Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/169/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217462
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1317217462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: Y. W., nar. XX.XX.XXXX a C. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, deti rodičov:
matka - W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXA, H., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr.
Annou Molnárovou, bytom Janigova 3, Košice a otec - P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. A.
XXX/XX, W., toho času F. XXXX, S., zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom
Kadnárova 83, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného,

na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/128/2018-147, zo dňa
12.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 38P/128/2018-147, zo dňa 12.09.2019, zamietol návrh otca na
zníženie výživného na maloleté deti Y. W., nar. XX.XX.XXXX a C. W., nar. XX.XX.XXXX a zvýšil otcovi
výživné na maloletého Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 300 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne a

na maloletého C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, počnúc
dňom 01.10.2019, ktoré sumy uložil otcovi hradiť k rukám matky vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.
Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k.
1P/247/2009-84, zo dňa 11.06.2010, v časti určenia výživného na maloleté deti W.: Y., nar. XX.XX.XXXX
a C., nar. XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65
ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní

a porovnaní zmeny pomerov dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného na
maloleté deti, keďže otec nepreukázal na jeho strane takú zmenu pomerov, ktorá by bola relevantným
podkladom pre zníženie výživného. Pokiaľ ide o príjmové a zárobkové pomery otca, nestotožnil sa
s tým, že vychádzajú z objektívnych skutočností, ktoré otec nemôže zmeniť. Prihliadol na vyjadrenie
otca, že jeho hlavným zdrojom príjmu je inžiniering, ktorému sa venuje a spoločnosť H. H., s.r.o. po
takmer dva a pol roku neúspešnej činnosti už začala znovu vykazovať činnosť v podobe obnovených
prác na pozastavenej stavbe. Dal do pozornosti otca, že vyživovaciu povinnosť k maloletým si neplnil

riadne od júla 2017, v čoho dôsledku je voči nemu doposiaľ vedené exekučné konanie, teda už v tom
čase nastala u neho situácia, ktorá si vyžadovala riešenie. Konštatoval, že napriek tomu, že otec si
bol vedomý svojej povinností voči deťom, zotrval naďalej v tomto zamestnaní (kde nedosahuje ani
minimálnu mzdu) a svoju finančnú situáciu si vylepšuje vykonávaním pracovnej činnosti - inžinieringumimo svojho pracovného pomeru dôvodiac nemožnosťou nájsť si iné zamestnanie s vyšším príjmom,
ktorú skutočnosť nepreukázal. Vzal v úvahu, že inžiniering, ktorému sa otec dlhodobo venuje, je činnosť,
ktorá by mu mala umožniť riadne sa uplatniť na trhu práce, najmä s ohľadom na jeho dlhoročné pracovné

skúsenosti v tejto oblasti. Poukázal na to, že otec neriešil svoju situáciu zmenou zamestnania ani po
tom, ako bolo voči nemu iniciované exekučné konanie a bol mu odobratý vodičský preukaz. Dospel
k záveru, že otec nekonal s náležitou zodpovednosťou vo vzťahu k povinnosti zabezpečiť výživu
svojich maloletých detí v riadnom a dostatočnom rozsahu, nevyužil všetky možnosti a schopnosti k
dosiahnutiu vyššieho príjmu, z ktorého bude schopný plniť povinnosti v riadnom a dostatočnom rozsahu.

Neprihliadal na otcom preukázané exekučné konania vedené voči nemu, ktoré boli začaté buď z dôvodu
neplnenia jeho finančných záväzkov alebo z iných zákonných okolností, t. j. jeho vlastným konaním.
Zdôraznil, že Vyživovacia povinnosť k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov a prednosť
pred hradením iných jeho záväzkov, naviac ak ide o záväzky týkajúce sa neplnenia iných platobných
povinností. Konštatoval, že exekúcie sú vedené proti otcovi od roku 2006, 2008, 2009, teda niekoľko
rokov pred pôvodným rozsudkom súdu o výživnom na maloleté deti. Uzavrel, že exekučné zaťaženie

