Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. júl 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209282
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8114209282.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov X. B. V., G.. X.X.XXXX,

K. I. XXX, XXX XX I., U. A., X. Z. V., G.. XX.X.XXXX, K. I. XXX, XXX XX I., U. A., právne zastúpená Mgr.
Matúšom Mackom, advokátom so sídlom kancelárie Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424
777, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
IČO: 00 151 653 právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom
Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa Zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 20.11.2006 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese O., obci I.,

katastrálneúzemieI.,Okresnýúrad,katastrálnyodborO.,zapísanýchnaLVč.XXakopozemkyparcelné
číslo XXX o výmere 505 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere
94 m2, druh pozemku záhrady, parcelné číslo XXX o výmere 402 m2, druh pozemku záhrady a stavby
súpisne číslo XXX na parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom, vo vlastníctve Z. V., G.. XX.X.XXXX,
K. I. XXX, XXX XX I..

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 31.3.2014 domáhali, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 20.11.2006 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese O., U. I., katastrálne územie
I., Okresný úrad, katastrálny odbor O., zapísaných na LV č. XX ako pozemky parcelné číslo XXX
o výmere 505 m2, druh pozemky zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere 94
m2, druh pozemku záhrady, parcelné číslo XXX o výmere 402 m2, druh pozemku záhrady a stavby
súpisné číslo XXX na parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom, vo vlastníctve záložcu M. Ž., P..

C., G.. X.X.XXXX, K. I. XXX, XXX XX I.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 20.11.2006 bola medzi
účastníkmi uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0503908002. Výška úveru bola 756.000,- Sk (25
094,60 eura) druh úveru: Úver PLUS na bývanie. V zmluve bola dohodnutá výška splátky 5 432,-
Sk (180,31 eura) s počtom splátok XXX. Na zabezpečenie úveru bolo zriadené záložné právo k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese O., obci I., katastrálne územie I., Okresný úrad, katastrálny
odbor O., zapísaných na LV č. XX ako pozemky parcelné číslo XXX o výmere 505 m2, druh pozemky
zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere 94 m2, druh pozemku záhrady, parcelné

číslo XXX o výmere 402 m2, druh pozemku záhrady a stavby súpisné číslo XXX na parcele č. XXX,
popis stavby rodinný dom, vo vlastníctve záložcu M. Ž., P.. C., G.. X.X.XXXX, K. I. XXX, XXX XX I..
Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku,
ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok (napríklad poplatok za správu úveru).Dobrovoľnú dražbu žalovaná využíva aj na obídenie námietky premlčania najskôr zročných splátok. Nie
je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je preňho
dôležitý (Stánková proti Slovenskej republike). Existuje vhodnejšie riešenie, ktoré je súladné s princípom

proporcionality a uspokojený by bol aj veriteľ. Sloboda rozhodovania bola na strane záložcu výrazne
obmedzená,pretožeideonajbližšiepríbuzenstvo.Slovenskýprávnyporiadok,narozdielodvyspelejších
demokracii, dovoľuje vykonať záložné práva bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu. Či sa
siahne na majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník (veriteľ, resp.
správca) a ďalší živnostník (dražobník) na objednávku prvého živnostníka dražbu aj vykoná. Teda nie

súd, ale živnostníci podľa slovenského právneho poriadku rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty
spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších vecí spojených s bývaním. Podľa názoru žalobcov takáto právna
úprava odporuje princípom práva Európskej únie. Napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku sa vyžaduje
na takýto vážny zásah súhlas sudcu. V Českej republike sudca odobruje výkon záložné práva, tzv.
zástavní žalobou. Žalobcovia ďalej uviedli, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vážnym
spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavne právo na

obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy, ato bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je teda
vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Líniu ingerencie súdnej moci podporuje
aj judikatúra Európskeho súdu pre Ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a
slobôd.ŽalobcoviaďalejpoukázalinarozhodnutieústavnéhosúduČRz8.marca2005sp.zn.ÚS47/04,
ktorým zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o dražbách z dôvodu toho, že umožňovalo nútenú

dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným
kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrovateľnosti. Žalobcovia ďalej uviedli, že
existujú pochybnosti o súlade vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie, keďže vnútroštátne
predpisy umožňujú záložnému veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného
súdu vykonať záložné právo. Tak vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže

na nekalé podmienky (Oceáno C-240/98 až C-244/98, Godard čl. 61) a veriteľ vymôže plnenie z
neprijateľných podmienok. Ak súdny dvor v rozsudku C-618/10 Banco Espanole judikoval rozpor
španielskej zákonnej úpravy o platobných rozkazoch s právom EU pre nedostatok súdnej kontroly, o to
väčšie pochybnosti vyvstávajú, ak niet žiadnej súdnej kontroly a plnenie z neprijateľných podmienok sa
vymôže úplne bez posúdenia sudcom. Žalobcovia poukázali na pochybnosti o dobrovoľných dražbách

zo strany Európskej komisie a na hroziaci Infrigement. Dobrovoľné dražby sú spomínané ako jeden z
prostriedkov na obchádzanie a
porušovanie práv spotrebiteľov. Žalobcovia ďalej navrhujú, aby súd predložil prejudiciálnu otázku, či sa
má Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4. 1993 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES
z 11. mája 2005 vykladať vtom zmysle, že je s nimi v rozpore právna úprava členského štátu, ako je

ustanovenie § 151 j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy
dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi aj napriek spornosti vymôcť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok vykonaním záložného práva bez posúdenia zmluvných podmienok súdom,
či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa alebo na
vymoženie premlčaných pohľadávok.

