Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 25, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817202368
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5817202368.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcov: 1/ JUDr. Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., U. E. XX/XX, 2/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. E. XX/XX, žalobkyňa v
rade 2/ zastúpená splnomocneným žalobcom v rade 1/, proti žalovanému: Mesto Námestovo, IČO: 36
373 249, so sídlom Námestovo, Cyrila a Metoda 329/6, právne zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát so
sídlom v M. E., B. K. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcov
v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4C/9/2017-335 zo dňa 9. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol v celom rozsahu a žalobcov v
rade 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%,
pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia na základe kúpnej zmluvy s G. N. zo

dňa 02.11.1998 nadobudli do vlastníctva nehnuteľnosti: KN-C parc.č. 2051/39 a KN-C parc.č. 2051/40
a od D. E. nehnuteľnosť KN-C parc.č. 2051/41. D. E. nadobudla vlastnícke právo k spornému pozemku
(KN-C parc.č. 2051/41) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.1998 V 884/98 od predávajúceho
Slovenskej republiky, v zastúpení Okresného úradu Námestovo. G. N. nadobudla vlastnícke právo k
pozemkom KN-C parc.č. 2051/39 a 2051/40 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.1998 V 885/98 od
predávajúceho Slovenskej republiky, v zastúpení Okresného úradu Námestovo. Predmetné pozemky
vznikli odčlenením z KN-C parc.č. 2051/12, a to na základe GP č. 145/98, 146/98 a 147/98. V súčasnej

dobe je KN-C parc.č. 2051/12 zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. H. a vlastníkom je Mesto Námestovo
(žalovaný). Predmetom žalobného návrhu v konaní Okresného súdu Námestovo sp.zn. 3C/134/2008
bola KN-C parc.č. 2051/56, ostatné plochy a nádvoria o výmere 570 m2, ktorá bola vytvorená GP č.
91/2004 zo dňa 07.04.2004, oddelením od KN-C parc.č. 2051/12 a o ktorej bolo rozsudkom Okresného
súdu Námestovo sp.zn. 3C/134/2008 zo dňa 07.03.2013 rozhodnuté tak, že vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti je Mesto Námestovo. Aj keď z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že zmluva,
na základe ktorej žalobcovia v tomto konaní nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), keďže
výlučným vlastníkom nehnuteľností bolo Mesto Námestovo, táto skutočnosť vyplýva len z odôvodnenia
predmetného rozsudku a nie z výroku (v ktorom je uvedená len KN-C parc.č. 2051/56 ostatné plochy
a nádvoria o výmere 570 m2). V predmetnom konaní bola platnosť zámennej zmluvy riešená vrámci prejudiciálnej otázky a s touto sa súd vysporiadal v odôvodnení rozsudku, nebola pojatá do
výroku rozsudku, a preto v tomto konaní nezakladá prekážku rozsúdenej veci (rozsudok NS SR sp.zn.
32Cdo/4004/2011 zo dňa 03.12.2013). V tomto konaní žalobcovia mali nadobudnúť vlastnícke právo

k sporným nehnuteľnostiam KN-C parc.č. 2051/39, 2051/40 a 2051/41, na základe kúpnej zmluvy od
predávajúcich D. E. a G. N., ktorej vklad povolila Správa katastra Námestovo dňa 13.11.1998 pod
č. V 953/98. Z týchto skutočností je zrejmé, že pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol
Československý štát a v súlade s ust. § 2 ods. 1, 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, dňom
01.05.1991 prešlo vlastnícke k týmto nehnuteľnostiam na v tomto konaní žalovaného. Keďže okresný

úrad nebol vlastníkom nehnuteľností, nemohol platne uzavrieť kúpne zmluvy s D. E. a G. N., a teda ani
žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo kúpnou zmluvou V 953/98 od evidovaných právnych
predchodcov - nevlastníkov. O trovách konania rozhodol aplikujúc ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP).

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia. S poukazom na čl.

