rokov, a u stodoly a drevárskej dielne 27 rokov
pri celkovej životnosti stavieb 50 rokov. Znalec tak technickú hodnotu stavieb u maštale určil na

8.177,82 Eur, stodoly na 4.545,41 Eur a drevárskej dielne 6.142,52 Eur, spolu na celkom 18.865,75
Eur, zaokrúhlene 18.900 Eur. Podľa znalca, ak by sa zachovali nejaké konštrukčné prvky stavieb, čo
namietala žalovaná strana, výšku škody by bolo dôvodné stanoviť ako rozdiel uvedenej technickej
hodnoty nepoškodených stavieb v čase požiaru, teda hodnoty, za ktorú by bolo možné nadobudnúť
stavby v čase požiaru výstavbou, a technickej hodnoty poškodených konštrukcií a vybavení. Podľa

znalca sa však žiadne použiteľné konštrukčné prvky pôvodných hospodárskych stavieb žalobcov po
požiari nezachovali. Znalec uviedol, že pri tomto závere vychádzal z fotografii tesne po požiari, ktoré
mal možnosť vidieť u požiarnikov, a podľa ktorých deformácia spadnutých krovov a spadnutého muriva
jednoznačne určovala, že muselo dôjsť ku kompletnému odstráneniu všetkého z pôvodných stavieb a
postaveniu nových stavieb. Z pôvodných stavieb sa podľa znalca nedalo už nič použiť.

4. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zachovanie konštrukčných prvkov stavieb, predovšetkým murovanej časti
maštale, vyplýva z odborného posudku hasičského zboru, súd sa s týmto názorom nestotožnil. Len
na základe konštatovania hasičského zboru v tomto listinnom dôkaze, že „...Hasebným zásahom bola
uchránená časť samotnej maštale a drevárne pri rodinnom dome...“ , ako aj že „...V dôsledku požiaru
došlo najmä ... k obhoreniu až zhoreniu drevenej stodoly s uskladneným senom, obhoreniu až zhoreniu

drevených stavebných konštrukcií nad murovanou maštaľou, k poškodeniu strešnej krytiny objektov -
vlnitý eternit... a k začierneniu časti omietky obvodovej steny susednej hospodárskej budovy...“, bez
ďalšieho, nemožno takýto záver vyvodiť. Súd prvej inštancie tu poukázal na písomné vyjadrenie znalca
zo dňa 15.12.2017, podľa ktorého posudky vyhotovované hasičským a požiarnym zborom v súvislosti
s požiarmi sa nezaoberajú sekundárnymi následkami požiarov, ktoré majú zvyčajne za následok väčší

rozsah škôd. Tieto posudky sa nezoberajú stratou nosnosti materiálov, ich deštrukciou a využiteľnosťou
popožiari. Podľaobsahuposudkuhasičskéhozborukpožiarustodolydošlodňa18.8.2009včaseokolo
01.10hod.Jednotkyhasičskéhozborusanamiestopožiarudostavilio01.52hod.Požiarbollokalizovaný
o 02:42 hod. a zlikvidovaný o 05.50 hod. Po lokalizácií požiaru bolo vykonané postupné rozoberanie
a zalievanie poškodených konštrukcií, pričom majiteľ domu zabezpečil mechanizmy na odvoz sutiny

a sena. Spotrebovaných bolo 54 000 litrov vody. Z konštrukčného hľadiska požiarom poškodených
stavieb sa jednalo najmä o drevené konštrukcie obvodových stien a strechy jednopodlažnej stodoly
s uskladneným senom. Z hľadiska požiarnobezpečnostnej charakteristiky stavieb sa jednalo najmä o
horľavé konštrukcie obvodových stien stodoly, drevených konštrukcií striech objektov stupňa horľavosti
C2 - stredne horľavé s odolnosťou do 15 min. Obojstranne omietnuté steny murovanej časti maštale

boli stupňa horlivosti A - nehorľavé s požiarnou odolnosťou asi 90 minút. Strešná krytina požiarom
poškodených objektov (vlnitý eternit) bola stupňa horľavosti A - nehorľavá. Podľa posudku hasičského
zboru došlo teda k úplnému zhoreniu drevených časti stavieb, čo korešponduje s fotografiami v
denníkoch, a podľa znalca aj s fotografiami hasičského zboru z požiaru, ktoré mal k dispozícii. Pokiaľ ide
o murovanú časť maštale, obojstranne omietnuté steny murovanej časti maštale boli stupňa horlivosti

