Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217202729
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3217202729.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony u S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. nad G., H. č. XXXX/X, štátny občan
SR, zastúpeného opatrovníkom Mestom Bánovce nad Bebravou, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou
Čížovou, advokátkou so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, za účasti Okresnej

prokuratúryBánovcenadBebravou,vkonaníopodneteKrajskejprokuratúryvTrenčíne,oodvolaníS.G.
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02. októbra 2019, č. k. 3Ps/5/2017-337
sud takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. nad G.,

H. č. XXXX/X, čiastočne obmedzil spôsobilosti na právne úkony. Súčasne určil, že S. G., nar.
XX.XX.XXXX, nie je oprávnený rozhodovať vo veciach týkajúcich sa poskytovania psychiatrickej
zdravotnej starostlivosti jeho osobe. S. G., nar. XX.XX.XXXX ustanovil opatrovníka v osobe syna S.
G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. nad G., A. E. č. XXXX/XX. Opatrovník ako zákonný zástupca
osoby obmedzenej čiastočne spôsobilosti na právne úkony je povinný zastupovať nesvojprávnu osobu
v rozsahu opatrovníckych práv a povinností. Opatrovník je povinný riadne vykonávať funkciu a dbať

na pokyn súdu a je povinný najmenej dvakrát ročne k 30.06. a k 31.12. podávať správu súdu o
opatrovancovi. Na vec aplikoval ust. § 10 ods. 1,2 , § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 231, § 240,
§ 243 ods. 1-3, § 248 ods. 1 a 2, § 272, § 274 ods. 2, § 275, § 250 ods. 1 CMP, § 93 vyhlášky MS
SR zákona č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy.

2. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. 3Ps/5/2017 - 33
zo dňa 31.07.2017 začal konanie bez návrhu vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u
S. G., nar. XX.XX.XXXX. Dotknutá osoba, S. G., k podnetu uviedol, že spor s orgánmi činnými v
trestnom konaní, začal v roku 2011, prvé trestné oznámenie podal z dôvodu nelegálneho odpočúvania
telefónnych zariadení ako aj súkromia a pracoviska. V roku 2016 podal 12.12. ďalšie trestné oznámenie.
Do Veľkého Zálužia bol eskortovaný bez patričného vyšetrenia, všetko bolo vybavované po známosti,

následne absolvoval vyšetrenie v Kremnici. Akceptuje výsledky znaleckého posudku, nakoľko nikdy
nebol duševne chorý, podal trestné oznámenia, aby napadol platnosť znaleckých posudkov, takisto
podal dve trestné oznámenia z dôvodu podozrenia na podplácanie pri vypracovávaní posudku. Právna
zástupkyňa dotknutej osoby, JUDr. Zuzana Čížová poukázala na závery znaleckého dokazovania a
to na strane 28 predmetného znaleckého posudku, kde znalkyňa uviedla, že pán G. je schopný
spravovať svoje záležitosti v plnom rozsahu, schopný samostatne hospodáriť s financiami, schopný

uplatniť volebné právo, nakladať so svojim majetkom a zvážiť potrebu zdravotnej starostlivosti, jediné,
čo uviedla, je okrem starostlivosti psychiatrickej. Obmedziť spôsobilosť len na podávanie podaní vočisúdom, resp. OČTK, by bol neprimeraný zásah do jeho ľudskej dôstojnosti. Znalkyňa MUDr. Ľubica
Slováčiková, uviedla, že pána G. vyšetrila 18.1.2019. Dospela k záveru, že sa jedná o závažnú diagnózu
- bludovú poruchu, ktorá v čase znaleckého vyšetrenia bola v akútnej fáze, boli prítomné masívne

poruchy myslenia, to znamená bludy ako i porucha vnímania. Bludová porucha sa vyznačuje tým, že
bludné produkcie sú ustálené, týkajúce sa konkrétnej témy, zvyčajne nekontaminujú ostatné sféry života
pacienta. Tak je to aj u S. G., ktorý je presvedčený, že mu ide o život, prípadne o život iným ľuďom
následne podáva trestné oznámenia, žiada vyšetrenie svojich domnelých predstáv, nedošlo k poruchám
v iných sférach jeho života, avšak vzhľadom na to, že táto porucha je neliečená a stále v akútnej fáze,

