Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818201181
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5818201181.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci návrhu navrhovateľky: D.
U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XX, právne zastúpená JUDr. Jozefom Vančom, advokátom so
sídlom S., M. R. I. XX/A, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony: S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom V. č. XXX, zastúpenej procesným opatrovníkom V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XXX
a Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom so sídlom J., H. č. XXX, za účasti Krajskej prokuratúry v Žiline,
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7Ps/4/2018-206 zo dňa 14.
októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I/ obmedzil spôsobilosť na právne úkony S. N., nar.
XX.XX.XXXX tak, že táto nie je schopná rozhodovať o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, o prijatí do
ústavnej zdravotnej starostlivosti, o prijatí do zariadenia sociálnej starostlivosti, nakladať s akýmikoľvek
finančnými prostriedkami, nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, uzatvárať zmluvy, dohody
a záväzky, vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej správy, úradmi a inštitúciami, preberať

poštové zásielky a preberať dôchodok. II/ Súd S. N., nar. XX.XX.XXXX ustanovil opatrovníka S. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, ktorý je oprávnený opatrovankyňu zastupovať a spravovať jej majetok
vo všetkých veciach v rozsahu, v ktorom je obmedzená na právne úkony; ak však nejde o bežnú vec,
potrebuje schválenie súdu. III/ Opatrovníkovi uložil povinnosť k 30.06. a k 31.12. každého kalendárneho
roka podávať súdu správu o opatrovankyni a o nakladaní s jej majetkom. IV/ Štátu súd náhradu trov
konania nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenie § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony S. N., nar.
XX.XX.XXXX je dôvodný. Zo znaleckého posudku MUDr. Z. G. vyplynulo, že menovaná trpí duševným
ochorením - závažnou, forenzne významnou duševnou chorobou - demenciou pri Alzheimerovej
chorobe, pričom ide o trvalý stav, ktorý nie je ovplyvniteľný liečbou do takej miery, aby došlo k zlepšeniu
stavu. V dôsledku toho nie je schopná vykonávať právne úkony: rozhodovať o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, o prijatí do ústavnej zdravotnej starostlivosti, o prijatí do zariadenia sociálnej starostlivosti,

nakladať s akýmikoľvek finančnými prostriedkami, nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom,
uzatvárať zmluvy, dohody a záväzky, vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej správy,
úradmi a inštitúciami, preberať poštové zásielky a preberať dôchodok. Súd ju preto obmedzil vo
vykonávaní právnych úkonov tak, ako uviedla znalkyňa, aj s poukazom na to, že takýto (širší oprotipôvodnému návrhu) rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony S. N. navrhla na pojednávaní
dňa 14.10.2020 prokurátorka a aj podľa názoru súdu je v záujme opatrovankyne, aby súd obmedzil jej
spôsobilosť na právne úkony v takom rozsahu, ako vyplynulo zo znaleckého posudku. Zistenia znalkyne

považuje súd potvrdené aj z výsluchu S. N., kde menovaná nevedela uviesť, koľko má rokov, tvrdila, že
býva s rodičmi (čo nie je pravdou, jej rodičia zomreli, býva s manželom a synom S. N. a jeho rodinou
- poznámka súdu). Nespomínala si meno dcéry, ktorá jej pomáha v domácnosti. Nevedela uviesť, aký
je dátum, nebola si istá, aký je deň v týždni. Nevedela uviesť, či v posledných troch rokoch previedla
nejaký svoj majetok. Nevedela, čo je predmetom konania, uviedla, že „asi opatrovné„. Keďže podľa

§ 248 ods. 1 a 2 CMP je konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277 CMP, súd zároveň ustanovil S. N., nar. XX.XX.XXXX
opatrovníka v osobe jej syna S. N., nar. XX.XX.XXXX. Súd je názoru, že S. N. je osobou, ktorá bude
najlepšie zastupovať záujmy opatrovankyne, keďže je synom príbuzným, žijú v rovnakom rodinnom
dome, stretávajú sa teda na dennej báze. Voči osobe S. N. ako opatrovníka nemal nikto z účastníkov
žiadne výhrady. Súd neakceptoval návrh navrhovateľky, aby za opatrovníčku S. N. bola ustanovená ona

