Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/87/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810204325
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5810204325.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcov: 1/ T. M.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom R., C. XXX, 2/ V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R., C. XXX, obaja právne
zastúpení: JUDr. Jozef Polák, advokát, Dolný Kubín, Radlinského č. 1718, proti žalovanému: L.. G. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého
17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 1.386,37 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 491,91 Eur od 14.10.2010 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 615,79 Eur od 04.12.2013 do zaplatenia a s úrokom z

omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 278,67 Eur od 19.02.2015 do zaplatenia, všetko v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne doplatiť na účet tunajšieho súdu súdny
poplatok vo výške 621,50 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 14.09.2010 žiadali žalobcovia 1/ a 2/ uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
sumu 7.140,- Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne odo dňa doručenia žaloby do zaplatenia tvrdiac, že
žalovaný bez právneho dôvodu užíva ich pozemok evidovaný na LV č. XXXX k.ú. R. ako C-KN parcela č.
XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 357 m2 (ďalej len „pozemok“, resp. „sporný pozemok“). Náhradu
požadovali za užívanie pozemku za obdobie od 14.09.2008 do 14.09.2010 vychádzajúc z potvrdenia,
podľa ktorého sa priemerná cena nájmu na podnikateľské účely pohybuje v okrese H. vo výške 10 Eur/

m2/rok.

V priebehu konania súd na návrh žalobcov pripustil rozšírenie žaloby o zaplatenie náhrady v sume
7.140,- Eur za obdobie od 15.09.2010 do 15.09.2012 s úrokom z omeškania 8,75 % ročne odo dňa
doručenia rozšírenia návrhu do zaplatenia. Tiež súd pripustil rozšírenie žaloby o zaplatenie náhrady
v sume 3.227,67 Eur za obdobie od 05.02.2013 do 31.12.2013 s úrokom z omeškania 5,05 % ročne
odo dňa doručenia rozšírenia návrhu do zaplatenia, nakoľko výsledky dovtedajšieho konania mohli

byť aj podkladom o takto rozšírenej žalobe. Súd s poukazom na ust. § 95 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku ale nepripustil rozšírenie vo zvyšku o zaplatenie náhrady 3.912,33 Eur za obdobie od
01.01.2014 do 05.02.2015 s úrokom z omeškania 5,05 % ročne odo dňa doručenia rozšírenia návrhudo zaplatenia, lebo dokazovanie najmä znaleckým posudkom bolo vykonané len ohľadne obdobia rokov
2008 až 2013 a teda neexistoval v spise podklad pre konanie aj o náhrade za nasledujúce obdobie.

Žalovaný cestou právneho zástupcu vyjadril ochotu zaplatiť žalobcom náhradu za užívanie pozemku,
avšak v primeranej výške zodpovedajúcej danej lokalite.

Na základe zhodných vyjadrení účastníkov považoval súd za nesporný fakt, že žalovaný počas celého
žalovaného obdobia od 14.09.2008 do 15.09.2012 a od 05.02.2013 do 31.12.2013 bez právneho dôvodu

užíval sporný pozemok, ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia 1/ a 2/. Títo ho nadobudli
kúpnou zmluvou v roku 1996, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v roku 1997, no
v dôsledku pochybenia katastra došlo k tomu, že bol povolený aj vklad kúpnej zmluvy v roku 2005,
ktorou žalovaný odkúpil od inej osoby pozemok E-KN parcelu č. XXXX/XX, ktorého časťou bol aj sporný
pozemok. V dôsledku toho vznikla duplicita vlastníctva, čo bolo dôvodom pre vedenie súdneho konania
medzi účastníkmi pod sp. zn. 2C/227/2008, v ktorom bolo určené, že vlastníkmi sporného pozemku sú

žalobcovia 1/ a 2/. Medzičasom však na ňom žalovaný zriadil na základe stavebného povolenia zo dňa
17.08.2006 stavbu polyfunkčného objektu a následne aj vedľajšiu doplnkovú stavbu. Voči stavebnému
povoleniu a stavbe samotnej žalobcovia žiadne výhrady nemali, zrejme v tom čase nevediac, že je
situovaná na ich pozemku.

