Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 11, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206537
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8817206537.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny
Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu: N. Q., Y.. X.X.XXXX, E. N. XX, právne
zastúpený: JUDr. Zuzana Adamová Tomková, advokátka so sídlom vo Vranove nad Topľou, Boženy
Nemcovej 1, IČO: 50569465, proti žalovaným: 1/ N. Q., Y.. X.X.XXXX, E. G. XXXX/XX, I. - Y. Š., 2/ A.
F., B.. Q., Y.. X.X.XXXX, E. L. XXX/X, S., 3/ K. Q., Y.. XX.X.XXXX, E. X. XXXX/XXX, I. - Y. Š., o určenie

nehnuteľnosti do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
10C/3/2017-128 zo dňa 6.11.2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaní v 1/ až 3/ rade nemajú voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.6.2017
žalobca voči trom označeným žalovaným navrhol súdu, aby určil, že nehnuteľnosti, a to pozemky
zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX pre k. ú. N., v podieloch, v ktorých podľa katastrálnej evidencie patria
žalovaným, patria do dedičstva po neb. N. Q., Y.. XX.X.XXXX A. P. Z. XX.XX.XXXX.

3. Žalobu odôvodnil tým, že notárska zápisnica - osvedčenie o vydržaní č. Y. XXXXX/XXXX, č. sp.
P. XXXX/XX-XX/XX Notárskeho úradu K.. G. Č., I., na základe ktorej mali vydržaním žalovaní 1/ - 3/
podiely na predmetných pozemkoch získať, je neplatná pre nesplnenie podmienok zákona pre vydržanie
(neužívali ich nepretržite najmenej 10 rokov, nehospodárili na nich oni, ani ich právni predchodcovia - ich
rodičia).Naopak,K.Q.,ktorémutietopozemkypôvodnepatrili,odišielvroku1948doR..Predodchodom

sadohodolsotcomžalobcu,N.Q.,Y..XX.X.XXXXA.P.Z.XX.XX.XXXX,žemutietopozemkyzanecháva
formou daru. Tieto nehnuteľnosti užíval otec žalobcu od roku 1948 až do založenia JRD v roku 1974.
Nerušene na nich hospodáril, platil za ne vtedy určenú poľnohospodársku daň a odvádzal stanovené
kontingenty. Založením JRD prešlo užívanie uvedených nehnuteľnosti na JRD a po jeho likvidácií v
roku 2003 ich užíva súkromný podnikateľ na základe nájomných zmlúv. Na základe uvedeného navrhol
súdu, aby predmetné pozemky určil do dedičstva po jeho otcovi N. Q., Y.. XXXX A. P. XXXX.

4. Súd prvej inštancie podotkol, že žaloba nebola formulovaná celkom zreteľne a zrozumiteľne, ale na
pojednávaní žalobca vysvetlil, čo žaluje tak, ako je to popísané.

5. K žalobe sa svojimi podaniami s identickým obsahom vyjadrili všetci traja žalovaní: popreli nárok
žalobcu. Uviedli, že v roku 1948 daroval neb. K. Q., Y.. X.XX.XXXX, ornú pôdu svojmu bratovi K. Q., Y..

XX.X.XXXX. Nakoľko toto darovanie neprebehlo cez notára, vlastníkom naďalej zostal K. Q., ktorý pôdu
už neobrábal, pretože vycestoval do zahraničia - R., kde zostal bývať natrvalo. Túto pôdu obrábal otec K.-čižeA.Q.,kdepracovalionivšetci.Vroku1967dedo-čižeotecK.aK.Q.umrel,dedičské konanieopäť
neprebehlo a pôda zostala stále na mene K. Q.. Tieto pozemky sa už neobrábali, zostali pasienkami. Nie
je pravda, ako uvádza žalobca, že ich žalobca obrábal a jeho rodina za výnosy z nich platila kontingenty.