- už len z dôvodu, že má trvalý pobyt v obci P., čo je obec v okrese Tvrdošín, vzdialená od bydliska S. N.
cca 40 km. S. N. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vzniesla voči osobe navrhovateľky
ako navrhnutej opatrovníčky námietky, spočívajúce v jej majetkovom záujme voči sebe a poukázala na
skutočnosť, že navrhovateľka vyhlásila osobný bankrot, bola oddlžená a jej rodičia sú nútení splácať
úvery, ktoré si zobrala. Tvrdenie S. N., že za dcéru splácajú spolu s manželom jej úver, potvrdil procesný

opatrovník - manžel S. N.. Ten v rámci svojho výsluchu uviedol, že s navrhovateľkou majú narušené
vzťahy, preto sa navštevujú len v súrnych prípadoch. Potvrdil, že navrhovateľka si v minulosti zobrala
úver na jeho meno a spláca ho on doteraz. Uviedol, že k lekárovi S. N. sprevádza buď on ako jej
manžel, alebo syn S. N.. Súd preto dospel k záveru, že S. N., ktorého navrhla za opatrovníka S. N.,
sa z praktických dôvodov (bývanie v spoločnej domácnosti), ale aj etického hľadiska javí ako osoba

vhodnejšia pre vykonávanie funkcie opatrovníka, než navrhovateľka, keďže na rozdiel od navrhovateľky
má dobré vzťahy s oboma rodičmi aj všetkými súrodencami. Súd zamietol návrh navrhovateľky na
vykonanie dokazovania doplnením znaleckého dokazovania, zameraným na otázku, či S. N. trpela
duševným ochorením alebo poruchou, pre ktorú mala obmedzenú spôsobilosť na právne úkonu už v
čase 06.09.2017, výsluch znalkyne a výsluch psychologičky PhDr. P., zamerané na zodpovedanie tej

istej otázky. Navrhovateľka tento návrh na vykonanie dokazovania odôvodnila potrebou širšej ochrany
práv opatrovankyne, a to aj vo vzťahu k otázke osoby opatrovníka, pretože navrhovateľka má dôvodné
podozrenie, že osoba, ktorá je navrhnutá za opatrovníka (v tom čase S. N. za opatrovníka navrhla svojho
manžela V. N.) zneužila psychická stav opatrovankyne, aby podpísala zmluvu zo dňa 06.09.2017. Súd
považuje navrhnuté dokazovanie za nedostatočne odôvodnené a nadbytočné, pretože jednak S. N.

zmenila svoje stanovisko ohľadne otázky osoby opatrovníka a za opatrovníka namiesto svojho manžela
V. N. navrhla syna S. N., ale najmä pre rozhodnutie o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony nie je rozhodné, či S. N. trpela duševným ochorením alebo poruchou, pre ktorú nebola schopná
vykonávať právne úkony v plnom rozsahu v minulosti, ale či aktuálne - v čase vyhlásenia rozsudku -
trpí takýmto duševným ochorením alebo poruchou. V konaní vznikli trovy konania štátu - znalečné za

znalecký posudok. Súd rozhodol o týchto trovách tak, že ich štátu nepriznal, pretože ide o trovy dôkazu
a podľa § 251 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku trovy dôkazov platí štát.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktoré odôvodňuje
ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f) CSP. Namieta, že prvostupňový súd vykonal dôkaz

