Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. september 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/231/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200557
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3019200557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr.

Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobkyne: V.. P. V., bytom M. XXX/XX, XXX
XX W., proti žalovanej: Primátorka Mesta Púchov, so sídlom Štefánikova 821/21 020 18 Púchov,
právne zastúpenej JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01
Bytča, IČO: 47 253 223, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej ev. č. XXXXX/XXXX zo dňa
30.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd zrušuje rozhodnutie primátorky Mesta Púchov ev. č. XXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2019 a
vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“)
dňa 31.12.2019 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej ev. č. XXXXX/XXXX zo dňa
30.09.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobkyne a potvrdzujúceho
rozhodnutie Mestského úradu v Púchove ev. č. XXXX/XXXX zo dňa 19.07.2019 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) vo veci žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 211/2000 Z.z.“).

2. Petitom správnej žaloby požadovala žalobkyňa zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na
ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní
orgánom verejnej správy majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

3. Na úvod správnej žaloby prezentovala žalobkyňa vecný kontext svojej žiadosti o sprístupnenie
informácií, keď v rámci realizácie výkopových prác v Púchove došlo k zisteniu skutočností, ktoré
príslušný stavebný úrad Obce Dolné Kočkovce, rozhodujúci o stavbe Mesta Púchov, označenej ako
Chránička pre optický kábel v katastrálnom území Púchov (ďalej aj „Stavba chráničky“) vyhodnotil tak,
že stavbu označil za čiernu stavbu, pričom touto stavbou bola spôsobená škoda na majetku žalobkyne.
Preto má žalobkyňa záujem zistiť všetky skutočnosti o tom, za akých okolností došlo k Stavbe chráničky,
na ktorú boli vynaložené verejné prostriedky z rozpočtu Mesta Púchov. Takou skutočnosťou je podľa

nej aj Odborné stanovisko č. 41/2019 vypracované Ing. D. Q. z Dohňan (ďalej aj „Odborné stanovisko
č. 41/2019“), ktoré žalobkyni nebolo sprístupnené. Na toto odborné stanovisko sa podľa žalobkyne
nevzťahuje žiadny z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., pre ktoré
by bolo možné informáciu nesprístupniť.4. Žalobkyňa odôvodnenie rozhodnutia žalovanej považuje za arbitrárne, nakoľko sa toto riadne
nevyporiadalo so skutočnosťami uvedenými v odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Žalobkyňa argumentáciu žalovaného rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 514/2010 zo dňa 07.10.2010 („orgány by mali mať možnosť chrániť svoje vnútorné konzultácie a
porady tam, kde je to potrebné na zabezpečenie ich spôsobilosti uskutočňovať svoje úlohy“), ktorým
sa malo odôvodniť nesprístupnenie požadovanej informácie, považuje za nesprávnu, zavádzajúcu a
nezrozumiteľnú, keďže nie je zrejmé, na ktorú vnútornú konzultáciu alebo poradu primátorky Mesta

Púchov a pri plnení akej úlohy spojenej s uskutočňovaním čiernej stavby sa má takáto ochrana
vzťahovať. Žalobkyňa zdôraznila, že Odborné stanovisko č. 41/2019 bolo získané za verejné prostriedky
a vzniklo na základe odbornej úvahy (eventuálne i vnútornej konzultácie a vnútornej porady) znalkyne
Q., ale nie primátorky Mesta Púchov a teda ani nemôže byť vydávané za vnútornú konzultáciu, či
poraduprimátorkyMestaPúchovakoorgánuobce.Žalobkyňapripomenula,žeprípadnénáslednéďalšie
konzultácie alebo porady o tom, ako so závermi Odborného stanoviska č. 41/2019 naloží primátorka

Mesta Púchov ako orgán, neboli predmetom žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácie. Akceptáciou
argumentácie žalovaného by sa akýkoľvek dokument získaný za verejné prostriedky mohol označiť za
vnútornú konzultáciu a poradu orgánu, aby sa tak zabránilo jeho sprístupneniu v zmysle zákona č.
211/2000 Z.z.

5. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadrila žalovaná. Správnu žalobu ako
nedôvodnú navrhla zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadala. Odkázala v plnom rozsahu na
argumentáciu napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznila, že požadovaný druh informácií nespadá
podpojempovinnesprístupňovanejinformáciepodľa§3zákonač.211/2000Z.z.,pretožesprístupnením
informácie by bola ohrozená schopnosť zabezpečenie spôsobilosti mesta pri plnení úloh v zmysle

zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 514/2010. Požadovaná informácia má charakter vnútornej informácie, pretože nie je informáciou
ako mesto nakladalo s majetkom, ale má slúžiť pre ďalší postup v budúcnosti ako podklad interných
porád a konzultácií. Požadovaná informácia je odborným stanoviskom týkajúcim sa vyčíslenia hodnoty
pripokládky chráničky. Nie je informáciou o tom, čo sa uskutočnilo, ale o tom, čo by mohlo byť. Práve

vnútorné porady a konzultácie ako aj informácie sa k nim vťahujúce požívajú podľa Ústavného súdu
Slovenskej republiky výnimku zo všeobecného práva na sprístupnenie informácií.

6. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,

opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

9. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.10. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,

vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Zistil, že žaloba
bola podaná vo veci, v ktorej nie je daná povinnosť zastúpenia advokátom, proti rozhodnutiu, ktoré je
spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Po zabezpečení vyjadrenia
žalovanej k správnej žalobe, jeho doručení žalobkyni, rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania
verejne vyhláseným rozsudkom, keďže účastníci konania nariadenie pojednávania nežiadali a správny

súd to, zohľadniac povahu veci ako aj eventuálny verejný záujem na prípadnom verejnom prejednaní
veci na pojednávaní, nepovažoval za potrebné.

11. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žiadosťou zo dňa
27.06.2019, doručenou v ten istý deň Mestskému úradu Púchov, požiadala žalobkyňa o sprístupnenie
nasledovných informácií:

- Faktúra č. 20181325 od dodávateľa W.. na sumu 12.924,- Eur za účel nákupu chráničky, dopravné
náklady na vybudovanie optickej siete pre Mesto Púchov - I. etapa, vystavená dňa 30.11.2018, splatná
dňa 14.12.2018, Mestom Púchov zaevidovaná dňa 11.12.2018, uhradená dňa 27.12.2018 a na stránke
www.puchov.sk zverejnená dňa 02.01.2019, vrátane dodacieho listu;
- Faktúra č. 20181352 od dodávateľa W. B. s.r.o. na sumu 3.999,65 Eur za účel nákupu PD-CP-OPTO

- chránička, vytyčovanie teplovodu na vybudovanie optickej siete pre Mesto Púchov, vystavená dňa
21.12.2018, splatná dňa 04.01.2019, Mestom Púchov zaevidovaná dňa 21.12.2018, uhradená dňa
28.12.2018 a na stránke www.puchov.sk zverejnená dňa 02.01.2019, vrátane
dodacieho listu;
- Odborné stanovisko č. 41/19 - stanovisko k vyčísleniu hodnoty pripokládky chráničky Mesto Púchov,

vypracované Ing. D. Q. z Dohňan, vrátane jej faktúry č. 41/2019 vystavenej dňa 15.02.2019 na sumu
180,- Eur, splatnej dňa 14.12.2018, Mestom Púchov zaevidovanej dňa 11.12.2018, uhradenej dňa
28.03.2019 a na stránke www.puchov.sk zverejnenej dňa 10.04.2019;
- Znalecký posudok č. 49/2019 - majetkové vysporiadanie, vypracovaný Ing. D. Q. z Dohňan, vrátane
jej faktúry č. 49/2019 vystavenej dňa 21.02.2019 na sumu 130,- Eur, splatnej dňa 28.02.2019, Mestom

Púchov zaevidovanej dňa 01.03.2019, uhradenej dňa 11.03.2019 a na stránke www.puchov.sk zverejnenej dňa 15.03.2019;
- Znalecký posudok č. 96/2019 - majetkové vysporiadanie, vypracovaný Ing. D. Q. z Dohňan, vrátane
jej faktúry č. 96/2019 vystavenej dňa 08.04.2019 na sumu 130,- Eur, splatnej dňa 18.04.2019, Mestom
Púchov zaevidovanej dňa 15.04.2019, uhradenej dňa 17.04.2019 a na stránke www.puchov.sk zverejnenej dňa 26.04.2019.
Žalobkyňa žiadala uvedené informácie sprístupniť v listinnej podobe.

