Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200055
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3019200055.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: O. K.,

bytom L. XXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10,
813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 81016-4/2018-BA zo dňa 18.
decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 81016-4/2018-BA zo dňa 18.12.2018 a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 200-014114-CA01/2018 zo dňa 01.10.2018 a vec
sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa
21.02.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 81016-4/2018-BA zo dňa
18.12.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zmeňujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Prievidza č. 200-014114-CA01/2018 zo dňa 01.10.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci
nepriznania nároku na nemocenské.

2. Z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrení účastníkov konania týkajúcich sa priebehu

administratívneho konania, správny súd ustálil, že žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného
od 03.04.2018 pre diagnózu S46 zapríčinenú úrazom - poranenie svalu a šľachy pleca a ramena, ako
vyplýva z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. R 754 348, vystaveného W.. V. O., všeobecným
lekárom pre dospelých. Na tlačive označenom ako „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“, zo dňa
16.04.2018, doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza dňa 17.04.2018, k okolnostiam úrazu
žalobca uviedol, že úraz vznikol dňa 17.09.2017 asi o 17.00 hod. v oblasti L. - T. rybníky, kedy žalobca
zakopol a padol, pričom si narazil rameno na pravej strane.

3. V čase úrazu bol žalobca dobrovoľne nemocensky poistenou osobou.

4. Dočasná práceneschopnosť v zmysle potvrdenia č. R 754 348 bola ukončená dňom 08.07.2018.

5. Ošetrujúca lekárka W. žalobcovi vystavila dňa 12.07.2018 nové potvrdenie o dočasnej
práceneschopnosti č. R 752 174 so vznikom práceneschopnosti dňa 12.07.2018. Na tlačive označenom

ako „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“, zo dňa 17.07.2018, doručenom Sociálnej poisťovni,
pobočka Prievidza dňa 18.07.2018, žalobca k okolnostiam úrazu uviedol iba to, že padol, bližšie sa
nepamätá.6. Dňa 19.07.2018 požiadalo oddelenie nemocenského a úrazového poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Prievidza, o súčinnosť vo veci prešetrenia medicínskej opodstatnenosti vzniku uvedenej
dočasnej pracovnej neschopnosti oddelenie lekárskej posudkovej činnosti pobočky, vychádzajúc z

toho, že žalovaný bol v predchádzajúcom období práceneschopný z dôvodu úrazu od 03.04.2018 do
08.07.2018, pričom dňa 05.07.2018 mu skončilo podporné obdobie.

7. Posudková lekárka pobočky vo svojom stanovisku (e-mail zo dňa 11.09.2018) uviedla, že po doručení
kópií odborných nálezov a ich preštudovaní dospela k záveru, že mala pokračovať predchádzajúca

dočasná práceneschopnosť č. R 754 348 vystavená W.. O., nakoľko podľa odborných nálezov išlo o
pokračovanie liečby. Následne bolo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752174 W.. O.
stornované.

8. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza, rozhodnutím č. 200-014114-CA01/2018 zo dňa 01.10.2018
podľa § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobca nemá nárok na nemocenské v období od
12.07.2018,ktorýnároksiuplatnilpredloženímpotvrdeniaodočasnejpráceneschopnostič.R752174.V
odôvodnenípoukázalanato,žeprikontroleposudzovaniaspôsobilostinaprácunazákladeodporúčania
posudkového lekára Sociálnej poisťovne ošetrujúci lekár stornoval všetky diely potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti č. R 752 174. Šetrením bolo zistené, že z medicínskeho hľadiska nebol dôvod na

ukončenie dočasnej práceneschopnosti č. R 754 348 ku dňu 08.07.2018, nakoľko v liečbe žalobcu sa
pokračovalo a práceneschopnosť trvala ďalej. Nebol dôvod na vystavenie nového potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti č. R 752 174.

9. Proti rozhodnutiu zo dňa 01.10.2018 podal žalobca odvolanie. Vyjadril nesúhlas s výrokom

prvostupňového rozhodnutia, pričom spochybnil pravdivosť tvrdení správneho orgánu. Namietol, že
postupom Sociálnej poisťovne boli porušené jeho práva, pričom odkázal najmä na článok 1, článok 2
a článok 39 Ústavy Slovenskej republiky.

