Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2007

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12C/238/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7704124091
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2007:7704124091.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Martinom Lopuchom, PhD., v právnej veci žalobcu Ing.

B. Š., bývajúceho v M., A. č. XX,. právne zastúpeného JUDr. J. K., advokátom AK M., kpt. N. X,. proti
žalovanému A.-S. P. a.s., so sídlom v B., D. R. X,. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a náhradu mzdy, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 6.10.2004 ku dňu 8.10.2004 medzi
účastníkmi je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo

výške 14.680,-Sk, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Nárok žalobcu na náhradu mzdy od 23.11.2004 až do vyhlásenia rozsudku v y l u č u j e na samostatné
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 6.12.2004 žiadal žalobca, aby súd určil, že jeho skončenie pracovného
dohodou k 8.10.2004 vykonané dohodou zo 6.10.2004 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.
Zároveň požadoval zaplatiť náhradu mzdy od 23.11.2004 ku dňu vyhlásenia rozsudku a trovy konania.
Uviedol, že 6.10.2004 pracovný pomer skončil so žalovaným dohodou k 8.10.2004. Táto dohoda bola

uzavretá proti jeho vôli. Kedže s ďalšími zamestnancami prevádzky Michalovce bol donútený túto
dohodu podpísať. Za takých istých okolností podpísal aj tzv. bianko papier, na ktorý neskôr pracovníkom
žalovaného Ing. K. bola vypísaná žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Listom zo
16.11.2004, ktorý bol doručený žalovanému 22.11.2004 žalovanému oznámil, že skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávali.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukazoval na znenie § 43 O.z. a § 18 Zák. práce, podľa ktorých zmluva
je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Dodal, že prevenčná povinnosť účastníkov
zmluvy vyžaduje, aby pri úprave zmluvných vzťahov odstránili všetko, čo by v budúcnosti mohlo byť
dôvodom rozporov. Z listinných dôkazov nevyplývajú žiadne výhrady ani pripomienky zmluvných strán.
Je teda zrejmé, že účastníci si splnili svoju prevenčnú povinnosť. V danej žalobe je predmetom sporu
neplatnosť skončenia pracovného pomeru, teda relatívna neplatnosť právneho úkonu. Nie je možné v
prejednávanom prípade vychádzať z ust. § 37 ods. 1 O.z. a rozoberať náležitosti právneho úkonu, ktoré

sa týkajú vôle a jej prejavu, na čom je postavená žaloba.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovné:Žalobca vykonával od 1.7.1998 pre žalovaného práce vo funkcii pracovného referenta na základe

uzatvorenej prac. zmluvy zo dňa 30.6.1998. Dňa 6.10.2004 bol s ním na pobočke v Michalovciach s
inými zamestnancami žalovaného, Ing. M. a Ing. K. vykonaný pohovor, počas ktorého podpísal žiadosť
o skončenie pracovného pomeru dohodou k 8.10.2004, krátko na to dohodu o skončení pracovného
pomeru k 8.10.2004. Podobne žalovaný postupoval i k niektorým ďalším zamestnancom pobočky M. -
Ing. Č., Ing. B., Ing. D., H., Ing. Š., Ing. G., B. s ktorými tiež uzatvoril dohodu o skončení pracovného

pomeru. Dohoda o skončení prac. pomeru medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

Z výpovede žalobcu vyplynulo, že došiel s Ing. M. do zasadačky, ostatní prítomní sa zo zasadačky
pobrali späť a on v nej zostal len s Ing.M.. Ing. M. si sadol voči nemu tak, že sedeli tvárou v tvár. Začal
rozprávať, že sledujú jeho činnosť v M. a že má dohodou skončiť pracovný pomer. On bol prekvapený

