Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718201358
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718201358.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: U. X., nar. XX. XX.

XXXX, bytom L.. R. XXXX/XX, XXX XX K. - U., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Ľubica Flíderová,
advokátka so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: I) L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B.
XXXX, XXX XX B., občan SR a II) W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX B., občan SR,
obidvaja právne zastúpení: JUDr. Jana Valachová, advokátka so sídlom M. Rázusa 49, 984 01 Lučenec,
o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu o určenie vlastníckeho práva sa z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným I/ a II/ náhradu trov konania vo výške 100 % v lehote
do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 16. 03. 2018 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že
je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Hriňová a to
parcely registra C KN č. XXXXX/XX, TPP vo výmere 250 m2. Žalobu odôvodnil tým, že toho času
sú ako vlastníci spornej nehnuteľnosti evidovaní žalovaní I/ a II/. Žalobca sa však cíti byť vlastníkom
dotknutej nehnuteľnosti, čím je daný jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože
bez rozhodnutia súdu nie je možné dosiahnuť zmenu vlastníckeho práva v KN. Žalobca poukázal na to,

že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a to ako výlučný vlastník v podiele
1/1 titulom darovacej zmluvy. Žalovaní I/ a II/ sú spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č.
XXXX a to KN č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 so stavbou rekreačná
chata ČS XXXX, parcela č. XXXXX/XX, TPP o výmere 442 m2, sú vlastníkmi v podiele 1/1 v režime
BSM. Nehnuteľnosti žalovaní nadobudli na základe osvedčenia N 31/2006, Nz 2071/2006. Uvedené dve
parcely odkúpili od jeho nebohej starej mamy U. Č. v roku 1978 neformálnou kúpnou zmluvou za 2.000,--
Kčs. Vlastníctvo si usporiadali až v roku 2016 predmetnou notárskou zápisnicou. Na základe notárskej

zápisnice JUDr. U. č. N 372/2014, Nz 30377/2014 zo dňa 18. 08. 2014 bolo osvedčené vlastnícke
právo žalobcu titulom vydržania k parcele č. XXXXX/XX, TPP o výmere 303 m2, parcele č. XXXXX/XX,
TPP o výmere 250 m2 a to v podiele 1/1. Právni predchodcovia žalobcu boli podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti vedenej vo vložke č. XXX, k. ú. Hriňová a to p.č. XXXXX - lúka „Skalisko“ vo výmere 3 ha,
18 árov, 60 m2. Na základe reálnej deľby uskutočnenej medzi podielovými spoluvlastníkmi pripadla do
vlastníctva starej matky žalobcu U. Č., zomrelá dňa XX. XX. XXXX, tá časť pôvodnej parcely č. XXXXX, z
ktorej boli odčlenené nehnuteľnosti, ktorých je v súčasnosti výlučným vlastníkom žalobca a sú zapísané

na LV č. XXXX, ako aj nehnuteľnosti, ktorých vlastníkmi sú v súčasnej dobe zapísaní žalovaní I/ a II/ na
LV č. XXXX. Starej matke žalobcu titulom reálnej deľby podielových spoluvlastníkov pripadla súčasná
parcela označená č. XXXXX/XX, TPP o výmere 250 m2, ktorej vlastníctvo žalobca nadobudol vydržaním
so započítaním oprávnenej držby svojich právnych predchodcov vyššie uvedeným osvedčením, jednása o parcelu, ku ktorej sa touto žalobou domáha určenia vlastníckeho práva. Táto parcela nebola
predmetom predaja v roku 1978 na základe ústnej zmluvy medzi jeho starou matkou a žalovanými I/ a
II/. Stará matka žalobcu pozemok žalovaným nepredala, oni tieto pozemky ani nikdy neužívali, pretože

si plotom ohradili len tie pozemky, ktoré boli pôvodne predmetom ústnej zmluvy a k nim si vybudovali
vstup cez bránu. Tento pozemok nebol ani predmetom osvedčenia notárskou zápisnicou v roku 2006,
ktorá bola titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných, ktoré
nie sú predmetom tejto žaloby. Žalovaní nemohli osvedčiť svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti
na základe vydržania a teda vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti vydržaním nenadobudli, pretože

im nesvedčia zákonné podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia vydržacej
doby a to predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnenosť držby a vydržacia doba. Žalovaní I/ a II/
spornú nehnuteľnosť nenadobudli žiadnym zákonným spôsobom a tak nemohli byť ani jej oprávnenými
držiteľmi, pretože žalovaní I/ a II/ túto nehnuteľnosť začali užívať až v súčasnosti.

2. Žaloba žalobcu bola doručená žalovaným I/ a II/ do vlastných rúk dňa 02. 05. 2018 spolu s uznesením

súdu zo dňa 16. 04. 2018, v ktorom boli vyzvaní na vyjadrenie k žalobe. Písomným podaním doručené
súdu 17. 05. 2018 žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu namietli podanú žalobu a popreli všetky
skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe. Žalovaní I/ a II/ síce neformálnou zmluvou, ale v
písomnej podobe, ktorá osvedčovala slobodnú vôľu všetkých účastníkov za prítomnosti svedka L. F.
odkúpili od nebohej pani U. Č. spornú nehnuteľnosť a to dňa 15. 05. 1979, do držby tejto nehnuteľnosti

však vstúpili už v roku 1978 a to dobrovoľne a nerušene. O uvedenom svedčí predložená listina -
dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie zmluvy, podľa ktorej prevodca U. Č. previedla
na žalovaného I/ časť parcely č. XXXXX - lúka a zároveň touto listinou bývalý MNV v Hriňovej vydal
stanovisko,žedoporučujeprevoduvádzanejnehnuteľnostinanadobúdateľa,ktoráčasťpôdybudeslúžiť
ako záhrada pre pestovanie zeleniny a prechovávanie včelstiev. Potvrdenie bolo vydané dňa 31. 10.