12. Mestský úrad Mesta Púchov (ďalej aj „povinná osoba“) rozhodnutím ev. č. XXXX/XXXX zo dňa
19.07.2019 žiadosti žalobkyne čiastočne vyhovel a požadované informácie sprístupnil v nasledovnom

rozsahu:
- Faktúra č. 20181325 od dodávateľa W. B.. a dodací list k nej;
- Faktúra č. 20181352 od dodávateľa W. B. s.r.o.;
- Znalecký posudok č. 49/2019 vypracovaný Ing. D. Q. a jej faktúru č. 49/2019 zaň na sumu 130,- Eur;
- Znalecký posudok č. 96/2019 vypracovaný Ing. D. Q. a jej faktúru č. 96/2019 zaň na sumu 130,- Eur;

- Faktúru od Ing. D. Q. č. 41/2019 na sumu 180,- Eur.

13. Žalobkyni povinná osoba nesprístupnila Odborné stanovisko č. 41/2019 - stanovisko k vyčísleniu
hodnoty pripokládky chráničky Mesto Púchov, vypracované Ing. D. Q. z Dohňan. Poukázala pritom
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci II. ÚS 514/2010, podľa ktorého je

potrebné chrániť niektoré verejné záujmy prostredníctvom výnimiek; orgány by mali mať možnosť
chrániť tam, kde je to potrebné na zabezpečenie ich spôsobilosti uskutočňovať svoje úlohy. V danom
prípade požadovaná informácia nesúvisí s nakladaním s majetkom mesta a verejnými prostriedkami,
nakoľko závery predmetného odborného posudku nie sú podkladom, súčasťou ani obsahom žiadneho
právneho úkonu, účastníkom ktorého by bolo mesto, a predmetnom ktorého by bolo nakladanie s

majetkom mesta alebo verejnými prostriedkami, peňažné alebo iné vecné plnenie zo strany mesta
alebo v prospech mesta. Závery plynúce z požadovaného odborného stanoviska mesto zatiaľ žiadnym
spôsobom nevyužilo ani nepoužilo a preto majú vyslovene len interný prevádzkový charakter. Nie je
však vylúčené, že požadovaná informácia bude v budúcnosti predmetom vyjednávania so zmluvnýmipartnermi a bude slúžiť ako podklad pre uzatvorenie zmluvného vzťahu. Zatiaľ informácia nebola použitá
a preto je v záujme obyvateľov mesta nesprístupniť ju, nakoľko jej sprístupnením by mohla byť zhoršená
vyjednávacia pozícia mesta vo vzťahu k potenciálnym zmluvným partnerom a zmluvným podmienkam,

ktoré chce mesto s nimi dohodnúť. Nakoľko k uzatvoreniu zmluvného vzťahu týkajúceho sa predmetu
odborného stanoviska doteraz nedošlo, je v záujme riadneho výkonu povinností mesta pri správe
majetkumesta,atonajmävzáujmedodržaniazásadyhospodárnostiefektívnostiaúčinnostiaúčelovosti
použitia verejných prostriedkov, aby informácia nebola zverejnená.

14. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Podľa nej poukazovanie na akúsi
zhoršenú vyjednávaciu pozíciu mesta vo vzťahu potenciálnym zmluvným partnerom a zmluvným
podmienkam, ktoré chce mesto s nimi dohodnúť, je zavádzajúcim a nezákonným prejavom povinnej
osoby nielen pokiaľ ide o neurčitú a formalistickú argumentáciu, ale najmä preto, lebo o predaji alebo
užívaní mestského majetku inou osobou (aj o podmienkach takéhoto postupu) v zmysle zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov nemôže rozhodovať primátor alebo

nejaký úradník, ale výlučne mestské zastupiteľstvo. Takéto rozhodnutie sa musí uskutočniť na jeho
verejnom zasadnutí, kde majú k tomu možnosť sa okrem poslancov vyjadriť aj obyvatelia mesta. Na
základe uvedeného do úvahy neprichádzala ochrana obchodného tajomstva podľa § 10 zákona č.
211/2000 Z.z. Mesto Púchov nevykonáva podnikateľskú či obchodnú činnosť. Žalobkyňa v odvolaní
ďalej namietla, že rovnako irelevantné je odvolávanie sa na to, že doteraz závery predmetného posudku

nie sú podkladom, súčasťou ani obsahom žiadneho právneho úkonu, účastníkom ktorého by bolo
mesto, keďže ustálenie, do akej miery je toto tvrdenie pravdivé, bude možné až po poznaní skutočností
uvedených v Odbornom stanovisku č. 41/2019 a ich kontrolnom porovnaní so skutočnosťami, ktoré
sú povinne zverejňované na základe zákona č. 211/2000 Z.z., keďže umožnenie verejnej kontroly je
nosným atribútom tohto zákona.

15. Žalobkyňa ďalej v odvolaní pokračovala, že ako fyzická osoba je obyvateľkou Mesta Púchov. Jej
záujmom a súčasne právom je poznať okolnosti nakladania s majetkom mesta, aby sa mohla podieľať
na rozhodovaní o spôsobe tohto nakladania a súčasne ho mohla kontrolovať. Svoju účasť na správe
vecí verejných môže uskutočniť prostredníctvom voleného zástupcu alebo priamo, pričom zákon jej

neukladá žiadnu povinnosť, akým spôsobom tak má učiniť. Mestské zastupiteľstvo podľa žalobkyne
nikdy neprejednávalo, nehlasovalo a ani neschválilo žiadny vlastný zámer vybudovania „pripokládky
chráničky Mesto Púchov“, o hodnote ktorej bolo vypracované Odborné stanovisko č. 41/2019, ktoré
bolo získané za verejné prostriedky, týka sa používania verejných prostriedkov a nakladania s majetkom
mesta.

16. Poukážuc na prílohy k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa pripomenula,
že dňa 15.03.2019 podala primátorka Mesta Púchov príslušnému stavebnému úradu v Dolných
Kočkovciach návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby Chránička pre optický
kábel v katastrálnom území Púchov. Návrh je právnym úkonom. Smeruje k nakladaniu s majetkom

Mesta Púchov spočívajúcemu v tých „10 500 bežných metrov rúrky LWL 40x3 čiernej oranž. pás“,
vyfakturovaných mestu faktúrou č. 20151325 od dodávateľa W. B. (sprístupnenej podľa bodu č. 1
žiadosti). A Mesto Púchov za tento majetok dňa 27.12.2018 preukázateľne uskutočnilo peňažné plnenie
verejnými prostriedkami. Žalobkyňa prezentovala názor, že uloženie „10 500 bežných metrov rúrky
LWL 40x3 čiernej oranž. pás“ alebo ich „pripokládka“ ako mestskej chráničky je ten istý účel, ku

ktorému dalo Mesto Púchov vyhotoviť Odborné stanovisko č. 41/2019. Mesto vykonalo ďalšie peňažné
plnenie verejnými prostriedkami na základe faktúry č. 20181352 od dodávateľa W. B. (sprístupnené
podľa bodu 2. žiadosti) aj za „Práce- náklady na vybudovanie optickej siete Mesto -PD -CP-OPTO-
Chránička“ a tiež za „Práce- náklady na vybudovanie optickej siete Mesto - vytyčovanie teplovodu
v intraviláne mesta-“. Napriek tomu, že k tomu nemá k dispozícii dodací list. Žalobkyňa v odvolaní

uzavrela, že nakladanie s verejnými prostriedkami a citovaným majetkom mesta je o to závažnejšie,
že dňa 03.06.2019 stavebný úrad Dolné Kočkovce pod sp. zn. XXX-XX/XXXX-TSX-XX-KOV vydal
rozhodnutie, ktorým návrh Mesta Púchov na vydanie územného rozhodnutia zamietol, lebo výkonom
štátneho stavebného dohľadu dňa 31.05.2019 na predmetnej stavbe bolo zistené, že stavebník začal
uskutočňovať stavbu ešte pred vydaním územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby. Mesto

