Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Sa/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200033
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7021200033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: X. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v Y. Z. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom v Bratislave,
Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 76524-2/2020-BA zo dňa
16.11.2020 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 76524-2/2020-BA zo dňa 16.11.2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Michalovce, č. 9130/2020-MI-DvN zo dňa 10.09.2020 a vec v r a c i a Sociálnej
poisťovni, pobočka Michalovce, na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 13.01.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj súd) dňa 15.01.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 76524-2/2020-BA
zo dňa 16.11.2020 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, č. 9130/2020-MI-DvN
zo dňa 10.09.2020 a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, na ďalšie konanie. Žiadal
tiež priznať plnú náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce (ďalej aj prvostupňový správny orgán) vydala dňa
10.09.2020 rozhodnutie č. 9130/2020-MI-DvN podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj nariadenie),

v ktorom dospela k záveru, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 76524-2/2020-BA
dňa 16.11.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), a ktorým žalovaná
odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce,
č. 9130/2020-MI-DvN zo dňa 10.09.2020 potvrdila.

3. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí po citácii ustanovení zákona o sociálnom poistení, článkov

nariadenia a Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup
vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj
vykonávacie nariadenie), s poukazom na Oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce
č. MI3/PS/ZAM/2020/36033 zo dňa 30.06.2020 (ktorým bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačovo zamestnanie dňom 29.06.2020), a vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť o dávku v nezamestnanosti
si žalobca uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, dňa 27.07.2020 konštatovala, že
v posudzovanom období posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov

o zamestnanie, t.j. od 29.06.2016 do 28.06.2020, žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v
nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti,
a teda žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nesplnil základnú podmienku priznania
nárokunadávkuvnezamestnanosti.Žalovanáďalejuviedla,žepodľapredloženéhoformuláraU1zodňa
06.07.2020, ktorý osvedčuje obdobia, počas ktorých bola žalobca poistený v nezamestnanosti na území

členského štátu Európskej únie (v danom prípade v Spojenom kráľovstve), bol žalobca v Spojenom
kráľovstvezamestnanýod19.06.2016do18.06.2020.Dôvodomukončeniazamestnaniaboloukončenie
pracovnej zmluvy zo strany zamestnanca (t.j. žalobcu).

4. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti podľa platnej slovenskej legislatívy. Bolo

by možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do
celkovej doby poistenia v nezamestnanosti podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia, ale len v prípade preukázania
zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného
zamestnania na území Spojeného kráľovstva.

5. Žalovanou i prvostupňovým správnym orgánom bolo zistené v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne, že žalobca naposledy pred odchodom do zahraničia bol sociálne poistený na území
Slovenska od 01.02.2008 do 28.02.2009 u zamestnávateľa O. W..Y..R.. Vychádzajúc zo žiadosti a
vyhlásenia, žalobca mal v Spojenom kráľovstve viacerých zamestnávateľov, jeho posledné zamestnanie
trvalo od 01.11.2015 do 18.06.2020, kedy pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu návratu

na Slovensko. Žalovaná skonštatovala, že vzhľadom na dĺžku zamestnania na území Spojeného
kráľovstva, možno pracovnú situáciu žalobcu na území Spojeného kráľovstva hodnotiť ako jednoznačne
stabilnú s prioritnou orientáciou na britský pracovný trh. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca je rozvedený
a na území Spojeného kráľovstva bol s družkou a jej synom. Na území Slovenska sa zdržiavajú jeho
blízke osoby - dve dospelé deti. Na Slovensko chodieval 3x ročne, cestovali tam vlastným autom

alebo letecky. Žalovaná preto konštatovala, že dlhodobý pobyt v zahraničí, spoločne s družkou a jej
synom svedčí o stabilnej rodinnej situácii žalobcu a prenesení jeho silných väzieb na územie Spojeného
kráľovstva. Na Slovensku má žalobca finančné produkty (napr. dôchodkové poistenie, osobný bankový
účet, rizikové kapitálové poistenie). V Spojenom kráľovstve žalobca nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na
bývanie, býval tam len v podnájme spoločne s družkou a jej synom, ubytovanie v Spojenom kráľovstve

zmenili 5krát. Žalobca na území Slovenska nehnuteľnosť nevlastní. Počas jeho návratov a po návrate
na Slovensko býval a býva u družky, kde má od 25.03.2011 nahlásený aj trvalý pobyt. Žalovaná preto
uzavrela, že žalobca bol naposledy zamestnaný na území Spojeného kráľovstva, kde si aj plnil svoje
daňové povinnosti, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania,
t.j. Spojené kráľovstvo. Žalovaná konštatovala, že celková dĺžka pobytu viac ako 10 rokov na území

