Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Sa/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200107
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7021200107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobkyne: M. Ď., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v E. B. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom v Bratislave,
Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 83182-2/2020-BA zo dňa
09.12.2020 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 83182-2/2020-BA zo dňa 09.12.2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Michalovce, č. 10037/2020-MI-DvN zo dňa 06.10.2020 a vec v r a c i a Sociálnej
poisťovni, pobočka Michalovce, na ďalšie konanie.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 15.02.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj súd) dňa 16.02.2021 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 83182-2/2020-
BA zo dňa 09.12.2020 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, č. 10037/2020-MI-
DvN zo dňa 06.10.2020 a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, na ďalšie konanie.
Žiadala tiež priznať plnú náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce (ďalej aj prvostupňový správny orgán) vydala dňa
06.10.2020 rozhodnutie č. 10037/2020-MI-DvN podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj nariadenie),

v ktorom dospela k záveru, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Proti tomuto
rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 83182-2/2020-BA
dňa 09.12.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), a ktorým žalovaná
odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce,
č. 10037/2020-MI-DvN zo dňa 06.10.2020 potvrdila.

3. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí po citácii ustanovení zákona o sociálnom poistení, článkov

nariadenia a Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
(ďalej aj vykonávacie nariadenie), s poukazom na Oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce č. MI3/PS/ZAM/2020/36015 zo dňa 30.06.2020 (ktorým bola žalobkyňa zaradená doevidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29.06.2020), a vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť o dávku
v nezamestnanosti si žalobkyňa uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, dňa 03.08.2020
konštatovala, že v posudzovanom období posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie

uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 29.06.2016 do 28.06.2020, žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu
poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely
vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, a teda žalobkyňa podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, nesplnila základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná ďalej
uviedla, že podľa predloženého formulára U1 zo dňa 07.07.2020, ktorý osvedčuje obdobia, počas

ktorých bola žalobkyňa poistená v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie (v danom
prípade v Spojenom kráľovstve), bola žalobkyňa v Spojenom kráľovstve zamestnaná od 19.06.2016 do
18.06.2020.Dôvodomukončeniazamestnaniaboloukončeniepracovnejzmluvyzostranyzamestnanca
(t.j. žalobkyne).

4. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o

zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti podľa platnej slovenskej legislatívy. Bolo
by možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do
celkovej doby poistenia v nezamestnanosti podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia, ale len v prípade preukázania
zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného
zamestnania na území Spojeného kráľovstva.

5. Žalovanou i prvostupňovým správnym orgánom bolo zistené v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne, že žalobkyňa naposledy pred odchodom do zahraničia bola sociálne poistená na území
Slovenska od 01.07.2001 do 03.11.2009 ako samostatne zárobkovo činná osoba. Vychádzajúc zo
žiadosti a vyhlásenia, žalobkyňa sa na území Spojeného kráľovstva zdržiavala od februára 2010

do júna 2020, t.j. viac ako 10 rokov, v Spojenom kráľovstve mala viacerých zamestnávateľov, jej
posledné zamestnanie bolo od 01.04.2019 na neurčitý čas, a skončilo sa 06.06.2020 dohodou. Žalovaná
skonštatovala, že vzhľadom na dĺžku zamestnania na území Spojeného kráľovstva, možno pracovnú
situáciu žalobkyne na území Spojeného kráľovstva hodnotiť ako jednoznačne stabilnú s prioritnou
orientáciou na britský pracovný trh. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa je rozvedená a na území

Spojeného kráľovstva bola so svojim druhom a so svojim synom. Na území Slovenska sa zdržiavajú
jej blízke osoby - syn a matka. Na Slovensko chodievala 3x ročne, cestovali tam vlastným autom
alebo letecky. Žalovaná preto konštatovala, že dlhodobý pobyt v zahraničí, spoločne s druhom a jej
synom svedčí o stabilnej rodinnej situácii žalobkyne a prenesení jej silných väzieb na územie Spojeného
kráľovstva. Na Slovensku žalobkyňa uviedla splácanie úveru (vysporiadanie po rozvode), finančné

produkty (napr. dôchodkové poistenie, bankový účet, pravidelné investovanie Rytmus). V Spojenom
kráľovstve žalobkyňa nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, bývala tam len v podnájme spoločne s
druhom a jej synom, ubytovanie v Spojenom kráľovstve zmenili 5krát. Žalobkyňa vlastní nehnuteľnosť
na bývanie na Slovensku (LV č. XXXX), kde aj počas pobytu na Slovensku bývala. Žalovaná preto
uzavrela, že žalobkyňa bola naposledy zamestnaná na území Spojeného kráľovstva, kde si aj plnila