A - nehorľavé s požiarnou odolnosťou asi 90 minút. Požiarna odolnosť stavebnej konštrukcie pritom
všeobecne znamená jej schopnosť odolávať účinkom požiaru bez porušenia funkcie a vyjadruje časový
interval od začiatku požiaru až po dosiahnutie niektorého z medzných stavov. Medzným stavom vo
všeobecnosti je prekročenie medznej teploty na neohrievanom povrchu, strata nosnosti, stability a strata
celistvosti prejavujúca sa trhlinami a otvormi. Požiar podľa posudku hasičského zboru vznikol okolo

01.10 hod, pričom lokalizovaný bol o 02.42 hod. Išlo teda o požiar trvajúcu minimálne 90 minút, čo
je na hranici požiarnej odolnosti stien murovanej maštale. Objekty všetkých hospodárskych stavieb
boli stavebne spojené, pričom murovaná časť maštale sa nachádzala obklopená horiacimi drevenými
časťami ostatných dvoch stavieb (stodoly a drevárne), ktoré sa zrútili a úplne zhoreli. V dôsledku
sálavého tepla došlo k poškodeniu aj plastových okien na rodinnom dome žalobcov vzdialenom od

horiacich spojených hospodárskych budov cca 2,5 m. Podľa výpovede svedkyne Q. C. obvodové múry
maštale sa rozsypali. Dalo sa to len všetko zvaliť a postaviť nové. Aj podľa výpovede svedka A. Z.
murovaná maštaľ bola zničená načisto. Pre horúčavu všetko prehorelo a rozsypovalo sa. Nebolo možné
na tom stavať. Ako všetko padalo, jedno trhalo druhé. Súd prvej inštancie preto škodu, ktorá žalobcom
vznikla zničením ich hospodárskych stavieb, a to maštale, stodoly a drevárskej dielne požiarom ustálil

na 18.865,75 Eur, a žalobu na náhradu škody v tejto časti považoval za opodstatnenú.

5. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na písomné vyjadrenie znalca zo dňa 15.12.2017 podľa ktorého ak
by žalobcovia preukázali náklady na likvidáciu odpadu výška škody, ktorá by tak žalobcom v súvislosti spožiarom na stavbách vznikla by sa o tieto náklady ešte zvýšila. Žalobcovia však tvrdili, že pri likvidácii
odpadu im pomáhali spoluobčania a obec bezplatne.

6. K procesnej obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobcovia v konaní dostatočne
nepreukázali, že pôvodné hospodárske stavby zodpovedali zastavanou plochou a výškou
novopostaveným stavbám z ktorých znalec v znaleckom posudku vychádzal, súd prvej inštancie
poukázal na výpovede svedkov Q. C. a A. Z., a ich čestné prehlásenia, podľa ktorých novopostavené
stavby sú postavené v takom rozmere, ako pôvodné. Pokiaľ aj z vykonaných dôkazov vyplýva určitý

rozdiel v zastavanej ploche pôvodných a novopostavených (ide o niečo cca viac ako 10 m2) súd
poukazuje jednak na skutočnosť, že posudky hasičského zboru sa nezaoberajú presnými rozmermi
poškodených stavieb, odhad veľkosti stavieb je vždy určitou subjektívnou záležitosťou pozorovateľa, a
podľa vysvetlenia podaného znalcom na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 nemôže sa jednať o
taký rozdiel, ktorý by zásadne ovplyvnil stanovenú technickú hodnotu hospodárskych stavieb, nakoľko
stavby nemajú celkom veľkú zastavanú plochu.

