Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/91/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921010218
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6921010218.3

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraKvietkaasudcovJUDr.
Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného W. A., za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 27. októbra 2021,
o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 0T/68/2021 zo dňa
19.08.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. A. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom sp.zn. 0T/68/2021 zo dňa 19.08.2021 uznal obžalovaného
W. A. vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák. s použitím § 138 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 10.05.2021 okolo 21.30 h v F. Z. v byte na X. N. N. č. XX pod vplyvom alkoholu, počas návštevy u

poškodenej C. A., nar. XX.XX.XXXX, potom, ako sa na jeho výzvu poškodená postavila zo stoličky, chytil
ju za ruky a odhodil ju na gauč, následkom čoho si poškodená udrela hlavu do steny, chcel ju udrieť
päsťou, poškodená však jeho úder vykryla nohami, a keď neskôr C. A. pootvorila dvere, aby susedia
počuli jej krik o pomoc, k nej priskočil, chytil ju za krk a povedal jej, aby bola ticho, lebo ju zabije, vykrúcal
jej pritom ruky, ktoré vyhrážky vzbudili u C. A. strach o život, pričom C. A. následne privolala na pomoc
susedov, ktorí privolali hliadku OO PZ F. Z., ktorá o 22.15 h podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku obmedzila

obžalovaného na osobnej slobode.
Za to okresný súd obžalovanému W. A. uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm.
m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal ihneď po jeho vyhlásení ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní odvolanie obžalovaný a obhajca obžalovaného, ktorý ho písomne doplnil podaním
doručeným okresnému súdu dňa 02.09.2021.

Obžalovaný podal odvolanie tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. V písomných
dôvodoch odvolania obžalovaný namietal, že odvolaním napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho

vyhodnotenia dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia danej trestnej veci a je v podstate
nepreskúmateľný. Súd nerešpektoval zásadu ,,in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech
obvineného. Obvinený prostredníctvom svojho obhajcu namieta právnu kvalifikáciu skutku, nakoľko
došlo podľa jeho názoru k tzv. nadkvalifikovaniu, nakoľko nemožno v danom prípade skutok kvalifikovať
aj podľa ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. d) Tr. zák. (t.j. skutok páchaný hrozbou násilia),
nakoľko už v samotnej skutkovej podstate § 360 Tr. zák. je tento kvalifikačný znak zohľadnený. Súd

neakceptoval argument obhajoby s odôvodnením, že podľa uvedeného ustanovenia sú postihované
výlučne verbálne vyhrážky. Pokiaľ sa k nim pridruží násilie, ako zákonom predpokladaný typzávažnejšieho spôsobu konania, ide o konanie trestné podľa § 360 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v spojení
s § 138 písm. d) Tr. zák. S týmto výkladom sa obžalovaný nestotožnil, podľa jeho názoru v rámci
závažného spôsobu konania sa nemôže použiť ust. § 138 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého je trestný

čin spáchaný násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, pretože tieto
znaky sú predpokladané základnou skutkovou podstatou trestného činu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., a preto sa nemôžu použiť ako kvalifikačný znak podľa § 360 ods. 2
písm. a) Tr. zák. Obžalovaný tiež namieta, že výsluch oznamovateľky C. A. bol vykonaný povereným
príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru F. Z. bez jej súhlasu. Z vyjadrenia C. A. na

hlavnom pojednávaní zo dňa 08.07.2021 vyplýva, že k podaniu trestného oznámenia bola príslušníkmi
polície donútená tým, že vypovedať musí, inak ju nepustia. Poverenému príslušníkovi neprekážalo,
že od C. A., ktorá vykazovala známky požitia alkoholu (táto okolnosť bola viacerými svedkami, ako
aj samotnou poškodenou potvrdená), prijal trestné oznámenie, pričom ju nevyzval, aby sa podrobila
dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, za účelom posúdenia schopnosti menovanej
k veci sa objektívne vyjadriť. K okolnostiam výsluchu poškodenej pri podaní trestného oznámenia,