2. Na pojednávaní dňa 21.11.2014 žalobcovia uviedli, že na prejudiciálnej otázke netrvajú.

3. Vo veci bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese O., obci I., katastrálne územie I.,

Okresný úrad, katastrálny odbor O., zapísaných na LV č. XX ako pozemky parcelné číslo XXX o výmere
505 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere 94 m2, druh pozemku
záhrady, parcelné číslo XXX o výmere 402 m2, druh pozemku záhrady a stavby súpisné číslo XXX na
parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom, vo vlastníctve záložcu M. Ž., P.. C.U., G.. X.X.XXXX, K. I.
XXX, XXX XX I..

4.Žalovanáspodanoužalobounesúhlasila.Vosvojomvyjadrenínamietalanesplnenienáležitostižaloby
v zmysle ustanovenia § 79 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Obsahom
žaloby sú všeobecné úvahy o údajnej rozpornosti aktuálne platnej a účinnej vnútroštátnej úpravy
s komunitárnym právom. Žaloba sa uchyľuje k nepodloženým obvineniam a obavám abstraktného

charakteru, z ktorých nie je vonkoncom zrejmé, aký je ich vzťah ku konkrétnej prejednávanej veci
a jej účastníkom. Žaloba sa vyznačuje aj značnou vnútornou rozpornosťou a zmätočnosťou, keď
operuje navzájom si odporujúcim skutkovými tvrdeniami. Žalovaná ďalej napádala aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcov v II. a III. rade, keďže nie sú zmluvnými stranami záložnej zmluvy a nikdy protinim nemôže smerovať prípadný výkon záložného práva. Len samotný fakt, že záložným právom je
zabezpečené splnenie ich záväzku voči banke zo zmluvy o splátkovom úvere, im nezakladá žiadne
špecifické oprávnenie v rámci zabezpečovacieho právneho vzťahu. Vo vzťahu k uplatnenému petitu

preto postrádajú akúkoľvek aktívnu vecnú legitimáciu, čo je samo osebe dôvodom na zamietnutie ich
žaloby. Žalovaná ďalej poukázala na nutnosť rešpektovania autonómie vôle ako jednej zo základných
zásad demokratického právneho štátu. Boli to žalobcovia v II. a III. rade, ktorí sa na žalovanú
obrátili so žiadosťou o poskytnutie úveru. Po tom, ako žiadateľ prejaví záujem o poskytnutie úveru,
nasleduje štandardné posúdenie, či banka vstúpi so žiadateľom do úverového vzťahu, t. j. či mu

poskytne úver a za akých podmienok. Výsledkom takého posúdenia je návrh poskytnutia úveru za
presne špecifikovaných podmienok, zohľadňujúcich všetky relevantné aspekty. Presne takýto návrh
bol žalobcom v II. a III. rade ponúknutý a títo ho bez výhrad prijali. Jednou z podmienok, za splnenia
ktorej mal byť predmetný úver poskytnutý, a ktorá bola všetkými zmluvnými stranami akceptovaná,
bola podmienka zabezpečenia splnenia dohodnutého plnenia riadnym zabezpečovacím inštitútom -
zriadením záložného práva k nehnuteľnosti. Boli to žalobcovia v II. a III. rade, ktorí ponúkli zabezpečenie

v podobe nehnuteľností vo vlastníctve tretej osoby. Žalovaná poukázala na závery Ústavného súdu
Slovenskej republiky: „Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda
vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby
dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie
zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh

prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vstupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené
sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce
speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných
dražbách).Vyhláseniezáložnéhoveriteľaopravosti,sumeasplatnostipohľadávky,prektorúsanavrhuje
výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa

dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom
predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť
prehlásiť určité skutočnosti.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 23/2014 zo
dňa 24.9.2014). Žalobcovia dodatočne spochybňujú náležitosti právnych úkonov, voči ktorým v čase ich

vzniku nenamietali. Deje sa tak navyše v čase, keď sú žalobcovia v II. a III. rade dlhodobo v omeškaní so
splnením svojich záväzkov voči banke, a preto sa žalovaná rozhodla riešiť túto situáciu spôsobom, ktorý
plne zodpovedá nielen zmluvnej, ale predovšetkým zákonnej úprave, pričom žalobcovia neargumentujú
porušením akýchkoľvek konkrétnych povinností alebo podmienok. Žalovaná poukázala na princíp
právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ani prípadné, hypotetické