Púchov sa proti tomuto rozhodnutiu neodvolalo.17. Žalobkyňa napokon na záver odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že naplnenie jej
právanaverejnúkontrolupostupuMestaPúchovjeopodstatnenéajpoškodenímjejmajetkuprirealizácii
predmetnej čiernej stavby, ako vyplýva z geodetického zamerania Ing. M. Q..

18. Primátorka Mesta Púchov rozhodnutím ev. č. XXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2019 odvolanie žalobkyne
zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila, pričom sa stotožnila s právnou argumentáciou povinnej
osoby. Zdôraznila, že požadovaný druh informácií nespadá pod pojem povinnej sprístupňovanej
informácie podľa § 3 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože sprístupnením informácie by bola ohrozená

schopnosť zabezpečenia spôsobilosti mesta pri plnení úloh v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 514/2010.
Požadovaná informácia má charakter vnútornej informácie, pretože nie je informáciou, ako mesto
nakladalo s majetkom, ale má slúžiť pre ďalší postup v budúcnosti ako podklad interných porád
a konzultácií. Požadovaná informácia je odborným stanoviskom týkajúcim sa vyčíslenia hodnoty
pripokládky chráničky. Nie je informáciou o tom, čo sa uskutočnilo, ale o tom, čo by mohlo byť. Žalovaná

zdôraznila, že práve vnútorné porady a konzultácie ako aj informácie sa k nim vzťahujúce požívajú
podľaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvýnimkuzovšeobecnéhoprávanasprístupnenieinformácií.
Žalovaná ďalej doplnila, v prípade požadovanej informácie nejde o obchodné tajomstvo, informácia nie
je súčasťou návrhu na vydanie územného rozhodnutia uvádzaného žalobkyňou v odvolaní. Netýka sa
nákupu LWL 40x3 čiernej oranž. pás, vyfakturovanej mestu. Žalovaná argumenty uvádzané žalobkyňou

v odvolaní vníma iba ako jej dohady, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Prvostupňový orgán preto podľa
žalovanej rozhodol správne a v súlade so zákonom.

19.Podľačl.26ods.1,ods.4aods.5ÚstavySlovenskejrepublikyslobodaprejavuaprávonainformácie
sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak

ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť
štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť
primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob
vykonania ustanoví zákon.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho
alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

23. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť
podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa
osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s
uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

24. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná
osoba nesprístupní.

25. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z. porušením alebo ohrozením obchodného

tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka
používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho
územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo
nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie
alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá
a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak
na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie dosiedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba
vo výzve upozornená.

27. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie,
ktoré sa získali za verejné prostriedky, alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s
majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb
zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

28. Medzi účastníkmi nie je sporné, že dôvod nesprístupnenia informácie nebol založený na aplikácii
ustanovení § 8 až § 10 zákona č. 211/2000 Z.z., t.j. nešlo o utajovanú skutočnosť podľa osobitného
zákona, ani o bankové tajomstvo ani o daňové tajomstvo, nešlo o informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti
a súkromia fyzickej osoby, ani nešlo o obchodné tajomstvo. Taktiež žalovaná nedôvodila aplikáciou
niektorého z dôvodov predvídaných ustanovením § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalovaná založila svoju
argumentáciu podporujúcu nesprístupnenie Odborného stanoviska č. 41/2019 v podstate len na aplikácii

právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení sp. zn. II. ÚS 514/2010
zo dňa 07.12.2010.