10. K odvolaniu žalobcu podala stanovisko posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza

(e-mail zo dňa 26.11.2018), z ktorého vyplýva že žalobca po úraze absolvoval artroskopiu pravého
ramena počas hospitalizácie na oddelení úrazovej chirurgie SZU FN s poliklinikou F. D. Roosvelta v
BanskejBystrici.OdprepusteniazhospitalizáciebolsledovanývambulanciiúrazovejchirurgievBanskej
Bystrici, rehabilitoval. Kontrolné vyšetrenia absolvoval podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie
19.06.2018 s odporúčaním pokračovania dočasnej pracovnej neschopnosti, rehabilitácie od 12.06.2018

do 17.07.2018 a následne pokračoval do 16.08.2018. Ďalšia kontrola na úrazovej ambulancii bola
17.07.2018, bolo odporučené pokračovať v rehabilitácii a práceneschopnosti ďalej. Aj pri kontrole
dňa 14.08.2018 úrazový chirurg odporúča pokračovanie práceneschopnosti a kontrolu stanovuje na
04.09.2018. Hoci od 12.07.2018 bola vystavená nová dočasná práceneschopnosť podľa potvrdenia
č. R 752174, liečba žalobcu pokračovala pre rovnaké ochorenie, keďže 12.07.2018 pri vyšetrení

zastupujúcim lekárom nie je zaevidovaný popis úrazu, len konštatovanie, že pokračuje rehabilitácia.
Zároveň pri kontrolnom vyšetrení 17.07.2018 úrazový chirurg neuvádza nový úraz. Konštatuje, že ide
o stav po úraze v júni 2017. Možno teda podľa záveru posudkovej lekárky predpokladať, že ide o
pokračovanie liečby, preto dočasná práceneschopnosť č. R 754348 mala pokračovať ďalej.

11. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 81016-4/2018-BA zo dňa 18.12.2018 podľa § 218 ods.
2 zákona o sociálnom poistení výrok prvostupňového rozhodnutia zmenila takto: „Podľa § 33 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobca nemá nárok na nemocenské, ktorý

si uplatnil predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752 174, podľa ktorého bol
uznaný za dočasne práceneschopného od 12.07.2018 do 11.09.2018.“

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že šetrením bolo zistené, že z medicínskeho
hľadiska nebol dôvod na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 754 348, nakoľko v liečbe

sa pokračovalo a dočasná pracovná neschopnosť trvala naďalej. Preto vystavenie novej dočasnej
pracovnej neschopnosti č. R 752 174 počas trvania pôvodnej pracovnej neschopnosti č. R 754 348
nebolo opodstatnené. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o
zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene adoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“), podľa
ktorého dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil
chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (§ 3 ods. 1), ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú

neschopnosť.

13. Žalovaný po vecnej stránke napadnuté rozhodnutie argumentačne podoprel stanoviskom
posudkovej lekárky pobočky, v ktorom sa konštatuje, že dočasná pracovná neschopnosť č. R 754 348 v
trvaní od 03.04.2018 bola vystavená po medicínskej stránke opodstatnene s kontinuálnym trvaním. Po

medicínskej stránke nebol dôvod na vystavenie novej dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752 174
v trvaní od 12.07.2018 do 11.09.2018. Po medicínskej stránke dočasná pracovná neschopnosť uznaná
od 03.04.2018 mala trvať aj po 08.07.2018, až do ukončenia liečby (11.09.2018). V prípade dočasnej
práceneschopnosti č. R 752 174 od 12.07.2018 do 11.09.2018 by išlo o účelové uznanie dočasnej
pracovnej neschopnosti v rozpore s ustanovením § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., nakoľko
táto práceneschopnosť nebola uznaná dňom, kedy ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej

klasifikácie chorôb, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

14. Žalobca, požadujúci petitom správnej žaloby zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci správnym orgánom na ďalšie konanie, podstatnú časť
správnej žaloby venoval popisu relevantných udalostí tak, ako ich on vnímal. Pred ukončením dočasnej