vyslovenie neústavnosti výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby by nevyhnutne
nemohlo mať iné účinky než pro futuro a so zreteľom na zákaz retroaktivity a požiadavku ochrany
legitímnych očakávaní by ním nemohli byť dotknuté právne vzťahy predtým vzniknuté. V danom
ohľade by preto súd mal uprednostniť ústavne konformný výklad a aplikáciu práva, ako ich vyžaduje
ustanovenie článku 152 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky. K rozporu vnútroštátnej legislatívy s

právom Európskej únie a s Ústavou Slovenskej republiky žalovaná uviedla, že podľa výslovného
znenia článku 1 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica 93/13/EHS"): „Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú
záväznézákonnéaleboregulačnéustanoveniaaustanoveniaalebozásadymedzinárodnýchdohovorov,
ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú

ustanoveniam tejto smernice.“. Možnosť výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby
pritom vyplýva z ustanovenia § 151j odsek 1 Občianskeho zákonníka. Možnosť predaja zábezpeky na
dražbe našla svoje normatívne vyjadrenie v rámci systematickej úpravy tzv. spotrebiteľského práva v
§ 53 odsek 10 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaná poukázala na návrhy generálneho advokáta
Nilsa Wahla vo veci C-482/12, ktorý uviedol, že: „Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa mi v celkovom

ohľade nezdá samo osebe prehnané, ak spotrebitelia musia začať súdne konanie proti obchodníkovi na
prerušenie alebo zastavenie konanie o výkone rozhodnutia, akým je sporné konanie..... vo všeobecnosti
sa nezdá ako nadmerné sťaženie právnej ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ musí začatím konania
najprv vytvoriť určité podmienky na to, aby príslušný súd mohol zmluvné podmienky preskúmať. Nebolo
by úplne presné, keby bola povinnosť prináležiaca spotrebiteľovi charakterizovaná ako povinnosť konať

z vlastného podnetu bez toho, aby na to bol ešte predtým daný akýkoľvek dôvod: ide skôr o povinnosť
reagovať na úkony, ktoré obchodník zamýšľa použiť ........... Napokon skutočnosť, že predmetným
majetkom môže byť obydlie rodiny spotrebiteľa, sama osebe môj názor nemení. V prípade neexistencie
harmonizovaných pravidiel nemožno členským štátom - len na základe toho, že predmetným majetkomje obydlie spotrebiteľa - brániť v tom, aby od spotrebiteľa vyžadovali začatie súdneho konania proti
mimosúdnemu výkonu rozhodnutia... spotrebiteľ má

najmenej 30 dní po doručení všetkých relevantných oznámení na to, aby dražbu napadol ex ante,
a tri mesiace ex post po vykonaní príklepu.............. Z týchto okolností vyplýva, že sporné konanie
nespôsobuje, že by účinný výkon práv spotrebiteľa bol nadmerne sťažený“. Žalovaná ďalej poukázala
na konanie vo veci týkajúcej sa účastníkov Monika Kušionová /SMART Capital, a. s., kde Súdny
dvora Európskej únie rozhodol rozsudkom zo dňa 10.9.2014 nasledovne: „1. Ustanovenia smernice

Radv 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú
vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo
veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne
nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne
nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu

súdu. 2. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti
tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.".

5. V priebehu konania žalobkyňa v 1. rade zomrela. Uznesením Okresného súdu Prešov zo
dňa 3.10.2016, č.k. 20C/133/2014-16 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.2.2017, č.k.
20C/133/2014-175 súd rozhodol, že bude pokračovať v konaní s tými, ktorí prichádzali do úvahy ako
dedičia nebohej M. Ž.N., ako žalobkyne v 1. rade.

6. Uznesením zo dňa 16.6.2017 súd konanie voči žalobcovi v 1. rade a žalobcom v 4. až 8. rade zastavil
z dôvodu toho, že jedinou dedičkou M. Ž. sa stala žalobkyňa v 3. rade.

7. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 16.6.2017, sp. zn. 20C/133/2014 žalobu zamietol.

8. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku vo veci samej odvolanie žalobcovia. Namietali
nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Poukázali na to, že súd v odôvodnení
uviedol, že žalobcovia neuviedli žiadnu skutočnosť na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru,
že žalovaná má povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Argumenty zamerané na potrebu
ochrany ústavného práva na obydlie a opakovane vznesenú námietku premlčania záložnou zmluvou

zabezpečenej pohľadávky, súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočné. Záver súdu, že slovenská
právna úprava umožňuje spotrebiteľovi účinnú a riadnu ochranu jeho práv sa nezhoduje s názorom
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Poukázali na nález Ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 23/2014 z
24.9.2014,zktoréhovyplýva,žepodľaplatnejprávnejúpravyZákonaodobrovoľnýchdražbáchjerozsah
prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzených v podstate len na žalobu

o neplatnosť dobrovoľnej dražby a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená.
Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou
preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Zdôraznil, že v
dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná
za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k

hodnote zálohu, ako aj záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie
jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí
uhradeniejehopohľadávky.Zdôraznil,žežalobcoviasadomáhajúochranysvojichprávakospotrebitelia,
ale aj ústavného práva na obydlie. Vo vzťahu k ochrane obydlia poukázali na body 62 a 65 rozsudku
súdneho dvora vo veci C-34/2013, ktorých obsah citovali s tým, že ďalej poukázali na čl. 13 ods. 4, čl.