Sporným tak v konaní nebolo, že žalovaný má žalobcom ako vlastníkom sporného pozemku zaplatiť
náhradu za jeho užívanie lebo na užívanie nemá právny dôvod ale to, aká má byť výška náhrady.

Nárok žalobcov voči žalobcovi je totiž čo do základu daný, nakoľko žalovaný si neoprávnene (teda
bez právneho dôvodu) prisvojoval v žalovanom období úžitkovú hodnotu sporného pozemku. Síce sa

tým jeho majetkový stav fakticky nijako nezväčšil, zároveň sa ale ani nezmenšil ako by sa mal, ak by
si úžitkovú hodnotu pozemku prisvojoval oprávnene - na základe určitého právneho dôvodu (napr. na
základe nájomnej zmluvy). Znamená to, že žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. V
tomto smere judikatúra (viď R 25/1986) dospela k záveru, že bezdôvodné obohatenie vzniká nielen tak,
že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty ale aj tak, že sa jeho doterajší

majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo ak by obohatený plnil svoje povinnosti. O bezdôvodné
obohatenie ide preto aj v prípade užívania pozemkov bez právneho titulu (viď napríklad rozsudok NS
SR sp. zn. 3Cdo/298/2006, publikovaný v periodiku Zo súdnej praxe pod č. 62/2007).

Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v takomto prípade určuje, že majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie. Podľa § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom
podľa § 456 Občianskeho zákonníka prvej vety sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo

vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Majetkový prospech žalovaného spočíval v neoprávnenom si prisvojovaní úžitkovej hodnoty sporného
pozemku. Žalovaný vzhľadom na povahu prijatého plnenia ho nemôže vrátiť „in natura“ a je preto podľa
§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný vydať bezdôvodné obohatenie formou peňažnej náhrady.

Pretože účelom inštitútu bezdôvodného obohatenia je odčerpať prostriedky toho, kto sa bezdôvodne
obohatilnaúkoriného,jepotrebnévýškupeňažnejnáhradyzaneoprávnenéužívaniecudziehopozemku
odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka,
ktorú by za obvyklých okolností musel bezdôvodne sa obohacujúci vynaložiť v danom mieste a čase za
porovnateľné užívanie veci, inými slovami táto čiastka predstavuje tzv. trhové nájomné.

Súdu boli oboma sporovými stranami predložené viaceré listinné dôkazy o tom, aká je cena pozemkov
v danej lokalite, v akom cenovom rozpätí sa pohybuje a aká je hodnota nájomného.

Konkrétne, žalobcovia k žalobe priložili potvrdenie L.. H. W. (vykonávajúcej poradenstvo a služby v

oblasti nehnuteľností), podľa ktorého sa ročné nájomné stavebného pozemku na podnikateľské účely
v okrese H. pohybuje v rozmedzí 5 až 15 Eur/m2 s tým, že konkrétna výška nájomného je ovplyvnená
hlavne lokalitou, v ktorej sa pozemok nachádza.Vyjadrenie realitnej spoločnosti P., s.r.o., zo dňa 11.01.2011 uvádza, že odhadovaná trhová cena
pozemku v k.ú. R., na ktorom je predpoklad výstavby nehnuteľnosti sa pohybuje od 35 Eur do 50 Eur/m2
s tým, že je potrebné vychádzať z veľkosti výmery, tvaru, terénu pozemku, z jeho umiestnenia vzhľadom

na územný plán obce, prístupu a dostupnosti inžinierskych sietí.

