Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200354
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4418200354.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne: P. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom ul. C. XX/A, XXX XX X. B., zast. splnomocnený zástupca K. F., bytom XXX XX X.
B., S.H. Y. č. XX, proti žalovaným v rade : 1. E.. E. K., súdny exekútor, U. úrad, R. XXXX, XXX XX V., 2.
R. poisťovňa, pobočka X. B., X.. Gy. R. XX, XXX XX X. B., o vylúčenie veci z exekúcie , takto

r o z h o d o l :

I. Súd vylučuje spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo veľkosti X/X z celku k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX, katastrálne územie X. B., a to parcela registra “C“ č. XXXX/X- zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XX m2, parcela registra “C“ č. I./XX - záhrada o výmere XXX m2, stavba- záhradná
chatka so súpisným číslom XXXX postavená na parc. č. XXXX/X, z exekúcie vedenej na U. úrade v

V. súdnym exekútorom E.. E. K., pod sp.zn. EX XXXX/XX, vykonávanej v prospech žalovaného v rade
2. ako oprávneného.

II. B. súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 2. nepriznáva.

III. Súd žalobu voči žalovanému v rade 1. zamieta v celom rozsahu.

IV. Súd žalovanému v rade 1. nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaniami zo dňa 24.11.2017, ktoré napadli do oddelenia 5C a bola im pridelená spisová značka
5C/156/2018, žalobkyňa podala návrh na zastavenie exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade
v Topoľčanoch súdnym exekútorom JUDr. Juliusom Rosinom, pod sp.zn. EX 3039/11 / poverenie
vydané v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. č.6Er/1779/2011/ a podala návrh na vydanie
neodkladného opatrenia. Návrh na zastavenie exekúcie bol založený do príslušného exekučného spisu,
keďže o zastavení exekúcie môže rozhodovať len zákonný sudca v príslušnom exekučnom konaní a
následne bolo v konaní XC/XXX/XXXX rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Do

predmetného spisu XC/XXX/XXXX bolo však následne dňa XX.X.XXXX, zrejme omylom, založené
ďalšie podanie žalobkyne, nazvané ako ,, B. B. A S.“. Z obsahu predmetného podania žalobkyne zo
dňa 10.1.2018 / ktoré bolo najskôr založené do spisu konania XC/XXX/XXXX/, nazvaného ,, ZMENA
ŽALOBY A OPRAVA“, je však zrejmé, že sa jedná o samostatnú, novú žalobu a to o žalobu vo veci
samej o vylúčenie veci z exekúcie. Keďže predmetom skôr začatého konania 5C/156/2018 bol návrh
na vydanie neodkladného opatrenia, nie konanie vo veci samej, bolo toto neskoršie podanie nazvané
ako ,, ZMENA ŽALOBY A OPRAVA“ z konania 5C/156/2018 vylúčené a bola mu pridelená nová spisová

značka 5C/6/2018. Predmetom konania 5C/156/2018 bolo teda neodkladné opatrenie, a žaloba vo veci
samej / o vylúčenie veci z exekúcie/ , doručená súdu neskôr, nazvaná síce ako ,, ZMENA ŽALOBY A
OPRAVA“, je predmetom tohto konania 5C/6/2018.2. Žalobou vo veci samej v tomto konaní 5C/6/2018, ktorá síce bola nazvaná ako ,, ZMENA ŽALOBY
A OPRAVA“ , sa podľa jej obsahu žalobkyňa domáha voči obom žalovaným vylúčenia veci- jej
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 z celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,

katastrálneúzemieX.B., ato parcela registra “C“č.XXXX/X-zastavanáplochaanádvorieovýmereXX
m2, parcela registra “C“ č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXX m2, stavba- záhradná chatka so súpisným
číslom XXXX postavená na parc. č. XXXX/X, z exekúcie vedenej na U. úrade v V. súdnym exekútorom
E.. E. K., pod sp.zn. EX XXXX/XX / žalovaným v rade X/, vykonávanej v prospech žalovaného v rade
2. ako oprávneného. Ako dôvod vylúčenia veci z prebiehajúcej exekúcie žalobkyňa uviedla skutočnosť,

že ona nie je účastníkom predmetného exekučného konania. Účastníkom predmetného exekučného
konania je len jej bývalý manžel ako povinný. Keďže manželstvo zaniklo a medzičasom došlo aj k
vyporiadaniu BSM po rozvode, má zato, že je neoprávnene vedená exekúcia aj na jej majetok.