19 ods. 2, čl. 21 ods. 3 ústavy a uviedli, že ústavný súd v súlade s medzinárodným štandardom, ktorý sa
už k termínu nevyhnutný v demokratickej spoločnosti vyjadril vo svojej doterajšej judikatúre s tým, že ho
možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie zákonného práva alebo slobody.
Obmedzenie práv a slobody je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť
nemožno. Ďalej citovali čl. 19 ods. 2, čl. 13 ods. 4 ústavy a uviedli, že povinnosťou všeobecného súdu je

v každom prípade, v ktorom hrozí zásah do základných práv, ktoré články zaručujú skúmať s ohľadom
na jeho konkrétne okolnosti, či tento zásah je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a primeraný
sledovanému cieľu. Ochrana obydlia musí mať prednosť pred právom z jednej najväčších a najbohatších
bank Slovenskej republiky na majetok. Ďalej poukázali na judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k ochrane obydlia, rozsudok O. proti Chorvátsku z 1.marca 2010, rozsudok Č. proti Chorvátsku
rozsudok z 5.júna 2009, ale aj rozsudok vo veci A. proti Slovenskej republike. Právny zástupca žalobcov
poukázal na vyjadrenia žalobcov v konaní pred súdom prvej inštancie, z ktorých vyplynulo, že potom,

čo si našli zamestnanie, mali záujem dlh splácať v splátkach, avšak sa nepodarilo so žalovanou na
takomto postupe dohodnúť. Žalovaná zosplatnila dlh k 8.3.2013 a požadovala zaplatenie celej dlžnej
sumy najneskôr do desiatich dní, čo nebolo možné. Opätovne vzniesli námietku premlčania pohľadávky,
ktorá by mala byť vykonaním dobrovoľnej dražby uspokojená. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo
k 8.3.2013. Citoval ust. § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, čl. X. úverových podmienok, bod 1 písm.

a) a uviedol, že z platobnej histórie k danému úverovému účtu je možné zistiť, že posledná úhrada bola
realizovaná 14.9.2012. Z toho vyplýva, že podmienky, za ktoré mohla banka prvýkrát vykonať svoje
právo a vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, boli naplnené najneskôr dňa 20.10.2012. Týmto dňom začala
plynúť premlčacia doba. Podaním označeným ako návrh na vydanie platobného rozkladu si žalovaná
uplatnila pohľadávku až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčiacej doby, t. j. 8.3.2016. Záver súdu
prvej inštancie, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, je nesprávny. Uvedený

záver nemožno oprieť ani o uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 176/2011
zo dňa 20.4.2011 (bod 9), z ktorého vyplýva, že v rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon
práva účastníka v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého
účastníka, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak
druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by sa za takej situácie

priznanie účinkov premlčania bolo neprimerané tvrdým postihom. Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax
iných súdov Českej republiky, ktoré špecifikoval s tým, že odobrením možnosti výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou s prihliadnutím na uvedené skutkové okolnosti by došlo k obídeniu zákona a to
§5b zákona č.250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.9.2018 4Co/12/2018 - 286 zrušil rozsudok v spojení
s dopĺňacím rozsudkom a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia v odvolaní namietali nezohľadnenie
rozhodných skutočností, ktoré uviedli v konaní pred súdom prvej inštancie a to ohrozenie ich

spotrebiteľských práv, vrátane ústavného práva na obydlie. Poukázali na rozhodovaciu prax Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-34/2013 týkajúcej
sa ochrany obydlia s
tým, že zdôraznili, že právo na obydlie ako základné právo na zaručené článkom 7 Charty, ktoré v
práve únie musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice Rady 93/13 z 5.apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Záver súdu o neuvedení žiadnych rozhodných
skutočností na preukázanie dôvodnosti návrhu na uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu
záložného práva považovali za nesprávny. Odvolací súd považoval túto námietku za opodstatnenú,
lebo súd prvej inštancie i napriek vykonanému dokazovaniu a správnej aplikácii ustanovenia § 151j
Občianskeho zákonníka dospel k nesprávnemu posúdeniu o nedôvodnosti návrhu na zdržanie sa

výkonu záložného práva, ktorý vzhľadom na výšku pohľadávky a hodnotu nehnuteľnosti považoval
za primeraný a zákonný, v súlade s princípom proporcionality. V odôvodnení rozhodnutia sa však
nevysporiadal so všetkými argumentmi strán sporu, napr. vznesenou námietkou nedostatku aktívnej
legitimácie pôvodne označených žalobcov 2/ a 3/ v spore, ako aj s uplatnenými námietkami týkajúcimi
sa ohrozenia obydlia žalobcov, ktorí v nehnuteľnosti - rodinnom dome, ktorý je predmetom zálohu a