znaleckým posudkom MUDr. Z. G. - znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, pričom v
konaní nevypočul znalca alebo aspoň ošetrujúceho lekára, a to napriek jej návrhu, napriek tomu, že
tak ustanovuje § 244 CMP. Taktiež výsluch znalca možno považovať za podstatný aj pre komplexnú
a ústavne konformnú ochranu práv opatrovanca. Taktiež súd nevypočul v konaní ustanoveného
opatrovníka a neboli u tohto opatrovníka bližšie, ani žiadnym spôsobom zisťované predpoklady na

riadny výkon jeho funkcie najmä s ohľadom na jeho minulosť, ohľadom starostlivosti o zdravotný stav
opatrovankyne, ale aj ochranu jej majetkových práv a celkového záujmu o opatrovankyňu. Tiež nie
je pravdou, že tohto opatrovníka nerozporovala, bolo preukázané, že táto osoba, resp. nikto okrem
navrhovateľky vôbec doteraz nejavil záujem o zdravotný stav a bola to práve navrhovateľka, ktorá
ako jediná prejavila záujem o zdravotný stav opatrovankyne, ochranu jej majetkových práv a v tejto

súvislosti tiež, ako jediná konala v podaní predmetnej žaloby, napadnutím listiny nazvanej kúpna zmluva
zo 06.09.2017, u ktorej má za to, že bol zneužitý zdravotný stav matky, aby bola pripravená o majetok.
Vo veci tiež podala trestné oznámenie. Opatrovankyňa ustanoveného opatrovníka nespomenula, že jej
pomáha, naopak uviedla pred súdom pravdu, a to, že jej pomáha navrhovateľka a jej sestra I.. Tiežpoukazuje na paradox, keď práve splnomocnený zástupca procesného opatrovníka pred súdom ostro
vystupuje proti tomu, aby bol v konaní vypočutý znalec a necíti potrebu chrániť aj majetkové práva
opatrovankyne. Súd nevyhodnotil dôvodné predpoklady, že opatovankyňa bola majetkovo poškodená a

len samotné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony do budúcna je de facto bez významu k ochrane
jej majetkových práv. Má podozrenie, že práve daný advokát radil ako právnik aj ohľadom danej zmluvy,
hoci zmluvu spisoval notár. Nie je tiež pravdou, že by si vzala úver na meno procesného opatrovníka a
ten ho doteraz spláca. Nerozumie tiež aký vplyv má jej ukončený osobný bankrot na majetkový záujem
voči opatrovankyni, považuje to za vymyslenú a nepodloženú špekuláciu. Opatrovankyňa totiž vďaka

zmluve zo 06.09.2017 žiadny majetok nemá. Je síce pravdou, že má trvalý pobyt v P., avšak reálne
býva v susednom dome vedľa domu opatrovankyne, ktorá ju ako uviedla pre súdom navštevuje, resp.
vzájomne sa navštevujú a majú spolu dobrý vzťah. Žiada, aby súd zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, že v konaní bude v
zmysle § 244 CMP vypočutý znalec MUDr. Z. G. a taktiež osoba, ktorú súd bude chcieť ustanoviť za
opatrovníka.

4. Okresná prokuratúra Námestovo vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s argumentáciou
súdu, uvedenou v napadnutom rozhodnutí. Súd vyhodnotil situáciu správne a zobral do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania. Išlo predovšetkým o závery znaleckého posudku č.
87/2020, vypracovaného MUDr. Z. G., v ktorom konštatovala, že S. N. trpí forenzne významnou

duševnou chorobou - demenciou pri Alzheimerovej chorobe, pričom ide o trvalý stav, ktorý nie je
ovplyvniteľnýliečboudotakejmiery,abydošlokzlepšeniuzdravotnéhostavustým,žetotoochoreniemá
nepriaznivý dosah na jej schopnosť vykonávať právne úkony. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky,
na pojednávani nerozporovali závery znaleckého posudku, ale žiadali doplniť znalecký posudok v tom
smere, aby sa znalkyňa vyjadrila, či opatrovankyňa bola spôsobilá na právne úkony. Pred samotným

