Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Sa/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200531
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7020200531.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: F. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v M., Y. XXX/X, právne zastúpeného: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., IČO:
36 861 561, so sídlom v Košiciach, Fibichova 11, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-36/2020-P zo dňa 12.05.2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 22.07.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu

(ďalej aj súd) dňa 23.07.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-
KDI2-36/2020-P zo dňa 12.05.2020 ako aj rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, č. ORPZ-KE-ODI1-1212/2019-P zo dňa 03.12.2019.
Zároveň požiadal o priznanie práva na náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-36/2020-P zo dňa 12.05.2020 (ďalej aj napadnuté
rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-
KE-ODI1-1212/2019-P zo dňa 03.12.2019 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov potvrdil (ďalej aj Správny poriadok).

3. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej aj
prvostupňový správny orgán) potom ako žalobca odmietol prejednať priestupok v blokovom konaní
na mieste, a potom ako podal proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok odpor, rozhodnutím č.
ORPZ-KE-ODI1-1212/2019-P zo dňa 03.12.2019 rozhodol, že obvinený z priestupku - žalobca, dňa
10.06.2019 o 10:47 hod. zastavil a stál v meste Bratislava na Ivanskej ceste pri OD IKEA s osobným
motorovým vozidlom značky X., evidenčné číslo M. na vyhradenom parkovisku pre vozidlo prepravujúce
osobu so zdravotným postihnutím, čím obvinený žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods.

2 písm. b/, § 25 ods. 1 písm. n/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. q/ zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
zákon o cestnej premávke alebo ZoCP) a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákono priestupkoch alebo ZoP), za čo mu bola uložená pokuta vo výške 70 eur. Tiež bol zaviazaný na
úhradu trov konania o priestupkoch vo výške 16 eur. Uvedené bol žalobca povinný zaplatiť do jedného
mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Proti uvedenému rozhodnutiu podal

žalobca odvolanie, ktorému prvostupňový správny orgán (po doplnení spisového materiálu o stanovisko
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zaslané emailom dňa 21.01.2020) nevyhovel, a preto ho
postúpil žalovanému, ktorý o odvolaní žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca spáchal priestupok tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku zo dňa 03.12.2019 vydaného správnym orgánom
prvého stupňa, pričom poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 2 písm. b/, § 25 ods. 1 písm. n/, § 137
ods. 2 písm. q/ zákona o cestnej premávke a § 5 ods. 6 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 9/2009 Z. z. (ďalej aj vyhláška).

5. Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, týkajúcej sa nezákonnosti podkladov potrebných

pre vydanie rozhodnutia (videozáznam a fotodokumentácia), ktoré obstarala Mestská polícia Expozitúra
Bratislava II, poukázal na stanovisko Generálnej prokuratúry (ktorého kópia bola zaslaná žalobcovi
ako súčasť výzvy zo dňa 31.01.2020 na oboznámenie, ktorú si žalobca prevzal dňa 27.04.2020)
citované na str. 9 a 10 napadnutého rozhodnutia („ ... nemožno tieto fotografie považovať za dôkazy
získané nezákonným postupom, nakoľko ich vyhotovenie príslušníkom obecnej polície zmocneným

na objasnenie priestupku a zadováženie podkladov smeruje práve k jeho objasneniu, pričom reálne
vyobrazuje skutočný stav veci a ich použitie v správnom konaní je viazané na rozhodujúci dôkaz -
výpoveďkonajúcehopríslušníkaobecnejpolície...“),zktoréhojezrejme,žeuvedenépodkladypotrebné
na rozhodnutie (videozáznam a fotodokumentácia) podporne dokumentujú a verifikujú reálny stav veci,
ktorý viedol k posúdeniu konania žalobcu ako priestupku, a tým aj rozhodnutiu o jeho vine a postihu, a

preto ich nemožno hodnotiť ako nezákonné.