má byť predmetom dobrovoľnej dražby, bývajú spolu so 4 plnoletými deťmi. V tejto časti odvolací súd
považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nepreskúmateľné. uložil súdu 1. inštancie doplniť
dokazovaniezaúčelomzistenia,čiuplatnenýnárokžalobcovvovzťahukžalovanejouloženiepovinnosti
zdržania sa výkonu záložného práva je primeraný vzhľadom na spochybnenú výšku pohľadávky,
ktorá je uplatnená žalovanou v samostatnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešove pod

sp. zn.: 19C/135/2016 o zaplatenie 24 330,09 eura s prísl., ako aj s prihliadnutím na vznesenú
námietku premlčania, neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ako
aj namietané ohrozenie práva na obydlie. V rámci doplnenia dokazovania je potrebné, aby sa súd prvej
inštancie vysporiadal aj so vznesenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalovanou (č. l. 54
spisu). Po doplnení dokazovania je potrebné vo veci samej písomné vyhotovenie rozhodnutia vyhotoviť

v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi s ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo náležité odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu je súčasťou práva strany sporu na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátane práva na súdnu ochranu zaručeného
čl. 46 a nasl. ústavy.10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, M. Ž. a listinným dôkazmi a to zmluvou
o splátkovom úvere č. 0503908002 na čl.10, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

na čl.11,12, oznámením o výkone záložného práva podľa § 151l ods.1 zákona č.40/1964 na čl.13,
oznámením o dobrovoľnej dražbe na čl.14-16, odvolaním na čl.23-26,27-28, vyjadrením žalobcov k
odvolaniu žalovanej na čl.37, uznesením Krajského súdu v Prešove 21Co/24/2014-51, uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/399/2013, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
17Co/762/2013, písomnými pripomienkami zo dňa 6.2.2013 vo veci O. M., N. M. proti Finance

Real s.r.o., uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co/152/2014, uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici 14Co/346/2011, uznesením Krajského súdu v Košiciach 6Co/170/2014,
uznesením Krajského súdu v Košiciach 9Co/93/2012, uznesením Krajského súdu v Prešove
3Co/1/2014, uznesením Krajského súdu v Prešove 3Co/196/2013, uznesením Krajského súdu v
Prešove 6Co67/2012, uznesením Krajského súdu v Prešove 14Co/2/2014, uznesením Krajského súdu
v Prešove 18Co/86/2012, vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.11.2014, rozsudkom súdneho dvoru vo

veci C 34/13, vyjadrením žalovanej zo dňa 16.2.2015, odvolaním proti Uzneseniu zo dňa 23.2.2015
na č.l. 93-95, Námietkou zaujatosti súdu na č.l. 99-102, Uznesením 2NCc/9/2015 na č.l. 120-121,
Uznesením Krajského súdu v Prešove 21Co/234/2015, Nesúhlasom s postupom súdu na č.l. 141-142,
Nesúhlasom s postupom súdu, zotrvanie na doterajšom stanovisku na č.l. 148--150, Úmrtným listom na
č.l.155,výpisomzListuvlastníctvač.XX,Rozsudkom21Co/354/2015,19Co/122/2016,19Co/123/2016,

7Co/130/2016, Odvolaním žalobcov na č.l. 233-235, Odvolaním žalobcov na č.l. 251-254, Uznesením
Krajského súdu v Prešove na č.l. 255-257, Vyjadrením žalovanej na č.l. 260-261, Vyjadrením žalovanej
na č.l. 265-269, 270-274, zo spisu 19C/135/2016: Žalobou na č.l. 1-7, Zmluvou o splátkovom úvere na
č.l. 4, Zmluvou o zriadení záložného práva na č.l. 15-16, Všeobecnými obchodnými podmienkami na č.l.
17-27, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne na č.l. 28-33, úrokmi úveru na bývanie na č.l.

34-35, Výpisom z účtu na č.l. 36-51, Výzvou na úhradu omeškaných splátok na č.l 52, Poslednou výzvou
na zaplatenie omeškaných splátok na č.l. 53, 54, fotokópiami doručeniek na č.l. 54-55, Oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti na č.l. 56, fotokópiami doručeniek na č.l. 56-57, Vyjadrením žalovanej
na č.l. 83, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 87-91, Vyjadrením žalovaných na č.l. 93-95, Zápisnicou
o pojednávaní na č.l. 111-112, Plánom splátok, amortizačná tabuľka na č.l. 114-120, Rozsudkom

Okresného súdu Prešov na č.l. 132-136, Odvolaním žalobkyne na č.l. 137-140, 141-144, Vyjadrením
žalovanej na č.l. 152-154, 155, Vyjadrením žalovaných na č.l. 164-167, Rozsudkom Krajského súdu v
Prešove na č.l. 182-184. a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli so žalovanou dňa 20.11.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č.

0503908002, na základe ktorej bol žalobcom v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške 756.000,- Sk,
ktorý sa žalobcovia v 1. a 2. rade zaviazali splácať v 283 mesačných splátkach po 5.432,- Sk. Splatnosť
1. splátky bola dohodnutá 20.12.2006 a konečná splatnosť dňa 20.6.2030. Účastníci zmluvy si dohodli
ročnú úrokovú sadzbu 6,69% ročne do 20.11.2011.