Vo vzťahu k týmto žalobcami predloženým dôkazom je potrebné uviesť, že sa jedná o všeobecné
vyjadrenia, ktoré sú hrubým odhadom či už nájomného alebo ceny pozemku v k.ú. R.. Vyplýva to z ich
textu, kde podľa prvého vyjadrenia je nájom ovplyvnený hlavne lokalitou a najmä z vyjadrenia realitnej

spoločnosti je evidentné, že na hodnotu konkrétneho pozemku majú vplyv rozličné faktory, ktoré vplývajú
najehotrhovúcenu.Pretoajuvedenérozpätiejepodľanázorusúdupotrebnépovažovaťzaorientačnéa
nie ako interval, v ktorom v súlade s trhovými zákonitosťami možno s istotou zrealizovať predaj každého
pozemku v k.ú. R. bez ohľadu na jeho špecifiká.

Vtomtokontextepotomsúdhodnotíajďalšídôkaz-výstupzcenovejmapyNárodnejasociácierealitných

spoločností, podľa ktorého bola priemerná cena stavebného pozemku v k.ú. R. na prelome rokov 2010
a 2011 na úrovni 41 Eur/m2. Tento podklad má síce vyššiu výpovednú hodnotu, nakoľko je s najväčšou
pravdepodobnosťou odrazom zrealizovaných obchodov s pozemkami v k.ú. R., no môže podľa názoru
súduslúžiťibaakovodítkoprepotenciálnychpredávajúcichčikupujúcichprizamýšľanompredajičikúpe
pozemku v danej lokalite a nie ako akési smerné číslo vyjadrujúce hodnotu každého pozemku v tom

istom katastrálnom území. Vyjadruje totiž len to, že sa bližšie nešpecifikované pozemky zobchodovali
za danú priemernú cenu.

Takisto kúpne zmluvy (č.l. 199 až 306 spisu) z rokov 2007 až 2013, ktoré na návrh žalobcov súd
vyžiadal z katastra za účelom, aby ich znalec použil ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku

porovnávacou metódou sú len dokreslením toho, že sa konkrétne pozemky (resp. spoluvlastnícke
podiely k nim) so svojimi bližšie nezistenými špecifikami predali za cenu v rozmedzí od 26,55 Eur/m2 (č.l.
201 spisu) do 46,98 Eur/m2 (č.l. 281 spisu). Súd sa tu úplne stotožňuje s vyjadrením znalca L.. W., ktorý
na pojednávaní veľmi trefne uviedol, že ak niekto v prípade lukratívneho pozemku je ochotný zaň zaplatiť
trebárs 200 Eur/m2, nemožno tým povedať, že to vyjadruje trhovú cenu pozemkov v danej lokalite.

Žalobcovia ďalej predložili návrh (bez podpisov zmluvných strán) nájomnej zmluvy medzi S. lesmi H.
a L.. W. ako nájomcom, v ktorom sa ako predmet nájmu uvádza pozemok o výmere 50 m2 v k.ú. R.
pod stánkom s rýchlym občerstvením a nájomné vo výške 7,15 Eur m2/rok. Je zrejmé už zo samej
skutočnosti, že predmetom nájmu bol pozemok pod stánkom s rýchlym občerstvením, ktorý sa vzhľadom

na potrebu rýchloobrátkovosti predávaného sortimentu spravidla takmer vždy nachádza na mieste s
možnosťou veľkej koncentrácie ľudí, že takýto pozemok nemožno jednoducho porovnávať so sporným
pozemkom na hranici intravilánu. Odhliadnuc od faktu, že sporný pozemok nemá priamy prístup k
verejnej komunikácii ani možnosť priameho napojenia na inžinierske siete z „verejného“ pozemku, čo
je naopak v podstate nepredstaviteľné pre fungovanie stánku s rýchlym občerstvením. Zjednodušene

povedané, nemožno porovnávať neporovnateľné.

Súdu boli okrem týchto dôkazov vo vzťahu k stanoveniu adekvátnej hodnoty nájmu predložené aj rôzne
znalecké posudky.

V znaleckom posudku č. 76/2007 znalec L.. U. N. stanovil ku dňu 28.11.2007 cenu hodnoteného
pozemku v k.ú. R. metódou polohovej diferenciácie na sumu 7,40 Eur/m2 (223 Sk/m2) a metódou
porovnávacou na sumu 19,25 Eur/m2 (580 Sk/m2). Je ale treba zdôrazniť, že išlo o pozemok
sprístupnený spevnenou cestou, z ktorej sú dostupné inžinierske siete (voda, elektrina, plyn).