z takéhoto jednania, pretože v poisťovni robil od r.1998, svoju prácu si vykonával čestne a dokonca v
r. 2004 bol vybratý spolu s ďalšími dvoma zamestnancami na pracovnú cestu do Nemecka. Pritom boli
vybratí len 3 za celý východoslovenský kraj. Stále bol hodnotený ako jeden z najlepších pracovníkov na
pobočke i všeobecne v regióne. Myslí si, že z toho dôvodu cestoval do Nemecka. Ing. M. tvrdil, že nemá
iné východisko, musí podpísať dohodu a dostane 3-mesačné odstupné. Mal pripravený papier kde bolo

v záhlaví uvedené, dohoda o skončení pracovného pomeru, tento papier otočil smerom k nemu a dal
mu ho podpísať. On odmietol podpísať papier. Na to vstúpil do miestnosti Ing. K., ktorý je regionálnym
riaditeľom odboru likvidácie. Tvrdil, že z miestnosti neodídu pokiaľ nepodpíše dohodu o skončení prac.
pomeru. Ďalej začal tvrdiť, že musí podpísať dohodu, pretože sa postará o to, že si nenájde žiadnu prácu
v regióne východného Slovenska, pretože o ňom budú roznášať najhoršie referencie. Ďalej tvrdili, že v

regionálnom riaditeľstve je dosť ľudí, ktorí sa postarajú o to, že i tak s ním skončia pracovný pomer, ale
s oveľa horšími podmienkami a že vraj nedostane žiadne odstupné. Následne opustil miestnosť Ing.M..
Zostal len s Ing. K.. Ten na neho stále robil nátlak tým spôsobom, ktorý popísal. Nakoniec podľahol a
dohodu podpísal. Bola to žiadosť o skončenie prac. pomeru. Dohodu podpísal v krátkom časovom slede
potom, čo vyšiel z kancelárie.

Svedok Ing. J. M. vypovedal, že počas rozhovoru so žalobcom riešili pracovné problémy, najmä vzťah
technik-likvidátor,vzhľadomktomu,žeužalovanéhodochádzalokzmenevproblematikevzťahovmedzi
technikom a likvidátorom. Pamätá sa, že riešili postup medzi technikom a likvidátorom pri likvidácii

poistných udalostí. Pán Š. sa vyjadril, že ho práce nejako neuspokojuje, potom hľadali riešenie či sa
udeje zmena pracovnej pozície alebo odíde od žalovaného. Nič také nerobil že by na žalobcu kričal,
alebo tvrdil, že nemá inú možnosť ako skončiť pracovný pomer. Mal možnosť si zatelefonovať a poradiť
sa. Myslí si, že žalobca spomínal, že sa chce poradiť s manželkou a tvrdí, že mu to umožnili. V miestnosti
nebol počítač a preto si myslí, že žalobca mal žiadosť o skončenie pracovného pomeru už pripravenú.

Svedok K. vo výpovedi uviedol, že keď vstúpil do miestnosti vie, že Ing. M. sa so žalobcom rozprávali
o skončení prac. pomeru. Na podrobnosti rozhovoru sa nepamätá, pretože je to viac ako rok. Potom on
vstúpil do jednania ohľadne finančného vyrovnania.

Svedok Ing. G. B. vo svojej výpovedi uviedol, že 6.10. v kancelárii bol prítomný on, Ing. K. a viac nikto.
Ing. K. mu povedal, pán B. k 8.10.2004 ste prepustený. Zostal po tomto oznámení úplne v šoku, Ing.
K. mu dal podpísať žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru, ktorá už bola dopredu vypísaná, kde už

bolo napísané, že on, jeho meno, priezvisko žiada o rozviazanie pracovného pomeru dohodou a to k
8.10.2004 bez udania dôvodu. Povedal mu, že má podpísať, že súhlasí s 3-mesačným odstupným. Keď
sa ho spýtal, že ak nepodpíšem, odpovedal, že i tak ho prepustia, ale nedostane odstupné. Následne
žiadosť podpísal. Keď sa spýtal Ing. K., že ak nepodpíše a že sa chce s niekým poradiť, povedal, že
podpísať musí a že sa s nikým poradiť nemôže. Následne vošiel do kancelárie, kde sa nachádzal p.