bolo by na prospech spoločnosti ako i pána G., nadstavenie na farmakoterapiu, pretože môže byť
nebezpečný sebe i iným. Bludová porucha je ochorenie trvalé, kde pod vplyvom liečby môže dôjsť k
čiastočnému uzdraveniu, pacient môže natoľko profitovať z liečby, že o svojich bludných produkciách
aktívne nekomunikuje a nekoná pod ich vplyvom. To znamená, že pán G. je schopný mimo obsahu bludu
zvážiť svoje konanie, byť zodpovedný za jeho následky, to znamená, že je schopný právnych úkonov,
ktoré sa netýkajú oblasti bludu, je schopný zvážiť potrebu akejkoľvek zdravotnej starostlivosti okrem

psychiatrickej. Znalkyňa doporučila u pána G. lieky z kategórie antipsychotík. Pri vyšetrení by stav pána
G. hodnotila ako psychotický, závažný, vyžadujúci liečbu, pričom však sama by konkrétnu diagnózu
nemohla stanoviť, avšak pri komplexnom posúdení, skutočnosti zo spisového materiálu, zdravotného
záznamu, vyšetrenia či už psychiatrického alebo psychologického je záver zrejmý a v podstate súhlasný
s predchádzajúcim znaleckým posudkom. Svedok S. G., syn dotknutej osoby, uviedol, že v spoločnej

domácnosti býval s otcom cca do roku 2015, mal vtedy asi 18-19 rokov. Následne došlo k rozvodu
manželstva rodičov, spolu s matkou sa odsťahoval k babke. S otcom sa stretáva každý deň, aj pracovne
aj v rámci udržiavania rodinných vzťahov. Nemá pocit, že by sa správanie otca vymykalo bežnej norme.
Svedok bol toho názoru, že obmedzenie otca v rozhodovaní o poskytovaní psychiatrickej zdravotnej
starostlivostibybolneprimeranýmzásahom. Zoznaleckéhoposudkuzodboruzdravotníctvoafarmácia,

odvetvie psychiatria č. 3/2019 a č. 4/2019 (č. l. 147 - 181) vyplýva, že S. G. trpí bludovou poruchou,
ktorá je trvalého charakteru. V oblasti bludu je konanie dotknutej osoby ovplyvnené chorobným stavom,
opakovane podáva trestné podania orgánom činným v trestnom konaní. V rámci analýzy osobnostných
čŕt neboli u neho zistené sklony ku klamstvu a výmyslom. K bludovej poruche v akútnej dekompenzácii
došlo po vysadení farmakoterapie. Vyšetrovaný je plne orientovaný v priestore a v čase. Mimo oblasti

bludu, je schopný spravovať svoje záležitosti, je schopný nakladať so svojim majetkom a financiami,
uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke, prevádzať svoj hnuteľný
a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet, je schopný
samostatnehospodáriťsfinanciamiajeschopnýuplatneniavolebnéhopráva.Jeschopnýzvážiťpotrebu
zdravotnej starostlivosti, okrem psychiatrickej. Je schopný chápať zmysel súdneho konania a je schopný

pochopiť význam rozhodnutia vo veci. Mimo bludu nie je konanie a správanie vyšetrovaného ovplyvnené
psychickou poruchou.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že S. G. trpí bludovou poruchou, ktorá je trvalého
charakteru. V oblasti bludu je konanie dotknutej osoby ovplyvnené chorobným stavom, opakovane

podáva trestné podania orgánom činným v trestnom konaní. Na strane druhej, je vyšetrovaný plne
orientovaný v priestore a v čase. Mimo oblasti bludu, je S. G. schopný spravovať svoje záležitosti,
je schopný nakladať so svojim majetkom a financiami, uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy,
zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby,
akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet, je schopný samostatne hospodáriť s financiami a

je schopný uplatnenia volebného práva, jer taktiež schopný zvážiť potrebu zdravotnej starostlivosti,
okrem psychiatrickej. Vyšetrovaný je zároveň schopný chápať zmysel súdneho konania a je schopný
pochopiť význam rozhodnutia vo veci. Mimo bludu nie je konanie a správanie vyšetrovaného
ovplyvnené psychickou poruchou. Znalkyňa MUDr. Ľubica Slováčiková uviedla, že ňou diagnostikovaná
psychiatrická porucha má byť dlhodobo nemenná, z čoho vyplýva, že nehrozí, že by bola dotknutá

