Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204731
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6616204731.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v spore žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o.,
so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, právne zast. advokátska kancelária STRELÁK &
PETKOV, proti žalovanému: 1/ Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, súp. č. 1633,
právne zast. Filbyt s.r.o., so sídlom ul. 1. mája 11, Fiľakovo, IČO: 36 636 916, právne zast. advokátom

JUDr. Pavlom Sabom, advokátska kancelária Lučenec, ul. Boženy Němcovej 10, 2/ VIAM - dražobná
spoločnosť s.r.o., so sídlom Brnenská 80, Košice, IČO: 44 166 591, právne zast. advokátom JUDr.
Mariánom Juskom, advokátska kancelária Košice, Račí potok 3, 3/ K.. Y. L., nar. XX. XX. D., bytom
C. XX, štátny občan SR, 4/ U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., S. N. XXXX/XX, štátny občan SR, 5/
Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. N. XXXX/XX, S., štátny občan SR, v konaní o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/102/2016-336

zo dňa 06. 09. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/102/2016-336 zo dňa 06. 09. 2018 z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) výrokom I. žalobu
žalobcu zamietol. Výrokom II. žalovaným 1, 2, 3, 4, 5 priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v

rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca doručil súdu dňa 21. 04. 2016 žalobu,
ktorousadomáhalurčenianeplatnostidobrovoľnejdražbykonanejdňa20.01.2016naNotárskomúrade
JUDr. Jána Šimova. Ako dôvod žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová
banka, a. s., postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok pohľadávku voči žalovanému 4/ a
žalovanému 5/, ktorá vznikla zo zmluvy o poskytnutí Flexihypotéky 100. Pohľadávka bola zabezpečená

záložným právom na záloh, ktorým bol byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode č. XX bytového domu súp.
č. XXXX nachádzajúcom sa v okrese N. v obci S.. Záložné právo na uvedený byt bolo zriadené zmluvou
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností vedenom pod
sp. zn. V2879/04 a bolo zapísané na LV č. XXXX ako druhé v poradí. Keďže žalovaný v 1. rade ako
záložný veriteľ, ktorého záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností až ako tretie v poradí,
neoznámil žalobcovi ani právnemu predchodcovi žalobcu ako prednostnému záložnému veriteľovi v

zmysle § 151ma ods. 1 OZ, že začal s výkonom svojho záložného práva s prihliadnutím na ust. § 151ma
ods. 2 OZ, ani nezačala plynúť 30-dňová lehota, až po uplynutí ktorej by mohli žalovaní v prvom rade
ako záložný veriteľ svoje záložné právo vykonať. Dôsledkom toho je, že žalovaný v prvom rade nebol
oprávnený účinne vykonať záložné právo, to znamená okrem iného, neboli oprávnení predmet dražby
predať na dobrovoľnej dražbe. Konanie dražby bolo z týchto dôvodov vylúčené. Ak by sa v konaní i
preukázalo, že žalovaní v 1. rade riadne oznámili žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, že

začínajú s výkonom svojho záložného práva, žalovaný v 2. rade ako dražobník navrhol okresnému úradu
tvrdiac,žedražbuvykonávaližalovaní1/akoprednostnýzákonnýveriteľzozákonnéhozáložnéhopráva,aby okresný úrad záznamom vymazal z katastra nehnuteľností všetky tam zapísané záložné práva,
okrem záložného práva žalovaných v 1. rade. Teda i záložné práva prednostných záložných veriteľov vo
vzťahu k žalovaným 1/ade, ktoré bolo zapísané v poradí pred záložným právom žalovaných 1/. Žalovaný

v 2. rade tak učinil z dôvodu, že počas dražby žalovaného 3/ neupozornil, že s vlastníckym právom
predmetu dražby po vydražení v zmysle § 31 Zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s ustanovením
§ 151ma ods. 6 OZ prechádzajú na žalovaného v 3. rade aj záložné práva, ktorých poradie predchádzalo
poradiuzáložnéhoprávavprospechžalovaných1/.Znotárskejzápisnicežiadnymspôsobomnevyplýva,
že by žalovaní v 1. rade, resp. žalovaný v 2. rade akýmkoľvek spôsobom informovali účastníkov dražby

o tom, že predmet dražby sa prevádza spolu so záložnými právami na ňom viaznucimi v prospech
záložného veriteľa mesta Fiľakovo a v prospech žalobcu. Výsledkom uvedeného je stav spočívajúci
v tom, že záložné právo žalobcu, hoci bolo v poradí pred záložným právom žalovaných v 1. rade,
nie je zapísané v katastri nehnuteľností a predmet bol žalovanému 3/ dražbou prevedený nezaťažený
záložným právom žalobcu. Žalovaný v 2. rade počas dražby pristupoval k žalovaným v 1. rade ako k
prednostným záložným veriteľom odvolávajúc sa na skutočnosť, že záložné právo žalovaných vzniklo

zo zákona, čoho dôsledkom je, že aj pri prerozdeľovaní výťažku dražby uspokojil žalovaných v 1. rade
tak, ako by ich záložné právo bolo v katastri nehnuteľností zapísané v poradí ako prvé, pričom absolútne
opomenul skutočnosť, že pri prerozdeľovaní výťažku z predaja zálohu nie je rozhodujúce, ktoré záložné
právo vzniklo skôr a rovnako nie je rozhodujúce ani to, na základe akej skutočnosti sa záložné právo
zriadilo či vzniklo. Z uvedených viacerých dôvodov naplnených kumulatívne žalobca žiadal, aby súd

rozhodol o neplatnosti dražby.

2. Súd prvej inštancie v ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že dňa 20. 01. 2016 sa uskutočnila na Notárskom úrade JUDr. Jána Šimova opakovaná
dražba bytu zapísaného na LV č. XXXX vo vlastníctve U. F. a Y. F. na návrh vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v zastúpení Filbyt, s. r. o. Dražba bola uskutočnená spoločnosťou VIAM -
dražobná spoločnosť, s. r. o. Vydražiteľom bytu sa stal K.. Y. L.. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 30. 09. 2015 mesto Fiľakovo ako postupca postúpil na Filbyt, s. r. o. ako postupníka zastúpeného
VIAM - dražobnou spoločnosťou, s. r. o. pohľadávku voči U. a Y. F. a zároveň aj všetky práva s tým
spojené vrátane miesta v poradí zápisu záložného veriteľa postupcu predávajúceho na príslušnom liste

vlastníctva XXXX. Odplata za postúpenie pohľadávky bola vyplatená. Zmluvou o postúpení pohľadávok
VÚB, a.s. ako postupca ku dňu 16. 07. 2015 postúpila pohľadávku na DPS financial consulting, s. r.
o. Všeobecná úverová banka dňa 02. 07. 2015 prevzala oznámenie o začatí výkonu záložného práva,
ktoré mu zaslala dražobná spoločnosť VIAM, s. r. o. Žalobca namietal tú skutočnosť, že predmet dražby
nebol spôsobilý v zmysle § 3 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách na dražbu, nakoľko zo strany

žalovaného v 1. rade nebol dodržaný postup v zmysle § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda
nezačala plynúť ani 30 dňová lehota stanovená v § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovaný v
1. rade nebol oprávnený vykonať záložné právo. Súd prvej inštancie uviedol, že sa nestotožnil s názorom
žalobcu, nakoľko bolo v priebehu dokazovania preukázané, že v čase, keď vlastníci bytov a nebytových
priestorov, Farská Lúka v zastúpení správcu Filbyt, s. r. o. cestou VIAM - dražobná spoločnosť, s. r. o.

oznamovali dotknutým stranám začiatok výkonu záložného práva, a to listom zo dňa 28. 06. 2015, sp.
zn.: VDS-90-1/2015, bolo na LV č. XXXX zaregistrované záložné právo v prospech VÚB, a. s., ktorá i
prevzala zásielku s údajom, a to sp. zn. VDS: 90-1/2015, pod ktorou sa viedlo u dražobníka konanie, teda
neobstojí tvrdenie žalobcu v tom smere, že na doručenke neboli uvedené údaje, z ktorých by vyplývalo,
že sa jednalo o oznámenie o začatí výkonu záložného práva, nakoľko na doručenke bola uvedená

spisová značka totožná so spisovou značkou uvedenou v oznámení o začatí výkonu záložného práva.
Z tohto dôvodu mal súd za to, že bola splnená podmienka vyplývajúca z § 151ma ods. 1 Občianskeho
zákonníka a mohla začať plynúť 30 dňová lehota, v ktorej bol žalovaný 2 oprávnený vykonať dobrovoľnú
dražbu a predať predmet dražby. Ďalej žalobca poukázal na tú skutočnosť, že nebol dodržaný postup
podľa § 31 Zákona o dobrovoľných dražbách a § 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka, nakoľko

žalovaný v 2. rade ako dražobník tvrdiac, že žalovaný v 1. rade ako prednostný záložný veriteľ zo
záložného práva vykonal dražbu, navrhol príslušnému obvodnému úradu, aby vymazal z katastra
nehnuteľnostívšetkytamzapísanézáložnéprávaaichzáložnéprávo,hocibolozapísanépredzáložným
právom žalovaných 1 Súd prvej inštancie uzavrel, že uvedené taktiež neobstojí, nakoľko na predmetný
spor treba aplikovať osobitný zákon (§ 31 Zákona o dobrovoľných dražbách), ktorým v tomto prípade je