3. Obaja žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, tvrdili , že nie sú pasívne legitimovaní v tomto konaní.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a oboznámením sa s obsahom
pripojeného exekučného spisu 6Er/1779/2011. Pripojený exekučný spis bol po pojednávaní vylúčený z
dôvodu nutnosti jeho predloženia na krajský súd z dôvodu podaného odvolania.

5. Z pripojeného exekučného spisu 6Er/1779/2011 súd zistil, že dňa 16.11.2011 bola tunajšiemu súdu

doručená žiadosť súdneho exekútora vo veci oprávneného - Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky,
Nám. Gy. Széchenyiho 10, Nové Zámky / v tomto súdnom konaní ako žalovaný v rade 2./ o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 654,42 eur na základe exekučného titulu- rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne , pobočka Nové Zámky, č.k. 700-1411072211-GC04/11 zo dňa 22.9.2011 a to voči
povinnému Jurajovi Buffovi, nar. 16.12.1974 , ktorý bol v tom čase ešte manžel žalobkyne. Poverenie

na vykonanie exekúcie bolo vydané tunajším súdom dňa 18.1.2012. Z pripojeného rozsudku tunajšieho
súdu č.k. 11P/51/2014-32, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2014 súd zistil, že manželstvo
žalobkyne a jej manžela, Michaela Buffu, ktorý je v pozícii povinného vo vyššie uvedenom exekučnom
konaní, zaniklo rozvodom ku dňu 9.7.2014.

6. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola

vecvydanáakoprávnemunástupcovipôvodnéhovlastníka.3)

Podľa§143aods.1,2a3 Občianskehozákonníkamanželiamôžudohodourozšíriťalebozúžiťzákonom
určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného

majetku.
Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku
manželstva.
Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na
túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

Podľa § 147 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a

,pokiaľtátopohľadávkavzniklapri
používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 .
Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o
tom, ako sa vyporiadali.

Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach

platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 243b Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 37 osa. 1,2 a 3 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby
sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak
ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu

bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho,
kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že
naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 . Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k

prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania
povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť
doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie
zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto
skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie

sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu
účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba
uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.6)

7. Súd nepovažuje za sporné, že v zákonnej 3 ročnej lehote od zániku manželstva žalobkyne a
povinného , t.j. do 9.7.2017 / manželstvo zaniklo 9.7.2014/ podľa § 149 Občianskeho zákonníka k
vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva účinne nedošlo ani rozhodnutím súdu a ani dohodou.

Preto v prípade ich zaniknutého BSM platí zákonná nevyvrátiteľná domnienka, že k vyporiadaniu ich
bezpodielového vlastníctva došlo podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. T.j. k vyporiadaniu došlo
tak, že nehnuteľnosti, pred tým v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, t.j. aj nehnuteľnosti ktoré sú
postihnuté exekúciou, prešli po uplynutí zákonnej 3 - ročnej lehoty do podielového spoluvlastníctva
oboch manželov, pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Žalobkyňa sa po uplynutí 3 ročnej

zákonnej lehoty v súlade s § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka stala výlučnou vlastníčkou podielu 1/2
z celku k predmetným nehnuteľnostiam. Vychádzajúc z Exekučného príkazu na predaj nehnuteľností ,
vydaného súdnym exekútorom, je v súčasnosti vedená exekúcia predajom aj spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnostiach, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa, preto podala žalobu o vylúčenie jej
spoluvlastníckeho podielu 1/2 z celku, z exekúcie a to podľa § 55 ods.1 Exekučného poriadku.

Žalobkyňa podala žalobu voči žalovanému v rade 2, ktorý je súčasne aj oprávneným v predmetnom
exekučnom konaní a podala túto žalobu aj voči samotnému exekútorovi / žalovaný v rade 1/ , ktorý bol
súdom poverený na vykonanie exekúcie.8. Vychádzajúc z ustanovenia § 147 Občianskeho zákonníka sa exekúcia na majetok druhého manžela
môže viesť len za predpokladu, že pohľadávka vznikla za trvania manželstva a súčasne že sa exekúcia
vedie na majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. T.j. musia byť spojené

obe podmienky. V tomto prípad sa však exekúcia v súčasnosti vedie predajom nehnuteľností aj na
majetok, ktorý už do bezpodielového spoluvlastníctva manželov / žalobkyne a povinného/ nepatrí. T.j.
exekúcia sa vedie aj na spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti 1/2 k celku k nehnuteľnostiam
postihnutým exekúciou, ktorý podiel tvorí už len jej výlučné vlastníctvo. Preto vzhľadom na uvedené a to
aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2016, sp.zn. 1Cdo 257/2012, potom,

