Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8Cpr/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202549
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719202549.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: E.. Z. L.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX Y. Y., občan SR, zastúpeného: JUDr. Ľubomír Kaščák,
advokát, Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Stredoslovenské múzeum v Banskej
Bystrici, so sídlom Námestie SNP 3755/4A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35984953, zastúpenému:
Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd zmenu žaloby spočívajúcu v určení, že výpoveď daná žalovaným dňa 31. 12. 2018 pre nesplnenie
si ponukovej povinnosti inej vhodnej práce, ktorou žalovaný v deň podania výpovede disponoval je

neplatná, n e p r i p ú š ť a.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.788,40 EUR v období od 01. 01. 2019 do 30. 01.
2019 z a s t a v u j e .
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy náhrady mzdy za obdobie od 01. 04. do 31. 12. 2019 vo výške
193,- EUR z a s t a v u j e .

Súd žalobu, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 31. 12. 2018 je neplatná z a-
m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nevyplatenú mzdu za obdobie od 01. januára do 31. januára
2019 v sume 492,87 EUR spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 01. 04. 2019 do zaplatenia.

Súd žalobu o náhradu mzdy od 01. 04. 2019 do 31. 12. 2019 mesačne v sume 935,- EUR a od 01. 01.
2020 v sume 1.028,- EUR s 5% ročným úrokom z omeškania až do právoplatnosti rozhodnutia rozsudku

súdu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou došlou Okresnému súdu vo Zvolene dňa 31. 05. 2019
domáhal, aby súd určil, že výpoveď daná žalovaným zo dňa 31. 12. 2018 je neplatná, ďalej že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi nevyplatenú mzdu za obdobie od 01. januára do 31. marca 2019 v sume
2.281,27 EUR spolu aj s príslušenstvom a zároveň aj náhradu mzdy od 01. 04. 2019 mesačne v sume

1.128,- EUR spolu aj s príslušenstvom ako aj trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným mali uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 02. 03.
2011 a to na dobu určitú do 30. 06. 2011. V mesiaci jún 2011 sa uskutočnilo výberové konanie na pozíciu
riaditeľa žalovaného, ktoré vyhral žalobca. Následne 29. 06. 2011 bola medzi žalobcom a žalovanýmuzatvorená pracovná zmluva na pozíciu riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, čím
vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú od 01. 07. 2011. Uznesením Zastupiteľstva BBSK č. 83/2018
zo dňa 23. 08. 2018 bol ku dňu 31. 08. 2018 žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa. V období od 30. 08.

2018do28.12.2018bolžalobcapráceneschopný.Nesúhlassoskončenímpracovnéhopomeružalobca
zaslal žalovanému dňa 23. 04. 2019. Po skončení práceneschopnosti žalovaný žalobcovi ponúkol prácu
a to etnograf/etnológ, pričom žalobca túto prácu odmietol prijať, pretože podľa žalobcu na takúto prácu
nebol odborne kvalifikovaný a nepovažoval ju za vhodnú. Poukázal na to, že odbor etnograf/etnológ
je samostatný odbor, ktorý sa študuje na filozofickej fakulte, pričom žalobca má dosiahnuté vzdelanie

v jednoodborovom vedeckom štúdiu „vedecký ateizmus“. Súd vzhľadom na tú skutočnosť, bez ohľadu
na to či práca bola vhodná alebo nebola vhodná pre žalobcu, keďže ju odmietol, v ďalšom už nebude
poukazovať na dôvody uvedené v žalobe ohľadom vhodnosti resp. nevhodnosti tejto ponúknutej práce.
V zmysle Zákonníka práce ponúknutá práca musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca,
jeho schopnostiam a ak je to možné aj jeho kvalifikácii. Zároveň súd poznamenáva, že v žalobe žalobca
žiadnym spôsobom nepoukázal na tú skutočnosť, že by žalovaný mal inú vhodnú prácu pre žalobcu,

ktorú mu mohol ponúknuť v zmysle splnenia si ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
Žalovaný doručil dňa 31. 12. 2018 žalobcovi ukončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorú právne
odôvodnil § 63 ods. 2 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Výpovedná doba bola od 01. 01. do 31. 03. 2019.
Čo sa týka bodu 2 v petite - zaplatenia sumy 2.281,27 EUR, v tejto časti žaloby poukázal žalobca na
to, že v období počas výpovednej doby od januára do marca 2019 bola žalobcovi vyplatená náhrada

mzdy v sume 537,66 EUR, vo februári 272,66 EUR a v marci bola preplatená nevyčerpaná dovolenka
v sume 972,- EUR, pričom mzda mu nebola vyplatená žiadna. Na základe tejto skutočnosti teda mal
žalobca celkove za predmetné tri mesiace dostať mzdu v sume 1.035,53 EUR, spolu 3.106,59 EUR,
avšak nakoľko mu bola vyplatená len mzda 825,32 EUR má mu žalobca ešte doplatiť sumu 2.281,27
EUR.Zároveňsúdpoukazujenato,žepodanímprávnehozástupcužalobcudoručenýmsúdudňa30.01.

2020 žiadal, aby v bode 2 petitu bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nevyplatenú mzdu za obdobie
od 01. januára do 31. 01. 2019 v sume 492,87 EUR spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 01. 04.
2019 do zaplatenia a zároveň totožné podanie bolo súdu doručené aj dňa 27. 05. 2020. Na pojednávaní
konanom dňa 03. 06. 2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka tohto bodu petitu berú návrh
späť v časti rozdielu medzi pôvodne žalovanou sumou 2.281,27 EUR a terajšou sumou 492,87 EUR a

žiadajú konanie zastaviť o zaplatenie sumy 1.788,40 EUR.
Čo sa týka petitu č. 3 - náhradu mzdy od 01. 04. 2019 v sume 1.128,- EUR mesačne túto
žalobca odôvodnil tým, že podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej
dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, by ho naďalej zamestnával jeho

pracovný pomer nekončí, s výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada mzdy patrí v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práce alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Súd poukazuje na to, že

právny zástupca žalobcu následne svojim podaním doručeným súdu dňa 30. 01. 2020 žiadal, aby v časti
3 petitu - náhrady mzdy od 01. 04. 2019 do 31. 12. 2019 bol žalovaný povinný platiť žalobcovi sumu
935,- EUR a od 01. 01. 2020 v sume 1.028,50 EUR spolu aj s príslušenstvom.
Na pojednávaní konanom dňa 03. 06. 2020 na otázku súdu či v časti náhrady mzdy od 01. 04. 2019
do 31. 12. 2019, ktorej sa pôvodne žalobca v návrhu domáhal platenia sumy 1.128,- EUR berie návrh

späť, keď rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou 1.128,- EUR mínus terajšou sumou, ktorú chcú, aby
súd zaviazal žalobcu v sume 935,- EUR je 193,- EUR mesačne právny zástupca žalobcu uviedol, že v
tejto časti berú návrh späť o sumu 193,- EUR v mesiacoch apríl až december roku 2019. Zároveň súd
poukazuje na to, že čo sa týka náhrady mzdy, ktorú si uplatnil žalobca v sume 1.128,- EUR v žalobe tak
podaním doručeným súdu dňa 30. 01. 2020 už žiadal zaplatiť náhradu mzdy od 01. 01. 2020 v sume

1.028,50 EUR aj s príslušenstvom. Čo sa týka rozšírenia petitu v tejto časti súd poukazuje na to, že na
pojednávaní konanom dňa 03. 06. 2020 na otázku súdu či chcú rozšíriť návrh o 0,50 EUR mesačne ako
náhradu mzdy od 01. 01. 2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že na tomto netrvajú.

2. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p) ak

je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

3. Súd na základe vyššie uvedeného rozhodol v rámci rozsudku o zastavení konaniav časti o zaplatenie sumy 1.788,40 EUR čo sa týkalo petitu č. 2 v časti o zaplatenie rozdielu sumy
náhrady mzdy od 01. 04. 2019 do 31. 12. 2019 zastavil konanie o zaplatenie sumy 193,- EUR mesačne.
Zároveň súd poukazuje na to, že podaním doručeným súdu dňa 27. 05. 2020 žalobca žiadal, aby súd

pripustil aj úpravu petitu v bode 1 a to, že súd určuje, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 31.
12. 2018 je pre nesplnenie si ponukovej povinnosti inej vhodnej práce, ktorou žalovaný v deň podania
výpovede disponoval, neplatná.
Čo sa týka tejto úpravy petitu súd o tejto zmene rozhodol tak, že túto nepripustil. Čo sa týka nepripustenia
zmeny petitu v tejto časti súd poukazuje na to, že z ustálenej judikatúry vyplývajú tie skutočnosti,

že výrokom o neplatnosti výpovede nie jej potrebné konkretizovať dôvody, pre ktoré by predmetná
výpoveď bola neplatná. Na základe tohto teda súd v prípade, ak určí, že nejaká výpoveď je neplatná z
odôvodnenia predmetného rozhodnutia musí byť zrejmé z akých dôvodov je neplatná a tieto dôvody už
nie je potrebné uvádzať v predmetnej výrokovej časti. Z uvedeného teda takáto úprava petitu v zmysle
vyššie uvedeného nebola potrebná a preto ju súd nepripustil.

4. Súd vzhľadom na tie skutočnosti, že v predmetnom konaní bolo pomerne širokým
rozsahom vykonané dokazovanie a v spise sa zároveň sa nachádzajú aj listinné dôkazy, ktoré boli
súdu predkladané účastníkmi konania, avšak nemajú podstatný význam pre rozhodnutie, ako aj tie
skutočnosti, ktoré sa týkajú vyjadrení účastníkov a nemajú vplyv pre rozhodnutie súd poukazuje na to, že
v rámci odôvodnenia súdneho rozhodnutia a poukázania na dôkazy súd nemusí dať odpoveď na všetky

nastolené otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (o tomto pojednáva napr. rozhodnutie Ústavného súdu
SR vo veciach IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04). Taktiež aj Európsky súd pre ľudské práva v tejto
súvislosti uvádza, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

čo však neznamená, že súd musí na každý argument sťažovateľa dať podrobnú odpoveď. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako
zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom dňa 02.0 3. 2011 zistil, že títo uzatvorili pracovnú
zmluvu na dobu určitú do 30. júna 2011.

7. Súd na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako

zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom zistil, že dňa 29. 06. 2011 uzatvorili zmluvu s
nástupom práce od 01. júla 2011. Pracovné zaradenie je riaditeľ Stredoslovenského múzea. Ku dňu
01. 07. 2011 bol zamestnanec vymenovaný do funkcie riaditeľa Stredoslovenského múzea. Podľa
bodu 11 písm. d) výpovedná doba pre zamestnávateľa aj zamestnanca je dva mesiace. Ak je daná
výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov je výpovedná doba je

tri mesiace.

8. Súd z materiálu na rokovaní 9. zasadnutia Zastupiteľstva Banskobystrického
samosprávneho kraja zo 23. 08. 2018 zistil, že bodom programu bol Návrh na odvolanie riaditeľa
Stredoslovenského múzea, so sídlom Námestie SNP v Banskej Bystrici, IČO: 35984953, pričom k

odvolaniu došlo v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 písm. h) zákona č. 302/2001 Z. z. ku dňu 31. 08. 2018.

9. Súd zo zápisnice z rokovania o ukončení pracovného pomeru so žalobcom
konanéhodňa31.12.2018vStredoslovenskommúzeuvBanskejBystricizistil,žeprítomníboli:žalobca,
Z.. T. D. - dočasne poverená výkonom funkcie riaditeľa, G. H. - personalistka, Ing. E. U.Ň. a Mgr. E.

Č. - vedúci oddelenia kultúry Banskobystrického samosprávneho kraja. Uvedené rokovania o ukončení
pracovného pomeru bolo zahájené o 09.00 h. Žalobcovi bola Z.. T. D. ponúknutá iná vhodná práca podľa
§63ods.2Zákonníkapráceatopracovnápozíciaetnograf/etnológ.Tátopožiadalažalobcuovyjadrenie.
Podstatné z tohto zápisu je, že žalobca ponúknutú prácu neprijal a poukázal na ňu, že nezodpovedá
jeho vzdelaniu ani praxi. Zároveň mu bola ponúknutá dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú

taktiež neprijal. O 09.45 h mu bolo predložené skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63
ods. 1 písm. b) bod 2 Zákonníka práce a zároveň sa konštatuje, že žalobca požiadal o predloženie
vyjadrenia Základnej organizácie SLOVES BB SK, ktoré mu bolo predložené. Opätovne poukázal na to,že nesúhlasí s predloženou výpoveďou a trvá na jeho navrhnutej ponuke ukončenia pracovného pomeru
dohodou zároveň aj s počtom mesiacov vyplatenia odstupného. Rokovanie bolo skončené o 11.00 h.

10. Súd z listu - Skončenie pracovného pomeru výpoveďou adresovaného žalovaným
žalobcovi zo dňa 31. 12. 2018 zistil, že je tu uvedené: „ dňom 01. júla 2011 ste boli uznesením
Banskobystrického samosprávneho kraja vymenovaný do funkcie riaditeľa Stredoslovenského múzea
v Banskej Bystrici. Následne zamestnávateľ Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici s vami
pracovnou zmluvou zo dňa 29. júna 2011 založil pracovný pomer podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce.

Uznesením zastupiteľstva BBSK č. 83/2018 z 23. 08. 2018 podpísaného dňa 24. 08. 2018 predsedom
Banskobystrickéhosamosprávnehokrajastekudňu31.08.2018boliodvolanýzfunkcieriaditeľa.Týmto
ste prestali spĺňať predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka
práce vám zamestnávateľ ponúkol inú, pre vás vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto
výkonu a to etnograf/etnológ, túto ste odmietli prijať.
Na základe vyššie uvedených skutočností a na základe skutočnosti, že zamestnávateľ nemá možnosť

vás zamestnávať v dohodnutom mieste výkonu práce ukončujeme s vami pracovný pomer výpoveďou
podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce.
Zároveň vám týmto oznamujeme, že výpoveď z pracovného pomeru bola v zmysle § 74 Zákonníka práce
prerokovaná so Základnou organizáciou odborového zväzu SLOVES pri Úrade Banskobystrického
samosprávneho kraja. Výpovedná doba je v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2011 tri mesiace

a začína plynúť prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovedi. Uplynutím
výpovednej doby sa končí váš pracovný pomer“. Podpísaná Z.. T. D., prevzal dňa 31. 12. 2018, zároveň
je tu rukou dopísané: „nesúhlasím, navrhujem dohodu podľa § 63 ods. 1 písm. d).