Občiansky zákonník, avšak nie ustanovenia, na ktoré sa odvolával žalobca, ale ustanovenia § 151ma
ods. 3 a 10. Dňa 29. 09. 2015 bolo na Okresnom úrade Lučenec, katastrálny odbor, zaregistrované
začatievýkonuzáložnéhoprávavprospechmestaFiľakovonapodielB17,bytč.XX.Zmluvuopostúpení
pohľadávky zo dňa 30. 09. 2015 mesto Fiľakovo ako postupca previedol na Filbyt, s.r.o., ktorý bolako správca na základe Zmluvy o výkone správy, správcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
Farská Lúka ako postupník pohľadávku voči U. F. a Y. F. vo výške 685,09 Eur spolu s príslušenstvom
a všetky práva s nimi spojené vrátane miesta v poradí zápisu záložného práva na príslušnom liste

vlastníctva č. XXXX. Z uvedeného vyplýva, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, postúpením
pohľadávky a splnením pohľadávky za dlžníka prešlo postavenie z prednostného záložného veriteľa
z mesta Fiľakovo na Filbyt, správcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý doposiaľ nebol
zaregistrovaný ako prvý, ale až tretí za VÚB, a. s., ktorá Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
16. 07. 2015 postúpila pohľadávku voči U. a Y. F. na žalobcu. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že

pri výkone záložného práva, teda pri konaní dobrovoľnej dražby, postavenie prednostného záložného
veriteľa už mal Filbyt, s. r. o., a nie mesto Fiľakovo a teda záloh sa mohol v zmysle § 151ma ods.
3 Občianskeho zákonníka prevádzať nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov
a v prípade predaja veci, táto už nebola zaťažená záložným právom, ktorá skutočnosť sa správne
odzrkadlila v katastri nehnuteľností a to výmazom na LV č. XXXX v poznámkach v časti „B“ a v časti
„C“ týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti, ktorú vydražil žalovaný 3 a vyplatil úplnú cenu dosiahnutú

vydražením vo výške 8.800,- Eur. Vzhľadom na túto skutočnosť VIAM - dražobná spoločnosť, s. r. o.,
nemala povinnosť počas dražby, tak ako sa mylne domnieval žalobca, oznamovať, že s vlastníckym
právom predmetu dražby po vydražení prechádza na žalovaného 3 aj záložné právo, ktorého poradie
predchádzalo poradiu záložného práva v prospech žalovaného 1 v zmysle § 31 Zákona o dobrovoľných
dražbách v spojení s 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka. Posledne namietaný dôvod neplatnosti

dražby zo strany žalobcu bol, že bol nesprávne rozvrhnutý výťažok dražby medzi záložných veriteľov.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd nezistil, že by došlo k nesprávnemu rozdeleniu výťažku
dražby medzi záložných veriteľov, resp. že by bol porušený zákon o dobrovoľných dražbách, nakoľko
uvádzané dôvody žalobcu nie sú spôsobilé vyvolať neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby. Záverom
súd prvej inštancie uviedol a poukázal na ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko

v súvislosti s týmto určovacím výrokom existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby
žalobcom, pretože je daný priamo hmotnoprávnou normou (ustanovenie § 137 CSP). Pri posudzovaní
dôvodnosti uplatneného určenia, práve vzhľadom na úpravu vyplývajúcu z citovaného zákonného
ustanovenia, ktoré upravuje trojmesačnú prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu na včasné podanie žaloby,
súd prvej inštancie pri skúmaní zákonom stanovenej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na podanie

žaloby vychádzal zo záverov Najvyššieho súdu SR, z rozsudku sp. zn. 4Obo/21/2000 a dospel k záveru,
že mohol vecne preskúmať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť tvrdení žalobcu, ktorými sa domáhal určenia
neplatnosti dražby len vo vzťahu k tým tvrdeniam, ktoré žalobca uviedol vo včas podanej žalobe a ktoré
spadali do vymedzenej lehoty troch mesiacov od udelenia príklepu. Akékoľvek ďalšie skutkové, nové a
odlišnéargumentácieuvádzanéžalobcomnapojednávaní,pretonebolispôsobilýmpredmetomvecného

preskúmania a súd z dôvodu, že boli žalobcom uplatňované po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty
na tento dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby neprihliadol. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by bola dražba
predmetnej nehnuteľnosti neplatná a preto súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol o priznaní náhrady

trov konania žalobcovi, nakoľko tento bol vo veci úspešný.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/
Civilného sporového poriadku. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu, t. j. vo výroku I.

akoajvovýrokuII.Uviedol,žeprvýmzásadnýmnedostatkom,ktorýmsúdzaťažilkonanieirozhodnutiev
merite veci, je skutočnosť, že súd prvej inštancie neoznámil žalobcovi v dostatočnom časovom predstihu
pred konaním pojednávania, že v súdnom spise sa nachádza kompletný dražobný spis a nevyzval
žalobcu, resp. neumožnil žalobcovi, aby sa s týmto dražobným spisom v súlade s ust. § 97 ods. 1 CSP
riadne oboznámil. Skutočnosť, že v súdnom spise sa nachádza kompletný dražobný spis sa žalobca

dozvedel až na pojednávaní. Súd takýmto postupom porušil nielen zásadu rovnosti strán v civilnom
konaní, ale aj zásadu kontradiktórnosti sporového konania, keď jednu zo sporových strán (žalobcu)
dostal do nevýhodnejšej pozície. Táto procesná vada v postupe súdu je o to závažnejšia, že súd ani na
pojednávaní v rámci vykonávania dokazovania neprečítal listiny, ktoré sa v dražobnom spise založeného
do súdneho spisu nachádzali, a teda žalobca nevie, čo je obsahom dražobného spisu (aké konkrétne

listiny a aký je ich skutočný obsah). Súd síce v bode 8 odôvodnenia rozsudku konštatoval, že vykonal
dokazovanie okrem iného aj kompletným dražobným spisom (spisovým obalom č. 90/2015), avšak
opak je pravdou. Súd v rámci dokazovania iba skonštatoval, že v súdnom spise sa nachádza dražobný
spis, avšak materiálne neoboznámil strany s obsahom listín. Dražobný spis nebol žalobcovi zo stranysúdu doručený, a preto mal súd na pojednávaní riadne žalobcu oboznámiť s obsahom listín, v ňom sa
nachádzajúcich. Žalobca tak navrhol odvolaciemu súdu, aby sa oboznámil so zvukovým záznamom z
pojednávania konaného dňa 06. 09. 2018. Vymenovanie dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise,

ak tieto zároveň neboli sporovej strane doručené, resp. nebola strane daná príležitosť sa s týmito
riadne oboznámiť, bez toho, aby bola strana oboznámená s ich obsahom, nemožno nazvať procesne
korektným vykonaním dokazovania. Ďalej žalobca namietal nesprávne posúdenie otázky preukázania
doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva právnemu predchodcovi žalobcu. Žalobca už vo
svojej žalobe tvrdil, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ, ktorého záložné právo bolo zapísané v

katastri nehnuteľností až ako tretie v poradí neoznámili žalobcovi ani právnemu predchodcovi žalobcu
ako záložnému veriteľovi druhému v poradí, že začali s výkonom svojho záložného práva, a teda s
prihliadnutímnaust.§151maods.2OZpotomaninezačalaplynúť30-dňoválehota,ažpouplynutíktorej
ak by žalobca nepostupoval v zmysle § 151ma ods. 8 in fine OZ by mohli žalovaní v 1. rade ako záložný
veriteľ svoje záložné právo vykonať. Súd prvej inštancie v bode 34 odôvodnenia svojho rozsudku dospel
k záveru, že všeobecná úverová banka dňa 02. 07. 2015 prevzala oznámenie o začatí výkonu záložného

práva, ktoré mu zaslala dražobná spoločnosť VIAM, s. r. o. Na inom mieste totožného rozsudku súd prvej
inštanciekonštatoval,žeVÚB,a.s.,ktoráajprevzalazásielkusúdajom,atosp.zn.VDS:90-1/2015,pod
ktorou sa viedlo u dražobníka konanie, teda neobstojí tvrdenie žalobcu v tom smere, že na doručenke
neboli uvedené údaje, z ktorých by vyplývalo, že sa jednalo o oznámenie o začatí výkonu záložného
práva, nakoľko na doručenke bola uvedená sp. zn. totožná so spisovou značkou uvedenou v oznámení

o začatí výkonu záložného práva. Takýto skutkový záver súdu neobstojí. Žalobcovi nie je zrejmé, ako
mohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že má za preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu
bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva (t. j. že obsahom zásielky bol skutočne
uvedený dokument), keď táto skutočnosť nevyplývala z doručenky, ktorou sa žalovaný v 2. rade snažil
doručenie predmetnej listiny preukázať. Formálno-logickým spôsobom uvažovania nemožno žiadnym

spôsobom dospieť k záveru, že údaj uvedený na doručenke v takomto znení je dôkazom toho, že
obsahom zásielky bola určitá listiny (konkrétne oznámenie o začatí výkonu záložného práva). Ak na
doručenke neboli uvedené údaje, z ktorých by vyplývalo, že sa jednalo o oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, ale bola tam uvedená iba slovami súdu spisová značka totožná so spisovou značkou
uvedenou v oznámení o začatí výkonu záložného práva, tak potom takáto doručenka je dôkazným

prostriedkom, ktorý prima facie nie je spôsobilý preukázať existenciu doručenia konkrétneho listinného
dôkazu. Poštová doručenka je verejnou listinou a prezumpcia jej správnosti sa vzťahuje iba na údaje,
ktoré sú na nej skutočne napísané (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/30/2010). Zároveň dôkazné bremeno
ku skutočnostiam, ktoré na doručenke napísané nie sú zaťažuje odosielateľa zásielky, pretože nie je
povinnosťou účastníka konania, ktorému bolo doručované poštou navrhovať dôkazy na preukázanie