otca nemá žiadny vplyv na rozhodovanie o výške výživného a nemôže byť pokladom pre jeho zníženie.
Vo vzťahu k pribudnutiu ďalšej vyživovacej povinnosti otca k maloletej W. W., dospel k záveru, že
uvedené nemá za následok, že sa vyživovacia povinnosť tohto rodiča na staršie deti pomerne upraví,
nakoľko každý rodič si má byť vedomý svojich možností, schopností a majetkových pomerov a s
ohľadom na ne korigovať počet svojich vyživovacích povinností tak, aby na strane každého z detí boli

uspokojované jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu a aby žiadne dieťa
nebolo ukracované oproti inému dieťaťu toho istého rodiča. Neprihliadol na otcom uvádzané skutočnosti
o zhoršení jeho zdravotného stavu v dôsledku diagnostikovaného ochorenia tráviaceho traktu, ktoré
neuznal za dôvodné do takej miery, aby boli podkladom pre zníženie výživného, alebo pre zamietnutie
návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti. Nespochybnil diagnostikovanie otca, ale prijal

záver, že samotný vplyv tohto ochorenia na život otca a predovšetkým na jeho schopnosť riadne
sa zúčastňovať pracovného procesu nebol preukázaný a nevyplýva ani z iných skutočností, vrátane
predložených lekárskych správ. Konštatoval, že otec sa vo svojom produktívnom veku venuje činnostiam
v oblasti stavebníctva, najmä inžinieringu, pričom nezdôvodnil a ani nepreukázal, akým spôsobom
a v akom rozsahu ho ochorenie obmedzuje pri výkone práce, aj prípadných iných zamestnaní a

nepreukázal spôsob liečby tohto ochorenia a prognózu jeho vývoja a pod. Mal za to, že na strane
otca nie sú prítomné tak relevantné dôvody, na ktorých podklade by bolo možné znížiť výživné na
maloletédeti. Začiastočnedôvodnýpovažovalnávrhmatkynazvýšenievýživného,keďmalvykonaným
dokazovaním preukázané, že v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol maloletý Y. vo veku
4 rokov a maloletý C. vo veku 2 rokov, v súčasnosti obe deti navštevujú druhý stupeň základnej školy s

čím dochádza ku zvýšeniu nákladov na zabezpečenie ich potrieb (nástup do predškolského zariadenia,
následne do školy a postup do vyšších ročníkov). Prihliadol na povinnosť rodičov platiť povinné poplatky
v rámci školy (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.), zabezpečovať deťom školské potreby a pomôcky
(učebnice a pracovné zošity) a hradiť aktivity usporiadané školou, ktoré sa priebežne menia, pritom ide o
náklady, ktorých výšku rodičia nie sú schopní ovplyvniť. Mal preukázané, že obe maloleté deti sa venujú

organizovanej športovej činnosti (futbal), s čím súvisia i úhrady poplatkov a vynakladanie nákladov
na zabezpečenie športového ošatenia, účasť na tréningoch, zápasoch, turnajoch, sústredeniach a
kempoch. Konštatoval, že za predpokladu, že na strane rodičov sú k tomu dané podmienky, považuje sa
mimoškolská činnosť detí za ich odôvodnenú potrebu, keďže prispieva k ich všestrannému rozvoju a má
výraznepozitívnyvplyvnaichďalšívývin.Ďalšienákladymaloletýchustálilvplatbáchnabývanie,stravu,

ošatenie, obuv, hygienické potreby a zdravotnú starostlivosť. Mal za to, že doposiaľ určené výživné
zo strany otca nepokrýva pomernú časť týchto nákladov a je potrebné ho upraviť na zodpovedajúcu
čiastku. V ostatnom vo vzťahu k hodnoteniu možnosti, schopnosti a celkových pomerov otca odkázal
na dôvody uvedené v rozsudku. Pôvodný návrh matky na zvýšenie výživného na každé z detí na sumu
450 eur mesačne od septembra 2017 vyhodnotil ako čiastočne neadekvátny. Pri hodnotení rozpisu

