Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 23, 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6Pc/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420201631
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4420201631.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci navrhovateľky: C. S., E..

XX.XX.XXXX, I. E. Y., S. X, občan SR proti odporcovi: X. A., E.. XX.XX.XXXX, I. B. E. Ž., občan SR,
o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. S., E.. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie otcovstva k maloletej E. S., E. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .

Otec je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na určenie otcovstva v sume 66 eur na účet
Okresného súdu Nové Zámky do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd z v e r u j e maloletú E. S., E. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloletú
a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej E. S., E. XX.XX.XXXX od 06.04.2017 sumou 150
eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.

Zročné výživné za obdobie od 06.04.2017 do 31.08.2021 v sume 7.450 eur je otec
p o v i n n ý zaplatiť matke do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou E. S., E. XX.XX.XXXX bez obmedzenia, po dohode
s maloletou.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným na súd dňa 06.04.2020 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že odporca

je otcom maloletej E. S., E. XX.XX.XXXX z matky C. S.. Zároveň žiadala, aby súd zveril maloletú do
jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou určenou súdom
vrátane zmeškaného výživného. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila v roku 2003. Po
troch až štyroch mesiacoch chodenia to prerástlo v intímnu známosť. Odporca na ňu tlačil, aby si dala
dieťa vziať. Keď videl, že na interrupciu nepôjde, dohodli sa, že keď ho neuvedie ako otca bude jej na
dieťa platiť výživným vo výške cca 1500 Sk. Odporca mal strach z rozvodu s manželkou. Výživné platil
do šiestich rokov veku dieťaťa, potom prestal. Uviedla ďalej, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa

udržiavala pohlavný styk iba s odporcom. Poukázala na to, že je na invalidnom dôchodku, ktorý je vo
výške 295 eur a nepokrýva jej a dcérine náklady.

2. Podaním doručeným na súd dňa 06.08.2020 žiadala o pozastavenie konania o určenie otcovstva.3. Kolízny opatrovník súdu oznámil, že zo späťvzatím návrhu zo strany navrhovateľky nesúhlasí. V
priebehu informatívneho výsluchu dňa 05.05.2021 súd konštatoval, že bude v konaní o určení otcovstva

pokračovať v súlade s § 26 ods. 3 C.m.p. preto, že je to v prospech maloletej.

4. Navrhovateľka k veci uviedla, že návrh na určenie otcovstva zobrala späť preto, že jej odporca
povedal, že ak ho nezoberiem spať, tak prestane mať kontakt s ich dcérou. Dal jej papier a povedal jej
čo má na súd napísať. S dcérou sa videl koncom januára aj v decembri minulého roka. Dcére každý

deň telefonuje. Povedal jej, že jazdí v zahraničí na kamióne. Ona nechcela, aby sa krehký vzťah medzi
odporcom a dcérou narušil. Odporca jej navrhol, že príde na Slovensko a uzná otcovstvo k dcére, ona
má pripraviť potrebné papiere.

5. V priebehu konania súd zistil, že do spisu bol doručený rodný list maloletej, kde bol ako otec maloletej
zapísaný odporca. Súd zistil, že otcovstvo k maloletej bolo určené uznaním otcovstva odporcom na

Matričnom úrade mesta Nové Zámky, konanie o určenie otcovstva teda súd zastavil.

6. Vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej navrhovateľka uviedla, že žiada, aby súd maloletú
zveril do jej osobnej starostlivosti a aby maloletú zastupovali a jej majetok spravovali obidvaja rodičia.
Uviedla ďalej, že maloletá je žiačkou 7. ročníka 8-ročného gymnázia v Bratislave - náklady na ZRPŠ

sú 50 eur ročne, teda 5 eur mesačne. Maloletá sa stravuje v škole, keď nie je pandémia, náklady na jej
stravuvškolesú30eurmesačne.Uviedla,žejednorazovénákladynaškolskúdochádzkusúnazačiatku
školského roka cca 100 eur, ďalšie náklady sú približne 20 eur mesačne, celkové náklady na školské
pomôcky sú 30 eur mesačne. Náklady na dopravu teda MHD hradí maloletej jej brat. Uviedla ďalej,
že náklady na stravu maloletej sú 60 eur za mesiac - toľko posiela svojmu synovi, u ktorého maloletá