pracovnej neschopnosti dňom 08.07.2018 bol naposledy na kontrolnej lekárskej prehliadke v ambulancii
úrazovej chirurgie Banská Bystrica dňa 19.06.2018. Bola odporučená dočasná pracovná neschopnosť
a rehabilitácia, čo lekár W.. V. O. rešpektoval a dočasnú pracovnú neschopnosť č. 754348 mu ukončil
až 19 dní od návštevy ambulancie úrazovej chirurgie v Banskej Bystrici, po tom, ako žalobca lekárovi
oznámil, že sa cíti lepšie a bolesti mu ustúpili. Dňa 12.07.2018 mu vystavila W.. R. M. potvrdenie

o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752174, nakoľko sa sťažoval na zhoršenie zdravotného
stavu. Až potom navštívil ambulanciu úrazovej chirurgie Banská Bystrica dňa 17.07.2018, kde lekár
skonštatoval, že odporúča pokračovať v dočasnej pracovnej neschopnosti. Tým podľa žalobcu potvrdil
oprávnenosť dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej od 12.07.2018. Koncom mesiaca júl 2018
žalobca pobočke doručil potvrdenie na vyplatenie nemocenských dávok. Nakoľko mu nemocenské

dávky neboli vyplatené, asi v polovici augusta 2018 osobne zašiel na pobočku, kde mu bolo povedané,
že musí počkať na nemocenské dávky, nakoľko sa vyskytli problémy. Nebolo mu vysvetlené aké.
Posudková lekárka pobočky si zobrala jeho zdravotnú dokumentáciu s tým, že v nej musí niečo
preskúmať. Asi po desiatich dňoch telefonoval na pobočku a bolo mu povedané, že jeho prípad sa rieši.
Potom mu prišlo oznámenie, že pobočka predlžuje lehotu na rozhodnutie o 60 dní. Dňa 12.09.2018

zašielzasvojímošetrujúcimlekáromW.aoznámilmu,žeod12.09.2018chceukončiťdočasnúpracovnú
neschopnosť č. R 752174. Ošetrujúci lekár si od neho vypýtal diel I. predmetného potvrdenia a tam
zapísal, že od 12.09.2018 je dočasná pracovná neschopnosť č. R 752174 ukončená a od nasledujúceho
dňa je žalobca práceschopný. Žalobca tento diel potvrdenia podpísal, lekár si ho ponechal s tým, že ho
zašle pobočke. Pobočka doklad prevzala dňa 17.09.2018.

15. Z napadnutých rozhodnutí je podľa žalobcu zrejmé, že on neporušil žiadne ustanovenie zákona
o sociálnom poistení ani zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré by žalovaného oprávňovali nevyplatiť mu
nemocenské za obdobie od 12.07.2018 do 12.09.2018 z dôvodu dočasnej práceneschopnosti č. R
752174. Namietol tvrdenie žalovaného, že dočasná práceneschopnosť č. R 752174 bola neoprávnene

vystavená, nakoľko z medicínskeho hľadiska mala pokračovať dočasná práceneschopnosť č. R
754348. Odkázal na názor lekára úrazovej chirurgie, podľa ktorého nie je neobvyklé ukončenie
dočasnej pracovnej neschopnosti, ak sa zdravotný stav zlepší, resp. stabilizuje. Pri návšteve úrazovej
ambulancie v Banskej Bystrici dňa 17.07.2018 sa žalobcu lekár pýtal, či sa cítil lepšie, keď mu bola
ukončená dočasná práceneschopnosť dňa 08.07.2018. Tak isto sa ho pýtal na to, či sa mu zhoršil

zdravotný stav, keď mu od 12.07.2018 bola vystavená nová dočasná práceneschopnosť. Následne ho
prehliadol a konštatoval v lekárskej správe zo dňa 17.07.2018, že odporúča pokračovať v dočasnej
práceneschopnosti. Nepoukazoval pritom na medicínsku neopodstatnenosť ukončenia predchádzajúcej
dočasnej práceneschopnosti dňom 08.07.2018.