Spojeného kráľovstva, spoločný pobyt s družkou, stabilita zamestnania na území Spojeného kráľovstva
(pracovné pomery na neurčitý čas), primeraná bytová situácia a daňová povinnosť na území Spojeného
kráľovstva boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (rodina, deti zverené do výchovy bývalej
manželky žalobcu, zachovaný trvalý pobyt na Slovensku, deklarované návraty na územie Slovenska
3krát ročne, finančné produkty na Slovensku), ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku. Všetky

tieto skutočnosti preto preukazujú prenesenie a vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného
zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva. Žalobca sa slobodne rozhodol po dobu viac ako
10 rokov žiť (spoločne s družkou) a pracovať na území Spojeného kráľovstva. Žalovaná tiež dodala, že
žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva.

6. Žalovaná dodala, že žalobca v odvolaní poukázal na zachovanie trvalého pobytu na Slovensku, že
jeho bydliskom vždy bola Slovenská republika, k čomu žalovaná uviedla, že pojem „trvalý pobyt“ nie
je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. Bydlisko je miesto, kde osoba zvyčajne býva a v súlade
s judikatúrou na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si
evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje

realitu.

7. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že nikdy nepožiadal o britské občianstvo. Žalovaná k tejto skutočnosti
uviedla, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období bývať vSpojenom kráľovstve a nie je rozhodujúce, čo viedlo žalobcu k vráteniu sa na Slovensko. Pobyt žalobcu
v Spojenom kráľovstve v trvaní 10 rokov nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý. Žalobca
svojim odchodom a pobytom na územie Spojeného kráľovstva, stabilizovaným bývaním s družkou

a trávením väčšiny času mimo Slovenska, oslabil svoje individuálne väzby na Slovensko. Žalovaná
dodala, že prítomnosť rodiny (žalobcových detí a súrodencov) na Slovensku, jednoznačným spôsobom
nepreukazuje zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku, počas výkonu zárobkovej činnosti v inom
členskom štáte Európskej únie.

8. K tvrdeniu žalobcu, že nebolo prihliadnuté na ním podané daňové priznania k dani z príjmov fyzickej
osoby na Slovensku (predložil potvrdenia za roky 2016-2018), žalovaná uviedla, že nakoľko v čase
výkonu zárobkovej činnosti na území Spojeného kráľovstva bol žalobca vo veci platenia daní z príjmu
subjektom britských právnych predpisov, preto sa za štát bydliska na daňové účely považuje štát
zamestnania, t.j. Spojené kráľovstvo. V súlade s právnymi dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia,
daň z príjmu na území Slovenska nebol povinný uhrádzať, podávaním daňových priznaní s nulovou

daňovou povinnosťou si len plnil oznamovaciu povinnosť na Slovensku. Túto skutočnosť však nemožno
vyhodnotiť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti v prospech zachovania bydliska žalobcu
na území Slovenska. Dodala, že žalobca preukázal naposledy platenie poistenia v nezamestnanosti
na území Spojeného kráľovstva, preto si mal prioritne požiadať o dávku v nezamestnanosti na území
Spojeného kráľovstva, hoci aj elektronicky v danej pandemickej (COVID-19) situácii.

9. Vzhľadom na uvedené žalovaná uzavrela, že prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách
zákona a nariadení, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe
ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav pre riadne posúdenie veci a aplikáciou relevantných
zákonných ustanovení zo zistených skutkových okolností vyvodil správny právny záver, že žalobca

si väzby so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnanca v Spojenom kráľovstve,
nezachoval.

10. V závere žalovaná poukázala na skutočnosť, že podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia,
vrátane podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom. Zákon

neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky
pri nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná tiež
poukázala aj na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj na rozsudky krajských
súdov.

správna žaloba a vyjadrenie žalovanej k žalobe

11. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov považuje za nezákonné
z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci orgánom verejnej správy a z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 191 písm. e/ a c/ SSP).

