Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoE/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207070
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6617207070.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v
exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
proti povinnej: E. N., nar. 9. októbra XXXX, trvale bytom S. cesta XXX/X, N., o vymoženie pohľadávky

vo výške 656,61 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 11749/17, o odvolaní povinnej
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 4Er/614/2017-47 zo dňa 24. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.

4Er/614/2017-47 zo dňa 24.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“)
zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 25.05.2018.

1.1 Súd na odôvodnenie uviedol, že exekučné konanie začalo dňa 16.03.2017 spísaním návrhu na
vykonanie exekúcie do zápisnice u súdneho exekútora. Povinná sa podaným návrhom domáhala
zastavenia exekúcie z dôvodu, že táto je vedená nedôvodne, nakoľko právomoc rozhodcovského

rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone a exekučný titul bol vydaný v rozpore
so zákonom.

1.2 Preskúmaním veci dospel okresný súd k záveru, že rozhodcovská doložka ustanovená v
rozhodcovskej zmluve nebola povinnej vnútená, nakoľko jej bolo dané na výber, či danú zmluvu uzatvorí
alebo nie. Povinná ako spotrebiteľka podpísaním zmluvy prijala návrh veriteľa na uzavretie zmluvy,

pričom mala možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu bez toho, aby to malo vplyv na účinnosť ňou
podpísanej dohody o uznaní záväzku.

1.3 Uviedol aj, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu
a nedisponuje ani právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V konaní o
návrhu povinnej na zastavenie exekúcie skúmal oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom za

rozhodujúci pre posúdenie návrhu okresný súd považoval stav ku dňu začatia exekučného konania.

1.4 Po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd prvej inštancie konštatoval, že povinná
vo svojom podaní nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, preto
jej návrh zo dňa 04.06.2018 ako nedôvodný zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, nakoľko
má za to, že bol daný dôvod na zastavenie exekúcie. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.d),f)ah)C.s.p.;tvrdilatak,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V odvolaní uviedla, že exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej; ak exekučný titul tieto požiadavky nespĺňa a exekúcia
je na jeho podklade napriek tomu vedená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená.

2.2 Povinná uzatvorila s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., zmluvu označenú
ako žiadosť o aktiváciu nákupnej karty NAY; pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy bola v roku 2013
postúpená na oprávneného, ktorý v zastúpení svojho pracovníka navštívil povinnú s tým, že dlh môže
splácať v splátkach. Dňa 07.08.2014 jej tak bola daná na podpis dohoda o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach s tým, že forma splácania záväzku bola na predmetnej listine preškrtnutá.
Rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná; povinná ju považuje za neprijateľnú z dôvodu

nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade vyvolania sporu dodávateľom.

2.3 Za spornú a neplatnú považovala povinná aj dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach, nakoľko táto nebola určitá, jasná a zrozumiteľná; povinná bola pri jej podpise uvedená do
omylu a daný úkon urobila pod nátlakom a v tiesni. Pohľadávka bola ku dňu 06.08.2010 zosplatnená

a predmetnou dohodou uznala premlčanú pohľadávku, čím ju oprávnený uviedol do omylu. V tejto
súvislosti poukázala na ustanovenie § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občianskyzákonník“).Rozhodcovskázmluvajeabsolútneneplatnýmprávnymúkonomarozhodcovský
rozsudok vydaný na jej podklade nenadobudol právne účinky.

3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, pri uzatváraní
rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel a
v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na
samostatnej listine a je obsahovo a formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku a o úhrade

pohľadávky v splátkach. Povinná podpísala rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne. Oprávnený vo vyjadrení
zároveň poukázal na rozhodnutia iných odvolacích súdov v obdobných exekučných veciach.

3.1 Oprávnený tvrdil, že rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej

len „ZSRK“) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd.

3.2 V závere vyjadrenia oprávnený s poukazom na ustanovenie § 61n a § 61k ods.1 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 01.04.2017 (Exekučný poriadok)
(ďalej len „Exekučný poriadok“) konštatoval, že povinná neuviedla žiadnu skutočnosť a nepredložila

žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok, preto navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a podľa § 389 ods.
1 písm. c) C.s.p. uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 C.s.p.).