16. Žalobca zdôraznil, že hoci žalovaný viackrát poukazuje na medicínsku stránku veci a odvoláva sa
na ambulanciu úrazovej chirurgie v Banskej Bystrici, nikdy neoslovil lekára tejto ambulancie s tým, či po
medicínskej stránke mohlo prísť k zlepšeniu zdravotného stavu natoľko, aby žalobcovi bola 08.07.2018ukončená dočasná práceneschopnosť a či mohlo dôjsť následne k zhoršeniu zdravotného stavu natoľko,
že bola po medicínskej stránke nutnosť vystaviť novú dočasnú práceneschopnosť č. R 752174.

17. Žalobca prezentoval názor, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán nevenovali veci náležitú
pozornosť, v konaní nepostupovali v súčinnosti so žalobcom, pre svoje rozhodnutie si nezadovážili
dostatok skutkových podkladov, keď pri žiadosti o nemocenské č. R 752174 v júli 2018 neoznámili
žalobcovi, že začalo konanie vo veci nemocenského, konanie o žiadosti žalobcu predĺžili o ďalších
60 dní a bez zistenia skutočného stavu svoje rozhodnutia náležite neodôvodnili, čo má za následok

nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov.

18. Tvrdenie žalovaného, že ošetrujúci lekár W. všetky diely potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti
č. R 752174 stornoval, sa podľa žalobcu nezakladá na pravde. W.. O. mu predmetnú dočasnú
práceneschopnosť ukončil dňa 12.09.2018. Žalobca na kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu,
na ktorej mala byť stornovaná dočasná práceneschopnosť č. R 752174, nebol pozvaný a žalovaný ani

neuvádza dátum kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.

19. Dátum 11.09.2018 ako deň stornovania dočasnej práceneschopnosti č. R 752174 je podľa žalobcu
účelový a má slúžiť len na to, aby žalovaný navodil dojem, že k stornovaniu došlo skôr, ako k
riadnemu a zákonnému ukončeniu dočasnej práceneschopnosti č. R 752174, ktorú žalobcovi ukončil

W.. V. O. dňa 12.09.2018. Toto tvrdenie dokazuje aj zápis v jeho zdravotnej dokumentácii, kde lekár
uviedol, že žalobca dňa 12.09.2018 žiadal ukončiť dočasnú práceneschopnosť a práceschopný je
od 12.09.2018. Odovzdal lekárovi diel I. dočasnej práceneschopnosti a tam tieto skutočnosti aj lekár
uviedol. Tento diel bol doručený pobočke žalovaného dňa 17.09.2018, pretože v tento deň sa žalobca
bol na pobočke informovať o nemocenských dávkach a zamestnankyňa pobočky potvrdenie mala

pred sebou a informovala ho, že prišlo v ten deň, t.j. 17.09.2018, čo bolo vyznačené na tomto
diele aj pečiatkou a nebolo tam uvedené, že dočasná práceneschopnosť č. 752174 bola stornovaná.
Účelovosť dátumu 11.09.2018 ako dátumu stornovania dočasnej práceneschopnosti dokazuje podľa
žalobcu aj skutočnosť, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí neuvádza žiadny dátum stornovania
dočasnej práceneschopnosti č. R 752174. Až po odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu,

v ktorom žalobca uvádzal, že dňa 12.09.2018 mu ošetrujúcim lekárom W.. O. bola táto dočasná
práceneschopnosť ukončená, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza dátum stornovania deň
11.09.2018, avšak neuvádza, kedy sa tak malo stať. Podľa jeho názoru a sledu jednotlivých udalostí,
to muselo byť niekoľko dní spätne, po dátume 12.09.2018, keď W.. V.B. ukončil žalobcovi dočasnú
práceneschopnosť.

20. Žalobca prezentoval presvedčenie, že ukončenie dočasnej práceneschopnosti č. R 754348 dňa 8.
júla 2018 a vystavenie dočasnej práceneschopnosti č. R 752174 odo dňa 12. júla 2018 spĺňajú všetky
zákonné predpoklady stanovené v zákone o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a všetky
zákonné predpoklady zákona č. 576/2004 Z.z.. Tak isto trvá na tom, že dočasná práceneschopnosť