11. Súd z listu adresovaného právnym zástupcom žalobcu žalovanému zo dňa 23. 04.

2019 označeného ako „Vec: neplatné skončenie pracovného pomeru - výzva na prideľovanie práce
„ zistil, že bol splnomocnený žalobcom na zastupovanie v konaní o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru. Podľa listín, ktoré mu klient odovzdal zamestnávateľ dňa 31. 12. 2018 prostredníctvom
dočasnej riaditeľky T. D. mu ponúkol v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce pracovnú pozíciu etnograf/
etnológ. Tak, ako vyplýva zo zápisnice z rokovania o skončení pracovného pomeru žalobca namietal

ponúknutie pozície s tým, že táto nezodpovedá ani jeho praxi a preto ju odmietol. V zmysle judikatúry
vhodnosť ponúknutej práce treba posudzovať s ohľadom na § 55 ods. 5 Zákonníka práce a táto musí
zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, jeho schopnostiam a ak je to možné jeho kvalifikácii.
Zamestnávateľ by mal pri ponúknutí vhodnej práce postupovať tak, že by mu mal prioritne ponúknuť
takú prácu, ktorá najviac zodpovedá kvalifikácii zamestnanca. Až v prípade, že sa u zamestnávateľa

práca vyhovujúca kvalifikácii zamestnanca viac nenachádza zamestnávateľ si splní ponukovú povinnosť
aj ponukou práce, na ktorú sa nevyžaduje taká kvalifikácia, ktorou disponuje daný zamestnanec. Na
základe uvedených skutočností ste dňa 31. 12. 2018 doručili žalobcovi písomnú výpoveď, pričom
výpovednádobajetrimesiaceapracovnýpomerkončí31.03.2019.Pracovnápozícia,ktorústeklientovi
ponúkli nezodpovedá jeho vzdelaniu ani doterajšej praxi. Ponúka inej vhodnej práce a jej odmietnutie

zamestnancom je hmotnoprávnou podmienkou pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany
zamestnávateľa. Výpoveď, ktorú ste doručili klientovi považujú z uvedeného právneho dôvodu za
neplatnú a žiadajú ich o prideľovanie práce a pracovnú pozíciu zodpovedajúcu vzdelaniu a praxi klienta.

12. Súd zo zoznamu voľných pracovných miest zaslaného riaditeľom žalovaného

zistil, že v období od 31. 08. 2018 do 31. 03. 2019 bolo voľné miesto etnograf/etnológ na plný úväzok
a toto bolo voľné od 01. 01. 2012 do 31. 03. 2019 a miesto metodika na polovičný úväzok voľné od 01.
01. 2019 do 31. 03. 2019.

13. Súd z výplatnej pásky žalobcu za mesiac január roku 2019 zistil, že tento mal

náhradu mzdy vo výške 100% a to v sume 537,66 EUR. Zároveň mu bola v tom mesiaci preplatená
aj minuloročná dovolenka v sume 492,86 EUR. O obidve sumy ide v hrubom t. j. z týchto sa ešte
odpočítavajú zrážky.

14. Súd z Dohody o rozviazaní pracovného pomeru zistil, že dňa 31. 12. 2018 o 12.30

h bola podpísaná dohoda o rozviazaní pracovného pomeru medzi žalovaným a I. J.. Pracovný pomer
končí ku dňu 31. 12. 2018.

15. Súd z Organizačnej štruktúry žalovaného zistil, že jedným zo zamestnancov bolaaj funkcia etnograf/etnológ a tiež funkcia metodik.

16. Súd z Platovej inventúry k 01. 07. 2017 (v čase, keď ešte bol riaditeľom žalobca)

zistil, že pod kolónkou 17 je uvedený etnograf, týždenný pracovný čas 37,5 hodiny, mesačný tarifný plat
578,- EUR, platová trieda 9, platový stupeň 6.
Čo sa týka metodika je v kolónke č. 33, mesačný plat 597,50 EUR, platová trieda 9, platový stupeň 7.

17. Súd z Platovej inventúry k 31. 12. 2018 zistil, že funkcia etnograf nebola

obsadená. Funkcia metodik bola obsadená tak, že týždenný pracovný čas bol 18,75 hodiny, platová
trieda 8, platový stupeň 8.

18. Súd zo Záznamu zo zasadnutia Základného výboru základnej organizácie
odborového zväzu SLOVES pri Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 10. 12. 2018
zistil, že na základe doručenej žiadosti o prerokovanie výpovede E.. Z. L. bolo zvolané rokovanie

závodného výboru. V žiadosti sa uvádza, že uznesením zo dňa 24. 08. 2018 na návrh predsedu BBSK
bol riaditeľ E.. Z. L. odvolaný z funkcie. Súčasne sa v žiadosti uvádza, že mu bude ponúknuté iné
voľné miesto etnograf-etnológ. V prípade neprijatia tejto ponuky sa pracovný pomer E.. Z. L. končí
výpoveďou. Pri dĺžke a uplynutí výpovednej doby sa zamestnávateľ a zamestnanec L. budú riadiť
uzatvorenou zmluvou zo dňa 29. 06. 2011 s nástupom do zamestnania od 01. 07. 2011. Na základe

uvedeného základná organizácia toto prerokovala aj vzala na vedomie. Podpísané dňa 10. decembra
2018, pečiatka: Závodný výbor ZO OZ Ing. N. Y. a podpis.

19. Súd zo Žiadosti o prerokovanie zasielanej Ing. N. Y., predsedníčke zo
dňa 10. 12. 2018 súd zistil, že Z.. T. D. dočasne poverená výkonom funkcie riaditeľa požiadala v zmysle §

74 Zákonníka práce o prerokovanie výpovede na základe toho, že E.. Z. L. bol uznesením zastupiteľstva
BBSK č. 83/2018 zo dňa 23. 08. 2018 ku dňu 31. 08. 2018 odvolaný z funkcie riaditeľa. Bude mu
ponúknutá iná práce v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce a to etnograf/etnológ. V prípade
neprijatia tejto ponuky sa pracovný pomer skončí výpoveďou.