6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd považujú napadnutý rozsudok za nespravodlivý a
nezákonný. Poukázali na to, že Najvyšší súd SR už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí
neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor pre právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny
názor správny, fundovaný alebo úplný. Napriek viazanosti názorom odvolacieho súdu v uznesení sp.zn.
7Co/136/2019-264 súd prvej inštancie sa v novom konaní pokynmi a právnym názorom odvolacieho

súdu neriadil. Nezaoberal sa dôkazmi, ktoré žalobcovia v žalobe tvrdili, vrátane predložených listinných
dôkazov. V rozpore so skutkovým stavom konštatoval, že v konaní okresného súdu sp.zn. 3C/134/2004
(správne malo byť 3C/134/2008 - poznámka odvolacieho súdu), ktorého predmetom bola KN-C parc.č.
2051/56, ktorá bola vytvorená GP č. 91/2004 oddelením od KN-C parc.č. 2051/12, ktorým bolo
rozhodnuté, že vlastníkom nehnuteľnosti je Mesto Námestovo, že cit. „V tomto konaní mali žalobcovia

nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam parc.č. 2051/39, 2051/40, 2051/41 (pritom vo
výroku rozsudku č.k. 3C/134/2008 uvedené pozemky nie sú) na základe kúpnej zmluvy od predávajúcich
D. E. a G. N., ktorej vklad povolila Správa katastra Námestovo pod č. V 953/98. G. N. mala nadobudnúť
vlastnícke právo k parc.č. 2051/39 a 2051/40 na základe kúpnej zmluvy V 885/98 od Okresného
úradu Námestovo. D. E. mala nadobudnúť vlastnícke právo k parc.č. 2051/41 na základe kúpnej

zmluvy V 884/98 od Okresného úradu Námestovo“. Napokon nepochopiteľne súd uvádza, že „Z týchto
skutočností je zrejmé, že pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol Československý štát
a v súlade s § 2 ods. 1, 7 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, dňom 01.05.1991 prešlo vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam na v tomto konaní žalovaného“. Z listinných dôkazov v žalobe však
takýto skutkový a právny záver nevyplýva. Predmetom konania vo veci sp.zn. 3C/134/2008 bolo určenie

vlastníctva k pozemku KN-C parc.č. 2051/56, ktorá vznikla v roku 2004 oddelením od KN-C parc.č.
2051/12.KN-Cparc.č.2051/12bolavytvorenágeometrickýmplánomč.40/93-JBnavlastníkaSlovenská
republika - Okresný úrad Námestovo a v roku 1991 uvedená parcela ako samostatný pozemok, ktorý
mohol byť predmetom právnych úkonov, neexistoval. Preto žalovaný nemohol nadobudnúť vlastníctvo
k pozemku KN-C parc.č. 2051/12 dňa 01.05.1991. Sporné pozemky KN-C parc.č. 2051/39, 2051/40,

2051/41 vznikli oddelením od KN-C parc.č. 2051/12 geometrickým plánom č. 40/93-JB, zapísanej na
vlastníka Slovenská republika - Okresný úrad Námestovo, ktoré kúpnymi zmluvami nadobudli v roku
1998 právne predchodkyne žalobcov, od ktorých pozemky nadobudli žalobcovia kúpnou zmluvou V
953/1998. KN-C parc.č. 2051/12 žalovaný nadobudol do vlastníctva podľa rozsudku Okresného súdu
Námestovo sp.zn. 4C/195/99 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/171/2000,

pričom vlastníctvo žalovanému potvrdili napriek tomu, že v konaní nepreukázal nadobudnutie PK parciel,
z ktorých bol vytvorený podľa § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Vychádzajúc z uvedeného
žalovaný nemohol nadobudnúť vlastníctvo KN-C parc.č. 2051/12 od 01.05.1991 podľa § 2 ods. 1, 7
zák.č. 138/1991 Zb., nakoľko v tom čase KN-C parcela neexistovala, žalovaný získal vlastníctvo KN-
C parc.č. 2051/12 až 31.05.2001 na základe právoplatného rozsudku vyššie uvedeného a žalovaný

nepreukázal právny titul, na základe ktorého mal nadobudnúť vlastnícke právo k pozemno-knižným
parcelám, z ktorých KN-C parc. č. 2051/12 vznikla (PK parc.č. 3692, 1036, 3695), ktoré boli k 01.05.2001
vo vlastníctve SR. PK parcely, z ktorých vznikla KN-C parc. č. 2051/12, boli do pozemkovej knihy
zapísané na základe vyvlastňovacieho výmeru ONV v Námestove zo dňa 13. novembra 1956, č.j. list
1330/56 a geometrického plánu s výkazom plôch, pričom ako vlastník bol zapísaný Československý