12. Na zabezpečenie vyššie uvedeného úveru bola dňa 20.11.2006 medzi M. Ž. a žalovanou uzavretá
ZmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamnachádzajúcichsavokreseO.,obciI.,katastrálne
územieHermanovce,Okresnýúrad,katastrálnyodborO.,zapísanýchnaLVč.XXakopozemkyparcelné
číslo 325 o výmere 505 m2, druh pozemky zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere
94 m2, druh pozemku záhrady, parcelné číslo XXX o výmere 402 m2, druh pozemku záhrady a stavby

súpisné číslo XXX na parcele č. XXX, popis stavby rodinný dom (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“).

13. Listom zo dňa 18.7.2013 oznámila žalovaná M. Ž. výkon záložného práva podľa § 151l ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“). Ku dňu oznámenia žalovaná evidovala
pohľadávku vo výške 27.152,57 eura. Podľa uvedeného oznámenia k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

úveru došlo dňa 8.3.2013

14. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe vyplýva, že dňa 24.2.2014 sa mala konať dražba nehnuteľnosti.

15. Žalobkyňa v 2. rade pri svojom výsluchu uviedla, že si s manželom v roku 2006 zobrala pôžičku a

to za účelom rekonštrukcie rodinného domu. Po dobu 4 rokov splácali uvedený úver. Následne prišla
o zamestnanie, rovnako aj jej manžel, a preto už tento úver nemohli splácať. Potom začali chodiť
upomienky, avšak tento úver nemohli splácať. Majú školopovinné deti a chcela by sa preto dohodnúť
so žalovanou na splácaní.16. Pôvodne žalobkyňa v 1. rade M. Ž. pri svojom výsluchu uviedla, že Úver bol vzatý na rekonštrukciu
domu. Potom však stratili žalobcovia v 2. a v 3. rade prácu,

tak tento úver nemohli splácať. Nemohla im pomáhať, avšak v súčasnosti už im môže pomôcť, nakoľko
sa jej od tej doby zvýšil dôchodok.

17. Žalobca v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že stratil prácu a tento úver nemohol splácať. Teraz

by tento úver chcel splácať, avšak nevie po koľko. V súčasnosti už je zamestnaný a je schopný tento
úver splácať.

18. Zo spisu 19C/135/2016 súd zistil, že žalobca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) sa voči žalovaným (B. V.
Q. Z. V.) domáhal zaplatenia sumy 24.333,09 eura titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 0503908002.
Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 24.333,09 eura, úrokov vo výške 5.798,67 eura, úrokov z

omeškania vo výške 3.994,35 eura a poplatkov vo výške 34,43 eura. Podľa predložených výpisov z účtu
žalovaní čerpali úver vo výške 25.094,60 eura a poukázali úhrady vo výške 10.179,41 eura. V priebehu
konania zobral žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 2.634,64 eura, úrokov zmluvne vyčíslených do
8.3.2013, úrokov z omeškania vyčíslených do 8.3.2013, 5,69% ročným úrokom zo sumy 2.634,64 eura
od 4.3.2016 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.457,74 eura od 4.3.2016 do

zaplatenia. K späťvzatiu došlo z dôvodu právnej istoty a vznesenej námietky premlčania. Okresný súd
Prešov rozsudkom zo dňa 7.6.2018, č.k. 19C/135/2016 - 132 konanie nad sumu 21.698,45 eura, 5,69%
ročným úrokom z istiny 21.698,45 eura od 3.4.2013 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania
z istiny 21.698,45 eura od 3.4.20123 do zaplatenia zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a z
dôvodu premlčania nároku. Krajský súd v Prešov rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdil.

19. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

20. Podľa § 52 ods.1,2,3,4 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že

záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená..

22. Podľa § 151b ods. 1, 2, 3, 4 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva

o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka,
ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený

jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

23. Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 OZ, Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako
aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva

určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej
vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky
zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v
osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.24. Podľa § 151j ods. 1,2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný

veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

25. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.6.2014, ak záložné právo
zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa
osobitných zákonov.

26. Podľa § 100 ods. 1,2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

27. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

29. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

30. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere je zrejmé, že ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na
formulári a žalobcovia v 1. a 2. rade ju nemohli ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký

počet spotrebiteľov. Z tohto dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy
uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

31. Žalobcovia sa domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou. Krajský súd v Prešove v zrušujúcom uznesení uložil súdu povinnosť skúmať či
uplatnený nárok žalobcov vo vzťahu k žalovanej o uloženie povinnosti zdržania sa výkonu záložného
práva je primeraný vzhľadom na spochybnenú výšku pohľadávky, ktorá je uplatnená žalovanou v
samostatnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešove pod sp. zn.: 19C/135/2016 o zaplatenie
24.330,09 eura s prísl., ako aj s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania, neprijateľnosť

dojednaných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ako aj namietané ohrozenie práva na
obydlie. V rámci doplnenia dokazovania je potrebné, aby sa súd prvej inštancie vysporiadal aj so
vznesenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalovanou (č. l. 54 spisu).