osoba nebezpečná pre seba a iné osoby a dotknutá osoba nemá a ani nemala žiadne konflikty s tretími
osobami, netrpí sebapoškodzovaním a ani nijako neobmedzuje tretie osoby a ani seba v bežnom živote.
Súd po vykonaní dokazovania, najmä výsluchom svedkov, dotknutej osoby a oboznámením listinných
dôkazov, ako i záverov znaleckého dokazovania dospel k záveru, že S. G. je potrebné obmedziť
v spôsobilosti na právne úkony v tom smere, že nie je spôsobilý rozhodovať vo veciach týkajúcich

sa poskytovania psychiatrickej zdravotnej starostlivosti jeho osoby. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd
čiastočne obmedzil S. G. v spôsobilosti na právne úkony, v súlade s § 231 Civilného mimosporového
poriadku a § 272 Civilného mimosporového poriadku rozhodol i ustanovení opatrovníka. Rozsahopatrovníckych práv a povinností súd opatrovníkovi vymedzil vo výroku tohto rozsudku a súčasne v
zmysle § 93 Vyhl. č. 543/2005 Z. z. uložil opatrovníkovi povinnosť podávať správy o S. G.ovi.

4. O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 251 ods. 1 CMP, podľa ktorého trovy dôkazov platí štát.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti tomuto rozsudku podal S. G., prostredníctvom právnej zástupkyne, v zákonnej lehote

odvolanie . Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci , keď
súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci / § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP a § 62 ods.
1 CMP/ .Súd vychádzal pri rozhodovaní zo znaleckého posudku č. 3/2019 znalkyne MUDr. Ľubice
Slováčikovej , z ktorého vyplýva, že v oblasti bludu má byť konanie dotknutej osoby ovplyvnené

chorobným stavom, je orientovaný v priestore a čase, je schopný spravovať svoje záležitosti, nakladať
so svojím majetkom, uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, o pôžičke. Závery
týkajúce sa údajnej schopnosti zvážiť potrebu psychiatrickej zdravotnej starostlivosti boli vyvrátené
výpoveďami svedkov . Svedkyňa D. G. vypovedala, že nespozorovala, že by mohol byť S. G. psychicky
chorý. S. G. vypovedal, že si nemyslí, že by sa správanie S. G. vymykalo bežnej norme. Rovnako

MUDr. Marián Kobida nespozoroval žiadne prejavy patológie u S. G.. Svedkovia nepotvrdili, že je
daný dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Po vypracovaní znaleckého posudku MUDr.
Ľubice Slováčikovej navrhli doplniť dokazovanie opätovným znaleckým dokazovaním , ktoré však súd
prvej inštancie bez odôvodnenia nepripustil. Ustanovená znalkyňa vyšetrila S. G. iba hodinu a na
pojednávaní konanom dňa 12.06.2019 potvrdila, že ňou diagnostikovaná duševná porucha má byť

dlhodobo nemenná, z čoho vyplýva, že nehrozí, že by S. G. bol nebezpečný pre seba a iné osoby.
Rovnako nemá žiadne konflikty s tretími osobami, netrpí sebapoškodzovaním a neobmedzuje tretie
osoby ani seba v bežnom živote. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by údajná duševná
porucha celkom vylučovala jeho schopnosť uskutočňovať právne úkony. Súd poprel zásadu voľného
hodnotenia dôkazov, keď prihliadol iba na znalecký posudok. Údajná choroba S. G. je stabilizovaná a

aj bez liečby nie je dôvod domnievať sa, že by mala negatívny priebeh. Súd neprihliadol na výpovede
svedkov v konaní a nesprávne vyhodnotil závery vyplývajúce zo znaleckého posudku. Konanie o
obmedzeniespôsobilostinaprávneúkonyjevážnymzásahomdoprávosobyapreto jepotrebnévtomto
konaní postupovať obzvlášť citlivo a vykonať dôsledné dokazovanie. Poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 313/2012, kde sa primárne sleduje záujem samotného človeka a až následne

až záujem verejný či tretích osôb. Súd vyhodnotil skutkové okolnosti len na základe znaleckého
posudku, pričom v súlade s § 120 ods. 2 OSP nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Ku znaleckým
posudkombysúdynemalipristupovaťcelkomnekriticky,alemalibyichhodnotiťvovzájomnejsúvislostis
ostatnýmidôkazmi.ÚstavnýsúdČeskejrepublikyvrozhodnutíIII.ÚS299/06uviedol,žeslepodôverovať
záverom znalca by znamenalo popretie zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa svojho vnútorného