svojho tvrdenia vo vzťahu ku skutočnosti, ktorá z doručenky nevyplýva. Keďže z doručenky predloženej
žalovaným v 2. rade nevyplýva údaj o obsahu zásielky, bolo na žalovaných 1, 2, aby preukázali, že
skutočným obsahom zásielky, ktorú doručoval žalovaný v 2. rade v obálke s doručenkou, z ktorej vyplýva
iba údaj „VDS: 90-1/2015“, bolo naozaj oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Ani skutočnosť,
že má dražobník doručenku pripnutú k určitej listine neznamená, že bola skutočne obsahom zásielky,

z ktorej pochádza doručenka. Preto má žalobca za to, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní
1/ doručili právnemu predchodcovi žalobcu (resp. žalobcovi) oznámenie o začatí výkonu záložného
práva. K nesprávnemu posúdeniu otázky poradia záložných práva, záložných veriteľov a k negatívnemu
vplyvu na právne postavenie žalobcu ako záložného veriteľa vykonaním napádanej dražby žalobca
uviedol, že už v žalobe namietal porušenie ust. § 31 Zákona o dobrovoľných dražbách, a to v dôsledku

nezákonného konania žalovaného v 2. rade, ktorý tváriac sa, že žalovaní 1/ sú prednostnými záložnými
veriteľmi, navrhol, aby príslušná správa katastra záznamom vymazala z katastra nehnuteľností všetky
tam zapísané záložné právo, a teda aj záložné právo žalobcu. K výmazu záložného práva žalobcu
skutočne došlo, hoci ak by žalovaný v 2. rade postupoval správne, po uskutočnení napádanej dražby
malo záložné právo žalobcu ostať zachované a malo byť na liste vlastníctva riadne zapísané, pretože s

vlastníckym právom predmetu dražby po vydražení v zmysle ust. § 31 Zákona o dobrovoľných dražbách
v spojení s ust. § 151ma ods. 6 OZ mali prejsť na žalovaného 3/ aj ťarchy v podobe záložných práv
registrovaných skôr, ako záložné právo v prospech žalovaných v 1. rade. Súd vyhodnotil i tento dôvod
neplatnosti dražby ako neopodstatnený, pričom svoj záver vyslovil v bode 35 odôvodnenia rozsudku.
Z časti bodu 35 odôvodnenia napádaného rozsudku možno dospieť k záveru, že súd síce správne

vyhodnotil otázku, kto je skutočným postupníkom pohľadávky od mesta Fiľakovo, pretože týmto je
naozaj spoločnosť Filbyt, s. r. o., a nie žalovaní v 1. rade - vlastníci bytov a nebytových priestorov ako
navrhovatelia dražby, ale zároveň súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že Filbyt, s. r. o., bol v
čase pred postúpením pohľadávky zapísaný v katastri nehnuteľností ako záložný veriteľ tretí v poradí.Nesprávny je aj záver súdu o tom, že predmet dražby v dôsledku postúpenia pohľadávky na Filbyt, s. r.
o.,samoholvzmysle§151maods.3OZprevádzaťnezaťaženýzáložnýmiprávamiostatnýchzáložných
veriteľovavprípadepredajavecitátoužnebolazaťaženázáložnýmprávom.Vdôsledkupochybenísúdu

jenesprávnyajzáversúduotom,žežalovanývdruhomradenemalpovinnosťpočasdražbyoznamovať,
že s vlastníckym právom predmetu dražby po vydražení prechádza na žalovaného 3/ aj záložné právo,
ktorého poradie predchádzalo poradiu záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade. Súd prvej
inštancie nekriticky stotožnil postavenie spoločnosti Filbyt, s. r. o., s postavením žalovaných v 1. rade -
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Spoločnosť Filbyt, s. r. o., skutočne nadobudla pohľadávku od

mesta Fiľakovo, pričom túto nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2015
pre seba (postupníkom teda neboli navrhovatelia dražby, žalovaní v 1. rade). Prednostným záložným
veriteľom sa potom stala spoločnosť Filbyt, s. r. o. Žalovaní v 1. rade zostali naďalej záložnými veriteľmi
registrovanými v katastri nehnuteľností ako tretí v poradí. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky je možné
dospieť k záveru, že žalovaní v 1. rade (vlastníci bytov a nebytových priestorov) neboli zmluvnou stranou
tejto zmluvy a preto nemohli nadobudnúť postupovanú pohľadávku, a rovnako nemohli nadobudnúť

vo vzťahu k tejto pohľadávke ani postavenie prednostného záložného veriteľa. Z uvedeného dôvodu
nie je na mieste aplikácie ustanovenia § 151ma ods. 3 a 6 OZ, ako sa mylne domnieva súd. Zo
zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že postupníkom je Filbyt, s. r. o, ktorého pri podpise zastupoval
žalovaný v 2. rade. Zároveň zo zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva, že by postupníkmi mali
byť žalovaní v 1. rade, a to z dôvodu, že zo zmluvy nevyplýva, že by spoločnosť Filbyt, s. r. o, pri

uzatváraní zmluvy konala v mene a na účet žalovaných 1/ v súlade s ust. § 8b ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ust.
§ 32 ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného,
platí, že koná vo vlastnom mene. Postupníkom (a teda subjektom, ktorý na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky nadobudol pohľadávku mesta Fiľakovo) je spoločnosť Filbyt, s. r. o., - ktorá ale zároveň

nebola navrhovateľom dražby, keďže týmito boli vlastníci bytov a nebytových priestorov. Skutočnosť, že
navrhovateľmi dražby boli vlastníci bytov a nebytových priestorov nebola v konaní sporná. Spoločnosť
Filbyt, s. r. o., skutočne nadobudla pohľadávku od mesta Fiľakovo, pričom túto nadobudla na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2015 pre seba (postupníkom teda neboli navrhovatelia
dražby - žalovaní v 1. rade). Prednostným záložným veriteľom sa potom stala spoločnosť Filbyt, s. r. o.

Žalovaní v 1. rade, navrhovatelia dražby, zostali naďalej záložnými veriteľmi registrovanými v katastri
nehnuteľností ako tretí v poradí. Keďže zo zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva, že by Filbyt, s.
r. o., pri jej uzatváraní konal v mene a na účet žalovaných v 1. rade, platí, že konal vo vlastnom mene,
a teda sám nadobudol pohľadávku mesta Fiľakovo. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že Filbyt, s.
r. o., má uzatvorenú zmluvu o správe bytového domu so žalovanými v 1. rade. Ak mali nadobudnúť

pohľadávku od mesta Fiľakovo žalovaní v 1. rade, mali byť v zmluve o postúpení pohľadávky práve
oni označení ako „postupník“ s poznámkou, že pri uzatváraní zmluvy za nich v zmysle § 8b Zákona o
vlastníctve bytov koná spoločnosť Filbyt, s. r. o. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom potrebné prijať
záver, že žalovaní v 1. rade nemohli ani hypoteticky vykonávať záložné právo, ktorým bola zabezpečená
pohľadávka mesta Fiľakovo, nikdy sa nestali prednostnými záložnými veriteľmi, pretože táto pohľadávka

im nepatrila. Žalovaní v 1. rade teda v čase konania dražby boli záložným veriteľom v treťom poradí.
Skutočnosť, že navrhovateľmi dražby boli vlastníci bytov a nebytových priestorov (žalovaní v 1. rade)
nebola v konaní sporná. Zároveň platí, že žalobca ako právny nástupca VÚB, a. s., nastúpil na jej miesto
v momente účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a VÚB, a. s., (ktorou
sapostupovalanažalobcupohľadávkavočižalovanýmv4.a5.rade)aniemomentomregistráciezmeny

údajov pri záložnom práve v katastri nehnuteľností. Registrácia zmeny údajov v katastri nehnuteľností o
záložnom veriteľovi podľa § 151g ods. 2 OZ nemá vplyv na poradie záložného práva a ani na postavenie
právneho zástupcu (nového záložného veriteľa) vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom.

4. Jednoducho povedané registrácia zmeny údajov o záložnom veriteľovi nemá konštitutívne účinky

(nezapisuje na nové, resp. iné záložné právo) ale výlučne deklaratórne účinky. Záložné právo, ktorým
bola zabezpečená pohľadávky nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od svojho
právneho predchodcu, bolo zaregistrované pod č. V2879/04 z 07. 01. 2005. Naproti tomu záložné právo
žalovaných v prvom rade bolo registrované pod Z-3228/09. Žalobca bol teda nepochybne momentom
prechodu pohľadávky zo svojho právneho predchodcu (VÚB banky) na neho záložným veriteľom s

poradím skorším (druhým v poradí) oproti žalovaným v 1. rade (tretím v poradí) a tak tomu bolo i v čase
konania napádanej dražby v čase konania dražby bol teda prednostným záložným veriteľom prvým v
poradí na uspokojenie voči žalovaným v 4. a 5. rade Filbyt, s. r. o., ako právny nástupca mesta Fiľakovo,
záložným veriteľom druhým v poradí na uspokojenie bol žalobca ako právny nástupca VÚB banky a ažtretí v poradí na uspokojenie boli žalovaní v 1. rade ako navrhovatelia napádanej dražby vykonávajúc
svoje záložné právo. Žalobca poukázal na ust. § 151ma ods. 6 OZ, podľa ktorého pri výkone záložného
práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa sa záloh prevádza

zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v
poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné
právo. V ďalšom obsahu odvolania žalobca namietal nesprávne rozdelenie výťažku v rozpore s ust. §
32 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách a s prihliadnutím na ust. § 151k ods. 1 OZ, podľa ktorého ak
vzniklo na zálohu viac záložných práv na ich uspokojenie, je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri

záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom
registri. Možno tak konštatovať, že postupom žalovaného 2/ ako dražobníka pri prerozdeľovaní výťažku
dražby nebola dodržaná zásada prednosti registrácie záložných práv pri uspokojovaní z výťažku
dosiahnutého predajom zálohu v tomto prípade predmetu dražby pri prerozdeľovaní výťažku dražby
uspokojil výlučne žalovaných v 1. rade tak, ako by ich záložné právo bolo v katastri zapísané v
poradí ako prvé. Pri prerozdelení výťažku je podstatné výlučne to, kedy bolo to-ktoré záložné právo

zaregistrované, pričom poradie ich uspokojovania sa riadi zásadou priority. Skôr zaregistrované záložné
právo má pri uspokojovaní vždy prednosť pred záložným právom zaregistrovaným neskôr, hoc by vznik
neskôr zaregistrovaného záložného práva predchádzal vzniku záložného práva zaregistrovaného skôr.
Uvedenému záveru svedčí i odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní pod
sp. zn. 16Cod/190/2009. Žalovaný v 2. rade preto nepostupoval v súlade s ust. 32 ods. 1 zákona o

dražbách v spojení s ust. § 151k OZ, keď výťažok dražby rozdelil tak, že časť výťažku započítal na
náklady dražby a svoju odmenu, a následne uspokojil žalovaných 1/ ako záložného veriteľa v poradí pre
uspokojenie až na treťom mieste. Naopak žalobcu ako záložného veriteľa zaregistrovaného v katastri
nehnuteľností ako druhého v poradí, a teda pred žalovaným v prvom rade z výťažku dražby neuspokojil
vôbec, a to ani len čiastočne. S poukazom na uvedené dôvody navrhol rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a zároveň navrhol, aby odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie, aby o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v novom rozhodnutí.

5. K odvolaniu žalobcu sa po predĺžení lehoty podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21. 01. 2019
vyjadril žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že v odvolaní žalobca tvrdí, že nemal

možnosť v dostatočnom predstihu pred konaním pojednávania oboznámiť sa s kompletným dražobným
spisom, nakoľko skutočnosť, že sa tento nachádza v súdnom spisu sa dozvedel až na pojednávaní.
Uvedená skutočnosť však nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, nakoľko
všetky pre rozhodnutie súdu dôležité listinné dôkazy boli priložené k vyjadreniam žalovaných zvlášť
žalovaného 2/ a žalobca sa mal možnosť s nimi oboznámiť a žalovaný ani na pojednávaní nežiadal

pojednávanie odročiť, aby sa mohol oboznámiť s kompletným dražobným spisom. Taktiež v podanom
odvolaní žalobca tvrdí, že žalovaný 1/ neoznámil žalobcovi ani jeho právnemu predchodcovi, že
začal s výkonom záložného práva, pričom spochybňuje dôkaz o doručení takéhoto oznámenia jeho
právnemu predchodcovi. Značka VDS: 90-1/2015 je označením práve daného konkrétneho výkonu
záložného práva. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zasielal žalovaný v 2. rade ako dražobník

žalovanému v 1. rade a doručené bolo súčasne s VÚB, a. s., rovnako aj žalovaným v štvrtom a piatom
rade a aj mestu Fiľakovo. Toto spochybňovanie je zo strany žalobcu účelové a bolo by akceptovateľné
len, pokiaľ by žalobca predložil dôkaz, že spoločnosti VÚB, a. s., bola poštovou doručenkou zo dňa
02. 07. 2015 s označením VDS: 90-1/2015 doručená iná listina ako všetkým ostatným zúčastneným,
teda oznámenie o začatí výkonu záložného práva: námietka žalobcu, že z tohto dôvodu nezačala

plynúť ani 30-dňová zákonná lehota podľa § 151ma ods. 2 OZ je preto nedôvodná. Pokiaľ žalobca
v odvolaní tiež uvádza, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2015 od mesta Fiľakovo
nadobudla predmetnú pohľadávku a postavenie záložného veriteľa zapísaného na LV ako prvého
v poradí spoločnosť Filbyt a nie žalovaný 1/, žalovaný uvádza, že spoločnosť Filbyt, s. r. o., však
pohľadávku od mesta Fiľakova kupovala ako správca zastupujúci žalovaného v 1. rade, nakoľko kúpiť

ju na vlastný účet spoločnosti Filbyt, s. r. o, by nemalo žiaden účel a ani logiku. Tento dôvod neplatnosti
dobrovoľnej dražby však žalobca neuviedol v žalobe, ale prvýkrát ho namietol až na pojednávaní dňa 06.
09. 2018 a následne v odvolaní teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, a preto by súd na túto námietku nemal prihliadať. Ďalej žalobca napáda v odvolaní
i nesprávne rozdelenie výťažku dražby. Žalovaný 1/ na túto námietku žalobcu uviedol, že nesprávne

rozdelenie výťažku dražby nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. S poukazom
na uvedené žalovaný 1/ považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a navrhol, aby ho odvolací súd v
celom rozsahu zamietol.6. Dňa 17. 01. 2019 bolo podané vyjadrenie k odvolaniu žalobcu žalovaným 2/ - VIAM dražobná
spoločnosť, prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný 2/ uviedol, že trvá na všetkých písomných
i ústnych vyjadreniach, a zároveň s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí v plnom rozsahu. Pokiaľ

žalobca tvrdil, že mu nebolo umožnené sa s dražobným spisom, ktorý bol súdu predložený, oboznámiť,
je potrebné uviesť, že všetky relevantné listiny, na ktoré bolo poukazované v prebiehajúcom konaní
žalovaným 2/, boli súdu, a následne i žalobcovi doručené. Súd prvej inštancie si sám vyžiadal celý
dražobný spis, avšak informácie, ktoré nesúvisia so žalobcom tvrdenými porušeniami zákona, nie
je podľa názoru žalovaného 2/ dôvodné oboznamovať. Pokiaľ žalobca mal záujem sa oboznámiť s

celým dražobným spisom, mohol požiadať súd o odročenie pojednávania predtým, ako súd vyhlásil
dokazovanie za skončené. Žalovaný 2/ nepredkladal iniciatívne dražobný spis ako dôkaz. Žalovaný
v prvom rade a žalovaný v druhom rade dňa 30. 06. 2015 uzatvorili mandátnu zmluvu za účelom
zastupovania vo veci odplatného vymáhania pohľadávok vedených mandantom na meno a účet
mandanta. Žalovaný v 1. rade dňa 30. júna 2015 začal spolu so žalovaným v 2. rade výkon záložného
práva, ktorý riadne oznámil v súlade s ust. § 151ma ods. 1 OZ všetkým záložným veriteľom, ktorí

boli v tom čase v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred žalovaným v 1. rade,
čo dokladoval potvrdením o doručení z poštovného úradu. Konkrétne záložný veriteľ VÚB, a. s., ako
postupca pohľadávky v prospech žalobcu prevzal oznámenie o začatí výkonu práva 02. 07. 2015.
Na doručenke je vždy uvedené číslo spisu a strany, ktorá zodpovedá konkrétnej listine v spise, ktorá
bola zároveň zasielaná VÚB, a. s., čo bolo súdu dostatočne preukázané, a preto toto tvrdenie žalobcu

považuje žalovaný 2/ za účelové. Ďalej poukázal žalovaný 2/ na ust. § 151ma ods. 1 OZ a uviedol, že
v čase, keď zo strany navrhovateľa dražby, a súčasne žalovaného v 1. rade došlo k výkonu záložného
práva v zmysle § 151l ods. 1 OZ dňa 30. 06. 2015 na dotknutom liste vlastníctva v časti C - ťarchy u
účastníka právneho vzťahu, a súčasne žalovaných v 4. a 5. rade bol evidovaný ako druhý v poradí,
a teda ako záložný veriteľ, ktorého záložné právo nie je pri uspokojení pohľadávky registrované ako

prvé Všeobecná úverová banka, a. s.. V čase výkonu záložného práva, ako je zrejmé z predmetného
listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. S. zo dňa 11. 06. 2016 žalobca na predmetnom na predmetnom
LV nebol evidovaný ako záložný veriteľ, ale VÚB banka s číslom vkladu 10/2005. Žalobca sám porušil
ustanovenia § 151g ods. 2 a 3 OZ v platnom znení, keďže dostatočne včas nevykonal zmenu údajov v
osobitnom registri, teda na príslušnom LV č. XXXX. V ďalšom poukázal žalovaný 2/ na ust. 151g ods.

2, 3, 4 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dňa 29. 09. 2016 prednostný záložný veriteľ, ktorým bolo
mesto Fiľakovo, začalo výkon záložného práva pre pohľadávku, ktorú evidovalo voči žalovaným v 4. a 5.
rade. Následne 30. 09. 2016 žalovaný v 1. rade zastúpený žalovaným v 2. rade v zmysle § 151ma ods.
10 OZ po začatí výkonu záložného práva splnili za dlžníkov pohľadávku, na uspokojenie ktorej sa začal
výkon záložného práva, čím takto žalovaný v 1. rade nadobudol všetky práva k predmetnej pohľadávke

vrátane poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Podľa § 151ma ods. 10 OZ, ak záložný
veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom splní za dlžníka pohľadávku,
na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného práva, nadobúda jej splnením všetky práva záložného
veriteľa k tejto pohľadávke, vrátane poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Záložný
veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom

odmietnuť. Tvrdenie žalobcu o tom, že pohľadávka mesta Fiľakovo bola postúpená na spoločnosť Filbyt,
s. r. o., a nie na žalovaného v 1. rade je tendenčná, čo je možné vyvodiť i logicky zo skutočnosti, že by
bolo absurdné zo strany mesta Fiľakovo túto pohľadávku prevádzať na spoločnosť, ktorej 100 %-ným
vlastníkom je práve mesto Fiľakovo. Žalovaný v 1. rade mal možnosť vystupovať ako prednostný záložný
veriteľ a z tejto pozície aj vykonať rozvrh výťažku dražby, a súčasne aj vymazať záložné práva, ktoré

sú registrované v poradí za ním, a následne sa musí aplikovať ust. § 151ma ods. 3 OZ, ktoré uvádza,
že pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (prednostný záložný veriteľ) sa záloh prevádza
nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.