vyčíslených nákladov na odôvodnené potreby maloletých matkou nezohľadnil náklad na hypotekárny
úver, ktorý patrí do majetkovej sféry matky a jej terajšieho manžela a náklady na výlučne voľnočasové
aktivity maloletých a plnenia s tým spojené (dovolenky či vreckové), nakoľko tieto poskytujú maloletým
obajarodičiaaichvýškukaždýzrodičovprispôsobujesvojimmožnostiam,schopnostiamapreferenciám
vo vzťahu k spôsobu trávenia voľného času detí. Ustálil, že základné a pravidelné mesačné náklady

na výchovu a výživu maloletých detí predstavujú na Y. - náklady spojené s bývaním 60 eur (z celkovej
sumy 303 eur mesačne); 11 eur stravné v škole, 5 eur náklady na ZRPŠ a triedny fond; 8 eur náklady
na školské potreby a pomôcky (cca 80 eur ročne); 24 eur na aktivity usporiadané školou (cca 240 za
rok); 25 eur poplatok za športovú činnosť; 30 eur cestovné; stravné 150 eur, ošatenie a obuv 30 až50 eur, t. j spolu 343-363 eur mesačne. Mesačné výdavky na maloletého C. ustálil v úhrade poplatku
za bývanie 60 eur, 11 eur stravné v škole, 5 eur poplatok za ZRPŠ a triedny fond, 6 eur náklady
na školské potreby a pomôcky (cca 60 eur ročne), 16,50 eur na aktivity usporiadané školou (cca 165

za rok); 25 eur poplatok za športovú činnosť; stravné 150 eur, ošatenie a obuv 30-50 eur, t. j spolu
303-323 eur mesačne. Do výpočtu nezahrnul náklady, ktoré nie je možné exaktne vyčísliť, ale sú bežné
(napr.nákladynaudržiavaniedomácnosti,vktorejdetižijú,hygienické,kozmetickéadrogisticképotreby,
náklady na zdravotnú starostlivosť oboch detí a pod.). Za primeranú výšku výživného považoval na
maloletého Y. sumu 350 eur mesačne a maloletého C. sumu 250 eur mesačne, ktorá výška umožní,

spolu s plnením vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť ich odôvodnené potreby a záujmy
v riadnom a dostatočnom rozsahu. Výživné zvýšil od vyhlásenia rozsudku (od októbra 2019), berúc
do úvahy situáciu na strane otca a zohľadňujúc návrh matky prednesený na pojednávaní. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho

zástupcu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP, keď namietal nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku. Súdu prvej inštancie vytýkal, že v odôvodnení rozsudku sa nevyjadril k príjmom matky a jej
možnostiam, resp. jej podielu na výžive maloletých detí a povinnosťou podieľať sa v rozsahu svojich
možností a schopností. Namietal, že súd nezohľadnil, že matka, hoci je na materskej dovolenke,

poberá okrem príspevku od štátu aj príjem finančného poradcu. Nesúhlasil s konštatovaním v ods. 25
napadnutého rozsudku, že nevyužil svoje možnosti a schopnosti k dosiahnutiu vyššieho príjmu, pretože
od začiatku konania poukazoval na viaceré na seba nadväzujúce skutočnosti, ktoré mu vzájomne bránia
získať si lepší príjem za účelom pokrytia vyživovacej povinnosti. Zdôraznil, že v dôsledku návrhu matky
v exekučnom konaní mu bol odobratý vodičský preukaz, čo zhoršuje jeho pozíciu na pracovnom trhu