20. Súd z mailovej komunikácie svedka I. J. zistil, že on ako
odosielateľ písal Z.. T. D. dňa 29. novembra 2019 list, kde ju oslovil či si na neho nájde v ten deň čas o
10.30 h, nakoľko sa rozhodol odísť z múzea a rád by odišiel dohodou.
Z odpovede Ing. E. U. zaslanej I. J. mailom súd zistil, že je tu uvedené: „plne chápem, že máš svoje
dôvody. Dnes sa jej nedá stretnúť, mrzí ju to. Dohoda je vždy možná. T. mi povedala, že si sa rozhodol

ku dňu 31. 12. 2018 tak dúfam, že sa 14. 12. 2018 stretneme na kapustnici.“
Z ďalšieho mailu adresovaného Ing. E. U. súd zistil, že oslovila I. J., že „ dochádzku nemáš od septembra
2018 a potrebujeme, aby bola do decembra 2018 donesená (ak počítame s dobou ukončenia 31. 12.
2018), dovolenkový lístok vypíšeme u nás, zostatok nevyčerpanej dovolenky k dnešnému dňu máš
22 dní, december má 18 dní, zvyšné 4 dni sa ti preplatia v decembrovej výplate (ak si sa tak s T.

dohodol, že budeš čerpať celý december). Žiadosť o ukončenie pracovného pomeru písať nemusíš,
ukončenie dohodou si riešil s riaditeľkou osobne. Na základe jej pokynov my pripravíme dohodu o
ukončení pracovného pomeru na podpis pre obe strany. Daj mi len vedieť v decembri kedy sa zastavíš,
aby sme to mali pripravené. Pekný víkend.“
Z mailu zaslaného I. J. Ing. E. U. zo dňa 14. 12. 2018 súd zistil, že v tomto maily je uvedené: „ zasielam

adresu pre doručenie podpísanej dohody o ukončení pracovného pomeru k 31. 12. 2018. Moja účtovná
firma dostala odo mňa pokyn k prehláseniu k 01. 01. 2019 a dnes mi prišli papiere zo zdravotnej
poisťovne.“

21. Súd z listinného dôkazu žalovaného zistil, že v období od 31. 08. 2018 do 30. 06.

2019 bol uzatvorený pracovný pomer s D. H., nástup 01. 09. 2018 (zastupovanie počas materskej
dovolenky), G. I., nástup od 06. 09. 2018 (nástup po neprávoplatnom rozviazaní pracovného pomeru),
D.. D. Y. D., nástup od 01. 12. 2018 (zastupovanie počas materskej dovolenky), E.. D. E.Í., riaditeľ na
základe vymenovania, nástup od 01. 03. 2019, D.. J. O. - etnograf/etnológ od 01. 04. 2019, D.. D. D.,
metodik na polovičný pracovný úväzok, nástup 01. 04. 2019 a s G. U., upratovačkou, nástup 01. 06.

2019.

22. Súd z výsluchu svedka I. J. zistil, že pracoval u žalovaného akometodik, pričom mal na starosti koncept tiež spracúvania výstav a rôzne iné práce, ktoré mu boli
zadávané. Dňa 29. 11. 2018 zaslal vtedajšej riaditeľke pani D. a pani U., ktorá podľa neho bola vedúcou
personálneho a ekonomického úseku mail, kde teda im oznámil, že chce ukončiť pracovný pomer

dohodou. Taktiež sa vyjadril k tomu, že uvedenú dohodu by chcel ku koncu decembra a to aj z toho
dôvodu, že v čase, keď písal tieto maily tak nebol ukončený projekt, ktorý mu bol zadaný. Po osobných
rozhovoroch sa dohodli, že teda uvedenú dohodu o skončení pracovného pomeru skončia ku dňu 31.
12. 2018. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že čo sa týka podpísania samotnej dohody, toto chcel mať
skôr ako posledný deň v decembri, avšak nevie z akých dôvodov mu toto nebolo umožnené. Pracoval

na polovičný úväzok, okrem toho pracoval aj inde, prácu ukončil asi 06. 12. a potom už čerpal do konca
decembra dovolenku.

23. Súd z výsluchu Z.. T. D. zistil, že ona bola po tom, ako bol
žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa poverená riadením funkcie riaditeľa žalovaného. Čo sa týka
samotnej výpovede medzi žalobcom a žalovaným k tomuto sa rozhodli z toho dôvodu, že keď bol

odvolanýzjehofunkcie,nebolzaradenýnažiadnomkonkrétnomúseku.Žalobcovibolaponúknutápráca
etnograf/etnológ, ktorú by podľa nej mohol a bol schopný vykonávať. Žalobca uvedenú prácu odmietol.
Na základe týchto skutočností teda, keďže nemali pre neho inú prácu tak mu bola daná výpoveď. Okrem
toho poukázala aj na tú skutočnosť, že keď sa so žalobcom stretla tak tento sa prihováral za pána I.
J., aby mu pri odchode z práce neboli robené prekážky, pretože aj tento so žalovaným chcel skončiť

pracovný pomer.

24. Súd z ústneho vyjadrenia žalobcu zistil, že I. J. chceli predvolať
z toho dôvodu, že tento bol metodikom u žalovaného s tým, že on chcel rozviazať svoj pracovný pomeru
ku dňu 30. 11. 2018. Toto mu však nebolo umožnené a pracovný pomer skončil ku dňu 31. 12. 2018

a to dohodou. Na základe tohto poukazuje na to, že ku dňu skončenia pracovného pomeru s ním bolo
voľné pracovné miesto metodika u žalovaného. Čo sa týka jeho vzdelania, nie je síce vzdelaný v odbore
metodik, avšak vzhľadom na svoju prax takéto miesto by vedel vykonávať, pretože ho vykonával aj v
Regionálnom vzdelávacom centre v Martine a tiež v Múzeu SNP zavádzal rôzne programy, ktoré súviseli
s takouto činnosťou. Rozviazanie pracovného pomeru s ním bolo manipulatívne zo strany žalovaného,

nebolo mu ponúknuté voľné pracovné miesto metodika. Na základe týchto skutočností on považuje z
dôvodu, že žalobca mal voľné pracovné miesto, ktoré by on mohol vykonávať, predmetné skončenie
pracovného pomeru za neplatné.

25. Súd z písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcu zistil, že čo sa

týka námietky vo veci toho, že nemal splnomocnenie na zastupovanie žalobcu a že žalovaný nebol
žalobcom vyzvaný na prideľovanie práce poukázal na to, že bol splnomocnený na podanie žaloby a
zastupovanie v konaní o neplatnom skončení pracovného pomeru výpoveďou s nárokom na náhradu
mzdy. Uvedené zastupovanie v konaní nepochybne obsahuje aj právne úkony s tým súvisiace a teda
aj podanie výzvy a podobne. V konečnom dôsledku ustálená judikatúra v pracovných veciach za

oznámenie o tom, že trvá na ďalšom zamestnaní, považuje aj podanie žaloby o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru. Zároveň poukazuje na to, že žalovaný žalobcovi neponúkol pre neho vhodnú
prácu a to aj napriek tomu, že mal pracovné miesto metodik. Uvedené miesto neskôr bolo obsadené
s polovičným úväzkom a to osobou s vysokoškolských vzdelaním D.. D. D. od 01. 04. 2019. Keďže
došlo k rozviazaniu pracovného pomeru s pánom I. J., z tohto vyplýva, že ku dňu 31. 12. 2018 bolo

miesto metodika voľné. Žalovaný účelovo predlžoval skončenie pracovného pomeru s pánom J., pretože
dopredu vedel, že toto miesto bude voľné. Z organizačnej štruktúry nevyplýva, že miesto metodika je
miesto s polovičným pracovným úväzkom. Okrem vyššie uvedeného mal žalovaný pre naplnenie úväzku
aj voľné miesto historik umenia na polovičný úväzok. Pracovné miesto bolo vždy na celý úväzok a tak
bolo doteraz aj obsadzované. Od 01. 12. 2018 bolo obsadené len na polovičný úväzok. Poukazuje teda

tiež na to, že nakoľko žalovaný si v zmysle Zákonníka práce nesplnil svoju ponukovú povinnosť, hoci ku
dňu 31. 12. 2018 mal voľné pracovné miesto metodika, ktoré bolo podľa neho vhodné pre žalovaného
tak uvedené skončenie pracovného pomeru je neplatné.