žije. Náklady na obuv maloletej odhadla sumou 250 eur ročne, náklady na ošatenie odhadla na 400 eur
ročne, celkové náklady na ošatenie a obutie za mesiac sú teda približne 55 eur. Náklady na hygienu
odhadla na 20 eur mesačne. Maloletá má nedostatok železa, ktorý zistila doktorka, náklady na lieky sú
12 eur mesačne. Náklady na bývanie - maloletá býva u brata, domov chodí raz za týždeň. Navrhovateľka
uviedla, že jej náklady na bývanie sú 85 eur plyn, 24 eur elektrina, 10 eur voda, celkové náklady na

bývanie sú teda vo výške 119 eur, náklady na jednu osobu sú cca 60 eur za mesiac. Náklady na mobil
platí maloletej vo výške 30 eur. Celkové náklady na maloletú za mesiac sú podľa navrhovateľky 252 eur.

7. Navrhovateľka uviedla, že jej príjmom je invalidný dôchodok vo výške 315 eur, dávka v hmotnej núdzi
vo výške 54,90 eur a prídavky na maloletú vo výške 25,50 eur. Má zníženú pracovnú schodnosť na 75

%, takže si môže nájsť občas príležitostnú brigádu. Uviedla, že otec maloletej pracuje ako kamionista,
vie to od neho, nevie koľko mesačne zarába.

8. Navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Žiadala, aby súd určil výživné 3
roky spätne pred podaním návrhu. Dôvody hodné osobitného zreteľa prečo nepodala návrh na určenie

otcovstva skôr vidí v tom, že ju od toho odhováral jej syn, otec maloletej bol 2x vo väzení, mala z celej
situácie obavy. S otcom maloletej bola v kontakte aj pred podaním návrhu, on si uvedomoval, že je otec,
napriek tomu na maloletú nič neplatil. Do veku 6 rokov jej dával na účet 1000 Sk mesačne, tento rok v
lete dal maloletej 500 eur. Súhlasila s tým, aby sa otec s maloletou stretával bez obmedzenia po dohode
s maloletou.

9. Súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt odporcu, preto mu návrh doručoval a termín pojednávania
oboznamoval v súlade s § 116 ods. 2 C.s.p. s prihliadnutím na § 2 ods. 1. C.m.p. zverejnením na
úradnej tabuli súdu a na web stránke súdu dňa 27.07.2021. Odporca sa k návrhu nevyjadril a súdneho
pojednávania sa nezúčastnil.

10. Kolízny opatrovník nesúhlasil so späťvzatím návrhu zo strany matky s prihliadnutím na najlepší
záujem maloletého dieťaťa. V priebehu konania uviedol, že výživné v sume 150 eur mesačne považuje
za primerané. Navrhol, aby súd určil výživné tri roky spätne od podania návrhu. Súhlasil s dôvodmi, ktoré
uviedla navrhovateľka, zdôraznil, že odporca si uvedomoval, že je otcom, najprv výživné dobrovoľne

platil, potom svojvoľne prestal.

11. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou navrhovateľky, čestným vyhlásením odporcu a navrhovateľky,
rodným listom maloletej, potvrdením o výške dôchodku navrhovateľky, potvrdením o invaliditenavrhovateľky, správami ÚPSVaR, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

12. Z výpovede navrhovateľky, z čestných vyhlásení navrhovateľky a odporcu a z rodného listu maloletej
mal súd preukázané, že otcovstvo k maloletej bolo určené uznaním otcovstva, ako otec maloletej je v
rodnom liste zapísaný odporca.

13. Z výpovede navrhovateľky a z potvrdenia o výplate dôchodkovej dávky mal súd preukázané, že

navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 315,90 eur mesačne.

14. Z výpovede navrhovateľky a potvrdenia sociálnej poisťovne o invalidite zo dňa 25.08.2020 mal súd
preukázané, že navrhovateľka je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v miere 75 %.

15. Zo správy ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 20.08.2021 mal súd preukázané, že maloletá býva spolu s
matkou v byte, pomery v byte sú v poriadku. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 315 eur
mesačne, okrem toho dávku v hmotnej núdzi vo výške 54,90 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške
25,50 eur mesačne. V rámci šetrenia pomerov bol vykonaný pohovor s maloletou. Maloletá uviedla, že
žije u svojho brata, študuje na gymnáziu v I.. Má vedomosť o podanom návrhu na určenie otcovstva a

chce, aby otcovstvo voči nej bolo určené. S odporcom sa sporadicky stretáva, berie ho ako svojho otca.

16. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovili e inak.

17. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné
v konaní pokračovať.

18. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

19. Podľa § 108 ods. 2 C.m.p. účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byt' určené.

20. Podľa § 109 C.m.p. počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví

21. Podľa § 110 C.m.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

22. Podľa § 254 C.s.p. súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery
strany.

23. Podľa § 2 ods. 2 (prvá veta) Zákona o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený
a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú

časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

24. Podľa § 62 odsek 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará.

25. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,

môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

29. Súd konštatuje, že navrhovateľka zobrala návrh na určenie otcovstva v priebehu konania späť. Súd
však s prihliadnutím na § 29 ods. 2 a ods. 3 C.m.p. konanie nezastavil preto, že by to nebolo v záujme
maloletej. V záujme maloletej nepochybne je, aby bolo otcovstvo určené, súd preto v konaní pokračoval.
V priebehu konania došlo k uznaniu otcovstva, odporca bol preukázateľne zapísaný do rodného listu

maloletej ako otec, súd preto konanie o určenie otcovstva v súlade s § 109 C.m.p. zastavil.

30. S konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletej.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletá dlhodobo žije u svojej matky resp. v
súčasnosti u svojho brata. Súd preto maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Matka súhlasila s

tým, aby maloletú zastupovali a jej majetok spravovali obidvaja rodičia. Súd nemal preukázané, že by
otec maloletej maloletú ohrozoval alebo vykonával také činnosti, ktoré by boli v rozpore so záujmami
maloletej, preto rozhodol tak, že maloletú budú zastupovať a jej majetok spravovať obidvaja rodičia.

31. Pri určení výšky výživného súd v prvom rade prihliadol na odôvodnenie potrieb maloletej. Súd

považuje náklady na maloletú, ktoré uviedla navrhovateľka za primerané vo všetkých kategóriách tak,
ako je to uvedené v bode 6 odôvodnenia tohto rozsudku.

32. Súd ďalej zohľadnil majetkové a príjmové pomery obidvoch rodičov. Súd mal preukázané, že
navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa, jej príjem pozostáva z invalidného dôchodku a dávok a činí

395,40 eur mesačne.

33. Súd nemal preukázaný príjem odporcu. Navrhovateľka a aj maloletá uviedli, že odporca pracuje ako
kamionista, je možné predpokladať že čistý príjem odporcu je cca 800-1000 eur za mesiac. Výživné
vo výške 150 eur mesačne súd teda považuje vzhľadom na potreby maloletej, príjem navrhovateľky,

invaliditu navrhovateľky a predpokladaný príjem odporcu za primerané.

34. Súd priznal navrhovateľke aj zročné výživné tri roky spätne od podania návrhu. Z výpovede
navrhovateľky a aj z výpovede maloletej mal súd preukázané, že odporca si aj pred konaním na
súde uvedomoval, že je otcom maloletej, otcovstvo nechcel uznať iba z vypočítavosti. Odporca na

maloletú žiadnym spôsobom neprispieval. Je možné konštatovať, že dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré navrhovateľka nepodala návrh na určenie výživného a návrh na určenie otcovstva skôr sú
akceptovateľné. Navrhovateľka mohla mať zo správania sa odporcu oprávnene strach, je možné, že
podľahla jeho nátlaku a v snahe nenarušiť krehký vzťah medzi odporcom a maloletou nechcela podať
návrh na určenie otcovstva a návrh na určenie výživného skôr.

35. Preto, že mal súd preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa prečo sa navrhovateľka skôr
nedomáhala výživného, určil odporcovi výživné tri roky spätne tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Vzhľadom na výšku zročného výživného súd zaviazal odporu zaplatiť zročné výživné v lehote
60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Dobu 60 dní súd považuje za primeranú na to, aby si

odporca zohnal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie zročného výživného.

36. Stretávanie sa odporcu s maloletou súd upravil bez obmedzenia, po dohode odporcu a maloletej.
Maloletá E. je dostatočne vyspelá a zrelá na to, aby sa s odporcom stretávala a aby mohla sama určiť
kedy a ako často s odporcom stretávať chce.

37. Súd konštatuje, že navrhovateľka bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku za určenie
otcovstva, súd preto zaviazal v súlade s § 2 ods.2 zákona o súdnych poplatkoch na zaplatenie súdneho
poplatku odporcu.38. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).