1979. Na podklade týchto listín bola dňa 22. 01. 2015 spísaná notárska zápisnica na Notárskom úrade
JUDr. U. X. č. N 9/2015, Nz 911/2015, na podklade ktorej bolo osvedčené vyhlásenie o vydržaní, že
žalovaní I/ a II/ sú vlastníkmi v režime BSM v celosti uvedených nehnuteľností, ktoré bolo zapísané na
LV č. XXXX na U. X.. K uvedenému osvedčeniu sa vyjadril aj žalobca U. X., kedy uvedené skutočnosti
nepoprel. To znamená, že žalovaní I/ a II/ vstúpili do riadnej držby spornej nehnuteľnosti už v roku

1978, túto nehnuteľnosť užívajú dobromyseľne a nerušene bez zásahu cudzích osôb viac ako 10 rokov,
ich vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti každý v obci uznáva a preto ho považujú za zákonné a
hodnovernepreukázané.Naopak,žalobcapodanoužaloboupožadujepriznaťvlastníckeprávokspornej
nehnuteľnosti bez akéhokoľvek aprobovaného dôvodu, žalovaní I/ a II/ svojim správaním nedali žiadnu
príčinu na podanej tejto žaloby a preto ju žiadali v celom rozsahu zamietnuť.

3. Vyjadrenie žalovaných bolo doručené do vlastných rúk žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 13. 06. 2018 spolu s uznesením súdu zo dňa 28. 05. 2018, v ktorom bol vyzvaný na podanie
vyjadrenia. Písomným podaním doručené súdu 03. 07. 2018 žalobca uviedol, že jednoznačne popiera
odkúpenie spornej nehnuteľnosti žalovanými I/ a II/ od jeho starej matky kúpnou zmluvou z 15. 05.

1979 ako aj vstup do držby nehnuteľnosti už v roku 1978. Žalovaní odkúpili od jeho starej matky len
tú časť pôvodnej PK parcely XXXXX - lúka, skalisko o výmere 3 ha, 18, árov, 60 m2, na ktorej si
postavili rekreačnú chatu a priľahlý pozemok k tejto chatke a to v roku 1978. Čiastočne vyplnený
dotazník a čestné prehlásenie predložené žalovanými o tomto svedčí. Na listine, ktorú predložili žalovaní
a označená je ako dohoda, žalobca namietol vlastnoručný podpis predávajúcej U. Č., ktorý považuje

len za jej laickú napodobneninu. Stará matka nikdy nepredala spornú nehnuteľnosť žalovaným. V čas
predaja pozemku v roku 1978 nebol vyhotovený geometrický plán na tento pozemok, teda nebola zrejmá
ani presná výmera, len približná, ktorú si odsúhlasili predávajúca a kupujúci na mieste samom. Za
dohodnutý predmet kúpy vyplatili žalovaní U. Č. sumu 2.000,-- Kčs. Tento pozemok si žalovaní následne
ohradili pletivom a vstupovalo sa naň cez bránu. Tento pozemok aj skutočne užívali. Žalobca dôrazne

popiera, že by žalovaní užívali aj pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu. Naopak, rodina žalobcu
tento pozemok ako svoje vlastníctvo užívala až do roku 2015. Žalovaným tak jednoznačne absentuje
držobná vôľa a faktická reálna držba ako základné atribúty držby. Žiadny iný pozemok než žalobca
uvádzal, jeho starká žalovaným nepredala, všetky skutkové okolnosti ohľadom kúpy sporného pozemku
sú vymyslené, nepravdivé, dokonca podpis na predloženej listine nie je vlastnoručný podpis jeho starej

matky, jedná sa len o napodobneniu, podľa listiny predloženej žalovanými, overovanú pod č. XXX/XXXX
na meste Hriňová. Rovnako obsah čestného prehlásenia L. F. považujú za púhy výmysel a lož.4. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovaným prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 15. 08. 2018
do vlastných rúk spolu s uznesením súdu z 13. 07. 2018, v ktorom boli vyzvaní na vyjadrenie. Žalovaní
prostredníctvom právnej zástupkyne zaslali súdu dňa 30. 08. 2018 vyjadrenie, v ktorom zotrvali na

svojich skutkových tvrdeniach a popreli všetky skutkové tvrdenia žalobcu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 13. 11. 2018 výsluchom sporových strán,
oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že čo sa týka spornej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby,
táto v minulosti predstavovala prístupovú cestu k jeho nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kde
má postavenú chatu. Na uvedenom pozemku v minulosti bola vybudovaná verejná cesta pri stavbe
Hriňovskej priehrady, ktorá slúžila na dopravu materiálu. Túto nehnuteľnosť však v minulosti on a jeho
nebohý otec kosili, využívali ju na drevo, pretože tam rástlo vŕbové drevo, rástli tam maliny, ktoré chodili
oberať. Cca pred 4-5 rokmi mu matka uviedla, že žalovaní si na tento pozemok chcú púšťať hydinu,