štát - v správe KNV, odbor výstavby v Žiline v celosti. K 01.05.1991, kedy nadobudol účinnosť Zákon o
majetku obcí č. 138/1991 Zb., PK parcely, z ktorých bola vytvorená KN-C parc.č. 2051/12, v roku 1997
neprešli do vlastníctva Mesta Námestovo, lebo k týmto nehnuteľnostiam nemalo právo hospodárenia.
Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 61/1977 Zb. o lesoch neprešli do vlastníctva obcí lesy, podľa § 32 ods. 3 zák.č.138/1973 Zb. o vodách neprešli do vlastníctva obcí vodné toky, podľa § 3 ods. 1 zák.č. 131/1961 Zb.
cestný zákon neprešli do vlastníctva obcí cesty, lebo k nim nemali právo hospodárenia. Pokiaľ bolo v
pozemkovej knihe k PKN parc.č. 1036 - les, PKN parc.č. 3692 - vodná nádrž a PK parc.č. 3695 - cesty,

všetky v KÚ H., zapísané právo hospodárenia bývalému Národnému výboru KNV - odbor výstavby v
Žiline, tak tento zápis nezodpovedá právnemu stavu platnému k 01.05.1991, a to s poukazom na §
64 ods. 1, 2, § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka. Súd preto na základe týchto dôkazov dospel k
nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalovaný získal KN-C parc.č. 2051/12 podľa § 2 ods. 1, 7 zák.č.
138/1991 Zb. dňom 01.05.1991. Súd v konaní odmietol vykonať dôkazy, ktoré navrhovali, a to výsluch

žalobkyne v rade 2/ a vyžiadanie správy z katastra nehnuteľností o originalite geometrických plánov.
Dôkazy odmietol napriek tomu, že žalobkyňa v rade 2/ chcela vypovedať o okolnostiach súvisiacich s
prejednávanou vecou, nakoľko sa týkali prevodu vlastníctva pozemkov KN-C parc.č. 2051/12 v čase,
keď prevod vlastníctva pozemku na základe zák.č. 138/1991 Zb. ex lege nebol možný, lebo k tomuto
pozemku, resp. k PK parcelám, z ktorých vznikol, nepatrilo právo hospodárenia národnému výboru,
na území ktorého sa nachádzali k 01.05.1991. Tieto okolnosti jej boli osobne známe z pracovného

pôsobenia na Okresnom úrade Námestovo. Týmto súd odoprel žalobkyni konať pred súdom. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/259/2010. Na základe tohto, ako
aj vyjadrenia zákonnej sudkyne na predchádzajúcom pojednávaní, že „ona by bola najradšej, keby v
tomto konaní nevystupovala“, podali námietku zaujatosti podľa § 52 ods. 1 CSP. Poukázali tiež na to,
že s rodinou sudkyne aj s ňou samotnou boli dlhé roky v susedskom vzťahu. Domnievajú sa preto, že

z tohto susedského vzťahu mohla vzniknúť voči nim, najmä však voči žalobkyni v rade 2/ zo strany
sudkyne animozita, ktorá sa prejavila tým, že žalobkyni odmietla viackrát v konaní vyjadriť sa osobne
v priebehu konania, ba dokonca, neumožnila jej ako strane uskutočniť procesný úkon, ktorým chcela
odvolaťplnúmoc.Pochybnostionezaujatostisudkynesvedčíajspôsobvedeniapojednávaniapokiaľide
o hospodárnosť konania. Pôvodne rozhodol 23.08.2018, keď žalobu zamietol pre prekážku právoplatne

rozhodnutej veci s povinnosťou úhrady trov konania žalovanému, pričom sa takéto žaloby zamietajú
od stola, bez nariaďovania pojednávania, napriek tomu v tejto veci súd rozhodol na pojednávaní.
Pojednávanie 25.02.2020 odročil na 09.07.2020, pričom podľa ich názoru odročenie bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti, lebo súd na pojednávaní nevykonával žiadne dokazovanie. Preto poukazujú na
to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci náhrady trov konania je nesprávne, lebo je v rozpore

s § 157 ods. 1 CSP. Súd na námietku zaujatosti neprihliadol podľa § 53 ods. 1, 3 CSP a takéto
rozhodnutie považujú za nesprávne, lebo rozhodnutie je v rozpore so skutkovým stavom. Námietku
uplatnili 09.07.2020 ihneď po tom, ako súd odmietol žalobkyni v rade 2/ vyjadriť sa k prejednávanej veci
a po tom, keď jej neumožnil uskutočniť procesný úkon, a to odvolanie plnej moci, aby sa mohla k veci
vyjadriť samostatne, preto mal postupovať vo veci námietky podľa § 54 ods. 1, 2 CSP. V nadväznosti