7. Pokiaľ žalobca poukazuje nesprávne rozvrhnutý výťažok dražby s poukazom na ust. § 151k ods. 1
OZ, žalovaný v 1. rade bol prednostným záložným veriteľom, je preto možné aplikovať i ustanovenia o
rozvrhu výťažku, ktoré uvádzajú, že ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú
v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky
zabezpečené záložným právom boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov

prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z
predajazálohupodľaporadiarozhodujúcehonauspokojeniezáložnýchpráv.Uvedenýpostupbolpresne
dodržaný. I napriek uvedenému dáva žalovaný 2/ do pozornosti súdu, že rozvrhnutie výťažku dražby už
nespadá do procesu dražby a jej prípravy, a teda nie je posúditeľné ako konanie, ktoré by malo mať zanásledok neplatnosť postupu pre vykonanie dražby. Jedná sa o konanie, ktoré nemá žiaden vplyv na
zákonnosť prípravy a realizáciu dobrovoľnej dražby. Žalovaný 2/ preto navrhol odvolaciemu súdu, aby
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správnym.

8. Dňa 12. 03. 2019 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniam žalovaných 1/
a 2/ k odvolaniu žalobcu. Žalobca uviedol, že nie je povinnosťou žalobcu, aby upozorňoval súd na jeho
vlastný procesne nekorektný procesný postup. Je naopak povinnosťou súdu, aby ako orgán verejnej
moci zabezpečil žalobcovi spravodlivý proces tak, aby dbal na všetky jeho imanentné súčasti, iba

takým spôsobom totiž súd dostatočným spôsobom splní pozitívny záväzok štátu zabezpečiť nositeľovi
základného práva na spravodlivý proces plnohodnotnú realizáciu tohto práva. Samotný účastník tohto
konania musí mať možnosť sám posúdiť, či a do akej miery sú dôkazy založené v súdnom spise právne
a skutkovo významné, či obsahujú také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany
reagovať, alebo inak je vhodné sa k nim vyjadriť; nezáleží pritom, aký je ich skutočný účinok na súdne
rozhodnutie. Dražobný spis v súdenej veci nebol žalobcovi zo strany súdu doručený, a preto mal súd

(ak žalobcu zároveň neoboznámil s tým, že si má dražobný spis naštudovať v rámci nahliadnutia do
súdneho spisu) na pojednávaní riadne žalobcu oboznámiť s obsahom listín v ňom sa nachádzajúcich.
Právo strany sporu vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že predseda senátu
spravidla bezprostredne po riadnom vykonaní každého dôkazu umožní strane, aby sa k nemu vyjadrila
a aby uviedla všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Právo vyjadriť sa k

vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s možnosťou strán sporu na záver pojednávania zhrnúť svoje
návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, pretože obsah a účel týchto procesných práv
strany je rozdielny. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo možné vykonanými dôkazmi dospieť
k záveru, že je preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu bolo doručené oznámenie o začatí
výkonu záložného práva, t. j. že obsahom zásielky bol skutočne uvedený dokument - oznámenie o

začatí výkonu záložného práva, keď táto skutočnosť nevyplýva z doručenky, ktorou sa žalovaný v 2.
rade snažil doručenie predmetnej listiny preukázať. Poštová doručenka je verejnou listinou a prezumpcia
jej správnosti sa vzťahuje iba na údaje, ktoré sú na nej skutočne napísané. Viď uznesenie NS SR sp.
zn. 3Cdo/30/2010. Zároveň dôkazné bremeno ku skutočnostiam, ktoré na doručenke napísané nie sú,
zaťažuje odosielateľa zásielky. Nie je teda pravdou, že to bol žalobca, kto mal povinnosť predložiť dôkaz

o tom, že v zásielke označenej ako VDS: 90-1/2015 bola doručená iná listina, než oznámenie o začatí
výkonu záložného práva. Platí totiž, že nie je povinnosťou preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na
doručenke. Naopak boli to práve žalovaní, ktorí mali riadne preukázať, že obsahom tejto zásielky bola
práve tá listina, o ktorej to tvrdia (oznámenie o začatí výkonu záložného práva.

9. Žalobca ďalej uviedol, že v žalobe riadne a včas namietal porušenie ustanovenia § 31 Zákona o
dobrovoľných dražbách, a to v dôsledku nezákonného konania žalovaného 2/, ktorý tváriac sa, že
žalovaní 1/ sú prednostnými záložnými veriteľmi navrhol, aby príslušná správa katastra záznamom
vymazala z katastra nehnuteľností všetky tam zapísané záložné práva, teda aj záložné právo žalobcu.
Dražobník tak konal zrejme z dôvodu, že účastníkov dražby riadne neupozornil, že s vlastníckym

právom predmetu dražby po vydražení v zmysle ust. § 31 Zákona o dobrovoľných dražbách v spojení
s ust. § 151ma ods. 6 OZ prechádzajú na žalovaného v treťom rade aj záložné práva, ktorých poradie
predchádzalo poradiu záložného práva v prospech žalovaných v prvom rade. Žalobca teda už v žalobe
skutkovo tvrdil, že žalovaní v 1. rade neboli prednostnými záložnými veriteľmi, a takisto tvrdil nezákonný
postup dražobníka. Skutočnosti žalobcom v žalobe od počiatku tvrdené sa aj vďaka predloženej zmluve

o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 09. 2015 výlučne skutkovo potvrdili, a teda sa zároveň potvrdilo
porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách. V konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods.
2 Zákona o dobrovoľných dražbách súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej
skutkovej okolnosti, ktorú žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom,
ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby. Súd na základe takejto skutočnosti nepomáha

jednej zo strán sporu, ale vykonáva jedine to, čo je jeho výlučnou úlohou, t. j. aplikácia práva na
ten skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel najavo (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/401/2014). Ak žalobca v žalobe uviedol skutkové tvrdenie, že žalovaní v 1. rade neboli
prednostní záložní veritelia, pričom zároveň samotný žalovaný následne predložili v konaní dôkaz,
ktorý po obsahovej stránke nasvedčuje pravdivosti tvrdenia žalobcu (pričom žalobca o existencii tohto

listinného dôkazu nemal ako vedieť, keďže nebol zmluvnou stranou) je irelevantné že žalobca až vo
svojom následnom vyjadrení uviedol, že aj vďaka predmetnému dôkazu sa táto žalobcom v žalobe
tvrdená skutočnosť preukázala. Nešlo teda a nemohlo ísť o nové žalobné tvrdenie, ale len o posúdenieobsahu listinného dôkazu. Zopakoval, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/, bolo doručené podľa § 374 ods. 2 CSP žalovaným
1/, 2/, 4/, 5/ s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

11. K vyjadreniu žalobcu sa podaním doručeným súdu 08. 04. 2019 vyjadril žalovaný 4/, ktorý uviedol,
že „sa v plnom rozsahu pridržiava svojho pôvodného podania odvolania“ a že výlučne reagujúc na

vyjadrenia žalovaných 1/, 2/ za účelom potvrdenia dôvodnosti svojho odvolania, jeho dôvodov a
skutočností v odvolaní už uvedených uvádza, že ako žalovaný 4/ sa už v predchádzajúcom podaní
vyjadril, že dokazovanie pred súdom prvej inštancie sa malo uskutočniť. Poukázal na ust. § 185 ods. 1
CSP a uviedol, že má za to, že súd predpokladal, že dražobný spis, a to aj jeho samotná matéria bola a je
stranám sporu známa, a to aj s poukazom na to, že žalobca, pokiaľ podával na súd špeciálnu určovaciu
žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby mal ako právny nástupca pôvodného veriteľa povinnosť poznať

obsah dražobného spisu. K otázke posúdenia preukázania doručenia oznámenia o začatí výkonu
záložného práva právnemu predchodcovi žalobcu uviedol, že listová zásielka, obsahom ktorej malo byť
oznámenie o začatí výkonu záložného práva adresované dražobnou spoločnosťou (t. j. žalovaným 2/)
mohla byť lepšie označená - individualizovaná slovným vyjadrením obsahu listovej zásielky, aj podľa
názoru žalovaného 4/ nepostačuje číslo samotného spisu, a to aj pre samotný charakter dobrovoľnej

dražby. V novom podaní žalobca odvolateľ správne uvádza, že práve žalovaní 1/, 2/ mali preukázať,
že obsahom predmetnej zásielky bola práve listina, o ktorej to tvrdia, pokiaľ bolo namietané poradie
záložných práv záložných veriteľov, samotnému žalovanému 4/ nebolo známe trvanie ich záväzku
voči mestu Fiľakovo, pohľadávka, ktorá bola následne postúpená na žalovaného 1/. Ak teda záväzok
žalovaného 4/ a 5/ voči mestu Fiľakovo v čase postúpenia pohľadávky z mesta Fiľakovo na Filbyt, s.

r. o., platne existoval, je otázne, či mohol byť vôbec záväzok takéhoto charakteru vôbec postúpený
na žalovaného, a to hlavne z dôvodu právneho postavenia správcu Filbyt, s. r. o., z pohľadu zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súd by sa mal s uvedenou otázkou zaoberať ako s
predbežnou, pretože uvedené dáva odpoveď na to, či prednostným záložným veriteľom mal právo byť
žalovaný1/,anásledne,čimalprávokonaťakoprednostnýzáložnýveriteľajčodouspokojeniaakoprvý.