a obmedzuje ho aj v realizácii činnosti stavebný inžiniering z dôvodu potrebnej flexibility. Nesúhlasil s
názorom súdu, ktorý na jednej strane nemal problém uznať jeho dlhoročné pracovné skúsenosti a na
druhej strane posúdil jeho postoj k zotrvaniu u súčasného zamestnávateľa tak, že nepreukázal, že sa
mu nepodarilo nájsť si iné zamestnanie. Poukázal na svoju výpoveď na pojednávaní dňa 12.9.2019, z
ktorej vyplýva, že sa realizuje v stavebníctve aj formou podnikania a je bežné, že pri poklesoch ziskov,

keď ide o dočasný stav a existujú vyhliadky na zlepšenie situácie, podnikateľ neukončuje svoju činnosť
a nesústredí sa na inú. Mal za to, že jeho konanie nemožno hodnotiť ako nevyužitie svojich schopností a
možností na zabezpečenie adekvátneho príjmu, z ktorého by riadne plnil výživné voči maloletým deťom.
Za nesprávne považoval aj hodnotenie jeho zdravotného stavu, nakoľko v konaní preukázal lekárskymi
správami ochorenie, ktorým trpí, pričom jeho prognóza do budúcna je nepriaznivá. Z lekárskych správ

MUDr. U. D. tiež vyplýva, že ako pacient je v lekárskej starostlivosti s nutnosťou mobility pravidelných
a pri zhoršení nepravidelných kontrol jeho stavu. Mal za nesporné, že osoba s dlhodobými zdravotnými
problémami je na trhu práce znevýhodnená, rovnako aj v podnikateľskej činnosti a s takýmto ochorením
má sťažené podmienky v rámci pracovnej a podnikateľskej činnosti. Vyslovil názor, že ak by súd
považoval doklady o jeho zdravotnom stave za nepreukázané, mal v zmysle režimu CMP ho vyzvať

na predloženie ďalších dokladov. Namietal, že súd aj v tomto smere nesprávne hodnotil jeho situáciu a
predložené dôkazy a jeho zdravotný stav nebol objektívne zhodnotený.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny a spravodlivý
vo vzťahu k ochrane práv a právom chránených záujmov maloletých detí, potvrdiť. Odvolanie otca

považovala za nedôvodné. Mala za to, že súd prvej inštancie náležite a dôsledne zistil skutkový stav.
Vyslovilanázor,žeotectvrdeniaojehozhoršenomzdravotnomstave,prektorýniejeschopnývykonávať
sústavne zamestnanie, nepreukázal. Skutočnosť, že sú proti nemu vedené exekúcie a bol mu odobratý
vodičský preukaz považovala za irelevantné, pretože do tejto situácie sa otec dostal vlastnou vinou
tým, že riadne a včas si neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Uviedla, že v súčasnosti

bol otcovi vodičský preukaz vrátený. Za nedôvodné považovala tvrdenia, že súd sa nevysporiadal
s pomermi na jej strane, nakoľko vyživovacia povinnosť zo strany rodičov voči maloletým deťom
sa realizuje nielen finančným plnením, ale aj osobnou starostlivosťou a zabezpečením domácnosti.
Zdôraznila, že o deti sa stará osobne, zabezpečuje ich voľnočasové aktivity, ktoré atribúty možno vyvážiť
akýmkoľvek peňažným plnením. Okrem toho sa podieľa na financovaní potrieb maloletých väčšou

časťou ako otec, čo preukázala rozpisom ročných nákladov na deti.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť a v celom rozsahu sa pridržiaval svojho vyjadrenia zo dňa 12.09.2019.6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrval na
svojich tvrdeniach. Námietky matky vo vzťahu k jeho zdravotného stavu, exekúciám a odobratiu

vodičského preukazu považoval za nedôvodné. Zdôraznil, že od začiatku mal záujem podieľať sa na
výživemaloletých. Pokiaľmatkavovyjadrenívymenúvaspôsobyakosaokrempeňažnéhoplneniastará
o maloleté deti, jej tvrdenia nespochybňuje, avšak zdôrazňuje, že jeho odvolacia námietka vo vzťahu k
nepreskúmateľnosti rozsudku smerovala k tomu, že bolo potrebné zo strany súdu sa zaoberať príjmami
matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke a zároveň poberá príjem finančného poradcu.