Znalec L.. M. R. zasa v znaleckom posudku č. 198/2013 stanovil ku dňu 04.07.2013 cenu hodnoteného
pozemku pod rodinným domom v k.ú. R. na sumu 14,68 Eur/m2, pričom aj z tohto posudku je zistiteľné,
že išlo o pozemok prístupný z obecnej asfaltovej komunikácie s možnosťou napojenia sa na v podstate
všetky potrebné inžinierske siete (voda, elektrina, kanalizácia, plyn).

Tieto znalecké posudky teda majú nepomerne vyššiu výpovednú hodnotu v porovnaní s prv uvedenými
podkladmi, lebo presne metodologicky zohľadňujúc konkrétne kritériá stanovujú hodnotu toho-ktorého
pozemku v k.ú. R. a hodnota ani jedného z nich neprekročila sumu 20 Eur/m2 s tým, že sa pritom jednaloo pozemky s nepomerne lepšou infraštruktúrou akou by mohol disponovať (nebyť prispenia žalovaného)
sporný pozemok.

Napokon znalecký posudok L.. A. zo dňa 19.02.2011, ktorý ohodnocoval konkrétne sporný pozemok
stanovuje hodnotu jeho nájmu pre rok 2011 na sumu 0,552 Eur/m2/ročne vychádzajúc zo všeobecnej
hodnoty sporného pozemku 6,43 Eur/m2.

Vzhľadom na tieto dôkazy súd potom za účelom ustálenia hodnoty sporného pozemku nariadil znalecké

dokazovanie znalcom L.. I. W. z odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností. Zaujatosť menovaného
znalca žalobcovia namietali, o tejto otázke však súd rozhodol uznesením zo dňa 07.02.2013 č.k.
8C/87/2010-152 tak, že znalec nie je vylúčený zo znaleckého dokazovania vo veci. V dôsledku toho
teda nemá žiadnu relevanciu námietka žalobcov, že znalec vypracoval posudok ešte pred rozhodnutím
o nimi vznesenej námietke zaujatosti, lebo posudok by bol nepoužiteľným iba v tom prípade, ak by súd
znalca zo znaleckého dokazovania vylúčil.

Znalec L.. W. v znaleckom posudku č. 61/2013 stanovil metódou polohovej diferenciácie hodnotu
spornéhopozemku(ovýmere357m2)aodnejsaodvíjajúcuvýškunájmuzajednotlivérokynasledovne:
- rok 2008 hodnota pozemku 4,16 Eur/m2, nájom 0,366 Eur/m2/rok,
- rok 2009 hodnota pozemku 4,30 Eur/m2, nájom 0,292 Eur/m2/rok,

- rok 2010 hodnota pozemku 6,20 Eur/m2, nájom 0,409 Eur/m2/rok,
- rok 2011 hodnota pozemku 6,43 Eur/m2, nájom 0,435 Eur/m2/rok,
- rok 2012 hodnota pozemku 6,65 Eur/m2, nájom 0,433 Eur/m2/rok,
- rok 2013 hodnota pozemku 6,88 Eur/m2, nájom 0,433 Eur/m2/rok.

Žalovaný závery znalca akceptoval.

Nakoľko voči znaleckému posudku mali žalobcovia výhrady, na pojednávaní bol znalec vypočutý, pričom
zrozumiteľným spôsobom a presvedčivo dal podľa názoru súdu odpoveď žalobcom na všetky ich
námietky voči znaleckým zisteniam. Súd sa v podstate v plnom rozsahu vzhľadom na všetky ostatné

vykonané dôkazy stotožňuje so závermi znalca, lebo stačí poukázať na znalecký posudok znalca L.. A.,
od ktorého výsledkov sa výsledky znalca L.. W. odchyľujú iba nepatrnou mierou. Je to podľa názoru súdu
spôsobené ale len istou dávkou vždy v rámci znaleckého dokazovania prítomného subjektivizmu, lebo
každý znalec má iné skúsenosti a iný rozsah vedomostí, čo ale správnosť znaleckých záverov nijako
nespochybňuje.