podaním navrhla obmedzenie spôsobilosti. Týmto návrhom bol sledovaný záujem obmedziť spôsobilosť
na právne úkony ex tunc, a to z dôvodu spochybnenia platnosti kúpnej zmluvy, ktorú S. N. podpísala dňa
06.09.2017. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony môže dôjsť len do budúcna a toto obmedzenie
nemôže mať spätné účinky, nakoľko závery znaleckého posudku nie sú, ani neboli zo strany samotnej
navrhovateľky spochybňované. Samotné nevypočutie znalca pred súdom nepredstavuje takú vadu

konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. V odvolaní navrhovateľka
zároveň uvádza, že súd v konaní nevypočul opatrovníka a neboli u neho zisťované predpoklady pre
riadny výkon funkcie. Ustanovený opatrovník S. N. predložil súdu čestné prehlásenie, v ktorom súhlasil s
ustanovením do funkcie opatrovníka. Súd toto čestné prehlásenie prijal a za opatrovníka ustanovil S. N.
s ohľadom na potreby a želania S. N.. Ide o blízku osobu pre S. N., s ktorou žije v spoločnej domácnosti.

Súd zohľadnil najlepší záujem opatrovankyne. Navrhujú odvolanie zamietnuť.

5. Zástupca S. N. vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľka v podanom odvolaní bližšie
nešpecifikovala, ktoré procesné podmienky v konaní neboli splnené. Na konanie boli riadne predvolaní
všetci účastníci, ktorí sa konania aj osobne zúčastnili a boli v konaní vypočutí. Navrhovateľka namieta

skutočnosť, že v konaní nebola vypočutá znalkyňa, v priebehu konania mala však možnosť položiť
znalkyni otázky, na ktoré žiada odpovedať, čo však nevyužila a taktiež nenavrhovala osobný výsluch
znalca pred skončením dokazovania. Nakoľko na všetky položené otázky znalec v znaleckom posudku
odpovedal primeraným a povahe veci postačujúcim spôsobom, pričom žiaden z účastníkov závery
posudku nerozporoval a nenavrhol jeho osobný výsluch, vykonanie takéhoto úkonu by bolo nadbytočné.

Poukazuje na ustanovenia, ktoré upravujú konanie o spôsobilosti na právne úkony. Žiadne s týchto
zákonných ustanovení neukladá súdu povinnosť v konaní vypočuť osobu, ktorá prichádza do úvahy
ako ustanovený opatrovník. Súdom určený opatrovník pán S. N., je synom pani S. N. a bývajú spolu v
jednom rodinnom dome. Písomne sa vyjadril, že súhlasí s ustanovením za opatrovníka. Voči jeho osobe
žiaden z účastníkov konania nevzniesol žiadne pripomienky, ani námietky. Navrhovateľkou uvádzané

skutočnosti o tom, že iba ona sa zaujímala o zdravotný stav opatrovankyne a hájila jej majetkové záujmy
sú nepravdivé. Celodennú starostlivosť jej poskytuje manžel, v prípade potreby aj spolu so synom S.
N. a ďalším synom H. N.. Navrhovateľka odvodzuje svoje tvrdenia o starostlivosti v zásade od jednej
návštevy opatrovankyne u lekára v jej doprovode. Súd mal možnosť urobiť si závery o starostlivosť
o opatrovankyňu aj z osobného vzhliadnutia priamo v mieste jej bydliska. V konaní boli preukázané

viaceré skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že navrhovateľka nespĺňa predpoklady pre výkon funkcie
opatrovníka. Navrhovateľka má vážne narušené vzťahy so svojimi blízkymi rodinnými príslušníkmi, čo
ju vylučuje z možnosti vykonávať funkciu opatrovníka. Okrem už prezentovaných skutočností o tom
svedčí aj fakt, že k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. V., je v časti poznámkao prebiehajúcom súdnom konaní č. 3C/20/2019 o vydaní pozemkov žalobkyne I. H., rod. N. (sestry
navrhovateľky) proti L. N. (dcére navrhovateľky). Okrem toho sa vedie aj na tomto súde konanie o
vypratanie nehnuteľnosti rodinného domu č. XXX v V., kde jeho vlastníčka L. N. žaluje navrhovateľku,

