Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 24, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617209323
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6617209323.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore strán žalobcu H.. V. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Ul. I. V. XX, XXXXX J., štátny občan SR, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o náhradu škody 925,04 Eur s prísl. z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania žalovanej. O výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zrušenia súdnych poplatkoch v žalobcom
vymenovaných súdnych veciach. Na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 04.04.2018 žalobca
zmenil žalobu a žiadal priznať náhradu škody 925,04 Eur s príslušenstvom a náhradou trov konania.
Súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 24.07.2019. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Justičná

pokladnica eviduje voči žalobcovi dvanásť pohľadávok pre nesplnenie poplatkových povinností žalobcu.
Jedná sa o konania a súdne poplatky vo veciach 10C/348/12 poplatok 33,-Eur, 5Er/748/08 poplatok
100,-Eur, 7C/251/2005 poplatok 99,58 Eur, 20C/143/12 poplatok 20,-Eur, 5C/128/08 poplatok 16,50
Eur, 5C/128/08 poplatok 66,38 Eur, 15C/4/07 poplatok 98,58 Eur, 41C/190/09 poplatok 36,-Eur,
10C/423/2009 poplatok 16,50 Eur, 21Ro/20/11 poplatok 45,-Eur, 3C/180/11 poplatok 16,50 Eur. Podľa
žalobcu všetky konania keďže prebehli v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP),

mal súd ex offo skúmať podľa celého súdneho konania, či je okrem iných splnená základná, vecná
obligatórnapodmienkasplneniepoplatkovejpovinnostizapodanýnávrhrespektíveodvolanie,aknebola
táto podmienka splnená, súd mal vyzvať účastníka na jej splnenie podľa § 104 OSP. Žalobca namietal
položky v konaní 10C/348/12 poplatok 33,-Eur za uznesenie Okresného súdu
v Rimavskej Sobote, kde bolo odmietnuté vydanie predbežného opatrenia bez vyrubenia súdneho
poplatku, bez vytýčenia pojednávania. Rovnako v konaní 5Ro/748/08 bol poplatok 100,-Eur, v
konaní 7C/251/2005 poplatok 99,58 Eur zamietnutie odstránenia nelegálnej stavby na prístupovej ceste

k nehnuteľnosti žalobcu. Ďalej v konaní 20C/143/12 poplatok vo výške 20,-Eur za zamietnutie odvolania
Krajským súdom v Banskej Bystrici vo veci náhrady škody za väzbu pre nedostatok vecnej pasívnej
legitimácie odporcu. Poplatok v konaní 5C/128/08 16,50 Eur a 66,38 Eur žalobca označil ako
právny zmätok, v ktorom sa už nevyzná ani divá sviňa. V spore medzi žalobcom a Bytovým družstvom
V. vznikol v konaní 14C/157/02 na Okresnom súde Bratislava V, keď súd rozsudkom zo dňa 14.10.2004
žalobu odmietol, rozsudok bol právoplatný 31.12.2004. Podľa žalobcu bytové družstvo nerešpektovalo

právoplatný rozsudok a vo svojom účtovníctve naďalej evidovalo pohľadávku začínajúcu ešte v roku
1996 až do roku 2013, ktorá sa nabaľovala o úroky. A následne na žalobcu začala podávať bytové
družstvo sériu žalôb za pohľadávky za jednotlivé roky, avšak nezažalovalo celú pohľadávku, aby savyhlo akceptovaniu rozsudku z roku 2004. Odvolanie žalobcu proti týmto rozsudkom Krajský
súd v Bratislave potvrdil expresne bez konania, respektíve skúmania. Až v konaní 41C/190/09 bol
rešpektovaný žalobca, ale napriek tomu, že bytové družstvo sa dostalo do dôkaznej tiesne, súd vyhovel