7. K procesnej obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že v danom prípade úhrada škody žalobcom
v súvislosti so zničením uvedených hospodárskych stavieb nie je na mieste, nakoľko žalobcovia pri
odstránení následkov požiaru a stavbe nových stavieb nevynaložili žiadne prostriedky, pretože im
pomáhali urbár a obec, súd prvej inštancie uviedol, že s takouto obranou sa bez ohľadu na prípadne

preukázanie tvrdených skutočnosti (čo žalovaný nakoniec nepreukázal), nemožno stotožniť. Niet
zákonného podkladu pre to, aby súd výšku priznanej náhrady škody pri požiari založenom žalovaným
učinil závislou na iných na škodnej udalosti nezávislých okolnostiach odstraňovania následkov škodnej
udalosti. V dôsledku pričinenia iných osôb škodca nemôže byť zvýhodnený. Rovnako tak škodca by
nemal byť znevýhodnený a utrpieť ujmu, ak poškodený vynaloží na odstránenie škody neúmerne vysoké

a neúčelné náklady. Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie do pôvodného stavu,
je potrebné vždy zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na náhodných okolnostiach nesúvisiacich so
škodnou udalosťou. To je možné iba vtedy, ak sa vychádza z peňažného ekvivalentu, za ktorý je možné
v čase poškodenia vec obstarať v danom mieste obdobnú vec, teda vec rovnakého druhu a kvality, s
prihliadnutím na prípadné opotrebenie zničenej veci.

8. Žalobcovia sa žalobou ďalej domáhali na žalovanom náhrady škody za úhyn ich hospodárskych
zvierat pri požiari, a to jednej 5-ročnej kravy, jednej 1,5 ročnej jalovice, dvoch 4-týţdňových býčkov,
šiestich 3-mesačných prasiat a 4 koní, a za zhorenie krmiva pre tieto hospodárske zvieratá pri požiari.
Žalovaný nespochybnil, že pri požiari došlo k úhynu týchto celkom 14 hospodárskych zvierat, a tiež k

zhoreniu krmiva pre ne (spochybňoval cenu týchto hospodárskych zvierat a nepreukázanie množstva
zhoreného krmiva). Úhyn 14 hospodárskych zvierat a zhorenie sena v stodole vyplýva zo skutkovej
časti trestného rozkazu a korešponduje s informáciami v denníkoch, ktoré súdu predložil svedok A. Z..
Súd prvej inštancie len zdôraznil, že podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže
slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci. Podľa potvrdenia Zväzu chovateľov koní na

Slovensku, družstva, o zápise koní do plemenných kníh, v plemenných knihách boli na majiteľa - žalobcu
v 2. rade - zapísané: jedna kobyla kríženec Z., nar. XX.X.XXXX, valach kríženec C., nar. X.X.XXXX,
žrebec plemeno H. H., nar. XX.X.XXXX a kobyla plemeno H. H., nar. XX.X.XXXX.

9. Podľa vyjadrenia Poľnohospodárskeho družstva Tatry v Spišskej Belej predloženého v trestnom

konaní, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri kvalifikácii škody pre účely trestného konania, a ktoré
súd posudzoval ako listinný dôkaz v tomto konaní, cena 5-ročnej kravy je 1.070,- Eur, 1,5- ročnej jalovice
500,- Eur, dvoch 4- týždňových býčkov 335,- Eur, šiestich prasiat 240,- Eur, a štyroch koní 6.630,- Eur,
spolu 8.775,- Eur (z toho bez koní 2.145,- Eur) .

10. Podľa odborného vyjadrenia Poľnohospodárskeho družstva Tatry Spišská Bela zo dňa 12.4.2016
predloženého na žiadosť súdu prvej inštancie v tomto konaní vychádzajúceho z priemerných cien zvierat
za rok 2015, ktoré v minulosti mohli byť mierne odlišné, cena 5- ročnej kravy je 500,- Eur, 1,5 - ročnej
jalovice 450,- Eur, dvoch 4-týždňových býčkov 240 eur, šiestich prasiat 570,- Eur, spolu teda cena
uhynutých hospodárskych zvierat (bez koní) 1.760,- Eur.

11. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v 1. rade v rámci procesnej obrany namietal
rozdiely v cenách hospodárskych zvierat v týchto listinách s tým, že predovšetkým rozdiel v cenách 5-
ročnej kravy je v týchto listinách predstavuje cca až 100 %. Aj keď súčasný Civilný sporový poriadoknemá ustanovenie analogické ust. § 136 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak bolo možné
výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určil ju súd podľa
svojej úvahy, súd takúto prax považuje za správnu aj za účinnosti Civilného sporového poriadku. Za

situácie, kedy hospodárske zvieratá žalobcov v požiari zhoreli, kedy žalobcovia sa žalobou domáhajú
náhrady škody celkom vo výške 25.658,- Eur, čo po odpočítaní náhrady za zničenie hospodárskych
stavieb priznanej žalobcom vo vyššie uvedenej výške 18.865,75 Eur predstavuje nárok vo zvyšnej časti
vo výške 6.792, 25 Eur, súd prvej inštancie náhradu škody za uhynuté hospodárske zvieratá stanovil
úvahou podľa najnižších cien hospodárskych zvierat uvedených v oboch listinách, tzn. kravy 500,- Eur,

jalovice 450,- Eur, 4 býčkov 240,- Eur a 6 prasiat 240,- Eur, spolu 1.430,- Eur, a ceny koní 6 .630,- Eur,
tzn. na celkom 8.060,- Eur, a žalobe aj vo zvyšnej časti nároku, tzn. aj ohľadne 6.792,25 Eur tak vyhovel.

12. Súd prvej inštancie poukázal záverom aj na ďalšie výsledky vykonaného dokazovania podľa ktorých
vychádzajúc z trestného rozhodnutia pri požiari nesporne zhorelo aj krmivo pre hospodárske zvieratá
(podľa vyjadrenia družstva v hodnote cca 2.500,- Eur), 2 sečkárne (v hodnote 400,- Eur), ďalej drevené

korytá a rôzne ďalšie hospodárske náradia a potreby. Boli tiež poškodené plastové okná na rodinnom
dome (podľa vyjadrenia družstva v hodnote 915,- Eur). Preto súd prvej inštancie výšku náhrady škody na
veciach tak, ako ju žalobcovia žalobou žiadali priznať, a ako ju súd v celom žalovanom rozsahu priznal,
požadoval za plne dôvodnú a opodstatnenú.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvejinštancie tak, že žalobcovia boli v spore v celom rozsahu
uplatneného nároku úspešní. Preto im patrí proti žalovanému, ktorý požiarom im škodu na majetku
spôsobil, právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd v spore nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali aplikáciu výnimočného ust. § 257 Civilného sporového poriadku na rozhodnutie
o trovách tohto konania. O výške priznanej náhrady rozhodne po právoplatnosti tohoto rozsudku

samostatným uznesením súdny úradník.

14. Výrok o trovách štátu odôvodnil súd prvej inštancie tak, že vychádzajúc z plného úspechu žalobcov v
spore súd prvej inštancie žalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť znalcovi ustanovenému v tomto konaní
Ing. Jánovi Trebuňovi, Spišské Hanušovce 1, tzv. znalečné, a to v plnom rozsahu. Aj o výške znalečného

rozhodne po právoplatnosti tohoto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

15. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. §
365 ods. 1 písm. c/, f/ a h/ CSP. Odvolanie podal proti všetkým výrokom. Konštatoval, že súd prvej
inštancie vo svojom rozsudku uvádza, že žaloba je dôvodná a opodstatnená, nakoľko sa súd prvej

inštancie stotožnil s tvrdenia žalobcov a ich svedkov. S týmto názorom žalovaný nesúhlasí. Žalovaný
už v priebehu konania uvádzal, že žalobcovia nepreukázali aké boli poškodené stavby pred vznikom
požiaru, kde sa súd bez akýchkoľvek pochybností stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. Jána
Trebuňu. Žalovaný opakovane namietal, že žalobcovia nesú dôkazné bremeno na preukázanie toho,
aké rozmery mali poškodené stavby pred vznikom požiaru, akej boli veľkosti a zloženia ich stavebných