6. K námietke žalobcu ohľadom skutočnosti, že parkovisko pri OD IKEA nie je vo vlastníctve Mesta
Bratislava, ale je parkoviskom vo vlastníctve inej právnickej osoby, a preto toto parkovacie miesto
nemožno posudzovať ako parkovisko podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách (cestný zákon), a teda ani aplikovať na tento prípad príslušné právne predpisy
upravujúce priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalovaný uviedol, že pravidlá
cestnej premávky, práva a povinnosti osôb podľa zákona o cestnej premávke platia na pozemných
komunikáciách, len ak sú určené pre cestnú premávku (t.j. sú určené pre všeobecné užívanie účastníkmi
cestnej premávky). Tieto pravidlá cestnej premávky platia tak na verejných, ako aj na neverejných

pozemných komunikáciách, ktoré sú určené pre cestnú premávku, t.j. i na pozemných komunikáciách
na súkromných pozemkoch, či v uzavretých objektoch, alebo areáloch a pod., nakoľko zákon o
cestnej premávke nerozlišuje, či sa jedná o súkromný alebo obecný pozemok pozemnej komunikácie.
Zákon o cestnej premávke tiež nerozlišuje, či sa jedná o verejnú prístupnosť alebo neprístupnosť
pri užívaní týchto pozemných komunikácií. Vzhľadom na uvedené je tak zrejme, že ak sa jedná

o cestnú premávku na verejných účelových komunikáciách, ale určených pre cestnú premávku, t.j.
pre všeobecné užívanie účastníkmi cestnej premávky, tak verejná účelová komunikácia spadá pod
pôsobnosť ustanovení zákona o cestnej premávke a je možný postup príslušného správneho orgánu, či
orgánu objasňujúceho konkrétny daný priestupok v cestnej premávke vo veci posudzovania priestupku
a ukladania sankcie podľa zákona o priestupkoch v časti týkajúcej sa priestupkov proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný ďalej uviedol, že použitie dopravných značiek a dopravných
zariadení na pozemných komunikáciách, na ktorých platí pôsobnosť zákona o cestnej premávke sa
určuje podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a je podmienený
súhlasom príslušného dopravného inšpektorátu.

7. K námietke žalobcu o tom, či žalobca bol alebo nebol v uvedenom čase vodičom, ktorý s predmetným
motorovým vozidlom značky X. zastavil a stál na mieste označenom „parkovacie miesto s vyhradeným
státím“, žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa už vysporiadal na str. 8 a 9 tohto rozhodnutia, no pre
úplnosť dodáva, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že spáchanie skutku bolo žalobcovi
preukázané nielen svedeckými výpoveďami príslušníkov Mestskej polície Expozitúra Bratislava II, ale

aj fotodokumentáciou, náčrtkom a videozáznamom obsiahnutých v spisovom materiály (s obsahom
ktorého bol žalobca oboznámený, čo potvrdil podpisom v zápisnici z ústneho pojednávania dňa
03.12.2019), ktoré podporujú výpovede konajúcich príslušníkov mestskej polície.8. V závere rozhodnutia žalovaný konštatoval, že aj sankcia uložená žalobcovi - pokuta 70 eur (t.j.
v dolnej hranici sankčného rozpätia) je primeraná a správnym orgánom prvého stupňa dostatočne
odôvodnená.

správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika žalobcu

9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 22.07.2020 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného zo dňa 12.05.2020 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.12.2019,
ktorým bol žalobca obvinený z priestupku. V žalobe uviedol, že vidí nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia zo dňa 12.05.2020 predovšetkým v tom, že závery žalovaného, ku ktorým dospel,
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný podľa názoru žalobcu pri preskúmavaní

rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.12.2019 nesprávne a nedostatočne zistil
skutkový stav veci a na ten následne aj nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy, pričom uvedená
skutočnosť nepochybne zakladá tendenčnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Žalobca ďalej namietal, že jednak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v odvolacom
konaní zjavne v rozpore s príslušnými právnymi normami upravujúcimi povinnosti správnych orgánov

počas odvolacieho konania (§ 57 ods. 2 Správneho poriadku), upravujúcimi možnosť vyjadriť sa k
podkladom pre rozhodnutie (§ 33 ods. 2 a § 27 ods. 1 Správneho poriadku), upravujúcimi možnosť
predĺženia lehoty na rozhodnutie (§ 49 ods. 2 Správneho poriadku), v dôsledku čoho tak nemožno
odvolacie konanie, a ani preskúmavané rozhodnutie v ňom vydané, považovať za zákonné. Žalobca
teda napadol rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ SSP.