R. s jeho kolegyňou, pričom p. R. ho poslal von. Asi o 5 minút vyšiel p. R. von, vošiel do kancelárie
a našiel svoju kolegyňu ako plakala za stolom. Pýtal sa jej, J., čo ti je a ona mu povedala, že G. som
prepustená. Na to sa začal s kolegyňou rozprávať a keď sa jej spýtal aké odstupné dostala, povedala,
že 5-mesačné odstupné. Z takéhoto postupu bol zhrozený. O 14.30 hod. do jeho kancelárie došiel Ing.K., kde mal pripravenú už dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a túto mu dal podpísať. Vie, že táto
dohoda už bola podpísaná Dr. S. z B. a nevie si predstaviť ako to mohli stihnúť za tento jeden deň. Ešte
mu oznámili, že vo štvrtok má prísť a odovzdať spisy na pobočku a v piatok si má vypísať dovolenku.

Podľa svedkyne B., že po výsluchu odišli p. Z. s kolegyňou preč s tým, že sa vraj ešte stretnú. Uplynulo
10 minút,možno viac, vrátila sa p. Z. s p. B. a oznámili jej, „ p.B. vy už na tejto stoličke viac sedieť
nebudete ani minútu“. P.Z. ešte oznámila :„Zoberte si všetky veci čo máte v zásuvke a tu v priehradke“.

P.Z. za ňou odišla do kancelárie, na to jej oznámila „ ľutujem p. B., ale musíme sa s vami rozlúčiť“. Na
to predložila dohodu o skončení pracovného pomeru. Táto dohoda bola vopred pripravená a vytlačená
vrátane jej mena, priezviska, a povedala jej, aby to podpísala. Na dohode stálo, že pracovný pomer sa
má skončiť 8.10.2004. Ona dostala šok, pretože mala pred dôchodkom len rok a 8 mesiacov. Opýtala
sa, či môže vedieť, či urobila nejakú chybu a p. Z. jej odvetila, že vraj žiadnu chybu neurobila a bude
to bez slov. Keď p.Z. povedala, že sa chce poradiť s manželom, p.Z. jej odvetila, že v žiadnom prípade

s nikým komunikovať nebude. P.Z. jej povedala, že ak dohodu nepodpíše, tak s ňou skončia pracovný
pomer a nedostane žiadne odstupné. Potom čo p. Z. oznámila, že nedostane ani odstupné, dostala
strach a dohodu podpísala.

Podľa svedka H. v kancelárii bol sám s človekom, ktorý bol z ústredia z B.. Povedal, že vraj voči nemu
konkrétne nič nemá, že pracoval dlho v poisťovni, že vraj je to plošné opatrenie a musí skončiť pracovný
pomer. Bol prekvapený, pýtal sa z akého dôvodu to je, že vraj tu má syna, ktorý pracuje len 10metrov
ďalej, a tento človek mu povedal, že v žiadnom prípade sa s nikým poradiť nemôže. Hneď vošiel k
dverám a zamkol dvere. Na to vytiahol mobilný telefón a chcel telefonovať. Človek mu povedal, že nikde

telefonovať nesmie. Chcel telefonovať z pevnej linky, ten človek chytil telefón a povedal, že telefonovať
s nikým nesmie.

Ing. J. M. ako svedok vypovedal, že 6.10.2004 jednal s p. H.. Rozhovor prebiehal čisto na profesionálnej

báze a v pokojnom tóne. Na p. H. nijako nekričal. P.H. telefonovať mohol a mohol tiež opustiť miestnosť.
Dokonca sa matne pamätá, že z telefónu i telefonoval.

Svedkyňa Ing. Z. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pri kontrole jednotlivých procesov boli zistené

závažné nedostatky, kedže v tejto oblasti bola zodpovednou p. M. B., jednala s touto pani. Oznámila
jej zistené nedostatky, ona reagovala tak, že sa rozplakala. Išlo totiž o citlivú pani v rokoch. Na ďalší
priebeh rozhovoru sa už presne nepamätá, bola rozrušená. Pričom sa pamätá, že ten istý deň, ako
jej oznámila zistené nedostatky, prišla za ňou a priniesla jej žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru
dohodou, pýtala sa na odstupné a dohodli sa na odstupnom, v akej výške, presne sa nepamätá.