konštrukcií. Zároveň žalovaný poukázal na to, že zo správy HaZZ vyplýva, že po požiari ostali pôvodne
murované časti maštale nepoškodené, kde žalobcovia ako vlastníci poškodených stavieb boli povinní
v tomto konaní preukázať presné ich rozmery a technický stav. Ak súd prvej inštancie zobral do úvahy
vyjadrenia súdneho znalca, a zároveň konštatoval, že likvidáciu odpadu robili spoluobčania a obec,
boli žalobcovia povinní predložiť prehlásenie obce o tom, že po požiari boli zlikvidované aj zvyšné

časti stavebnotechnických konštrukcií požiarom poškodených stavieb. Žalobcovia tieto skutočnosti
nepreukázali. Žiadny takýto dôkaz v konaní neprodukovali. Súd prvej inštancie vzal za základ pre
unesenie dôkazného bremena žalobcami výsluchy svedkov Q. C. a A. Z., ktorí sú v príbuzenskom
pomere k žalobcom a ktorí sa vyjadrovali ku skutočnostiam viac ako 10 rokov po vzniku požiaru. Tieto
osoby neboli nikdy vypočúvané v trestnom konaní v pozícií svedkov. Stanoviť hodnotu murovaných

a drevených objektov starých cca 30 rokov na sumu 18.865,75 Eur je nereálne. Tieto stavby boli
svojpomocne realizované žalobcami a o ich zhotovenie neexistujú žiadne úradné listiny. Preto žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nerešpektoval dôsledne ust. § 220 ods. 2
CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil dostatočne, výstižne a jasne ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a ako právne vec posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou spravodlivého
súdneho procesu, a je jedným zo základných práv na súdnu ochranu. Strany sporu majú právo na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a
skutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochranysuplatnenímnárokovaobranouprotitakémuto uplatneniu. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného, že žalobcovia
nepreukázali aké boli poškodené stavby pred požiarom. Súd prvej inštancie sa v rozsudku podrobne
vyjadruje k otázkam existencie a stavebnotechnického popisu pôvodných stavieb. Neopiera svoje
rozhodnutie iba o závery znaleckého posudku Ing. Trebuňu, ale vychádza aj zo svedeckých
výpovedí Q. C. a A. Z.. Zároveň z listinných dôkazov (fotografií zverejnených v denníkoch) a z

odborného posudku vypracované dňa 17.09.2009 Okresným riaditeľstvom HaZZ. Súd prvej inštancie
zároveň dodal, že žalovaný nijako nespochybnil existenciu a stavebnotechnický popis jednotlivých
pôvodných hospodárskych budov, ale spochybňoval ich rozsah poškodenia z pohľadu zachovania ich
konštrukčných prvkov. Žalovaný ďalej namietal rozmery poškodených stavieb pred vznikom požiaru, ich
veľkosť a zloženie ich stavebných častí. Tvrdenie žalovaného, že po požiari ostali pôvodne murované
časti nepoškodené, kde žalobcovia ako vlastníci nepoškodených stavieb boli povinný v tomto konaní

presne preukázať ich rozmery a technický stav s poukazom na správu HaZZ, nemá podľa žalobcu oporu
vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie k námietke žalovaného podrobne zastáva stanovisko
v bode 33 rozsudku. Vyjadrili sa k tomu svedkovia, znalec a svedčia o tom aj fotografie z novinových
článkov. Ďalšia námietka žalovaného, že ak súd zobral do úvahy vyjadrenia súdneho znalca a zároveň
konštatoval, že likvidáciu odpadu robili spoluobčania a obec, tak žalobcovia boli povinní predložiť

prehlásenie obce o tom, že po požiari boli zlikvidované aj zvyšné časti stavebnotechnických konštrukcií
požiarom poškodených častí, tak táto námietka je neopodstatnená. S uvedenou sa súd prvej inštancie
dobre vysporiadal v bode 32 rozsudku. Čo do námietky žalovaného, že súd prvej inštancie vzal za
základ pre unesenie dôkazného bremena žalobcami výsluchy svedkov, ktorí sú v príbuzenskom pomere
k žalobcom, a ktorí sa vyjadrovali k skutočnostiam viac ako 10 rokov po vzniku požiaru, žalovaný

uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov vykonaných v konaní vo vzájomnej súvislosti.
Výpovedesvedkovnebolijedinýmdôkazomoktorýsaoprel.Svedeckévýpovedenavyšekorešpondovali
s ostatnými vykonanými dôkazmi. Požiar a následky požiaru sa hlboko vryjú do pamäte človeka, lebo
nie je to bežná udalosť, ale výnimočná na ktorú človek bude stále pamätať. Svedkovia Q. C. a A. Z. sú
susedmi, ktorí okolo budov žalobcov stále chodili, a boli prítomní pri hasení požiaru aj pri odstraňovaní

následkov požiaru. K námietke žalovaného, že stanoviť hodnotu murovaných a drevených objektov
starých viac ako cca 30 rokov na sumu 18.865, 75 Eur je nereálne, žalobcovia poukázali na bod 18
rozsudku s dodatkom, že výška škody bola preukázaná znaleckým posudkom Ing. Trebuňu. Zároveň sa
nestotožnili s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím dôsledne nerešpektoval
ust. § 220 ods. 2 CSP. Preto žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny

a priznal žalobcom plnú náhradu trov odvolacieho konania.

17. Vyjadrenie žalobcov bolo doručené na vyjadrenie žalovanému prostredníctvom jeho právneho
zástupcu. Ďalšie vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 OSP a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 25.08.2021 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel

k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky
žalovaného sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej
inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí
reagoval. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument,
teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že by mohol

priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

20. Zároveň odvolací súd konštatuje, že podľa platnej judikatúry iba také rozhodnutie je
nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovýmizisteniami, resp. tieto právne závery zo žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však jednoznačne vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu

na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje
kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda
je preskúmateľné. Možno teda uzavrieť, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom to bolo v snahe
garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí

neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym
názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie.
Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán na súdnu ochranu, túto stranám poskytol
v požadovanej kvalite.

21. Odvolací súd nad rámec vyššie uvedeného považuje za potrebné k odvolacím námietkam
žalovaného uviesť, že pokiaľ žalovaný už v priebehu konania na súde prvej inštancie uvádzal, že
žalobcovia nepreukázali ako boli poškodené stavby pred vznikom požiaru, pričom má za to, že súd prvej
inštancie bez akýchkoľvek pochybností sa stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. Jána Trebuňu
a uvedené konfrontoval so správou HaZZ, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak tak neurobil a existujú dôkazy na podporu tvrdenia žalobcov,
bolo úlohou súdu prvej inštancie označené navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom vykonať, dôkazy
vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom tak ako odvolací súd uvádza vyššie súd prvej inštancie aj urobil. Pokiaľ žalovaný spochybňuje
svedkov Q. C. a A. Z., podľa názoru odvolacieho súdu nestačí, aby poukázal na ich príbuzenský pomer

k žalobcovi a na to, že sa vyjadrovali ku skutočnostiam viac ako 10 rokov po vzniku požiaru. Možno
prisvedčiť žalobcom tak, ako to uviedli vo svojom vyjadrení, že ide o bezprostredných susedov a udalosť
požiaru nie je všednou skutočnosťou, preto je možné si ju pamätať aj dlhšie. Podľa názoru odvolacieho
súdu námietky žalovaného vo vzťahu k týmto svedkom nemôžu privodiť pre žalovaného priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. I odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 32 i 33

rozsudku. Čo sa týka námietky žalovaného čo do stanovenia hodnoty murovaných a drevených objektov,
výška škody bola skutočne preukázaná znaleckým posudkom Ing. Trebuňu. Žalovanému nič nebránilo
v konaní predložiť svoje odborné vyjadrenie, alebo znalecký posudok, ktorý by uvedenú výšku škody
spochybnili.

22. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že priznal úspešným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému

žalovanému v plnom rozsahu. Zároveň konštatoval, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.