svoje daňové povinnosti, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát
zamestnania, t.j. Spojené kráľovstvo. Žalovaná konštatovala, že celková dĺžka pobytu viac ako 10 rokov
na území Spojeného kráľovstva, spoločný pobyt s druhom a jej synom, stabilita zamestnania na území
Spojeného kráľovstva (pracovné pomery na neurčitý čas), primeraná bytová situácia a daňová povinnosť
na území Spojeného kráľovstva boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (matka, syn a rodina,

zachovaný trvalý pobyt na Slovensku, deklarované návraty na územie Slovenska 3krát ročne, finančné
produkty na Slovensku), ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k Slovensku. Všetky tieto skutočnosti preto
preukazujú prenesenie a vytvorenie centra záujmov žalobkyne počas posledného zamestnania práve na
území Spojeného kráľovstva. Žalobkyňa sa slobodne rozhodla po dobu viac ako 10 rokov žiť (spoločne
s druhom a jej synom) a pracovať na území Spojeného kráľovstva. Žalovaná tiež dodala, že žalobkyňa

mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva.

6. Žalovaná dodala, že žalobkyňa v odvolaní poukázala na zachovanie trvalého pobytu na Slovensku,
že jej bydliskom vždy bola Slovenská republika, k čomu žalovaná uviedla, že pojem „trvalý pobyt“ nie
je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. Bydlisko je miesto, kde osoba zvyčajne býva a v súlade

s judikatúrou na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si
evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje
realitu.7. Žalobkyňa v odvolaní tiež uviedla, že nikdy nepožiadala o britské občianstvo. Žalovaná k tejto
skutočnosti uviedla, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobkyne v rozhodnom
období bývať v Spojenom kráľovstve a nie je rozhodujúce, čo viedlo žalobkyňu k vráteniu sa

na Slovensko. Pobyt žalobkyne v Spojenom kráľovstve v trvaní 10 rokov nemožno považovať za
prechodný, resp. krátkodobý. Žalobkyňa svojim odchodom a pobytom na územie Spojeného kráľovstva,
stabilizovaným bývaním s druhom a jej synom a trávením väčšinového času mimo svoje pôvodné
rodinné prostredie na Slovensku oslabila svoje individuálne väzby na Slovensko.

8. K tvrdeniu žalobkyne, že nebolo prihliadnuté na ňou podané daňové priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby na Slovensku, žalovaná uviedla, že nakoľko v čase výkonu zárobkovej činnosti na území
Spojeného kráľovstva bola žalobkyňa vo veci platenia daní z príjmu subjektom britských právnych
predpisov, preto sa za štát bydliska na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Spojené kráľovstvo.
V súlade s právnymi dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia, daň z príjmu na území Slovenska
nebola povinná uhrádzať, podávaním daňových priznaní s nulovou daňovou povinnosťou si len plnila

oznamovaciu povinnosť na Slovensku. Túto skutočnosť však nemožno vyhodnotiť v konaní o nároku na
dávku v nezamestnanosti v prospech zachovania bydliska žalobkyne na území Slovenska. Dodala, že
žalobkyňa preukázala naposledy platenie poistenia v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva,
preto si mala prioritne požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva, hoci aj
elektronicky v danej pandemickej (COVID-19) situácii.

9. Vzhľadom na uvedené žalovaná uzavrela, že prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách
zákona a nariadení, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe
ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav pre riadne posúdenie veci a aplikáciou relevantných
zákonných ustanovení zo zistených skutkových okolností vyvodil správny právny záver, že žalobkyňa

si väzby so Slovenskou republikou, počas výkonu činnosti zamestnanca v Spojenom kráľovstve,
nezachovala.

10. V závere žalovaná poukázala na skutočnosť, že podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia,
vrátane podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom. Zákon

neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky
pri nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

správna žaloba a vyjadrenie žalovanej k žalobe

11. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že rozhodnutia správnych orgánov považuje za nezákonné
z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci orgánom verejnej správy a z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 191 písm. e/ a c/ SSP).