čo dôjde k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, k čomu v danom
prípade došlo zo zákona podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, tak už nie je možné exekúciou
postihnúť celý majetok , ktorý síce v čase začatia exekučného konania patril do BSM. Obdobne sa s
vecou vyporiadal aj Krajský súd Trenčín vo svojom rozhodnutí 17 Co/287/2016 zo dňa 22.6.2016. Tento
poukázal na uvedené rozhodnutie NS SR podľa ktorého ,,okamihom vyporiadania BSM, eventuálne
od okamihu , kedy začne platiť zákonná nevyvrátiteľná domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka o jeho vyporiadaní, nemožno už viesť exekúciu na majetok , ktorý patril do BSM“ .

9. Po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno teda viesť exekúciu už len na majetok vo
výlučnom vlastníctve povinného. Vzhľadom na uvedené súd žalobe voči oprávnenému, ktorým je podľa
poverenia vydaného v predmetnej exekučnej veci žalovaný v rade 2 a ktorý je aj v zmysle § 55 ods. 1

Exekučného poriadku pasívne procesne legitimovaným v prípade takejto žaloby, vyhovel a rozhodol o
vylúčení spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 1/2 z celku na nehnuteľnostiach z prebiehajúcej exekúcie.
V konaní samotný exekútor potvrdil, že k začatiu exekúcie predajom predmetných nehnuteľností už
došlo.

10. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1. , súdnemu exekútorovi, súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
nakoľko tento s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 1 Exekučného poriadku nie je pasívne vecne ani
procesne legitimovaný v tomto konaní o vylúčenie veci z exekúcie. Príslušné ustanovenie Exekučného
poriadku taxatívne vymedzuje okruh účastníkov takéhoto sporového konania a exekútor do tohto okruhu
zo zákona nepatrí. Voči žalovanému v rade 1 bola teda žaloba podaná nedôvodne.

11. K námietke žalovaného v rade 1 vznesenej s poukazom na ustanovenie § 169 Exekučného
poriadku súd uvádza, že toto ustanovenie nemožno na danú vec aplikovať. Podľa tohto ustanovenia
pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom
nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti. V danej veci nie je však

exekúciavedenávočižalobkyni,aleakovyplývaajzpoverenianavykonanieexekúcieaajzExekučného
príkazu na predaj nehnuteľností zo dňa 22.1.2015, exekúcia predajom nehnuteľností je vedená a
vykonávaná len voči bývalému manželovi žalobkyne. Žalobkyňa nie je ani neskoršou nadobúdateľkou
nehnuteľnosti. Ako bolo uvedené vyššie , exekúcia v prípade majetku pôvodne patriaceho do BSM
mohla byť oprávnene vedná na majetok žalobkyne len do času kým tento patril do BSM, t.j. do 9.7.2017

a po jeho vyporiadaní, ku ktorému došlo ku dňu 9.7.2017 podľa § 149 ods. 4 OZ, môže byť následne
vedená len na majetok vo výlučnom vlastníctve povinného.

12. Čo sa týka zo strany žalovanej v rade 2. namietaného nedostatku pasívnej procesnej legitimácie, k
tomu súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku pasívne legitimovaným

v konaní o vylúčenie veci z exekúcie je oprávnený z exekúcie a podľa exekučného príkazu na predaj
nehnuteľností je ako oprávnený žalovaný v rade 2, t.j. žalobkyňa správne označila žalovaného v rade 2
a tento je pasívne legitimovaný v konaní o vylúčenie veci z exekúcie.

13. Súd na doplnenie uvádza, že súčasťou podania žalobkyne bol aj návrh na zastavenie exekúcie.

Keďže o zastavení exekúcie nie je možné rozhodnúť v samostatnom sporovom konaní, ale len v
prebiehajúcom exekučnom konaní, v tejto časti bola vec / podanie/ predložená zákonnému sudcovi
konajúcemu v exekučnom konaní 6Er/1779/2011 na ďalšie konanie.

14. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola plne
úspešná v konaní voči žalovanému v rade 2. , preto by mala nárok na náhradu trov, tieto si však

neuplatnila, preto jej súd nárok voči žalovanému v rade 2 nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému v rade
1 bola žalobkyňa neúspešná v celom rozsahu, preto by mal nárok na náhradu trov konania žalovaný v
rade 1. Ani on si nárok na náhradu trov neuplatnil, preto mu súd tento nárok voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.