10. Žalobca v žalobe namietal, že podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku mal prvostupňový správny
orgán povinnosť upovedomiť žalobcu ako účastníka správneho konania, že odvolanie žalobcu zo dňa
14.02.2020predložilspolusvýsledkamidoplnenéhokonaniaasospisovýmmateriálomžalovanémuako
odvolaciemu orgánu. Žalobcovi však zo strany prvostupňového správneho orgánu nebolo v priebehu

odvolacieho konania doručené žiadne upovedomenie podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku a žalobca
sa o predložení veci žalovanému ako odvolaciemu orgánu dozvedel až z písomnosti žalovaného zo
dňa 31.03.2020. Nerešpektovanie postupu podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku pritom osvedčuje
rozhodnutie zo dňa 12.05.2020, v ktorom v časti týkajúcej sa rozsahu spisového materiálu absentuje
zmienka a takomto upovedomení.

11. Žalobca pokračoval, že nezákonnosti odvolacieho konania, a teda aj nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia nasvedčujú aj nasledujúce okolnosti :
- dňa 27.04.2020 bola žalobcovi doručená výzva žalovaného zo dňa 31.03.2020, podľa ktorej žalovaný
stanovil žalobcovi lehotu 3 dní na vyjadrenie sa k doplnenému spisovému materiálu, teda k stanovisku

Generálnej prokuratúry SR,
- dňa 30.04.2020 bolo žalobcovi doručené upovedomenie žalovaného zo dňa 21.04.2020, v ktorom
žalovaný odkazujúc na § 49 ods. 2 Správneho poriadku upovedomuje žalobcu o predĺžení lehoty na
rozhodnutie z dôvodu nevyhnutnosti poskytnúť žalobcovi možnosť oboznámiť sa s doplneným spisovým
materiálom,

- dňa 18.05.2020 podal žalobca žalovanému vyjadrenie k doplnenému spisovému materiálu podľa § 33
ods. 2 Správneho poriadku, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 20.05.2020,
- listom zo dňa 25.05.2020 oznámil žalovaný žalobcovi, že na predmetné vyjadrenie žalovaný
neprihliadal.
Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že žalovaný síce oboznámil žalobcu s doplneným spisovým

materiálom ako aj s možnosťou vyjadriť sa k nemu, avšak na uplatnenie tohto práva žalovaný nečakal
a dňa 12.05.2020 vydal napadnuté rozhodnutie, t.j. 8 dní predtým, než mu bolo doručené vyjadrenie
žalobcu.Žalovanýtakneposkytolžalobcovipriestornauplatneniejehoprávpodľa§33ods.2Správneho
poriadku a rozhodol v 12. deň po dni, keď bolo žalobcovi doručené upovedomenie o predĺžení lehoty na
rozhodnutie z dôvodu nevyhnutnosti poskytnúť žalobcovi možnosť oboznámiť sa s doplneným spisovým

materiálom, nakoľko sám žalovaný považoval lehotu 3 dni na vyjadrenie sa k predloženým materiálom,
a to aj vzhľadom na v danom čase pretrvávajúcu situáciu s núdzovým stavom tykajúcim sa pandémie
COVID-19, za neprimeranú. Žalobca dodal, že ďalším dôvodom zakladajúcim nezákonnosť odvolacieho
konaniajeskutočnosť,ževupovedomenízodňa21.04.2020žalovanýsíceoznámilžalobcovipredĺženielehoty na rozhodnutie o odvolaní, avšak z obsahu tohto upovedomenia nevyplýva presná lehota, o ktorú
sa má konanie predĺžiť. Špecifikácia presnej lehoty je nevyhnutnou náležitosťou každého oznámenia,
resp. upovedomenia o predĺžení lehoty. Opačný výklad by bol nepochybne v rozpore so základnou

zásadou právneho štátu, a to zásadou právnej istoty.