presvedčenia a nie je ústavne akceptovateľné privilegovať znalecký posudok a prenášať zodpovednosť
za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. V rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.
ÚS 412/04 je uvedené, že je potrebné zodpovedať otázku, či rozhodnutím sledovaný cieľ je legitímny a
nevyhnutný v slobodnej demokratickej spoločnosti. Obťažovanie súdov, príp. ďalších orgánov verejnej
mocimnožstvomlogickýchpodaní,niejemožnériešiťpopretímsubjektivityjednotlivca.Osobasprávnou

subjektivitou má právo na slobodné jednanie. Ak verejná moc bráni sťažovateľovi v komunikácii tým,
že skráti jeho subjektivitu, keď svoju komunikáciu so sťažovateľom ukončí autoritatívnym výrokom
a tým odníme sťažovateľovi časť jeho právnej osobnosti, nie je tento postup súladný v slobodnej,
demokratickej spoločnosti. V rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/324/2012 súd uviedol,
že konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do práv osoby a preto je

potrebné v tomto konaní postupovať obzvlášť citlivo a vykonať dôsledné dokazovanie na posúdenie
uvedených skutočností, keď znalecký posudok nemôže byť jediným dôkazom v tomto konaní. Úplné a
spoľahlivé zistenie je možné len na základe konfrontácie odborného vyšetrenia s ostatnými poznatkami.
Znalec konštatoval duševnú poruchu, avšak z obsahu spisu vyplýva, že vyšetrovaný je spôsobilý sám si
obstarávať bežné životné úkony, vystupuje riadne na verejnosti , nezanedbáva svoj zovňajšok. Zistenie,

či človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná , nestačí na pozbavenie alebo obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony. Je potrebné zisťovať, do akej miery je schopný vyšetrovaný obstarávať si
úkony, ktoré súvisia s jeho životom, či a ako ohrozuje svoje okolie. Z obsahu vyjadrenia jeho manželky
je zrejmé, že vyšetrovaný je spôsobilý riadne fungovať a okoliu nie je na obtiaž. Súd pochybil, keďrozhodol len na základe znaleckého posudku, neberúc do úvahy výpovede svedkov. Navrhol, aby
odvolací súd konanie zastavil, alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie.

6. Okresná prokuratúra v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu S. G. uviedla, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v celom rozsahu zákonný a dôvodný a s týmto sa stotožňujú. Nie je možné sa stotožniť
s tvrdením odvolateľa , že súd nekriticky vychádzal len zo záverov znaleckého posudku č. 3/2019
z odboru psychiatria a nebral do úvahy výpovede svedkov . Zo znaleckého posudku znalkyne ako

aj z jej výpovede je zrejmé, že S. G. trpí bludovou poruchou , pričom táto sa týka výlučne oblasti
bludu a v oblastiach, ktoré sa bludu netýkajú, dokáže menovaný plnohodnotne existovať a vybavovať
svoje záležitosti. Okrem MUDr. Kobidu sa jedná o laické osoby bez potrebných odborných znalostí a
skúseností. Námietka odvolateľa poukazom na dĺžku vyšetrenia S. G. nie je dôvodná, keď táto otázka
je vysoko odbornou , je na zvážení znalca . Rovnako je nadbytočným vypracovanie kontrolného
znaleckého posudku, ktorý prichádza do úvahy len vtedy, keď o správnosti znaleckého posudku sú

dôvodné pochybnosti. Znalec v posudku jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom zdôvodnil
závery, ku ktorým v rámci znaleckého skúmania dospel, a tieto vyčerpávajúcim spôsobom podrobnejšie
vysvetlil. V prípade S. G. sa nejedná o prvé skúmanie jeho duševného zdravia. Medzi listinnými dôkazmi
sa nachádzajú viaceré rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní ako i znalecký posudok z odboru
psychiatria znalca MUDr. Tibora Ďuriana č. 35/2017, keď znalec zistil poruchy duševného zdravia S.a

G.. Znalkyňa pri svojom výsluchu dňa 12.6.2019 vypovedala, že vzhľadom na to, že táto porucha je
neliečená a stále v akútnej fáze, to zn. po psychotickej dekompenzácii, bolo by na prospech spoločnosti
ako i S. G. nastavenie na farmakoterapiu, pretože nemôže byť nebezpečný sebe i iným. Vykonané
dokazovanie súdom prvej inštancie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ale aj
s judikatúrou. Súd vykonal komplexné dokazovanie a to znaleckým posudkom z odboru psychiatria,

výsluchomosoby,oktorejspôsobilostisajedná,svedkovakoajlistinnýmidôkazmi.Niejemožnésúhlasiť
s tvrdením odvolateľov, že konanie vedené pod sp. zn. 3Ps/5/2015 bolo vedené v rozpore s nálezom
Ústavného súdu SR I. ÚS 313/2012, príp. s judikatúrou súdov Českej a Slovenskej republiky. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP ) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP , neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), prejednal odvolanie S. G. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP ). Dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku v
ustanoveniach § 231 až § 251. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP ,
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právnehoposúdeniavecinevykonalnavrhovanédôkazy,akniejeúčelnédoplniťdokazovanieodvolacím
súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP , ak odvolací
súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého
právomoci vec patrí.