On bol v tom čase maloletý, čiže ani nepracoval, ani si nemôže nič pamätať. Asi v roku 1970 prešla táto
pôda do JRD - B.. Žalobca uvádza svedkov, ktorí môžu potvrdiť, že oni na tejto pôde pracovali, čo sa
nezakladá na pravde, pretože niektorí ani z obce N. nepochádzajú, nebývajú tam, niektorí boli maloletí,
niektorí ešte neboli ani narodení, takže ich písomné prehlásenie je zavádzajúce. Texty sú písané jedným
písmom,čižepísalichsámžalobca.Vžalobejeuvedené,žetietopozemkymalibyťpredmetomdedenia.

Keďže neprebehlo dedičské konanie po K. Q. odídenom do R. (1918), spomínané pozemky zdedili po
smrti otca K.Á. jeho deti A. C. B.. Q., N. a K. Q., žijúci v tom čase v R.. V roku 2014 sa títo súrodenci
dohodli a spomínané pozemky darovali N. Q. s tým, že sa majú podeliť oni, súrodenci N., K. A. A., deti K.
Q..Nazákladedoloženýchdokladov-prehlásenízR.,overenýchVeľvyslanectvomSlovenskejrepubliky,
prebehlo osvedčenie u notára o nadobudnutom majetku pre žalovaných. Kanadskí súrodenci darovali
zeme im, preto žalobca nemá právo toto rozhodnutie spochybňovať. Namietli aj oslobodenie žalobcu od

súdnychpoplatkovzdôvodu,ževlastnímajetok,ktorýbymupostačovalnazaplateniesúdnehopoplatku.

6. Aplikujúc ustanovenia § 77 ods. 1, 2, 3, § 78 ods. 1, 2 CSP okresný súd uviedol, že žalobca v konaní
vystupoval sám. Na pojednávaní ale deklaroval, že do okruhu dedičov po neb. N. Q., Y.. XX.X.XXXX a P.
Z. XX.XX.XXXX, do dedičstva po ktorom navrhuje sporné nehnuteľnosti určiť, patria aj jeho súrodenci,

a to J. F., B.. Q., G. Q., N. J., B.. Q., A. R., B.. Q., Ľ. Š., B.. Q. a dedičia po jeho neb. sestre N. Z., B..
Q. - jej manžel H. Z. a ich 4 deti. Toto potvrdili i žalovaní, ktorí sú so žalobcom i uvedenými osobami
v príbuzenskom vzťahu.

7. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotno-právna vecná legitimácia svedčí v spore

viacerým subjektom, a teda, ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu
uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero
subjektov.

8. Pre úplnosť okresný súd dodáva, že citovaná rozhodovacia prax súdu pochádza ešte z doby účinnosti

predchádzajúceho procesného predpisu, a to § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), ktorý
bol s účinnosťou od 1.7.2016 nahradený CSP. O.s.p. v § 91 ods. 2 pojednáva síce len o nerozlučnom
spoločenstve, ale aj v zmysle citovanej doktrinálnej a rozhodovacej praxe súdov došlo k rozšíreniu
tohto pojmu aj o pojem „nútené nerozlučné spoločenstvo“. V citovanom paragrafe 78 ods. 1 CSP,
po nadobudnutí účinnosti CSP tak bolo nútené spoločenstvo samostatne normatívne definované

vychádzajúcej z citovanej predošlej rozhodovacej praxe súdov.

9. V tomto spore tak mal podľa súdu súd prvej inštancie celý okruh dedičov po neb. N. Q., Y.A..
XX.X.XXXX A. P. Z. XX.XX.XXXX predstavovať nútené spoločenstvo aktívne legitimovaných osôb v
tomto spore ako žalobcov. Žalobca potvrdil, že do okruhu dedičov po uvedenej osobe, jeho otcovi N. Q.,

patria aj jeho súrodenci, resp. po jeho zomrelej sestre N. Z., B.. Q., jej manžel H. Z. a ich 4 deti. Žiadna
z týchto osôb, s výnimkou žalobcu, ale svoj nárok spolu so žalobcom voči žalovaným neuplatnila.

