Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 7, 2021

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 2T/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6820010022
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2021:6820010022.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému Z.

K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Z. K.
H.. XX. XX. XXXX N. D., R. C. A. XXX/X, A., X. Q.Ú.,

j e v i n n ý, ž e

X. XX. 02. 2019 do XX. XX. XXXX, od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX a od XX. XX. XXXX doposiaľ,
keďže bol zamestnaný, vykonával samostatne zárobkovú činnosť a mal dostatočný príjem na živobytie
a od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, keďže nebol vôbec zamestnaný a ani si preukázateľne nehľadal
zamestnanie, čím sa zbavil možnosti poberať pravidelný príjem v A., v okrese Q.a a inde vôbec
neprispieval na výživu svojim maloletým deťom Z. S., nar. XX. XX. XXXX a E. S, nar. XX. XX. XXXX, obe
trvalým bydliskom u svojej matky K. K. N. S., H. V.. S. Č.. XX, N. Č. Q., a to aj napriek tomu, že mu táto
povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a k tejto bol navyše zaviazaný aj rozsudkom Okresného

súdu Plzeň - mesto sp. zn. 99Nc 244/2017 zo dňa 01. 09. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.
10. 2017 tak, že bol povinný prispievať vo vyššie uvedenom období na každé z maloletých detí sumou
rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
predpisu mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám K. K., čím spôsobil dlh na
výživnom v sume 976,80 € a skutku sa dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu
Revúca sp. zn. 4T/22/2018 zo dňa 11. 01. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 01. 02. 2019 bol uznaný
vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d ápodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej
okolnostipodľa§36Trestnéhozákonaaprinezistenížiadnej priťažujúcejokolnostipodľa§37Trestného
zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obžalovaného Z. K. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom

základe, ako je uvedené v obžalobe.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,ktorýnahlavnompojednávaníuviedol,žedo03.06.
2019 bol zamestnaný u automechanika Q. N. F. na zmluvu a mal minimálnu mzdu. Potom bol dobrovoľne
nezamestnaný až do 01. januára 2020, kedy si urobil živnosť. Od konca júla 2020 do začiatku septembra

2020 pracoval u p. N. na živnosť, mal zarobiť cca 1 000,- € mesačne, ale nevyplatil mu nič. Do konca
septembra 2020 bol doma a potom od októbra 2020 do decembra 2020 pracoval vo firme F. F., kde mal
tiež zarobiť mesačne 1 000,- €, ale dali mu za tie tri mesiace cca 200,- €. Od februára 2021 do apríla
2021 robil vo firme K., kde mu tiež ešte nevyplatili peniaze a teraz od mája 2021 pracuje v Senci pre
firmu J+J Puška, ktorý by mal normálne platiť.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti poškodenej, ktorá sa ospravedlnila z účasti na
hlavnom pojednávaní z dôvodu jej pobytu v Č.G. Q. a z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.

Svedkyňa poškodená K. K. pri výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že na bývalého manžela už aj

v minulosti podávala trestné oznámenie za neplatenie výživného, za čo ho súd aj odsúdil. Výživné jej
neplatil ani vtedy a nezaplatil jej výživné ani za celé obdobie uvedené v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné
skutočnosti:

Z emailovej komunikácie s poškodenou K. K. z 06.06.2021 súd zistil, že žije s 2 deťmi, ktoré má s
obžalovaným, v Č. Q., už aj druhé dieťa ide do školy a ona nemá za čo nakúpiť školské potreby, má dlhy
a obžalovaný do dňa 06.06.2021 nezaplatil žiadnu splátku výživného.

Obžalovaný od roku 2009 nebol podľa vyjadrenia ÚPSVaR v evidencii nezamestnaných a od roku
01.10.2018 do 03.06.2019 bol zamestnaný vo firme K. K..Q..X.., kde jeho priemerná mesačná mzda
225,16 eur. Mesto A. obžalovaného bližšie nehodnotilo.

Zo správy Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 7

krát priestupkovo postihnutý, päťkrát za priestupky na úseku cestnej premávky a dvakrát za priestupky
proti verejnému poriadku.

Z odpisu registra trestov súdu zistil, že obžalovaný má 5 záznamov v registri trestov, naposledy z roku
2019, kedy bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu, právoplatným dňa 01.02.2019, a to za

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 20 mesiacov.

