Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416204661
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8416204661.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň
JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v exekučnej veci oprávneného PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
JUDr. Andreu Cvikovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnej J. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. R. č. 4, o vymoženie sumy 1 928,88 EUR s prísl, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu P. č.k. lEr/XXX/XXXX - 26 zo dňa 29. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia, EX XXXX/XX - 1. Ako exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný
Slovenským arbitrážnym súdom so sídlom v Bratislave, sp. zn. XXX/XX/XX zo dňa 16.12.2015.

Nárok oprávneného bol založený Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
oprávneným ako veriteľom a povinnou dňa 06.12.2012. S odkazom na §52 anasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku, s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/l/2012, uznesenia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. XCoE/XX/XXXX, XCoE XX/XXXX, po preskúmaní exekučného titulu, exekučný
súd vyhodnotil uzatvorenú zmluvu o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, na základe

ktorej medzi oprávneným, poskytovateľom úveru, a povinnou vznikol spotrebiteľský vzťah. Formulárovú
rozhodcovskú zmluvu podpísanú v tej istý deň ako bola uzavretá úverová zmluva exekučný súd
vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné dojednanie, zmluvu nevyjednanú individuálne, ktorej obsah nemala
povinná možnosť ovplyvniť, pričom uzavretá zmluva zároveň spôsobuje nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, povinnej. Je preto podľa § 53 ods. 5 OZ
neplatná a povinná ňou nie je viazaná. Predložený exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže

nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu. Exekučný súd preto žiadosť o udelenie poverenia v celom rozsahu zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 123,08 EUR. Poukázal na to,
že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Namietal postup exekučného súdu, ktorý

sa nezaoberal dôsledne povahou uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská
zmluva vzhľadom na jej formu a proces uzavretia spĺňa charakter individuálneho dojednania, a preto
nemôžebyťposudzovanáakoneprijateľnápodmienka.Uzavretározhodcovskázmluvanebolasúčasťou
všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere a nebola podmienkou jej uzavretia,
čo je v jej ustanoveniach priamo uvedené. Je zrejmé, že povinná mala na výber rozhodcovskú
zmluvu neuzavrieť, resp. z ustanovení zmluvy vyplýva, že mala danú možnosť od zmluvy odstúpiť v

lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Individuálne dojednanie zmluvy vylučuje jej definovanie
ako neprijateľnej podmienky, možnosť jednostranného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy garantujespotrebiteľovi možnosť zmeniť svoje rozhodnutie takúto zmluvu uzavrieť. Je preto nepochybné, že
povinná rozhodcovskú zmluvu uzavrela dobrovoľne, bez súvisu so zmluvou o úvere. Zmluva zároveň
neustanovuje výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, ale konanie pred rozhodcovským súdom

určuje alternatívne, pričom zároveň určuje tiež dva rôzne rozhodcovské súdy. Poukázal tiež na to, že
spotrebiteľ mal daný dostatočný priestor predloženú rozhodcovskú zmluvu dôkladne preštudovať, zvážiť
jej uzavretie a následne sa slobodne rozhodnúť. Uviedol, že spotrebiteľ by mal vo vzťahu k svojim
právam a záväzkom konať s primeranou mierou obozretnosti a zodpovedne zvažovať vlastné konanie
a jeho dôsledky. Na podporu svojich tvrdení oprávnený o.i. poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/14/2011, IM Obdo V 16/2006, uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017, 43CoE/372/2013, rozsudku 17Co/919/2015, uznesenie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014.
3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C SP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v

zmysle v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385
CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinnej ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto

správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských

veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup

exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011).

6. Súčasťou spisového materiálu je Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 06.12.2012. Zároveň s touto
zmluvou bola zmluvnými stranami podpísaná rozhodcovská zmluva, ktorá obsahovala o.i. vyhlásenie,
že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky zmluvných strán vyplývajúce z uzavretej zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred jedným z tam uvedených rozhodcovských súdov. O túto zmluvu oprel svoju právomoc

rozhodovaťsporrozhodcovskýsúd,ktorývovecivydalrozhodcovskýrozsudok,oprávnenýmpredložený
ako exekučný titul.
7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam zistenie, že rozhodcovská zmluva zo dňa
06.12.2012, uzavretá v priamej súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere medzi oprávneným a
povinnou, nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského

súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej
rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.
8. Odvolací súd konštatuje, že ak má byť rozhodcovská zmluva považovaná za prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Forma uzavretej zmluvy
bezpochyby svedčí záveru, že nedošlo k jej individuálnemu vyjednaniu zo strany spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva bola dlžníkovi, povinnej, predložená vo forme formulárovej zmluvy, bez
možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez
možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Skutočnosť, že text formulárovej zmluvy je spravidla vopred
pripravený ako celok a nemožno ho meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedčí tomu, že
povinná nemala možnosť si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne, s primeranou starostlivosťou

zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Zmluvná podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť
zmluvné podmienky formulárovej zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne
vyjednané sa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právacha povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je
zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
9. Súdna kontrola zmluvných podmienok je plne opodstatnená aj v takých prípadoch, ak sú hlavný

zmluvný vzťah a vedľajší vyjadrené na samostatných listinách, keďže ani pri tejto forme nebola
hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v
budúcnosti riešil rozhodca určený dodávateľom na predloženom tlačive. Charakteristickou črtou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu. To je aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú

spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadal spotrebiteľ.
10. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdí, že povinná mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť (bod 7/ rozhodcovskej zmluvy, ktorý stanovuje možnosť dlžníka odstúpiť od zmluvy v lehote
14 dní), svedčí to skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon
spravidla neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, keďže je v rozpore
s účelom a cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude
strana uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve,
ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak spotrebiteľ
síce má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo

rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa
arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.
11. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu,

možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby
podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej
úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, spravidla využíva
pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne
osobitne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho

individuálne vyjednáme nedávalo zmysel. Takýto postup možno považovať za nekaloobchodnú praktiku.
12. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola ako celok predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
sapodrobilrozhodcovskémukonaniu,navyšenageografickyneprijateľnommieste,spĺňacharakteristiku
nekalej zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08
PannonGSMZrt.c/aErzsébetSustiknéGyorfi,vktoromsao.i.konštatuje,ževopredstanovenázmluvná

podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej
zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predaj cu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky. Dojednanie,
že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v
sídle dodávateľa, je tak rovnako nutné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský
súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka

posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v
rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) v zmysle §39 OZ, v súlade s generálnou
klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle
ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Je nepochybné, že v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy mal oprávnený ako dodávateľ služby

zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
14. Vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok, že predložený rozhodcovský
rozsudok je nulitným právnym aktom, rozsudkom, ktorý nemožno vykonať. Pre vykonanie exekúcie tak
chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že

rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť,
vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd
prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na

prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 16.12.2015, sp.
zn. 967/06/15 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej
prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.15. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

16. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).
18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).