na to žiadajú, aby odvolací súd po preskúmaní dôvodov ich odvolania rozhodol tak, že žalobe vyhovie,
resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal oneskorené podanie odvolania zo strany žalobcov,
nakoľkozúdajovadokumentov,ktorésúzaloženévelektronickomsúdnomspise,jezrejmé,žerozsudok

im bol doručený 24.09.2020, pričom 15-dňová lehote na podanie odvolania uplynula 09.10.2020, avšak
v tento deň do elektronickej schránky Okresného súdu Námestovo nebolo doručené žiadne písomné
podanie žalobcov. Do elektronickej schránky odvolanie žalobcov bolo doručené až dňa 11.10.2020, teda
po zákonnej lehote. Pri zachovaní lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania
elektronického dokumentu, ale okamih doručenia tohto dokumentu určenému systému, prostredníctvom

ktorého sa elektronické podanie podáva (systém e-Žaloby) a prostredníctvom ktorého sa následne
odosiela príslušnému súdu. Úprava civilného poriadku platná a účinná v čase podania odvolania
zo strany žalobcov vylučovala možnosť uskutočnenia podania strany adresovaného súdu formou
elektronickej správy bez zaručeného elektronického podpisu. Ani jedno z podaní, ktoré uskutočnili
žalobcovia v období od 24.09.2020 do 11.10.2020, nemá náležitosti v zmysle § 125 CSP. Odvolanie

napokon považuje za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za
vecne správny. Tvrdenie žalobcov, že súd nerešpektoval právny záver odvolacieho súdu, je objektívne
nepravdivé, čo preukazujú skutočnosti uvedené v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd
prvej inštancie v odôvodnení celkom jasne uviedol, že v konaní vedenom pod sp.zn. 3C/134/2008
bola platnosť zámennej zmluvy riešená v rámci prejudiciálnej otázky a s touto sa súd vysporiadal

v odôvodnení rozsudku, a teda nebola pojatá do výroku rozsudku, preto v tomto konaní nezakladá
prekážku rozsúdenej veci. Žalobcovia v odvolaní v celom rozsahu zotrvali na právnej argumentácii,
ktorú predostierali v rámci konania na súde prvej inštancie, s ktorou sa tento správne vyporiadal,
keď ju považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Nie je sporným tvrdenie žalobcu, že pozemky,ktoré tvoria predmet tohto sporu, boli vytvorené oddelením od KN-C parc.č. 2051/12. Zo skutkových
tvrdení uvedených v žalobnom návrhu je zrejmé, že žalobcovia sú právnymi nástupcami Slovenskej
republiky - Okresného úradu Námestovo vzhľadom na skutočnosť, že predmetné pozemky mali byť

najskôr vo vlastníctve Slovenskej republiky - Okresného úradu Námestovo, ktorá ich mala v roku 1998
na základe kúpnej zmluvy previesť za G. N. a D. E., ktoré ich mali následne previesť na žalobcov,
avšak na základe týchto právnych úkonov sa žalobcovia nikdy nemohli stať vlastníkmi sporných
nehnuteľností. Kúpna zmluva uzatvorená medzi G. N., D. E. a Slovenskou republikou - Okresným
úradom Námestovo sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko Slovenská republika v tom čase

nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností vzhľadom na nadobudnutie účinnosti zák.č. 138/1991
Zb.. V čase uzatvorenia zmluvy v roku 1998 bol vlastníkom predmetných pozemkov žalovaný, a preto
s prihliadnutím na princíp nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže
previesť na iného viac práv, než koľko má sám, nebol oprávnený uzatvoriť kúpnu zmluvu s G. N. a
D. E.. KN-C parc.č. 2051/12 bola pôvodne vytvorená z pozemno-knižných parciel č. 3692, 1036 a
3695, ktoré parcely v čase účinnosti Zákona o majetku obcí č. 138/1991 Zb. spĺňali kritériá pre prechod

vlastníckeho práva týchto nehnuteľností na obec, a preto Mesto Námestovo sa ku dňu účinnosti tohto
zákona, t.j. 01.05.1991, stalo zo zákona vlastníkom týchto pozemkov. Nie je možné sa stotožniť s
tvrdením žalobcov, že pozemky, z ktorých bola vytvorená neskôr KN-C parc.č. 2051/12, boli v čase
účinnosti tohto Zákona o majetku obcí základným lesným pôdnym fondom a v tomto smere poukazuje
na rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 4C/1995/1999-43 v znení opravného uznesenia sp.zn.