11. Odvolateľ deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v skutočnosti, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností , súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP).12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.Vtomtoprípadeideovaduskutkovú,keďstrana

navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné
požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré
právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

16. Podľa § 2 CMP, aj tento zákon neustanovuje inak, môže začať konanie aj bez návrhu.

17. Podľa článku 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav
veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď

ich účastníci konania nenavrhli.

18. Podľa §191ods.1CSP,dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. Pri rozhodovaní o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je vždy potrebné brať do úvahy
základné práva a slobody, založené na spôsobilosti každého mať práva, na nedotknuteľnosti osoby
a jej súkromia, na nedotknuteľnosti osobnej slobody a na zachovaní ľudskej dôstojnosti. Hoci
základným predpokladom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je duševná porucha, ktorá
nie je prechodná, samotná existencia duševnej poruchy nie je bez ďalšieho dôvodom pre obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony. Vždy je potrebné skúmať, aký má táto choroba vplyv na spoločenský
a rodinný život, zdravie a majetkové záujmy osoby, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ktorej
ide. V medziach ústavného významu práv človeka je potrebné zdôrazniť , že ich obmedzením sa
primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb.
Bohužiaľ minulá, ale i terajšia prax všeobecných súdov svedčí skôr o preferovaní verejného záujmu a

záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS
313/2012 -52 zo dňa 28. novembra 2012).

20. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, najmä vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku
a uzavrel, že S. G. trpí bludovou poruchou, ktorá je trvalého charakteru, keď v oblasti bludu je

konanie dotknutej osoby ovplyvnené chorobným stavom, opakovane podáva trestné podania. Na druhej
strane je orientovaný v priestore a v čase, je schopný nakladať so svojim majetkom a financiami,
uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke, prevádzať hnuteľný a
nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet, je samostatne
schopný hospodáriť s financiami, je schopný uplatnenia volebného práva, je schopný zvážiť potrebu

zdravotnej starostlivosti , okrem psychiatrickej. Mimo bludu nie je konanie a správanie S. G. ovplyvnené
psychickou poruchou. Diagnostikovaná psychiatrická porucha má byť dlhodobo nemenná, nehrozí, že
by bola dotknutá osoba nebezpečná pre seba a iné osoby, netrpí sebapoškodzovaním a ani nijako
neobmedzuje tretie osoby a ani seba v bežnom živote.21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil pojednávanie,
kde vypočul S. G. a ošetrujúcu lekárku MUDr. Tatianu Drábikovú. Pojednávanie bolo odročené za

účelom vypracovania znaleckého posudku. Znalkyňa MUDr. Ľubica Slováčiková s konzultantom Mgr.
Jolanou Múdrou znaleckom posudku č. 3/2019, 4/2019 uviedli, že S. G. trpí bludovou poruchou,
psychotickou dekompenzáciou. Ide o poruchu trvalého charakteru, ktorá ovplyvňuje oblasť týkajúcu sa
bludného presvedčenia, jedná sa o trestné podania a súdne spory týkajúce sa prenasledovania jeho
osoby, kverulácie. O bludných koncepciách je nevývratne presvedčený, preto nie je schopný zvážiť

potrebu psychiatrickej liečby. Ovládacia zložka je v oblasti týkajúcej sa bludu vymiznutia. Aktuálne sú
jeho duševné a mravné predpoklady narušené psychickým ochorením. S. G. trpí akútnou psychotickou
dekompenzáciou bludovej poruchy. Po nasadení liečby odznie akútna forma poruchy , pravdepodobne
však nedôjde k úplnému vymiznutiu paranoidnej symptomatiky. V plnom rozsahu je schopný spravovať
svoje záležitosti okrem psychiatrickej starostlivosti. Po vypracovaní znaleckého posudku boli do spisu
založené zápisnice z pojednávaní o nedobrovoľnej hospitalizácii , uznesenia Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bánovce nad Bebravou . Súd vykonal výsluch MUDr. Mariána Kobidu, ustanovenej
znalkyne MUDr. Ľubice Slováčikovej, svedkov S. G. a D. G..