29. Správny súd v súvislosti s aplikáciou zákona č. 211/2000 Z.z. opakovane vyslovuje, že pri
posudzovaní zákonnosti postupu správnych orgánov v postavení povinných osôb je potrebné vychádzať

z účelu zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým je zabezpečenie realizácie ústavne zaručeného práva každého
na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (viď
napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sži/5/2011 zo dňa 25.04.2012). Zákon č. 211/2000 Z.z. poskytuje
právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o
skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom

vylúčené zo sprístupňovania. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp
prevažujúceho verejného záujmu, ktorý vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle
ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce

ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu
tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení
tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade

vychádzal z toho, že právo na informáciu musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je
potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane
poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje).
Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Právo na informácie
nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a

uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy.

30. Správny súd pri súdnom prieskume správnou žalobou napadnutého rozhodnutia sa oboznámil aj
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 514/2010 zo dňa 07.12.2010, na
ktoré opakovane poukazovala žalovaná, z ktorého okrem iného vyplynulo, že „Ústava prostredníctvom

práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a
orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie,
ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia
strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií
tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4

ústavy. Ústava neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje
pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani
neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať. Predmetom
práva na informácie môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu
čl. 26 ods. 4 ústavy (II. ÚS 10/99)... Ústavný súd vo svojej judikatúre zaujal stanovisko, že obsahom

základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní
sťažovateľa (II. ÚS 184/03).“
31. Pokiaľ ide možnosť aplikácie vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
aj na prípad žalobkyne, správny súd dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republikytu posudzoval vec, meritom ktorej bola žiadosť adresovaná Úradu vlády Slovenskej republiky
o sprístupnenie zvukového záznamu z rokovania vlády Slovenskej republiky vedenej vtedajším
predsedom vlády Robertom Ficom, ktoré sa uskutočnilo 04.07.2006 o 22.15 hod. Zároveň bol

požadovaný prepis zvukového záznamu, ak bol takýto prepis vyhotovený. Išlo teda o už uskutočnené
rokovanie vrcholného orgánu exekutívy s konkrétnym programom, t.j. nie o také, ktoré by na úrovni
orgánu územnej samosprávy eventuálne mohlo (ale aj nemuselo) niekedy nastať v neurčenom okamihu
v budúcnosti s neurčitým programom. Ústavný súd Slovenskej republiky k tam riešenej spornej otázke
vyslovil, že „neverejnosť rokovania vlády je ustanovená osobitnou právnou úpravou § 1a prvou vetou

zákona č. 575/2001 Z.z. Zmyslom osobitnej úpravy zakotvujúcej neverejnosť rokovaní je vylúčiť
verejnosť z tých rokovaní orgánov verejnej moci, keď by prítomnosť tretích osôb, resp. ich prístup k
prerokovávaným skutočnostiam v plnom rozsahu mohla ohroziť plnenie povinností orgánov verejnej
moci vyplývajúcich z právnych predpisov (najmä pri ochrane utajovaných skutočností, osobných údajov,
obchodného tajomstva, práv a záujmov tretích osôb), pričom zabezpečenie ochrany týchto skutočností
iným spôsobom by mohlo mať negatívny vplyv na rýchlosť a efektívnosť činnosti týchto orgánov.

Požiadavka neverejnosti rokovaní orgánov v prípadoch, keď je to potrebné pre plnenie úloh pri výkone
ich právomoci, je akceptovaná aj na úrovni inštitúcií Európskej únie, kde túto požiadavku upravuje
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k
dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom, že v
zásadebymalibyťverejnostiprístupnévšetkydokumentyorgánov,jevšaktrebachrániťniektoréverejné

a súkromné záujmy prostredníctvom výnimiek; orgány by mali mať možnosť chrániť svoje vnútorné
konzultácie a porady tam, kde je to potrebné na zabezpečenie ich spôsobilosti uskutočňovať svoje úlohy.
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že v prípade neverejného rokovania nemôže dôjsť ku prijímaniu
informáciíakýmkoľvekspôsobomztakéhotorokovaniavrátanetechnickýchprostriedkovanemôžedôjsť
anikurozširovaniutakýchtoinformácií(m.m.I.ÚS57/00).Týmniejedotknutápovinnosťvládyupravená

zákonom o slobode informácií (§ 5 ods. 4 zákona o slobode informácií) zverejňovať určené dokumenty
- texty materiálov (návrhy, správy, rozbory) predložené na rokovanie vlády a prijaté uznesenia.“