4C/195/99 zo dňa 10.05.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 5Co/171/2000-63 zo
dňa 18.01.2001, v ktorom konaní sa riešila otázka vlastníckeho práva žalovaného k KN parc.č. 2051, KN
parc.č. 2051/10, KN parc.č. 2051/11, KN parc.č. 2051/12, KN parc.č. 2051/16, KN parc.č. 2051/31, KN
parc.č. 2051/32 a KN parc.č. 2051/33. V tomto konaní bola otázka prechodu pozemkov v zmysle zák.č.
138/1991 Zb. na obec právoplatne vyriešená. Ďalej poukázal na odôvodnenie predmetného rozsudku.

V danom prípade sporná parcela č. 2051/12 a ani pôvodná pozemno-knižná parcela netvorila základný
lesný pôdny fond, ale sa jednalo v prevažnej miere o časť centra mesta Námestovo, vrátane komunikácií
a uvedené v tomto konaní, ale aj v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn.
3C/134/2008, potvrdili aj sami žalobcovia, keď uviedli, že parcela bola určená na investičnú výstavbu
- na stavbu parkoviska. Otázka prechodu vlastníckeho práva pozemkov, z ktorých boli pozemky, ku

ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva v tomto konaní podľa zák.č. 138/1991 Zb.
na Obec Námestovo, bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo
pod sp.zn. 4C/195/1999. Poukázal na zásadu právnej istoty a v tej súvislosti na uznesenie Ústavného
súdu SR č.k. IV.ÚS 499/2011-25, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/231/2013. Keďže súd
nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom

spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo
nesprávne právne posúdil. Klásť si takúto otázku je nielen zbytočné, táto otázka je úplne nepatričná.
So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia
je akékoľvek nové právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom (ďalšom) konaní
tých istých účastníkov vylúčené. Tvrdenia a argumenty žalobcov nie sú spôsobilé zvrátiť ani skutkové,

ani právne posúdenie veci uskutočnené súdom prvého stupňa, ktoré je správne. Žalobcovia v odvolaní
v podstate zotrvávajú na svojich námietkach a procesnej obrane, ktoré predniesli v rámci konania pred
súdom prvého stupňa, pričom so všetkými námietkami, ktoré žalobcovia uvádzajú vo svojom odvolaní,
sa prvostupňový súd správne vysporiadal v rámci odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku.
Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania

voči žalobcom v rozsahu 100%.

5. Žalobcovia v replike uviedli, že tvrdenia žalovaného o oneskorenom podaní odvolania nie je pravdivé,
nakoľko rozsudok prevzali dňa 24.09.2020 a dňa 02.10.2020 podali odvolanie. Ústredný portál verejnej
správy v elektronickej schránke žalobcu v rade 1/ potvrdil odoslanie odvolania dňa 02.10.2020 o

18.06 hod. a v elektronickej schránke žalobcu Okresný súd Námestovo dňa 02.10.2020 o 18.27
hod. potvrdil doručenkou prijatie podania odvolania. V nedôvodnosti podaného odvolania žalovaný
neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom mali vyvrátiť ich tvrdenia o nesprávnosti
rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný uvádza také skutkové a právne tvrdenia, ktoré sú v rozpore
s dôkaznou situáciou. Tvrdí, že právni predchodcovia žalobcov uzatvorili kúpne zmluvy s Okresným

úradom Námestovo, sú absolútne neplatné, nakoľko v tom čase nebol ich vlastníkom, a to vzhľadom
na nadobudnutie účinnosti zák.č. 138/1991 Zb., ktoré pozemky nadobudol žalovaný do výlučného
vlastníctva ex lege. Z predložených listinných dôkazov však vyplýva, že pozemky, ktoré boli predmetom
kúpnych zmlúv medzi právnymi predchodcami žalobcov a SR - Okresným úradom Námestovo, bolivytvorené z KN-C parc.č. 2051/12, ktorá v čase účinnosti zák.č. 138/1991 Zb. ešte ani neexistovala. KN-
C parc.č. 2051/12 vznikla z PK parciel, ku ktorým neprislúchalo právo hospodárenia národnému výboru
ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb., na území ktorého sa nachádzali, teda na území bývalého