10. Vo vzťahu k trovám konania možno konštatovať, že žalovaní boli v konaní plne úspešní, preto by mali
nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, súvisiacich s týmto súdnym sporom. Žiadnemu z nich ale

žiadne trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnili, preto v súlade so zásadou procesnej hospodárnosti
súd prvej inštancie rozhodol o nepriznaní trov voči neúspešnému žalobcovi žiadnemu z nich.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že žalobu podal pretože má
darovaciu zmluvu, ktorou strýko K. Q. daroval svoje podiely na nehnuteľnostiach v katastri N. jeho otcovi

N. Q.. Otec žalobcu N. Q. P. XX.XX.XXXX. Podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, XXX
a XXX mali patriť do dedičského konania po jeho otcovi N. Q., preto je osvedčenie o vydržaní z roku
2014 podľa žalobcu neplatné, nakoľko bol známy vlastník, pretože v tom čase bol v katastri zapísaný
strýko žalobcu K. Q., nemohlo byť urobené vydržanie.

12. V ďalšom žalobca uviedol, že na pojednávaní mu sudca hovoril o tom, že má to upraviť, ale nakoľko
žalovaní niečo vykrikovali, žalobca tomu vôbec nerozumel. Uviedol, že v roku 2003 mal nehodu, ktorá
zanechala následky na jeho psychike, keď sa liečil na psychiatrickom oddelení v I., na čo poukazoval aj
na pojednávaní a ukazoval preukaz ZŤP. Žalobca žiadal zástupcu na Centre právnej pomoci, ale pridelilimu zástupcu na iné konanie a doklady na zastupovanie pre toto konanie mu omylom vrátili, preto musel
podávať žiadosť opakovane.

13. V rozsudku sa podotýka, že žaloba nebola formulovaná celkom zreteľne a zrozumiteľne. Ak žaloba
nebola formulovaná zrozumiteľne, mal podľa žalobcu ho súd vyzvať a umožniť mu v nejakej lehote, aby
žalobu doplnil alebo opravil. Žalobca uviedol, že nie je znalý práva a kvôli svojmu zdravotnému stavu
potrebuje viac času, aby sa mohol sústrediť a poradiť sa.

14. Žalobca uviedol, že boli porušené jeho práva, keď nebol poučený, že jeho žaloba je nezrozumiteľná
a nemal možnosť sa poradiť a žalobu upraviť. Aj jeho oznámenie osôb, ktorých sa to týka mal súd zobrať
ako určenie všetkých, čo majú byť účastníkmi konania, preto žalobca podal odvolanie a žiadal, aby
krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

15. Žalovaný v 1/ rade N. Q. nesúhlasil s podaným odvolaním, keď uviedol, že daný sporný majetok

bol darovaný po smrti K. Q. jeho dedičom, žalovaným stranám a žalobca nemá právo na daný sporný
majetok, že mu nebol darovaný dedičmi pôvodného majiteľa. Žalobca má právo na stavebný pozemok
zapísaný na LV č. XX a LV č. XX, ktorý už v minulosti daroval K. Q. otcovi žalobcu N. Q..

16. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že dedičstvo nadobudli oficiálnou cestou od vlastníkov dedičstva, čo

potvrdil aj okresný súd, pričom návrh na prevod majetku navrhli bývalí vlastníci nehnuteľnosti. Žalobca
na súdnom pojednávaní nepreukázal žiaden dokument o tom, že by vlastníkom nehnuteľnosti mal byť
práve on.

17. Žalovaný v 3/ rade uviedol zhodné tvrdenia ako žalovaný v 1/ rade.

18. Všetci žalovaní zhodne navrhli v rámci svojho odvolacieho návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

19. Žalobca následným podaním prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doplnil svoje odvolanie

s tým, že mu bola rozhodnutím F. I. I. určená advokátka na zastupovanie v tomto spore, pričom
rovnako v tomto doplnení odvolania žalobca poukázal, že žaloba nebola formulovaná celkom zreteľne a
zrozumiteľne,pretospoukazomna§129ods.1CSPnavrholžalobca,abyodvolacísúdzrušilnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie.

