Uznesenie – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 25, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120452791
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120452791.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore
žalobcu: L., Q. so sídlom M. X, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, zastúpená M.. O. C., Q., so sídlom Q. G..
K. C., XXX XX K. proti žalovanému: I. K. A.., so sídlom K. XXX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, zastúpený
Q. C. A. & O. A.., so sídlom P. XXXX/XX, XXX XX V. C., T.: XX XXX XXX, o zaplatenie 538,20 Eur

s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica, č. k. 9Ca/24/2020-204 zo dňa 30.04. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%,
ktoré je mu žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením
č. k. 9Ca/24/2020-204 zo dňa 30. apríla 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) rozhodol nasledovne:
I. Súd konanie vo veci zastavuje.

II. Súd vracia žalobcovi L., Q., so sídlom M. X,. XXX XX K., T.: XX XXX XXX časť zaplateného súdneho
poplatku v sume 9,80 Eur.
III. Súd žiada A.. - prevádzkovateľ systému, so sídlom K. aby vrátila žalobcovi L. súdny poplatok v sume
9,80 Eur, a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

1.2 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 538,20 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Podaním doručeným
okresnému súdu dňa 27.04. 2021 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie
zastavil z dôvodu, že žalovaný v odpore proti prv vydanému platobnému rozkazu uviedol, že skladal
peňažné prostriedky za použitie predmetov ochrany v správe žalobcu do notárskej úschovy v súvislosti
s konaním o určenie obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy vedenom na Okresnom súde Bratislava I

pod sp.zn. 4Ca/1/2018. O uvedenej skutočnosti sa žalobca dozvedel až z podaného odporu, žalovaný
uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom pred podaním žaloby nepreukázal, ani žalobcovi, a to napriek
viacerým výzvam na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedenú skutočnosť (zloženie peňažných
prostriedkov do notárskej úschovy) žalovaný prvýkrát uviedol až v podanom odpore. Z uvedeného
dôvodu žalobca žiadal priznať nárok na náhradu trov konania a o vrátenie súdneho poplatku.

1.3 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby aplikoval ustanovenie § 144, § 145 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v dôsledku späťvzatia žalobykonanie v celom rozsahu zastavil. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
aplikoval ustanovenie § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že zastavenie konania
procesne zavinil žalovaný, a preto vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

1.4 Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3, ods. 4 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

2. Proti IV. výroku napadnutého uznesenia (žalovaný nesprávne uviedol „rozsudku“) podal žalovaný

(ďalej aj „odvolateľ“) včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 30.04.2021 sp. zn. 9Ca/24/2021 vo výroku trovách konania tak, že
žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uplatnil odvolacie dôvody s poukazom na ustanovenie § 365
ods. 1 písm. a), d), f), h) C.s.p.; tvrdil tak, že neboli splnené procesné podmienky; konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V podanom odvolaní tvrdil, že žalobca v späťvzatí žaloby uvádzal nepravdivé a neúplné informácie;

žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný skladá peňažné prostriedky za použitie predmetov ochrany
v správe žalobcu do notárskej úschovy v súvislosti s konaním o určenie obsahu kolektívnej licenčnej
zmluvy. O spôsobe úhrady notárskej úschovy a o prebiehajúcom konaní sa rokovalo s predstaviteľmi
žalobcu, takýto spôsob úhrady riešia hotely a reštaurácie v rámci Q. I. na Slovensku už dlhú dobu, nie
je to pre žalobcu žiadna novinka, ale všeobecne známa skutočnosť. Žaloba tak nebola už od počiatku

podaná dôvodne, k zaplateniu úhrady do notárskej úschovy došlo v mesiaci júl 2019 a žalobca podal
žalobu dňa 18.12.2020. Neexistuje tak žiadna príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a dôvodom
pre späťvzatie žaloby; žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie konania.

2.2 Odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nezodpovedal či a akým spôsobom

žalovaný procesne zavinil potrebu späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania, pričom vo
všeobecnosti platí, že žalovaný procesne zaviní potrebu späťvzatia žaloby a následného zastavenia
konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne žalobcov nárok uspokojiť.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil; uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Zopakoval tvrdenie, že žalovaný zloženie peňažných prostriedkov do notárskej úschovy pred
podaním žaloby žalobcovi nepreukázal a ani neuvádzal, túto skutočnosť žalovaný prvýkrát uviedol až v
podanom odpore. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca mal vedomosť a bol informovaný o skladaní peňažných
prostriedkov do notárskej úschovy, uvedené tvrdenie žalobca poprel, žalovaný tak musí túto skutočnosť