Otázne je, či nemala byť spoločnosť Filbyt, s. r. o., na ktorú bola postúpená pohľadávka mesta Fiľakovo
zapísaná ako veriteľ na liste vlastníctva v poradí ako prvý záložný veriteľ s ťarchou záložným právom
len čo do zabezpečenia pohľadávky, ktorá na neho prešla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z
mesta Fiľakovo. Žalovaný 4/ uviedol, že má za to, že pohľadávky, ktoré ak existovali, mali vzniknúť na
základe rôznych právnych dôvodov, a preto ich nebolo možné zlúčiť, a potom žalovaný 1/ nemohol byť s

celou svojou pohľadávkou zapísaný na liste vlastníctva len pod poradím 1/, t. j. ako prednostný záložný
veriteľ. Konštatoval však, že obsah zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2015 nepozná a nie
sú mu známe všetky relevantné skutočnosti v tejto veci.

12. Dňa 15. 07. 2020 bolo už Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, ktorému

bola vec na rozhodnutie o odvolaní žalobcu predložená súdom prvej inštancie dňa 31. 05. 2019,
doručené podanie označené ako „Doplnenie odvolacej argumentácie žalobcu“ v ktorej žalobca uviedol,
že predkladá argumentáciu vzťahujúcu sa k odvolacím dôvodom už vymedzeným v odvolaní. Možnosť
doplnenia odvolacej argumentácia podporil poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV
ÚS 291/2018. Uviedol, že žalovaní 1/ vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu

namietali, že tvrdenia žalobcu týkajúce sa skutočnosti, kto je prednostným záložným veriteľom boli
údajne uplatnené neskoro - nie priamo v žalobe a až po uplynutí prekluzívnej lehoty 3 mesiacov. Napriek
tomu, že žalobca sa už k včasnosti predloženia argumentácia vyjadril (napr. vo vyjadrení zo dňa 11. 03.
2019) a na tomto trvá, dal do pozornosti odvolacieho súdu i uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/58/2018 zo
dňa 05. 06. 2019, v ktorom sa konajúci najvyšší súd zaoberal povahou zákonnej 3 - mesačnej lehoty na

podanie žaloby a možnosťou žalobcu uvádzať ďalšie tvrdenia v konaní svedčiace o neplatnosti dražby
aj po uplynutí tejto lehoty. V uvedenom bolo konštatované : „Ak bolo v stanovenej ( 3 mesačnej) lehote
začaté konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, môže žalobca dôvody, pre ktoré považuje
dražbu za neplatnú označiť (tvrdiť) nielen v žalobe, prípadne pred uplynutím 3 mesačnej lehoty uvedenej
v § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, ale aj kedykoľvek počas konania (samozrejme len vtedy,

ak tomu nebráni koncentrácia konania alebo v odvolacom konaní systém neúplnej apelácie) a súd môže
vysloviť (určiť) neplatnosť dobrovoľnej dražby nielen z dôvodov, ktoré boli v priebehu konania tvrdené,
ale i ktoré vyšli v konaní inak najavo, keď ich žiadna zo strán sporu neoznačila....“Ďalej žalobca uviedol, že žalovaní vo svojich vyjadreniach namietali, že rozvrhnutie výťažku dražby
nespadá do procesu dražby a nie je údajne posúditeľné ako konanie, ktoré by mohlo mať za následok
neplatnosť dražby. Uvedený názor považuje žalobca na neudržateľný. Uviedol, že na dražbu je potrebné

nahliadať ako na komplexný proces, ktorý sa nefinalizuje udelením príklepu. Pre konkrétny subjekt,
ktorého práva môžu byť dražbou dotknuté, končí dražobný proces až v tom štádiu, po ktorom už jeho
práva v súvislosti s dražbou nemôžu byť objektívne dotknuté. Nesprávnym prerozdelením výťažku
dražby sa zasahuje do majetkovej sféry tých osôb, ktoré z výťažku nedostali toľko, koľko podľa práva
dostať mali. Tým dochádza k porušeniu ich práv, ktoré v dražobnom procese majú. Ak sa teda v konaní

o určenie neplatnosti dražby preukáže, že došlo vo vzťahu k žalobcovi aj k porušeniu ust. § 32 ods.
1 Zákona o dobrovoľných dražbách, a toto porušenie sa dotklo práv žalobcu, tak aj v takom prípade
je v zmysle § 21 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách žalobca oprávnený žiadať a súd je povinný
rozhodnúť o tom, že napádaná dražba je neplatná, pretože všetky podmienky stanovené zákonom ( §
21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách) pre určenie dražby za neplatnú, sú naplnené. Opätovne
žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
„CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a

c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

14. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

15. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

16. Podľa § 391 ods. 1, 2 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa ods. 2, ak bolo rozhodnutiu

zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

17. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že žalobca - spoločnosť DPS financial consulting,
s.r.o. - sa žalobou zo dňa 19. 04. 2016 domáhal voči žalovaným 1/ až 5/ určenia neplatnosti dobrovoľnej

dražby, a to z niekoľkých dôvodov. Žalobca namietal, že jeho právnemu predchodcovi nebolo riadne
doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré zasielala dražobná spoločnosť VIAM, s.
r. o., a teda nebol dodržaný postup v zmysle ust. § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka a nezačala
tak plynúť 30-dňová lehota stanovená v § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalovaný
1/ nebol oprávnený začať výkon záložného práva predajom zálohu. Ďalej žalobca namietal, že nebol

dodržaný postup podľa § 31 Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko žalovaný 2/ vykonal dražbu a
navrhol obvodnému úradu, aby vymazal z katastra nehnuteľností všetky tam zapísané záložné práva,
hoci záložné právo žalobcu bolo zapísané pred záložným právom žalovaných 1/. Ostatným dôvodom
neplatnosti dražby podľa žalobcu bol nesprávne rozvrhnutý výťažok dražby medzi záložných veriteľov.
Možno tak konštatovať, že žalobca označil a v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby uviedol

niekoľko dôvodov predstavujúcich tvrdené porušenie Zákona o dražbách v žalobe špecifikovaných.

18. Odvolací súd uvádza, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je osobitným druhom
určovacej žaloby. V zmysle podanej žaloby súd skúma, či bola záložná zmluva, na základe ktorej
došlo k výkonu záložného práva platná, a či neboli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných

dražbách. Dôvodom pre rozhodnutie o neplatnosti dražby môže byť príkladmo skutočnosť, že záložca
nie je vlastníkom predmetu dražby, predmet dražby nemožno dražiť, záložná zmluva trpí vadami,
ktoré spôsobujú jej neplatnosť, zmluvy o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť,
pohľadávka nie je splatná, navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, žedražobník nemá oprávnenie na výkon dražieb, oznámenie o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej
lehote alebo zákonným spôsobom, zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe, že dražba
prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu, že predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu, než

ustanovuje zákon, že výťažok dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom, ale dôvodom pre rozhodnutie
o neplatnosti dražby môže byť tiež akákoľvek iná formálna alebo procesná vada dražby. Ak je dražba
neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi.
Vydražiteľ je zároveň povinný vypratať a odovzdať predmet dražby predchádzajúcemu vlastníkovi -
záložcovi. Ak si záložca a vydražiteľ majú navzájom vrátiť plnenia, môže sa domáhať splnenia záväzku

len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr, alebo je pripravený záväzok splniť. Dražobník je tiež povinný na
výzvu vydražiteľa oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu,
ktorú vložil do notárskej úschovy.

19. V súdenej veci súd prvej inštancie žalobu žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol,
keď nevzhliadol za daný ani jeden zo žalobcom uvádzaných dôvodov priamo v žalobe alebo dôvodov

žalobcom doplnených neskôr v priebehu konania.