12.Žalobcavodôvodnenížalobyuviedol,ženesúhlasísnázoromžalovanej,ženepreukázalzachovanie
pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky. Pokračoval, že jeho trvalé bydlisko bolo vždy
na území Slovenskej republiky, nikdy nemal ani úmysel ho meniť a ani ho zmeniť. Počas zamestnania v
zahraničíbývalvpodnájmeajehobývanietammalolenprechodnýcharakter,pravidelnecestovaldomov
na Slovensko, pravidelne navštevoval príbuzných na Slovensku. Pricestoval na svadbu či na iné udalosti

v rodine, napr. aj pohreby. Obdobia počas dovoleniek u zamestnávateľa v Spojenom kráľovstve trávil
na Slovensku. Dôvodom práce žalobcu v zahraničí bolo zabezpečenie si finančných prostriedkov, nikdy
nemal v úmysle dlhodobejšie, resp. trvalo bývať mimo územia Slovenskej republiky. Na území Slovenska
má svojich lekárov, u ktorých má zdravotné karty. V Spojenom kráľovstve nechcel zotrvať a žiť dlhodobo,
jeho okruh známych tam bol len z pracovného kolektívu a nevytvorilo sa mu tam zázemie, ktoré by

sa dalo porovnať so zázemím známych a príbuzných, ktoré má na území Slovenska v mieste svojho
bydliska, ako aj v blízkom okolí. Jeho prechodný pobyt v zahraničí bol založený čisto na ekonomickom
podklade, pretože si potreboval zabezpečiť hotovosť na zabezpečenie bývania a splatenia všetkých
pôžičiek.13.Žalobcaďalejuviedol,ževSpojenomkráľovstvenebolnezamestnanýaskutočnosť,ženaSlovensku
nezamestnaný bude, zistil až po návrate domov. Nebolo v jeho záujme byť nezamestnaným, ale nájsť

si prácu a riadne a poctivo pracovať. Prácu sa mu nájsť nepodarilo a nepomohol mu s tým ani Úrad
práce sociálnych vecí a rodiny, preto požiadal o dávku, ktorú právne predpisy umožňujú. Dodal, že je
absolútne absurdné, že v danom prípade akýmkoľvek spôsobom zneužíval túto sociálnu dávku.

14.Žalobcapokračoval,ženaSlovenskosavrátilsúmyslomžiťsosvojourodinouadeťminaSlovensku,

no po návrate na Slovensko si nevie nájsť prácu, je nezamestnaný, a preto požiadal o dávku v
nezamestnanosti.

15. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná poukázala na zásadu, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní
dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri
uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba

poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je
možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je
dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas
výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, centrum záujmov a bydlisko
na území Slovenskej republiky.

16. V danej veci podľa názoru žalovanej mal žalobca zákonnú možnosť požiadať o dávku v
nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. Pre úplnosť žalovaná poznamenala, že žalobcovi by
pravdepodobne podľa britských právnych predpisov nárok na dávku v nezamestnanosti ani nevznikol,
pretože v súlade s britskou legislatívou je jedným z dôvodov vylučujúcich priznanie nároku na dávku

v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca, pričom z formulára U1
zo dňa 06.07.2020 je zrejme, že posledný pracovný pomer žalobcu na území Spojeného kráľovstva
bol ukončený z jeho podnetu. Žalobca si preto mal a mohol uvedomiť dôsledky svojho konania.
Žalovanáďalejuviedla,žežalobcasipočaspobytuvzahraničínezachovalbydliskonaúzemíSlovenska.
Väzby žalobcu k Slovensku predstavuje len prítomnosť detí a súrodencov na Slovensku a návraty na

Slovensko. Naopak, na území Spojeného kráľovstva sa žalobca zdržiaval posledných 10 rokov, mal tam
stabilné zamestnanie, plnil si tam daňové povinnosti, zdržiaval sa tam spoločne so svojou družkou, a
tak si žalobca vytvoril väzby na území Spojeného kráľovstva.