26. Súd z písomných a ústnych vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného zistil, že

podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi, že trvá
na tom, aby ho naďalej zamestnával. Z vyššie citovaného ustanovenia teda vyplýva, že základným
predpokladom uplatnenia nároku z neplatného skončenia je oznámenie zamestnanca a zároveň je
potrebné neplatnosť skončenia pracovného pomeru uplatniť na súde žalobou. Zo strany žalobcu nebolinaplnené základné predpoklady na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a to z dôvodu
absencie prejavu vôle žalobcu oznámiť žalovanému vôľu byť naďalej zamestnávaný v doterajšom
pracovnom pomere. Je pravdou, že žalobca údajne prostredníctvom právneho zástupcu adresoval by

takúto písomnosť, avšak namietajú, že by z predmetnej písomnosti vyplynula vôľa resp. žiadosť žalobcu
na tom, že trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný. Taktiež poukazuje na to, že ide o nečinnosť resp.
platnosť písomnosti označenej ako „Neplatné skončenie pracovného pomeru -výzva na prideľovanie
práce“, ktoré zaslal jeho právny zástupca na základe plnomocenstva zo dňa 01. 04. 2019. V predmetnom
plnomocenstve nie je uvedené, že splnomocnil svojho právneho zástupcu na presne vecne vymedzený

okruh úkonov a to na podanie žaloby o určenie neplatnosti ako aj na zastupovanie v konaní.
Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že zo strany žalovaného mu nebola pred skončením pracovného
pomeru ponúknutá vhodná práca poukazujú na to, že jediné voľné miesto, ktorým žalovaný v čase
ukončenia pracovného pomeru disponoval bolo voľné pracovné miesto etnológ/etnograf. Na základe
tohto objektívne nebolo možné z ich strany ponúknuť žalobcovi iné voľné miesto. Keďže podľa § 63
ods. 2 Zákonníka práce je toto potrebné vykladať tak, že zamestnávateľ ak nemal možnosť ponúknuť

zamestnancovi inú vhodnú prácu je zamestnávateľ povinný zamestnancovi ponúknuť akékoľvek miesto,
ktoré je u neho k dispozícii v dobe dania výpovede. Záleží len na zamestnancovi či ponuku príjme,
alebo ju odmietne. Poukazujú aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo
261/2007 zo dňa 27. 11. 2008, podľa ktorého ak nemožno zamestnanca ďalej zamestnávať znamená,
že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca

ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné
miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve
prípadne jeho kvalifikácii. Rozhodnutie, či zamestnanec takúto ponuku využije je výlučne na ňom a ak
ju odmietne potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
Vo veci, kde sa žalobca domáha toho, že mu malo byť pracovné miesto ponúknuté manipulatívnym

a účelovým spôsobom a to z dôvodu, že žalobca odmietol podpísať ponúknutú dohodu o skončení
pracovného pomeru nesúhlasia a poukazujú na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 381/08
zo dňa 26. 11. 2008, podľa ktorého „nemožno považovať za nátlak konanie žalovaného, ktorým
žalobcu oboznámil, že v prípade, že nebude pracovný pomer skončený dohodou, pristúpi k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru. Takýto prejav žalovaného ani podľa odvolacieho súdu nemôže byť

považovaný za psychický nátlak, lebo ide o oznámenie o skončení pracovného pomeru legálnym
spôsobom za predpokladu splnenia podmienok uvedených v Zákonníku práce. V prípade opačného
stanoviska by vlastne každé prejednanie porušenia pracovnej disciplíny a s tým spojené skončenie
pracovného pomeru bolo možné považovať za psychický nátlak, čo by nebolo v súlade s tým,
že zákonodarca mienil upraviť ustanoveniami Zákonníka práce ako aj ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o neplatnosti právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch. Dohoda o skončení
pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom. Zo strany žalobcu išlo len o prijatie ponuky na
skončenie pracovného pomeru.
Vo veci uplatňovaného nároku na uhradenie sumy 2.281,27 EUR s týmto nesúhlasia, nakoľko toto nie je
žiadnym spôsobom ozrejmené akým právnym titulom si žalobca uplatňuje tento nárok a v takejto výške.

Žalobcovi zo strany žalovaného bola vyplácaná v zmysle § 142 ods. 3 náhrada mzdy v rozsahu 100%
od 01. 01. 2019 do 03. 02. 2019.
Zároveň čo sa týka poukazovania uplatňovaného nároku od 01. 04. 2019 súd na toto nebude
poukazovať, nakoľko keďže zamietol návrh o neplatnosť výpovede toto je bezpredmetné.
Vo veci možnosti zamestnať žalobcu na miesto metodik poukázali na to, že ku dňu výpovede, ktorá bola

daná žalobcovi nebolo toto miesto metodika u nich voľné, pretože k dohode o skončení pracovného
pomeru s pánom I. J. došlo 31. 12. 2018 a teda v deň dania výpovede toto pracovné miesto bolo
obsadené zamestnancom I. J.. Na základe tohto pracovné miesto metodika bolo voľné od 01. 01.
2019 t. j. nasledujúcim dňom po tom ako došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru s dotknutým
zamestnancom. Uvedené nie je sporné a je to potvrdené aj na základe vyjadrenia Sociálnej poisťovne.

Samotné okolnosti skončenia pracovného pomeru s pánom J. nemajú žiadnu právnu relevanciu sporu,
keďže voľné pracovné miesto bolo po jeho skončení až od 01. 01. 2019. Zo strany pána J. došlo k
rokovaniu s riaditeľkou Z.. T. D., ktorej pán J. výlučne oznámil záujem ukončiť pracovný pomer ku
dňu 31. 12. 2018, pričom išlo len o ústne oznámenie. K akceptácii návrhu na skončenie pracovného
pomeru vôbec nemuselo dôjsť, pričom k tomuto došlo 31. 12. 2018 po tom, ako dočasne poverená

riaditeľka rozhodla vo veci. Následne na to Banskobystrický samosprávny kraj ako zriaďovateľ jej v
ten istý deň t. j. 31. 12. 2018 udelil súhlas na takýto postup. Na toto poukazuje aj z toho dôvodu, že
pokiaľ by ich organizácia mala záujem o účelové a tendenčné konanie z ich strany, ktoré by mohlo byť
na ujmu žalobcu ako to tvrdí, žalovaný mohol konať tak, že návrh na skončenie pracovného pomerudohodou s pánom J.Í. by neakceptoval, čím by pracovné miesto s druhom práce metodik bolo i naďalej
obsadené a rovnako tak, ako v tomto prípade by nebolo a nemohlo byť predmetom ponukovej povinnosti
žalobcovi. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou k