že sa s nimi dohodla, že si ju tam môžu púšťať, aby im to šiel podpísať. Keďže žalovaného poznal,
dôveroval mu, šiel a podpísal listinu, ktorú mu dal na podpis, túto však sám nečítal. V tom čase sa o to
veľmi nezaujímal, vychádzal z toho, čo mu povedala matka, že sa so žalovaným I/ takto dohodli. Túto
nehnuteľnosť dovtedy žalovaní nevyužívali. Na tomto pozemku po dohode so žalobcom a jeho rodičmi
mal zložené drevo aj sused pán E.. Po tomto podpise žalovaný začal hovoriť, že je to jeho pozemok,

s čím žalobca nesúhlasil, následne si však zistil v katastri, že žalovaní sú zapísaní ako vlastníci. Až
vtedy žalovaní začali pozemok obhospodarovať, vyklčovali stromy, požiadali suseda, aby si odtiaľ drevo
odniesol. On sám bol podať trestné oznámenie na polícii za neoprávnené užívanie pozemku, bol však
odkázaný na podanie občiansko-právnej žaloby. Žalobca tvrdil, že určite nemal v úmysle podpísať
vlastníctvo žalovaným, listinu podpísal, lebo im dôveroval. Žalovaní mu nedovolia chodiť cez tento

pozemok,t.časucezpozemoknechodí,hocihožalovanínemajúohradený.Kokolnostiamnadobudnutia
tejto nehnuteľnosti žalobca uviedol, že v roku 1978 to, čo bolo žalovaným predané, si títo oplotili. Toto
vie od svojej matky, aj príbuzných, t. j. matkinej sestry a sesterníc, pretože tam chceli chovať včely. Od
svojej matky vedel, že sporný pozemok bol v minulosti vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov, avšak
ona vybavila, aby sa to napísalo na neho. Pôvodne tento pozemok patril starým rodičom po jeho matke

a v minulosti bolo dohodnuté, že každý reálne užíval svoju časť pozemku. Žalobca uviedol, že celú
záležitosť vybavovala jeho matka, keďže starí rodičia mali 7 detí, mali viac nehnuteľností, ešte za života
ich rozdelili medzi svoje deti. Všetko to bolo na základe ústnej dohody. Túto konkrétnu nehnuteľnosť
teda užívali jeho starí rodičia zo strany matky a potom jeho rodičia. Občas tam chodil matkin brat na
drevo. Matka mu však uviedla, že mu túto nehnuteľnosť dáva po svojich rodičoch a zabezpečovala

podpisyodostatnýchsúrodencov.Následneakovlastníkbolzapísanýonsámatonapodkladenotárskej
zápisnice, ktorú pripojil k žalobe. On sám má ešte dvoch súrodencov, dve sestry a ešte za života rodičia
majetok vysporiadali tak, že žalobca dostane byt a chatu a sestrám pripadol rodičovský dom. Matka
mu teda povedala, že mu túto nehnuteľnosť dáva. Bola spísaná aj darovacia zmluva, avšak právna
zástupkyňa žalobcu uviedla, že predmetom písomnej zmluvy boli iné nehnuteľnosti, nie tento sporný

pozemok. Žalobca poukázal, že cez predmetný pozemok chodili aj iní chatári, čo majú v danej oblasti
chatu, v súčasnej dobe na pozemok žalovaní umiestnili veľké klady, takže sa tadiaľ nedá ísť autom. Toho
času k svojej chate žalobca chodí cez iný pozemok, ktorý taktiež nie je v jeho vlastníctve.

7. Žalovaný I/ pred súdom uviedol, že uvedenú nehnuteľnosť kupovali na podnet starej matky žalobcu.

V tom čase oni chovali včely u pani F. a stará matka žalobcu ich oslovila, či nechcú odkúpiť jej pozemok.
Bolo to ešte v roku 1978. Obaja s manželkou s tým súhlasili, dojednali si pozemok, ako aj kúpnu cenu,
dohodli sa na splátkach. V roku 1979 zaniesli poslednú splátku, kedy stará matka žalobcu povedala,
že im môže predať aj ten zarastený pozemok, jedná sa o pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu. V
tom čase tam rástli kríky, vŕby, dohodlo sa, že si to odmerajú. Boli tam spoločne aj s pánom F., ktorý

vymeral 352 m2, dohodli sa na cene. On si požičal peniaze od pána F. 2.000,-- Kčs, doložil ešte vlastných
200,-- Kčs, zaplatil aj poslednú splátku za predchádzajúce pozemky 500,-- Kčs, čiže v ten deň vyplatili
starej matke žalobcu 2.700,-- Kčs. Podpísali si dohody, túto dohodu podpísala aj stará matka žalobcu a
druhú dohodu ako svedok podpisoval pán F.. Keďže rodina žalobcu mala medzi sebou spory, pretože
na pozemkoch bolo sedem majiteľov, nechceli si navzájom podpisovať predaj pozemkov, nedalo sa to

zapísať. Na tomto pozemku nebola žiadna prístupová cesta. V čase keď sa robila priehrada, šli za pani
Č., či tadiaľ môžu chodiť, ona však ich odkázala na žalovaného s tým, že mu to predala. On sa s nimi
dohodol, dovolil im tadiaľ chodiť a ako odplatu mu tam nechali panely, z ktorých sa urobila spomínaná
cesta. Je pravdou, že odvtedy tadiaľ chodia viacerí majitelia susediacich pozemkov. Je pravdou, že tentoprevod si nikdy nedali zapísať, avšak boli na obecnom úrade, kde im na to dali povolenie. Čo sa týkalo
spísania kúpnej zmluvy, bola spísaná dohoda, ktorú podpísala pani Č. a neskôr k prevodu v roku 1979
bol prítomný svedok. Uvedené dohody neboli evidovať v evidencii nehnuteľností, pretože by to museli

podpísať všetci vtedajší siedmi majitelia, čo oni odmietali pre spory v rodine. Uvedené nehnuteľnosti
začali žalovaní užívať, nikto z rodiny žalobcu do tohto užívania nezasahoval. V podstate už v roku 1978
začali nehnuteľnosti čistiť a to aj ten sporný pozemok, hoci na jeho odkúpení sa dohodli až v roku 1978.
Nie je pravdou, že by tento pozemok akokoľvek užíval žalobca alebo sa oň staral, nechodil tam kosiť,
bolo to zarastené a zanedbané. Pokiaľ si tento pozemok chceli vysporiadať, žalobca o všetkom vedel.