preukázať.Žalovanýsvojetvrdenianičímnepreukázal,ideonepravdivétvrdeniežalovaného,ktorýnikdy
žalobcuneupovedomilotom,žebyžalovanýskladalpeňažnéprostriedkyzapoužitiepredmetovochrany
do úschovy; neurobil tak ani žiaden iný subjekt. V rámci svojej argumentácie žalobca poukázal na § 165
ods. 9 a 10 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon (ďalej len „zákon č.185/2015 Z.z.“ alebo „Autorský
zákon“) a konštatoval, že žalovaný mal povinnosť nielen zložiť peňažné prostriedky do úschovy, ale toto

zloženie musel žalobcovi v zákonných lehotách aj preukázať. Žalovaný tak nikdy až do podania odporu
neurobil, je tak nepochybné, že žalobca nemal a nemohol mať vedomosť o tom, že žalovaný skladá
peňažné prostriedky do notárskej úschovy. Začatie konania a jeho následné zastavenie tak zapríčinil
svojím postupom výlučne žalovaný, pretože nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z Autorského
zákona. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný nahradiť žalobcovi trovy konania, ako správne rozhodol súd

prvej inštancie.

4. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených,
tvrdil, že žalobca v čase podania žaloby vedel, že peňažné prostriedky za použitie predmetov ochrany
sú zložené v notárskej úschove, ktoré za žalovaného riešila Q. na Slovensku. Žaloba tak bola v celom

rozsahu nedôvodná, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2019 nevznikol. Žalovaný si
riadne plní svoju povinnosť spočívajúcu v pravidelnom skladaní peňažných prostriedkov za eventuálne
použitie predmetov ochrany v správe dotknutých organizácií kolektívnej správy. V období roku 2019
trvala žalovanému tzv. zákonná licencia na použitie predmetov ochrany v správe všetkých organizáciíkolektívnej správy, táto trvá aj v súčasnosti. Ak zo strany žalovaného v rozhodnom období došlo k
použitiu predmetov ochrany chránených Autorským zákonom, toto použitie bolo oprávnené. Žalobca
vzhľadom na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Ca/1/2018 mal požiadať

Q. o preukázanie zloženia peňažných prostriedkov do notárskej úschovy, resp. Q. (ďalej aj „Q.“) mala
oznámiť zloženie peňažných prostriedkov do notárskej úschovy žalobcovi, a nie žalovaný. Uvedená Q.
má totiž od žalovaného udelený mandát na zastupovanie pri usporiadaní sporných nárokov týkajúcich
sa predmetov ochrany v správe organizácií kolektívnej správy.

5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §
380 ods. 1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods.1 C.s.p. v napadnutom výroku (výrok IV.) ako vecne správny potvrdil.

6.1 Podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

7. Odvolací súd, súc v zmysle § 380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj procesný postup súdu prvej

inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca ako organizácia kolektívnej správy sa žalobou domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 538,20 Eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia z

dôvodu,žežalovanýpoužívalpredmetyochranyspravovanéžalobcom.Súdprvejinštanciepoposúdení,
či je možné rozhodnúť v skrátenom konaní platobný rozkaz pod č.k. 9Co/24-2020-93 dňa 17.2.2021
vydal. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením; z
uvedeného dôvodu okresný súd uznesením č.k. 9Ca/24-2020-192 zo dňa 8.4.2021 platobný rozkaz
zrušil. Následne žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný až v odpore proti

platobnémurozkazuuviedol,žeskladalpeňažnéprostriedkyzapoužitiepredmetovochranydonotárskej
úschovy v súvislosti s konaním o určenie obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy vedeným na Okresnom
súde Bratislava I. pod sp.zn. 4Ca/1/2018. Žiadal konanie zastaviť a priznať náhradu trov konania.

8.1 Súd prvej inštancie o späťvzatí žaloby rozhodol napadnutým uznesením.

9. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Zo súdneho spisu, späťvzatia žaloby žalobcom vyplýva, že dôvodom späťvzatia bola skutočnosť,
že žalovaný po podaní žaloby v odpore proti platobnému rozkazu oznámil skladanie peňažných
prostriedkov za použitie predmetov ochrany do notárskej úschovy.