MsNV Námestovo. Žalovaný nepreukázal titul prechodu vlastníckeho práva k týmto pozemkom do jeho
vlastníctva. Z toho vyplýva, že Mesto Námestovo nemohlo tieto pozemky, ani následne z nich vytvorenú
KN-C parc.č. 2051/12, získať do vlastníctva ex lege. Slovenská republika - Okresný úrad Námestovo
ako vlastník pozemku KN-C parc.č. 2051/12 mal právo pozemky z nej vytvorené v roku 1998 predať
právnym predchodcom žalobcov.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách
§ 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že odvolanie žalobcami bolo podané po zákonom
stanovenej lehote, odvolací súd poukazuje na to, že zo spisového materiálu vyplýva, že žalobcovia
predmetné odvolanie podali včas, v zákonom stanovenej lehote. Z doručeniek založených v spise
je zrejmé, že žalobcom bol rozsudok doručený dňa 24.09.2020 (žalobkyni v rade 2/ bol doručovaný
prostredníctvom splnomocneného zástupcu - žalobcu v rade 1/). Odvolanie žalobcami bolo podané dňa

02.10.2020, ako to vyplýva z potvrdenej doručenky ústredného portálu verejnej správy s tým, že Okresný
súd Námestovo prijal podanie odvolania dňa 02.10.2020 o 18.27 hod..

8. Žalobcovia v odvolaní namietali, že napriek viazanosti názorom odvolacieho súdu, okresný súd
sa v novom konaní pokynmi a právnym názorom odvolacieho súdu neriadil. V prejednávanej veci

bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 4C/9/2017-141 zo dňa 24.08.2018, ktorým bola žaloba zamietnutá
pre prekážku rozhodnutej veci. Na základe odvolania žalobcov uznesením Krajského súdu Žilina č.k.
7Co/136/2019-264 zo dňa 30.10.2019 bol vyššie uvedený rozsudok zrušený, nakoľko odôvodnenie
rozsudku bolo nepreskúmateľné a v novom konaní mal náležite posúdiť totožnosť predmetu konania
a v prípade, že v novom rozhodnutí opäť dospeje k názoru, že sa jedná o prekážku rozhodnutej veci,

náležite odôvodní predmet konania v tejto veci, s vecou vedenou pod sp.zn. 3C/134/2008. Súd prvej
inštancie sa otázkou prekážky rozhodnutej veci s posúdením totožnosti predmetu konania vedenom pod
sp.zn. 3C/134/2008 vysporiadal v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku a uzavrel, že sa nejedná
o prekážku rozhodnutej veci, nakoľko z esenciálnej časti rozsudku (výroku) vyplýva, že predmetom tohto
konania bol pozemok KN-C parc.č. 2051/56 a len v odôvodnení rozhodnutia bola prejudiciálne posúdená

neplatnosť zámennej zmluvy. Z uvedeného nie je možné prijať záver, že súd prvej inštancie sa neriadil
pokynmi a právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd poukazuje na definíciu pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedenú
v rozhodnutí najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 6. marca 2017, kde sa uvádza: „Ustálená

rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach
najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdom SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v

skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názor akceptovali a vecne na ne nadviazali. Odvolací
súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa 31.01.2012
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2013 pod publikačným
číslom 40, v ktorom bola prijatá právna veta: „Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne
vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú

otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.“

10. Ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach apeloval na dodržiavanie princípu právnej istoty, ktorá je
zabezpečená vtedy, keď sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dáva odpoveď (napr. I.ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95 a II.ÚS 80/99, III.ÚS 356/06). Pritom musí ísť o

rozhodovanie o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pretože
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty a ani v dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne IV.ÚS 49/06, III.ÚS
300/06).11. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k.
3C/134/2008-179 zo dňa 07.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k.

8Co/260/2013-205 zo dňa 11.10.2013 bolo ustálené, že spätnou identifikáciou Správy katastra v
Námestove, vyhotovenou 05. 01. 2007, je zrejmé, že KN-C parc. č. 2051/12 bola vytvorená z parciel,
ktoré boli pôvodne evidované v pozemno-knižných protokoloch ako parc. č. 3692 (z protokolu č.
1153), parc. č. 1036 (z protokolu č. 1152) a parc. č. 3695 (z protokolu č. 1154). Tieto parcely v čase
účinnosti Zákona o majetku obcí č. 138/1991 Zb. spĺňali kritéria pre prechod vlastníckeho práva týchto