Podľa svedkyne Ing. E. Š., pamäta si, že 6.10.2004 bola streda a z Bratislavy prišli zamestnanci
žalovaného. Na všetky mená si nespomenie, pamätá si na p. G., Z. a p. K.. Postup bol približne taký,
že najskôr spoločne prejednávali výsledky kontroly. Potom z každým z nich samostatne sedeli vlastne

bez svedkov. Konkrétne s ňou jednali tiež osamote a to tak, že s ňou jednali po obede. Sedela sama v
kancelárii, prišla za ňou jedna pani, myslí si, že sa jednalo o p. H., predložila pred ňu papier. Jednalo sa o
dohodu o skončení prac. pomeru a p.H. povedala, že s ňou končí prac. pomer. Ona po tomto oznámení
bola vlastne v šoku, lebo takýto postup nečakala, stále si svoje povinnosti vo vzťahu k žalovanému plnila
na čas a zodpovedne. V podstate si poriadne papier neprečítala, vie však, že na papieri bola napísaná

dohoda o skončení prac. pomeru, záhlavie nebolo vyplnené, t.z., že meno, priezvisko a bydlisko vyplnila
aždodatočneperom.Potomtooznámenísachcelaporadiťsosvojimmanželom,zdvihlatelefónazačala
vytáčať tel. číslo. P.H. jej povedala, aby nikde netelefonovala, pretože sa to musí vybaviť hneď tu a teraz.
Ona sa jej spýtala, čo ak nepodpíšem, a odpovedala jej, my s vami i tak skončíme prac. pomer, nejaký
spôsob sa už nájde. V predloženej dohode o skončení prac. pomeru bolo voľné miesto, kde potom p. H.

dopísala počet mesiacov odstupného. Na ďalšiu otázku p. H. povedala, že nemusí ani dostať odstupné
ak to nepodpíše. Ona sa zľakla a túto dohodu podpísala. Ešte pred podpisom dohody, teda záhlavie,
vyplnila p. H. meno, priezviskom, bydliskom a k odstupnému napísala počet mesiacov odstupného 3
mesiace.SvedkyňaIng.J.G.vypovedala,ževkanceláriizostalasamasIng.R.,tensajejspýtal,čivedelavýsledky

kontroly. Vzhľadom k tomu, že tie boli posielané mailom, nemali sa čas s nimi oboznámiť, povedala
mu, že nemali čas sa s nimi podrobne oboznámiť. Predložil papier a povedal, aby podpísala žiadosť
o skončenie prac. pomeru. Jednalo sa vlastne o žiadosť, pričom vlastne nebolo vypísané záhlavie
s jej menom a tiež nebola dopísaná výška odstupného. Ona sa ho spýtala, čo ak nepodpíše. Ing.
R. jej povedal, že i tak s vami skončíme prac. pomer a nedostanete žiadne odstupné. Tiež povedal,

aby vypísala záhlavie, ona vypísala svoje meno, priezvisko, bydlisko a potom Ing. R. dopísal výšku
odstupného 5 mesiacov. Potom čo vyšla z kancelárie sa s ostatnými kolegami rozprávala a tí jej povedali,
že i oni podpísali žiadosť o skončenie prac. pomeru. Nad tým nikdy nerozmýšľala, že by skončila prac.
pomer so žalovaným. S nikým sa o skončení prac. pomeru nedohadovala. Bolo jej to dané ultimatívne.