20. Žalovaní vo svojom následnom vyjadrení uviedli zhodné tvrdenia ako v predchádzajúcom vyjadrení
k odvolaniu žalobcu.

21. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 CSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v
odvolaní (§ 380, § 379 CSP) s prihliadnutím zároveň na vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vyhodnotiac námietku

žalobcu spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom ako dôvodnú, zistiac
zároveň vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

22. Civilné sporové konanie upravuje Civilný sporový poriadok, ktorého jednotlivé ustanovenia majú
slúžiť na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa procesne stanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie
je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady
sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky,
takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré sa rozlišujú na odstrániteľné a neodstrániteľné. Odstrániteľné

nedostatkymajútiedôsledky,žesúdsamusítietonedostatkyvsúčinnostisúčastníkmi/stranamikonania
pokúsiť odstrániť. Ak sa súdu nepodarí nedostatky odstrániť, zváži, či ide o také nedostatky, ktoré
bránia ďalšiemu konaniu a rozhodnutiu alebo či pri týchto nedostatkoch môže vo veci konať, prípadne
i rozhodnúť.23. Odňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré jej zákon priznáva. O takúto vadu konania ide vtedy, ak išlo

o postup nesprávny (posudzovaný z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo
ďalšími všeobecne záväznými predpismi), ak sa postup súdu prejaví v priebehu konania a nielen pri
rozhodovaní.

24. V sporovom konaní ovládanom dispozičnými princípmi (teda v konaní, ktoré mohlo začať len na

návrh) je v zmysle čl. 7 základných princípov a § 156 CSP jednou z podmienok konania riadny návrh na
začatie konania (žaloba), ktorý na to, aby bolo vyvolal právne účinky, musí spĺňať zákonom predpísané
náležitosti, a to všeobecné - určenie súdu, ktorému je určené, označenie toho, kto podanie robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a popis osoby, ktorá podanie urobila (§ 127 ods. 1 CSP), ako aj osobitné
(§ 132 ods. 1 CSP). Medzi osobitné náležitosti žaloby patrí identifikácia strán konania, pravdivé a úplne
opísanie rozhodujúcich skutočností (povinnosť tvrdenia), označenie dôkazov, ktorých sa žalujúca strana

dovoláva (dôkazná povinnosť) a aj žalobný návrh.

25. Žaloba ako podanie vo veci samej teda musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať vymedzenie
žalobného nároku, ktorý predstavuje individualizáciu predmetného civilného sporu, t.j. súhrn skutkových
a právnych poznatkov, ktoré budú predmetom právneho posúdenia súdom v rámci civilného procesu.

Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať.
Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Prvou je substancovanie relevantných
skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie
svojho subjektívneho práva materiálnej povahy. Druhou zložkou žalobného nároku je žalobný návrh
- petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitulárnej ochrany

špecifickým spôsobom a zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju. Okrem výnimiek (§ 216 ods.
2 CSP) je petit pre súd záväzný (§ 216 ods. 1 CSP) nielen čo do rozsudočného výroku, ale aj čo do
predmetu dokazovania.

26. Nová právna úprava ukladá povinnosť žalobcovi formulovať žalobný návrh - petit, ktorý musí byť

jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Absencia žalobného návrhu, jeho neurčitosť, neúplnosť
alebo nezrozumiteľnosť je vadou žaloby, ktorú je potrebné odstraňovať podľa § 129 CSP a ktorej
neodstránenie, za predpokladu, že v konaní nie je možné pre túto vadu pokračovať, môže viesť k
odmietnutiu žaloby. Požiadavka na dostatočnú určitosť petitu logicky vyplýva i z pravidla, že v sporovom
konaní je súd žalobným návrhom viazaný.