9.1 V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje zásada úspechu; strane, ktorá
mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Zásada úspechu je v ustanovení
§ 256 ods.1 Civilného sporového poriadku doplnená zásadou procesného zavinenia; trovy konania je
v takomto prípade povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli (ak strana procesne zavinila

zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane). Rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie zodpovednosti za zavinenie sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Súd prvej inštancie
aplikujúc ustanovenie 256 ods.1 C.s.p. uznal procesné zavinenie za zastavenie konania žalovanému.
Súdna prax vo vzťahu k späťvzatiu žaloby a súvisiacemu zastaveniu konania zaujíma konštantné
stanovisko, podľa ktorého je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú

zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Späťvzatie žaloby (návrhu), je
dispozičným úkonom žalobcu ako „pána sporu“ (dominus litis). Rozhodujúcim pre posúdenie zavinenia
za zastavenie konania je skutočnosť, či žalobca zobral žalobu späť v dôsledku správania žalovanej
strany. Ak napríklad žalovaná strana po podaní žaloby uhradí žalovanú sumu, zodpovednosť za
zastavenie konania nesie táto strana sporu.

9.2 V danom prípade zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovaný po začatí konania uhradil žalobcovi
uplatnenú pohľadávku. Vo vzťahu k procesnému zavineniu je potrebné poukázať na dôvod späťvzatia.
Žalovaný tvrdil, že prostredníctvom ním splnomocneného subjektu (Q. I.) podal v zmysle ustanovenia §165 ods.8 Autorského zákona žalobu o určenie obsahu zmluvy; podľa ustanovenia § 190a Autorského
zákona ak bol podaný návrh podľa § 165 ods.8 do 31. decembra 2018, uplatnia sa ustanovenia §
165 ods.8 až 13 v znení účinnom do 31.decembra 2018. Používanie predmetov ochrany spravovaných

žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy, v zmysle ustanovenia § 165 ods.9 Autorského zákona
sa považuje oprávneným, ak sa užívateľ
- dohodne s organizáciou kolektívnej správy na ukladaní peňažných prostriedkov za použitie týchto
predmetov ochrany na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vedený organizáciou
kolektívnej správy podľa § 169 ods. 6 alebo

- preukáže organizácii kolektívnej správy
1. záručnou listinou vznik bankovej záruky za splnenie záväzku na zaplatenie peňažných prostriedkov
za použitie týchto predmetov ochrany,
2. notárskou zápisnicou uloženie peňažných prostriedkov za použitie týchto predmetov ochrany do
notárskej úschovy,
3. uznesením súdu prijatie peňažných prostriedkov za použitie týchto predmetov ochrany do úschovy

súdu alebo
4. zmluvou o vinkulácii peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky vznik
vinkulácie na splnenie záväzku na zaplatenie peňažných prostriedkov za použitie týchto predmetov
ochrany.
V tvrdenom prípade, skladaním peňažných prostriedkov za použitie predmetov ochrany do notárskej

úschovy, vznikla žalovanému zákonná povinnosť nie len peňažné prostriedky do notárskej úschovy
zložiť, ale žalobcovi zloženie peňažných prostriedkov organizácii kolektívnej správy aj preukázať.

9.3 Autorský zákon v tomto prípade, po podaní žaloby zo strany Q. I. A., neukladal žalobcovi ako
organizácii kolektívnej správy zákonnú povinnosť zisťovania, či a ktorý subjekt zastúpený Q. peňažné

prostriedky za použitie predmetov ochrany, do notárskej úschovy zložil.

9.4 Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný svoju zákonnú povinnosť nesplnil, resp. jej splnenie žalobcovi
predpodanímžalobynepreukázal.Žalobcasatakdôvodnemoholdomnievať,žežalovanýniejeosobou,
s ktorou by na predmety ochrany bola uzavretá licenčná zmluva, hromadná licenčná zmluva, kolektívna

licenčná zmluva, zmluva o primeranej odmene, prípadne zmluva o náhrade odmeny; z predložených
listín ani nevyplýva, že by mal mať žalobca vedomosť o tom, že žalobca prostredníctvom Q. podal žalobu
o určenie obsahu zmluvy (§ 165 ods.8 Autorského zákona) a zároveň, že žalobca je subjektom, ktorý po
podaní žaloby bol oprávneným používateľom predmetov ochrany z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 165 ods.8 Autorského zákona.