17.Žalovanátiežkonštatovala,žeajkeďosobytrvalousadenévzahraničíniekoľkokrátdorokanavštívia

niektorých svojich rodinných príslušníkov na Slovensku, strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku,
neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutí týchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem
zotrvať v zahraničí. Pokračovala, že dôvody a okolnosti odchodu do zahraničia nie sú rozhodujúcimi
skutočnosťami preukazujúcimi miesto bydliska dotknutej osoby. Poukázala tiež na skutočnosť, že
posledný pracovný pomer žalobcu v Spojenom kráľovstve trval od 01.11.2015 do 18.06.2020 a bol

ukončený z podnetu žalobcu.

18. Žalovaná v závere dodala, že nakoľko žalobca nemal počas posledného zamestnania v Spojenom
kráľovstve zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti v súlade so slovenskými

právnymi predpismi, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Spojeného
kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia.
Žalovaná preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

19. Vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo žalobcovi doručené dňa 06.05.2021. Žalobca však súdu repliku

nedoručil.

právny názor správneho súdu

20. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
žalovanej a po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj postupov správnych orgánov,
ktoré predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že predmetná správna žaloba vsociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) je dôvodná. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa § 177 a nasl. SSP, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP tak, že rozhodnutie žalovanej
č. 76524-2/2020-BA zo dňa 16.11.2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce,

č. 9130/2020-MI-DvN zo dňa 10.09.2020 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, na
ďalšie konanie.

21. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejme, že žalobca bol
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie

dňa 29.06.2020 a dňa 27.07.2020 žalobca doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce - Žiadosť o
dávku v nezamestnanosti, v ktorej uviedol, že v období od 29.06.2016 do 28.06.2020 bol zamestnaný,
v tom čase v členskom štáte Európskej únie - Spojené kráľovstvo, konkr. od 01.11.2015 do 05.06.2020
v spoločnosti FACCENDA FOODS LTD, pričom sa nevracal do miesta bydliska denne ani najmenej raz
do týždňa, preto bol povinný vyplniť aj - Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra
záujmov (ďalej aj vyhlásenie). Z vyhlásenia žalobcu vyplýva, že dôvodom jeho odchodu do Spojeného

kráľovstva bolo zamestnanie (vystriedal viacero zamestnaní, jeho posledným zamestnávateľom bola
spoločnosťFACCENDAFOODSLTD,kdepracovalakoteamleader,tentopracovnýpomerbolukončený
dohodou). Žalobca vo vyhlásení ďalej uviedol, že v Spojenom kráľovstve bol s družkou. Jeho deti
(ako najbližší príbuzní) ostali na Slovensku. Je tiež členom FK Bánovce nad Ondavou. Žalobca
je rozvedený. Konštatoval, že Slovenskú republiku navštevoval pravidelne 3krát ročne, na 3 až 5

týždňov (čo preukázal priloženými rezerváciami leteniek). Počas pobytu v Spojenom kráľovstve býval vo
viacerých podnájmoch. Na Slovensku býva u svojej družky (pani S. Ď.), ktorá v Y. Z. vlastní rodinný dom,
kde je žalobca prihlásený na trvalý pobyt. Na Slovensku tiež spláca úvery a má tu uzatvorené osobné
poistenie, ako vyplýva z dokladov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, platil tiež deťom výživné.
Na Slovensku má tiež uzatvorený program pravidelného investovania RYTMUS v spoločnosti Amundi

a zriadený bežný účet v V. O. Slovensko, a.s. Ďalej uviedol, že aj počas posledného zamestnania v
Spojenom kráľovstve si hľadal zamestnanie na Slovensku, no neúspešne. Konštatovala, že o dávku
v nezamestnanosti na Slovensku požiadal ihneď. V Spojenom kráľovstve o dávku v nezamestnanosti
nežiadal a to aj vzhľadom na pandémiu COVID-19.

22. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v (ďalej aj zákon o sociálnom poistení),
organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

23. Podľa § 196 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania

a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z
činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď
svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o
právnych následkoch nepravdivej výpovede.

24. Podľa § 196 ods. 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka

Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti.

25.Podľa§209ods.1vetadruháaods.4zákonaosociálnompoistení,rozhodnutiemusíbyťvsúladeso
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu

veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.26. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,
ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich
zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej

dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

27.Podľa§104ods.7zákonaosociálnompoistení,rokpoisteniavnezamestnanostije365dnípoistenia
v nezamestnanosti.

28. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého
právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na
dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom
rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa
právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov,

ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb
poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych
predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia
a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

29. Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa
uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s
právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.

30. Podľa čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a/ nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas
svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska

v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti
do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby
bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb
zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba.

Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi
predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje
inštitúcia miesta bydliska.

31. Podľa čl. 1 písm. j/ a k/ nariadenia
“bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva,
“pobyt“ znamená prechodné bydlisko.

32. Podľa čl. 11 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje

postupvykonávanianariadenia(ES)č.883/2004okoordináciisystémovsociálnehozabezpečenia(ďalej
aj vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských
štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej
dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných
informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b/ situáciu dotknutej osoby vrátane:
i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb;

iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov;
v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1,
nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za
rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä

dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

33.Povyhodnotenískutkovéhostavuvecianáslednejaplikáciicitovanýchzákonnýchustanovenídospel
správny súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov sa uvedenými právnymi predpismi dôsledne
neriadili, nedostatočne zistili skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdili, a to má za následok

nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.

34. V prejednávanom prípade nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu
medzi príslušnou inštitúciou Spojeného kráľovstva a Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce,
pretože príslušná inštitúcia Spojeného kráľovstva za daných okolností nemala dôvod posudzovať
bydlisko žalobcu. Žalovaná preto správne zvolila aplikáciu kritérií stanovených v čl. 11 ods. 1 písm. a/

a b/ vykonávacieho nariadenia.

35. Ďalej súd uvádza, že z obsahu súdneho, ako aj administratívneho spisu je zrejmé, že v konaní
pred správnymi orgánmi neboli sporné skutočnosti týkajúce sa doby poistenia v nezamestnanosti
žalobcu dosiahnuté v Spojenom kráľovstve vychádzajúc z formuláru U1 príslušnej inštitúcie Spojeného

kráľovstva zo dňa 06.07.2020.

36. V konaní však bolo sporným zohľadnenie tejto doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnutej v inom
členskom štáte Európskej únie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 na ods.
1 nariadenia, a to v súvislosti s preukázaním zachovania pevných väzieb a bydliska žalobcu na území

Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva.

37. Správny súd uvádza, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v
štáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si
mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom nariadenia

je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým
platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby štát niesol bremeno výplaty
dávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej
činnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve
ukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa

právnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v nezamestnanosti v inom
členskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi povinný skúmať, či je možné
dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v
nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska
v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.

38. Súd má za to, že je namieste prisvedčiť žalobcovi, že správne orgány nevykonali dostatočným
spôsobom dokazovanie na preukázanie záveru prijatého v napadnutých rozhodnutiach, ktorý ich viedol
k nepriznaniu nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcovi na Slovensku, uplatnenú žiadosťou zo
dňa 27.07.2020. A to v preukázaní skutočnosti, či žalobca v období, ktoré je rozhodné pre posúdenie

nároku na dávku v nezamestnanosti mal alebo nemal zachované centrum záujmov na území Slovenskej
republiky.

39. Z obsahu skutkovej a právnej argumentácie správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že podľa
názoru správnych orgánov je potrebné v súlade s uvedenými nariadeniami pojem „bydlisko“ chápať v

širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržiava, kde je jej centrum záujmov,
kde trávi svoj voľný čas. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej
osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke
trvania. V tejto súvislosti zároveň pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“.
Podľa čl. 1 písm. j/ nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Na základe všetkých

dostupných informácií si podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa a žalovanej žalobca vytvoril
podľa záverov administratívneho konania počas posledného zamestnania centrum záujmov na území
Spojeného kráľovstva.40. Rozhodnutie správneho orgánu o požadovaných nárokoch žalobcu musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutočného stavu veci, preto správny súd poukazuje na povinnosť správneho orgánu zisťovať
skutkový stav podľa § 195 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení, ktorý ukladá organizačnej zložke

sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav
veci a na ten účel jej ukladá obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má
povinnosť objasňovať rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech alebo neprospech účastníka konania. Preto je dôležité v rámci koordinácie systémov
sociálneho zabezpečenia zabezpečiť, aby nedošlo nielen k neoprávnenému prekrývaniu dávok z

rôznych členských štátov, ale i to, aby následne žiadateľ o dávku (žalobca) nezostal mimo systému
sociálneho zabezpečenia oboch dotknutých členských štátov.