27. V prípade, ak návrh nemá náležitosti riadneho návrhu na začatie konania, t.j. ide o podanie
neúplné, nezrozumiteľné alebo neurčité, je súd v zmysle § 129 ods. 1 CSP povinný vyzvať žalobcu
na doplnenie žalobného návrhu, resp. na odstránenie vád z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti.
Neúplné podanie je podanie, ktoré neobsahuje všetky náležitosti, ktoré obsahovať má, respektíve

vyžaduje zákon. Nezrozumiteľné podanie je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu
podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitosti a pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového
pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné, čo má byť predmetom
konania. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje napríklad pochybnosti o individualizácii veci alebo
identifikáciistrán,alebopochybnosťoprávnychnásledkoch,ktorémáspôsobiť(napríkladexistujerozpor

medzi skutkovými tvrdeniami a návrhom).

28. Záver o tom, či neúplnosť alebo nesprávnosť podania bráni pokračovať v konaní závisí od
okolností konkrétneho prípadu. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR alebo Ústavného súdu SR
(4Cdo/143/2006, 1Cdo/3/2003, II.ÚS 174/04, II.ÚS 154/08) vyplynulo, že všeobecný súd musí vykladať

a používať citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (predtým O.s.p.) v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že má poskytovať v
občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

29. V prejednávanom spore žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 26.6.2017, obsahuje
označenie strán a opísanie rozhodujúcich skutočností, dôvodov, pre ktoré je žaloba podaná, označenie
dôkazov na preukázanie tvrdení žalobcu, avšak petit navrhovanej žaloby, v ktorom sa žalobca domáhal
zrušenianadobudnutiauvedenýchnehnuteľnostípreterajšíchvlastníkov-žalovanýchv1/až3/radeakoajzrušeniezískanianeoprávnenéhomajetkovéhoprospechuanariadeniaOkresnémuúraduvoVranove
nad Topľou, katastrálnemu odboru, vykonať opravu na uvedených listoch vlastníctva zo súčasných
vlastníkov - žalovaných 1/ až 3/ na vlastníka Q. N., Y.. XX.X.XXXX, P.. XX.XX.XXXX a následného

uskutočnenia dedičského konania pre žijúcich dedičov po nebohom N. Q. a jeho manželke J., B.. X.,
je nezrozumiteľný a nepresne formulovaný a ako takým súd nemôže byť ním viazaný, keď správna
formulácia žalobného petitu je výlučne v rukách žalobcu.

30. Za daného stavu bolo preto potrebné postupom podľa § 129 CSP vyzvať žalobcu na odstránenie

vád žaloby spočívajúcich v neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nevykonateľnosti žalobného petitu tak, aby
bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čo je predmetom konania. Neobstojí konštatácia súdu prvej
inštancie v bode 3 jeho rozhodnutia, keď súd podotkol, že žaloba nebola formulovaná celkom zreteľne
a zrozumiteľne, ale na pojednávaní žalobca vysvetlil, čo žaluje tak, ako je to popísané. Zo zápisnice o
pojednávaní,naktorombolvyhlásenýrozsudokdňa6.11.2019,žiadnatakátoskutočnosťnevyplýva,keď
žalobca uviedol, že na žalobe trvá a nedošlo k žiadnej špecifikácii, resp. úprave žalobného petitu. Pokiaľ

okresný súd takto postupoval, zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, pričom svojím postupom stranám konania odňal, resp. znemožnil uplatnenie procesných práv.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 písm. b) CSP bez toho,
aby sa zaoberal meritórnym skúmaním veci, keďže toto porušenie malo dosah aj na právne posúdenie
uplatneného nároku, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď uvedený nedostatok

vzhľadom na potrebu odstraňovania vád samotnej žaloby nie je možné napraviť pred odvolacím súdom.

31. V ďalšom konaní bude potrebné, aby okresný súd postupoval v zmysle § 129 CSP a odstránil
vady žaloby - návrhu a až následne po ich odstránení bude môcť vo veci na základe riadne
zisteného skutkového stavu rozhodnúť, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, vysvetliac, z akých

záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).