žalobe. Uvedené konanie malo jeden pozitívny vplyv, zistilo sa, že tu nejde o klasické neplatičstvo, tak
začal pin-pong žalôb medzi súdmi Bratislava V, Lučenec, Veľký Krtíš a Rimavská Sobota.
Každý z týchto súdov urobil nejaký právny úkon, vzápätí oznámil žalobcovi, že je postúpená vec na iný
súd. Uvedené sa týkalo aj vyrubenia poplatkov aj trikrát boli vydané vždy iným súdom. Ďalej v konaní
Okresného súdu Bratislava V konaní 15C/4/07 poplatok 99,58 Eur, v konaní 41C/190/09 poplatok 36,-

Eur, v konaní 10C/423/2009 poplatok 16,50 Eur, podľa žalobcu ide o poplatok za nejaký návrh v rámci
súdneho konania. Ďalej žalobca rozporoval poplatok 21Ro/20/11 vo výške 45,-Eur, platobný rozkaz
vyrubil Okresný súd v Lučenci, no vec bola odstúpená Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši, ktorý konal
pod iným číslom, ale pohľadávka z Lučenca evidovaná na Krajský súd Justičná pokladnica. Ďalej sa
jednalo v konaní 3C/180/11 poplatok 16,50 Eur, prikázaním veci z položky 10 súdom vo
Veľkom Krtíši súdu v Rimavskej Sobote. Poplatok za konanie 5Er/746/2012 300,-Eur poriadková pokuta

na Okresný súd v Lučenci, ktorá bude predmetom trestného oznámenia pre podozrenie podvodu podľa
trestného zákona. Na základe uvedeného žalobca má za to, že všetky súdne rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť bez zaplatenia súdnych poplatkov. Všetci sudcovia
v konaniach zanedbali svoju úradnú povinnosť uloženú zákonom Občianskym súdnym poriadkom.
Žalobca nevidí dôvod, aby dodatočne financoval porušenie práva sudcami, ktorí boli zo zákona

zodpovední za ich dodržiavanie. Žalobca predložil v rámci prostriedkov procesného útoku odpoveď
Krajského súdu Bratislavy Justičná pokladnica zo dňa 12.05.2017.
2. Žalovaná namietala, že z uplatneného nároku nevyplýva existencia akéhokoľvek nezákonného
rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, ale jedná sa len o žalobcom
prezentovaný subjektívny názor nesprávnosti postupu jednotlivých súdov žalobcom v iniciovaných

konaniach. Žalobca odmieta jemu uložené právne povinnosti na úhradu súdnych poplatkov, čím
implicitne tvrdí, že jednotlivé súdne poplatky neuhradí, respektíve ich doteraz neuhradil. Žalovaná
poukázala na § 16 odsek 4 zákona číslo 514/2003 Z. z. zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
je obligatórnou fázou uplatnenia nároku na náhrady škody takzvané predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody s príslušným orgánom verejnej moci podľa § 4 zákona číslo 514/2003 Z. z. Žalobca
ním uplatnený nárok na náhradu škody predbežne neprerokoval s príslušným orgánom verejnej moci v
dôsledku čoho nie je splnená podmienka v § 16 odsek 4 zákona č. 514/2003 Z.z. vzhľadom na uvedené.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vo svojom podaní doručenom súdu 09.10.2017 vyjadril tak, že

žalobca uviedol, že podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky preukázanie nezákonného rozhodnutia
verejno-právnej inštitúcie je podmienené preukázaním právoplatného rozhodnutia inej verejno-právnej
inštitúcie, že rozhodnutie bolo nezákonné. V danom prípade ide o opakované vydania súdnych
rozhodnutí bez zaplatenia súdneho poplatku, kde zákon je jednoznačný, súd prvostupňový ani
druhostupňový nemôže rozhodnúť bez zaplatenia súdneho poplatku bez splnenia tejto obligatórnej

podmienky súdneho konania. Súd mohol zastaviť
konanie a to jediné, čo mohol urobiť, je vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku. Vo svojom stanovisku
sa samotná žalovaná dovoláva uvedeného nezaplatenia súdneho poplatku, vo všetkých uvedených
prípadoch súdy rozhodli a potom vyrubili poplatky. Uvedené konanie súdov je zmätočné, rozhodnutia
o nezákonnosti môže žalobca iba snívať. V exekučnom konaní bola žalobcovi vyrubená pokuta, avšak