Aby však bolo naplnené právo účastníkov na riadne odôvodnenie rozsudku, súd k jednotlivým
námietkam žalobcov uvádza:

Znalec zodpovedal na všetky otázky, ktoré po usmernení súdu na základe dostupných podkladov

zodpovedať mohol, pričom to, že nezodpovedal niektoré otázky nemá žiaden vplyv ani súvis s
odpoveďou na otázky v konaní najpodstatnejšie, ktoré tak v posudku ako aj na pojednávaní dostatočne
vysvetlil. Žiadny z účastníkov totiž ani následne predmetom konania neurobil zriadenie vecného
bremena stavby či prechodu.

Pokiaľ ide o to, že znalec postupoval v rozpore s metodikou výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností
Žilinskej univerzity, súdu obsah tohto dokumentu nie je známy, preto stanovisko k tomu nevie zaujať,
keď z konania nevyplynulo o aký dokument a s akou záväznosťou pre znalca by sa malo jednať.

Ďalej znalec L.. W. na pojednávaní potvrdil, že na ohliadku predmetu sporu žalobcov nepredvolal. Súd tu

však musí uviesť, že znalcovi nezadal úlohu vykonať ohliadku a už vôbec nie za prítomnosti účastníkov.
Znalec mal zodpovedať určité otázky, tie najhlavnejšie zodpovedal a to akým spôsobom pri tom bude
postupovať bolo plne v jeho kompetencii, lebo súd (pokiaľ by nešlo o špecifickú situáciu) nemal v tomto
prípade dôvod znalca usmerňovať ako má pri znaleckom posudku postupovať a aké podklady či zistenia
si má za tým účelom obstarať. Tu sa ešte núka poznámka, že súdu nie je zrejmé, aký praktický význam

by mala účasť žalobcov na ohliadke, lebo znalec bol nepochybne aj sám bez pomoci žalobcov schopný
vizuálne zistiť, že na spornom pozemku je zriadená stavba polyfunkčného objektu a drevená zrubová
chatka s murovanou garážou, pričom tieto skutočnosti v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku zohľadnil a správne určil koeficient intenzity využitia územia kv na hodnotu1,0 (rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými
priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením).

Rovnakoanisúdnepovažovalzapotrebnévykonaťohliadkuspornéhopozemku,ktorúžiadaližalobcovia
nariadiť spochybňujúc zistenia znalca, že na pozemok nie je možný prístup a napojenie inžinierskych
sietí. Súd tento dôkaz nevykonal, lebo ani sami žalobcovia neuviedli ako inak by na sporný pozemok
mohol viesť prístup či inžinierske siete než cez susediaci pozemok žalovaného. Z katastrálnej mapy
je totiž zrejmé, že sa jedná o pozemok susediaci s inými pozemkami žalovaného a nemá priamy

prístup k verejnej komunikácii, čo rovnako konštatoval aj znalec L.. W. súčasne uvádzajúc, že vedenie
inžinierskychsietíjemožnélencezpozemkyinýchvlastníkov.Tojepodľanázorusúdunespochybniteľný
fakt, na ktorom by sa nič nezmenilo tým, že by súd „vyrábajúc“ ďalšie trovy konania videl miesto samé.

Ďalej znalec vysvetlil, že síce existencia stavieb na pozemku má vplyv na jeho hodnotu ale je to len
jeden z faktorov. Podľa názoru súdu však z logického hľadiska ani nemôže ísť na vrub žalovanému,

ktorý bez akýchkoľvek námietok žalobcov postavil stavby na spornom pozemku tá skutočnosť, že sa tým
zvýšila hodnota sporného pozemku. Lebo pokiaľ sa aj žalobcovia svojou pasivitou, či nevedomosťou
pričinili o aktuálnu situáciu existencie stavieb žalovaného na ich pozemku, nemôžu predsa z toho
ťažiť tým, že by znalec mal v dôsledku zástavby sporného pozemku zvyšovať príslušný koeficient,
ktorý by potom vzhľadom na vzorec výpočtu logicky zvýšil aj výšku nájmu. Takéto uvažovanie je

podľa názoru súdu nielen proti logike ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Znalec by takto mohol
postupovať len ak by osoba vlastníka pozemku a stavieb na ňom zriadených bola totožná. Povedané
aj inak, zohľadnenie zhodnotenia pozemku v dôsledku jeho zástavby žalovaným by zakladalo naopak
bezdôvodné obohatenie sa žalobcov.