12. Žalobkyňa v odôvodnení žaloby uviedla, že nesúhlasí s názorom žalovanej, že nepreukázala
zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky. Pokračovala, že jej trvalé bydlisko
bolo vždy na území Slovenskej republiky, nikdy nemala ani úmysel ho meniť a ani ho zmeniť. Počas
zamestnania v zahraničí bývala v podnájme a jej bývanie tam malo len prechodný charakter, pravidelne

cestovala domov na Slovensko, pravidelne navštevovala príbuzných na Slovensku. Pricestovala na
svadbu či na iné udalosti v rodine, napr. aj pohreby. Obdobia počas dovoleniek u zamestnávateľa v
Spojenom kráľovstve trávila na Slovensku. Dôvodom práce žalobkyne v zahraničí bolo zabezpečenie
si finančných prostriedkov na splatenie úveru na jej rodinný dom, tam smerovali jej finančné úspory.
Nikdy nemala v úmysle dlhodobejšie, resp. trvalo bývať mimo územia Slovenskej republiky. Na území

Slovenska má svojich lekárov u ktorých má zdravotné karty. V Spojenom kráľovstve nechcela zotrvať a
žiť dlhodobo, jej okruh známych tam bol len z pracovného kolektívu a nevytvorilo sa jej tam zázemie,
ktoré by sa dalo porovnať so zázemím známych a príbuzných, ktoré má na území Slovenska v
mieste svojho bydliska, ako aj v blízkom okolí. Jej prechodný pobyt v zahraničí bol založený čisto
na ekonomickom podklade, pretože si potrebovala zabezpečiť hotovosť na zabezpečenie bývania,

splatenia všetkých pôžičiek a rekonštrukciu svojho rodinného domu.

13. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v Spojenom kráľovstve nebola nezamestnaná a skutočnosť, že na
Slovensku nezamestnaná bude, zistila až po návrate domov. Nebolo v jej záujme byť nezamestnanou,ale nájsť si prácu a riadne a poctivo pracovať. Prácu sa jej nájsť nepodarilo a nepomohol jej s tým ani
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, preto požiadala o dávku, ktorú právne predpisy umožňujú. Dodala,
že je absolútne absurdné, že v danom prípade akýmkoľvek spôsobom zneužívala túto sociálnu dávku.

14. Žalobkyňa pokračovala, že na Slovensko sa vrátila s úmyslom žiť so svojou rodinou a deťmi na
Slovensku, no po návrate na Slovensko si nevie nájsť prácu, je nezamestnaná, a preto požiadala o
dávku v nezamestnanosti.

15. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná poukázala na zásadu, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní
dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri
uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba
poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je
možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je
dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas

výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, centrum záujmov a bydlisko
na území Slovenskej republiky.

16. V danej veci podľa názoru žalovanej mala žalobkyňa zákonnú možnosť požiadať o dávku v
nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva (podľa údajov nachádzajúcich sa na internetovej

stránke www.gov.uk šírenie vírusovej pandémie Covid-19/ potrebné požiadať príslušnú britskú inštitúciu
o dávku v nezamestnanosti osobne, ale je možné žiadosť v tejto veci podať elektronicky). Pre úplnosť
žalovaná poznamenala, že žalobkyni by pravdepodobne podľa britských právnych predpisov nárok na
dávku v nezamestnanosti ani nevznikol, pretože v súlade s britskou legislatívou je jedným z dôvodov
vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru z podnetu

zamestnanca, pričom z formulára U1 zo dňa 07.07.2020 je zrejme, že posledný pracovný pomer
žalobkyne na území Spojeného kráľovstva bol ukončený z jej podnetu. Žalobkyňa si preto mala a mohla
uvedomiť dôsledky svojho konania. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa si počas pobytu v zahraničí
nezachovala bydlisko na území Slovenska. Väzby žalobkyne k Slovensku predstavuje len prítomnosť
plnoletého syna a matky na Slovensku a návraty na Slovensko. Naopak, na území Spojeného kráľovstva

sa žalobkyňa zdržiavala posledných 10 rokov, mala tam stabilné zamestnanie, plnila si tam daňové
povinnosti, zdržiavala sa tam spoločne s blízkymi osobami (s druhom a plnoletým synom), a tak si
žalobkyňa vytvorila väzby na území Spojeného kráľovstva.

17. Žalovaná tiež konštatovala, že aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí niekoľkokrát do roka

navštívia niektorých svojich rodinných príslušníkov na Slovensku, strávia s nimi voľný čas alebo
dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutí týchto kratších časových úsekov
dlhodobý záujem zotrvať v zahraničí. Pokračovala, že dôvody a okolnosti odchodu do zahraničia nie
sú rozhodujúcimi skutočnosťami preukazujúcimi miesto bydliska dotknutej osoby. Poukázala tiež na
skutočnosť, že posledný pracovný pomer žalobkyne v Spojenom kráľovstve trval od 29.05.2017 do

06.06.2020 (spočiatku pracovala cez pracovnú agentúru a od 01.04.2019 ako kmeňový zamestnanec)
a bol dohodnutý na dobu neurčitú, ukončený bol z podnetu žalobkyne.