ktorá v rodinnom dome býva bez právneho dôvodu. Nie je mu známe, že by splnomocnený zástupca
ostro vystupoval proti výsluchu súdneho znalca v konaní. Na jeho výsluchu ako procesná strana netrvali
a považovali ho za zbytočný. Vzhľadom na závery znaleckého posudku bolo zrejmé, že súd pristúpi
k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony opatrovankyne. Otázna bola len skutočnosť, kto bude
ustanovený ako opatrovník. V tomto konaní nie je možné hájiť nejaké majetkové záujmy účastníkov,

ako to vytýka splnomocnenému zástupcovi navrhovateľka v podanom odvolaní, lebo jeho predmetom je
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Práve naopak samotná navrhovateľka poškodzuje majetkové
práva svojich rodičov, pretože títo musia splácať jej dlhy, ako to bolo preukázané aj listinnými dokladmi
v priebehu konania. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správne a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Krajská prokuratúra v Žiline vo svojom vyjadrení poukázala na ustanovenie § 244 CMP, podľa
ktorého súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca. Povinnosť súdu ustanovená v § 244 CMP je
splnená predvolaním znalca na pojednávanie a jeho výsluchom a nie doručením znaleckých posudkov
účastníkom konania. Ustanovenie § 248 v spojení s ustanoveniami § 272 - 277 CMP, neukladá súdu
povinnosť vypočuť osobu opatrovníka, avšak ustanovenia § 35 a § 36 CMP ukladajú súdu povinnosť

zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak
je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Konanie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na
právne úkony svojim účelom je konaním zameraným na ochranu tejto fyzickej osoby. Rozhodnutím súdu
sa obmedzuje fyzická osoba v realizovaní tých právnych úkonov, ktorých zmysel v dôsledku svojho
zdravotného stavu v dostatočnej miere nechápe a ktorých urobením by sa mohla dostať do situácie,

ktorá by ohrozovala jej dôstojný život. Rozsah tých práv, ktoré v dôsledku rozhodnutia súdu o obmedzení
spôsobilostinaprávneúkonyfyzickejosobyúčastníkkonaniaužnemôžeprávnerelevantnýmspôsobom
vykonávať, prechádza na súdom ustanoveného opatrovníka. Predmetné práva však pre opatrovníka
predstavujú povinnosti, nakoľko je povinný ich vykonávať na prospech a v záujme opatrovanca. Za
týmto účelom je nevyhnutné, aby opatrovník vyslovil súhlas s jeho ustanovením za opatrovníka. Na

strane druhej však v danom smere je nevyhnutné brať zreteľ na vôľu opatrovanca, čo do určenia
osoby jeho opatrovníka, nakoľko vzťah medzi opatrovancom a opatrovníkom musí byť založený na
vzájomnej dôvere. V súvislosti s akceptovaním hodnôt ľudskej dôstojnosti, súkromia, autonómie, voľby
a rozhodovania v tomto smere je nutné mať na zreteli, že výber opatrovníka bol rozhodnutím S. N., ktorá
prejavila dôveru svojmu synovi S. N. a nie navrhovateľke. Vzhľadom na vyššie uvedené, bude potrebné

v danom konaní realizovať výsluch znalca. Je na rozhodnutí odvolacieho súdu, či ho realizuje sám a
následne rozhodne vo veci samej, resp. či rozhodnutie prvej inštancie zruší a vec mu vráti na
doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie.

7. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu okresnej prokuratúry a právneho zástupcu pani S. N.

vyjadruje nesúhlas. CMP v § 244 normatívne stanovuje, že súd v konaní vypočuje znalca, pričom §
246 CMP uvádza jediný prípad, kedy môže súd od znaleckého dokazovania upustiť, t. j. situácia, ak
na zistenie skutočného stavu veci bude postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára, ani jeden prípad
uvedený v § 244 a 246 CMP v konaní pred prvostupňovým súdom nenastal. Súd nevypočul znalca,
ani ošetrujúceho lekára, čím hrubo procesne pochybil. Ohľadom doplnenia znaleckého posudku a

vyjadrenia prokurátora, že šlo o snahu obmedziť právnu spôsobilosť opatrovankyne ex tunc, uvádza,
že prokurátor s najväčšou pravdepodobnosťou nepochopil zámer navrhovateľky. Jej ambíciou vôbec
nebolo obmedziť právnu spôsobilosť opatrovankyne ex tunc, avšak vyjadrenie znalca, ako sa u
opatrovankyne vyvíjala choroba, malo zásadne význam pri ochrane jej majetkových práv. Tu možno
vytknúť aj nekonanie samotnej prokuratúry v Námestove, ktorá konala o podanom trestnom oznámení

pre podozrenie z trestného činu podvodu. Pokiaľ ide o vypočutie opatrovníka, práve tu mal prokurátor
ako ochranca zákonnosti apelovať na vypočutie takej osoby, aby si aj on, ako aj súd mohli urobiť reálny
živý dojem a nie sa uspokojiť s čestným vyhlásením, že príjme funkciu opatrovníka. S. N. sa vôbec
nezaujímal o zdravotný stav opatrovankyne, sám používa nadmieru alkoholické nápoje a nejedná sa o
osobuvhodnúnafunkciuopatrovníka.Nevypočutímosoby,ktorámábyťustanovenázaopatrovníka,súd

porušil zásadu náležitého zisťovania skutkového stavu. Tvrdenia právneho zástupcu opatrovankyne,
že znalec na všetky otázky odpovedal v znaleckom posudku a mal možnosť tieto otázky znalcovi
položiť, sú zavádzajúce. Poukazuje na to, že sa reálne starala o zdravotný stav svojej mamy, vybavila
jej aj psychologičku PhDr. Q. P., kde matka reálne aj na vyšetrení bola. Nerozumie úvahe právnehozástupcu, že narušené rodinné vzťahy s blízkymi príslušníkmi ju vylučujú z možnosti vykonávať funkciu
opatrovníka. Čo sa týka jej dcéry L. H., rozhodne v dome č. XXX v V. nebýva bez právneho dôvodu.
Taktiež je nepochopiteľná úvaha právneho zástupcu, že osobným bankrotom poškodzuje majetkové

práva opatrovankyne. Má za to, že právny zástupca opatrovankyne bol najatý H. N., aby hájil jeho
záujmy, presadil človeka, ktorý o matku nebude mať reálny záujem. Jeho cieľom je zabrániť, aby sa
ujala ona alebo jej sestra funkcie opatrovníka matky, nie z dôvodu, že by im na matke záležalo, ale ako
opatrovník by mohla v mene matky napadnúť spísanú listinu nazvanú kúpna zmluva zo 06.09.2017 a
tak chrániť majetkové práva svojej matky. Má za to, že prokurátorka prítomná na súde bola zaujatá v

prospech menovaného právneho zástupcu.

8. K vyjadreniu Krajskej prokuratúry v Žiline udáva, že sa stotožňuje s vyjadrením krajskej prokuratúry,
že povinnosť súdu ustanovená v § 244 CMP je splnená predvolaním znalca na pojednávanie a
jeho výsluchom a nie doručením znaleckých posudkov účastníkom konania. Ďalej prokurátor správne
poukazuje na ustanovenie § 35 a § 36 CMP, ktoré ukladajú súdu zistiť skutočný stav veci a za tým účelom

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania. Stotožňuje sa aj s ďalšími vyjadreniami krajskej
prokuratúry. Je zjavné, že prvostupňový súd vôbec neskúmal, ani sa žiadnym spôsobom nezaoberal
osobou navrhnutou právnym zástupcom opatrovanca, pričom sa prvostupňový súd uspokojil s tým,
že bol doručený súdu písomný súhlas opatrovníka a právny zástupca opatrovankyne s ním súhlasil,
pričom tohto právneho zástupcu si nezvolila opatrovankyňa sama, ale zvolil jej ho procesný opatrovník.