32. Súd si v zmysle vyššie uvedeného pokynu pripojil spis 19C/135/2016, z ktorého vyplynulo, že

žalobca (v tomto konaní žalovaná) sa voči žalovaným (v tomto konaní žalobcovi) domáhal zaplatenia
sumy 24.333,09 eura titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 0503908002. Ide o totožnú zmluvu, na
ktorej zabezpečenie úveru bola dňa 20.11.2006 medzi M. Ž. a žalovanou uzavretá zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 24.333,09 eura, úrokov
vo výške 5.798,67 eura, úrokov z omeškania vo výške 3.994,35 eura a poplatkov vo výške 34,43 eura.

Podľa predložených výpisov z účtu žalovaní čerpali úver vo výške 25.094,60 eura a poukázali úhrady vo
výške 10.179,41 eura. V priebehu konania zobral žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 2.634,64
eura, úrokov zmluvne vyčíslených do 8.3.2013, úrokov z omeškania vyčíslených do 8.3.2013, 5,69%
ročným úrokom zo sumy 2.634,64 eura od 4.3.2016 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zosumy 8.457,74 eura od 4.3.2016 do zaplatenia. K späťvzatiu došlo z dôvodu právnej istoty a vznesenej
námietky premlčania. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 7.6.2018, č.k. 19C/135/2016 - 132 konanie
nad sumu 21.698,45 eura, 5,69% ročným úrokom z istiny 21.698,45 eura od 3.4.2013 do zaplatenia

a 5% ročným úrokom z omeškania z istiny 21.698,45 eura od 3.4.20123 do zaplatenia zastavil a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a z to dôvodu premlčania nároku. Krajský súd v Prešov rozsudok vo
výroku o zamietnutí žaloby potvrdil.

33. Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Medzi stranami nebolo sporné,

že pohľadávka dlžníkov nebola riadne a včas splnená, a preto zo strany žalovanej došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti k úveru dňa 8.3.2013. Premlčacia doba výkonu záložného práva je trojročná
a začína plynúť odo dňa, keď žalovanej ako veriteľovi vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky s jej príslušenstvom zo zálohu podľa § 100 ods. 2 OZ, lebo podľa § 100 ods. 2 OZ sa
premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Súčasne platí, že záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Záložné právo je majetkové právo rovnako ako

vlastnícke právo. Na rozdiel od vlastníckeho práva záložné právo podlieha premlčaniu a nebolo
zákonom vyňaté z premlčania. Zákonodarca len vymedzil, že záložné právo sa nepremlčí skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Právo sa premlčí, ak sa nevykoná v dobe ustanovenej zákonom. Po uplynutí
zákonom stanovenej doby sa dlžník môže úspešne brániť vymáhania práva námietkou premlčania. V
dôsledku premlčania právo nezaniká, ale sa oslabuje možnosť úspešného uplatnenia. Ak je vznesená

námietka premlčania, súd nárok z premlčaného práva nemôže priznať. Pre začatie plynutia premlčacej
doby záložného práva je rozhodujúci deň, kedy žalovanej vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky zo zálohu, to je dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti t.j. 8.3.2013, pričom
k dražbe malo dôjsť 24.2.2014, t.j. v zákonom stanovej premlčacej dobe. K uplynutiu premlčacej doby
nemohlo dôjsť, keďže žalovanej bolo predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa výkonu

záložné práva a teda táto mala zakázané vykonať záložné právo.

34. Pokiaľ ide o námietku premlčania pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0503908002,
tak z pripojeného spisu je nepochybné, že nárok, ktorý je predmetom výkonu záložného práva, bol
právoplatne rozsudkami okresného súdu a krajského súdu judikovaný ako premlčaný. Súd preto z týchto

rozsudkov vychádza. V priebehu konania žalovaní vzniesli námietku premlčania. V zmysle § 217 CSP,
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia Ustanovenie § 151j ods. 2 OZ síce umožňuje
záložnému veriteľovi uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná, avšak súd zastáva názor, že je to iba v prípade ak dlžník do vykonania
dražby nevznesie námietku premlčania. Ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne) premlčania nároku,

je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domáhať predaja alebo iného speňaženia zálohu a
teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu a že záložné právo
nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky.