Bolo to tak, že ich oslovila matka žalobcu, že si chce dať svoje vlastníctvo do poriadku, a že to vybaví
s ostatnými súrodencami. Uviedla, že si nehnuteľnosť prepíše na seba, potom to daruje synovi a on to
prepíše na nich. Potom im volala, že je to na syna vybavené, a že im to syn príde podpísať. Žalovaný
sa bol vo veci opýtať u notárky JUDr. X., ukázal jej všetky listiny a ona povedala, že je to v poriadku, že
to bude rýchlejšie vydržaním. Dala mu papier, ktorý mal žalobca podpísať. Žalobcovi potom následne
ukazoval aj zmluvy, aj katastrálnu mapu, ukazoval mu o aké pozemky sa jedná, aby vedel, o čo ide.

Boli spolu podpisovať ten papier, pričom sám žalobca ešte zaplatil poplatky. Spor vznikol potom, čo pán
E. bol za žalobcom, pretože žalovaný pána E. žiadal, aby si z pozemku vysťahoval materiál, ktorý tam
mal zložený. Žalobca následne podal trestné oznámenie, prišla polícia a keď im ukázal svoje doklady,
povedali, že je všetko v poriadku. Pred podpisom notárskej zápisnice sa o tom rozprávali aj s matkou
žalobcu, je pravdou, že ona následne telefonovala, aby sa nestarali o pozemok žalobcu. Je pravdou,

že keď si v roku 2006 dávali osvedčovať vlastníctvo k pozemku pod chatou, neriešili aj tento sporný
pozemok, pretože tam bolo evidovaných sedem majiteľov a nechceli túto časť podpísať. Preto matka
žalobcu navrhla spomínaný postup.

8. Žalovaná II/ na pojednávaní potvrdila to, čo uvádzal manžel. Poukázala na to, že problémy začali

ešte v roku 2006, kedy matka žalobcu uvedené pozemky predala tretej osobe, s ktorou sa napokon
vysporiadala inak. Keďže s matkou žalobcu boli susedia, vždy dobre vychádzali, boli radi, že ich oslovila
s tým, aby sa veci dali do poriadku, lebo si bola vedomá, ako bolo dohodnuté s jej matkou. V čase,
keď kupovali pozemky od pani Č., táto im presne ukázala, o aký pozemok sa jedná a oni ho vyčistili.
Je pravdou, že na uvedenom spornom pozemku zostala panelová cesta a následne si tam aj sused E.

začal skladovať veci. V tom čase bol on predsedom strany a keď ho žiadali, aby to nerobil, ignoroval
ich. Asi pred 10-timi rokmi ho však manžel požiadal, aby si tieto veci odpratal, oni potom tento pozemok
dočistili a zriadili si tam záhradu. Žalobca a jeho rodina cez tento pozemok nikdy nechodili ku svojej
chate, chodili tadiaľ len k potoku na vodu.

9. Podľa LV č. XXXX - čiastočný, pre k. ú. Hriňová (vyhotovený 20. 03. 2017) sú evidované parcely
registra „C“ a to parcelné číslo XXXXX/XX o výmere 250 m2, TTP, v časti B ako vlastníci sú uvedení
žalovaní I/ a II/ v podiele 1/1. Titul nadobudnutia je uvedený Z-XX/XX- osvedčenie N X/XXXX, Nz XXXX/
XXXX - XXX/XXXX.

10. Podľa obsahu notárskeho spisu pod č. N X/XXXX, ktorý si súd dal pripojiť, bola spísaná notárska
zápisnica Nz XXXX/XXXX na Notárskom úrade JUDr. U. X. dňa 22. 11. 2015, na základe toho, že sa
k nej dostavili osobne žalovaní I/ a II/ a požiadali o spísanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa
zákona č. 323/1992 v znení novely § 63 zákona č. 397/2000. Žalovaní vyhlásili, že sú vlastníkmi v
režime BSM v celosti a to nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX v k. ú. Hriňová v časti B na žalobcu

v podiele 1/1 a to CKN parcelné číslo XXXXX/XX o výmere 250 m2 TPP. Prehlásili, že predmetnú
nehnuteľnosť nadobudli titulom kúpy v roku 1978 od U. Č., pričom oprávnená držba začala plynúť od
01. 08. 1978 a tieto dobromyseľne a nerušene bez zásahu cudzích osôb užívali, pričom vlastnícke
právo v obci každý uznáva, čím sú splnené podmienky vydržania podľa § 134 OZ. K osvedčeniu o
vyhlásení predložili vyjadrenie žalobcu, mesta Hriňová. K vyhláseniu bol pripojený výpis z LV č. XXXX

pre k. ú. Hriňová (vyhotovený 10. 12. 2014), v zmysle ktorého v časti A okrem iných bola evidovaná
parcela č. XXXXX/XX o výmere 250 m2 TTP, v časti B bol evidovaný ako vlastník žalobca v podiele 1/1,
pričom titul nadobudnutia bola uvedená darovacia zmluva pod V XXXX/XXXX - XX/XXXX a Z-XXXX/
XX- osvedčenie N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX - XXXX/XXXX. Ďalej bolo pripojené vyhlásenie žalobcu,
že nemá námietky, aby sa osvedčilo vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.

ú. Hriňová, zapísané na LV č. XXXX po BLV 1 v podiele 1/1 na pozemok č. CKN p. č. XXXXX/XX o
výmere 250 m2 v prospech žalovaných. Podpis žalobcu na vyhlásení bol osvedčený na Mestskom úrade
v Hriňovej dňa 15. 12. 2014. Ďalej bolo pripojené vyjadrenie mesta Hriňová zo dňa 21. 01. 2015, v zmysle
ktorého mesto Hriňová nemá námietky, aby sa osvedčilo vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k tamoznačenej nehnuteľnosti (ktorá je predmetom tohto sporu) v prospech žalovaných. Bolo konštatované,
že k osvedčeniu sa vyjadril aj žalobca.