Nie je dôvodnou ani výhrada žalobcov, že znalec hodnotil sporný pozemok ako trvalý trávny porast. Je
pravdou, že znalec ako druh pozemku v znaleckom posudku uviedol trvalý trávny porast, no ako trvalý
trávny porast je sporný pozemok skutočne evidovaný v katastri nehnuteľností a preto inak znalec sporný
pozemok označiť ani nemohol. Pritom pozornému čitateľovi znaleckého posudku nemôže uniknúť
skutočnosť, že znalec sporný pozemok ako trvalý trávny porast nehodnotil, keď východiskovú hodnotu

určil správne podľa časti E.3.1.1 prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a príslušnej tabuľky (premenná v
rovnici označená ako VH MJ) a nie podľa časti E.3.1.2 prílohy č. 3 cit. vyhlášky, kedy by východisková
hodnota bola výrazne nižšia.

Čo sa týka toho, že znalec v posudku nie celkom presne uviedol polohu pozemku (v blízkosti miestneho

kostola, pričom umiestnenie hodnotil ako okrajové), tak na pojednávaní uviedol, že toto označil v
podstate ako orientačný bod v rámci územia obce R.. Je však faktom vyplývajúcim z katastrálnej mapy,
rovnako ako aj z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou tak posudku znalca L.. W. ako aj L.. A., že sporný
pozemok sa nachádza na okraji obce a nie v jej centre. Preto konštatovanie znalca o okrajovej polohe
sporného pozemku je správne.

Knámietkežalobcovohľadneznalcompoužitejmetódypolohovejdiferenciáciejetrebadaťdopozornosti
prílohu 3 písm. B vyhlášky č. 492/2004 Z.z., podľa ktorej je voľba vhodnej metódy ponechaná na znalca
a L.. W. riadne v úvode na strane 3 znaleckého posudku zdôvodnil, že metódu porovnávaciu nepoužil z
dôvodu nedostatku podkladov relevantných pre danú lokalitu a typ pozemku.

Súd v tomto smere kvôli konfrontácii znaleckých výsledkov aj inou metódou následne vyžiadal z katastra
nehnuteľností žalobcami označené kúpne zmluvy z rokov 2007 až 2013, ktoré už boli vyššie spomínané
(č.l. 199 až 306 spisu). Znalec vo vzťahu k týmto podkladom oznámil, že nie sú dostatočne relevantným
podkladom pre danú lokalitu a typ pozemku pre použitie porovnávacej metódy, lebo v niektorých

zmluvách prevádzané E-KN parcely (resp. podiely k nim) nemožno presne identifikovať z hľadiska ich
polohovéhourčeniaafyzickejcharakteristiky,pričomtietovstupnéúdajesúnevyhnutnéajpripozemkoch
v ostatných zmluvách. To z dôvodu, že pri porovnateľných pozemkoch je potrebné v posudku uviesť
popisne ich hlavné charakteristiky vo väzbe na faktory porovnávania s tým, že porovnateľné pozemky
sú také, ktoré sa vzhľadom na cenu ovplyvňujúce okolnosti vo veľkej miere zhodujú s posudzovaným

pozemkom.