35. Súd v danom prípade tiež skúmal, či vznesená námietka premlčania pohľadávky zo zmluvy o
splátkovom úvere nie je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na obdobnú vec,
ktorá bola riešená Najvyšším súdom SR (rozsudok zo dňa 28.5.2019, sp. zn. 1Cdo/203/2018) a ktorú je
možné aplikovať na predmetnú vec. Najvyšší súd SR v odôvodnení uviedol: „Dovolací súd sa stotožňuje
s názorom a dôvodmi vyslovenými odvolacím súdom, že žalobcovi bolo od začiatku ich právneho vzťahu

po poskytnutí úveru zrejmé, že si žalovaní neplnia svoje povinnosti úver riadne splácať, preto mal
ich správanie vyhodnotiť ako rizikové a dostupnými právnymi prostriedkami si ich dlh zabezpečiť pred
tým, ako uplynie premlčacia lehota. Naviac žalobcom je peňažný ústav, ktorý má v predmete činnosti
poskytovanie úverov, a teda má profesionálnu povinnosť si striehnuť ich riadne splácanie či splatenie,
resp. zabezpečenie splatenia. Nie je obvyklé, aby bezdôvodne dôveroval opakovaným sľubom dlžníkov,

ktorí síce tvrdia, že chcú splácať svoj dlh, ale v skutočnosti nekonajú, sú nečinní. Aj v tomto smere pri
predstave zachovania určitej miery dôvery veriteľa k dlžníkovi sú určité limity, ktoré veriteľ ako riadny
hospodár a zodpovedný subjekt si musí striehnuť a nemôže sa dovolávať porušenia dobrých mravov v
prípade, keď sa dlžník dovoláva svojich práv, v tomto prípade uplatnenia zákonnej námietky premlčania.“
Súd teda má za to, že žalovaná si mala striehnuť plynutie premlčacej doby, aby nedošlo k jej uplynutiu,

a preto vznesená námietka nie je v rozpore s dobrými mravmi.

36. Za ďalší dôvod, pre ktorý súd žalobe vyhovel bol princíp proporcionality. Podľa osvedčenia o
dedičstve mali nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom výkonu záložného práva, hodnotu 22.900,- eur.Ako už bolo vyššie uvedené tak pohľadávka žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere je premlčaná.
Dôsledkom premlčania je, že právo veriteľa na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, avšak ho
nemôže priznať, ak povinná osoba vznesie námietku premlčania. Z práva veriteľa sa stane naturálna

obligácia, čo znamená, že je na vôli dlžníka, či bude plniť alebo nie. Vychádzajúc z týchto skutočností je
zrejmé a nepochybné, že cena nehnuteľností v hodnote okolo 22.900,- eur je vo vzťahu k istine, ktorá
je premlčaná, v hrubom nepomere. Prípadný výkon záložného práva založených nehnuteľností by bol
v tomto prípade v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

37. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu tak aktívna vecná legitimácia žalobcov vyplýva zo zmluvy o úvere,
ktorú uzatvorili žalobcovia so žalovanou. Na zabezpečenie uvedeného úveru bola dňa 20.11.2006 medzi
M. Ž. a žalovanou uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. M. Ž. v priebehu
konania zomrela, pričom jedinou dedičkou M. Ž. sa stala žalobkyňa v 2. rade. Aktívna vecná legitimácia
žalobkyne v 2. rade je teda nepochybná. pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 1. rade tak k
tomu súd uvádza, že záložné právo nemá vlastný hospodársky účel, nemôže ani existovať samostatne.

Záložná zmluva preto nikdy nie je zmluvou samostatnou, ale zmluvou závislou, a to od hlavného
záväzku. Povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva je teda viazaná na hlavný záväzok, ktorým je
úverová zmluva a teda stranou konania musia byť všetci účastníci úverovej zmluvy. Rozhodnutie bude
mať vplyv nielen na vlastníka nehnuteľnosti (žalobkyňu v 2. rade), ale aj žalobcu v 1. rade, keďže záložná
zmluva slúži na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy. Súd teda dospel k záveru, že aj žalobca v

1. rade je aktívne vecne legitimovaný. Pasívna vecná legitimácia žalovanej vyplýva zo zmluvy o zriadení
záložného práva a aj zmluvy o úvere.

38. V danom prípade teda súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva.SúdpoukazujenaodôvodnenieuznesenieÚSSR,č.k.PL.ÚS23/2014-18,ktorýuviedol,že:„Nad

rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona
o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva
obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných
dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby

by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby
orgánom verejnej moci.“ Práve žaloba o uloženie povinnosť má preventívnu povahu, pretože smeruje
proti konaniu, u ktorého hrozí, že sa v ňom bude pokračovať. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 20.11.2018, sp. zn. 6Co/96/2018, ktorý uviedol: „K otázke, prečo práve žaloba o
zdržaniesavýkonuzáložnéhoprávaodvolacísúduvádza,ženičinéhmotnéprávoneponúka,apreto,ak

v čase rozhodovania súdu (§ 217 CSP) pretrváva hrozba porušenia práv a právom chránených záujmov,
je práve žaloba o zdržanie sa adekvátnym prostriedkom ochrany.“

39. Pokiaľ ide o dôvod vyhovenia žalobe, že neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok v
spotrebiteľskej zmluve tak súd má za to, že to nie je dôvod uloženia povinnosti zdržať sa výkonu

záložného práva. Súd poukazuje na to, že existencia neprijateľných podmienok by mala za následok
neplatnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie zmluvy celej, pričom aj Súdny dvor EÚ v rozsudku z 10.
septembra 2014 vo veci C 34/13 M. C. proti SMART Capital pripustil výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

40. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia
mali v konaní plný úspech, a preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov
pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu

nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).