č. R 752174 bola zákonným spôsobom ukončená dňa 12.09.2018. Ak bolo po dátume 12.09.2018
ukončenie dočasnej práceneschopnosti zmanipulované žalovaným a dodatočne po tomto dátume diely
dočasnej práceneschopnosti upravované (stornované), tak má žalobca za to, že stornovanie dočasnej
práceneschopnosti nemôže byť zákonné, pretože ošetrujúci lekár ukončil dočasnú práceneschopnosť
12.09.2018 a stornovať sa už nemohla ukončená dočasná práceneschopnosť niekoľko dní spätne. Ak

došlo k údajnému stornovaniu dočasnej práceneschopnosti č. R 752174, tak toto stornovanie nemôže
mať žiadne účinky, nakoľko uvedená dočasná práceneschopnosť bola zákonnou a predpísanou formou
ukončená 12.09.2018 W.. V.B., čo je preukázateľné zo záznamu v zdravotnej dokumentácii žalobcu.

21. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako

nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Vyjadril názor, že Sociálna poisťovňa
neporušila práva žalobcu, ktoré mu garantuje Ústava Slovenskej republiky, keďže z ustanovenia § 39
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že podrobnosti o práve na primerané hmotné zabezpečenie
prinespôsobilostinaprácuustanovízákon.Zákonosociálnompoistenístanovujepodmienky,ktorétreba
splniť, aby poistencovi vznikol nárok na nemocenské. Osobitnou podmienkou nároku na nemocenské

dobrovoľne nemocensky poistenej osoby ustanovenou v § 33 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je aj
vznik dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. dočasná pracovná
neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej
klasifikácie chorôb (§ 3 ods. 1), ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Podľa potvrdenia odočasnej pracovnej neschopnosti č. R 754348 bol žalobca uznaný za dočasne práceneschopného od
03.04.2018, teda je zrejmé, že už v tento deň ošetrujúci lekár žalobcu W.. V.B. zistil chorobu, ktorá
vyžaduje dočasnú práceneschopnosť. Dátum 09.07.2018 uvedený na IV. diele tohto potvrdenia v rubrike

„schopný práce od“ W.. O. opravil na 12.09.2018.

22. Žalovaný zdôraznil, že všetky diely potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752174
vystaveného na obdobie od 12.07.2018 do 11.09.2018 W.. O. na podnet posudkového lekára pobočky
stornoval. Je na ošetrujúcom lekárovi, či podnetu posudkového lekára vyhovie, alebo nie. Keďže W.. O.

podnetu posudkového lekára pobočky vyhovel, žalobca nesplnil podmienku vzniku dočasnej pracovnej
neschopnosti vyžadovanú na priznanie nároku na nemocenské ustanovením § 33 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení.

23. Sociálna poisťovňa, resp. posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje zdravotný stav žalobcu
komplexne, t.j. na základe zdravotnej dokumentácie, a na základe všetkých odborných lekárskych

nálezov, ktoré má k dispozícii ošetrujúci lekár.

24. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že liečenie v súvislosti s úrazom pravého ramena
začalo už v období pred 03.04.2018. Na základe dohodnutého termínu operačného riešenia bol uznaný
dočasne práceneschopným od 03.04.2018. Mal stanovené pravidelné kontroly u odborných lekárov, z

ktorých vyplýva, že liečba liekmi a rehabilitáciou prebiehala neprerušovane až do 12.09.2018. Zlepšenie
zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti k 08.07.2018,
nie je v zdravotnej dokumentácii zaznamenané. Pri posudzovaní zdravotného stavu nie je dôvodné, aby
posudkový lekár žiadal vyjadrenie odborného lekára, nakoľko odborné lekárske nálezy sú dostatočným
podkladom pre zhodnotenie medicínskej opodstatnenosti príp. neopodstatnenosti dočasnej pracovnej

neschopnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaný zastáva názor, že prvostupňové rozhodnutie aj
druhostupňové rozhodnutie boli vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci.

25. K námietke o nedostatočnej súčinnosti orgánov žalovaného so žalobcom žalovaný uviedol, že
oznámenie o začatí konania sa vydáva iba v prípade, ak sa konanie začína na podnet organizačnej

zložky Sociálnej poisťovne. Podľa § 184 ods. 1 a ods. 5 prvej vety zákona o sociálnom poistení dávkové
konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá
si uplatnila nárok na dávku
anároknavýplatudávky.ŽiadosťopriznaniedávkysapodávanatlačiveurčenomSociálnoupoisťovňou.
Konanie o nároku na nemocenské začína na základe žiadosti o nemocenské (II. dielu potvrdenia o

dočasnejpracovnejneschopnosti),pretoneboldôvodnavrhovateľaupovedomovaťotom,žebolozačaté
konanie v predmetnej veci.