ide o nepravdivé výroky a mal sa vyšší súdny úradník obrátiť na orgány činné v trestnom konaní.
Žalobca má exekútorom zablokované na svojom účte 5.000,-Eur, žalobca nechce financovať nezákonné
konanie súdov. V podaní zo dňa 27.11.2017 žalobca uviedol, že čo sa týka predbežného prerokovania
nároku na Ministerstve spravodlivosti SR položiek uvedených v žalobe tieto boli súčasťou nárokov
podaných v rámci kompletných rozsudkov. Po doterajších skúsenostiach s procesnými obštrukciami

ministerstva žalobca podá aj duplicitný návrh na prerokovanie nároku týchto čiastkových položiek z
jednotlivých súdnych rozhodnutí. Gro nezaplatených súdnych poplatkov v portfóliu Krajského súdu
Justičnej pokladnice proti žalobcovi sú poplatky vyrubené odvolacími súdmi po vydaní odvolacích
rozsudkov. Tým pádom, že nie sú právoplatné rozhodnutia, podľa žalobcu teda nemohol žiaden súd, ani
odvolací,vovecirozhodnúťaknebolasplnenájednazozákladnýchobligatórnychpodmienok zaplatenie

súdneho poplatku. Žalobca na základe výzvy súdu dňa 27.04.2018 uviedol, že zrušenie poplatkov
je neaktuálne, lebo už došlo k výkonu rozhodnutia exekúciou. Po obdržaní exekučného vyúčtovania
žalobca včas doplní žalobu o vyúčtovanie a preto žiadal nahradiť škodu 925,04 Eur s príslušenstvom.4. Súd vykonal pojednávanie dňa 15.06.2008, ktorým rozhodol rozsudkom pre zmeškanie na základe
návrhu žalovanej. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.04.2019 súd zrušil rozsudok
pre zmeškanie a vrátil tunajšiemu súdu na nové prejednanie a na meritórne vysporiadanie sa s

uplatneným nárokom na náhradu škody.

5. Súd nariadil pojednávanie dňa 24.07.2019, ktorého sa zúčastnil žalobca a žalovaný. Žalobca zotrval
na svojej žalobe s tým, že poplatky sa začali od neho exekučne vymáhať od exekútora Ďuricu. Mal
za to, že tieto poplatky sú nezákonné v rozpore s § 104 odsek 2 OSP a boli mu nezákonne

vyrubené. Navrhol pripustiť zmenu petitu, keďže sa toto dozvedel až v roku 2017. Žalovaný uviedol,
že žalobu považuje za nezrozumiteľnú, nekonzistentnú, mal za to, že žalobca nepreukázal skutkovosť
žaloby, výšku škody neodôvodnil a vopred neprejednal nárok na náhradu škody so žalovaným. Škodu
sa považuje za skutočná škoda vyjadrená peniazmi ako vyčísliteľný úbytok, ktorý však žalobcom nebol
preukázaný.

6 .Žalobca na dotaz súdu na pojednávaní, či bola škoda predbežne prejednaná, predložil súdu
Oznámenie o neprihliadnutí na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
13.08.2018 vydaným Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaný k uvedenému
oznámeniu uviedol, že sa jedná o uplatňovanie inej škody.

