Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, May 19, 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520201348
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7520201348.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu Obec Bidovce, IČO:

00 323 977, so sídlom Bidovce 210, Bidovce, zast. Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom so sídlom
Werferova 1, Košice proti žalovanému Q. P., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XXX, A. o vypratanie nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku vypratať nehnuteľnosť parcelu
E. K. W. Č. XXX/X Y. M. XXXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovanú Okresným
úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č.. XXX, vedenom pre okres Košice -
okolie, obec A., katastrálne územie Bidovce a odstrániť nelegálnu stavbu stojacu na predmetnej parcele.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.3.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vypratať nehnuteľnosť - parcelu reg. C KN parcelné číslo XXX/X o výmere XXXX V., druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, evidovanú Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na
liste vlastníctva (ďalej len „LV“) číslo XXX vedenom pre okres: Košice - okolie, obec: A., katastrálne
územie (ďalej ako „k.ú.“): A..
Podanú žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a zistil, že na nej

žalovaný realizuje stavbu bez stavebného povolenia a v rozpore so schváleným územným plánom
žalobcu. Ide o nepovolenú stavbu, žalobca nedal nikomu súhlas na nakladanie s týmto pozemkom, resp.
na jeho zastavanie. Žalobca dňa 5.9.2019 vyzval žalovaného na odstránenie čiernej stavby. Následne
žalobca ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 18.9.2019 v konaní vedenom pod číslom
XXX/XXXX-A. rozhodol o zastavení všetkých stavebných prác na stavbe „Rodinný dom" na pozemku
parc.č. XXX/X. Žalovaný dňa 30.9.2019 do zápisnice z priestupkového konania voči jeho osobe uviedol,
že realizáciu rodinného domu začal z dôvodu, že sa jedná o obecný pozemok. Žalovaný napriek

podniknutým krokom žalobcu nemieni nehnuteľnosť vypratať.

2. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác alebo pozemkových úprav na
stavbe realizovanej na pozemku parcely reg. E. K. parc.č. 536/3 až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.
Uznesením zo dňa 24.3.2020 č.k. 16C/23/2020-31 súd nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom

znení. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2020 a vykonateľnosť dňa 31.3.2020.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril, napriek výzve súdu v uznesení zo dňa 1.6.2020,
č.k. 16C/23/2020-39.4. Podľa čiastočného výpisu z R. Č.. XXX pre k.ú. A. je žalobca výlučným vlastníkom pozemku parcely
reg. E. K. W..Č.. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 828 m2.

5. Výzvou zo dňa 5.9.2019 žalobca vyzval žalovaného na odstránenie nepovolenej a neoprávnenej
(čiernej)stavbyrealizovanejvrozporesúzemnýmplánomobceabezpríslušnéhostavebnéhopovolenia
na parcele č. 563/3 (v rómskej osade oproti postaveným domom pri odvodňovacom kanáli).

6. Stavebný úrad Obce A. rozhodnutím zo dňa 18.9.2019 v1.č. XXX/XXXX-A. zastavil všetky stavebné
práce na stavbe „Rodinný dom“ na pozemku W..Č.. XXX/X, K..Ú.. A.. Podľa odôvodnenia rozhodnutia
stavebnýúradprivýkoneštátnehostavebnéhodohľadudňa18.9.2019zistil,žežalovanýrealizujestavbu
rodinnéhodomubezstavebnéhopovolenia,vrozporesúzemnýmplánomobceA.anavyšenapozemku,
ktorého nie je vlastníkom a bez súhlasu vlastníka parc.č. XXX/X K.. Ú.. A..

7. Zo zápisnice z priestupkového konania spísanej pred obcou A. dňa 30.9.2019 Č..K.. XXX/XX-A. súd
zistil, že žalovaný po oboznámení sa s predmetom priestupku (realizácia stavby rodinného domu na
pozemku, ktorého nie je vlastníkom a bez stavebného povolenia), uviedol, že spáchanie priestupku
neuznáva v celom rozsahu. S realizáciou stavby rodinného domu začal z dôvodu, že sa jedná o obecný
pozemok. On požiadal obec o odkúpenie parcely, ešte niekedy v roku 2018, avšak doposiaľ mu nikto

neodpovedal. Žalovaný bol nútený začať so stavbou rodinného domu, pretože žije spolu s družkou a
troma deťmi v jednej izbe o výmere 9 m2, čo nie je vyhovujúce, pretože dve deti chodia do školy a on
musí spať na zemi. Uviedol tiež, že v osade, kde býva, je mnoho stavieb postavených bez stavebného
povolenia.

8. Na pojednávaní dňa 19.5.2021 žalobca rozšíril podanú žalobu a žiadal, aby súd uložil žalovanému
aj povinnosť odstrániť nelegálnu stavbu (rodinný dom) stojacu na predmetnej parcele. Súd navrhovanú
zmenu žaloby, jej rozšírenie pripustil.

9. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že žalovaný pokračuje vo výstavbe rodinného domu, dom je

zastrešený, čo preukázal predloženou fotografiou.

10. Žalovaný pred súdom uviedol, že rodinný dom začal stavať, pretože nemal kde so svojou rodinou
bývať. Vie, že staval na cudzom a bez povolenia, ale nemal kde bývať a obec jeho žiadosti o odkúpenie
pozemku nevyhovela. Poukazoval na to, že aj iní stavajú na cudzích pozemkoch.

11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

13. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

14. Nehnuteľnosťami sú v zmysle občianskeho práva pozemky a stavby spojené so zemou pevným
základom (§ 119 ods.2 Občianskeho zákonníka).

15. Stavbou na cudzom pozemku je treba rozumieť stavbu, ktorá bola postavená na pozemku, ktorého
vlastníkom nie je stavebník. Je treba odlišovať stavbu na cudzom pozemku a stavbu postavenú v
rozpore so stavebným zákonom (zákon č. 50/1976 Zb.). Súdna prax sa zjednotila na tom, že o
neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto na cudzom pozemku postavil stavbu bez toho, aby k tomu mal
občianskoprávny titul (t.j. zákonom vyžadované oprávnenia, ktorým je predovšetkým právo vlastnícke,

právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo obligačné právo umožňujúce mu na cudzom pozemku
zriadiť stavbu). Pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe nie je rozhodujúce, či ide v zmysle stavebných
predpisov o stavbu povolenú alebo nie (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/419/2018).16. Jednou z foriem vlastníckych žalôb v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka je žaloba na vydanie
veci. Vlastník má právo domáhať sa vydania veci od toho, kto mu vec fakticky neprávom zadržiava,
zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a odmieta mu vec vydať. V zmysle ustálenej

súdnej praxe sa pre uchopenie držby nehnuteľnej veci podáva žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, aj s
ohľadom na prípadnú možnosť výkonu rozhodnutia (§ 181 Exekučného poriadku).
Žaloba na vypratanie pozemku je prostriedkom, ktorý poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti
tomu, kto má na tomto pozemku neoprávnene umiestnené veci resp. užíva tento pozemok. Žaloba na
vypratanie sa zásadne netýka stavby, ktorá má charakter nehnuteľnosti. Voči takejto stavbe sa vlastník

pozemku môže domáhať jej odstránenia, ak ide o neoprávnenú stavbu.
Nehnuteľnosť sa považuje za vypratanú, ak z nej povinný odstráni všetky veci na naje umiestnené a
urobí ju prístupnú oprávnenému.

17. Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho
vyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe,

proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba o vypratanie pozemku je jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú
samostatný skutkový základ, podľa toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva.
Žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou.
Preto vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný sa môže
(pokiaľ nejde o neoprávnenú stavbu podľa § 135c Občianskeho zákonníka) domáhať ochrany svojho

vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou o odstránenie stavby (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo/105/2008).

18.Akovyplývazuvedeného,žalobanavyprataniepozemkujeprostriedkom,ktorýposkytujevlastníkovi
pozemku ochranu proti tomu, kto má na tomto pozemku neoprávnene umiestnené veci resp. užíva tento

pozemok.Žalobanavyprataniesazásadnenetýkastavby,ktorámácharakternehnuteľnosti.Vočitakejto
stavbe sa vlastník pozemku môže domáhať jej odstránenia, ak ide o neoprávnenú stavbu.

19. V prejednávanom spore je nesporné vlastníctvo žalobcu k pozemku reg. C KN parc.č. 536/3.
Žalovaný neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu postavením stavby a umiestnením

hnuteľných vecí na pozemku žalobcu. V danom prípade ide o neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c
Občianskeho zákonníka - stavba bez súhlasu vlastníka pozemku), ako aj nepovolenú stavbu (tzv. čiernu
stavbu, postavenú bez stavebného povolenia). Žalobca má právo na ochranu svojho vlastníctva v
zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, kedy sa môže domáhať vypratania nehnuteľnosti i odstránenia
nepovolenej stavby.

Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalovaný t.č. býva v nevyhovujúcich podmienkach a považuje
za nevyhnutné vyriešiť si svoju bytovú otázku. Právo na bývanie je základným ľudským právom, v
kontexte s výkonom ktorého platí ale rovnaká zásada, ako pri výkone práv vlastníka, teda že nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a ani nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti vlastnícke právo

zaväzujeanesmiebyťzneužiténaujmuprávdruhýchalebovrozporesozákonomchránenýmizáujmami
spoločnosti, ale súčasne má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje, zvlášť sa domáhať vypratania veci od toho, kto mu ju neprávom okupuje.
Súd preto podanej žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vypratať pozemok vo vlastníctve
žalobcu a odstrániť na ňom sa nachádzajúcu stavbu.

20. Vzhľadom na charakter uloženej povinnosti súd určil žalovanému lehotu na vypratanie a odstránenie
stavby 30 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3 veta druhá Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“).

21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania proti žalovanému v
plnom rozsahu. Súčasťou trov je náhrada trov neodkladného opatrenia nariadeného v priebehu konania.Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).

25.Preúplnosťsúddodáva,žeprávoplatnosťoutohtorozsudkuzozákonazanikánariadenéneodkladné
opatrenie, pretože uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.