18. Žalovaná v závere dodala, že nakoľko žalobkyňa nemala počas posledného zamestnania v
Spojenom kráľovstve zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred

zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená v nezamestnanosti v súlade so
slovenskými právnymi predpismi, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území
Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61
nariadenia. Žalovaná tiež poukázala aj na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako
aj na rozsudky krajských súdov, a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

19. Vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo žalobkyni doručené dňa 29.04.2021. Žalobkyňa však súdu repliku
nedoručila.

právny názor správneho súdu20. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
žalovanej a po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj postupov správnych orgánov,
ktoré predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že predmetná správna žaloba v

sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) je dôvodná. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa § 177 a nasl. SSP, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP tak, že rozhodnutie žalovanej
č. 83182-2/2020-BA zo dňa 09.12.2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce
č. 10037/2020-MI-DvN zo dňa 06.10.2020 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce
na ďalšie konanie.

21. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejme, že žalobkyňa bola
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
dňa 29.06.2020 a dňa 03.08.2020 žalobkyňa doručila Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce -
Žiadosť o dávku v nezamestnanosti, v ktorej uviedla, že v období od 29.06.2016 do 28.06.2020 bola
zamestnaná, v tom čase v členskom štáte Európskej únie - Spojené kráľovstvo, konkr. od 01.08.2015

do 28.05.2017 v spoločnosti RED ROCK, od 29.05.2017 do 01.04.2019 v spoločnosti MA STAFF a
od 01.04.2019 do 06.06.2020 v spoločnosti OXFORD FRUIT COMPANY LTD, pričom sa nevracala do
miesta bydliska denne ani najmenej raz do týždňa, preto bola povinná vyplniť aj - Vyhlásenie žiadateľa
na účely posúdenia zachovania centra záujmov (ďalej aj vyhlásenie). Z vyhlásenia žalobkyne vyplýva,
že dôvodom jej odchodu do Spojeného kráľovstva bolo zamestnanie (vystriedala viacero zamestnaní,

jej posledným zamestnávateľom bola spoločnosť OXFORD FRUIT COMPANY LTD, kde pracovala
ako balička, tento pracovný pomer bol ukončený dohodou). Žalobkyňa vo vyhlásení ďalej uviedla, že v
Spojenom kráľovstve bol s ňou jej syn a druh. Jej druhý syn a matka (ako najbližší príbuzní) ostali na
Slovensku. Žalobkyňa je rozvedená. Konštatovala, že Slovenskú republiku navštevoval pravidelne 3krát
ročne, na 3 až 5 týždňov (čo preukázala priloženými rezerváciami leteniek). Počas pobytu v Spojenom

kráľovstve bývala vo viacerých podnájmoch. Na Slovensku v E.N. B. vlastní rodinný dom, kde má aj
trvalý pobyt. Na Slovensku tiež spláca úvery a má tu uzatvorené dôchodkové poistenie, ako vyplýva
z dokladov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu. Na Slovensku má tiež uzatvorený program
pravidelného investovania RYTMUS v spoločnosti Amundi a otvorený bankový účet v Č.. Ďalej uviedla,
že aj počas posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve si hľadala zamestnanie na Slovensku, no

neúspešne. Na Slovensku sa stará o svoju matku. Konštatovala, že po obdŕžaní formuláru U2 (ktorým
príslušná britská inštitúcia osvedčila, že žalobkyňa bola poistená v nezamestnanosti od 19.06.2016
do 18.06.2020 a dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru bol na strane zamestnanca, teda
žalobkyne; žalobkyňa nemala nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože
na základe vnútroštátnych právnych predpisov neexistuje nárok na dávku v nezamestnanosti) požiada o

dávku v nezamestnanosti na Slovensku. V Spojenom kráľovstve o dávku v nezamestnanosti nežiadala,
a to aj vzhľadom na pandémiu COVID-19.

22. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v (ďalej aj zákon o sociálnom poistení),
organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne

zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

23. Podľa § 196 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z

činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď
svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o
právnych následkoch nepravdivej výpovede.

24. Podľa § 196 ods. 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy

na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložkaSociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti.