26. K tvrdeniu žalobcu, že ošetrujúci lekár W.. O. trvá na tom, že dočasnú pracovnú neschopnosť č. R
752174 nestornoval, ale ukončil dňa 12.09.2018, žalovaný uviedol, že ošetrujúci lekár skutočne ukončil

dočasnú pracovnú neschopnosť na vlastnú žiadosť žalobcu ku dňu 11.09.2018. Avšak následne, na
základe prešetrovania správnosti vystavenia predmetnej dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy bolo
zistené, že nebola vystavená v súlade s § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., ošetrujúci lekár predmetné
tlačivo dňa 19.09.2018 stornoval. O uvedenej skutočnosti má ošetrujúci lekár záznam v zdravotnej
dokumentácii. Následne bolo dňa 26.09.2018 zaevidované storno tlačiva do informačného systému

Sociálnej poisťovne.

27. K námietke žalovaného, že dátum stornovania 11.09.2018 je účelový a nebola vykonaná kontrola
posudzovania spôsobilosti na prácu za jeho prítomnosti žalovaný uviedol, že posudkoví lekári
Sociálnej poisťovne vykonávajú kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom

podľa § 154 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Predmetná kontrola sa
vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára, v odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na
inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom. Vykonáva sa
v lehotách určených posudkovým lekárom; ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť posudzovanej
fyzickej osoby, vykonáva sa najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu u ošetrujúceho lekára bola počas dočasnej pracovnej
neschopnosti uznanej od 12.07.2018 vykonaná posudkovou lekárkou dňa 15.08.2018, v ambulancii
ošetrujúceho lekára a bez účasti žalobcu. Z ustanovenia § 154 zákona o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov nevyplýva skutočnosť, že kontrola musí byť vykonaná za osobnej účastidočasne práceneschopnej osoby. Výber kontrolovaných dočasne práceneschopných poistencov je
stanovený dohodou ošetrujúceho lekára a posudkového lekára, na základe zoznamu aktuálne dočasne
práceneschopných osôb, ktorý je generovaný z informačného systému Sociálnej poisťovne. Kontrola

sa vykonáva vo väčšine prípadov v neprítomnosti poistencov, na základe prešetrenia zdravotnej
dokumentácie u ošetrujúceho lekára. Ak posudkový a ošetrujúci lekár zhodnotia, že je odôvodnená
potreba posúdenia zdravotného stavu za prítomnosti dočasne práceneschopnej osoby, ošetrujúci lekár
predvolá poistenca na kontrolu a v takom prípade je povinnosťou poistenca zúčastniť sa takejto kontroly.
V prípade žalobcu nebola osobná prítomnosť počas výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu

dňa 15.08.2018 potrebná.

28. K tvrdeniu žalobcu, že Sociálna poisťovňa po dátume ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti
manipulovala a stornovala dočasnú pracovnú neschopnosť a z toho dôvodu nemohla byť už ukončená
dočasná pracovná neschopnosť stornovaná uvádzame, že Sociálna poisťovňa nemanipulovala tlačivom
potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Nakoľko výkonom kontrolnej činnosti bolo zistené, že

vystavenie tlačiva nebolo v súlade so skutočným zdravotným stavom a tlačivo bolo vystavené účelovo,
s cieľom splnenia podmienok nároku na dávku, ošetrujúci lekár tlačivo stornoval, v súlade s jeho
kompetenciou vyplývajúcou z § 12a ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z.

29. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 28Sa/5/2019-59 zo dňa 30.10.2019 správnu žalobu ako

nedôvodnú zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, na podklade ktorej
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 7Sžsk/23/2020 zo dňa 12.03.2021 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 28Sa/5/2019-59 zo dňa 30.10.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z jeho odôvodnenia okrem iného vyplynulo, že „najvyšší súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou
napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom dospel k záveru, že krajský súd na ustálenie svojich

záverov, tak ako ich prezentoval v písomnom vyhotovení rozsudku, nemal k dispozícii všetky relevantné
podklady. Podstata rozhodnutia krajského súdu je obsiahnutá primárne v bode 46., v ktorom krajský súd
vyhodnotilzáveryžalovanej(podľaktorejšetrenímbolozistené,žezmedicínskehohľadiskaneboldôvod
na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 754348, nakoľko v liečbe sa pokračovalo a dočasná
pracovná neschopnosť trvala ďalej) cit .:,.(...) za také, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania. Ďalšie

vystavenie novej dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 752174 počas trvania pôvodnej pracovnej
neschopnosti č. R 754348 nebolo opodstatnené, najmä však nezaložilo právne účinky očakávané
žalobcom, keďže došlo k jeho účinnému stornovaniu. V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti č.
R 752174 od 12.07.2018 do 11.09.2018 by išlo o účelové uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti v
rozpore s ustanovením § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., nakoľko táto nebola uznaná dňom, kedy

ošetrujúcilekárzistilchorobupodľamedzinárodnejklasifikáciechorôb,ktorávyžadujedočasnúpracovnú
neschopnosť. Z administratívneho spisu ako aj zo zdravotnej dokumentácie žalobcu je evidentné,
že choroba odôvodňujúca práceneschopnosť č. R 752174, bola ošetrujúcim lekárom žalobcu zistená
o niekoľko mesiacov skôr než bol deň vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č.
R 752174. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že liečenie v súvislosti s úrazom pravého

ramena začalo už v období pred 03.04.2018. Na základe dohodnutého termínu operačného riešenia
bol žalobca uznaný dočasne práceneschopným od 03.04.2018. Mal stanovené pravidelné kontroly u
odborných lekárov, z ktorých vyplýva, že liečba liekmi a rehabilitáciou prebiehala neprerušovane až
do 12.09.2018. Zlepšenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo ukončenie dočasnej pracovnej
neschopnosti k 08.07.2018, nie je v zdravotnej dokumentácii zaznamenané.“ Vyššie uvedené závery

krajského súdu však nekorešpondujú so stavom, plynúcim z obsahu administratívneho spisu žalovanej.
K týmto záverom mohol krajský súd dôjsť až po tom, čo mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu
žalobcu. Z obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že by príslušná zdravotná dokumentácia (respektíve
je i relevantná časť zahŕňajúca obdobie počnúc aprílom 2018 a končiac septembrom 2018) žalobcu bola
ku spisu pripojená, prípadne bola zo strany krajského súdu dodatočne vyžiadaná. Pokiaľ potom krajský

súd nemal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobcu, nemohol náležite preskúmať, či príslušní
posudkoví lekári pri ustaľovaní svojich záverov (pozri e-mail z 26. novembra 2018) prihliadali na
všetky lekárske nálezy založené v zdravotnej dokumentácii žalobcu. Súdu v takom prípade chýbajú
základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. V tomto
smere najvyšší súd uvádza, že správny súd v rámci svojej zákonom danej prieskumnej právomoci,

tak čo do posúdenia zákonnosti rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia,
je povinný konajúc v režime Správneho súdneho poriadku posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inýmiprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom
prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd

nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a
rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či
sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného
uváženia ustálil správne svoj právny záver. Krajský súd v predmetnej veci týmto spôsobom nepostupoval
a plne sa stotožnil so závermi správneho orgánu, tieto prevzal do svojho rozhodnutia bez toho, aby
ich v rámci svojej zákonom danej právomoci relevantne overil. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súčasťou

procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, respektíve minimálnych garancií procesnej povahy je
taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
právneaskutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochranyazktoréhomusíbyťzrejmé,
že sa súd dostatočne a riadne vecou zaoberal a súčasne sa vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim
sa na ním prejednávanú vec.“

30. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať

ochrany na správnom súde.

31. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

32.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

33. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,

vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Majúc za preverené,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom, v zákonnej lehote a
proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc
vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval
neformálne, nariadil na prejednanie veci pojednávanie.