31. 12. 2018 došlo na výslovné naliehanie dotknutého zamestnanca, ktorý to dôvodil tak ekonomickými
dôvodmi ako aj skončením pracovného pomeru žalobcu. Za stranu žalovaného osoba žalobcu nemala
na skončení pracovného pomeru s dotknutým zamestnancom absolútne vplyv len výlučne akceptovala
návrh na skončenie pracovného pomeru dohodu. Taktiež poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca
bol v priateľskom vzťahu s pánom I. J.. Rozsiahlo sa vyjadrujú taktiež k vhodnosti práce etnograf/

etnológ pre žalobcu a tiež k samotnému pôsobeniu žalobcu ako riaditeľa čo však, nakoľko nie je v
tomto prípade podstatné súd sa týmto nebude zaoberať. V rámci záverečnej reči poukázali teda na tie
skutočnosti, že podľa nich práca, ktorá bola žalobcovi v zmysle § 62 ods. 3 Zákonníka práce ponúknutá
na pozíciu etnograf/etnológ bola pre neho vhodná a tiež poukazujú na to, že oni si v plnom rozsahu splnili
svoje povinnosti dané pri výpovedi. Čo sa týka samotnej pozície metodika, ktorú vykonával pán I. J., k
tomuto poukazujú na to, že táto ku dňu výpovede, ktorá bola daná žalobcovi toto miesto nebolo voľné a

teda nemohli mu ho v deň doručenia výpovede ponúknuť. Okrem toho výpoveď doručovaná žalobcovi
predchádzala dohode o skončení pracovného pomeru s pánom J. a teda ani časove toto nebolo možné.
Žiadajú žalobu zamietnuť.

27. Podľa § 132 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie

označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.

28. Súd považuje za potrebné ozrejmiť skutočnosť, že za podstatné časti žaloby sa
považuje jednak žalobný nárok t. j. tá časť žaloby, kde žalobca riadne špecifikuje a konkretizuje čo

chce v rámci žaloby dosiahnuť a ako má súd rozhodnúť (petit) a žalobný dôvod, ktorý predstavuje
opísanie konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo porušenie
resp. ohrozenie práv žalobcu. Samotné sporové konanie je ovládané výlučne dispozičnou zásadou na
strane žalobcu. V zmysle § 132 ods. 1 C. s. p. žaloba musí obsahovať okrem iných skutočností, pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

Čo sa týka pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, táto časť predstavuje hlavný
základ žaloby, pretože žalobca má zrozumiteľne a určito opísať aké okolnosti ho viedli k podaniu žaloby
a zároveň, aby v rámci týchto skutkových okolností mohol súd posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku
subsumovaním pod tú ktorú hmotnoprávnu normu porušenia práva žalobcu. Žalobca musí uviesť také
skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu,

ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu po skutkovej stránke. Samotné neuvedenie právnej
kvalifikácie, pod ktorú je potrebné jednotlivé skutkové okolnosti podriadiť nie je vadou žaloby, avšak
súd musí jednoznačne vychádzať len z tých uvedených skutkových okolností, ktoré sa v predmetnom
žalobnom návrhu nachádzajú. Na základe vyššie uvedeného možno teda zhrnúť, že súd je viazaný tými
skutkovými okolnosťami, ktoré sú v žalobe žalobcom uvedené, pričom môže rozhodnúť aj na základe

iných skutkových okolností, ktoré pôvodne v žalobe neboli tvrdené, ale len za predpokladu, že došlo k
zmene žaloby v zmysle § 140 ods. 2 C. s. p.

29. Podľa § 139 C. s. p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

30. Podľa § 140 ods. 2 C. s. p. zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

31. Zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je predovšetkým možná
najmä zo strany žalobcu, pričom však v prípade vzájomnej žaloby by bola možná aj na strane

žalovaného. Ide o procesný dispozičný úkon, pričom nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku
oproti právnej úprave v O. s. p. výslovne uvádza čo je a čo nie je zmenou žaloby a zároveň aj
určuje dokedy je možné uvedenú žalobu zmeniť. V prípadoch, ak žalobca len rozširuje žalobný návrh,
napr. v časti zaplatenia, svoju zmenu žaloby odvodzuje už od tvrdeného skutkového stavu a výsledkov
doterajšieho dokazovania stačí uviesť len všeobecné náležitosti pri podaní v zmysle § 127 C. s. p. Z

hľadiskahmotnoprávnychúčinkovzmenenéhonávrhutietonastanúažoduplatneniazmenenéhonávrhu
na súde, teda nie od podania pôvodnej žaloby, ale až dňom podania návrhu na zmenu žaloby.
V zmysle § 140 ods. 2 C. s. p. zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe. V týchto prípadoch zmeny žaloby ide o nové skutočnosti, ktoré súrozhodné pre priznanie uplatneného nároku a tieto neboli v pôvodnej žalobe, pričom nedochádza k
zmene samotného žalobného petitu, ale napr. ako aj v našom prípade sa platnosť výpovede resp.
jej neplatnosť bude odvodzovať od iných skutkových okolností ako boli tvrdené v žalobe. Na základe

uvedeného teda ide o doplnenie skutočností zásadného charakteru, ktoré majú vplyv na subsumovanie
skutkového stavu pod tú ktorú hmotnoprávnu normu.
Na základe uvedeného za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci
požaduje rovnaké plnenie, tak následne robí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré
uviedol v žalobe (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdo V.19/2007). Zároveň súd v tejto súvislosti

poukazuje aj na rozhodnutie publikované v ZSP 30/2009, v zmysle ktorého ak žalobca v priebehu
konania vo svojom doplňujúcom podaní uvedie iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje žalobou
uplatnený nárok, hoci ide o rovnaké plnenie vyplývajúce z jednej zmluvy, nemožno takéto podanie
považovať za doplnenie v žalobe uvedených rozhodujúcich skutočností. Takýto procesný úkon je
potrebné považovať za zmenu žaloby, o ktorej musí súd rozhodnúť. Obdobne je toto riešené aj v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdo V. 21/2013.

32. Súd na vyššie uvedené skutočnosti v bodoch 28 a 31 poukazuje z toho dôvodu, že
žalobca sa vo svojej žalobe domáhal aj určenia, že výpoveď daná žalovaným zo dňa 31. 12. 2018
je neplatná z toho dôvodu, že mu bola zo strany žalovaného síce ponúknutá práca etnograf/etnológ,
avšak táto nebola z jeho strany prijatá, nakoľko ju považoval za nevhodnú prácu, na ktorú on nemal

kvalifikáciu. Keďže neplatnosti výpovede sa domáhal z dôvodu, že mu bola ponúknutá nevhodná práca,
pričom táto neplatnosť by mala nadväzovať na § 63 ods. 2 Zákonníka práce je táto skutková okolnosť
podstatnou pre posúdenie žaloby. Súd k tomuto musí okrajovo poukázať, že ak zamestnávateľ nemá pre
zamestnanca vhodné pracovné miesto, avšak ani žiadne iné pracovné miesto nemá, nejde o nesplnenie
si povinnosti v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, pretože ak by vhodnú prácu pre neho nemal,

nemusel by mu ju ponúknuť. Zároveň však súd poukazuje na to, že pre zamestnávateľa v rámci právnej
istoty je vždy lepšie zamestnancovi ponúknuť ak má nejaké voľné miesto, ak by aj nebolo vhodné, pri
skončení pracovného pomeru výpoveďou ako by mal riskovať žalobu, v rámci ktorej by sa zamestnanec
mohol domáhať neplatnosti výpovede z dôvodu, že mu zamestnávateľ neponúkol prácu.
Čo sa však týka tohto sporu súd poukazuje na to, že až neskoršími podaniami žalobca začal poukazovať

na neplatnosť výpovede z toho dôvodu, že žalovaný ako zamestnávateľ mal pre žalobcu iné vhodné
miesto a to miesto metodika. Prvýkrát o tomto voľnom pracovnom mieste poukázal žalobca na základe
písomnéhopodaniadoručenéhosúdudňa04.11.2019,kdeuvádza,žeI.J.samôževyjadriťkukončeniu
pracovného pomeru ku dňu 31. 12. 2018, pričom uvedené miesto bolo potom voľné po dobu plynutia
výpovednej lehoty.