ako aj k okolnostiam nasledovného výsluchu poškodenej v pozícii svedka - poškodenej, hlavne so
zameraním na zistenie okolností, týkajúcich sa poučenia poškodenej v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por.,
bolo zo strany obhajoby navrhované vypočutie policajtov, ktorí tieto výsluchy realizovali, a to npor. U.
N. a npor. M. D., pričom aj tento návrh obhajoby na doplnenie dokazovania súd zamietol. Súd síce
absenciu dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu poškodenej v čase skutku nehodnotí pozitívne, avšak

s ďalším jeho zdôvodnením nemožno súhlasiť, a to, že dôvody nevykonania skúšky ostali nejasné,
ako ani to, že by v dôsledku požitia alkoholu nebola schopná reprodukovať udalosti daného večera
v súlade s tým, ako ich vnímala, a to napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní zmenila výpoveď z
prípravného konania už minimálne v tom smere, že obvinený ju nekopal, ako to uvádzala v prípravnom
konaní. Súdom vyslovená nejasnosť ohľadom nevykonanej dychovej skúšky u C. A., možno vnímať ako

pochybenie príslušníkov polície, vo veci prešetrenia podnetu W. S., ktorý v predmetnej veci bol vypočutý
ako svedok až po vznesení obvinenia W. A.. Nemožno akceptovať ani ďalšie odôvodnenie súdu (strana
6, druhý odsek rozsudku), ktorý svojím vyjadrením suploval znalca, nakoľko až na základe konkrétneho
výsledku dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu u poškodenej by bolo možné zo strany ,,súdneho
znalca“ objektívne posúdiť, či oznamovateľka, resp. poškodená, bola schopná vnímať a následne

reprodukovať udalosti zo dňa 10.05.2021. Poverený príslušník pred začatím trestného stíhania, ako aj
v rámci prípravného konania neskúmal vzťah W. A. k C. A., ktorá už v rámci hlavného pojednávania
uviedla, že k osobe obžalovaného mala pomer, ktorý trval ešte aj v čase prejednávaného skutku, avšak
nežili spolu ako druh a družka. Aj bez zistenia tejto skutočnosti bolo povinnosťou povereného príslušníka
pred výsluchom C. A., ako oznamovateľky a neskôr ako svedka - poškodenej, ju riadne poučiť, okrem

iného aj s poukazom na možnosť odmietnuť vypovedať, s poukazom na ust. § 130 ods. 2 Tr. por. o to
viac,žemenovanánechcelapodaťtrestnéoznámenie.Svedokpozákonnompoučeníopráveodmietnuť
vypovedať má sám zvážiť a rozhodnúť sa, či svoje právo využije alebo nie, opierajúc sa o okolnosti, ktoré
sám vníma a cíti. V uvedenom smere nemôže a nesmie byť vo svojom rozhodovaní obmedzovaný, či
dokoncanútenývypovedať,atoispoukázanímnaskutočnosť,žehliadkupolícieneprivolalapoškodená,

alesused.Požiadavkeriadnehovyhláseniasvedkavzápisniciovýsluchuzodpovedátakévyhlásenie,zo
znenia ktorého výslovne vyplýva, že svedok právo odoprieť vypovedať nevyužíva. V zápisnici o výsluchu
oznamovateľky C. A. zo dňa 10.05.2021, ako aj v zápisnici o výsluchu svedka - poškodenej C. A. zo
dňa 11.05.2021 takéto poučenie, ako aj vyjadrenie, absentuje. Nemožno sa preto stotožniť s postupom
súdu, ktorý ako keby zlegalizoval zákonným spôsobom nevykonané dôkazy z prípravného konania tým,

že o možnosti odmietnuť vypovedať pre blízky vzťah k obžalovanému, bola C. A. poučená pred svojím
výsluchom na hlavnom pojednávaní, pričom svedkyňa toto právo nevyužila a rozhodla sa vypovedať.