7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k
záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval
vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie

výživného a návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti z hľadiska odôvodnených potrieb
maloletých v čase podania návrhu, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, a tieto potom v
záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami
rozhodnými pre určenie výživného na maloleté deti v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o
výživnom.

9. Odvolací súd v prvom rade upriamuje pozornosť na povinnosť rodičov prispievať na výživu
dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, pričom významnou skutočnosťou sú neustále rastúce
potreby dieťaťa. Treba zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa sa rozumie
zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a

mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne,
avšak v danom prípade, nárast potrieb detí a výdavkov na ich zabezpečenie je nesporný, plynutím času
a prirodzeným rastom detí, teda zvýšením ich nákladov na zabezpečenie odôvodnených ich bežných
potrieb, t.j. strava, ošatenie, hygiena, prípadná zdravotná starostlivosť, podiel nákladov na bývanie a
nákladmi spojenými s mimoškolskou činnosťou a trávením voľného času. Súd prvej inštancie správne

dospel k záveru o zmene pomerov na strane maloletého Y. a C., keďže naposledy bolo rozhodnuté o
výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/24/2009-84 zo dňa 11.6.2010, v priebehu
ktorého obdobia maloletí nastúpili na I. a neskôr II. stupeň základnej školy. Odvolací súd sa stotožňuje
s výškou nákladov na odôvodnené potreby maloletého Y. a C. (Y. v sume 343-363 eur mesačne a C. v
sume 303-323 eur mesačne), ktorú ustálil súd prvej inštancie, avšak k celkovej výške nákladov každého

z detí považoval za potrebné pripočítať aj sumu 15 eur na hygienické potreby, sumu 10 eur mesačne na
letné futbalové tábory a ďalšie náklady na zdravotnú starostlivosť, v prípade ochorenia detí. Pokiaľ ide
o náklady na stravu maloletých tieto súd prvej inštancie správne posúdil sumou 150 eur mesačne na
každézdetí anákladynaošatenieaobuvsumou50eurmesačne.Vkonečnomdôsledkupotomcelkové
náklady na Y. predstavujú cca 390 eur a na C. cca 350 eur. Je potrebné sa stotožniť aj s názorom súdu

prvej inštancie vo vzťahu k neuznaniu nákladov na maloletých spočívajúcich v splátkach hypotekárneho
úveru, poplatkov za dovolenky, či vreckové. Správne súd prvej inštancie posúdil a vyhodnotil pomery
na strane otca, odvolací súd s jeho závermi súhlasí a z uvedeného dôvodu na námietky otca v tomto
smere neprihliadal. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že otec má schopnosti a možnosti
vykonávať prácu a dosahovať vyšší príjem, keď miera zhoršenia jeho zdravotného stavu nie je v takom

rozsahu, ktorý by ho výrazne obmedzoval vo výkone práce v dôsledku čoho by došlo ku zníženiu jeho
príjmu, resp. nemožnosti pracovať. V konaní bolo preukázané, že otec nepretržite pracuje v pôvodnej
spoločnosti, ktorej príjmy sú, podľa jeho tvrdení, znížené prechodnou nečinnosťou, ktorá sa začína
obnovovať a popri práci vykonáva aj inžiniering. Zároveň je potrebné prihliadať na skutočnosť, že
otcom preukázaný príjem zo spoločnosti, ktorý je pod hranicou minimálnej mzdy, je v nepomere ním