11. Podľa Darovacej zmluvy zo dňa 02. 11. 2007 došlo k uzavretiu záväzkovo-právneho vzťahu medzi
darujúcimi U. X., nar. XX. XX. XXXX a manželka R. X., nar. XX. XX. XXXX na jednej strane a
obdarovaným žalobcom na strane druhej. V článku 1 darujúci prehlásili, že vlastnia v BSM nehnuteľnosti
v k. ú. Hriňová, rozostavanú stavbu rekreačnej chaty bez SČ, postavená na KNC parcela č. XXXXX/XX
na základe stavebného povolenia zo dňa 18. 06. 1990, ktorú týmto darujú svojmu synovi - žalobcovi do

jeho výlučného vlastníctva a užívania bez tiarch. V článku 2 darujúca R. X. prehlásila, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. Hriňová a to KNC parcelné číslo XXXXX/X - TPP o výmere 1164 m2,
KNC parc. č. XXXXX/XX - zast. pl. a nádvoria o výmere 16 m2, KNC parc. č. XXXXX/XX - zast. pl. a
nádvorie o výmere 18 m2, evidované na LV č. XXXX, ktoré týmto daruje svojmu synovi, t. j. žalobcovi
do jeho výlučného vlastníctva a užívania bez tiarch. Podľa článku 3, obdarovaný dar od svojich rodičov
s vďakou prijal.

12. Podľa notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, napísaná dňa 18. 08. 2014
na Notárskom úrade JUDr. R. U. vo Zvolene sa k notárke dostavil žalobca, ktorý ju požiadal o
spísanie osvedčenia, podľa ktorej vyhlásil, že splnil zákonné podmienky pre vydržanie vlastníctva k
nehnuteľnostiam podľa zákona č. 323/1992 Zb. a zároveň § 134 OZ a nadobudol vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam v k. ú. Hriňová a to okrem iných KNC parc. č. XXXXX/XX TTP o výmere 250
m2 v celosti. Pozemky boli zamerané geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XXX/XXXX a tento
konkrétny vznikol ako odčlenenie dielu od KNC parc. č. XXXXX/X TTP o výmere 494 m2, zapísané
na LV č. XXXX pre k. ú. Hriňová. Vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti zdôvodňuje právnym titulom
vydržania vlastníctva na podklade dedenia. Pozemky patrili rodine a to ešte prapredkom z obdobia

pred 1. svetovou vojnou, od kedy sa pozemok dedil v rodine nepretržite z pokolenia na pokolenie.
Vlastnícke spory o pozemok nikdy s nikým neboli, každý ich ako oprávnených držiteľov pozemkov
rešpektoval. Držba nehnuteľnosti bola vykonávaná právnymi predchodcami minimálne od roku 1900
až 1910, t. j. za účinnosti tzv. obyčajového uhorského práva platného na Slovensku v tom čase. V
zmysle zákonného článku VII/1912 Zb. má zato, že došlo k naplneniu všetkých zákonných znakov

vydržania podľa obyčajového práva, pretože predpokladaná doba trvania oprávnenej a dobromyseľnej
držby bola preukázateľná tak v čase vstupu do držby, ako aj počas celej doby jej trvania 32 rokov
a za účinnosti tohto práva bola dosiahnutá. K vydržaniu vlastníckeho práva k žiadanému pozemku
došlo najneskôr k 31. 12. 1942 a to ešte jeho právnymi predchodcami, ktorí zomreli ako vlastníci
pozemku a žalobca ho nadobudol od nich v žiadanom stave. Podľa bodu 5 osvedčenia, žalobca doložil

písomné vyjadrenie dotknutých vlastníkov, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva k žiadaným
nehnuteľnostiam, ako aj vyjadrenie mesta Hriňová, že nemá výhrady k vzniku jeho vlastníckeho práva k
žiadaným nehnuteľnostiam. Predpokladaný termín nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
je 31. 12. 1942.

13. Žalobca doložil kópiu vložky č. XXX vedenej pre obec B., kde v časti A majetkovej podstaty je
pod b.č.3 uvedené parcelné číslo XXXXX - lúka „Skalisko“ o výmere 3 ha, 18 árov a 60 m2. V časti B
vlastníctvo pod b.č.1 je uvedená U. U. v podiele 5/15, pod b.č.5 U. U. v podiele 2/15 a to v časti právnym
titulom dedenia v časti podľa skutočnej držby. Ďalšie zmeny vlastníctva súdu k dispozícii neboli dané.
Právna zástupkyňa žalobcu poukázala, že sa jedná o preukázanie vlastníctva spornej nehnuteľnosti

právnymi predchodcami žalobcu, jednalo sa o jeho starú matku.

14. Žalovaní predložili súdu výpis z pozemkovej knihy č. XXX pre Hriňovú, kde v časti A - majetkovej
podstaty je uvedené len RČ3 pod parc. č. XXXXX - lúka „skalisko“ o výmere 3 ha, 18 árov, 60 m2 a v
časti B ako vlastníci pod RČ1 je uvedená U. U. v podiele 5/15, pod RČ5 U. U. v podiele 2/2015 právnym

titulom dedenia Č. vystavené Štátnym notárstvom vo Zvolene dňa 17. 10. 1979.

