Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. september 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201120
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:1020201120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: O., bytom G., proti

žalovanému: Okresný súd Košice I, Štúrova 29, Košice, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 000
000,- EUR

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 3. 8. 2020 domáhal proti žalovanému
náhradynemajetkovejujmyvovýške1000000,-EURzaspôsobenieceloživotnejujmyžalobcuvydaním
rozhodnutia nezrušiteľného osvojenia Nc 1587/85-14 dňa 29. 12. 1985, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 14. 2. 1986. Podľa dôvodov žaloby dňa 25. 8. 1982 sa žalobca narodil biologickej
matke N. v meste F. ako nechcené dieťa. Po narodení bol odovzdaný do kolektívnej starostlivosti
Dojčenského ústavu v G.. Matka sa dňa 15. 9. 1982 zriekla všetkých práv a povinností k jeho osobe
a súhlasila s tým, aby bol daný do rodiny bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Mestský súd v Košiciach
dňa 29. 12. 1985 vyslovil nezrušiteľné osvojenie žalobcu pod sp. zn. Nc 1587/85 navrhovateľmi I. a
jeho manželkou H.. Žalobca bol vychovávaný v cigánskej rodine aj napriek tomu, že nebol osobou
cigánskeho pôvodu. Bol vedený a smerovaný osvojiteľmi dodržiavaním cigánskych zvykov. Mestský súd

v Košiciach disponoval dôkazmi, že jeho osvojitelia boli ľudia neschopní starať sa o maloleté dieťa. V
spise sa nachádza veľa šifrovaných dokumentov, že toho nie sú schopní. Štát poškodil jeho osobu s
následkami na celý život a porušil jeho základné práva, keďže ako maloleté dieťa v roku 1985 nemohol
bojovať za svoje práva.

2. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 8. 9. 2020 č. k. 5S/161/2020-23 postúpil vec na
ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Košice I s tým, že Krajský súd v Bratislave zistil, že

žaloba nie je správnou žalobou podľa § 6 ods. 2 SSP, jedná sa o civilnú žalobu upravenú v Civilnom
sporovom poriadku, pričom skutočnosťou, ktorá zakladá uplatnené právo je rozhodnutie Mestského
súdu v Košiciach. Vzhľadom na skutočnosť, že Mestský súd v Košiciach bol zrušený, vecne a miestne
príslušným na konanie o žalobe podľa § 12 v spojení s § 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len
"CSP") je Okresný súd Košice I.

3. Uznesením zo dňa 5. 1. 2021 č. k. 15C/37/2020-29 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odstránil

vady svojho podania zo dňa 2. 8. 2020 tak, aby presne uviedol v žalobnom návrhu, čoho sa domáha,
uviedol, na základe akých skutočností, resp. právnych titulov má súd rozhodnúť, špecifikoval, akú škodu
mu spôsobil žalovaný, pravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti, predložil dôkazy preukazujúce vznik
škody žalovaným, označil žalovaného tak, ako to vyžaduje ust. § 133 ods. 1 CSP, v zmysle ktoréhofyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom alebo adresou trvalého pobytu, dátumom
narodenia alebo iným identifikačným údajom a právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo
obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 30. 4. 2021 ako žalovaného označil Okresný súd Košice I,
Štúrova 29, Košice. Zároveň k svojmu podaniu pripojil listinné dôkazy, na ktoré poukázal v žalobe.

5. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

6. Podľa § 2 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci
je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2.

orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

7. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona

pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe alebo d) nesprávnym úradným postupom.

8. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

9. Podľa skutkového vymedzenia žaloby súd hodnotí za nepochybné, že žalobca sa domáha náhrady
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov. Mestský súd v
Košiciach svojím rozhodnutím sp. zn. Nc 1587/85 zo dňa 29. 12. 1985 vyslovil nezrušiteľné osvojenie,

čím porušil jeho základné práva, keďže bol odovzdaný do rodiny cigánskeho pôvodu a nikto mu už
nevráti prežitú bolesť, tyranstvo s osvojiteľom. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za podmienok
stanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci sú nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup (§
3 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 514/2003 Z. z.). Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného

práva, keď je jeden účastník subjektom práva a druhý účastník na opačnej procesnej strane subjektom
povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom práve používa pojem vecná legitimácia.
Vo všeobecnosti vecná legitimácia (aktívna na strane žalujúcej, pasívna na strane žalovanej) je stav
vyplývajúci z hmotného práva. Predstavuje vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju ten, kto je
subjektom hmotnoprávneho vzťahu (subjektom oprávneným, resp. subjektom povinným), o ktorom sa

v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho
sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
je daný vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný),
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, nie je. Povinnosť v spore preukázať, že

žalovaný je subjektom (nositeľom) zodpovednostného vzťahu a že zodpovedá v zmysle § 1 citovaného
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci jednoznačne
zaťažovala žalobcu. Žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt označil v žalobe Okresný súd Košice I.
10. Keďže vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, v
konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí.
Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V
danom prípade je vecne pasívne legitimovanou osobou Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR (§ 4 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z.).11. Z uvedených dôvodov a na základe citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol pre
nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného.

12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznal, lebo neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá nárok a úspešnému
žalovanému trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.