25.Podľa§209ods.1vetadruháaods.4zákonaosociálnompoistení,rozhodnutiemusíbyťvsúladeso
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

26. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,
ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich
zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej
dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

27.Podľa§104ods.7zákonaosociálnompoistení,rokpoisteniavnezamestnanostije365dnípoistenia
v nezamestnanosti.

28. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého

právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na
dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom
rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa
právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov,
ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb

poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych
predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia
a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

29. Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa

uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s
právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej

činnosti.

30. Podľa čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a/ nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas
svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska
v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti

do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby
bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb
zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba.
Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi

predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje
inštitúcia miesta bydliska.

31. Podľa čl. 1 písm. j/ a k/ nariadenia

“bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva,
“pobyt“ znamená prechodné bydlisko.

32. Podľa čl. 11 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postupvykonávanianariadenia(ES)č.883/2004okoordináciisystémovsociálnehozabezpečenia(ďalej

aj vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských
štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej
dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných
informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b/ situáciu dotknutej osoby vrátane:
i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto

činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov;
v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;

vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1,
nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za
rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä
dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

33.Povyhodnotenískutkovéhostavuvecianáslednejaplikáciicitovanýchzákonnýchustanovenídospel
správny súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov sa uvedenými právnymi predpismi dôsledne
neriadili, nedostatočne zistili skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdili, a to má za následok
nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.

34. V prejednávanom prípade nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobkyne
medzi príslušnou inštitúciou Spojeného kráľovstva a Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce,
pretože príslušná inštitúcia Spojeného kráľovstva za daných okolností nemala dôvod posudzovať
bydlisko žalobkyne. Žalovaná preto správne zvolila aplikáciu kritérií stanovených v čl. 11 ods. 1 písm.
a/ a b/ vykonávacieho nariadenia.

35. Ďalej súd uvádza, že z obsahu súdneho, ako aj administratívneho spisu je zrejmé, že v konaní pred
správnymi orgánmi neboli sporné skutočnosti týkajúce sa doby poistenia v nezamestnanosti žalobkyne
dosiahnuté v Spojenom kráľovstve vychádzajúc z formuláru U1 príslušnej inštitúcie Spojeného
kráľovstva zo dňa 07.07.2020.

36. V konaní však bolo sporným zohľadnenie tejto doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnutej v inom
členskom štáte Európskej únie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 na ods. 1
nariadenia, a to v súvislosti s preukázaním zachovania pevných väzieb a bydliska žalobkyne na území
Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva.

37. Správny súd uvádza, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v
štáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si
mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom nariadenia
je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým

platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby štát niesol bremeno výplaty
dávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej
činnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve
ukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa
právnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v nezamestnanosti v inom

členskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi povinný skúmať, či je možné
dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v
nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska
v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.

38. Súd má za to, že je namieste prisvedčiť žalobkyni, že správne orgány nevykonali dostatočným
spôsobom dokazovanie na preukázanie záveru prijatého v napadnutých rozhodnutiach, ktorý ich viedol
k nepriznaniu nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyni na Slovensku, uplatnenú žiadosťou zo
dňa 14.07.2020 doručenú Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce dňa 03.08.2020. A to v preukázaní
skutočnosti, či žalobkyňa v období, ktoré je rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti

mala alebo nemala zachované centrum záujmov na území Slovenskej republiky.

39. Z obsahu skutkovej a právnej argumentácie správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že podľa
názoru správnych orgánov je potrebné v súlade s uvedenými nariadeniami pojem „bydlisko“ chápať vširších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržiava, kde je jej centrum záujmov,
kde trávi svoj voľný čas. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej
osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke

trvania. V tejto súvislosti zároveň pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“.
Podľa čl. 1 písm. j/ nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Na základe všetkých
dostupných informácií si podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa a žalovanej žalobkyňa vytvorila
podľa záverov administratívneho konania počas posledného zamestnania centrum záujmov na území
Spojeného kráľovstva.

40. Rozhodnutie správneho orgánu o požadovaných nárokoch žalobkyne musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutočného stavu veci, preto správny súd poukazuje na povinnosť správneho orgánu zisťovať
skutkový stav podľa § 195 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení, ktorý ukladá organizačnej zložke
sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav
veci a na ten účel jej ukladá obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má

povinnosť objasňovať rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech alebo neprospech účastníka konania. Preto je dôležité v rámci koordinácie systémov
sociálneho zabezpečenia zabezpečiť, aby nedošlo nielen k neoprávnenému prekrývaniu dávok z
rôznych členských štátov, ale i to, aby následne žiadateľ o dávku (žalobkyňa) nezostal mimo systému
sociálneho zabezpečenia oboch dotknutých členských štátov.

