Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209658
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415209658.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: L. Q.,
S.. XX.XX.XXXX, M. M. Č.. XXX, A. S. A., v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, v konaní o určenie neplatnosti Dohody o

zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v bode 35 písm. f) Obchodných
podmienok Zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro datovanej dňom 10.04.2008 je n e p l a t n á.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vyslovenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov číslo XXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2008 je neplatná. Žalobu zdôvodnila tým, že dňa 10.04.2008

uzavrela so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro (ďalej len
„úverová zmluva“). Uzavretím tejto zmluvy súčasne pristúpila k dohode o zrážkach zo mzdy podľa
čl. 3 bod 12 písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných
poskytovateľom úveru. Následne bola pohľadávka banky z úverovej zmluvy postúpená žalobcovi a tento
vzhľadom na nesplácanie úveru žalobkyňou predložil jej zamestnávateľovi dňa 25.05.2015 výzvu na
realizáciu zrážok zo mzdy. Žalobkyňa poukázala na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo bez toho, že by bola na túto dohodu výslovne upozornená, či
poučená o jej právnych následkoch, neprimerane si zhoršila svoje postavenie. Dohoda bola súčasťou
obchodných podmienok, ktoré sú písané drobným, ťažko čitateľným písmom. Okrem toho ani samotná
úverová zmluva neobsahovala náležitosti určené § 4 ods. 2 písm. i), j) a k) zákona č. 258/2001 Z.z., čo
má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a tak sa žalobkyňa dostala do situácie, že aj keď
úver bol poskytnutý len vo výške 995,82 Eur (vtedajších 30.000,- Sk), žalovaný od nej požaduje sumu
1.777,66 Eur a túto jej bude musieť zamestnávateľ na základe žiadosti žalovaného zraziť z jej mzdy.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.01.2017 žiadal žalobu zamietnuť brániac sa tým, že
žalobkyňa nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko má a aj po prípadnom
rozhodnutí bude mať stále možnosť podať žalobu na plnenie - o vydanie bezdôvodného obohatenia, ak
došlo k prijatiu plnenia bez právneho dôvodu. Tiež namietal, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy
má všetky zákonné náležitosti pre svoju platnosť, pričom žalobkyňa v úverovej zmluve a obchodných

podmienkach s dohodou výslovne súhlasila.3.Napojednávanídňa31.01.2017súdprejednalvecvneprítomnostižalobkyneajejprávnehozástupcu,
keďpredvolaniemubolodoručenédňa11.01.2017,keďžepodľa§32ods.5písm.c)zákonač.305/2013
Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e - Governmente) platí,

že elektronická úradná správa sa považuje za doručenú ak nie je adresátom orgán verejnej moci
a nedoručuje sa do vlastných rúk, v deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej
správy. Táto bola uložená podľa predloženého výstupu z portálu UPVS dňa 11.01.2017 (č.l. 24) a teda
predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalobkyne riadne a včas doručené.

4. Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na svojej požiadavke zamietnuť
žalobu z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení.

5. Súd vykonal všetky stranami označené dôkazy, a to predloženú zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty
Quatro a obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje a tiež list žalovaného zo dňa 21.05.2015 a
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

6. V konaní bolo preukázané, že VÚB, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 10.04.2008
zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
vo výške vtedajších 30.000,- Sk (t.j. 995,82 Eur), ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť pevnou mesačnou
1.000,- Sk mesačne. V zmluve sa už potom žiadne ďalšie podrobnosti (splatnosť splátok, úroková

sadzba, RPMN, atď.) neuvádzajú. Nebolo sporným, že predmetná zmluva sa v podrobnostiach spravuje
Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných VÚB a.s. (č.l. 15 a nasl.
spisu, ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré v bode 35 písm. f) hovoria, že ak klient napriek výzve
nezaplatil splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má okrem iného právo
uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím tento podpisom zmluvy súhlasí.