32. Správny súd dáva do pozornosti, že z citovanej časti uznesenia sp. zn. II ÚS 514/2010 zo dňa
07.12.2010 vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky na jednej strane rozoznáva informácie

zachytené v písomnej forme (dokumenty), pri ktorých nespochybňuje zásadu ich prístupnosti verejnosti
(„Ústavný súd sa stotožňuje s názorom, že v zásade by mali byť verejnosti prístupné všetky dokumenty
orgánov...“) a na strane druhej identifikuje inú kategóriu informácií - vnútorné konzultácie a porady,
kde pripúšťa podľa konkrétnych okolností výnimky zo všeobecnej povinnosti ich zverejňovania.
Vztiahnuc uvedené na prípad žalobkyne možno konštatovať, že pri Odbornom stanovisku č. 41/2019

vypracovanom Ing. D. Q. z Dohňan, za ktoré si znalkyňa vyfakturovala odmenu 180,- Eur, ktorá jej
z prostriedkov Mesta Púchov bola zaplatená, nie je možné aplikovať rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 514/2010, keďže v tomto prípade nejde o žiadnu už uskutočnenú
vnútornú konzultáciu alebo poradu, ktorej obsah by bolo potrebné chrániť, ale ide o písomný dokument
(analýzu alebo rozbor) preukázateľne získaný za prostriedky Mesta Púchov. Žalovaná odmietnutím

sprístupnenia Odborného stanoviska č. 41/2019 zaťažila administratívne konanie vadou nesprávneho
právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnej aplikácii judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky na prípad žalobkyne, za situácie, keď základné skutkové okolnosti žiadosti žalobkyne o
sprístupnenie informácie sa výrazne odlišovali od skutkových okolností prípadu, z ktorých pôvodný
právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vecne vychádzal.

33. Správny súd tiež dopĺňa, že požadovaná informácia je odborným stanoviskom týkajúcim sa
vyčíslenia hodnoty pripokládky chráničky. Jej obsah sa týka investície Mesta Púchov do pripokládky
chráničky a samotná analýza bola zaplatená z prostriedkov mesta. Zo systematiky ustanovení § 8 až
§ 11 zákona č. 211/2000 Z.z. možno vyabstrahovať princíp, podľa ktorého jednou z okolností, ktoré

„prelamujú“ aj tam ustanovené niektoré výnimky z povinnosti zverejňovania informácií, je tá, ak ide o
informácie získané za verejné prostriedky alebo týkajúce sa nakladania s majetkom obce (viď § 10 ods.
2 písm. c), § 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.), z čoho vyplýva, že nesprístupnenie takýchto informácií
musíbyťzostranypovinnejosobymimoriadnevyčerpávajúcoodôvodnené.Tietopodmienky-informácia
získaná za verejné prostriedky alebo týkajúca sa nakladania s majetkom obce - v prípade pripokládky

chráničky Mesta Púchov sú splnené. Naopak nie je splnená žiadna z podmienok, ktoré pre možnosť
odmietnutia sprístupnenia niektorých informácií vymedzil Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí
sp. zn. II. ÚS514/2010. Nejde o žiadnu už uskutočnenú poradu ani konzultáciu na úrovni niektorého z
orgánov Mesta Púchov.34. S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia
primátorky Mesta Púchov ev. č. XXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2019 z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c)

SSP a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom sa bude riadiť právnym názorom vysloveným
správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP) a o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu znovu
rozhodne.

35. V prejednávanej veci bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, a preto jej správny súd podľa § 167

ods. 1 SSP priznal voči neúspešnej žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 175
ods. 2 SSP).

36. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému

správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.