20.Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(vzmysle§379CSPa§380CSP, oboznámiac
sa s obsahom celého predloženého spisového materiálu ako i s jednotlivými odvolacími námietkami
žalobcu obsiahnutými v ním podanom odvolaní, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v celom

rozsahu dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Uvedený dôvod zakladajúci nutnosť zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. §
389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd vzhliadol predovšetkým v spôsobe, akým súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v prejednávanej veci, pričom uvedená okolnosť vyplýva jednak zo zápisnice z

pojednávania, ale tiež zo zvukového záznamu o pojednávaní konanom dňa 06. 09. 2018, s ktorým sa
odvolací súd v rámci svojej revíznej činnosti i sám oboznámil. Z uvedeného, a navyše i z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 8, vyplýva, že súd vykonal, okrem iného, dokazovanie
oboznámením „spisového obalu č. 90/2015 - spisu týkajúceho sa dražby (kompletný)“. Zo zvukového
záznamu, ktorý odvolací súd porovnal s písomným vyhotovením zápisnice z pojednávania vyplýva, že

konajúca sudkyňa len konštatovala, teda neoboznamovala obsah a ani neprečítala listinu, resp. listiny
tvoriace dražobný spis vedený pod sp. zn. 90/2015. Vykonanie dokazovania v rozsahu konštatovania
súdu „spisový obal - kompletný“ nie je náležitým spôsobom vykonania dokazovania, z ktorého by bolo
zrejmé, s akými skutočnosťami zo spisu vyplývajúcimi, s ktorými listinami, či akými závermi súd prvej
inštancieminimálneoboznámilsporovéstrany.Zust.§204CSPvyplýva,žedôkazlistinousavykonátak,

že súd listinu alebo jej časť prečíta, alebo oboznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol
strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
V prejednávanej veci súd pri vykonanom dokazovaní konštatoval len spisový obal kompletný, ktorý
spôsob vykonávania dokazovania, konkrétneho dôkazu nezodpovedá požiadavkám obsiahnutým v
ustanoveniach štvrtej hlavy Civilného sporového poriadku upravujúcich dokazovanie. V prejednávanej

veci si spisový materiál z vedeného dražobného konania konajúci všeobecný súd vyžiadal sám a
uvedený nebol doručovaný stranám na vyjadrenie, strany nemali možnosť sa s uvedeným oboznámiť,
preto v danom prípade nebol prípustný postup podľa § 204 CSP, vety za bodkočiarkou. Rovnako zo
spôsobu dokazovania stranám nemohlo byť zrejmé, čo, resp. aké listiny sú pre súd pre rozhodnutie o
veci podstatné a relevantné.

21. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že na pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalobcu,
ktorý nežiadal pojednávanie odročiť za účelom oboznámenia sa s obsahom dražobného spisu, resp.
túto skutočnosť nenamietal na pojednávaní, nakoľko povinnosť riadne vykonať dokazovanie spôsobom
a v intenciách stanovených základným procesným predpisom vyplýva konajúcemu súdu priamo zo

zákona a na uvedené nie je nutná ani potrebná akákoľvek ingerencia či ostražitosť ktorejkoľvek zo
sporových strán, resp. ich právnych zástupcov. Vzhľadom na skutočnosť, že dražobný spis si v súdenej
veci vyžiadal konajúci súd sám, možno sa dôvodne domnievať, že konajúci súd v ňom predpokladal
skutočnosti rozhodujúce, či podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Tieto však i po dokazovaní
vykonanom vyššie uvedeným spôsobom, zostali sporovým stranám neznáme. Vykonanie dokazovania

na pojednávaní procesne neprípustným spôsobom založilo v súdenej veci dôvod pre zrušenie rozsudku
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.22.Navyše,odhliadnucodexistujúcichprocesnýchdôvodovzakladajúcichnutnosťzrušeniarozhodnutia
súdu prvej inštancie, odvolací súd, vykonajúc vecné posúdenie predloženej veci, však musí
konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru i v tej časti, keď konštatoval spoľahlivo

preukázané doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalobcovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi-VÚB,a.s. Skutočnosť,žeuvedenémusubjektuakozáložnémuveriteľovibolovsúladeso
zákonomoznámenézačatievýkonuzáložnéhoprávabolapodľanázorusúduprvejinštanciepreukázaná
doručenkou oboznamovanou v rámci dokazovania v predmetnej veci. V súdenej veci súd konštatoval,
že skutočnosť, že vlastníci bytov a nebytových priestorov, S. N., S., v zastúpení správcom Filbyt, s. r.

o., cestou spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť, s. r. o., oznamovali dotknutým stranám začiatok
výkonu záložného práva listom zo dňa 28. 06. 2015, vyplýva z doručenky, keďže na tejto je uvedená
spisová značka totožná so spisovou značkou uvedenou v oznámení o začatí výkonu záložného práva.
Z dôvodu totožnosti spisovej značky na doručenke a samotnom oznámení o začatí výkonu záložného
práva súd prvej inštancie dospel k záveru, že bola splnená podmienka vyplývajúca z § 151ma ods. 1
Občianskeho zákonníka.

23. Uvedený záver súdu prvej inštancie nemožno označiť za správny, a to s poukazom na existujúcu
judikatúru a rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, na ktoré poukázal i žalobca v podanom odvolaní.
Všeobecne platí, že poštová doručenka je verejnou listinou a prezumpcia jej správnosti sa vzťahuje
iba na údaje, ktoré sú na nej skutočne uvedené (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/30/2010). Pokiaľ

na doručenke, ktorá bola v konaní predložená, sa nachádza len spisová značka, pod ktorou sa viedlo
konanie u dražobníka, a to: VDS: 90-1/2015, uvedené, bez ostatného a bez prípadného stotožnenia s
číslom listiny, neosvedčuje a ani nepreukazuje, čo bolo obsahom zásielky označovanou len spisovou
značkou vedeného konania doručovanou právnemu predchodcovi žalobcu. Pokiaľ strana predkladajúca
v konaní uvedený dôkaz tvrdí určitý konkrétny obsah uvedenej zásielky, konkrétnu listinu - v danom

prípade oznámenie o začatí výkonu záložného práva - je v tomto smere všeobecne povinná uniesť
nielen bremeno tvrdenia, ale zároveň i bremeno dôkazu, pričom dôkazné bremeno ku skutočnostiam,
ktoré z doručenky nevyplývajú zaťažuje odosielateľa zásielky. Nemožno teda v tejto čiastkovej otázke
prenášať bremeno dôkazu na protistranu, pokiaľ strana predkladajúca konkrétny dôkaz predkladanou
doručenkou, presvedčivo nepreukázala, čo bolo obsahom zásielky, o odoslaní ktorej doručenka svedčí.

Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné jednoznačne a spoľahlivo konštatovať, že bola splnená
zákonná lehota 30 dní od oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom v
zmysle § 151ma Občianskeho zákonníka.

24. Splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 151ma ods. 2 Občianskeho zákonníka je dôležité z

tohohľadiska,žeObčianskyzákonníkvtakomtoprípadevychádzazozásadyprednostnéhouspokojenia
tých záložných veriteľov, ktorých záložné právo vzniklo skôr. Záložný veriteľ totiž môže začať s
výkonom záložného práva (predajom zálohu) až po splnení oznamovacej povinnosti. Po oznámení
začatia výkonu záložného práva začína plynúť 30 dňová lehota, v ktorej nemôže záložný veriteľ, ktorý
vykonáva záložné právo, záloh predať. Táto lehota začína plynúť od momentu, kedy bol s výkonom

záložného práva oboznámený posledný záložný veriteľ. Vzhľadom na uvedené, splnenie oznamovacej
povinnosti jednoznačným a presvedčivým spôsobom, teda riadne doručenie samotného oznámenia o
začatí výkonu záložného práva, je základným predpokladom pre začiatok plynutia zákonnej 30 dňovej
lehoty, a preto o jej začiatku nesmie byť v konaní akákoľvek pochybnosť. V súdenej veci odvolací súd má
za to, že v prejednávanej veci predloženou doručenkou, bez ostatného a bez prípadného stotožnenia

obsahu číslom listiny, nebol jednoznačne a spoľahlivo preukázaný obsah zasielanej zásielky, uvedením
výlučnespisovanejznačkykonaniavedenéhoudražobníkanadoručenke,avšaklen tvrdiac,žeuvedená
zásielka obsahuje listinu - oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Uvedenou okolnosťou sa bude
súd prvej inštancie v ďalšom konaní zaoberať a zistí i skutočnosť, či z formy (zostavenia) spisovej značky
uvedenej na doručenke možno stotožniť listinu (číslo listiny), ktorá mala byť právnemu predchodcovi

žalobcu doručená. Dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažuje odosielateľa zásielky.

25. Ďalej odvolací súd upriamuje pozornosť i na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2015
uzavretú medzi spoločnosťou Filbyt, s. r. o., zastúpenou spoločnosťou VIAM - dražobnou spoločnosťou,
s. r. o., ako postupníkom a mestom Fiľakovo ako postupcom, ktorou mesto previedlo pohľadávku vo

výške 685,05 Eur existujúcu voči U. F. a Y. F. s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými
vrátane miesta v poradí zápisu záložného veriteľa - postupcu na príslušnom liste vlastníctva 3048 na
spoločnosť Filbyt, s. r. o. Uvedená zmluva o postúpení pohľadávky sa nachádza na č. l. 183 spisového
materiálu. Z tejto vyplýva, že zmluvné strany ju uzatvorili podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964Zb. Občianskeho zákonníka. Postupníkom podľa uvedenej je spoločnosť Filbyt, s. r. o., (zastúpená na
základe udeleného plnomocenstva dražobnou spoločnosťou VIAM, s. r. o.) a postupcom na strane
druhej je mesto Fiľakovo. Z uvedeného označenia zmluvných strán, ani z ďalšieho obsahu zmluvy o

postúpení pohľadávky nevyplýva, že by spoločnosť Filbyt, s. r. o., konala v mene a na účet inej osoby,
resp. iných osôb pri predmetnom právnom úkone. Zo zmluvy nevyplýva, že by spoločnosť Filbyt, s.
r. o., konala v mene a na účet žalovaných v 1. rade, t. j. vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v konkrétnom bytovom dome. Správne v podanom odvolaní žalobca poukázal na ust. § 32 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho

iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

26. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani existencia Zmluvy o správe bytového domu, majúcej
charakter mandátnej zmluvy, ktorá upravuje, že spoločnosť Filbyt, s. r. o., vykonáva správu bytového
domu pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a teda pri evidenčných úkonoch a úkonoch
spojených s výkonom správy koná v mene a na účet vlastníkov bytov. Uvedené však nemožno vykladať

tak extenzívne, že by každý právny úkon spoločnosti Filbyt, s. r. o. ( bez označenia, že tento právny úkon
činí v mene a na účet inej osoby/subjektu) , mal byť úkonom vlastníkov bytov a nebytových priestorov
a že by týmto z právnych úkonov spoločnosti Fillbyt s.r.o. priamo vyplývali práva a povinnosti. Platnosť
každého právneho úkonu je potrebné posúdiť samostatne, pričom pre uvedené je právne irelevantná
účelnosť a zmysel daného úkonu, tak ako sa v podanom vyjadrení k odvolaniu snažili dôvodiť žalovaní

1/, 2/.