7. Dohoda o zrážkach zo mzdy teda nebola obsiahnutá v čl. 3 bod 12 písm. f) obchodných podmienok
ako to tvrdila žalobkyňa, evidentne však išlo v žalobe o chybu v písaní, pokiaľ žalobkyňa predložila
obchodné podmienky, v ktorých bol zvýraznený práve ich bod 35 písm. f).

8. V zmluve a ani v obchodných podmienkach sa už potom okrem bodu 35 písm. f) nenachádza
žiadne ustanovenie pojednávajúce o dohode o zrážkach zo mzdy. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení
poukazoval na text, podľa ktorého je banka pri omeškaní splácania úveru oprávnená požadovať od
zamestnávateľa dlžníka vykonávanie zrážok s tým, že výška zrážok bude zodpovedať výške mesačných
splátok úveru podľa zmluvy, no takýto text sa nikde - ani v zmluve ani v obchodných podmienkach

nenachádza.

9. Nebolo tiež sporným, že žalobkyňa poskytnuté prostriedky riadne nesplácala a že svoju pohľadávku
voči nej banka postúpila žalobcovi zmluvou zo dňa 04.12.2013. Ten ako vyplýva z jeho listu zo dňa
21.05.2015 žiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy pre uspokojenie jeho

pohľadávky v celkovej sume 1.777,66 Eur.

10. Na základe uvedeného mal súd za preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej
žalobe podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ako na právnom prostriedku, prostredníctvom
ktorého môže žalobkyňa odstrániť svoju právnu neistotu v tom, či žalovaný má právo požadovať od jej

zamestnávateľa vykonávanie zrážok zo mzdy. Zamestnávateľovi žalobkyne bola doručená žiadosť o
vykonávanie zrážok zo mzdy na podklade spornej dohody a teda v situácii kedy jej zamestnávateľ bol
v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný rešpektovať predloženú dohodu a vykonávať
zrážky zo mzdy (nakoľko okamihom doručenia voči nemu nadobudol žalovaný ako veriteľ právo na
výplatu zrážok), nemala žalobkyňa iný právny nástroj, okrem podanej žaloby, aby odstránila svoju

neistotu, či je žalovaný oprávnený požadovať od jej zamestnávateľa vykonávanie zrážok zo mzdy alebo
nie a či takýmto spôsobom môže uspokojiť svoju pohľadávku postihnutím jej mzdy. Je síce pravdou, že
žalobkyňa by mohla podať aj žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia (z dôvodov uvedených ďalej),
no takouto žalobou by nijak nedosiahla to, o čo jej skutočne ide - aby jej zamestnávateľ na základe
dohody predloženej žalovaným nevykonával zrážky zo mzdy.

11. Vo vzťahu k samotnej zmluve o aktivácii pôžičkovej karty Quatro zo dňa 10.04.2008 je potom
potrebné predovšetkým uviesť, že ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.01.2008, keď právny predchodca žalovaného (banka) ju uzatváral v pozíciidodávateľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalobkyňa v pozícii spotrebiteľa (§ 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka). Ide tiež o zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(zákon účinný v čase uzavretia zmluvy), ktorý v § 2 písm. a) určoval, že spotrebiteľským úverom je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Právny predchodca žalovaného mal pri uzavretí
zmluvypostavenieveriteľa(dodávateľa)podľa§3ods.1cit.zákonaažalobkyňapostaveniespotrebiteľa
podľa § 3 ods. 2 cit. zákona.

12. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že uzavretá dohoda o zrážkach zo
mzdy je absolútne neplatnou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa každý právny

úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je (absolútne) neplatný.