7. Podľa § 3 odsek 1,2 zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci o zmene a doplnení a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „ZZŠ“): Štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

8. Podľa § 4 odsek 1, 2 ZZŠ, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej

správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia

ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo

veci začal konať ako prvý.
Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

9. Podľa § 6 ZZŠ: (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.(4) Ak

bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju
právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na
náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

10. Podľa § 9 odsek 1 ZZŠ, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

11. Podľa § 15 odsek 1 ZZŠ nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

12.Podľa § 202 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“)
(1) Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku

a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené
podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona,
31) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych
pohľadávok podľa osobitného zákona. 32)

(3) Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým
a) sa upravuje vedenie konania;
b) bol na konanie pribratý ďalší účastník podľa § 94 ods. 2;
c) sa začalo konanie bez návrhu;
d) súd úplne vyhovel návrhu podľa § 138 ods. 1,

e) sa odpustilo zmeškanie lehoty;
f) sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu;
g) sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podľa § 139 ods. 3;
h) bol schválený zmier;
i) sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie voličského zoznamu;
j) sa vyhovie návrhu podľa § 153c ods. 1;

k) sa rozhoduje podľa § 17,
l) sa rozhodlo o podaní podľa § 43 ods. 1 alebo o odvolaní podľa § 209 ods. 1,
m) sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v platobnom rozkaze, európskom platobnom rozkaze,
rozkaze na plnenie, zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze,
n) súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa osobitného zákona, 30)

o) sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c),
p) súd úplne vyhovel návrhu o premene podľa osobitných predpisov, 30g)
q) sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a.
(4) Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

13.Súdvykonaldokazovanievnasledovnomrozsahuazistilnasledovnéskutkovézistenia.Zoznámenia
o neprihliadaní na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 13.08.2018
súd zistil, že dňa 28.02.2018 bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené podanie žalobcu zo dňa
26.02.2018 označené ako predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona číslo
514/2003 Z. z. vo veci Krajského súdu justičnej pokladnice vo výške 20.000,-Eur. Ministerstvo

uvedenú žiadosť posúdilo ako žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škodu, avšak z dôvodu absencie zákonných náležitostí bol žalobca
vyzvaný listom zo dňa 24.04.2018 podľa § 16 odsek 2 zákona číslo 514/2003 Z. z. na doplnenie žiadosti
o zákonné náležitosti podľa § 16 odsek 1 zákona číslo 514/2003 Z. z. Žalobca listom zo dňa 07.05.2018

doručil podanie, ktoré však neodstránilo vytýkané nedostatky z tohto dôvodu Ministerstvo spravodlivosti
SR na žiadosť podľa § 16 odsek 2 ZŠŠ neprihliadlo. Z odpovede na vaše podanie „Výzva
pre oprávneného na zverejnenie všetkých pohľadávok povinnému!“ zo dňa 12.05.2017 súd zistil, že
KrajskýsúdvBratislaveJustičnápokladnicažalobcovi zaslalzoznamneuhradenýchsúdnychpoplatkov,
ktoré Justičná pokladnica eviduje voči žalobcovi. Zároveň mu bolo oznámené, že nedošlo k úhrade

predmetných súdnych pohľadávok a Justičná pokladnica tak pristúpila k ich vymáhaniu z úradnej moci
v zmysle zákona 65/2001 Z. z. poverila vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu.

14. Na základe uvedeného zisteného skutkového stavu súd predbežne právne vec posúdil nasledovne:
Žalobca sa po úprave po zmene petitu domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 925,04 Eur s

príslušenstvom voči žalovanej. Podľa § 3 odsek 1 ZZŠ zodpovedá štát podľa podmienok ustanovených
samotným zákonom za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jej nesprávnym úradným postupom sú nezákonné rozhodnutie verejnej
moci, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou v danom
prípade musí preukázať existenciu podmienok zodpovednosti žalovanej za škodu žalobca, t. j. aj
existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci existenciu
škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym
úradným postupom a škodou musí preukázať žalobca. Podľa žalobcom tvrdených skutočností škoda