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že pokiaľ za týchto
skutkových okolností súd prvej inštancie obmedzil S. G. spôsobilosti na právne úkony, je jeho

rozhodnutie predčasné, keď súd prvej inštancie v danej veci nedostatočne zistil skutočný stav veci.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutkové okolnosti ako i doposiaľ vykonané dokazovanie odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo/276/2014, kde
najvyšší súd vytýkal súdu prvej inštancie nedostatok spočívajúci v skutočnosti, že súd vykonal znalecké

dokazovanie na samom začiatku konania a ustanovenej znalkyni tak neumožnil, aby konfrontovala
výsledky svojho odborného vyšetrenia s ostatnými výsledkami dokazovania. A naviac, na základe
konfrontácie mohla bezpečne vysloviť svoje odborné závery. Rovnako pred znaleckým dokazovaním
mal súd vykonať výsluch vyšetrovaného za účelom úplného a spoľahlivého skutkového zistenia o jeho
osobných pomeroch, ako sa správa v bežnom, každodennom živote, ako sa stará o svoje potreby, ako

sa chová v rozmanitých životných situáciách, čo si súd pred znaleckým dokazovaním neobstaral.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v
naznačenom smere, keď na nariadenom pojednávaní vykonal výsluch S. G. a ošetrujúcej lekárky a
následne nariadil znaleckého dokazovanie bez možnosti ustanovenej znalkyne konfrontovať svoje

odborné závery s výsluchmi svedkov S. G. a D. G. a MUDr. Mariána Kobidu. Súčasne znalkyňa
nebola oboznámená so zápisnicami z pojednávania o nedobrovoľnej hospitalizácii, s uzneseniami
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bánovce nad Bebravou. Len mechanické preberanie
záverov znaleckého posudku nie je správne a dostatočné, najmä vo vzťahu ku všetkým parciálnym
zložkám spôsobilosti na právne úkony. Preto odvolacia námietka odvolateľa, že súd dôsledne nevykonal

dokazovanie je dôvodná.

25. V danej veci je predmetom konania obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré konanie a
rozhodnutie je vážnym zásahom, do práv dotknutej osoby, keď je prioritný záujem samotného človeka
a až následne záujem verejných či tretích osôb, pri zachovaní dôstojnosti každého ľudského života.

26. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa §
391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie smerujúce k posúdeniu

mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcii, majetkových, rodinných pomerov S. G., teda jeho
celkové konanie v rodine, v spoločenskom styku s okolím s prihliadnutím na jeho osobné, rodinné,
majetkové, zárobkové a iné pomery, najmä vo vzťahu k podávaniu návrhov na orgány verejnej moci so
zachovaním jeho subjektivity. Potrebné je teda posúdiť schopnosť robiť právne úkony s prihliadnutím
na všetky individuálne pomery S. G.. Súčasne je potrebné, aby sa znalkyňa oboznámila so všetkými

dôkazmi vykonanými po vypracovaní znaleckého posudku a k týmto zaujala stanovisko. Vzhľadom
na závažnosť zásahu rozhodnutia súdu v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd prvej inštancie
zváži kontrolné znalecké dokazovanie, keď z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva ,
ako sa súd vysporiadal s dôvodmi zamietnutia návrhu na kontrolné znalecké dokazovanie. Z obsahurozhodnutia táto skutková okolnosť nevyplýva. Súd prvej inštancie vykoná aj ďalšie dôkazy smerujúce
k posúdeniu rozmanitých sociálnych a právnych vzťahov S. G. a uzavrie, či je potrebné obmedziť S.a
G. spôsobilosti na právne úkony a ak áno, v akom rozsahu s posúdením, či nejde o neprimeraný zásah

do jeho ľudskej dôstojnosti.

27. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, neobjasnenie všetkých skutkových okolností a
neúplnosť skutkových zistení, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/, § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Súd prvej inštancie je povinný ďalej vo veci konať tak, že doplní dokazovanie v intenciách hore
uvedených, dokazovanie riadne vyhodnotí v súlade so zákonnými ustanovenia a v súlade so súdnou
praxou a opätovne vo veci rozhodne.

29. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný /§ 391 ods. 2 CSP/.

30. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí /§ 396 ods. 3 CSP/.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419CSP). Dovolaniesapodáva

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).