34. Na podklade právneho záveru kasačného súdu správny súd opätovne prejednal správnu žalobu
na pojednávaní dňa 09.09.2021 za účasti žalobcu, v neprítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil. Dokazovanie súčasne správny súd doplnil aj oboznámením fotokópií
lekárskychsprávanálezovzobdobiarozhodujúcehopreposúdeniedôvodnostiaoprávnenostidočasnej

práceneschopnosti žalobcu.

35. Podľa § 33 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec a povinne nemocensky poistená
samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaníza dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne
opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť").

36. Podľa § 33 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na
nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom
dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

37. Podľa § 34 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od

11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej
osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej
pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti
(ďalej len "podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 34 ods. 4 zákona o sociálnom poistení do podporného obdobia sa započítavajú aj
predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej
vznikom.

39. Podľa § 153 ods. 2 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť nemocenského

poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu
a) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.

40. Podľa § 154 ods. 1 zákona o sociálnom poistení kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa

kontrolu
a) odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,

41. Podľa § 154 ods. 2 zákona o sociálnom poistení kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu

vykonáva posudkový lekár.

42. Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a
rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je
a) všeobecný lekár (§ 8 ods. 3) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia

a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa §
12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní
ambulantnej starostlivosti, alebo
b) lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie
a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

43. Podľa § 12a ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. ak príslušný ošetrujúci lekár rozhodol o dočasnej
pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom
tlačive a určí osobe liečebný režim.

44. Podľa § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v
ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (§ 3 ods. 1),
ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi
po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim
kalendárnym dňom.

45. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na
pojednávaní, po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, po doplnení
dokazovania na pojednávaní dňa 09.09.2021 a najmä po zohľadnení záväzného právneho názoru
kasačného súdu vyjadreného v rozsudku č.k. 7Sžsk/23/2020 zo dňa 12.03.2021 dospel správny súd

k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie je potrebné vnímať ako predčasné, keďže pre objasnenie spornej otázky, t.j. či v prípade
žalobcu bolo alebo nebolo ku dňu 08.07.2018 z medicínskeho hľadiska dôvodné ukončenie jeho
dočasnej práceneschopnosti a či aj po 08.07.2018 malo ísť o pokračovanie pôvodne stanovenej liečby,nebolo vykonané dokazovanie v rozsahu potrebnom na zákonné a tým spravodlivé rozhodnutie o nároku
žalobcu.Vuvedenomkontextesprávnysúdvnímaakorelevantnúsúčasťmnožinyrelevantnýchdôkazov
aj stanoviská (získané ústnym výsluchom alebo vyžiadaním si písomného vyjadrenia) W. a W.. R. M..

V prípade W.. V.B. je to jeho vyjadrenie ku skutočnostiam týkajúcim sa zdravotného stavu žalobcu, po
posúdení ktorých dospel k záveru, resp. k rozhodnutiu o ukončení dočasnej práceneschopnosti žalobcu
č. R 754 348 dňa 08.07.2018. U W. súd ako absentujúci dôkaz vníma jej vyjadrenie ku skutočnostiam,
ktorými z medicínskeho hľadiska zdôvodnila vystavenie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti
žalobcovi dňa 12.07.2018, najmä ako svoj zdravotný stav pred ňou opísal sám žalobca predtým, než

vystavila potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti č. R 752 174. Vhodné sa javí tiež vyžiadanie si
písomného vyjadrenia od W.. V.B. k okolnostiam stornovania potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti
žalobcu č. R 752 174, najmä či išlo o jeho spontánne rozhodnutie v postavení ošetrujúceho lekára a
akými dodatočnými medicínskymi informáciami tento lekár disponoval, resp. aké získal a z akého zdroja
predtým, ako dospel k záveru o potrebe stornovania potvrdenia o práceneschopnosti žalobcu č. R 752
174. S poukazom na uvedené správny súd rozhodnutia správnych orgánov podľa § 191 ods. 1 písm. e)

SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v rámci ktorého sa správne
orgány budú riadiť právnym názorom správneho súdu a o nároku žalobcu opätovne rozhodnú.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP
a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaloženýchtrovkonania.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesprávnysúdpodľa§175ods.2SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.