4.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

5. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie, nakoľko
malzato,žerozhodcovskázmluva,napodkladektorejbolvydanýrozhodcovskýrozsudokakoexekučný
titul v tomto konaní, nebola spotrebiteľovi vnútená. Zmätočným a nepreskúmateľným sa javí byť
konštatovanie okresného súdu v bode 8. napadnutého uznesenia, v ktorom uviedol, že zmluva obsahuje

ustanovenie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a robí rozhodcovskú doložku neplatnou
od počiatku a následne súd vyhodnotí rozhodcovskú zmluvu ako platnú, pretože dáva spotrebiteľovi
na výber, či danú zmluvu podpíše alebo nie. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s
listinami predloženými účastníkmi v tomto konaní; jednotlivé dôkazy vyhodnotil len jednotlivo a nie vich vzájomných súvislostiach. Konštatuje síce, že povinná ako spotrebiteľ podpísaním rozhodcovskej
zmluvy prijala návrh veriteľa na jej uzavretie; mala však možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu bez
toho, aby to malo vplyv na účinnosť ňou podpísanej dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky

v splátkach. Súd prvej inštancie sa však vôbec nezaoberal ostatnými relevantnými skutočnosťami
podstatnými pre posúdenie dôvodnosti návrhu na zastavenie exekúcie.

5.1 Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie okrem iného tvrdila, že „...exekučný titul je v rozpore so
zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, Ústavou Slovenskej republiky, únijným právom..., ....právomoc

rozhodcovského rozsudku (zrejme malo byť súdu) bola založená na absolútne neplatnom právnom
úkone..., ...rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola
uzavretá neplatne..., ...princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa..., ... exekučný súd
je povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.“

5.2 Z uvedeného je pre odvolací súd nesporné, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie
namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej založil rozhodcovský súd oprávnenie

konať a rozhodnúť o návrhu oprávneného; rozhodnutie rozhodcovského súdu je v predmetnej exekúcii
exekučným titulom.

5.3 K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať
majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody

medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo
nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon,
ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí

neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.

5.4 Rozhodcovskou zmluvou, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc konať a
rozhodnúť, je zmluva zo dňa 7.8.2014. Z jej ustanovenia, bodu 3.1 vyplýva, že „rozhodcovský súd je
oprávnený rozhodovať všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v

splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tento zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie.“ Pre posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy tak nie je potrebné
skúmať iba jej obsah z hľadiska aplikácie princípov spotrebiteľského práva (či ide o formulárovú zmluvu,
či obsah zmluvy bol dohodnutý individuálne, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré by ju ako celok robili neplatnou); ale aj z hľadiska platnosti Dohody o uznaní záväzku, na

ktorú rozhodcovská zmluva priamo odkazuje; v konečnom dôsledku rozhodcovský súd je oprávnený
rozhodovať iba spory vzniknuté z dohody o uznaní záväzku; nie však zo zmluvy, na základe ktorej vznikla
samotná pohľadávka (tu zmluva o aktivácii nákupnej karty NAY poskytujúca dlžníčke úverový rámec vo
výške 15.000,-Sk). Okresný súd sa s platnosťou Dohody o uznaní záväzku zo dňa 7.8.2014 nijakým
spôsobom nevysporiadal.

6. Z predloženého spisu vyplýva, že Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
bola vyhotovená na samostatnej listine, obsahuje uznávací prejav spôsobom podľa ustanovenia § 110
ods.1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k záväzku vyplývajúceho zo zmluvy č.XXXXXXXX zo dňa
1.8.2008 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding a.s.. Absentuje poukaz na ustanovenie §

558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

6.1 Ak bol súd prvej inštancie povinný posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy, urobil tak izolovane,

bez vnímania vzájomných súvislostí v poukazom na Dohodu o uznaní záväzku. Je nepochybné, že táto
dohoda bola povinnej predložená na podpis v „jednom balíku“ spolu s návrhom rozhodcovskej zmluvy,
obe listiny o právnych úkonoch boli podpísané v ten istý deň (7.8.2014) a vzájomne na seba odkazujú(najmä pokiaľ ide o odkaz v rozhodcovskej zmluve na spory, ktoré je podľa jej obsahu rozhodcovský
súd oprávnený prejednať a rozhodnúť).