14. Vôľa pri právnom úkone musí byť skutočne daná a z konania žalobkyne ako spotrebiteľky nemožno
vyvodiť skutočnú danosť vôle vo vzťahu k uzavretiu nielen zmluvy o vydaní karty Quatro, ale aj vo
vzťahu k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda bola predformulovaná vo vopred

bankou pripravenom tlačive obchodných podmienok, ktorých znenie žalobkyňa nijakým spôsobom
nemohla ovplyvniť. Obchodné podmienky (či iné so zmluvou súvisiace dokumenty) majú pritom vo
vzťahu k spotrebiteľovi slúžiť len na doplnenie menej podstatných otázok právneho vzťahu a nie na
zakotvenie inštitútov, ktoré zásadne môžu ovplyvniť jeho práva a povinnosti v prospech dodávateľa.
Takým inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nepochybne je, pretože dodávateľ v takom prípade bez

súdneho rozhodnutia môže okamžite postihnúť (väčšinou jediný) príjem spotrebiteľa, keď podľa §
551 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že už okamihom, kedy sa platiteľovi dohoda predložila,
nadobúda veriteľ voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok. Súd nepochybuje o tom, že žalobkyňa
úverovú zmluvu uzavrieť chcela, no pokiaľ ani nepodpisovala obchodné podmienky, ťažko možno prijať
argumentáciu žalovaného, že si žalobkyňa podpisom zmluvy bola uzavretia dohody o zrážkach vedomá.

Táto je obsiahnutá takmer v závere obchodných podmienok, ktoré sú písané písmom čitateľným aj
pre bežného človeka len pri vynaložení značného úsilia a osoba so slabším zrakom ich neprečíta bez
určitých pomôcok vôbec.

15. Súd tiež podporne poukazuje na skutočnosť, že zákonodarca reflektujúc voči spotrebiteľom

neprijateľnú prax bankových či nebankových inštitúcií následne pristúpil s účinnosťou od 01.05.2014 k
novelizácii zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v ust. § 5a ods. 1 písm. a) tak, že použitie
dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je neobmedzené, konkrétne, neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť. I keď samozrejme ide o ustanovenie účinné až od 01.05.2014 (a teda neúčinné v čase
uzavretia spornej dohody o zrážkach), jeho existencia má význam interpretačný i vo vzťahu k predtým
platnej právnej úprave.

16. Potom aj z pohľadu interpretácie právnej úpravy § 550 Občianskeho zákonníka v spojení s § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka cez prizmu § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa možno
dospieť k záveru, že i v roku 2008 bol nepožívajúci právnu ochranu postup voči spotrebiteľovi zo strany
dodávateľa spočívajúci v tom, že tento ukryje určité závažné právne inštitúty do obchodných podmienok,
ktoré musí spotrebiteľ akceptovať (prijať) samotným podpisom zmluvy. V takejto situácii totiž ťažko

možno hovoriť o „dohode“ o zrážkach zo mzdy.

17. Súd už z tohto dôvodu vyslovil, že predmetná dohoda zakotvená v obchodných podmienkach zmluvy
je (absolútne) neplatná, pričom len inými slovami formuloval vo výroku to, čoho sa žalobkyňa svojou
žalobou domáhala.

18. Okrem toho súd považoval dohodu o zrážkach za neplatnú aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
ktorý stanovuje, že je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Síce z ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníkanevyplýva, čo musí dohoda o zrážkach zo mzdy obsahovať, no je zrejmé, že musí obsahovať aspoň
určenie pohľadávky, ktorá sa zabezpečuje a jej výšku. V danom prípade sa v obchodných podmienkach
konštatuje len to, že banka má oprávnenie uspokojiť si svoju pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta

s čím klient podpisom zmluvy súhlasí, no čo vlastne si takto banka môže vymáhať, zrejmé nie je.

19. Záverom súd len dodáva, že predmetná zmluva o aktivácii karty skutočne neobsahuje náležitosti
podľa§4ods.2písm.g),h),i),j),k)zákonač.258/2001Z.z.čorobížalobkyniposkytnutýúverbezúročný
a bezpoplatkov podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, preto jej dlh nemôže predstavovať žalovaným vymáhanú

sumu 1.777,66 Eur, keďže úver predstavoval podľa zmluvy len 995,82 Eur. Pokiaľ žalovaný poukazoval
na určitú Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 26.11.2014, túto súdu
nepredložil, pričom by táto (ak skutočne existuje) nezmenila nič na fakte, ako bola sporná dohoda o
zrážkach uzavretá a kde bola obsiahnutá.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnej

žalobkyni súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená
samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.