vynakladaných výdavkov. Pokiaľ otec udáva, že neprosperujúca spoločnosť mu nemá možnosť vyplácať
vyšší príjem, ale poskytuje mu na používanie služobné motorové vozidlo s vodičom, je na zvážení
otca, či mu postačujú benefity alebo si zabezpečí pravidelný príjem, z ktorého bude hradiť nielen svoje
náklady, ale aj náklady na odôvodnené potreby maloletých detí. Odvolací súd vo vzťahu k dlhu otcana výživnom a exekučnému konania dáva do pozornosti, že exekučné konanie vedené voči otcovi a
výrazný dlh na výživnom nemajú vzťah k rozhodnutiu v danej veci. Omeškanie otca s platbami výživného
nemožno zohľadniť v danom konaní, ide o dlh z minulosti, ktorý je otec povinný zaplatiť, pričom pôvodné

rozhodnutie o výživnom je naďalej exekučným titulom. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie
o pomeroch otca splne stotožňuje a na ne poukazuje (vrátane hodnotenia exekúcii a nákladov otca
prevyšujúcich jeho príjem) a rovnako dospel k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu otca na zníženie
výživného na obe maloleté deti.

10. Pokiaľ ide odvolanie otca voči výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd zvýšil výživné na
maloleté deti, odvolací súd poukazuje na správne dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu
k vyhodnoteniu pomerov na strane maloletých s poukazom aj na bod 9. tohto rozsudku. Na doplnenie
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne preskúmal i pomery na strane matky, ktorá
skutočnosť vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku a z celého obsahu spisu. Je nesporné, že od
posledného rozhodnutia súdu o výživnom obaja rodičia zmenili svoj osobný stav, obom pribudla ďalšia

vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, každý z rodičov má náklady na bývanie a finančný záväzok
s tým súvisiaci. Vo vzťahu k matke treba konštatovať, že poberá rodičovský príspevok a sama uviedla,
že začala pracovať, z ktorej práce dosahuje príjem 500 až 800 eur mesačne. Skutočnosť, že matka
počas rodičovskej dovolenky vynakladá úsilie, aby si zabezpečila príjem, nemôže byť vyhodnotená v
jej neprospech. Je zjavné, že matka sa snaží hospodáriť v rámci rodiny, keď redukovala aj náklad na

splátku hypotéky zmenou bývania (menší rodinný dom) a znížením mesačných splátok úveru. Odvolací
súd dáva do pozornosti, že podiel matky na zabezpečení potrieb maloletých detí je čiastočne pokrytý aj
jej výkonom osobnej starostlivosti o deti. Tiež je potrebné vziať v úvahu, že styk otca s maloletými sa
realizuje len krátkymi stretnutiami, čo vyplýva aj z vyjadrení maloletých deti, ktoré prejavili túžbu byť s
otcom častejšie, prespávať u neho každý druhý víkend a tráviť s ním čas aj cez prázdniny. Z uvedeného

vyplýva, že nielen denná starostlivosť o maloletých, ale aj zabezpečenie ich aktivít a programu počas
voľných dní, sviatkov a prázdnin je vo väčšej miere na matke a v jej réžii. Vzhľadom k tomu, že
závery súdu prvej inštancie sú správne, odvolací súd neprihliadal na námietku otca o nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom absentuje vyhodnotenie pomerov na strane matky, keď
tento nedostatok odvolací súd napravil dospejúc k záveru, že námietka otca nezakladá dôvod pre

postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Výška zvýšeného výživného s poukazom na vykonané
dokazovanie súdom prvej inštancie, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedá kritériám rozhodným
prezvyšovanievýživnéhonadieťa,t.j.jeprimeranéakoodôvodnenýmpotrebámdieťaťaaschopnostiam
a možnostiam otca, ktorý nepreukázal také zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone
práce. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď výživné zvýšil od 01.10.2019 akceptujúc návrh matky

a prihliadajúc na situáciu na strane otca. Rovnako správne súd prvej inštancie vo zvyšku návrh matky na
zvýšenievýživnéhozamietolpovažujúcnavrhovanúvýškuvýživnéhozaneadekvátnu,sktorýmzáverom
sa odvolací súd stotožňuje.

11. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil a s dôvodmi odvolania napadnutého rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP .

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).