6.2 Z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka vyplýva, že uznať možno aj premlčaný dlh, uznávací
prejav dlžníka však bude mať právne účinky len v prípade, že dlžník o premlčaní dlhu vedel. Odvolací
súd nemal zo spisu za preukázané, že by povinná ako spotrebiteľ bola osobitne upozornená a poučená
o tom, že uznáva premlčaný dlh. Nepostačuje len odkaz na zákonné ustanovenie, prípadne uvedenie
právneho termínu „premlčanie“, podstatné je, aby spotrebiteľ pri uznaní dlhu aj poznal obsah tohto

právneho inštitútu a právnych následkov s premlčaním nároku spojených. A uvedené z predloženej
listiny - uznania dlhu, nevyplýva. Ak by došlo k uznaniu premlčaného záväzku v rozpore s ustanovením §
558 Občianskeho zákonníka, uznanie by nemalo účinky predpokladné ustanovením § 558 Občianskeho
zákonníka a už vôbec nie podľa ustanovenia § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka.

6.3 S prihliadnutím na listiny obsiahnuté v súdnom spise sa navyše javí rozpor s dobrými mravmi

a zároveň použitie nekalej obchodnej praktiky. Uvedené možno ustáliť zo skutočnosti, že žiadosť
o aktiváciu nákupnej karty NAY povinná podpísala dňa 30.7.2008, k podpisu zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi pôvodným veriteľom a oprávneným došlo dňa 4.12.2013; vo vzťahu k povinnej ako
dlžníčke bol úver zosplatnený dňom 6.8.2010. K podpisu Dohody o uznaní dlhu, ktorá bola právnym
dôvodom pohľadávky uplatnenej a priznanej v rozhodcovskom konaní, došlo dňa 7.8.2014; t.j. viac ako

štyri roky po zosplatnení pohľadávky.

6.4 V obdobných veciach súdy Slovenskej republiky opakovane rozhodli, že takouto dohodou veriteľ
aplikuje praktiku, ktorá je neplatná a jeho postup nie je súladný s dobrými mravmi. Z predloženej listiny -
Dohody o uznaní záväzku vyplýva, že tento bol povinnej ako dlžníčke predložený na podpis po uplynutí

určitej časovej lehoty; Občiansky zákonník s plynutím času spája právne relevantné následky. Z Dohody
o uznaní záväzku vyplýva, že veriteľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia o uznaní záväzku, v
ktorom bola vyplnená len aktuálna adresa dlžníčky. Navyše dohoda vo formulárovej verzii počíta aj
s pristúpením k záväzku inou osobou v jej bode 1.3; ktoré nebolo realizované. Nemožno tak hovoriť
o tom, že obsah dohody bol individuálne dohodnutý (obdobnou „vadou“ vo vzťahu k individuálnemu

dojednaniu trpí aj rozhodcovská zmluva). Javí sa, že účelom predloženia Dohody o uznaní záväzku
mohlo byť dosiahnutie uznania dlhu v záujem predĺženia premlčacej doby využitím mylných resp.
neúplných informácií; z povahy veci vyplýva, že dlžník by zrejme pri poskytnutí riadnych informácií nemal
vôľu uznávacie vyhlásenia urobiť. Tu odvolací súd poukazuje na termín zosplatnenia záväzku (čl.62
spisu) a deň, kedy bol uznávací prejav urobený. Dohoda o uznaní záväzku o premlčaní uznávaného

záväzku a o účinkoch jeho uznania mlčí.