27. Na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok mesto Fiľakovo za odplatu postúpilo
jemu prináležiacu pohľadávku spoločnosti Filbyt, s. r. o., označenej ako postupník, pričom na
základe uvedeného právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k prevodu hmotnoprávneho

oprávnenia -špecifikovanej pohľadávky - na v zmluve označený subjekt a to právnickú osobu -
spoločnosť s ručením obmedzeným. Prevádzaná pohľadávka tak hmotnoprávne neprislúcha žiadnej
inej fyzickej ani inej právnickej osobe, ako spoločnosti Fillbyt s.r.o., ktorá ju v zmysle vyššie uvedenej
zmluvy nadobudla pre seba a teda prevádzaná pohľadávka hmotnoprávne neprislúcha konkrétnym
jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX nachádzajúcom

sa v okrese N., obci S., kat. úz. S. zapísanom na LV č. XXXX, keďže na týchto uvedeným právnym
úkonom nebola prevedená.

28. Z vyjadrení žalobcu v súdenej veci, ako i z podaného odvolania, je zrejmé, že počas konania pred
súdom prvej inštancie nebola medzi sporovými stranami sporná skutočnosť, že dražba v súdenej veci

bola vykonaná, na základe návrhu vlastníkov bytov a nebytových priestorov (podľa tvrdení žalobcu však
v čase, keď títo nemali postavenie prednostného záložného veriteľa, keďže jednotliví vlastníci bytov a
nebytových priestorov neboli v zmluve o postúpení pohľadávok označení ako postupníci). Súdom prvej
inštancie bolo však v odôvodnení rozsudku konštatované, že „dňa 29. 09. 2015 bolo na Okresnom
úrade Lučenec, katastrálny odbor, zaregistrované začatie výkonu záložného práva v prospech mesta

Fiľakovo na podiel B17, byt č. 17, na prvom poschodí, vchod XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, na
LV č. XXXX pod č. XXX/XX. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2019 mesto Fiľakovo ako
postupca previedol na Filbyt, s.r., ktorý bol ako správca na základe Zmluvy o výkone správy, správcom
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, S. N. č. XXXX/XX, S. ako postupník pohľadávku voči U. F. a
Y. F. vo výške 685, 09 Eur spolu s príslušenstvom a všetky práva s nimi spojené vrátane miesta v poradí

zápisu záložného práva na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX. Odplata za postúpenie pohľadávky bola
splatená dňa 30. 09. 2015, ako to vyplýva z potvrdenia o zaplatení odplaty za postúpenie pohľadávky.
Z uvedeného vyplýva, že na základe vyššie uvedenej zmluvy, postúpením pohľadávky a splnením
pohľadávky za dlžníka prešlo postavenie z prednostného záložného veriteľa z mesta Fiľakovo na Filbyt,
správcu vlastníkov bytom a nebytových priestorov, ktorý doposiaľ nebol zaregistrovaný ako prvý, ale

až tretí za VÚB, a.s., ktorá Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 07. 2015 postúpila pohľadávku
voči U. F. a Y. F. na žalobcu, ktorá zmluva bola zaregistrovaná Okresným úradom, katastrálny odbor
Lučenec dňa 26. 10. 2015. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri výkone záložného práva, teda pri
konaní dobrovoľnej dražby, postavenie prednostného záložného veriteľa už mal Filbyt, s.r.o a nie mesto
Fiľakovo a teda záloh sa mohol v zmysle § 151 ma ods. 3 OZ prevádzať nezaťažený záložnými právami

ostatných záložných veriteľov a v prípade predaja veci, táto už nebola zaťažená záložným právom,
ktorá skutočnosť sa správne aj odzrkadlila v katastri nehnuteľností a to výmazom na LV č. XXXX v
poznámkach časti „B“ a v časti „C“ týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti, ktorú vydražil žalovaný 3/ a
vyplatil úplnú cenu dosiahnutú vydražením vo výške 8 800,- Eur. „29. Vzhľadom na rozdielne konštatovanie skutočností, ktoré považovali strany za nesporné („začatie
výkonu záložného práva predajom v dražbe na základe návrhu vlastníkov bytov a nebytových priestorov)

a záverov súdu prvej inštancie obsiahnutom v odôvodnení rozsudku, je v súdenej veci nevyhnutné
vysporiadať sa s poradím záložných práv, resp. záložných veriteľov v čase začatia dobrovoľnej dražby,
uviesť právnu skutočnosť, ktorá poradie záložného práva založila, ustáliť, ktorý subjekt a na základe
akej právnej skutočnosti mal v čase začatia dražby postavenie prednostného záložného veriteľa, teda
ustáliť, ktoré záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované

ako prvé a uvedené posúdiť s prihliadnutím na ust. § 151 ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého „ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie
výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo“.

30. V súdenej veci je tak nutné opätovne spoľahlivo ustáliť, či bola predmetná dražba uskutočnená

na základe návrhu prednostného záložného veriteľa, ktorý subjekt ním bol a na základe akej právnej
skutočnosti, ďalej je potrebné ustáliť, pohľadávku akej výšky zabezpečovalo záložného právo zisteného
prednostného záložného veriteľa a akým spôsobom bol následne rozvrhnutý výťažok z dražby, keď
vydražením predmetného bytu č. XX bola získaná suma 8 800,- Eur a súd konštatoval len pohľadávku
mesta Fiľakovo, na základe ktorej bolo postúpené i miesto v poradí záložných práv spoločnosti Filbyt

vo výške 685,09 Eur. Je tak nutné zistiť, či postup po dosiahnutí konkrétnej sumy vydražením bol
súladný s ust. § 151 ma ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak výťažok z predaja
zálohuprevyšujepohľadávkuzabezpečenúvprospechprednostnéhozáložnéhoveriteľa,ostatnízáložní
veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po
dopočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti

s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na
uspokojenie záložných práv. Odvolací súd teda opätovne zvýrazňuje, že i výťažok dražby musí byť
rozdelený v zmysle vyššie uvedených a citovaných zákonných intencií a postup pri rozvrhu výťažku,
resp. spôsob rozvrhu výťažku musí byť v súlade s ust. § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka a ust.
§ 32 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. V prípade opačného zistenia, je i rozdelenie výťažku z

dražby v rozpore so zákonom, dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dražby. Súd prvej inštancie však
uvedenú okolnosť neskúmal vôbec.

31. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom zároveň vo veci vyslovil i právny názor a uviedol súdu prvej

inštancie, na aké okolnosti sa má pri ďalšom prejednaní veci zamerať.

32. Záverom odvolací súd uvádza, že keďže vyjadrenie žalobcu zo dňa 15. 07. 2020, označené ako
„Doplnenie odvolacej argumentácie žalobcu“ bolo odvolaciemu súdu doručené celkom zjavne po
uplynutí lehoty na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných na odvolanie žalobcu, poskytnutej žalobcovi

súdom prvej inštancie, konkrétne po uplynutí viac ako jedného roka od poskytnutej lehoty, pričom
žalobca de facto nedopĺňal už uplatnené odvolacie dôvody, ale predkladá odvolaciemu súdu
argumentáciu novú, predtým neprednesenú. Preto s poukazom na systém neúplnej apelácie, zásadu
koncentrácie konania a hospodárnosti konania, odvolací súd v rámci odvolacieho konania, nedoručoval
strane žalovanej uvedené na vyjadrenie, keďže i bez prihliadnutia na uvedené podanie žalobcu odvolací

súd konštatoval v súdenej veci existenciu viacerých dôvodov pre zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V tomto konajúci prvoinštančný súd vec opätovne prejedná,
vykoná dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam štvrtej
hlavy CSP a i s prihliadnutím na závery vyslovené v odôvodnení tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
vo veci opätovne rozhodne. V konaní pred súdom prvej inštancie sporové strany budú mať možnosť

učiniť svoje prednesy a k veci sa opätovne vyjadriť a to ako ku skutkovej stránke, tak i k právnemu
posúdeniu.Odvolacísúdzvýrazňuje,žesprihliadnutímnavývojjudikatúry,môžesúdvysloviťneplatnosť
dobrovoľnej dražby nielen z dôvodov, ktoré boli uvedené a uplatnené vo včas podanej ( podľa § 21
ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách) žalobe o určenie neplatnosti dražby, ale i z dôvodov, ktoré
vyšli v konaní najavo. Uvedené nemožno však vykladať neprimerane extenzívne; je na žalobcovi, aby

označil ním tvrdené dôvody neplatnosti dražby a aby v zmysle zásad civilného procesu uniesol ako
bremeno tvrdenia, tak aj bremeno dôkazu a to všetko za dodržania zásad ako zákonnej, tak i sudcovskej
koncentrácie konania.33. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený v jeho meritórnom výroku, ako výrok závislý bol
odvolacím súdom zrušený i výrok II. o trovách konania a keďže odvolací súd uznesením vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, zrušujúce uznesenie krajského súdu nie je rozhodnutím, ktorým sa

konanie končí, a preto nebol dôvod rozhodovať o trovách konania (§ 262 ods. 1 CSP).

34. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).