41. V administratívnom konaní mali správne orgány okrem iného povinnosť zistiť skutočný stav veci
tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobkyňa mala zachované bydlisko a pevné väzby na
území Slovenskej republiky a v tomto smere mali vykonať potrebné dokazovanie (čl. 11 vykonávacieho
nariadenia). Otázka centra záujmov bola správnymi orgánmi skúmaná príliš formálne, bez dostatočného

odôvodnenia, v súlade s myšlienkou, že dlhšie trvanie zamestnania v zahraničí (10 rokov v Spojenom
kráľovstve) prináša záver o tom, že centrum záujmov žalobkyne vzniklo v Spojenom kráľovstve, a to
aj bez prihliadnutia na stabilitu bytovej situácie žalobkyne v Spojenom kráľovstve (striedanie rôznych
podnájmov). Ďalej súd dodáva, že ani poukázanie žalovanej na tú skutočnosť, že žalobkyňa mala v
Spojenom kráľovstve druha a syna, s ktorými žila, nie je postačujúca na prijatie záveru o tom, že centrum

záujmov žalobkyne je v Spojenom kráľovstve.

42. Správny súd preto dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch
stupňov v rozsahu a z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. c/, e/ SSP, keďže
zistenie skutkového stavu žalovanou, ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo nedostačujúce

na riadne posúdenie veci. Bez komplexného posúdenia zásadných otázok týkajúcich sa predmetného
konania sú teda rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, predovšetkým v otázkach hodnotenia centra
záujmov žalobkyne a zachovania obsahu pojmu jej bydliska, s ktorými sa správne orgány v
administratívnom konaní dôsledne nevysporiadali, nezákonné. Bude nevyhnutné, aby správne orgány
vykonali dokazovanie v rozsahu dostatočnom na zistenie všetkých okolností a pohnútok žalobkyne v

súvislosti s jej odchodom zo Slovenska v roku 2010 do Spojeného kráľovstva a pobytom v skúmanom
období v zahraničí. Uvedené skutočnosti je nevyhnutné posudzovať individuálne, zvlášť vo vzťahu ku
každej žiadosti o dávke v nezamestnanosti, bez ohľadu na fiškálny záujem štátu. Je potrebné brať na
zreteľ nielen to, kde bude napokon preukázané, že žalobkyňa mala bydlisko v rokoch 2010 až 2020,
ale najmä, kde má najpevnejšie väzby a kde sa do budúcnosti bude chcieť usadiť (žalobkyňa vlastní

rodinný dom na Slovensku v E. B.) a cítiť najlepšie sociálne i spoločensky ukotvená, prihliadajúc najmä
na rodinné, spoločenské, ale aj pracovné väzby. Bude preto potrebné doplniť dokazovanie k otázke
preskúmania tvrdení žalobkyne o neprerušení väzieb so Slovenskou republikou a o stabilite bydliska
na území Slovenskej republiky. Po doplnení dokazovania bude povinnosťou správneho orgánu prvého
stupňa opätovne vo veci rozhodnúť, a to v súlade správnym súdom naznačeným smerom.

43. V súlade s nariadením, pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia
patria do rámca voľného pohybu osôb a mali by prispieť k zlepšeniu životnej úrovne a podmienok
zamestnania. Všeobecná zásada rovnakého zaobchádzania je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov.
Žalobkyňa by preto nemala byť diskriminovaná za využitie práva voľného pohybu osôb za účelom

nájdeniasizamestnaniavinomčlenskomštáte,keďzamestnanienenašlavdomovskomčlenskomštáte.
Uvedené nariadenie sleduje podľa názoru súdu najmä zámer, aby občan členského štátu bez dohody a
komunikácie o podstatných okolnostiach posudzovaného prípadu sa neocitol napokon bez krytia toutodávkou sociálnych systémov členských krajín, vzhľadom na záver tohto členského štátu, ktorý vybavuje
žiadosť uchádzača o tento typ dávky poistenia zamestnanej osoby.

44. V závere je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej
republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia

rozsudku súdu (napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára
1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40,
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp.
zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).

45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobkyni priznal
vočižalovanejprávonaplnúnáhradutrovkonaniazdôvodujejplnéhoúspechuvoveci.Ovýškenáhrady
trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.