6.5 Súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie opomenul vec posúdiť vo
vzájomných súvislostiach a zvážiť, či neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 4 ods.8 zákona
č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku,
výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody); prípadne ustanovenia § 8 ods.3

citovaného zákona (obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu,
ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej
transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil).

7. Predloženú rozhodcovskú zmluvu považoval súd prvej inštancie za platnú, pretože povinná mala
možnosť vopred sa oboznámiť s jej obsahom. Uvedený záver neobstojí. Ak má byť rozhodcovská
zmluva akceptovaná ako prejav zmluvnej slobody, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán.
Napriek tomu, že predložená rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej listine a nie ako
súčasť všeobecných obchodných podmienok, nevyplýva z nej, že by mal spotrebiteľ reálnu možnosť

ovplyvniť jej obsah, a teda že by bola individuálne dojednaná. Ide o predtlačenú formulárovú zmluvu,
ktorú mala povinná ako spotrebiteľ možnosť len prijať alebo odmietnuť ako celok. Navyše je zrejmé, že
bola pripravená vopred, aj s prihliadnutím na bod 1.3 o pristupujúcom dlžníkovi, ktorý ostal nevyplnený.
Odvolací súd zároveň zastáva názor, že na rozhodcovskú zmluvu je nutné nazerať aj vo vzájomnýchsúvislostiach s obsahom Dohody o uznaní záväzku, uzavretej toho istého dňa. Uvedené vyplýva z
bodu 3.1 rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého „všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v

záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde...
alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu...“. Súd prvej inštancie sa pri skúmaní platnosti rozhodcovskej zmluvy
obmedzil len na konštatovanie, že táto nebránila spotrebiteľovi uplatniť svoje práva aj na všeobecnom

súde. Neprihliadol však na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva odkazuje na dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach a nevysporiadal sa s dôsledkami, ktoré z uvedeného plynú.

8. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie.

8.1 V ďalšom konaní okresný súd v intenciách vyššie uvedeného opätovne posúdi rozhodcovskú zmluvu
a prihliadne pritom na skutočnosť, že pred rozhodcovským súdom mali byť riešené spory vyplývajúce z
Dohody o uznaní záväzku. Oboznámi sa s predloženou listinou - Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach nie len jednotlivo, ale aj v kontexte ďalších dôkazov obsiahnutých v súdnom
spise za účelom posúdenia platnosti právneho úkonu - uznania záväzku. Nákupná karta NAY, ktorej

prostredníctvom bol povinnej poskytnutý úver (spôsobom čerpania finančných prostriedkov z karty)
bola povinnej poskytnutá v roku 2008; pohľadávka mala byť na oprávneného postúpená na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 4.12.2013; pohľadávka pôvodného veriteľa mala byť zosplatnená
dňa 6.8.2010 (čl.62 spisu), k podpisu dohody o uznaní záväzku (aj k podpisu rozhodcovskej zmluvy)
malo dôjsť dňa 7.8.2014. S plynutím času právne predpisy spájajú právne relevantné následky; navyše

v spotrebiteľských veciach je aktivita súdu vo vzťahu k právne relevantnému plynutiu času posilnená.
Okresný súd tak opätovne preskúma návrh na zastavenie exekúcie nie len z hľadísk, či bol vydaný
exekučný titul, ale aj z hľadiska platnosti právnych úkonov - uznanie dlhu a rozhodcovská zmluva, ktoré
vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzali; vykonané dôkazy vyhodnotí nielen jednotlivo, ale aj
vo vzájomných súvislostiach a v tomto smere sa bude zaoberať aj odvolacou argumentáciou povinnej;

posúdi konanie oprávneného, keď tento predložil dlžníčke Dohodu o uznaní dlhu a Rozhodcovskú
zmluvu na ňu nadväzujúcu; či konanie veriteľa nemalo znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, resp.
či nešlo o nekalú obchodnú praktiku. Po doplnení dokazovania a posúdení všetkých právnych otázok z
dokazovania vyplývajúcich okresný súd opätovne rozhodne o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).