Zo žiadosti o rozviazanie prac. pomeru žalobcu vyplýva, že jej záhlavie vyznačením titulu, mena,
priezviska a bydliska žalobcu je vypísané rukou. Adresát žiadosti - žalovaný, predmet žiadosť, jej
text, miesto spísania žiadosti i dátum sú napísané strojom. Za textom je rukou dopísané: „súhlasím s
vyplatením 4-mesačnej mzdy a preplatením dovolenky s dátumom 6.10.2004 a podpisom K.. Obdobným
spôsobom sú vypísané žiadosti o rozviazanie prac. pomeru s M. Č., G. B., J. D., M. H., E. Š., J. G., M.

B. ( čl. 53,55,57,59,62,64,66 spisu ).

Z dohody o skončení prac. pomeru je zrejmé, že tá je dátovaná 6.10.2004. Z jej obsahu vyplýva, že
žalobca so žalovaným uzatvárajú dohodu o skončení prac. pomeru podľa § 60 Zák. práce bez udania

dôvodu k 8.10.2004. Žalobcovi má byť vyplatený 4-násobok priemerného mesačného zárobku.

Zdohodyoskončeníprac.pomeruk8.10.2004vyplýva,žesrôznouvýškouodstupnéhobolauzatvorená
6.10.2004 i s M. Č., G. B., J. D., M. H., E. Š., J. G., M. B. ( čl.54,56,58,60,63,65,67 spisu ).

Podľa ust. § 1 ods. 2 Zák. práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto
právne vzťahy občiansky zákonník.

Podľa ust. § 37osd. 1 O.z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Po vyhodnotení dôkazov vyplynulo, že nárok žalobcu ohľadne neplatnosti skončenia pracovného

pomeru dohodou, je dôvodný.

Žalobca pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru 6.10.2004 nekonal slobodne. V osobnom
rozhovore s Ing. M. a potom najmä s Ing. K. bol ne neho vyvíjaný slovný nátlak, v dôsledku ktorého

žalobca najskôr podpísal žiadosť o skončenie pracovného pomeru a následne i dohodu o skončení
pracovného pomeru. Dané skutočnosti vyplývajú z účastníckej výpovede žalobcu a svedeckých
výpovedí M. Č., G.B., M. H., E.Š., J.G., M.B., s ktorými žalovaný prostredníctvom svojich zamestnancov
tiež 6.10.2004 jednal, a po osobnom pohovore a podpísaní žiadostí o skončenie pracovného pomeru
dohodou s nimi i dohodou pracovný pomer k 8.10.2004 skončil.

Žalobca podrobne opísal, akým spôsobom žalovaný vyvíjal nátlak pod hrozbami skončenia pracovného
pomeru bez vyplatenia odstupného, rozširovaním zlých referencií o žalobcovi v regióne s cieľom nenájsť
si prácu, zákaze opustenia miestnosti, telefonovania, poradenia sa s niekým a pod. Takéto správanie sa

žalovaného je objektívne spôsobilé oslabiť slobodu v rozhodovacej činnosti žalobcu tak, že jeho prejav
vôle pri podpisovaní dohody o skončení prac. pomeru 6.10.2004 nebol slobodný. Svedkovia M. a K.
síce vo svojich svedeckých výpovediach popreli postup opisovaný žalobcom, obdobne ako svedkyňa Z.proces jednania s p. B., prípadne Ing. M. s p. H., v prípade ktorých ani konfrontácia tvrdenia svedka H.
nepreukázala, ale nepriame dôkazy - svedecké výpovede Č., B., Š., G., v kontexte s účastníckou
výpoveďou žalobcuasvedkovH.aB.alistinnýmidôkazmi-žiadosťamioskončeniepracovnéhopomeru

dohodou, a dohodami o skončení pracovného pomeru preukazujú protiprávne konanie žalovaného.