Možno vytknúť prokurátorovi v jeho vyjadrení, že vôľu právneho zástupcu opatrovanca stotožňuje s
vôľou samotného opatrovanca. Prokurátor vo svojom vyjadrení de facto schvaľuje, že súd ustanovil za
opatrovníka súdu a tiež aj jemu neznámu osobu, ktorú bližšie necharakterizoval, ani samotný právny
zástupca opatrovanca. Prokurátor mal súdu navrhnúť nie len výsluch znalca ako takého, ale mal trvať
aj na tom, aby súd naležíte sa oboznámil s osobou opatrovníka, túto vypočul a zisťoval, či je osobou na

výkon opatrovníka spôsobilou. Vzhľadom na jeho zdravotný stav morálnej kvality doterajšiu starostlivosť
a záujem opatrovanca. Podľa jej mienky reálny dôvodom, prečo právny zástupca opatrovanca navrhol
práve za opatrovníka osobu S. N. je skutočnosť, že táto osoba nie je spôsobilá, ani nebude riade
vykonávať funkciu opatrovníka, najmä sa nebude venovať majetkovému prevodu, ktorý uskutočnila S.
N. dňa 06.09.2017, kde previedla všetok svoj majetok na osobu H. N., kamaráta právneho zástupcu

opatrovanca. Už 15.08.2017 bola opatrovankyňa vyšetrená psychologičkou K.. Q. P., ktorá doporučila
ďalšie vyšetrovanie, konštatovala zjavný reces rozumových funkcií a správa menovanej psychologičky
sa stala jej podkladom pre toto konanie. Plne trvá na výsluchu znalca, ako aj riadnom vypočutí a
preverení osoby opatrovníka s možnosťou kladenia otázok.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania navrhovateľky
v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 65, § 66, § 67, CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP potvrdil v
zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnite odôvodnil v súlade so zásadami platnými pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí,
vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožňuje a poukazuje
na ne.

11. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že hoci konanie o obmedzenie spôsobilosti na práve
úkony patrí medzi konania, ktoré možno začať aj bez návrhu a odvolací súd nie je viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania, odvolateľka nespochybnila správnosť výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti S.
N. na špecifikované právne úkony. Samotná navrhovateľka takýto návrh podala a bola v ňom úspešná.

Z obsahu jej odvolania vyplýva, že jediným namietaným výrokom rozsudku je výrok o ustanovení
opatrovníka, kedy nesúhlasí s osobou opatrovníka.

12. Uvedené nezbavuje odvolací súd preskúmať celý rozsudok vrátene výroku o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony. Odvolací súd však preskúmajúc obsah spisu, nezistil žiadnu skutočnosť nasvedčujúcu

tomu, že výrok o obmedzení spôsobilosti S. N. na právne úkony by nebol vecne správny.

13. Možno súhlasiť s odvolateľkou, ako aj so stanoviskom krajskej prokuratúry, že povinnosťou súdu
bolo v zmysle ustanovenia § 244 CMP ustanoviť a vypočuť znalca. Súd prvej inštancie v konaníustanovil znalca, ktorý podal znalecký posudok, nepristúpil však k jeho výsluchu, čo možno považovať
za procesné pochybenie súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu však toto pochybenie
nemá za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku. Vzhľadom na jednoznačnosť záverov

znaleckého posudku a skutočnosť, že ani jeden z účastníkov, vrátene samotnej odvolateľky a krajskej
prokuratúry, správnosť výroku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony S. N. nespochybnil, krajský
súd ovažoval dodatočné uskutočnenie výsluchu znalca za nehospodárne a k ničomu nesmerujúce. V
konanítotižnebolavznesenážiadnymzúčastníkovaaninevyšlanajavožiadnapochybnosťosprávnosti
záverov znaleckého posudku a v nadväznosti na to vo vzťahu k záverom o obmedzení spôsobilosti S.