Súčasne poverený príslušník za účelom objasnenia skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie
prípadu, nepodrobil oznamovateľku lekárskej prehliadke, resp. žiadnym spôsobom nezdokumentoval

jej zranenia. Vyjadrenia svedkov, príslušníkov polície, že C. A., odmietla návštevu lekára, nemožno
akceptovaťzdôvodu,žespisovýmateriálneobsahovalžiadnyzáznam,ktorýbypreukazovalodmietnutie
tohto úkonu zo strany oznamovateľky a neskôr aj ako poškodenej, s poukazom na § 119 ods. 1 písm.
e) Tr. por. Obžalovaný sa nedomnieva, že pre preukázanie mechanizmu spôsobu zranení u poškodenej
možno preukázať jedine výpoveďami svedkov N., S., Z. a S. o to viac, že dokazovaním vykonaným na

hlavnom pojednávaní nebolo preukázané priame búchanie hlavou poškodenej o stenu, ani kopance,
a preto sudca upravil aj opis skutku, ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Svedkovia S. a
Z. zároveň potvrdili, že zranenia poškodenej, pokiaľ vôbec nejaké mala, nebolo žiadnym spôsobom
zdokumentované do spisu, napríklad vyhotovením fotodokumentácie. Výpoveď C. A. je nedôveryhodná,a to z dôvodu k jej rozporuplným vyjadreniam, ako aj k jej obsahovo odlišným tvrdeniam, uvádzaných
v prípravnom konaní a neskôr pred súdom. Napriek tomu samosudca Okresného súdu v Rimavskej
Sobote neakceptoval návrh obhajoby, písomne podaný v liste zo dňa 21.05.2021 v rámci vyjadrenia

sa obvineného k obžalobe, a to, aby bol pribratý v trestnom konaní znalec z odboru psychológia, za
účelom psychologického vyšetrenia svedka - poškodenej, so zameraním okrem iného, či poškodená
nemá sklony ku klamstvám, teda v podstate na jej dôveryhodnosť ako svedka, keďže trestné stíhanie
obžalovaného prebehlo na jednom priamom dôkaze, a to jej výpovedi. Dokazovaním na hlavnom
pojednávaní súd nepreukázal priame búchanie hlavou poškodenej o stenu, ani kopance, čiže inými

slovami, spochybnil niektoré vyjadrenia svedka - poškodenej, čo vedie k úvahe, prečo ďalšie vyjadrenia
C. A., ktoré súd už akceptoval, nemožno tiež vnímať ako jej klamstvo. Obžalovaný popiera spáchanie
trestného činu, ktorý bol založený na vyjadreniach C. A.. Súd sa dôsledne neriadil zásadou voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či

ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Postup súdu pri hodnotení
vykonaných dôkazov nebol v súlade s uvedenou zásadou. K správnym a úplným skutkovým zisteniam
môže súd dospieť len vtedy, keď vykoná všetky potrebné a dostupné dôkazy a správne ich vyhodnotí, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich súhrne. Súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vykonané dôkazy vyhodnotil iba jednotlivo a jednostranne,

teda ich nevyhodnotil aj v súhrnne, alebo vo vzájomnej súvislosti. V prejednávanom prípade existujú
dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť
jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Nemožno konštatovať, že existujú také priame a nepriame dôkazy,
ktoré by v súhrne spravodlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že sa stal skutok, uvedený
v obžalobnom návrhu prokurátora.