nehnuteľností na obec, t. j. - Mesto Námestovo. Mesto Námestovo ku dňu účinnosti zákona o majetku
obcí, t. j. 01. 05. 1991 sa stalo zo zákona - ex lege vlastníkom týchto pozemkov. Nestotožnil sa s tvrdením
žalovaných (v tomto konaní žalobcovia v rade 1/ a 2/), že pozemky, z ktorých bola vytvorená neskôr KN-
C parc. č. 2051/12 boli v čase účinnosti tohto zákona o majetku obcí základným lesným pôdnym fondom.
V právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/195/1999-43 zo dňa 28. 02. 2000
v znení opravného uznesenia sp.zn. 4C/195/99 zo dňa 10.05.2000 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Žiline č. k. 5Co/171/2000-63 zo dňa 18. 01. 2001, sa riešila otázka vlastníckeho práva žalobcu
(v tomto konaní žalovaný) k parc. KN č. 2051 - ost. plocha o výmere 17908 m2, KN 2051/ 10 - ost.
plocha o výmere 2926 m2, KN 2051/11 - zast. plocha o výmere 170 m2, KN2051/12 - ost. plocha o
výmere 80757 m2, KN 2051/16 - ost. plocha o výmere 2087 m2, KN 2051/31 - ost. plocha o výmere
232 m2, KN 2051/32 - ost. plocha o výmere 44 m2, KN 2051/33 - ost. plocha o výmere 152 m2 v kat.

území H.. Aj uvedené parcele boli vytvorené z časti z pozemno-knižnej parc. č. 1026 zapísanej v záp.
č. 1152 pozemkovej knihy kat. úz, H.. V tomto konaní bola otázka prechodu pozemkov podľa zákona č.
138/1991 Zb. na obec H. tvoriacich aj lesné pozemky vyriešená.
Vo vyššie citovaných rozhodnutiach bol prijatý záver, že podľa § 3 písm. a/ zak.č. 138/1991 Zb. v
spojitosti s čl.10 vtedy platnej Ústavy ČSFR (ústavný zákon č. 100/1960 Sb. v znení zmien a doplnkov),

sa okrem iného nemohol stať vlastníctvom obcí len základný lesný pôdny fond, pričom citovaný zákon
a ani Ústava ČSFR nevylučovali nadobudnutie pozemku označeného kultúrou „ les“ do vlastníctva
obce, ak takýto pozemok označený „ les“ netvoril základný lesný fond. V konaní vedenom pod sp.zn.
4C/195/99 bolo vierohodne zdokladované na fotokópii z pozemkovej mapy kat. úz. H. a všeobecne
známymi skutočnosťami v tomto regióne, že pred výstavbou Oravskej priehrady v minulosti sporná

plocha v prevažnej časti tvorila centrum a ďalšie časti mesta H., ako obce, vrátane komunikácie vedúcej
smerom k Slanickému kostolu. Sporné pozemky preto nemohli nikdy tvoriť a nebolo ani preukázané, že
by tvorili základný lesný pôdny fond, bez ohľadu na to, ako, v ktorom období boli evidenčne zapísané.

12. V preskúmavanej veci bolo teda preukázané, že sporné pozemky KN-C parc.č. 2051/39, 2051/40

a 2051/41, ktoré boli zamenené za pozemok KN-C parc.č. 2051/56 zámennou zmluvou medzi
sporovými stranami a ani pôvodná pozemno-knižná parcela netvorili základný lesný pôdny fond, ale
sa jednalo v prevažnej miere o časť centra mesta H., vrátane komunikácii. Rozsudkom Okresného
súdu Námestovo č.k. 3C/134/2008-179 zo dňa 07.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina
č.k. 8Co/260/2013-205 zo dňa 11.10.2013 bola zámenná zmluva zo dňa 4.5.2004 medzi žalobcami

a žalovaným z vyššie uvedených dôvodov prejudiciálne posúdená ako absolútne neplatná podľa §
39 OZ, pretože tak zamenené ako aj zamieňané pozemky, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, boli vo
výlučnom vlastníctve žalovaného a vlastníctvo nadobudol na základe § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb.
dňom účinnosti tohto zákona, t.j. 1.5.1991 a jedine žalovaný ako vlastník pozemkov bol v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s

ním. Z uvedených dôvodov žalobcovia v rade 1/ a 2/ nemohli nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom KN-C
parc.č. 2051/39, 2051/40 a 2051/41 na základe kúpnej zmluvy od predávajúcich D. E. a G. N., nakoľko
i tieto kúpili sporné pozemky od nevlastníka, a to Slovenskej republiky, v zastúpení Okresného úradu
Námestovo, ktorý v tom čase zastupovala žalobkyňa v rade 2/.