9.5 Žalobca k žalobe predložil predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému a datovanú dňom 30.11.2020
(povinnosť výzvy pritom žalobcovi ako organizácii kolektívnej správy z ustanovenia § 165 Autorského
zákona nevyplýva). Žalovaný len tvrdil, že žalobcovi bola známa skutočnosť, že patrí medzi subjekty
zastupované Q. a rovnako len tvrdil, že žalobcovi bola známa aj skutočnosť, že peňažné prostriedky za

použitie predmetov ochrany zložil do notárskej úschovy. Dôkaz o týchto skutočnostiach v konaní pred
súdom prvej inštancie nepredložil; nepredložil ho ani k podanému odvolaniu. Žalobca pritom poprel, že
by mal vedomosť o splnení si povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 165 ods.9 Autorského zákona
žalovaným.

10. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie zato, že zastavenie
súdneho konania zavinil žalovaný tým, že riadne a včas nesplnil svoju povinnosť voči žalobcovi
vyplývajúcu mu z právneho predpisu (ustanovenie § 165 ods.9 Autorského zákona); žalobca sa tak
mohol v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovaným dôvodne domnievať, že žalovaný nie je oprávneným
používateľompredmetovochrany.Vzniksporu,podaniežaloby,taknesplnenímsvojejprávnejpovinnosti

zapríčinil žalovaný; spor a začatie konania mohol jednoducho odvrátiť, a to plnením svojich zákonných
povinností,prípadneoznámenímnavýzvužalobcu.Akskladaniepeňažnýchprostriedkovoznámilnielen
súdu, ale aj žalobcovi, až v odpore proti platobnému rozkazu, zapríčinil zastavenie konania. Dôkaz, že
svoju povinnosť (preukázať zloženie peňažných prostriedkov do notárskej úschovy) splnil pred začatím
konania, žalovaný nepredložil.

10.1 Odvolateľ tvrdil, že žaloba bola od počiatku podaná nedôvodne, nakoľko k zaplateniu úhrady
do notárskej úschovy došlo v mesiaci júl 2019 a žaloba bola podaná dňa 18.12.2020. K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotnéhoale z procesného práva; otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je potrebné posudzovať z procesného
hľadiska. Súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Zavinenie sa
zastavenie konania sa posudzuje len z procesného hľadiska; v opačnom prípade by išlo o posúdenie

dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Zo zásady zodpovednosti za zavinenie vo všeobecnosti
vyplýva, že súd rozhodujúci (po späťvzatí žaloby a zastavení konania) o nároku na náhradu trov konania
posudzuje dôvodnosť podania žaloby z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám
žalobcu;žalobajespravidlapodanádôvodne,akžalovanástranapozačatíkonaniažalobcuuspokojí.Ak
keď v danom prípade k plneniu nároku zo strany žalovaného nedošlo a žalovaný dôvodnosť uplatneného

nároku v podanom odpore poprel, odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že bolo to práve konanie
žalovaného, ktoré viedlo k podaniu žaloby a jej následnému späťvzatiu. Konaním žalovaného je v tomto
smere aj jeho nekonanie - nesplnenie zákonom mu uloženej povinnosti zloženie peňažných prostriedkov
organizácii kolektívnej správy preukázať. Ak by žalovaný svoju povinnosť preukázať zloženie peňažných
prostriedkov splnil, žalobca by nemal žiadny dôvod svoje nároky uplatňovať v súdnom konaní.

10.2 Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nezodpovedal, akým spôsobom žalovaný zapríčinil
zastavenie konania. Odvolací súd súhlasí, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vo vzťahu
k procesnému zavineniu za zastavenie konania mimoriadne stručné. Je však zrejmé, že súd prvej
inštancie vychádzal z argumentácie žalobcu, ktorú vo vzťahu k trovám konania uvádzal, a teda z
tvrdenia, že žalovaný pred podaním žaloby splnenie svojej zákonnosti žalobcovi nepreukázal. Je

zrejmé, že súd prvej inštancie si argumentáciu žalobcu osvojil. V takom prípade nebolo nevyhnutné,
aby argumentáciu žalobcu zopakoval; v konečnom dôsledku argumentáciu vo vzťahu k procesnému
zavineniu za zastavenie konania doplnil odvolací súd týmto uznesením.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu,

vo výroku IV., ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania, postupom podľa § 387 ods.1 ako
vecne správne potvrdil.

11.1 V časti, v ktorej uznesenie okresného súdu odvolaním napadnuté nebolo (vo výroku I, ktorým
okresný súd konanie zastavil a výrokoch II. a III. vo vzťahu k vráteniu súdneho poplatku), ostalo

odvolaním napadnuté rozhodnutie nedotknuté.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods.1 C.s.p. s použitím
ustanovenia § 255 ods.1 C.s.p.. Odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie o trovách konania, v dôsledku
podaného odvolania odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania ako

vecne správne potvrdil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).