Obžalovaný záverom navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici po prejednaní odvolania podľa § 321
ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. v celom rozsahu zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu
Rimavská Sobota sp.zn. 0T/68/2021 z 19.08.2021 a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného W. A. z
dôvodu uvedeného v § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry

sp.zn. 2 Pv 145/2021/6609 z 12.05.2021, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je W.
A. trestne stíhaný.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného sa pridržal podaného odvolania. Navrhol obžalovaného
spod obžaloby oslobodiť, eventuálne navrhol zmeniť právnu kvalifikáciu na základnú skutkovú podstatu,

a to len na základe § 360 ods. 1 Tr. zák., teda, aby bol vypustený ods. 2 písm. a) Tr. zák. a tiež § 138
písm. d) Tr. zák.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za zákonné

a správne.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí pripojil k vyjadreniu svojho obhajcu, pričom vyslovil, že sa cíti
byť nevinný.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie
prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku o vine a treste, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadal i

pre prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom
procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného W. A. nebolo podané dôvodne.
V prvom rade krajský súd musí konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s
požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ust. § 168

ods.1Tr.por.stručneuviedol,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež
zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu.V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch obžalovaného a vypočul svedkov, C.
A., svedkyňu Z. N., svedka W. S., svedka M. A., svedka O.. Z. Z. a svedka O. S.. V zmysle § 269 Tr.
por. prečítal aj listinné dôkazy, a to zápis o dychovej skúške, trestný rozkaz Okresného súdu Rimavská

Sobota sp.zn. 11T/16/2021, uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/16/2021 a odpis
registra trestov. Okresný súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obžalovaným, a to výsluch svedkov
npor. U. N. a npor. M. D..
Po vykonanom dokazovaní, najmä výsluchom obžalovaného a výsluchom svedkov, okresný súd
dospel k správnemu záveru, že obžalovaný sa na úkor poškodenej dopustil prečinu nebezpečného

vyhrážania, keď sa jej vyhrážal zabitím, pričom ju držal za krk a vykrúcal jej ruky. Dokazovaním
vykonaným na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané priame búchanie hlavou poškodenej o stenu,
ani kopance, preto samosudca upravil opis skutku tak, ako to uviedol vo výrokovej časti odvolaním
napadnutého rozsudku. Okresný súd konštatoval, že podstata skutku je však nepochybne zachovaná,
keďže vyhrážky smrťou sprevádzané opísanými násilnými atakmi ostali preukázané, hoci čiastočne
pri inom konaní obžalovaného, než bolo opísané v podanej obžalobe. Okresný súd pri opise udalostí

z predmetného večera uveril poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní podrobne opísala útok a
vyhrážky obžalovaného. Jej výpoveď posilňuje aj výpoveď svedkyne N., ktorá počula intenzívne výkriky
obžalovanej zo svojho bytu, ako aj tupé nárazy o podlahu, resp. stenu. Je zrejmé, že nešlo len o
slovnú hádku, ako to prezentoval obžalovaný. O fyzickom ataku svedčia aj poranenia, ktoré zaznamenali
svedkovia S., Z. a i S. (odrenina, resp. rana vo vlasovej časti hlavy, modrina na ramene), i keď tieto

pre neochotu poškodenej podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, neboli patrične zdokumentované. Okresný
súd správne tiež uzavrel, že z následného správania sa poškodenej vyplynul výrazný strach poškodenej
z obžalovaného, ktorý bol opísaný tak zasahujúcimi policajtami, ako aj svedkom S., ktorý bol založený
fyzickým útokom obžalovaného.
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne zdôvodnil, prečo neakceptoval argument

obhajcu, že násilné konanie je už pojmovým znakom základnej skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
prvostupňového súdu, že podľa uvedeného ustanovenia sú postihované výlučne verbálne vyhrážky.
Pokiaľ sa k nim pridruží fyzické násilie ako zákonom predpokladaný typ závažnejšieho spôsobu konania,
ide o konanie trestné podľa § 360 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. d) Tr. zák. Vykonaným

dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané okrem verbálneho vyhrážania sa, aj fyzický
atak, ktorý zaznamenali svedkovia S., Z. a aj S..
Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nepochybne
vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom, ktorý sčasti
zodpovedal skutkovým zisteniam, uvedeným už v obžalobe. V tomto smere si osvojuje argumentáciu