V súlade s § 2 ods. 6 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich

obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Vsúlades§220ods.2Tr.por.súdprisvojomrozhodnutíprihliadallennaskutočnosti,ktoréboliprebrané
na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru,
ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný pri výpovedi nepoprel, že počas celého obdobia uvedeného v obžalobe výživné neplatil, čo
potvrdila aj bývalá manželka obžalovaného, avšak vzhľadom na okolnosti, ktoré obžalovaný vo svojej

výpovedi uviedol, bolo zo strany súdu potrebné vyhodnotiť, či v jednotlivých obdobiach uvedených v
obžalobe mal obžalovaný vôbec reálnu možnosť platiť bežné výživné.

Z listinných dôkazov ako aj z výpovede obžalovaného mal súd preukázané, že obžalovaný v období od
01. 02. 2019 do 03. 06. 2019 bol riadne zamestnaný a poberal minimálnu mzdu, čo mu umožňovalo platiť
aspoň minimálne výživné, takže neplatením výživného v obžalobe uvedenej minimálnej výške počas

tohto obdobia jednoznačne naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy.
V období od 04. 06. 2019 do 31.12.2019 bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol registrovaný na ÚPSVaR
Q. ako uchádzač o zamestnanie, čím sa sám pripravil o možnosť zamestnať sa a mať príjem, čím taktiež
za toto predmetné obdobie naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy.
Od01.01.2020aždoposiaľbolobžalovanýživnostník,atedamoholamalvykonávalčinnosťnazáklade

živnostenského oprávnenia a mať z tejto činnosti príjem, z ktorého si mohol plniť svoju vyživovaciu
povinnosť voči svojim deťom, pričom výživné neplatil ani v tomto období, čím znovu naplnil skutkovú
podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy. Zároveň je však potrebné konštatovať, že obdobie od
marca 2020 do konca januára 2021 prokurátor v záverečnej reči navrhol hodnotiť ako obdobie, kedy
obžalovanémuakoživnostníkovinebolozobjektívnychdôvodov(pandemickásituáciaaopatreniavlády)

umožnené vykonávať pracovnú činnosť a zároveň ak v tomto období aj pracoval, jeho zamestnávatelia
mu neuhradili vopred dohodnutú odmenu za vykonanú prácu, ktorú pre nich fyziky vykonal, a teda
počas celého tohto obdobia nie je možné klásť obžalovanému za vinu, že neplatil ani minimálne výživné.
S týmto názorom prokurátora sa súd v plnej miere stotožnil, preto obžalovaný neplatením výživného
v období od marca 2020 do konca januára 2021 nenaplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania

povinnej výživy. Od februára 2021 až doposiaľ obžalovaný vykonával a vykonáva práce na základe jeho
živnostenského oprávnenia, za ktoré očakáva vyplatenie mzdy, takže za toto obdobie má dostatočný
príjem na platenie bežného výživné, čo však do dňa hlavného pojednávania neurobil, čím znovu naplnil
skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy.

Vo vyššie uvedených obdobiach, teda celkovo po dlhší čas, obžalovaný mohol a mal platiť výživné,
pretože jeho vyživovacia povinnosť je zákonná a vedel, že má deti, ktoré sú odkázané na jeho výživu, čo
bolo zrejmé aj z tvrdení poškodenej. Celkovo za predmetné obdobia až do súčasnosti tak obžalovanému
vznikol dlh na výživnom vo výške 976,80 eur.

Súd pri rozhodovaní ohľadne trestu pre obžalovaného nekonštatoval žiadnu poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 Trestného zákona ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Pri rovnakom
pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia
slobody v základne trestnej sadzbe prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného
zákona vo výmere od 1 až do 5 rokov trestu odňatia slobody. Vzhľadom na povahu skutku ako

aj opakované neplatenie výživného zo strany obžalovaného nie je možné v tomto konaní ukladať
obžalovanému iný trest ako trest odňatia slobody (alternatívny trest by nepôsobil na obžalovaného
dostatočne výchovne), pričom obžalovaný sa skutku v tomto konaní dopustil v skúšobnej dobe
predchádzajúceho odsúdenia za rovnako kvalifikovaný prečin, a tak nebolo možné trest odňatia slobody
podmienečne odložiť na skúšobnú dobu. Súd považuje aj trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby

pre obžalovaného za dostatočný na dosiahnutie účelu trestu, ktorý je pri neplatení výživného hlavne
pôsobiť na obžalovaného tak výchovne ako aj represívne, aby po vykonaní trestu urobil všetko preto,
aby jeho deti dostali od neho nevyhnutnú a tak potrebnú podporu aspoň v zákonom stanovenej forme
platenia výživného.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré
boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri

vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.