N. na špecifikované právne úkony nevznikli žiadne pochybnosti.

14. Navrhovateľka nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o ustanovenie za opatrovníka
S. N. jej syna S. N..

15. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že súd otázke ustanovenia opatrovníka venoval

dostatočnú pozornosť a pristúpil k ustanoveniu opatrovníka v súlade so záujmom osoby, ktorá bola
obmedzená spôsobilosti na právne úkony.

16. Z osôb, ktoré prichádzali do úvahy ako osoby vhodné na ustanovenie za opatrovníka (v zásade
to bola iba navrhovateľka, ktorá prejavila ochotu stať sa opatrovníčkou S. N. a jej syn S. N., ktorý

predložil súdu čestné vyhlásenie) možno konštatovať, že to bol práve S. N., ktorý vychádzajúc z toho,
čo v konaní vyšlo najavo, má predpoklady vykonávať funkciu opatrovníka v súlade so záujmami S. N..
S. N. je osobou, ktorá žije s S. N. v spoločnej domácnosti a ako to vyplynulo z výsluchu procesného
opatrovníka (manžela S. N.), podieľa sa na starostlivosti o S. N.. Zároveň samotná S. N. vzniesla pri
svojom vzhliadnutí požiadavku, aby sa jej opatrovníkom stal tento syn. Dôvera medzi opatrovníkom a

osobou,vprospechktorejsavykonávaopatrovníctvo,jepritomnevyhnutnýmpredpokladomvýkonutejto
funkcie. Na strane S. N. neboli zistené žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že nebude ochraňovať
majetkové záujmy S. N. riadne, resp. nebol zistený žiaden konflikt záujmov medzi opatrovníkom a
osobou, v prospech ktorej bude opatrovníctvo vykonávať.

17. Možno konštatovať, že práve vhodnosť navrhovateľky stať sa opatrovníčkou S. N. bola spochybnená
zo strany procesného opatrovníka, ktorý je manželom S. N. a otcom navrhovateľky. Navrhovateľka
nespochybnila, že v minulosti nebola schopná splácať svoje splatné záväzky a bol na ňu vyhlásený
osobný bankrot. Uvedené vyvoláva pochybnosť o tom, že bude schopná chrániť majetkové záujmy
opatrovanej osoby.

18. Pokiaľ navrhovateľka namieta, že súd neuskutočnil výsluch opatrovníka S. N., takýto výsluch nie je
obligatórny. Povinnosťou súdu prvej inštancie je však v dostatočnom rozsahu zistiť skutočný stav veci.
Odvolací súd má za to, že vykonanými dôkazmi, a to vzhliadnutím samotnej S. N., jej výsluchom, ako
aj výsluchom procesného opatrovníka znalého osobných a rodinných pomerov S. N., bol skutkový stav

zistený dostatočne.

19. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého si
zabezpečil dostatočný skutkový podklad pre svoje rozhodnutie. Jeho rozhodnutie je vecne správne, a
preto ho odvolací súd potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách štátu, ktorý taktiež vykazuje vecnú

správnosť.

20. Odvolací súd na záver poukazuje, že predmetom tohto konania je obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony S. N. do budúcna. Úlohou tohto konania nie je zaoberať sa prípadnou ne/platnosťou
právnych úkonov, uskutočnených S. N. v minulosti.

21. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 52 CMP, podľa ktorého ust. žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)