Súd potom vzhľadom na stanovisko znalca o nedostatočnosti predložených podkladov, fakt, že výber
najvhodnejšej metódy je podľa vyhlášky ponechaný na úvahu znalca a skutočnosť, že žalobcovianepredložili ani neoznačili žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by umožnili znalcovi použiť metódu porovnávaciu,
upustil od ďalšieho znaleckého dokazovania v tomto smere. Rovnako tak vzhľadom na dostatok
ostatných podkladov v spise a správnosť znaleckého posudku znalca L.. W. súd nepovažoval

za potrebné preverovať tento znalecký posudok kontrolným posudkom. Treba si totiž uvedomiť,
že už aj samotné pomenovanie znaleckého odboru zahŕňajúceho túto problematiku znie odhad
hodnoty nehnuteľností. To znamená, že v rámci znaleckého skúmania ide vždy o objektivizáciu
ceny nehnuteľnosti vzhľadom na všetky relevantné faktory, ktorá je cenou najbližšou cene trhovej.
Túto vyhláška č. 492/2004 Z.z. označuje všeobecnou hodnotou a definuje ju v § 2 písm. g) ako

výslednú objektivizovanú hodnotu majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny
hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu
v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Preto aj znalecký posudok znalca L.. W. súd považoval iba za jeden (aj keď najpodstatnejší) z podkladov

prestanovenienáhradyprežalobcovodvíjajúcejsaodtrhovéhonájomného.Tozdôvodu,ževprípadoch
ako v súdenej veci ust. § 136 Občianskeho súdneho poriadku dovoľuje súdu výšku nároku určiť podľa
svojej úvahy. Úvaha samozrejme nemôže byť iba ľubovôľou a nemôže vybočovať z rámca vykonaných
dôkazov, naopak, musí sa opierať o relevantné skutočnosti, v ktorých má konkrétna výška nároku svoj
odraz.

Prihliadajúc tak na vykonané dokazovanie a jeho zhodnotenie, ktoré bolo už prv uvedené, rešpektujúc
súčasnezásadyuvedenévpredchádzajúcomodseku,súdvýškunáhradyprežalobcovurčilvychádzajúc
zo znaleckého posudku znalca L.. W., ktorého závery korigoval vo väzbe na ostatné relevantné dôkazy.
Ohľadne sporného pozemku znalcom zistené hodnoty súd zvýšil na dvojnásobok, čo podľa súdu

zodpovedá maximálnej možnej trhovej hodnote sporného pozemku a od nej sa odvíjajúcej hodnote
nájmu, lebo aj znalec v rámci svojho posudku približne na tejto úrovni určil hodnotu pozemkov v okruhu
do 500 metrov, ktoré však na rozdiel od sporného pozemku majú priamy prístup a možnosť napojenia
na inžinierske siete z verejnej komunikácie. Takto upravené hodnoty zohľadňujú aj výsledky žalobcami
predložených posudkov znalcov L.. N. a L.. R., rovnako ako sa podľa názoru súdu v nich odrážajú aj

ceny vyplývajúce z ostatných vykonaných dôkazov (predložené kúpne zmluvy, nájomná zmluva i odhady
realitných spoločností). Tým samozrejme súd nijako nespochybňuje metodologickú správnosť posudku
znalca L.. W., lebo ako už bolo uvedené, vo všeobecnosti je znalecký posudok „len“ pomerne presným
odhadom hodnoty a treba jeho výsledok chápať v širších súvislostiach prihliadajúc na všetky relevantné
skutočnosti.

Súd tak žalobcom priznal náhradu nasledovne: za obdobie od 14.09.2008 do 31.12.2008 vo výške 77,82
Eur (ročná náhrada 261,32 Eur : 366 dní x 109 dní). Za rok 2009 vo výške 208,48 Eur. Za rok 2010 vo
výške 292,02 Eur. Za rok 2011 vo výške 310,60 Eur. Za obdobie od 01.01.2012 do 15.09.2012 vo výške
218,78 Eur (ročná náhrada 309,16 Eur : 366 dní x 259 dní). Za obdobie od 06.02.2013 do 31.12.2013