prvostupňového súdu a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie rozsudku, vrátane
vyhodnotenia dôkazov na strane 5 a 6. Odvolací súd zdôrazňuje, že výpoveď svedkyne poškodenej
tak z prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní bola podporená výpoveďami svedkyne N.
a svedka S..
Pokiaľ obžalovaný prostredníctvom obhajcu v odvolaní namieta, že svedkyňa - poškodená nebola v

prípravnom konaní podľa ust. § 130 Tr. por. o možnosti odmietnuť vypovedať, k tomu odvolací súd
uvádza, že táto námietka nebola dôvodná. Je nepochybné, že na hlavnom pojednávaní bola svedkyňa
- poškodená riadne poučená podľa § 130 ods. 1 a 2 Tr. por. pričom okrem iného uviedla, že je ochotná
vo veci vypovedať. Následne svedkyňa zložila prísahu v zmysle § 265 ods. 2 Tr. por. a vo veci bola
na hlavnom pojednávaní vypočutá kontradiktórnym spôsobom. Odvolací súd zároveň dodáva, že nie

je pravdivé ani tvrdenie obhajcu obžalovaného, že svedkyňa - poškodená, nebola v prípravnom konaní
riadne poučená podľa § 130 ods. 2 Tr. por. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne - poškodenej C. A. zo
dňa 11. 05.2021 vyplýva, že poškodené bola aj pri tomto výsluchu riadne poučené podľa § 130 ods. 2
Tr. por. pričom uvidela, že právo odoprieť výpoveď výslovne nevyužíva a že vypovedať bude.
Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd tiež námietku odvolateľa týkajúcu sa toho či svedkyňa -

poškodená mienila podať trestné oznámenie, nakoľko v zmysle § 199 ods. 2 Tr. por. nič nebránilo
policajtovi, aby začal trestné stíhanie sám, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného
stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia, a to zvlášť v situácii že v prípade prečinu nebezpečného
vyhrážania sa nevyžaduje súhlas poškodeného s trestným stíhaním podľa § 211 ods. 1 Tr. por. V tomto
konkrétnom prípade však treba zdôrazniť, že svedkyňa - poškodená napriek jej váhaniu, skôr z obavy z

reakcie obžalovaného, ktorý sa jej vyhrážal, napokon podala trestné oznámenie, čo potvrdili svedkovia
Z. a S.. Vo svetle uvedeného potom aj odvolací súd má za to, že výsluchy navrhovaných svedkov npor.
N. a npor. D., k otázke či s poškodená chcela podať trestné oznámenie, by bolo nadbytočné.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s výrokom súdu

prvej inštancie aj v tomto smere. Prvostupňový súd správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností na 0:1, keď v súlade so stavom veci na strane obžalovaného zistil existenciu jednej priťažujúcej
okolnosti, a to, že už bol za trestný čin odsúdený [§ 37 písm. m) Tr. zák.]. Nebola zistená žiadna okolnosť,
ktorá by mu v rámci úvah o výmere trestu poľahčovala.
Podľa§38ods.4Tr.zák.,akprevažujepomerpriťažujúcichokolností,zvyšujesadolnáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Trestná sadzba pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1. ods. 2 písm. a) Tr. zák. je
6 mesiacov až 3 roky trestu odňatia slobody. Zvýšená trestná sadzba o jednu tretinu je v rozmedzí 16
mesiacov až 3 roky. Okresný súd uložil obžalovanému trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, teda
na spodnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby.
Pretože obžalovaný spáchal skutok v priebehu plynutia skúšobnej doby odsúdenia, nemožno v zmysle

§ 49 ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložiť výkon trestu.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v danej výmere, ako aj spôsob jeho výkonu v
dostatočnej miere dosiahne účel trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj
prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám, vyplývajúcim
z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie obžalovaného W. A. za
nedôvodné, preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol a odvolanie obžalovaného W. A. podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.