žalobcovi mala vzniknúť uložením súdnych poplatkov a pokuty za konania, v ktorých žalobca vystupoval
ako účastník konania, t. j. jedná sa o rozhodnutia vydané súdom a teda v zmysle § 4 odsek 1 písmena
a) ZZŠ zastupuje Slovenskú republiku a koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky. Nezákonným rozhodnutím je v zmysle zákona 514/2003 Z. z. rozhodnutie orgánu verejnejmoci, ktoré v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky
vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu
nezákonnosti zrušené, alebo zmenené príslušným orgánom. Uvedené vyplýva z legislatívneho zámeru

zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bod 4.4.2. (bližšie viď Jakubáč
R.: Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Komentár. Wolters
Kluwer 2016 s. 50 a nasledovne. V danom prípade žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami
ani dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že by rozhodnutia súdov, ktoré napáda boli príslušným
nadradeným orgánom zrušené, alebo zmenené. V súlade s § 6 odsek 1 ZZŠ právo na náhradu škody,

spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniťibavtedy,akprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbola
škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V zmysle § 6
odsek 4 ZZŠ nie je predpokladom vyhlásenie nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť
podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody len vtedy, ak škoda bola spôsobená rozhodnutím
orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. Predpokladom priznania
náhrady za škodu existencie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je v zmysle

§ 6 ZZŠ vyhlásená nezákonnosť rozhodnutia, ale iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov, pričom splnenie tejto podmienky
sa nevyžaduje, ak ide

o prípady hodné osobitného zreteľa. Žalobca súdu netvrdil, že by podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok ani súd nezistil skutočnosť, že by sa jednalo o prípad hodný osobitného
zreteľa. Zo žiadnych skutkových tvrdení ani zistených skutočností súd nezistil potrebu aplikácie druhej
vety druhej. Podľa súdu podať riadny opravný prostriedok - odvolanie proti uzneseniu, v ktorom bol
žalobcovi vyrubený súdny poplatok v zmysle vtedajšej úpravy podľa § 202 odsek 3 OSP bolo prípustné

odvolanie (proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku, ako aj uložení poriadkovej pokuty). Uvedené
skutkové tvrdenia žalobca netvrdil a súdom ani neboli preukázané, a nevyplývajú ani z predložených
dôkazov, preto súd má za to, že v danom prípade nie je splnená podmienka nezákonného rozhodnutia,
ktoré predpokladom priznania zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

15. Zároveň podľa § 15 odsek 1 ZZŠ je však predpokladom uplatnenia práva na náhradu škody na
súde najprv požiadať orgán, ktorý koná v mene nositeľa zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci o náhradu škody čím sa má predchádzať zbytočným súdnym sporom. Uvedená
podmienka je stanovená obligatórne. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca si nesplnil
uvedenú povinnosť, súdu nepredložil uvedenú žiadosť a z predloženého oznámenia o neprihliadnutí

na žiadosť o predbežné prerokovanie na náhradu škody nevyplýva splnenie uvedenej povinnosti. Súd
poukazuje na to, že uvedená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody sa týka sumy
vo výške 20.000,-Eur t. j. iného prípadu. V danom konaní však žalobca si uplatňuje inú sumu. Zároveň
žalobca, ktorý je povinný preukázať uvedený predpoklad túto žiadosť nepredložil. V danom prípade
škodu, ktorú si uplatňoval žalobca voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky nespĺňala

náležitosti v zmysle § 16 odsek 1 ZZŠ, preto bol žalobca vyzvaný na odstránenie nedostatkov. Zároveň
však žalobca nesplnil uvedenú povinnosť, neodstránil žiadosť, a preto príslušný orgán na žiadosť
neprihliadol. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca, ktorý sa snažil preukázať týmto spôsobom, že
podal uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podal žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti
28.02.2018. Samotná žaloba voči žalovanej však bola na súd podaná už 30.06.2017, z toho je zrejmé,

že žalobca pred podaním žaloby predbežne nežiadal o prejednanie uvedeného nároku. Z uvedených
dôvodov súd preto žalobu o náhradu škody na základe zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v plnom rozsahu zamietol.

16. Podľa § 255 odsek 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“: (1) Súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

17. Podľa § 262 odsek 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.18. Nakoľko žalobca bol v plnom rozsahu neúspešný, súd priznal plnú náhradu trov konania žalovanej
v súlade s § 255 odsek 1 CSP.

19. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu v súlade s
§ 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorésubjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.