Svedecké výpovede Č., B., H., Š., G., B. zhodujú so skutkovými okolnosťami opísanými žalobcom pri
osobnom rozhovore s Ing. M. a Ing. K., správaní sa žalovaného s cieľom podpísať žiadosť o skončenie

pracovného pomeru dohodou a následne i dohody o skončení pracovného pomeru ( rozhovor medzi
4 očami, vyhrážky, že ak sa dohoda nepodpíše, odstupné vyplatené nebude a zamestnanec i tak
prepustený bude, nemožnosť poradiť sa s treťou osobou, telefonovať niekomu ). Z týchto nepriamych
dôkazov má najväčšiu dôkaznú silu výpoveď svedka B., ktorý obdobne ako žalobca osobne jednal
s Ing.K. tesne pred podpísaním žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou a dohodou o
skončení pracovného pomeru, na ktorého Ing. K. náhlil, aby dohodu podpísal, lebo ak tak neurobí

prepustený bude bez vyplatenia odstupného. Žiadosti o skončenie pracovného pomeru potvrdzujú
výpoveď žalobcu a svedkov podpisujúcich dohody o skončenie pracovného pomeru 6.10.2004 v
tom, že žalovaný mal vopred pripravené tlačivá žiadostí o skončenie pracovného pomeru dohodou
s dátumom 6.10.2004, tie buď sám prípadne prepustenými zamestnancami pri pohovore dopísal
rukou, doplnením ich záhlaví, vypísaním mena, priezviska a bydliska zamestnanca. Tá skutočnosť, že

dohoda o skončení pracovného pomeru bola podpísaná štatutárnym orgánom žalovaného 6.10.2004
podľa výpovedí žalobcu a ostatných svedkov poukazujú na účel protiprávneho konania žalovaného, za
akýchkoľvek okolností dňa 6.10.2004 pracovný pomer nielen so žalobcom ale i ostatnými prepustenými
zamestnancami pobočky M. skončiť dohodou. Konanie žalovaného tak možno označiť za vopred
plánované a cielené. V tomto smere neobstojí ani obrana žalované v tom, že žalobcovi boli výsledkami

kontroly zistené chyby a nedostatky ( viď mailová pošta čl. 93 až 94, 95-115 spisu ). Z výpovede
žalobcu je zrejmé, že v r. 2004 bol vybratý na pracovnú cestu do Nemecka, lebo bol hodnotený ako
najlepší likvidátor nielen pobočky ale i regiónu. Ak by výsledky kontroly poukazovali na porušenie
pracovných povinností žalobcu, nič nebránilo žalobcovi skončiť pracovný pomer iným spôsobom - napr.
výpoveďou. Navyše, ako vypovedala svedkyňa G., výsledky kontroly z 24.9.2004 im boli mailom zaslané

až 6.10.2004 a nebol čas sa s nimi oboznámiť. Z daných dôvodov bolo preto žalobe v tejto časti
vyhovené.

Konanie o náhradu mzdy od 23.11.2004 ku dňu vyhlásenia rozsudku bolo vylúčené na samostatné

konanie v zmysle ust. § 112 ods. 2 O .s.p.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust.§ 142 ods. 1 O.s.p., žalobca mal v konaní plný úspech.
Trovy konania pozostávajú z úkonov právnej pomoci podľa § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z., jeden

úkon 1.360,-Sk, 2x režijný paušál po 136,-Sk, § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, 2 úkony ( prevzatie a príprava
zastúpenia a napísanie žaloby ), a z 4 úkonov právnej služby advokáta ( vyjadrenie žalobcu z 9.3.2005,
3x účasť na pojednávaní 9.6.2005, 20.9.2005, 20.10.2005 ), 1 úkon 1.154,-Sk podľa § 11 ods. 1
vyhl.č.655/2004 Z.z., 2 úkony právnej pomoci ( účasť na pojednávaní 6.2.2007 a 13.3.2007 ), 1 úkon
1.371,-Sk podľa § 11 ods. 1 vyhl.č.655/2004 Z.z., režijný paušál 4x 150,-Sk, 1x 164,-Sk a 2x 178,-Sk

podľa § 11 ods. 3 vyhl.č.655/2004 Z.z., DPH 19% z odmeny 9.738,-Sk, teda 1.850,-Sk, hotové výdavky,
kolkové známky za vyhotovenie zápisníc 50,-Sk, spolu trovy 14.680,-Sk.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu.