Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200403
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5019200403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyne spravodajkyne) a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej
veci žalobcu: Stavebná mechanizácia, s.r.o., so sídlom Bytčianska 123, 010 03 Žilina, IČO: 36 397
971, právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša
1312/29, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100936761/2019 zo dňa 23.04.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 100028520/2019 z 3.1.2019 určil
žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) rozdiel v sume 206 775,59 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec
2015, nadmerný odpočet nepriznal v sume 144 803,44 EUR a vyrubil daň v sume 61 972,15 EUR.
Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní 144 803,44 EUR, daň zistená správcom dane 61
972,15 EUR, rozdiel v sume 206 775,59 EUR, nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej

povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období 144 803,44 EUR, rozdiel dane na úhradu 206 775,59
EUR. Nepriznanie odpočítania DPH sa týkalo troch dodávateľských faktúr, a to
- dodávateľskej faktúry od spoločnosti HYDREX, s.r.o. (ďalej len „HYDREX“) č. 61540368 zo dňa
4.4.2015 s dátumom dodania 31.3.2015, predmetom ktorej sú dodanie lisu vstrekovacieho BABY PLAST
6/10P, kompresoru Bottarini KSA 11, kompresoru Bottariny KS V 15-7,5 a obrábacieho centra CNC
Trimill VC 1810 (ďalej aj len „tovar“) v celkovej hodnote 1 092 120,00 EUR, základ dane 910 100 EUR,
DPH 182 020 EUR;

- a dvoch dodávateľských faktúr od spoločnosti DAMATA s.r.o. (ďalej len „DAMATA“):
- faktúry č. 10150043 zo dňa 31.3.2015, dátum dodania 31.3.2015, základ dane 278 212,71 EUR,
DPH 55 642,54 EUR za prevedené stavebné práce: Zásobovanie vodou, odkanalizovane a čistenie
odpadových vôd v okrese Bytča a
- faktúry č. 10150044, zo dňa 31.3.2015, dátum dodania 31.3.2015, základ dane 160 043,20 EUR,
DPH 32 008,64 EUR za prevedené stavebné práce; R2 Pstruša - Kriváň, Objekt 243-00, 244-00, 245-00,
247-00, 248-00, 260-00.

Vo vzťahu k prvej faktúre od spoločnosti HYDREX správca dane v odôvodnení uviedol, že kontrolovaný
daňový subjekt podal za kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2015 dodatočné daňové priznanie
dňa 27.4.2015 a uplatnil si v ňom nadmerný odpočet vo výške 144.803,44 Eur. Správca dane v súvislosti
s iným konaním zistil, že dodanie a inštaláciu kompresorov Bottarini KSA 11 a Bottariny KSV 15-7,5vykonala spoločnosť doem a fakturovala ich pre v súčasnosti už zaniknutú spoločnosť ANDATE s.r.o.
(ďalej len „ANDATE“), faktúrou č. 10150064 zo dňa 16.2.2015, dátum dodania 16.2.2015, základ dane
22 636,00 EUR, DPH 4 527,20 EUR. Za spoločnosť ANDATE doklady o dodávke podpisoval J. T.,

ktorý už v tom čase nebol konateľom spoločnosti ANDATE podľa údajov z Obchodného registra SR.
Spoločnosť ANDATE nepodala za zdaňovacie obdobia január 2015, február 2015 a marec 2015 Prehľad
o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti. J. T. (ktorý faktúru,
protokol o prevzatí, montážny list, objednávku a emailovú komunikáciu s resp. od doem realizoval
resp. podpisoval a dodávku preberal za ANDATE) nebol zamestnancom spoločnosti ANDATE a po

16.1.2015, keď skončil výkon funkcie konateľa nebolo preukázané, že bol oprávnený konať v mene
spoločnosti ANDATE. Na základe údajov v kontrolných výkazoch spoločnosti správca dane zistil, že
spoločnosť ANDATE priznala v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2015, za ktorý podala daňové priznanie
a kontrolný výkaz, nadobudnutie od dodávateľa z iného členského štátu a to od českého daňového
subjektu CECHO - BOHUMIL CEMPÍREK s.r.o. č. faktúry 52000142, dátum dodania 26.3.2015, základ
dane 32 210,32 EUR, DPH 5 368,39 EUR a od druhého českého daňového subjektu TRIMILL,

a.s. č. faktúry 32450023, dátum dodania 13.1.2015, základ dane 318 000,00 EUR, DPH 53 000
EUR. Správca dane si vyžiadal informácie z informačného systému VIES o priznaných dodávkach
od zahraničných dodávateľov pre daňový subjekt ANDATE za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2015.
Podľa odpovede na zaslanú žiadosť priznali zahraniční dodávatelia z Českej republiky dodanie pre
daňový subjekt ANDATE. Podľa údajov z kontrolných výkazov, informačného systému VIES a Zápisnice

o miestnom zisťovaní č. 102917796/2016 zo dňa 12.4.2016 vykonanej v spoločnosti doem bol vyššie
konkretizovaný tovar dodaný spoločnosti ANDATE, pričom celková suma, za ktorú boli dodané bola
podľa doručených kontrolných výkazov a daňového priznania 435 741,91 EUR, základ dane 372
846,32 EUR, DPH 62 895,59 EUR. Z predložených dokladov je tiež zrejme, že dodanie vrátane
montáže, spustenia do prevádzky, 1. úradnej skúšky a zaškolenia obsluhy vykonal doem už pre

dodávateľa ANDATE, pričom v nasledujúcom reťazci došlo iba k prefakturácii dodania. Následne na
základe údajov z kontrolných výkazov bola uvedená dodávka fakturovaná prostredníctvom spoločností
CT - construction technologies s.r.o., (ďalej len „CT“), ASCOT s.r.o. (ďalej len „ASCOT“), GRESH
GARDEN, s.r.o. (ďalej len „GRESH“) spoločnosti MONTAVaN (ďalej len „MONT“). V zdaňovacom období
január 2015 bola dodávka od spoločnosti ANDATE fakturovaná spoločnosti CT, ktorá ju priamo, alebo

prostredníctvom spoločnosti ASCOT fakturovala spoločnosti GRESH, ktorá ju fakturovala spoločnosti
MONT. V zdaňovacom období marec 2015 podľa kontrolných výkazov fakturácia prebiehala v reťazci
ANDATE následne ASCOT, GRESH až spoločnosti MONT. Spoločnosť MONT následne fakturovala
dodanie spoločnosti DEREON v celkovej hodnote 1 020 000 EUR, základ dane 850 000 EUR, DPH
170 000 EUR. Spoločnosť DEREON následne fakturovala dodávku spoločnosti HYDREX v celkovej

sume 1026 000 EUR, základ dane 855 000 EUR, DPH 171 000 EUR. Spoločnosť HYDREX následne
fakturovala dodanie kontrolovanému daňovému subjektu Stavebná mechanizácia, s.r.o. (t.j. žalobcovi)
v celkovej hodnote 1 092 120 EUR, základ dane 910 100 EUR, DPH 182 020 EUR. Daňový subjekt
ANDATE daňovú povinnosť na výstupe ovplyvnenú výrazným navýšením fakturovanej ceny oproti cene
na vstupe pokryl uplatnením fiktívneho odpočítania dane na vstupe v sume 909 618,67 EUR tvoreného

uvedeným odpočítaním dane zo zjednodušených faktúr. Daňový subjekt ANDATE nemal zamestnancov
a nepodal účtovnú závierku preukazujúcu existenciu majetku. Daňový subjekt nepodal daňové priznanie
k dani z príjmu PO za rok 2015. Rovnako nebolo podané ani daňové priznanie za rok 2014, pričom
oznámenie o predĺžení lehoty na jeho podanie podal 31.03.2015 J. T.. Daňový subjekt ANDATE so
správcom dane nespolupracuje, pričom opakovane nesplnil svoje zákonné povinnosti. Daňové subjekty

CT, ASCOT, GRESH, MONT, DEREON resp. ich právny nástupcovia obdobne riadne neplnia svoje
zákonné povinnosti (Úradný záznam č. 101222374/2018). Spoločnosť CT zanikla zlúčením s právnym
nástupcom AUTO - P.O. s.r.o., ktorý následne tiež zanikol s právnym nástupcom COMETAR, s.r.o.
Spoločnosti ASCOT a MONT zanikli zlúčením s právnym nástupcom Central šport s.r.o., ktorý tiež
následne zanikol s právnym nástupcom AXELENT, s.r.o. a aj tento zanikol s právnym nástupcom

MONEY & FLOW s.r.o. Spoločnosť GRESH zanikla zlúčením s právnym nástupcom LesSem s.r.o,, ktorý
zanikol s právnym nástupcom JKH PLUS s.r.o.. Spoločnosť DERON po zmene konateľa na občana
Bulharskej republiky zanikla zlúčením s právnym nástupcom SASH promotion, s.r.o.. Spoločnosti CT-
construction Technologies s.r.o., AUTO - P.O. s.r.o., COMETAR, s.r.o., ASCOT, MONTAVaN, s.r.o.,
Central šport s. r. o., AXELENT, s.r.o., GRESH GARDEN s.r.o. , LesSem s.r.o. s.r.o. nesplnili povinnosť

podaťdaňovépriznaniekdanizpríjmuprávnickýchosôbzazdaňovacieobdobier.2015atútopovinnosť,
ak im vznikla aj za neskoršie obdobia tiež nesplnili. Tiež nesplnili povinnosť podať účtovnú závierku
za účtovné obdobie r. 2015. Tieto povinnosti, ak im vznikla aj za neskoršie obdobia tiež nesplnili.
Spoločnosti MONEY & FLOW s.r.o., JKH PLUS s.r.o., DEREON a SASH promotion, s.r.o. nesplnilipovinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2017 a
nesplnili povinnosť podať účtovnú závierku za účtovné obdobie r. 2017. Počas fakturácie predmetnej
dodávky došlo od subjektu ANDATE po kontrolovaný daňový subjekt k neopodstatnenému navýšeniu

ceny dodávky bez pridanej hodnoty. Daňové subjekty ani kvalitatívne a ani kvantitatívne nič k predmetu
fakturácie nepridali, čo by odôvodňovalo výrazné navýšenie ceny. Správca dane vyhodnotil reťazec
prostredníctvom ktorého dochádzalo k fakturácií ako účelne vytvorený za účelom navýšenia ceny.
Sumu zjednodušených faktúr podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona o DPH v kontrolnom výkaze
spoločnosti ANDATE za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2015 ako nereálne vysokú bez ekonomického

opodstatnenia, slúžiacu len na zníženie daňovej povinnosti, ktorá vznikla daňovému subjektu ANDATE
z vystavenia odberateľských faktúr, ktoré boli následne fakturované v reťazci spoločností. Následnú
fakturáciu dodávky prostredníctvom viacerých schránkových firiem po spoločnosť DEREON, ktorej
bola fakturovaná v celkovej hodnote 1 020 000 EUR, základ dane 850 000 EUR, DPH 170 000
EUR ako ekonomicky neopodstatnenú s umelým navýšením ceny, ktorá bola následne fakturovaná
spoločnosti HYDREX a konečnému odberateľovi - žalobcovi, ktorý mal vedieť, že k fakturácií dochádzalo

aj prostredníctvom schránkových firiem a došlo aj k neopodstatnenému navýšeniu ceny bez pridanej
hodnoty, pričom DPH nebola riadne priznaná a odvedená. Všetky práce boli vykonávané v priestoroch,
ktoré využíva žalobca. Všetky dodávky boli dodané už prvej spoločnosti v reťazci - a to spoločnosti
ANDATE. Spoločník spoločnosti ANDATE J. T., ktorý bol spoločníkom do 15.4.2015, je blízkou osobou
spoločníkovi a konateľovi spoločnosti Stavebná mechanizácia, s.r.o. - t.j. žalobcovi T. T. (vzťah otec

a syn s rovnakou adresou trvalého pobytu) a rovnako bol aj spoločníkom spoločnosti MTX, ktorá
bola spoločníkom spoločnosti ASCOT prostredníctvom ktorej dochádzalo k fakturácií okrem iného aj
dodávky tovaru, ktorých konečným príjemcom je spoločnosť Stavebná mechanizácia, s.r.o. - žalobca. V
reťazci koordinovaných daňových subjektov došlo k účelovému a nedôvodnému navýšeniu ceny, pričom
daň nebola riadne odvedená. V súvislosti s uplatneným odpočítaním dane z faktúry od spoločnosti

HYDREXzatovarbolosprávcomdanezistenénazáklademiestnehozisťovaniadňa1.4.2016(Zápisnica
č. 102853411/2016), že v prevádzke žalobcu sa nachádza obrábacie centrum TRIMILL VC 1810 od
spoločnosti HYDREX a v čase výkonu miestneho zisťovania bolo aj v činnosti. Vzhľadom na túto
skutočnosť (fyzická existencia prevádzkyschopného zariadenia) a tiež skutočnosť, že správcom dane na
základevykonanéhodokazovanianebolospochybnenévyužitieuvedenéhozariadenianapodnikateľskú

činnosť správca dane priznal časť odpočítanej dane z došlej faktúry č. 61540368 zo dňa 4.4.2015
od spoločnosti HYDREX a to v sume dane, ktorá predstavuje nárok daňového subjektu ANDATE na
odpočítanie dane z nadobudnutia tovarov, ktoré boli ďalej fakturované a dodané a sú predmetom
uvedenej faktúry. Suma priznaného odpočítania dane zodpovedá súčtu nižšie uvedených faktúr:
daňový subjekt ANDATE nadobudol vstrekovací lis BABY PLAST 6/10P od českého

daňového subjektu CECHO. Tento dodávateľ dodal daňovému subjektu ANDATE
uvedený vstrekovací lis na základe faktúry č. 52000142, dátum dodania 26.3.2015,
základ dane 32 210,32 EUR, DPH 5 368,39 EUR;
daňový subjekt ANDATE nadobudol obrábacie centrum CNC Trimill VC 1810
od českého daňového subjektu TRIMILL. Tento dodávateľ dodal daňovému subjektu

ANDATE uvedené obrábacie centrum na základe faktúry č. 32450023, dátum dodania
13.1.2015, základ dane 318 000,00 EUR, DPH 53 000,00 EUR;
daňový subjekt ANDATE nadobudol kompresor Bottariny KSV 15-7,5 a kompresor
Bottariny KSA 11 od slovenského daňového subjektu doem. Tento dodávateľ dodal
daňovému subjektu ANDATE uvedené kompresory na základe faktúry č. 10150064,

dátum dodania 16.02.2015, základ dane spolu 22 636,00 EUR, DPH 4 527,20 EUR.
Pri stanovení sumy dane správca dane vychádzal zo získaných dokladov, údajov z kontrolných výkazov
DPH a z údajov zo systému VIES, pričom daň z vyššie uvedených faktúr v celkovej sume 62 895,59 EUR
predstavuje sumu dane pred jej neodôvodneným navýšením. Na základe týchto skutočností správca
dane nepriznal daňovému subjektu Stavebná mechanizácia, s.r.o. odpočítanie dane z predmetnej

faktúry od spoločnosti HYDREX vo výške uplatnenej daňovým subjektom a to z dôvodu preukázanej
účasti daňového subjektu Stavebná mechanizácia, s.r.o. - t.j. žalobcu na daňovom podvode, o ktorej
vedel alebo mal vedieť. Správca dane nepriznal odpočítanie dane v sume 119 124,41 EUR. Tento
záver správca dane prijal na základe skutočností konkretizujúcich daňový podvod a účasť daňového
subjektu na tomto podvode. Správca dane identifikoval prepojenosť daňových subjektov dodávateľsko-

odberateľského reťazca nasledovne:
CT, MONT a GRESH sídlili na adrese Zámocká 3, Bratislava;
- spoločníkom spoločnosti ASCOT bola spoločnosť MTX, ktorej jedným zo spoločníkov
a konateľov bol J. T., ktorý bol taktiež spoločníkom spoločnosti ANDATEdo 14.4.2015 a aj konateľom do 16.1.2015. J. T. je blízkou osobou spoločníkovi
a konateľovi spoločnosti Stavebná mechanizácia, s.r.o., pánovi T. T. (rovnaký
trvalý pobyt a vzťah otec - syn);

- v spoločnosti ANDATE došlo k zmene konateľov z N. J. a J. T.
na osobu R. Y., pričom pôvodní konatelia zostali jej spoločníkmi. Táto spoločnosť
následne zanikla s právnym nástupcom KOEF, s. r. o. s konateľom R. Y. a neskôr
s právnym nástupcom SRcompany, s.r.o. s konateľom R. Y.. Táto spoločnosť
následne znovu zanikla s právnym nástupcom KIMAT SK s.r.o. s rovnakým konateľom.

Spoločnosť ANDATE pôvodne sídlila na adrese Jánošíkova 264 v Žiline a po zmene konateľa
došlo k zmene adresy sídla na Betliarska 12 v Bratislave. Na uvedenej adrese Jánošíkova 264 v Žiline
mala sídlo aj spoločnosť CT v čase, keď jej konateľom bol J. T.. Na uvedenej adrese sídlil aj daňový
subjektDEREON,ktorýjesúčasťoupredmetnéhoreťazcaatoaždozánikusprávnymnástupcomSASH
promotion, s.r.o. od 17.1.2018. Prenajímateľom priestorov na tejto adrese (k. ú. M., LV XXXX, par. KN
1483) je daňový subjekt REALITY LAURIN, a.s„ ktorého štatutárom je od roku 2005 T. T.. Rovnaká

osoba je od roku 2004 aj konateľom spoločnosti Stavebná mechanizácia, s.r.o.;
- z verejne dostupných informácií zahŕňajúcich Obchodný register SR a informácií
dostupných správcovi dane vykonáva osoba R. Y., bytom J. XXX, M.
nad Y. preberanie problémových spoločností. Uvedená osoba bola konateľom niekoľko desiatok
slovenských a českých spoločností, z ktorých mnohé sú zadĺžené, pričom na viaceré z nich boli vydané

platobné rozkazy. Spoločnosti pod jeho vedením nie sú ekonomicky aktívne, keďže táto osoba sa
zaoberá preberaním problémových resp. zadĺžených spoločností;
- Daňové subjekty CT, GRESH, MONT, ASCOT zanikli zlúčením s právnymi nástupcami
AUTO - P.O. s.r.o., LesSem s.r.o. alebo Central šport s.r.o., ktorých konateľom bol R.
Y.. Tieto spoločnosti následne tiež zanikli zlúčením s ďalšími právnymi nástupcami.

V prípade daňového subjektu DEREON došlo v krátkom časovom slede k zmene konateľa
na osobu S. X., Bulharská republika a k vypovedaniu plnej moci
splnomocneným zástupcom, ktorým je Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS,
s.r.o. z dôvodu narušenia dôvery medzi klientom a advokátom;
- konateľom a spoločníkom spoločnosti DAMATA bol v predmetnom období J.

T.. Sídlo spoločnosti bolo na adrese Jánošíkova 264 v Žiline a neskôr na adrese
Betliarska 12 v Bratislave a spoločnosť po zmene konateľa zanikla zlúčením
so spoločnosťou LesSem s.r.o. s konateľom R. Y. a následne s právnym nástupcom
JKH PLUS s.r.o. s konateľom R. Y.;
- Daňové priznania k DPH a KV DPH za zdaňovacie obdobia 01/2015 a 03/2015 podané

daňovými subjektmi ANDATE, CT, ASCOT, GRESH a MONT boli elektronicky podané
touto istou osobou a to G. T. (EKRJ135845 aEKR_1091141). V prípade
daňového subjektu DAMATA boli tieto podania elektronicky podané osobou J. T.
(EKR_1160138) a neskoršie podania boli realizované už uvedenou osobou G. T.
a to vrátané podaní, ktoré podľa ich explicitného obsahu vypracoval J. T.

(napr. Podanie č. 607452538/2015).
Na konci tohto účelovo vytvoreného reťazca stojí daňový subjekt - žalobca, ktorý predmet fakturácie
už ďalej neprefakturoval a preto v reťazci vykonané navýšenie ceny má priamy vplyv na výslednú
výšku dane za kontrolované zdaňovacie obdobie a reálne predstavuje neoprávnene uplatnenú finančnú
výhodu voči štátu na základe podaného daňového priznania pre DPH. Na základe uvedeného je

zrejmý rovnaký účelový a koordinovaný postup prevodu spoločností uplatnený potom, ako pôvodní
konateliaskončilivosvojichfunkciách.Vykonanoudaňovoukontroloubolazistenákoordináciadaňových
subjektov v rámci predmetného dodávateľsko-odberateľského reťazca, pričom počas fakturácie
predmetnej dodávky došlo k neopodstatnenému navýšeniu jej ceny.
Vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spoločnosti DAMATA správca dane uviedol, že k predmetným

faktúram sa konateľ žalobcu Ing N. T. vyjadril v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 1030085563/2016
zo dňa 6.5.2016 tak, že nevie, kto reálne vykonal práce uvedené na faktúrach, práce si bol pozrieť a
práce boli vykonané. Spoločnosť Stavebná mechanizácia, s.r.o. (t.j. žalobca) na uvedenej stavbe práce
nevykonávala, len ich prefakturovala od dodávateľa svojmu odberateľovi. Správca dane v súvislosti s
iným konaním doručil osobne konateľovi daňovému subjektu DAMATA Oznámenie č. 20418723/2015

zo dňa 24.6.2015, v ktorom ho vyzval na predloženie okrem iného aj dvoch odberateľských faktúr
čísla 10150043 a 10150044 pre spoločnosť Stavebná mechanizácia, s.r.o. Daňový subjekt v stanovenej
lehote doklady nepredložil. Správca dane zaslal daňovému subjektu DAMATA Výzvu na predloženie
dokladov č. 20847242/2015 zo dňa 18.9.2015, ktorá bola daňovému subjektu doručená dňa 1.10.2015.Daňovýsubjektnepredložilpožadovanédokladyaninazákladezaslanejvýzvy.DaňovýsubjektDAMATA
nemal materiálne, technické a personálne kapacity na výkon prác, ktoré sú uvedené na faktúrach č.
10150043a10150044.DaňovýsubjektDAMATAnepredloženímdokladovnepreukázal,anikýmmalibyť

práce na označených faktúrach jemu dodané a kto reálne vykonal tieto stavebné práce. Správca dane
skonštatoval, že na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že nie je preukázané,
žedošlokreálnemudodaniutovaruaslužiebtak,akobolouvedenénafaktúrachpredloženýchkdaňovej
kontrole. Existencia faktúr, súpisov prác, objednávok, podpísaných zmlúv a preberacích protokolov nie
je dostatočným dôkazom bez vedomosti, kto reálne vykonal práce uvedené na faktúrach a ďalších

dokumentoch. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu nevedel uviesť, kto reálne vykonal stavebné
práce na faktúrach a dodávateľ, ktorý mal práce dodať, nepredložením dokladov nepreukázal, kto
mu uvedené práce dodal, pričom sám nemal prostriedky na vykonanie uvedených prác. Spoločnosť
DAMATA nepredložila správcovi dane požadované doklady. Táto spoločnosť nemala materiálne,
technické a personálne kapacity na výkon fakturovaných prác. Na základe týchto skutočností správca
dane nepriznal nárok na odpočítanie DPH kontrolovanému daňovému subjektu z predmetných faktúr

od daňového subjektu DAMATA v celkovej výške 87 651,18 EUR, pretože bolo zistené porušenie ust.
§ 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH.

2.Oodvolanížalobcuvočivyššieoznačenémurozhodnutiusprávnehoorgánuprvéhostupňarozhodoval
žalovaný rozhodnutím č. 100936761/2019 zo dňa 23.4.2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového

poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi správcu
dane. Opakujúc závery správcu dane žalovaný skonštatoval, že správca dane opodstatnene nepriznal
nárok na odpočítanie DPH. Správca dane pri vyhodnotení zistení vychádzal z objektívnych dôkazov.
Vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené neopodstatnené navýšenie ceny dodávky. Daňové subjekty
ani kvalitatívne a ani kvantitatívne nič k predmetu fakturácie nepridali, čo by odôvodňovalo výrazné

navýšenie ceny. Správca dane s využitím princípu racionálneho rozhodovania každého trhového
subjektu vyhodnotil vývoj fakturovanej ceny, pričom zistil, že počas fakturácie predmetnej dodávky
došlo od subjektu ANDATE po odvolávajúceho sa - t.j. žalobcu k neopodstatnenému navýšeniu ceny
dodávky.Rovnakoakosprávcadanepoukázalnato,žeuzatvoreniecenovonevýhodnýchdodávateľsko-
odberateľských vzťahov je v rozpore s racionálnym správaním ekonomického subjektu a s chápaním

podnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý pod podnikaním rozumie sústavnú
činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku. K odvolacej námietke, ktorou žalobca žiadal vypočuť
všetky osoby zúčastnené ako obchodných partnerov, žalovaný uviedol, že správca dane vykonal s
daňovým subjektom ústne pojednávanie, o ktorom vyhotovil Zápisnicu č, 100259335/2018. Počas
tohto ústneho pojednávania daňový subjekt spresnil vyššie uvedenú požiadavku a to tak, že navrhol

vypočutie konateľa spoločnosti HYDREX, t. j. pána Ing. H. U., ktorý mal označiť svojich subdodávateľov,
nakoľko žalobca ich označiť nevie. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly preveril skutočnosti
na strane uvedeného dodávateľa HYDREX prostredníctvom Dožiadania č. 20456128/2015 a Výzvy č.
102869700/2016 s tým, že predmetom preverovania bola predmetná faktúra vystavená spoločnosťou
HYDREX za dodanie označeného tovaru. Vykonaným preverovaním u daňového subjektu doem s.r.o.

nachádzajúcom sa na začiatku reťazca bolo zistené, že vyššie uvedený predmet faktúry bol dodaný
spoločnosti ANDATE v sume základ dane 372 846,32 Eur, DPH 62 895,59 Eur, spolu 435 741,91
Eur (Zápisnica č. 102917796/2016). Dodávateľsko-odberateľský reťazec DEREON pre HYDREX a
pre žalobcu bol potvrdený z predložených dokladov a z kontrolných výkazov. Dňa 1.4.2016 správca
dane vykonal v priestoroch daňového subjektu miestne zisťovanie, o ktorom spísal Zápisnicu č.

102853411/2016. Počas miestneho zisťovania bolo zamestnancom správcu dane ukázané obrábacie
centrum Trimill VC 1810, výrobné č. 2580, ktoré bolo v čase miestneho zisťovania v činnosti a bola na
ňom vykonávaná činnosť. Podľa žalovaného správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnej miere,
pričomzvážil,ženiejepotrebnédoplneniedokazovaniavrozsahu,vakombolototodoplnenienavrhnuté
daňovým subjektom, keďže vykonaným dokazovaním boli skutočnosti u daňových subjektov uvedených

v predmetnom reťazci preverené v dostatočnej miere. V rámci uvedených dodávateľsko-odberateľských
reťazcov došlo k neodôvodnenému výraznému navýšeniu ceny dodávky bez toho, aby v tomto reťazci
došlo k pridaniu nejakej pridanej hodnoty odôvodňujúcej toto navýšenie. Toto výrazné navýšenie ceny je
viditeľné porovnaním vystavenej faktúry daňovým subjektom doem s.r.o. (úkony súvisiace s dodávkou
kompresorov) pre odberateľa ANDATE, kde napríklad Kompresor KSV 15 7,5 bar bol fakturovaný v

cene základ dane 9 596 Eur, DPH 1 919,20 Eur, spolu 11 515,20 Eur a Kompresor KSA 11 8 bar v
cene základ dane 6 045 Eur, DPH 1 209 Eur, spolu 7 254 Eur. Na faktúre prijatej daňovým subjektom
Stavebná mechanizácia, s.r.o. (t.j. žalobcom) od HYDREX, je Kompresor KSV 15 7,5 bar už fakturovaný
v sume základ dane 47 900 Eur, DPH 9 580 Eur, spolu 47 900 Eur a Kompresor KSA 11 8 bar v sumezáklad dane 21 900 Eur, DPH 4 380 Eur, spolu 21 900 Eur. Uvedené navýšenie ceny vykonané daňovým
subjektom ANDATE nebolo týmto daňovým subjektom priznané, keďže na základe údajov z kontrolného
výkazu DPH si daňový subjekt ANDATE uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období 1. štvrťrok

2015 prostredníctvom zjednodušených faktúr podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona o DPH: základ
dane 4 548 093,14 Eur, DPH 909 618,67 Eur, spolu 5 457 711,81 Eur. Reálnosť tohto odpočítania ani
jeho ekonomické opodstatnenie nebolo preukázané. K námietke irelevantnosti neskoršej nespolupráce
daňového subjektu DEREON žalovaný uviedol, že dôkazom podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku je
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane

a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Informácie v súvislosti
s jeho zánikom a nesplnením povinností je takýmto dôkazom. Neexistencia vlastných zamestnancov
u daňového subjektu ANDATE potvrdzuje záver o výlučnej prefakturácii tohto dodania. Komunikáciu s
doem, s.r.o. realizovala resp. doklady podpisovala a dodávku preberala za ANDATE osoba J. T., ktorý
už po 16.1.2015 nebol konateľom a ani zamestnancom tohto subjektu (zápisnica č. 102917796/2016 a
úradný záznam č. 102924865/2016). Z dokladov je tiež zrejmé, že dodanie v plnom rozsahu vykonal

doem, s.r.o. už pre daňový subjekt ANDATE, pričom v nasledujúcom reťazci došlo iba k prefakturácii
dodania. Daňový subjekt ANDATE nemal zamestnancov, majetok, pričom si uplatnil odpočítanie dane z
fiktívnych zjednodušených faktúr v sume 909 618,67 EUR a zároveň opakovane nesplnil svoje zákonné
povinnosti. V súvislosti s uplatneným odpočítaním dane z dokladov od daňového subjektu HYDREX v
zistenomdodávateľsko-odberateľskomreťazci,tedanedošlokriadnemuodvedeniudane.Nazákladeuž

uvedeného vzťahu osôb J. T., ktorý fakticky konal za daňový subjekt ANDATE a T. T. (konateľ žalobcu),
je nesplnenie povinnosti odviesť daň týmto daňovým subjektom dôkazom, ktorý má priamy vplyv a
vecne súvisí s preverovaným dodaním. Preverovaním nebolo preukázané, že ekonomická činnosť bola
daňovými subjektmi označenými žalobcom za schránkové spoločnosti v sídle alebo v iných priestoroch
než evidované sídlo, keďže tieto spoločnosti (ANDATE s.r.o., CT - construction technologies s.r.o.,

ASCOT s.r.o., GRESH GARDEN s.r.o.) nemali evidovanú prevádzkareň a ani neoznámili správcovi dane
v zmysle § 2 písm. g) a § 67 ods. 9 Daňového poriadku takéto miesto využívané na výkon ekonomickej
činnosti alebo jeho zmenu. Stanovenie fakturovanej ceny musí byť racionálne a teda dôvodné. Preto
napríklad päť násobne navýšenie ceny dodania kompresora KSV 15 7,5 bar alebo 3,6 násobné
navýšenie ceny dodania kompresora KS A 11 8 bar bez pridania pridanej hodnoty odôvodňujúcej toto

zvýšenie nie je možné považovať za racionálne trhové správanie a teda ani za dôvodné zvýšenie
ceny, navyše ak daň vzniknutá z tohto navýšenia nebola ani odvedená. Žalobca stojí na konci účelovo
vytvoreného reťazca koordinovaných subjektov, keďže predmet ďalej nedodal a preto uplatnením
odpočítania dane z týchto dokladov žalobca získal finančnú výhodu. Správca dane nevykonal vo
vyrubovacom konaní žalobcom navrhnuté dôkazy, t.j., vypočutie označených osôb, pretože na základe

získanýchavykonanýchdôkazovbolivdostatočnejmierepreukázanérozhodnéskutočnostipresprávne
určenie dane vrátane identifikácie a vyhodnotenia jednotlivých daňových subjektov v predmetnom
fakturačnom reťazci. Navyše z dôvodu zániku daňových subjektov s nespolupracujúcimi právnymi
nástupcami by ďalšie dokazovanie neviedlo k získaniu písomných dôkazov. Skutočnosť, že správca
dane pri rozhodovaní o nároku na odpočítanie dane vzal do úvahy celý dodávateľsko - obchodný reťazec

je opodstatnený a je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (C-78/12 Evita-K EOOD - bod
38). Z dôkazov získaných správcom dane je zrejmé, že v súvislosti s uplatneným odpočítaním dane z
faktúry od spoločnosti DAMATA žalobca nevedel určiť, kto konkrétne práce vykonal, pričom dodávateľ
nepredložil vyžiadané doklady, nebolo preukázané dodanie a vykonanie predmetných stavebných prác
týmto dodávateľom. Uvedený dodávateľ sám nedisponoval ani dostatočnými materiálnymi, technickými

a ani personálnymi predpokladmi na ich realizáciu. U spoločnosti DAMATA nebol preukázaný vznik
daňovej povinnosti a následne u žalobcu nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. l, ods.
2 písm. a) zákona o DPH. Konateľom a spoločníkom spoločnosti DAMATA s.r.o. bol v predmetnom
období J. T.. Sídlo spoločnosti bolo na adrese Jánošíkova 264 v Žiline a neskôr na adrese Betliarska
12 v Bratislave. Spoločnosť po zmene konateľa zanikla zlúčením so spoločnosťou LesSem s.r.o. s

konateľom R. Y. a následne s právnym nástupcom JKH PLUS s.r.o. s konateľom R. Y.. Podľa žalovaného
závery správcu dane v súvislosti s nepriznaním odpočítanej DPH z faktúr od spoločnosti DAMATA
sú opodstatnené. V rámci vyrubovacieho konania po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie
správca dane nedopĺňal dokazovanie iba zosúladil závery so zisteným skutkovým stavom a to v
prospech daňového subjektu. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď

odvolávajúcemu sa nepriznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od spoločnosti HYDREX v
plnej výške tak, ako bola uvedená na faktúre, z dôvodu preukázanej účasti odvolávajúceho sa na
daňovom podvode, o ktorom vedel alebo mal vedieť, ako vyplýva zo skutočností vyššie uvedených.
Záver správcu dane je v súlade s cieľom zabezpečenia neutrality DPH ako princípu vyplývajúceho zoSmernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a záverov ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ,
podľa ktorej možno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo na odpočítanie DPH za predpokladu účasti na
podvode v oblasti DPH, ak sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že táto zdaniteľná osoba

vedela alebo mala vedieť, že sa podieľala na podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci reťazca
dodaní (napr. C-285/11 Bonic - body 25 až 27, 37, 39, 40; C-18/13 Maks Pen - body 24 až 26). U
spoločnosti ANDATE (prvá spoločnosť fakturačného reťazca na území SR) došlo k neopodstatnenému
navýšeniu ceny predmetnej dodávky, zároveň u tejto spoločnosti bola umelo znížená daňová povinnosť
na základe prijatých zjednodušených faktúr v nereálne vysokej hodnote. Spoločník tejto spoločnosti

J. T. je osobou blízkou spoločníkovi a konateľovi žalobcu T.ovi T. (otec a syn), adresa ich trvalého
pobytu je rovnaká. T. T. bol aj spoločníkom spoločnosti MTX s.r.o., ktorá bola spoločníkom spoločnosti
ASCOT, prostredníctvom ktorej dochádzalo k fakturácii dodávky tovaru, ktorých konečných príjemcom
je žalobca. O nereálnosti ceny podľa faktúry, z ktorej si žalobca odpočítal DPH mal vedieť, vzhľadom na
výšku zaplatenej sumy (niekoľkonásobne navýšenú, bez dodatočne pridaných služieb alebo tovaru, t.j.
hodnoty, ktorá je spôsobilá vyvolať spolu s maržou zvýšenie pôvodnej ceny) bolo rozumné očakávať, že

samotnému nákupu bude predchádzať prieskum trhu, vykonaním ktorého by zistil výrazné navýšenie
oproti trhovej cene. Vyššie uvedené svedčí o tom, že žalobca sa vedome podieľal na daňovom podvode
(neoprávnenom daňovom úniku) spočívajúcom v bezdôvodnom navýšení ceny, bez pridania hodnoty,
za účelom odpočítania DPH. Správca dane postupoval správne, keď odmietol uznať odpočítanie dane
v plnej výške len pre formálne splnenie podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, keď zúčastnené

daňové subjekty zastierali skutočný stav.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, navrhujúci zrušenie tak
rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Citujúc ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH

uviedol, že správcovi dane predložil všetky doklady a dôkazy, na predloženie ktorých bol povinný v
zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku v nadväznosti na ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2
a § 51 ods. 1 zákona o DPH. Mal za to, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva
na odpočítanie dane stanovené v uvedených ustanoveniach zákona o DPH, teda preukázal zákonnosť
svojho postupu pri uplatnení práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločností

HYDREX a DAMATA, spochybňovaných správcom dane, ako aj žalovaným. Žalovaný, rovnako ako aj
správca dane, v napadnutom rozhodnutí neuvádza žiadne relevantné dôvody, na základe ktorých by
bolo možné spochybniť dodanie tovarov a služieb žalobcovi práve dodávateľmi HYDREX a DAMATA
v zdaňovacom období marec 2015 v zmysle správcom dane spochybnených dodávateľských faktúr.
Je nepochybné, že dodávatelia žalobcu boli registrovaní pre daň z pridanej hodnoty v kontrolovanom

zdaňovacom období a za toto zdaňovacie obdobie podali daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty.
Žalovaný, ani správca dane, taktiež nikdy nespochybnili, že spoločnosti HYDREX a DAMATA v
predmetnom daňovom priznaní dodanie tovarov a služieb pre žalobcu nepriznali, resp. príslušnú daň
neodviedli. Zo záverov uvedených žalovaným v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že jeho pochybnosti,
rovnako ako pochybnosti správcu dane ohľadom dodávateľov žalobcu HYDREX a DAMATA, spočívajú

jedine v tej skutočnosti, že v rámci správcom dane tvrdených dodávateľsko-odberateľských reťazcov
došlo k neodôvodnenému výraznému navýšeniu ceny dodávky bez toho, aby v tomto reťazci došlo k
pridaniu nejakej pridanej hodnoty odôvodňujúcej toto navýšenie a tiež v tej skutočnosti, že navýšenie
ceny, vykonané daňovým subjektom ANDATE nebolo týmto subjektom priznané z dôvodu, že si
v zdaňovacom období I. štvrťrok 2015 uplatnil odpočítanie dane prostredníctvom zjednodušených

faktúr podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona o DPH, pričom podľa názoru žalovaného reálnosť
tohto odpočítania, ani jeho ekonomické opodstatnenie, nebolo preukázané (strana 12 napadnutého
rozhodnutia).Uvedenétvrdenieazáveryžalovanéhonemajúžiadnuoporuvsprávcomdanevykonanom
dokazovaní, ani v súvisiacom administratívnom spise. Správca dane, ani žalovaný, uvedené skutočnosti
- reálnosť odpočítania dane prostredníctvom zjednodušených faktúr spoločnosťou ANDATE žiadnym

spôsobom nepreverovali. Z uvedeného jednoznačne vyplýva nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého
rozhodnutiažalovaného,čopredstavujetakúvadukonania,prektorújepotrebnénapadnutérozhodnutie
zrušiť. Vlastným preverovaním sám správca zistil, že dodávatelia žalobcu vystavili správcom dane
spochybňované dodávateľské faktúry, tieto riadne zaúčtovali do svojho účtovníctva, daň z nich priznali
a odviedli do štátneho rozpočtu a taktiež potvrdili dodanie predmetu fakturácie žalobcovi. Z uvedeného

vyplýva, že správca dane vlastnou činnosťou zistil, že žalobcom uplatnený nadmerný odpočet v
zdaňovacom období marec 2015 je oprávnený, nakoľko žalobca splnil všetky podmienky stanovené
zákonom o DPH - disponuje faktúrou vyhotovenou v zmysle citovaného zákona, dodávateľom HYDREX
a DAMATA vznikla daňová povinnosť z dôvodu riadneho dodania fakturovaného tovaru a služieb auvedení dodávatelia si voči žalobcovi uplatnili DPH. Správcovi dane a následne žalovanému prináležalo
overiť, či došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu u dodávateľov, resp. odberateľov
žalobcu, prípadne aj u žalobcu samotného, a rovnako, či žalobca o tomto konaní vedel alebo musel

vedieť, prípadne aj že sa podvodného konania zúčastnil. V danom prípade žalobca, v zmysle záverov
správcu dane, ani v zmysle záverov žalovaného, nevie jednoznačne určiť, v čom údajný daňový podvod,
o ktorom žalobca vedel alebo vedieť musel, spočíva a na ktorom stupni obchodného reťazca. Preto, s
poukazom na právne závery žalovaného a správcu dane, nemôžu byť takéto zistenia, aj to navyše len v
rovine podozrenia, dôvodom na záver o nepriznaní žalobcom uplatneného odpočítania dane. Žalovaný

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal účasť žalobcu na podvodnom konaní a ani to, či žalobca
o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vykonaným dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že
tovar a služby žalobcovi fakturovaný spoločnosťami HYDREX a DAMATA mu boli reálne dodané a
boli žalobcom použité na jeho zdaniteľné plnenia na výstupe, a teda závery prijaté správcom dane
a žalovaným, že u dodávateľských spoločností nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, a teda

žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane zo spochybňovaných dodávateľských faktúr podľa
ustanovenia§49ods.1aods.2písm.a)zákonaoDPH,jeneprípustnýzpohľadujudikatúryNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky, konkrétne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Sžf 1/2011,
sp.zn. 3Sžf 1/2010, sp. zn. 1Sžf/51/2016, ako i rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.6.2006 v
spojených veciach C-439/04 (Axel Kittel) a C-440/04 (RecoltaRecycling SPRL), zo dňa 22.10.2015 vo

veci C-277/14, ako i rozsudky v spojených veciach C-354/03, C-353/03, C-484/03, C-18/13, pričom
uviedol, že správca dane vykonaným dokazovaním nepotvrdil svoje podozrenie o tom, že sa dopustili
zneužitia práva, či daňového podvodu. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný nepreukázal účasť
žalobcu na podvodnom konaní a ani to, či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť, nemôže
byť žalobcovi upreté právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti HYDREX a

DAMATA. Sám správca dane vlastným dokazovaním preukázal, že žalobca splnil všetky podmienky
pre uplatnenie práva na odpočítanie dane zo správcom dane spochybňovaných dodávateľských faktúr.
V ďalšom namietal porušenie ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, keď mu správca
dane uprel zákonné právo na vyjadrenie sa k jeho zisteniam v priebehu daňovej kontroly a na návrh,
aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole z daňovej kontroly, ako aj na porušení ustanovenia § 46

ods. 5 citovaného zákona, keď správca dane žalobcovi neoznámil žiadne pochybnosti o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti nami predložených dokladov alebo o pravdivosti v nich uvedených a hlavne
správca dane žalobcu nevyzval na vyjadrenie sa k jeho pochybnostiam, najmä, aby žalobca neúplné
údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Taktiež opätovne namietal nezákonnosť Protokolu z daňovej kontroly, keď tento vyhotovili zamestnanci

správcu dane, ktorých zaujatosť bola žalobcom namietaná a nebolo o nej do dňa vyhotovenia protokolu
z daňovej kontroly rozhodnuté, čím protokol z daňovej kontroly číslo 103299678/2016 nadobudol
povahu nezákonne získaného zákonného prostriedku, ktorý nemožno použiť v ďalšom konaní, taktiež
celá daňová kontrola je nezákonná a nezačalo vyrubovacie konanie v zmysle ustanovenia § 68
Daňového poriadku. V ďalšom namietal celkovú nesprávnosť postupu správcu dane, keď tento pri

vedení dokazovania nepostupoval tak, aby preveril relevantnosť žalobcom predložených dokladov a
dôkazov takými skutočnosťami, ktorými by realizácia dodania fakturovaného tovaru a služieb žalobcovi
jeho dodávateľmi mohla byť prakticky jednoznačne potvrdená. Správca dane, ako aj žalovaný, porušil
ustanovenie § 63 ods. 2 a ods. 5 Daňového poriadku, keď ním vydané rozhodnutie nielenže nevychádza
zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, ale taktiež obsahuje odôvodnenie, v ktorom správca dane,

ani žalovaný, nevyhodnotil vykonané a získané dôkazy a taktiež sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
s námietkami uvedenými v podaniach žalobcu. Týmto postupom žalovaný hrubo porušil ustanovenie
§ 3 ods. 1 Daňového poriadku, keď nepostupoval v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov
a nechránil práva a právom chránené záujmy žalobcu. Rozhodnutie žalovaného žalobca považuje
za arbitrárne, nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Rozhodnutie

žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi.

4. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný svojim podaním zo dňa 30.9.2019, ktorý zotrvávajúc na
argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí (bod 2. tohto rozsudku), ktorú opätovne (a z pohľadu

správneho súdu úplne nadbytočne) uviedol i v tomto vyjadrení, navrhol žalobu zamietnuť. Vo vzťahu
k požiadavkám na obsah vyjadrení správny súd vo všeobecnosti poznamenáva, že nepovažuje za
účelné ani hospodárne, aby žalovaný duplicitne uvádzal skutočnosti, ktoré sú už obsiahnuté v samotnom
rozhodnutí žalovaného, nakoľko účelom vyjadrenia je vecne reagovať na žalobné body a námietkysprávnej žaloby, a nie opísať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K námietke, že správca dane
nevykonal vo vyrubovacom konaní navrhnuté dôkazy, žalovaný uviedol, že z rozhodnutia správcu
dane vyplýva, že skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia boli v dostatočnej miere preukázané

a vyhodnotené a okrem toho z dôvodu zániku daňových subjektov s nespolupracujúcimi právnymi
nástupcami by ďalšie dokazovanie nebolo efektívne. Reagujúc na žalobné body uviedol, že v žalobe
je všeobecne poukazované na množstvo rozsudkov a úvah vo všeobecnej rovine, bez preukázania
totožnosti s predmetnom fakturácii, z ktorých nebolo priznané právo na odpočítanie dane. Dôvody
nepriznania odpočítania DPH v súvislosti s predmetnými dodávateľskými faktúrami neboli totožné. V

súvislosti s dodávateľskou faktúrou od spoločnosti HYDREX, keď správca dane nepriznal odpočítanie
dane v sume 119 124,41 EUR, ale priznal odpočítanie dane z tejto faktúry v sume 62 895,59 EUR,
pretože správcom dane bolo preukázané podvodné konanie. Žalobca sa vedome podieľal na daňovom
podvode (neoprávnenom daňovom úniku) spočívajúcom v bezdôvodnom navýšení ceny, bez pridania
hodnoty, za účelom odpočítania DPH. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri odpočítaní DPH je možné
odmietnuť toto právo, ak je preukázané, že došlo len k formálnemu splneniu podmienok pre odpočítanie

dane (podľa § 49 a § 51 zákona o DPH), keď zúčastnené daňové subjekty zastierali skutočný stav.
Jednou zo základných zásad správy daní podľa § 3 ods.6 Daňového poriadku je zásada, že do úvahy
sa berie skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je

obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. U spoločnosti ANDATE (prvá spoločnosť
fakturačného reťazca na území SR) došlo k neopodstatnenému navýšeniu ceny predmetnej dodávky,
zároveň u tejto spoločnosti bola umelo znížená daňová povinnosť na základe prijatých zjednodušených
faktúr v nereálne vysokej hodnote. Spoločník tejto spoločnosti J. T. je osobou blízkou spoločníkovi a

konateľovi žalobcu T. T. (otec a syn), adresa ich trvalého pobytu je rovnaká. T. T. bol aj spoločníkom
spoločnosti MTX s.r.o., ktorá bola spoločníkom spoločnosti ASCOT, prostredníctvom ktorej dochádzalo
k fakturácii dodávky predmetného tovaru, ktorých konečných príjemcom je žalobca. O nereálnosti
ceny podľa faktúry, z ktorej si žalobca odpočítal DPH mal vedieť, vzhľadom na výšku zaplatenej
sumy (niekoľkonásobne navýšenú, bez dodatočne pridaných služieb alebo tovaru, t.j. hodnoty, ktorá

je spôsobilá vyvolať spolu s maržou zvýšenie pôvodnej ceny) bolo rozumné očakávať, že samotnému
nákupu bude predchádzať prieskum trhu, vykonaním ktorého by zistil výrazné navýšenie oproti trhovej
cene. Čo sa týka dodávateľských faktúr od spoločnosti DAMATA u tejto spoločnosti nebol preukázaný
vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH na základe fakturovaných stavebných prác
podľa predmetných faktúr a preto následne žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z dôvodu

porušenia § 49 ods.1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

5. K vyjadreniu žalovaného podal repliku žalobca (podaním z 18.10.2019), v ktorej uviedol, že
ako platiteľ dane má za to, že správca dane mu uprel právo na odpočítanie dane neoprávnene a
protizákonne, nakoľko správca dane nedostatočne preveril a posúdil skutkový stav. V procese výkonu

daňovej kontroly správca dane nevyužil všetky jemu dostupné zákonné prostriedky na preverenie
deklarovaných zdaniteľných plnení, čím porušil § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Uvedená zásada
však nebola správcom dane dodržaná, nakoľko účelovo jednostranne zhodnotil dôkazy získané len v
neprospech platiteľa dane, pričom nevyužil všetky jemu zákonom dostupné možnosti na prešetrenie
skutkového stavu potrebného pre správne vyrubenie dane, napriek tomu, že v rámci preverovaní

zameraných na preverenia deklarovaných plnení od dodávateľa HYDREX tieto dokazovania z časti
vykonané boli. Správca dane tak nedodržal jednotný postup v procese výkonu daňovej kontroly.
Platiteľom deklarované práce uvedené na faktúrach boli reálne a najmä preukázateľne vykonané,
avšak správca dane sa touto skutočnosťou nezaoberal. Správca dane svojim postupom porušil § 3
ods. 9 Daňového poriadku podľa ktorého správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo

zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Vo vydanom rozhodnutí sa správca dane opiera
o protokol - dôkazný prostriedok - založený iba na skutočnosti, že dodávateľ DAMATA nepredložil
správcom dane požadované doklady a spoločnosť nemala materiálno - technické a personálne kapacity
na výkon fakturovaných prác. Na základe nedostatočne zisteného a prevereného skutkového stavu
správca dane takto prijal záver, že nie je preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu tovarov a služieb tak,

ako bolo uvedené na faktúrach predložených k daňovej kontrole. Správca dane nevyužil všetky jemu
dostupné zákonné možnosti, a síce nevyužil inštitút predvolania a predvedenia konateľa spoločnosti
DAMATA ako svedka, čo bolo rozhodujúcim prvkom pre správne určenie dane a na základe takto
získaných nedostatočných dôkazných prostriedkoch prijal záver o nepriznaní práva na odpočítaniedane. V procese výkonu daňovej kontroly so správcom dane spolupracoval, k výkonu daňovej kontroly
predložil všetky zákonom požadované doklady, ktoré preukazujú nárok na odpočítanie dane. Dodávateľ
DAMATA v podanom daňovom priznaní priznal vznik daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie

obdobie, túto skutočnosť nevyvrátil a nespochybnil ani sám správca dane. Deklarované práce boli reálne
vykonané a platiteľ ich ďalej fakturoval svojmu odberateľovi, čím bola splnená ďalšia podmienka práva
na odpočítanie dane - reálne plnenie a existencia priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými
plneniami. Predpokladom pre priznanie práva na odpočítanie dane je, aby predmetné plnenie vstúpilo
prostredníctvom režijných nákladov do ceny poskytovaných plnení, ktoré sú zdaniteľné. Túto skutočnosť

správca dane opäť nespochybnil, nakoľko ako sám uvádza, platiteľ (žalobca) tieto plnenia ďalej
prefakturoval svojmu odberateľovi, na základe čoho bola odvedená daň na výstupe. Predložil dostatok
dôkazov preukazujúcich reálne dodanie deklarovaných prác - faktúry, súpisy prác, podpísané zmluvy,
preberacie protokoly, čím uniesol dôkazné bremeno. Platiteľ nemal zákonnú povinnosť navyše ani
oprávnenie legitimovať pracovníkov vykonávajúcich dodané práce, a táto skutočnosť nemôže mať
rozhodujúci vplyv na uplatnenie odpočítania dane. Platiteľ sa v rámci svojich zákonných možností

ubezpečil, že spoločnosť DAMATA je schopná predmetné služby vykonať, má platné IČ DPH a v čase
dodaniaslužiebnebolauverejnenávzoznameplatiteľov,uktorýchnastalidôvodynazrušenieregistrácie
pre DPH. Konateľom žalobcu bolo overené uskutočnenie deklarovaných prác obhliadkou, čo mohol
vykonať aj správca dane miestnym zisťovaním, avšak to sa nestalo bez udania dôvodu. Správca dane
opiera svoje tvrdenia len o nekontaktnosť daňového subjektu DAMATA avšak nekontaktnosť platiteľa

DAMATA v súčasnosti neumožňuje automaticky dospieť k záveru správcu dane o neexistencii dodania
tovaru a služieb v danej veci a v čase dodania, keďže tieto preverenia sa uskutočnili v čase po
týchto dodaniach. Daňový subjekt bol v čase dodania deklarovaných služieb kontaktný. Správca dane
nesprávne vyhodnotil kontrolné zistenia, nakoľko sa preukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov v
zmysle ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH, tak ako platiteľ deklaroval. V procese výkonu daňovej

kontroly správca dane nijakým relevantným dôkazom nepreukázal uvádzanú skutočnosť, že platiteľ
vedel alebo mal vedieť o svojej účasti na daňovom podvode, ani sa uvedenú skutočnosť nepokúsil
preukázať iba zaujal jednostranné stanovisko o účasti platiteľa na daňovom podvode, na základe zistení,
žekonateľomspoločnostiANDATEbolpodľaúdajovObchodnéhoregistraSRJ.T..SpoločnosťANDATE
však ani nebola priamym obchodným partnerom žalobcu. Správca dane tak neuniesol v procese výkonu

daňovej kontroly dôkazné bremeno, nakoľko len vyslovil závery o nepreukázaných skutočnostiach bez
toho, že by tieto podložil relevantným dôkazom. Správca dane uvedenú skutočnosť bližšie neskúmal,
neexistuje žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by jeho tvrdenie preukázal. Naopak, počas daňovej
kontroly boli správcom dane jasne preukázané splnenie ako formálnych, tak i vecných podmienok pre
uznanie práva na odpočítanie dane. Navyše správca dane a aj odvolací orgán nespochybnili reálnu

existenciu dodaného tovaru osobou uvedenou na faktúre a jeho využitie na zdaniteľné plnenia na
výstupe platiteľom dane, čo je ďalším predpokladom pre uznanie plnej výšky odpočítania dane. Správca
danesvojezáveryopieraoskutočnosť,žedeklarovanýtovarprešielreťazcomkoordinovanýchdaňových
subjektov, na začiatku ktorého stála spoločnosť ANDATE. Podľa zistení správcu dane spoločnosť
ANDATE nepodala za zdaňovacie obdobia január 2015, február 2015, marec 2015 Prehľad o zrazených

a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, na základe čoho vyplynulo, že J.
T. nebol zamestnancom spoločnosti ANDATE a po 16.1.2015, keď skončil výkon funkcie konateľa
nie je preukázané, na základe akého oprávnenia konal v mene uvedenej spoločnosti. Správca dane
však túto skutočnosť opäť ani nepreveroval, dotknutú osobu nevypočul v danej súvislosti ako svedka,
ani sa konkrétne nedopytoval na danú skutočnosť, len zaujal jednostranné stanovisko na základe

vlastných nelogických úvah. Platiteľ dane s vysloveným názorom správcu dane nesúhlasí, nakoľko
žiadne daňové ani iné právne predpisy pri zdaniteľných obchodoch nezakazujú previesť vlastníctvo k
tovaru s minimálnym ziskom. Navyše, správca dane nie je kompetentným orgánom na posudzovanie
cenotvorby deklarovaných plnení a uvedená skutočnosť podľa zákona nemôže mať vplyv na uznanie
nároku na odpočítanie dane. Zhodný názor bol vyjadrený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Sžf/9/2016 „ak je preukázané reálne splnenie formálnych a vecných podmienok uskutočnenia
zdaniteľného obchodu (dodávky tovaru), ktorú platiteľ použil na svoje podnikanie, nemožno mu odoprieť
právo na odpočítanie dane len z toho dôvodu, že predmetná dodávka za zistených okolností postráda
ekonomický zmysel.“ Pokiaľ správca dane ako skutočnosti preukazujúce účasť daňového subjektu
na podvode uvádza, že spoločník a bývalý konateľ spoločnosti ANDATE- J. T. je blízkou osobou

konateľovi žalobcu a že J. T. bol spoločníkom spoločnosti MTX s.r.o., ktorá bola spoločníkom spoločnosti
ASCOT s.r.o., pričom správca dane ďalej v rozhodnutí poukazuje na koordinovaný postup daňových
subjektov v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov (CT-construction technologies s.r.o., ASCOT
s.r.o., GRESH GARDEN s.r.o., MONTAVaN s.r.o., DEREON s.r.o.) a ich následný zánik zlúčením,kde právni nástupcovia spoločností sa vyznačujú znakom spoločného konateľa v osobe R. Y. s
tým, že spoločnosti v reťazci po zániku zlúčením si nesplnili povinnosť podať daňové priznanie na
dani z príjmu a účtovnú závierku za príslušné zdaňovacie obdobie, tak zistené skutočnosti nie sú

priamym dôkazom o vedomej účasti platiteľa dane na danom podvode, tieto skutočnosti možno len
skonštatovať a nemôžu mať priamy vplyv na práva platiteľa. Ako platiteľ si svoje povinnosti splnil riadne
a dostatočne, spoľahlivo preveril svojich obchodných partnerov formou výpisov z obchodných registrov
a preverenie IČ DPH prostredníctvom portálu finančnej správy. Svojich dodávateľov si preveril v rámci
jemu dostupných zákonných možností. Mimo iného preveril, že dodávateľské spoločnosti disponujú

deklarovaným tovarom, sú schopné ho v požadovanom množstve dodať. Sám platiteľ nedisponuje
možnosťami a právomocami, ktoré by ho oprávňovali, a ktoré by mu umožňovali vo väčšej miere
preveriťsvojichobchodnýchpartnerov.Posúdeniejehoúčastinadeklarovanomdaňovompodvodemôže
vyplývať výlučne z vyhodnotenia prijatých preventívnych a kontrolných opatrení prijatých platiteľom.
Správca dane sa touto skutočnosťou počas výkonu daňovej kontroly vôbec nezaoberal a po právnej
stránke jednoznačne nepreukázal, akým spôsobom a akou mierou sa na deklarovanom podvode mal

ako platiteľ podieľať. Platiteľovi nebolo jednoznačne preukázané, že sa úmyselne do podvodu zapojil,
správca dane v rámci žiadneho preverovania priamo túto skutočnosť nepreveril, len ju skonštatoval na
základe vlastného zaujatého názoru. V tomto prípade, je pritom povinnosťou správcu dane preukázať
účasť daňového subjektu na podvodnom konaní. Fakt, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim
alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola odvedená do štátneho rozpočtu

nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať daň zaplatenú na vstupe. V rozhodnutí i v protokole
správcu dane absentujú dôkazy ako sa platiteľ sám podieľal na takom konaní, ktoré preukazuje,
že platiteľ mal vedieť, že k fakturácii dochádzalo prostredníctvom schránkových firiem a došlo aj
k ekonomicky neopodstatnenému navýšeniu ceny bez pridanej hodnoty, pričom DPH nebola riadne
priznaná a odvedená. Platiteľ bol správcom dane označený ako súčasť koordinovaného reťazca

spoločností avšak bez priameho preukázania podvodného úmyslu. Platiteľovi počas výkonu daňovej
kontroly nebolo preukázané žiadnym dôkazom (správca dane sa na túto skutočnosť ani nedopytoval), že
sa úmyselne zapojil do podvodného reťazca spoločností. Správca dane nevykonal dôkazy, ktoré navrhol
daňový subjekt napriek žiadosti o takýto úkon vo vyjadrení č. 613375415/2017 a to vypočuť všetky
zúčastnené osoby ako obchodných partnerov, ktorých správca dane označil za podvodníkov a neuviedol

ani postačujúci dôvod, prečo vykonanie navrhnutého dôkazu nie je potrebné a taktiež nevyužil správca
dane inštitút predvolania a predvedenia v zmysle § 20 Daňového poriadku, napriek tomu, že platiteľom
požadovaný. Pre zabezpečenie práva na spravodlivý proces je nutné umožniť platiteľovi, aby sa podieľal
na správnom zistení skutkového stavu rozhodujúceho pre správne určenie dane, navrhovať dôkazné
prostriedky a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Svojim konaním správca dane nepostupoval v

súlade zo zákonom a vyhodnotil iba časť obstaraných dôkazov a to účelovo v neprospech platiteľa
- žalobcu. Prenesenie dôkazného bremena na platiteľa sa nemôže týkať povinností iných daňových
subjektov. Ako sám odvolací orgán, tak i správca dane nevyvracajú skutočnosť, že príslušná daň
priznaná dodávateľmi bola. Skutočnosť, že túto daň niektorí z účastníkov správcom dane deklarovaného
reťazca do štátneho rozpočtu neodviedol, nemôže byť na ťarchu platiteľa, ktorý si svoje zákonné

povinnosti plní. Správca dane v súvislosti s vykonaným dokazovaním v rámci dodávateľa DAMATA
porušil ustanovenia § 3 ods. 9, § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pričom tým, že správca dane nevykonal
subjektom navrhované dôkazy, porušil ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. Správca
dane porušil v následnom vyrubovacom konaní § 20 ods. 1 Daňového poriadku, kedy je správca dane
povinný zabezpečiť predvolanie osoby, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní

súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk -
písomne. Správca dane nevie nijakým relevantným dôkazom preukázať a identifikovať, s kým reálne
telefonicky komunikoval za účelom dohodnutia termínu ústneho pojednávania, údajné predvolania boli
realizované s bližšie nekonkretizovanou osobou telefonicky a mailom. Ďalej bolo v procese dokazovania
zistené porušenie ustanovenia § 25 ods. 4 Daňového poriadku a upretie práva daňovému subjektu

v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, nakoľko boli vykonané dokazovania formou
dožiadaní, ktoré niesli znaky ústneho pojednávania. Správca dane ďalej porušil ustanovenie § 47
písm. h) Daňového poriadku. Protokol č. 103299678/2016 zo dňa 08.06.2016 vydaným správcom dane
obsahuje v preukázaných kontrolných zisteniach procesné vady v rámci zistení a vyhodnotení dôkazov
pre správne určenie dane.

6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal, avšak dňa 15.11.2019 bolo správnemu súdu doručené
podanie žalovaného označené ako „Doplnenie k vyjadreniu žalovaného“, v ktorom uviedol, že z
oznámenia Ministerstva financií SR č. MF/017672/2019-77 z 15.10.2019, ktoré bolo podané na základepodnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vyplýva, že rozhodnutie žalovaného
nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a nie je dôvod na jeho zmenu
alebo zrušenie.

7. Na uvedené podanie (bod 6. tohto rozsudku) reagoval žalobca podaním z 27.11.2019 tak, že zotrváva
na tvrdení, že rozhodnutie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, je mätúce a
nezrozumiteľné, čo zakladá jeho nezákonnosť, z ktorého dôvodu žiada súd, aby žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

8. Krajský súd v Žiline na nariadenom pojednávaní dňa 31.8.2021 podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle
§ 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a zistil, že obe rozhodnutia
správnych orgánov sú vydané v súlade so zákonom, a preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá
postupom podľa § 190 SSP, a to z nasledovných dôvodov.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný

návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
(ďalej len „Daňového poriadku“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené
bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a
ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového

zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola

(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať
sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby
v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez

oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33) alebo ak o vykonanie daňovej
kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo
iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej
kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí
daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,

dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie

vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie,vyrubovaciekonanievykonáarozhodnutievovyrubovacomkonanívydásprávcadane,ktorého
rozhodnutie bolo zrušené.

Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej
správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania
pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane.
Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu.

Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov
vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na
prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný
záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicupodľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania
poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však
do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na

mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť
ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia
primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní

vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) vykázať alebo na ktorú si
uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.03.2015
(ďalej „zákon o DPH“) predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá
činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb
vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj
využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je

majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania
príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
1) Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z.z., zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon

Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v
znení neskorších predpisov, zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných
veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č.
337/1998 Z.z.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ

môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

10. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že daňová kontrola u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa zákona č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobie

marec 2015 bola začatá 30.6.2015. O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly
č.103299678/2016 zo dňa 8.6.2016, ktorý bol daňovému subjektu - žalobcovi doručený dňa 9.6.2016.

11. Z obsahu administratívneho spisu i rozhodnutí daňových orgánov, ako i zo správnej žaloby vyplýva,
že v posudzovanom prípade ide už o druhé rozhodnutie správcu dane i žalovaného, nakoľko v
predchádzajúcom daňovom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. 394948/2018 zo dňa 11.7.2018,

ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil daňovému subjektu rozdiel v sume 269 671,18
EUR. Voči tomuto prvému rozhodnutiu správcu dane sa daňový subjekt - žalobca odvolal. Odvolací
orgán - žalovaný svojim rozhodnutím č. 102018509/2018 zo dňa 10.10.2018 prvostupňové rozhodnutie
správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v odôvodnení zrušujúceho
rozhodnutia o. i. uviedol, že vzhľadom na fyzickú existenciu prevádzkyschopného zariadenia a tiež

skutočnosť, že správcom dane na základe vykonaného dokazovania nebolo spochybnené využitie
zariadenia na podnikateľskú činnosť daňového subjektu, považuje závery správcu dane o nepriznaní
odpočítanej dane v plnom rozsahu z faktúry od HYDREX za nedostatočne zdôvodnené. Žalovaný
zaviazal správcu dane v ďalšom konaní, v súvislosti so zdaniteľnými plneniami prijatými žalobcom
od spoločnosti HYDREX s.r.o., odôvodnenie rozhodnutia zosúladiť so zisteným skutkovým stavom a

všetkými dôkazmi. Toto v poradí druhé rozhodnutie správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného
teda vyznieva v prospech žalobcu.

12. Čo sa týka žalobných námietok procesného charakteru, týkajúcich sa namietaného a údajného
porušenia procesných práv žalobcu, tieto správny súd v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné. K

námietke týkajúcej sa porušenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, ktoré malo podľa žalobcu
spočívať v tom, že mu správca dane uprel zákonné právo na vyjadrenie sa k jeho zisteniam v priebehu
daňovej kontroly a právo na návrh, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole z daňovej kontroly
správny súd uvádza, že vyjadrenie žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku je súčasťou
Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 8.6.2016 (str. 11 a nasl. Protokolu), rovnako tak je súčasťou

administratívneho spisu aj Oznámenie správcu dane č. 103201132/2016 z 24.5.2016, ktorým žalobcu
oboznámil so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec
2015, ktoré bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk 25.5.2016. Na uvedené oznámenie správcu
dane žalobca reagoval písomným podaním zo dňa 31.5.2016 označeným ako „Vyjadrenie k oznámeniu
správcu dane č. 103201132/2016“, ktoré ako už bolo uvedené je súčasťou vyššie označeného Protokolu

z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu. V tomto oznámení správca dane zároveň spochybnil pravdivosť
dodávateľských faktúr od spoločnosti DAMATA konkretizovaných v bode 1. tohto rozsudku, čím
nepochybne zadosťučinil aj aplikácii ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku a žalobcovi tak bola
daná možnosť na tieto pochybnosti reagovať a zároveň ich vyvrátiť.

13. K námietke týkajúcej sa nezákonnosti predmetného Protokolu z daňovej kontroly, spočívajúcej v tom,
že tento vyhotovili zamestnanci správcu dane, ktorých zaujatosť bola žalobcom namietaná a nebolo o
nej rozhodnuté, správny súd poukazuje na to, že predmetná námietka zaujatosti nespĺňala zákonom
požadované náležitosti, na čo bol žalobca správcom dane upozornený v podaní zo dňa 7.6.2016

označenom ako „Výzve na odstránenie nedostatkov“, ktorým bol žalobca vyzvaný, aby svoje podanie
č. KS/94/16 zo dňa 31.5.2016, v ktorom okrem iného namieta „zaujatosť kontrolórov poverených na
vykonávanie a vykonávajúcich daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec
2015, pretože zistenia, ktoré v oznámení uvádzajú nie sú objektívne, atakujú klienta a poškodzujú jeho
meno“, doplnil o náležitosti stanovené v § 13 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorých v námietke

zaujatosti musí byť konkretizovaná osoba, voči ktorej námietka zaujatosti smeruje a rovnako aj pomer
odôvodňujúci zaujatosť zamestnanca (doplnenie dôvodov odôvodňujúcich zaujatosť zamestnancov
správcu dane). V označenej výzve bol žalobca zároveň upozornený na to, že pokiaľ tejto výzve
nevyhovie v požadovanom rozsahu a v určenej lehote, podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku za budejeho podanie považovať za nepodané. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená
8.6.2016. Na túto výzvu reagoval žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu podaním KS/94/16
z 22.6.2016, v ktorom v podstate uviedol, že zrozumiteľným spôsobom označil osoby zaujaté proti

žalobcovi (Ing. U. a Ing. J.) s tým, že rovnako uviedol ich pomer k veci - špecifikoval (odôvodnil) zákonné
kritéria, pre ktoré títo zamestnanci správcu dane postupujú nezákonným spôsobom, keď nerešpektujú
ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 3, ods. 6 Daňového poriadku - hrubým porušením vyššie uvedených
zásad daňového konania sa menovaní kontrolóri dopustili tým, že nerešpektujú zákonné podmienky
ustanovené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Následne v tomto

podaní žalobca v podrobnostiach špecifikoval procesné pochybenia, ktorých sa podľa neho dopustili
menovaní kontrolóri. Ani podľa názoru správneho súdu toto podanie nespĺňa kritéria námietky zaujatosti
- žalobca nešpecifikoval taký pomer k veci alebo k účastníkom konania aký má na mysli ustanovenie
§ 60 Daňového poriadku. Z obsahu podania žalobcu je zrejmé, že ním namieta procesný postup
správcu dane - jeho zamestnancov, resp. vyjadruje ním nesúhlas so závermi a zisteniami správcu
dane, čo však nie je zákonom aprobovaným dôvodom pre namietanie zaujatosti, keďže námietky voči

procesnému postupu správcu dane i zistení a záverov možno uplatňovať v rámci konania samotného
(vrátane opravného konania), resp. prostredníctvom ďalších zákonom predpokladaných spôsobov
preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Žalobca ani napriek výzve správcu dane
neuviedol žiadne konkrétne dôvody zakladajúce pochybnosti o nezaujatosti daňových kontrolórov -
zamestnancov správcu dane. Preto, ak správca dane, resp. žalovaný formálne nerozhodol o podaní

žalobcu, ktoré žalobca označil ako námietku zaujatosti, za daných okolností sa nedopustil takého
porušenia zákona, ktoré by malo viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia.

14. Na tomto mieste vo vzťahu k ďalším námietkam procesného charakteru prezentovaným žalobcom
v jeho replike zo dňa 18.10.2019 (vytýkajúcom porušení ustanovení § 20 ods. 1, § 45 ods. 1 písm.

e/, § 47 písm. h/ Daňového poriadku; resp. ďalších procesnných námietok) správny súd len stručne
podotýka, že na tie argumenty., ktoré boli len opakovaním žalobných bodov reagoval v odôvodnení tohto
rozsudku - t.j. reagoval na právnu argumentáciu podanú v 2 mesačnej prekluzívnej lehote na podanie
žaloby, pričom na novo koncipované argumenty, resp. tvrdenia už prihliadať nemohol. V správnom
súdnictveplatí,žesprávnysúdpreskúmavarozhodnutieorgánuverejnejsprávypredovšetkýmvrozsahu

a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je
správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď
žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby.
Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti
žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To

znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže
prihliadnuť.Taktiežsúdnemôževodôvodnenísvojhorozhodnutiaargumentovaťdôvodom,ktorýžalobca
v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/34/2010
z 25.11.2010). Výnimkou sú prípady a konania vymedzené v § 134 ods. 2 SSP a v prípady uvedené v
§ 195 a 418 SSP. V danom prípade však skutkové okolnosti na aplikáciu týchto ustanovení nenastali.

15. Ako už bolo vyššie uvedené nepriznanie odpočítania DPH sa týkalo troch dodávateľských faktúr
(viď bod 1. tohto rozsudku) pričom dôvody nepriznania odpočítania DPH týkajúce sa predmetných
dodávateľských faktúr neboli totožné. Vo vzťahu k prvej dodávateľskej faktúre č. 61540368 zo dňa
4.4.2015 od spoločnosti HYDREX, s.r.o. správca dane konštatoval, že z dôvodu preukázanej účasti

žalobcunadaňovompodvode,oktorejvedelalebomalvedieťmunepriznalodpočítaniedanevsume119
124,41 EUR, ale len v sume 62 895,59 EUR - t.j. v sume dane, ktorá ktorá predstavuje nárok daňového
subjektu ANDATE na odpočítanie dane z nadobudnutia tovarov, ktoré boli ďalej fakturované a dodané a
sú predmetom uvedenej faktúry. Suma priznaného odpočítania dane zodpovedá súčtu faktúr uvedených
na str. 5 prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Vo vzťahu k ďalším dvom dodávateľským faktúram

od spoločnosti DAMATA s.r.o. faktúry č. 10150043 zo dňa 31.3.2015 a faktúry č. 10150044 zo dňa
31.3.2015 správca dane skonštatoval, že nebolo preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru a
služieb tak, ako bolo uvedené na faktúrach predložených k daňovej kontrole, z ktorého dôvodu žalobcovi
nepriznal nárok na odpočítanie DPH v celkovej výške 87 651,18 EUR, pretože bolo zistené porušenie
ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH.

16. Čo sa týka nepriznania odpočítania DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti HYDREX z dôvodu
účasti žalobcu na daňovom podvode, o ktorej žalobca vedel alebo mal vedieť s ohľadom na primárnu
žalobnú námietku o neunesení dôkazného bremena spočívajúcu v nepreukázaní účasti žalobcu napodvodnom konaní a ani vedomosti žalobcu, či už tej reálnej alebo prezumovanej správny súd v prvom
rade poukazuje na to, že je nepochybné, že rozsiahlym dokazovaním správcu dane bola preukázaná
reálnosť dodania tovaru (opísaného v bode 1. tohto rozsudku) žalobcu, pričom niet žiadnych pochýb (a

nenamieta to ani samotný žalobca), že počas fakturácie predmetnej dodávky došlo od subjektu ANDATE
s.r.o. (cez CT - construction technologies s.r.o., , ASCOT s.r.o., , GRESH GARDEN, s.r.o., MONTAVaN,
s.r.o., DEREON s.r.o. a HYDREX s.r.o.) po žalobcu k neopodstatnenému výraznému navýšeniu ceny
dodávky bez toho, aby v tomto reťazci došlo k pridaniu nejakej pridanej hodnoty odôvodňujúcej toto
navýšenie. Rovnako tak správca dane detailne identifikoval prepojenosť daňových subjektov vyššie

konkretizovaného dodávateľsko-odberateľského reťazca (strana 19 a nasledujúce prvostupňového
rozhodnutia správcu dane), a to tak najmä pokiaľ ide o personálny substrát jednotlivých spoločností.
U prvej spoločnosti fakturačného reťazca na území Slovenskej republiky - spoločnosti ANDATE s.r.o.
došlo k neopodstatnenému navýšeniu ceny predmetnej dodávky , pričom zároveň u tejto spoločnosti
bola umelo znížená daňová povinnosť na základe prijatých zjednodušených faktúr v nereálne vysokej
hodnote. V rámci reťazca nebola daňovým subjektom ANDATE daň riadne priznaná a odvedená.

Spoločníkom spoločnosti ANDATE bol do 14.4.2015 J. T., ktorý bol do 16.1.2015 aj jej konateľom. J. T.
je osobou blízkou spoločníkovi a jednému z konateľov žalobcu T. T. (otec a syn), adresa ich trvalého
pobytu je rovnaká. T. T. bol aj spoločníkom spoločnosti MTXY s.r.o., ktorá bola spoločníkom spoločnosti
ASCOT s.r.o., prostredníctvom ktorej dochádzalo k fakturácii dodávky, ktorých konečných príjemcom
je žalobca. Spoločnosti CT, MONT a GRESH mali oficiálne sídlo na rovnakej adrese - Zámocká 3

Bratislava. Daňové priznania k DPH a KV DPH za zdaňovacie obdobia 01/2015 a 03/2015 podané
daňovými subjektmi ANDATE, CT, ASCOT, GRESH a MONT boli elektronicky podané touto istou osobou
a to G. T. (EKRJ135845 aEKR_1091141). V prípade daňového subjektu DAMATA boli tieto podania
elektronicky podané osobou J. T. (EKR_1160138) a neskoršie podania boli realizované už uvedenou
osobou G. T. a to vrátané podaní, ktoré podľa ich explicitného obsahu vypracoval J. T. (napr.

Podanie č. 607452538/2015). Daňové subjekty CT, GRESH, MONT, ASCOT zanikli zlúčením s právnymi
nástupcamiAUTO-P.O.s.r.o.,LesSems.r.o.aleboCentralšports.r.o.,ktorýchkonateľombolR.Y..Tieto
spoločnosti následne tiež zanikli zlúčením s ďalšími právnymi nástupcami.V prípade daňového subjektu
DEREON došlo v krátkom časovom slede k zmene konateľa na osobu S. X., Bulharská republika.
Tieto ale i ostatné skutočnosti týkajúce sa väzieb a vzájomnej prepojenosti daňových subjektov vyššie

označeného dodávateľsko-odberateľského reťazca v detailoch opísané správcom dane i žalovaným
sú podľa názoru správneho súdu dostatočné na konštatovanie, že sa nejedná o reťazec vytvorený
náhodne, ale naopak vytvorený účelovo s cieľom získať na základe podaného daňového priznania pre
DPH neoprávnenú finančnú výhodu voči štátu.

17. Správny súd považuje za prinajmenšom neštandardné a podozrivé, aby sa deklarované
obchody realizovali, hoci nie priamo, ale sprostredkovane medzi najbližšími príbuznými (otec a syn)
prostredníctvom ďalších spoločností, ktoré sú vzájomne prepojené či prostredníctvom rovnakých osôb,
ktoré v nich figurujú alebo inými väzbami, bez toho, aby títo najbližší príbuzní nemali vedomosť o
svojich obchodných transakciách - dodávkach identického tovaru. Je nepochybné, že medzi daňovými

subjektmi dodávateľsko-odberateľského reťazca existuje personálne prepojenie, i keď nie zrejmé na
prvý pohľad, nakoľko sa jedná o prepojenie latentného charakteru, čo v posudzovanom prípade bolo
preukázanéminimálnetým,žedaňovépriznaniespoločnostiANDATE,CT,ASCOT,GRESHaMONTtou
istou osobou, ktorá podávala aj daňové priznanie za spoločnosť DAMATA, kde ako konateľ a spoločník
opäť figuroval J. T. (otec jedného z konateľov žalobcu).

18. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania žalobcu v daňovom konaní, t.j. skutkových zistení správcu
dane, správny súd poukazuje na nasledovné:

19. Ako už bolo viackrát konštatované judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 13.09.2019 sp. zn. 1Sžfk/16/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.01.2020 sp. zn.
1Sžfk/22/2018), odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie
(uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie.
Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj
formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe

ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že existujú
okolnosti nasvedčujúce tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladajú) uskutočnené
zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie
považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz.20. Správny súd pripomína, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu, tak ako
ho deklaruje (preukáže teda všetky podmienky stanovené slovenským právnym poriadkom k uplatneniu

odpočtu - materiálne - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálne
podmienky pre odpočet DPH), môže orgán finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na
odpočítanie DPH len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužite práva alebo účasť na
daňovom podvode, iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane,
podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene

tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému
systémuDPH(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa17.10.2017,sp.zn.1Sžf/31/2016).Vprípade
preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 Daňového
poriadku) je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ teda orgán finančnej správy dospeje
po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom alebo daňovému podvodu je
nutné zneužitie práva, resp. daňový podvod v daňovom konaní preukázať.

21. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH
(neunesenie dôkazného bremena o dodaní plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva,
podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Práve z
uvedeného dôvodu nemožno jednotlivé dôvody pre nepriznanie odpočtu DPH vzájomne stotožňovať.

Len na okraj správny súd pri rozlišovaní jednotlivých dôvodov podotýka, že pri zneužití práva obvykle
nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením
vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná
ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania je aby sa daňový subjekt vyhol
daňovým povinnostiam, alebo získal daňové zvýhodnenie. Od zneužitia ako dôvodu pre nepriznanie

nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry Súdneho dvora nutné odlišovať účasť
na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo
spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov
transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného
daňového zvýhodnenia. Súčasne však súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právo platiteľa dane,

ktorý uskutočňuje plnenia na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v
dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza
alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol
vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.

22. Zatiaľ čo dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre zaťažuje
žalobcu, dôkazné bremeno o zneužití práva nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel, resp.
podvodnom konaní žalobcu zaťažuje správcu dane. Správca dane teda musí preukázať, že napriek
formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (tak materiálnych -
reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálnych podmienok pre odpočet

DPH), a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva únie v zmysle článku 4 ods. 3 zmluvy
o EÚ, bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľom právnej úprav DPH, pričom z
okolností prípadu je zrejmé, že získanie takéhoto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s
vytvorením umelých podmienok (t. j. odporujúcim pôsobením trhového mechanizmu na ekonomickú
činnosť daňových subjektov) a jeho dosiahnutie bolo hlavným účelom posudzovaného plnenia, pokiaľ

správca dane mieni odoprieť odpočet DPH daňovému subjektu konštatovaním zneužitia práva daňovým
subjektom. Pokiaľ by správca dane mienil zamietnuť právo žalobcu na odpočet DPH s poukazom na
podvodné konanie, zaťažovalo by správcu dane dôkazné bremeno na preukázanie existencie daňového
úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, nakoľko tento je pojmovým znakom podvodu na DPH a
jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov

tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Rovnako správcu dane zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnosti, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom vo vzťahu
k DPH.

23. Zásada zákazu zneužitia práva je v slovenskom daňovom zákonodarstve najmä nepriamo načrtnutá

nielen v § 3 ods. 6 veta druhá Daňového poriadku, podľa ktorého pri uplatňovaní osobitných predpisov
pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkomje účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by
inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti,
sa pri správe daní neprihliada.

24. Výklad a aplikácia tejto zásady sa odvíja predovšetkým z už uvedenej judikatúry Súdneho dvora,
anajmä z rozsudku vo veci sp.zn. C-255/02 Halifax a spol., kde stanovil, že:
„...v oblasti DPH si preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia
napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice

a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej
poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami (bod 74). Na druhej strane
musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú
výhodu. V skutočnosti, tak ako uviedol generálny advokát v bode 89 svojich návrhov, zákaz zneužitia
už nie je viac relevantný, keď môžu mať predmetné plnenia nejaké iné vysvetlenie ako číre dosiahnutie
daňových výhod (bod 75).... Z týchto dôvodov je potrebné odpovedať na druhú otázku tak, že šiestu

smernicu treba vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na
vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie (bod 85). Z toho vyplýva,
že plnenia, ktoré zakladajú zneužívanie, musia byť znovu definované tak, aby bola nastolená situácia,
ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce uvedené zneužívanie (bod 94).“

25. O zneužitie práva podľa hore uvedenej judikatúry teda ide vtedy, keď napriek formálnemu dodržaniu
podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (a v tejto súvislosti riadnym výkladom
daňového práva Únie v zmysle čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) bolo získané daňové zvýhodnenie,
ktoré je v rozpore s cieľmi právnej úpravy DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie tohto
daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s vytvorením umelých podmienok (t.j. odporujúcim

pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomické činnosti daňových subjektov) na jeho dosiahnutie a
bolo hlavným účelom posudzovaných plnení. Z tohto záveru vyplýva okruh skutočností, ktoré nikto iný
ako správca dane musí preukázať, aby odôvodnil mimoriadny zásah štátnej moci do práv daňového
subjektu, a to nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Ide o tie prvky zdaniteľných obchodov ako právne
úkony či iné skutočnosti, ktoré predstavujú zneužitie, ďalej získanie neoprávnenej daňovej výhody na

strane daňového subjektu a vznik ujmy na strane štátu, ktorá by bez vytvorenia zneužívajúcej situácie
nenastala, a tiež nespochybniteľný záver, že získanie daňového zvýhodnenia bolo hlavným dôvodom
uskutočnenia ekonomickej činnosti daňových subjektov.

26. O zneužitie práva podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR nejde v prípade, ak dotknuté ekonomické

činnosti môžu mať iné objektívne vysvetlenie, ako iba dosiahnutie daňového zvýhodnenia. Týmto sa
vylučuje, resp. potlačuje idea hlavného cieľa. Nepochybne je v záujme dotknutého daňového subjektu
takéto vysvetlenie skúmaných obchodných transakcií správcovi dane ponúknuť, hoci Najvyšší súd
v tejto situácii podporuje dôkaznú pasivitu daňového subjektu. Ak teda správca dane preukáže, že
posudzovanými transakciami bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s účelom právnej

úpravy DPH a pre tieto transakcie neexistuje žiadne iné objektívne vysvetlenie, ako dosiahnutie takéhoto
zvýhodnenia, potom môže správca dane rozhodnúť o nepripustení tohto práva na odpočítanie dane z
týchto zdaniteľných obchodov.

27. Čo sa týka predmetnej dodávateľskej faktúry od spoločnosti HYDREX správca dane, ani žalovaný

nespochybnili reálnu existenciu tovaru, ani skutočnosť, že žalobca tento tovar používa vo svojej
prevádzke. Zo všetkých skutkových okolností tak ako boli tieto zhrnuté tak v rozhodnutí správcu dane a
následne prevzaté aj žalovaným jednoznačne už aj z pohľadu laika vyplýva, že sa jedná prinajmenšom
o špekulatívne obchodné transakcie, keďže sa vymykajú racionálnemu ekonomickému správaniu, ktoré
sa bežne od podnikateľského subjektu očakáva. Vzhľadom k tomu, že cieľom a účelom rozhodnutia

správneho súdu nie je nadbytočne a bez akéhokoľvek ďalšieho významu cyklicky opakovať skutkový
stav, ktorý je základom rozhodnutia správneho orgánu, a ktorý z pohľadu správneho súdu bol na
základe vykonaného dokazovania zistený správne (v súlade s realitou danou v čase jeho vydania)
správny súd v celom rozsahu odkazuje na skutkové zistenia opísané v prvostupňovom rozhodnutí
správcu dane, ktoré si osvojil aj žalovaný. Správca dane ani žalovaný nespochybnil, že boli splnené

formálne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a odpočítanie DPH nepriznal napriek
splneniu formálnych podmienok na základe zistení, že v reťazci nebola odvedená DPH prvým subjektom
a kontrolovaný daňový subjekt mal o tejto skutočnosti vedieť na základe opísaných zistení správcu
dane. Z pohľadu právnej kvalifikácie správny súd uzatvára, že zistenia správcu dane indikujú účasťžalobcu na podvodnom reťazci spoločností zahŕňajúcich obchodné transakcie, v rámci ktorých počas
fakturácie predmetnej dodávky tovaru došlo na území Slovenskej republiky od prvého subjektu ANDATE
(za ktorý doklady o dodávke podpisoval J. T. - t.j. otec konateľa žalobcu, ktorý už v tom čase podľa

údajov z Obchodného registra SR, nebol konateľom spoločnosti ANDATE) až po kontrolovaný daňový
subjekt - žalobcu k neopodstatnenému navýšeniu ceny dodávky bez pridanej hodnoty a v ktorých podľa
zistenia správcu dane zjavne figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo
ďalším článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane, alebo znižovať daňovú povinnosť.
Takého konanie v zmysle vyššie uvedeného nepochybne možno charakterizovať ako podvodné, pričom

vedomosť žalobcu, či už reálna alebo prezumovaná je podľa názoru správneho súdu vyvoditeľná nielen
z prepojenia jednotlivých spoločností dodávateľsko-odberateľského reťazca, ale i to skutočnosti, že
žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa jeho účasť na podvode vylúčila
(evidentne neurobil žiaden prieskum trhu, vykonaním ktorého by zistil výrazné navýšenie oproti trhovej
cene). Gradujúci vývoj fakturovanej ceny vzhľadom na personálnu prepojenosť jednotlivých spoločností
- vzájomne koordinovaných daňových subjektov, ktoré si neplnili svoje zákonné daňové povinnosti, mal

slúžiť na získanie neoprávnenej finančnej výhody voči štátu na základe podaného daňového priznania
pre DPH.

28. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, aplikácia
žalobcom citovaného rozhodnutia v tejto veci sa viac menej obmedzuje na formálne požiadavky na

predkladané doklady, t.j. na dodávateľské faktúry a dodacie listy, avšak v zmysle aktuálnej konštantnej
judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je
potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej (rovnako rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/17/2017). Rozsudok
NS SR 1Sžfk/81/2018 konštatuje, že rozsudok sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011 bol prekonaný
vývojom rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za

výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.

29. Vo vzťahu k dodávateľským faktúram vystaveným spoločnosťou DAMATA sa správny súd v celom
rozsahu stotožnil so skutkovými závermi, ktoré správne orgány vyvodili z vykonaného dokazovania, ako
aj s právnym posúdením veci žalovaným. Ako je zrejmé z citovaného ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o

DPH, platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Na základe zistených skutočností správca dane
dospel k záveru, že nie je preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu tovarov a služieb tak, ako bolo
uvedené na faktúrach predložených k daňovej kontrole. Existencia faktúr, súpisov prác, objednávok,
podpísaných zmlúv a preberacích protokolov nie je dostatočným dôkazom bez vedomosti, kto reálne

vykonal práce uvedené na faktúrach a ďalších dokumentoch. Správca dane nepriznanie odpočtu DPH
z dodávateľských faktúr odôvodnil tým, že spochybnil dodanie plnenia osobou uvedenou na faktúrach,
nakoľko podľa názoru správcu dane kontrolovaný platiteľ nepredložil dostatočné dôkazy a nevedel
označiť konkrétne osoby, ktoré vykonávali predmetné práce. Správca dane nespochybnil existenciu
zmlúv kontrolovaného daňového subjektu, ale zmluvy a ďalšie dokumenty považoval len za formálne

náležitosti nároku na odpočítanie DPH. Nebolo preukázané, že došlo k dodaniu uvedených prác tak,
ako je uvedené na faktúrach predložených k daňovej kontrole. Správny súd poukazuje na skutočnosť,
že dňa 6.5.2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103085563 s konateľom žalobcu Ing.
N. T. okrem iného aj k faktúram, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie DPH od spoločnosti DAMATA v
kontrolovanom zdaňovacom období marec 2015. Menovaný konateľ žalobcu nevedel uviesť, kto reálne

práce vykonal, práce bol len pozrieť a tieto boli vykonané. Menovaný konateľ žalobcu uviedol, že
žalobcanevykonávalprácenauvedenejstavbe,prácelenfakturovaliichodberateľovi.Označenýdaňový
subjekt DAMATA v pozícii dodávateľa so správcom dane nespolupracoval a nepredložil vyžiadané
doklady preukazujúce preverované zdaniteľné obchody (Oznámenie č. 20418723/2015 a výzva č.
20847242/2015), pričom sám nedisponoval dostatočnými materiálnymi, technickými ani personálnymi

predpokladmi na ich realizáciu. Daňový subjekt počas ústneho pojednávania požiadal o lehotu 8 dní na
vyjadrenie sa k obsahu zápisnice, ale v danej lehote sa nevyjadril.

30. Žalobca v žalobe namietal, že správcovi dane a žalovanému prináležalo overiť, či došlo k
podvodnému konaniu u dodávateľov, resp. odberateľov žalobcu, prípadne aj u žalobcu samotného a

rovnako, či žalobca o tomto konaní vedel alebo musel vedieť, prípadne že sa aj podvodného konania
zúčastnil, krajský súd poznamenáva, že správca dane nemal prečo toto zisťovať a uvádzať, konštatuje
len zneužitie práva, nakoľko žalobca disponoval zamestnancami a dostatočným investičným majetkom
na výkon stavebných prác, a preto zadanie daných prác označeným dodávateľom sledovalo získaniefinančnej výhody, a to odpočítanie dane pokrývajúce daňovú povinnosť na výstupe z vykonaných
prác. Cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií bez reálneho plnenia bolo zneužitie práva na
uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerného odpočtu.

31. Žalobca tiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 s tým, že z neho vyplývajúci
právny záver je aplikovateľný aj na danú vec, keď správca dane, ako aj žalovaný, spochybnenie
žalobcom poskytnutých dôkazov na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočítania dane založili
na skutočnosti, že údajní predchádzajúci dodávatelia v reťazci mali zaniknúť z dôvodu zlúčenia a

daň nemala byť riadne odvedená, súd zdôrazňuje, že hoci zákon daňovému subjektu neukladá určité
povinnosti, pokiaľ je daňový subjekt dostatočne opatrný vo svojej podnikateľskej činnosti a vyžaduje
jednotlivédokladyodsvojhoobchodnéhopartnera-dodávateľanapreukázaniepodmienokrelevantných
na odpočítanie DPH, nemôže sa dostať následne do dôkaznej núdze v zmysle § 24 ods. 1 písm. a)
Daňového poriadku. Správna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosť jeho unesenia zo
strany daňového subjektu, bola riešená vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. sp.

zn. 8Sžf/36/2010, 2Sžf/52/2012 či 1Sžf/111/2015. Správny súd považuje závery daňových orgánov o
neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu za správny.

32. Správny súd tiež poukazuje na neurčito vymedzený druh a rozsah fakturovaných stavebných prác,
bez existencie majetkového a personálneho zázemia pre podnikanie v stavebníctve u dodávateľa, bez

doloženia dokladov o pracovníkoch, či stavebnej technike, ktoré mali byť pri realizácii stavebných prác
použité. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní služby. V tejto situácii tak skutočnosť, že niekto
stavebné práce vykonal, ale nie je preukázané (resp. je pochybné), že ich vykonal vystaviteľ faktúry,
podľa zákona môže a má viesť správcu dane k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

Podľa správneho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočného prijatia služieb
deklarovaných na sporných faktúrach od spoločnosti DAMATA, k čomu dospeli daňové orgány v súlade
so zákonom.

33. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému

subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Dôkazná povinnosť i dôkazné bremeno
žalobcovivyplývaz§24ods.1Daňovéhoporiadku.Preverovanie,ktorévdaňovomkonanísprávcadane
vykonal, vyvolalo dôvodné pochybnosti o skutočnej realizácii deklarovaných plnení vo fakturovanom
rozsahu, pričom žalobca tieto pochybnosti v konaní nevyvrátil. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku
na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt

musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne
odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v
nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. Ani to, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový
subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (sp. zn. 8Sžf 26/2014). Po preskúmaní

vydaných rozhodnutí i administratívneho spisu správny súd dospel k rovnakým záverom ako finančné
orgány, že sa žalobcovi v sporných faktúrach nepodarilo preukázať splnenie podmienok na odpočítanie
dane, ako sú ustanovené predovšetkým v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.. Predmet fakturácie
je vo všetkých faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, vymedzený nekonkrétne,
bez podrobnejšej špecifikácie či kvantifikácie množstva vykonaných prác či dodaného tovaru. Už tieto

nedostatky neumožňujú odpočítanie dane, pretože nárok platiteľa na odpočítanie je v zmysle § 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH viazaný na formálnu existenciu faktúry so zákonom predpísanými náležitosťami.
Žalobca v daňovom konaní neidentifikoval rozsah a druh prijatých služieb, a to spôsobom, ktorý by
umožnil overiť ich skutočné vykonanie a ich deklarovanú hodnotu. K všeobecne popísanému predmetu
fakturácie bola vo faktúrach priradená cena, ktorej primeranosť nebolo možné nijako posúdiť. Keďže

údaje o množstve, rozsahu či druhu prijatých tovarov a služieb nie sú uvedené ani v predložených
faktúrach, hoci to zákon o DPH vyžaduje, možno uzavrieť, že neboli splnené formálne ani vecné
podmienky pre priznanie odpočítania dane, a preto boli závery daňových orgánov správne.

34. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, že faktúra a doklad o jej zaplatení (a iné

doklady vystavené dodávateľom po uskutočnení deklarovaného obchodu) nepochybne sú dôkaznými
prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu obsiahnuté v daňovom priznaní, že práve
tento dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Obvykle ide o písomnosti, ktoré je možné
pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou. Ich vierohodnosť je potom podporená osobou ichvystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa.
V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda
dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za

relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na
skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je na
mieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Takým dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 veta prvá Daňového poriadku). Nie je
presne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a
charakteru dokazovaných skutočností (napr. rozsudok vo veci 1Sžfk/74/2017 zo dňa 09.10.2018, bod
19). Podľa názoru správneho súdu daňový subjekt si má zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov
preukazujúcichuskutočnenieplneniadeklarovanéhopredloženoufaktúrou,akoajto,žeplnenieposkytol
dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa

riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH.
Použiteľné dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru alebo služby. V prípade stavebných prác,
o ktoré ide v prejednávanej veci, je na mieste očakávať od daňového subjektu napríklad predloženie
stavebného denníka, prípadne svedectva osôb, ktoré mali fyzicky vykonať službu a podobne (pozri napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/81/2015, 1Sžf/111/2015, 1Sžf/12/2016, 8Sžf/36/2010).

Takétodôkaznéprostriedkyžalobcanepredložilaaniinýmspôsobomsamunepodarilopreukázaťreálne
dodanie zdaniteľného plnenia dodávateľom DAMATA.

35. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudky SD EÚ spis. zn. C-354/03, C-484/03, správny súd poukazuje
na to, že skutkový stav v týchto rozsudkoch sa líšil od prejednávanej veci predovšetkým tým, že išlo

o obchodné vzťahy medzi podnikateľmi so sídlom v rôznych členských štátoch EÚ. Avšak aj napriek
tejto skutočnosti záver žalobcu, že z uvedených rozsudkov vyplýva, že nie je možné pričítať na ťarchu
daňového subjektu, že si jeho obchodný partner (dodávateľ alebo odberateľ) nesplní svoje daňové
povinnosti, alebo sa dopustí podvodu na DPH, nie je podložené, nakoľko takéto konštatovanie SD
EÚ sa v predmetných rozsudkoch nenachádza. Z rozsudku vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03

vyplýva, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenia na odpočítanie DPH zaplatenej
na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné
plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, a ktoré je bez toho, aby to platiteľ
vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Správca dane a žalovaný však v
posudzovanom prípade nespochybňovali, že predmetné práce v označených objektoch boli realizované.

Bolo však preukázané, že práce pre žalobcu podľa predložených faktúr od spoločnosti DAMATA s.r.o.
nerealizovala táto spoločnosť. Na účely odpočítania DPH nie je postačujúce predloženie dodávateľskej
faktúry a zmluvy, prípadne ďalšie súvisiace doklady a skutočnosť, že deklarované práce boli vykonané.
Nevyhnutnou podmienkou pre odpočítanie dane je preukázanie, že deklarované zdaniteľné obchody
boli dodané práve tou spoločnosťou, ktorá je uvedená na dodávateľských faktúrach. Táto podmienka

vyjadrená v ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH nebola v danom prípade preukázaná.

36. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov
podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, resp. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho
povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo

najúplnejšie, vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie. Závery, ktoré správca dane prijal na základe
zistených skutkových okolností týkajúcich sa prijatia sporných zdaniteľných plnení žalobcom od ním
deklarovaného dodávateľa a žalovaný tieto závery ustálil, zodpovedajú zásadám logického myslenia
a správneho uváženia a sú v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Námietku
žalobcu, že žalovaný hrubým spôsobom porušil ust. § 3 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku, keď

nepostupoval v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, nechránil práva a právom chránené
záujmy žalobcu a nepostupoval pri správe daní v úzkej súčinnosti so žalobcom, vyhodnotil správny
súd v celom rozsahu ako nedôvodnú.

37. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného aj ohľadne toho, že postup

správcu dane bol správny, keď neuznal oprávnenosť odpočítanej dane z fakturovaných prác z dôvodu
porušenia podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení
s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že predmet fakturácií bol realizovaný
spoločnosťou DAMATA.38. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu ako nedôvodnú
postupom podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.

39. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 167 ods. 1, § 168 SSP a contrario za použitia §
175 ods. 1 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.