Taktiež v ďalšom podaní doručenom súdu dňa 30. 01. 2020 žalobca poukazuje na to, že žalovaný mu
neponúkol pre neho vhodnú prácu napriek tomu, že mal voľné pracovné miesto metodik.
Na základe týchto skutočností súd poukazuje na to, že žalobca mal požiadať súd o pripustenie zmeny
žaloby spočívajúcej v zmene skutkových okolností v zmysle § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Keďže k predmetnej zmene žaloby nedošlo, súd nemohol o návrhu neplatnosti výpovede z takéhoto

skutkového dôvodu, že žalobcovi nebolo ponúknuté voľné pracovné miesto metodika rozhodnúť, keďže
toto nebolo predmetom žaloby.

33. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len Zákonník práce) ak osobitný
predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho

orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku
vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu,
pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení
alebo vymenovaní.

34. Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.

35. Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na

skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, ibavtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný
čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

36. Podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na
skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba

vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ
ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej
príprave na túto inú prácu.

37. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak

zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní

pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

38. Súd na základe vykonaného dokazovania v tej časti petitu, ktorou sa žalobca
domáhal neplatnosti výpovede zo dňa 31. 12. 2018 má za to, že v tejto časti je žaloba nedôvodná.
Tak, ako súd vyššie poukázal, žalobca sa domáhal neplatnosti predmetnej výpovede z dôvodu, že

mu bola síce ponúknutá práca na dohodnutom mieste, avšak jednalo sa o prácu etnograf/etnológ.
Na základe tej skutočnosti, že táto práca nebola pre neho vhodná si žalobca nesplnil svoju zákonnú
povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Tak, ako súd poukázal, žalobca v žalobe netvrdil, že
žalovaný mal iné vhodné pracovné miesta pre žalobcu. Súd poukazuje na to, že pri skončení pracovného
pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce je hmotnoprávnou podmienkou v

prípade, že zamestnávateľ má pre zamestnanca vhodné voľné pracovné miesto je ponuka takéhoto
pracovného miesta. Zároveň však súd poukazuje na to, že v prípade, ak zamestnávateľ nemá žiadne
voľné pracovné miesto, resp. ak má pracovné miesto, ktoré nie je pre zamestnanca vhodné, avšak
napriek tomu takéto voľné miesto zamestnancovi ponúkne a ten takúto prácu odmietne, nemôže byť
pre túto skutočnosť výpoveď neplatná. Na základe tohto súd má za to, že samotný žalobca v žalobe

zle formuloval skutočnosti a dôvody, na základe ktorých by predmetná výpoveď mala byť neplatná,
pretože táto by mohla byť neplatná v tom prípade, ak by žalobca v žalobe poukázal na tú skutočnosť, že
žalovaný okrem voľného pracovného miesta etnograf/etnológ, ktoré mu bolo ponúknuté mal aj iné pre
neho vhodné pracovné miesto a to, tak ako neskôr tvrdil, miesto metodika.
Zároveň však, čo sa týka tejto skutočnosti, keďže žalobca nežiadal zmenu žaloby, súd sa touto

skutočnosťou už nezaoberal.

39. Súd okrajovo k tomuto musí poukázať na to, že v prípade, ak by aj žalobca vo
svojom pôvodnom návrhu tvrdil, že výpoveď je neplatná z dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle §
63 ods. 2 Zákonníka práce a to neponúknutie mu vhodnej práce metodika súd má za to, že ani za tejto

podmienky by nebolo možné žalobe vyhovieť.
Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej
splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Z časového hľadiska
sa ponuka inej vhodnej práce musí uskutočniť ešte pred tým, ako dá zamestnávateľ zamestnancovi
výpoveď, čo v našom prípade bolo dňa 31. 12. 2018. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom

rozhodnutí z 20. 04. 2011 sp. zn. 4MCdo/5/2010 uvádza, že splnenie podmienok pre existenciu
ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa je potrebné posudzovať podľa stavu, ktorý je tu v čase
dania výpovede t. z., že je rozhodujúce či zamestnávateľ má v čase dania výpovede voľné pracovné
miesto, ktoré je pre zamestnanca vhodné. Voľným pracovným miestom je pracovné miesto, na ktorom
má zamestnávateľ v čase dania výpovede možnosť zamestnanca zamestnávať. Z dokazovania vyplýva,

že žalobca si prevzal výpoveď v dopoludňajších hodinách 31. 12. 2018, pričom k skončeniu pracovného
pomeru I. J., ktorý u žalovaného pracoval ako metodik došlo v popoludňajších hodinách 31. 12. 2018. Z
tohto vyplýva, že I. J. zanikol pracovný pomer ku dňu 31. 12. 2018 a až nasledujúcim dňom od 01. 01.
2019 toto miesto bolo voľné. Z tohto teda vyplýva, že samotný predpoklad voľného miesta ku dňu daniavýpovede v rámci pracovného miesta metodik nebolo voľné. Okrem toho súd musí poukázať na to, že
nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že I. J. mal skončiť pracovný pomer pôvodne k 30. 11. 2018 a to aj zo
samotnej výpovede I. J., ktorý ako svedok vypovedal dňa 03. 06. 2020 na pojednávaní, že bol si vedomý,

že má pracovný pomer skončiť k 31. 12. 2018 a to aj s poukazom na to, že mal ešte určitú prácu, ktorú
musel dokončiť a ktorú dokončil asi 06. 12. 2018. Z týchto dôvodov teda súd poukazuje na to, že keby
sa aj žalobca domáhal neplatnosti výpovede z dôvodu, že mu žalovaný neponúkol prácu vhodnú pre
neho na pozíciu metodik, súd by o dôvodnosti takejto skutočnosti nemohol rozhodnúť, že výpoveď by z
toho dôvodu nebola platná. Okrajovo taktiež súd poukazuje na to, že pokiaľ nebola podpísaná dohoda

o skončení pracovného pomeru s I. J. tak nemohol žalovaný mať za to, že je pracovné miesto metodika
od 01. 01. 2019 voľné, pretože tak žalobca ako aj žalovaný dohodu nemuseli podpísať a v tom prípade
by zrejme I. J. dal výpoveď, kde by potom bola daná výpovedná lehota a toto miesto by bolo voľné až
o ďalšie dva mesiace.
Čo sa týka poukázania na to, že došlo k manipulatívnemu a účelovému spôsobu ponúknutia pracovného
miesta a to z dôvodu, že žalobca odmietol podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru súd

sa stotožňuje s vyjadrením právnej zástupkyne žalovaného doručeného súdu dňa 27. 12. 2019, kde
poukazujú aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 381/08 zo dňa 26. 11.
2008, v zmysle ktorého nemožno považovať za nátlak konanie žalovaného, ktorým žalobcu oboznámil,
že v prípade, že nebude pracovný pomer skončený dohodou, pristúpi k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru. Takýto prejav žalovaného ani podľa odvolacieho súdu nemôže byť považovaný

za psychický nátlak, lebo ide o oznámenie o skončení pracovného pomeru legálnym spôsobom za
predpokladu splnenia podmienok uvedených v Zákonníku práce. V prípade opačného stanoviska by
každé prejednanie porušenia pracovnej disciplíny a s tým spojené skončenie pracovného pomeru bolo
možné považovať za psychický nátlak, čo by nebolo v súlade s tým čo zákonodarca mieni upraviť
ustanoveniami Zákonníka práce... Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym

úkonom. Zo strany žalobcu išlo len o prijatie ponuky na skončenie pracovného pomeru dohodou. S
uvedeným sa súd teda stotožňuje, že taktiež nemožno mať za zlé žalovanému, že odmietol uzatvoriť
dohodu o skončení pracovného pomeru a to v takom znení ako si to predstavoval žalobca.
Okrajovo súd poukazuje aj na to, že ak by aj žalobca v rámci konania žiadal pripustiť zmenu žalobného
petitu v časti zmeny skutkových okolností, že výpoveď je neplatná aj z toho dôvodu, že žalovaný

mal v čase, keď mu bola daná výpoveď voľné pracovné miesto metodika (čo ako súd už vyššie
poukázal nebola pravda, pretože pracovný pomer I. J. ešte 31. 12. 2018 trval) by musel z tohto dôvodu
žalobu tiež zamietnuť, pretože podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný

pomer skončiť. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetné ustanovenie nadväzuje na § 36 Zákonníka
práce, že k zániku práva, pretože sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch § 77.
Ak sa právo uplatnilo po uplynutí stanovenej lehoty súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník
nenamietne, preto by súd uvedenú skutočnosť nemohol posúdiť ako uplatnenú včas, pretože už uplynuli
dva mesiaca odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

40. Vo veci zamietnutia žaloby o náhradu mzdy od 01. 04. 2019 v sume 935,- EUR
mesačne a od 01. 01. 2020 v sume 1.028,- EUR mesačne aj s príslušenstvom súd zamietol z dôvodu,
že predmetný nárok je daný v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce za predpokladu, že by súd určil, že
išlo o neplatnú výpoveď. Keďže došlo k zamietnutiu petitu v časti 1. na základe tej skutočnosti nemohol

súd priznať žalobcovi náhradu mzdy po uplynutí výpovednej doby.

41. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné

podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

42. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

43. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie
peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu
sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových
cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k
nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a

iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných
predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež
nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

44. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba
práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej
vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola
dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda
za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného

zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

45. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého

štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 143 ods. 3 Zákonníka práce prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa
posudzujú ako výkon práce najviac v rozsahu prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom
období.

47. Súd v časti, v ktorej priznal žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 01. 01. 2019
do 31. 01. 2019 poukazuje na tú skutočnosť, že v tejto časti súd mal za to, že žaloba je dôvodná. Súd
poukazuje na to, že medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že počas výpovednej doby za mesiac
január 2019 bola žalobcovi vyplatená náhrada mzdy podľa predmetnej výplatnej pásky vo výške 537,66

EURvhrubom,pričomalezamesiacjanuármunáležalplatvsume1.030,50EUR.Nazákladetohtobolo
preukázané, že rozdiel medzi platom, ktorý žalobcovi náležal v sume 1.030,50 EUR a sumou náhrady
mzdy, ktorá mu bola vyplatená vo výške 537,66 EUR čo je suma 492,87 EUR. Súd poukazuje na tú
skutočnosť, že nebolo preukázané zo strany žalovaného z akého dôvodu by žalobca počas mesiaca
január 2019 nemal poberať mzdu, ale by mu mala prináležať len náhrada mzdy, ktorá mu bola aj

vyplatená. Zákon jednoznačne stanovuje podmienky za akých skutočností je možné vyplácať náhradu
mzdy, pričom zo strany žalovaného tieto skutočnosti súdu neboli žiadnym spôsobom preukázané, že
došlo k ich naplneniu a že by žalobca nemal nárok na mzdu, tak ako si ju uplatnil.

48. Čo sa týka tých námietok právnej zástupkyne žalovaného, že súd by mal žalobu

zamietnuť aj z toho dôvodu, že právny zástupca žalobcu nebol riadne splnomocnený na napísanie
listu zo dňa 23. 04. 2019 súd poukazuje na to, že uvedené skutočnosti sú bezpredmetné, pretože
žalobu zamietol aj z iných dôvodov, pričom v prípade, ak by tu tieto iné dôvody trvali súd poukazuje
na to, že žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu v zmysle splnomocnenia na všetky právne
úkony, ktoré sa týkali neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou s nárokom na náhradu

mzdy proti žalovanému Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici a to súd má za to, že tieto právne
úkony sa nemali týkať výlučne podania žaloby, pretože toto nevyplýva z daného plnomocenstva (č. l.
4), ale podľa súdu úkony, ktoré urobil právny zástupca žalobcu a to najmä podanie zo dňa 23. 04. 2019
adresované žalovanému, už z názvu vyplýva, že ide o neplatné skončenie pracovného pomeru a výzvu
na prideľovanie práce bol na takýto úkon splnomocnený. Zároveň samozrejme bol splnomocnený aj na

podanie žaloby.

49. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa

odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnenímpeňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

51. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je
o päťpercentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré súd priznal žalobcovi súd poukazuje na to,
že tieto boli priznané vo výške v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1195 Z. z. a od kedy má žalobca
nárok na zaplatenie týchto úrokov z omeškania súd poukazuje na to, že tieto mohli byť žalobcovi
priznané aj od skoršieho termínu a to od termínu, kedy mal mať výplatu za mesiac január 2019, t. j. od
februára roku 2019. Nakoľko si ich však žalobca uplatnil až od 01. 04. 2019 a súd je takýmto návrhom
viazaný, súd mu ich priznal až od toho dátumu.

53. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

54. Čo sa týka trov konania súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že o výške trov konania predovšetkým rozhodoval z
toho dôvodu, že v časti petitu 1., ktorým sa žalobca domáhal neplatnosti výpovede, v tejto súd žalobu
zamietol, pričom však čo sa týka náhrady mzdy od 01. 04. 2019 až do právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorú by mal žalovaný platiť žalobcovi mesačne táto časť petitu automaticky nadväzuje na to, či žalobca

je úspešný v časti uplatnenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Na základe tohto súd má za
to, že je potrebné spojiť predmetnú výrokú časť petitu 1. a 3., kde bol žalovaný v celom rozsahu úspešný,
nakoľko došlo k zamietnutiu žaloby. Zároveň však súd poukazuje na to, že v časti, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy za mesiac január 2019 bol úspešný v celom rozsahu, tak ako bol tento rozsah
pripustený v rámci sčasti späťvzatia návrhu. Na základe tej skutočnosti, že sčasti bol žalobca úspešný

a v časti aj žalovaný súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
§ 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 132 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 139 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 140 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 42 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 63 ods. 1 písm. d) bod 2 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 63 ods. 2 písm. a), B) zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 47 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z.

§ 118 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 134 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 143 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 517 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Z. z.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

§ 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej

predchádzalo.