15. Ďalej žalobcovia doložili originál dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie zmluvy,
kde v bode 1 je uvedený ako prevodca U. Č., nar. XX. XX. XXXX, vdova, bytom B. Č.. XXXX. V bode 2
sú uvedení nadobúdatelia a to žalovaný I/, ženatý, v bode 3 je označená prevádzaná nehnuteľnosť a to

časť parcely č. XXXXX - lúka. Ostatné údaje (spoluvlastníci, iné vlastníctvo k nehnuteľnostiam prevodcu
a nadobúdateľov, dohodnutá cena, príbuzenský pomer, prípadne iný majetok vyplnený nie je. Nie sú
vyplnené ani podpisy prevodcov a nadobúdateľov. V časti B vyjadrenie MNV je uvedené, že Miestny
národný výbor v Hriňovej doporučuje prevod uvádzanej nehnuteľnosti na nadobúdateľa, ktorá časť pôdybude slúžiť ako záhrada pre pestovanie zeleniny a prechovávanie včelstiev, v Hriňovej dňa 31. 10. 1979.
VyjadreniejeopatrenépríslušnýmodtlačkompečateavlastnoručnýmpodpisompredseduMNV.Ostatné
časti listiny v bode C a D vyplnené nie sú.

16. Žalovaní ďalej doložili originály a osvedčené kópie listín:
- dohoda napísaná pri odkúpení lúky od U. Č., bytom B., F. a L. V., ktorý lúku odkúpil, cena dohodnutá
na celok vo výške 2.700,-- Kčs, peniaze vyplatené v hotovosti dňa 15. 05. 1979. Sú pripojené podpisy
predávajúce, podpis kupujúceho a svedka (F. P.),

- listinu s obsahom: dňa 15. 05. 1979 sme odkúpili pozemok vo výmere 352 m2 od U. Č., za ktorý sme
vyplatili sumu za 1 m2 6,-- Kčs, celkom 2.120,-- Kčs. Sú uvedení svedkovia a pripojené vlastnoručné
podpisy P. F., L. F., pôvodný majiteľ U. Č., majiteľ nový - žalovaní I/ a II/,
- čestnéprehlásenieL.F.zodňa10.05.2018,ktorýnasvojučesťprehlásil,ževlastnoručnýmpodpisom
potvrdil ako svedok kúpno-predajnú zmluvu na predaj nehnuteľnosti zo dňa 18. 05. 1979. Predmetom
kúpy bola časť parcely č. XXXXX o výmere 352 m2, ktorá je t. času zhodná s parcelou XXXXX/XX.

Túto zamerali na mieste. Účastníkmi predaja boli predávajúca U. Č. a kupujúci manželia L. R. W. V..
Suma 2.120,-- Kčs bola predávajúcej vyplatená v hotovosti, na vyplatenie poskytol kupujúcim finančnú
pôžičku 2.000,-- Kčs. Predaj bol vykonaný za účelom zabezpečenia prístupu k zakúpenej časti parcely
č. XXXXX, ktorá je t. času zhodná s parcelou XXXXX/XX. Táto bola kúpená za sumu 2.700,-- Kčs a
vyplatená v ten istý deň.

17. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

17.1. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

17.2. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

17.3. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

17.4. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení po novele zákona č. 131/1982 Zb. úč. od
01. 04. 1982, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý

má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne,
pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a
ods. 2). Podľa ods. 2, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a
ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1),
nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela

dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia
než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia
možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z
týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
Podľa ods.5, na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane ustanovenie o premlčaní.

17.5. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení po novele zákona č. 131/1982 Zb. úč. od
01. 04. 1982, kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že
mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.

17.6. Podľa § 199 ods. 1, Občianskeho zákonníka v znení po novele zákona č. 131/1982 Zb. úč.
od 01. 04. 1982, právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom
spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na
výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda
určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania

použiť.17.7. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení po novele zákona č. 509/1991 Zb. úč. od
01. 01. 1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

17.8. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení po novele zákona č. 509/1991 Zb. úč. od
01. 01. 1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch
rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

17.9. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka v znení po novele zákona č. 509/1991 Zb. úč. od 01.
01. 1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

17.10. Podľa § 872 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení po novele zákona č. 509/1991 Zb. úč.

od 01. 01. 1992, právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá
ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo
fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté. Podľa ods. 4, ak právo osobného
užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti

tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá;
ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom. Podľa ods. 6, ak ide o vydržanie
vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné
nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba
započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto

zákona.

18. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je
možné vyhovieť. Predmetom jeho žaloby bolo určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti tak, že
žalobca je výlučným vlastníkom označenej nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a

medzi stranami nesporné, že v súčasnej dobe sú ako vlastníci spornej nehnuteľnosti evidovaní žalovaní
I/ a II/ v podiele 1/1, t. j. v BSM. Právnym podkladom na zápis ich vlastníckeho práva bola notárska
zápisnica pod č. N X/XXXX, Nz XXXX/XXXX, ktorá obsahovala osvedčenie vyhlásenia žalovaných I/ a II/
o vydržaní, pričom súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie predtým evidovaného vlastníka, t. j.
žalobcu, že nemá námietky voči vlastníctvu žalovaných I/ a II/. Žalobca v konaní namietal, že pri podpise

predmetného vyhlásenia bol uvedený do omylu, pretože žalovaní mali žiadať od jeho matky povolenie
užívať predmetný pozemok na chov hydiny a uvedené vyhlásenie podpísal výlučne v domnení, že sa
jedná o povolenie užívania tohto pozemku žalovanými I/ a II/. Tvrdil, že predmetné potvrdenie podpísal
bez toho, aby sa oboznámil s jeho obsahom. Naďalej sa však cíti ako vlastník sporného pozemku. Súd
preto v prvom rade skúmal otázku, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tvrdí svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a v súčasnej
dobe jeprávnystavtaký,žesúžalovanízapísaníakovlastníciapopierajújehovlastníckepráva,žalobca
nemá inú možnosť dosiahnuť nápravu v zmysle svojich tvrdení, preto súd uzatvára, že u žalobcu je daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd preto v ďalšom skúmal, či je žaloba žalobcu
dôvodná, t. j. či žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností.