vo výške 278,67 Eur (ročná náhrada 309,16 : 365 dní x 329 dní). Súd nepriznal náhradu za deň
05.02.2013 z dôvodu jej premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalovaný cestou právneho zástupcu dôvodne vzniesol námietku premlčania,
nakoľko podanie, ktorého predmetom bolo rozšírenie žalovaného nároku o zaplatenie náhrady aj za
deň 05.02.2013 bolo súdu doručené dňa 06.02.2015 už po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej

doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá začala plynúť dňa 05.02.2013. Celkovo tak
súd priznal žalobcom náhradu vo výške 1.386,37 Eur, ktorú uložil žalovanému zaplatiť žalobcom 1/ a
2/ spoločne a nerozdielne z dôvodu analogickej aplikácie ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne. Vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
(ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. §
10c uvedeného nariadenia, resp. § 3 cit. nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 ohľadne úrokov

omeškania z náhrady za obdobie od 05.02.2013 do 31.12.2013. Prechodné ustanovenie § 10c cit.
nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.Záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.09.2008 až 15.09.2012 vznikol do
31.01.2013, preto výška úrokov z omeškania sa riadi vtedajšou úpravou. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania so zaplatením náhrady za obdobie
od 14.09.2008 do 14.09.2010 v celkovej výške 491,91 Eur (77,82 Eur + 208,48 Eur + 205,61 Eur
ako alikvotna časť pripadajúca na obdobie 01.01.2010 až 14.09.2010) sa žalovaný dostal podľa § 563
Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku dňom nasledujúcim

pod dni, kedy mu bol doručený žalobný návrh, nakoľko čas plnenia nebol určený právnym predpisom,
rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Žalovaný prevzal opis žaloby dňa 13.10.2010 a teda od
nasledujúceho dňa 14.10.2010 majú žalobcovia 1/ a 2/ nárok na úrok z omeškania vo výške k tomu dňu
platnej, t.j. vo výške 9 % ročne zo sumy 491,91 Eur od 14.10.2010 do zaplatenia.

Náhrada v sume 615,79 Eur (86,41 Eur ako časť pripadajúca na obdobie od 15.09.2010 do 31.12.2010

+ 310,60 Eur + 218,78 Eur) za ďalšie obdobie od 15.09.2010 do 15.09.2012 bola žalobcami uplatnená
podaním, ktoré žalovaný cestou právneho zástupcu prevzal dňa 03.12.2013. Preto žalobcovia majú
nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 615,79 Eur od 04.12.2013 do zaplatenia.

Čo sa týka náhrady za obdobie od 06.02.2013 až 31.12.2013 vo výške 278,67 Eur, nárok na ňu vznikol

žalobcom po 01.02.2013, kedy podľa § 3 cit. nariadenia platí, že výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podanie, ktorým žalobcovia uplatnili náhradu za toto obdobie
žalovaný cestou právneho zástupcu prevzal dňa 18.02.2015. Žalobcovia tak majú nárok na úrok z
omeškania vo výške platnej ku dňu 19.02.2015, t.j. 5,05 % ročne zo sumy 278,67 Eur od 19.02.2015

do zaplatenia.

Nakoľko žalobcovia zaplatili súdny poplatok vo výške 428 Eur iba za pôvodnú žalobu a po opakovanom
rozšírení žaloby bola predmetom konania suma 17.507,67 Eur, z ktorej predstavuje súdny poplatok
1.049,50 Eur, súd im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne doplatiť súdny poplatok vo výške 621,50

Eur podľa § 2 ods. 1 písm. a), ods. 3, § 5 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 1, ods. 11, § 8 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a Položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou
cit. zákona.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko je potrebné

najskôr zúčtovať znalečné za znalecký posudok so zálohou zloženou žalobcami.

Záverom súd poznamenáva, čo už uviedol aj na pojednávaní dňa 11.03.2015, že podľa § 14 ods. 3
a § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku neprihliadal na námietku zaujatosti zákonného sudcu
vznesenú právnym zástupcom žalobcov, lebo sa týkala len procesného postupu sudcu v konaní bez

toho, že by boli formulované konkrétne okolnosti tvrdenej zaujatosti subsumovateľné pod ust. § 14 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.