41. V administratívnom konaní mali správne orgány okrem iného povinnosť zistiť skutočný stav veci
tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobca mal zachované bydlisko a pevné väzby na
území Slovenskej republiky a v tomto smere mali vykonať potrebné dokazovanie (čl. 11 vykonávacieho

nariadenia). Otázka centra záujmov bola správnymi orgánmi skúmaná príliš formálne, bez dostatočného
odôvodnenia, v súlade s myšlienkou, že dlhšie trvanie zamestnania v zahraničí (10 rokov v Spojenom
kráľovstve) prináša záver o tom, že centrum záujmov žalobcu vzniklo v Spojenom kráľovstve, a to aj bez
prihliadnutia na stabilitu bytovej situácie žalobcu v Spojenom kráľovstve (striedanie rôznych podnájmov).
Ďalej súd dodáva, že ani poukázanie žalovanej na tú skutočnosť, že žalobca mal v Spojenom kráľovstve

družku, s ktorou žil, a že žalobca na území Slovenska nevlastní nehnuteľnosť, nie je postačujúca na
prijatie záveru o tom, že centrum záujmov žalobcu je v Spojenom kráľovstve.

42. Správny súd preto dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov
v rozsahu a z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. c/, e/ SSP, keďže zistenie

skutkového stavu žalovanou, ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. Bez komplexného posúdenia zásadných otázok týkajúcich sa predmetného konania sú
teda rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, predovšetkým v otázkach hodnotenia centra záujmov žalobcu
a zachovania obsahu pojmu jeho bydliska, s ktorými sa správne orgány v administratívnom konaní
dôsledne nevysporiadali, nezákonné. Bude nevyhnutné, aby správne orgány vykonali dokazovanie v

rozsahu dostatočnom na zistenie všetkých okolností a pohnútok žalobcu v súvislosti s jeho odchodom zo
Slovenska v roku 2010 do Spojeného kráľovstva a pobytom v skúmanom období v zahraničí. Uvedené
skutočnosti je nevyhnutné posudzovať individuálne, zvlášť vo vzťahu ku každej žiadosti o dávke v
nezamestnanosti, bez ohľadu na fiškálny záujem štátu. Je potrebné brať na zreteľ nielen to, kde bude
napokon preukázané, že žalobca mal bydlisko v rokoch 2010 až 2020, ale najmä, kde má najpevnejšie

väzby a kde sa do budúcnosti bude chcieť usadiť a cítiť najlepšie sociálne i spoločensky ukotvený,
prihliadajúc najmä na rodinné, spoločenské, ale aj pracovné väzby. Bude preto potrebné doplniť
dokazovanie k otázke preskúmania tvrdení žalobcu o neprerušení väzieb so Slovenskou republikou a o
stabilite bydliska na území Slovenskej republiky. Po doplnení dokazovania bude povinnosťou správneho
orgánuprvéhostupňaopätovnevovecirozhodnúť,atovsúladesprávnymsúdomnaznačenýmsmerom.

43. V súlade s nariadením, pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia
patria do rámca voľného pohybu osôb a mali by prispieť k zlepšeniu životnej úrovne a podmienok
zamestnania. Všeobecná zásada rovnakého zaobchádzania je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov.
Žalobca by preto nemal byť diskriminovaný za využitie práva voľného pohybu osôb za účelom nájdenia

si zamestnania v inom členskom štáte, keď zamestnanie nenašiel v domovskom členskom štáte.
Uvedené nariadenie sleduje podľa názoru súdu najmä zámer, aby občan členského štátu bez dohody a
komunikácie o podstatných okolnostiach posudzovaného prípadu sa neocitol napokon bez krytia touto
dávkou sociálnych systémov členských krajín, vzhľadom na záver tohto členského štátu, ktorý vybavuje
žiadosť uchádzača o tento typ dávky poistenia zamestnanej osoby.

44. V závere je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej

republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia
rozsudku súdu (napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára
1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40,
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp.zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).

45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi priznal
voči žalovanej právo na plnú náhradu trov konania z dôvodu jeho plného úspechu vo veci. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.