13. Ako už vyššie v bodoch 9. a 10. odôvodnenia bolo poukazované na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR a Ústavného súdu SR, pokiaľ už bola v konaní pred súdom právoplatne vyriešená určitá otázka
hmotnoprávneho vzťahu sporových strán, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť
ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. Z uvedeného dôvodu odvolací (ako na to správne
poukázal aj súd prvej inštancie) vychádzal z vyriešenej hmotnoprávnej otázky v konaniach vedených na

Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 4C/195/1999 a 3C/134/2008, že ku dňu 1.5.1991 bol vlastníkom
sporných nehnuteľností ex lege žalovaný. Teda v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv v roku 1998 bol
vlastníkom predmetných pozemkov žalovaný, a preto s prihliadnutím na princíp nemo plus iuris ad
alium transferre potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko másám, Slovenská republika v zastúpení Okresným úradom Námstovo nebola oprávnená uzatvoriť kúpnu
zmluvu s G. N. a D. E. a tieto následne kúpnu zmluvu so žalobcami. KN-C parc.č. 2051/12 bola pôvodne
vytvorená z pozemno-knižných parciel č. 3692, 1036 a 3695, ktoré parcely v čase účinnosti Zákona o

majetku obcí č. 138/1991 Zb. spĺňali kritériá pre prechod vlastníckeho práva týchto nehnuteľností na
obec, a preto Mesto Námestovo sa ku dňu účinnosti tohto zákona, t.j. 01.05.1991, stalo zo zákona
vlastníkom týchto pozemkov.

14. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného nebolo vo veci nutné ani vykonať dokazovanie výsluchom

žalobkyne v rade 2/, nakoľko predmetná hmotnoprávna otázka bola vyriešená už predchádzajúcimi
rozhodnutiami.

15. Žalobcovia v odvolaní namietali, že vzniesli námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni a o tejto
námietke súd prvej inštancie nesprávne postupoval. Odvolací súd má zato, že žalobcovia v námietke
zaujatosti poukazovali na postup súdu, čo v zmysle ust. § 53 ods. 3 CSP na takú námietku neprihliada

(ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá). Súd prvej inštancie správne postupoval, keď námietku zaujatosti v tejto časti
nadriadenému súdu nepredložil. V ďalšej časti namietali zaujatosť sudkyne z dôvodu, že v minulosti boli
v susedskom vzťahu, čo mohlo ovplyvniť, že sudca nevykonal navrhovaný dôkaz, a to výsluch žalobkyne

v rade 2/. K tejto skutočnosti je nutné poukázať na ust. § 53 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého námietku
zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre
ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa
vec nadriadenému súdu nepredkladá. Zákonným sudcom je sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane
predpisov vnútornej povahy, ako napr. rozvrhom práce) určený príslušnú vec prejednať a rozhodnúť.

Z obsahu spisu vyplýva, že sudkyňa Mgr. Vanda Mikulášová bola vo veci určená ako zákonný sudca
náhodným výberom v zmysle rozvrhu práce na rok 2017. Žalobcom bolo známe od podania žaloby,
ktorý zákonný sudca bude prejednávať ich sporovú vec a takisto im teda bolo známe, že v minulosti
mali so zákonnou sudkyňou susedský vzťah, preto ak sú toho názoru, že boli tam dôvody zaujatosti
plynúce z tohto susedského vzťahu, mali podať námietku zaujatosti do siedmich dní odvtedy, odkedy

sa dozvedeli, kto je zákonným sudcom v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov je opätovne nutné
konštatovať, že súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle § 53 ods. 1 CSP, keď vec nepredkladal
nadriadenému súdu na rozhodnutie. Odvolací súd len na okraj považuje za nutné konštatovať, že ani v
takto vznesených námietkach zaujatosti nevidel dôvod na vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania
a rozhodovania veci, nakoľko obava z nedostatku nestrannosti a nezaujatosti zákonnej sudkyne nie

je dôvodná. Vychádzajúc z objektívnej a subjektívnej stránky sudcovskej nezávislosti odvolací súd
nezistil také okolnosti, ktoré by mali alebo mohli byť vnímané ako porušujúce právo na spravodlivý
proces (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a negarantujúce
rozhodovanie nezávislým a nestranným sudcom. Neboli zistené predpoklady v zmysle ust. § 49 ods.
1 CSP zakladajúcich pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne. Zo zápisnice z pojednávania dňa

9.7.2020, ako aj zo zvukového záznamu nevyplýva, že žalobkyni v rade 2/ nebolo umožnené odvolanie
plnej moci na zastupovanie žalobcom v rade 1/.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle §
387 ods. 1 CSP potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej

inštancie správne aplikoval zásadu úspechu v konaní.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, keď
žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu voči žalobcom v rade 1/ a 2/.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)