19. Čo sa týka nadobudnutia vlastníctva vydržaním, jedná sa o osobitný spôsob nadobudnutia
vlastníctva v prípade splnenia zákonom predpísaných podmienok, pričom k nadobudnutiu vlastníctva
dochádza priamo zo zákona a nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie žiadneho štátneho orgánu. Aby
bolo možné nadobudnúť vlastníctvo vydržaním, musia byť splnené zákonné predpoklady vydržania.

Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola zavedená novelou Občianskeho zákonníka a
to zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 01. 04. 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený
(vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetom vydržania
(napr. nebolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom). Novelou Občianskeho zákonníka a to
zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 01. 01. 1992 boli však tieto obmedzenia odstránené a novela

umožnila započítanie nepretržitej držby plynúcej aj pred 01. 01. 1992. K tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň všetky zákonné predpoklady a
to a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci, b) nepretržitosť vydržacej doby, t. j. neprerušovaný
stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilosť predmetu vydržania.Základným predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je dobromyseľný,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť

posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol (obsahovo rovnaké závery zaujal Najvyšší
súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/46/17 zo dňa 11. 04. 2017, 5Cdo/49/10, 3Cdo/12/10, 4Cdo/287/06
a 5Cdo/234/09). Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia jeho subjektívnych
predstáv,aledobromyseľnosťjepotrebnéajobjektivizovaťsprihliadnutímnavšetkyokolnosti,zaktorých
došlo k nakladaniu s vecou ako s vlastnou. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii
dobrej viery sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), t. j.
tzv. uchopenia sa držby. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo
vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je.

20. Na preukázanie tvrdenia vlastníctva žalobca uviedol, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti sa
stal na podklade notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX spísanej dňa 18. 08. 2014
na Notárskom úrade JUDr. R. U., kde preukázal, že uvedenú spornú časť nehnuteľnosti užívali jeho
predkovia nepretržite minimálne od roku 1900 až 1910. K nadobudnutiu vlastníctva jeho predkami došlo

vydržaním najneskôr k 31. 12. 1942. Vlastnícke právo žalobca tak mohol nadobudnúť dedením po
svojich predkoch. Na pojednávaní žalobca uviedol, že uvedené nehnuteľnosti boli vo vlastníctve jeho
rodiny zo strany jeho matky a predmetnú nehnuteľnosť užívali jeho starí rodičia, následne jeho rodičia a
aj on sám. Uviedol, že jeho matka je doposiaľ žijúca a sama vybavila prepis tejto spornej nehnuteľnosti
na žalobcu, vyjadrila sa tak, že mu túto nehnuteľnosť dáva. Súd preto v ďalšom dokazovaní sa zameral

na preukázanie, či došlo k uchopeniu držby spornej nehnuteľnosti žalobcom a či vstup do držby bol
oprávnený a dobromyseľný.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, že na
podklade predloženej evidencie z pozemkovej knihy - vložka č. XXX pozemok, ktorý je predmetom tohto

sporu, bol v minulosti súčasťou nehnuteľnosti evidovanej ako parcelné číslo XXXXX - lúka „Skalisko“ o
výmere 3 ha, 18 árov, 60 m2. Vlastnícky patrila okrem iných aj U. U. a to v podiele 5/15 a v podiele 2/15.
Jednalo sa o starú matku žalobcu. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že predmetnú lúku si v minulosti jeho
predkovia reálne rozdelili podľa toho, ako ju užívali, čo medzi ostatnými bolo rešpektované. Jednalo sa
o ústnu dohodu, nedošlo k jej registrácií v evidencií nehnuteľností Časť parcely, ktorú užíval jeho stará

matka U. Č.R., tvorila okrem iných aj nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu. Táto okolnosť
medzi stranami sporná nebola, vyplynulo to aj z výpovede žalovaných, ktorí potvrdili, že ohľadne tejto
časti nehnuteľnosti jednali s pani U. Č. - starou matkou žalobcu. Z výpovede žalobcu, ale aj žalovaných
vyplynulo, že si v tom čase boli vedomí, že predmetná parcela je evidenčne vedená v podielovom
spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Žalobca tvrdil, že mu matka oznámila, že túto časť pozemku

vybavila pre ich rodinu tak, že zabezpečila podpisy ostatných spoluvlastníkov, ktorí súhlasili s takýmto
vyporiadaním. Žalobca ďalej uviedol, že toho času má žijúcu matku a má ešte dve sestry. Za života
jeho rodičia svoj majetok vyporiadali tak, že žalobca dostane byt a chatu a sestrám pripadol rodičovský
dom. Z tohto dôvodu mu matka, keď vybavovala prepis spomínanej nehnuteľnosti, povedala, že mu
túto nehnuteľnosť dáva. Je pravdou, že došlo síce k spísaniu darovacej zmluvy, jej predmetom však

boli iné nehnuteľnosti, nie nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu. Aj starí rodičia, ktorí mali
sedem detí, ešte za svojho života rozdelili svoj majetok medzi svoje deti, bolo to však len na základe
ústnej dohody. Matka mu teda uviedla, že mu túto nehnuteľnosť dáva po svojich rodičoch a zabezpečila
podpisy od ostatných súrodencov, že s tým súhlasia. Na základe toho potom matka žalobcu vybavila,
že ako vlastník bol zapísaný on sám. Žalobca ďalej tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť užívali jeho

starí rodičia a následne jeho rodičia, on a nebohý otec nehnuteľnosť kosili, využívali ju na drevo,
chodili tam oberať maliny. Je pravdou, že uvedenú nehnuteľnosť užívali aj okolití vlastníci pozemkov
na prístup k chatám. Taktiež s ich súhlasom tento pozemok využíval sused pán E. na uskladnenie
svojho materiálu. Až po zápise vlastníckeho práva žalovaných do katastra nehnuteľností, mu žalovaní
oznámili, že nie je oprávnený tento pozemok užívať. Na základe uvedeného niet pochýb, že sa žalobca

domáhal svojho vlastníckeho práva, do ktorého mal vstúpiť, podľa jeho tvrdenia, buď dedením po
svojich predkoch, prípadne darom od svojej matky (žalobca tvrdil, že mu matka povedala, že mu túto
nehnuteľnosť dáva). Čo sa týka prípadného nadobudnutia vlastníckeho práva dedením, z vykonaného
dokazovania vyplynulo a bolo nesporné, že predmetnú časť pozemku vlastnili starí rodičia žalobcuzo strany jeho matky, pričom ešte v minulosti došlo k reálnej deľbe nehnuteľností medzi evidovanými
spoluvlastníkmi a reálne sa uvedená nehnuteľnosť užívala spoluvlastníkmi v súlade s touto dohodou.
Starí rodičia žalobcu im vlastnícky patriace nehnuteľnosti mali ešte za života rozdeliť medzi svoje

deti a nehnuteľnosti vrátane uvedeného sporného pozemku mali vlastnícky pripadnúť matke žalobcu.
Žalobca uviedol, že po starej matke U. Č. prebehlo dedičstvo ( zomr. v roku 1981 ), ako konkrétne, sa
vyjadriť nevedel, avšak vzhľadom na evidenčný stav je zrejmé a nepochybné, že predmetný pozemok
nebol prejednaný v dedičstve po starej matke žalobcu pani U. Č. (evidovanej vo vložke č. XXX ako
U. U.). To znamená, že titulom dedenia mohla predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť matka žalobcu, o

čom svedčí aj notárska zápisnica predložená žalobcom, ktorej súčasťou mali byť aj súhlasy ostatných
spoluvlastníkov s prevodom vlastníctva na žalobcu. To znamená, že ostatní spoluvlastníci nepopierali
vlastnícke právo rodiny žalobcu. Titulom dedenia však takto mohla nadobudnúť spornú nehnuteľnosť
matka žalobcu a nie sám žalobca. Pokiaľ sa matka rozhodla, že „dáva“ túto nehnuteľnosť svojmu synovi,
bolo potrebné, keďže sa jedná o nakladanie s nehnuteľnosťou, uzavrieť Zmluvu o prevode nehnuteľnosti
v písomnej forme (zrejme darovacej zmluvy), v opačnom prípade takýto právny úkon súd považuje

za neplatný. Pokiaľ sa žalobca domáhal toho, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním a
dožadoval sa započítania vydržania aj svojich právnych predchodcov, k tomu súd uvádza nasledovné:
v tomto konkrétnom prípade žalobca uviedol, že sa mal chopiť držby sporného pozemku na základe
toho, že jeho matka vybavila prepis sporného pozemku na jeho osobu, k čomu došlo na podklade
notárskej zápisnice spísanej 18. 08. 2014. Z uvedeného vyplýva, že až od tohto okamihu sa mohol

žalobca subjektívne domnievať, že mu predmetný sporný pozemok vlastnícky patrí. Keďže v tom čase
nemal žiaden platný nadobúdací titul, či už Zmluvu o prevode vlastníckeho práva alebo rozhodnutie
o dedičstve, či akýkoľvek iný titul oprávňujúci ho k vlastníctvu, využil inštitút vydržania, pričom žiadal,
aby bola započítaná oprávnená držba aj jeho predkami. Súd však konštatuje, že práve v tomto štádiu
žalobca nekonal oprávnene, pretože sa nemohol chopiť oprávnene držby, keďže neexistoval žiaden

nadobúdací titul jeho vlastníckeho práva. Tak ako bolo vyššie uvedené, vlastnícke právo titulom dedenia
po jeho matke nebolo možné, keďže matka žalobcu je t. času stále žijúca a vlastnícke právo dedením sa
nadobúda smrťou poručiteľa, žiaden iný platný titul nadobudnutia vlastníctva prevodom nehnuteľnosti
(darom od matky), žalobca nepreukázal. Keďže žalobca nepreukázal žiaden platný titul nadobudnutia
vlastníctva, súd žalobu o určenie vlastníckeho práva ako nedôvodnú zamietol.

22. Súd ďalej uvádza, že hoci zostalo sporným aj samotné užívanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
sporu, kedy obe strany tvrdili, že túto nehnuteľnosť využívali oni sami a popierali užívanie a teda aj držbu
nehnuteľnosti protistranou, súd konštatuje, že ďalšie dokazovanie v tomto smere možno považovať za
nehospodárne, pretože je irelevantné, kto predmetnú nehnuteľnosť zo sporových strán užíval. Žalobca

nepreukázal základný predpoklad vlastníckeho práva a to platný vstup do vlastníctva alebo platný vstup
dooprávnenejdržby.Pretosúdďalšienavrhovanédokazovanievýsluchomsvedkov,ktorísamalivyjadriť
k okolnostiam užívania nehnuteľnosti, k okolnostiam predaja nehnuteľnosti starou matkou žalobcu
žalovaným, považoval za nedôvodné a preto uvedené dôkazné návrhy strán zamietol. Súd v ďalšom
nevykonával dokazovanie ani ohľadne tvrdení žalobcu o neplatnosti nadobudnutia vlastníckeho práva

žalovanými,pretožepredmetomkonaniaboloposúdenie,čiježalobcavlastníkomspornejnehnuteľnosti.

23. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalovaným ako úspešným
stranám v spore plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý je povinný im tieto trovy nahradiť. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§

262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.