12. Žalobca ďalej konštatoval, že dôkazné materiály, z ktorých mal prvostupňový správny orgán
ako aj žalovaný zisťovať skutkový stav veci, nemožno hodnotiť inak ako nezákonné, na podklade
ktorých nemohlo byť ani zákonným spôsobom rozhodnuté o skutku, tak ako to vyslovene vyžaduje

§ 46 Správneho poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sám uznal ako základný smerodajný
dôkazný prostriedok fotodokumentáciu z miesta, kde sa mal skutok stať. Žalobca preto opätovne
poukázal na to, že predmetnú fotodokumentáciu ako aj videozáznam obstarala v rámci objasňovania
priestupku Mestská polícia Expozitúra Bratislava II. Predmetné úkony Mestskej polície Expozitúra
Bratislava II však nemajú oporu v právnych predpisoch upravujúcich právomoci mestskej polície pri
objasňovaní priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a takéto konanie Mestskej

polície Expozitúra Bratislava II. je preto nutné hodnotiť ako prekročenie jej právomoci, pretože právny
poriadok neoprávňuje obecného resp. mestského policajta na to, aby mohol odfotiť vozidlo, ktoré stojí
alebo zastavilo v rozpore so zákonom alebo dopravnou značkou. Tiež považuje za nezákonný dôkaz
vyhotovený zvukový videozáznam.

13. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že stanovisko Generálnej prokuratúry SR nemá
s poukazom na súdnu prax najvyšších súdnych autorít žiaden právny základ. V tejto súvislosti
žalobca uviedol, že vyznieva až nepochopiteľné vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR, že uvedená
problematika nezákonnosti podkladov potrebných pre rozhodnutie nebola priamo v rozhodnutiach súdov
prejudikovaná. Žalobca uviedol, že otázka /t.j. či je obecná, resp. mestská polícia oprávnená v rámci

objasňovania priestupkov vyhotovovať obrazové a zvukové záznamy o spáchaní priestupku/ bola riadne
vyriešená a dostatočne zdôvodnená v Náleze Ústavného súdu SR, sp.zn.: II. ÚS 8/97 z 26.03.1997 ako
aj v Rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 6Sžo/252/2010. Na uvedené judikáty
však Generálna prokuratúra SR vo vyššie spomenutom stanovisku a ani žalovaný v rozhodnutí zo dňa
12.05.2020 z nepochopiteľných dôvodov neprihliadali, a to ani napriek tomu, že o ich existencii, resp.

o právnom názore v nich uvedenom, mali vedomosť. Pre žalobcu je priam nepochopiteľným, prečo sa
žalovaný v predmetnej právnej veci odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe v zmysle vyššie citovaných
rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, a práve naopak, predmetnú právnu otázku (t.j.
či je obecná, resp. mestská polícia oprávnená v rámci objasňovania priestupkov vyhotovovať obrazové
a zvukové záznamy o spáchaní priestupku) hodnotil podľa nejakých e-mailových správ Generálnej

prokuratúry SR.

14. Žalobca tiež namietal, že o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pôjde iba v
prípade, ak sa ho priestupca dopustí na parkovisku zodpovedajúcom definícii podľa § 4b ods. 1 cestného
zákona (t.j. na parkovisku vo vlastníctve obce). Nakoľko parkovisko, na ktorom sa mal žalobca údajne

dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, t.j. parkovisko pri OD IKEA, nie je
parkoviskom vo vlastníctve obce, resp. vo vlastníctve Mesta Bratislava, ale parkoviskom vo vlastníctve
inej právnickej osoby, nemožno posudzovať toto parkovacie miesto ako parkovisko podľa § 4b ods. 1
cestného zákona, a teda ani aplikovať na tento prípad príslušné právne predpisy upravujúce priestupky
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ani ukladať akékoľvek sankcie.

15. V závere žaloby žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok a nežiadal na prejednanie
a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie.

16. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 09.12.2020 vyjadril žalovaný, ktorý hneď úvodom

skonštatoval, že po zhodnotení všetkých dôkazov, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomných
súvislostiach dospel k záveru, že žalobca svojim konaním spočívajúcim v porušení ustanovenia § 3 ods.
2 písm. b/, § 25 ods. 1 písm. n/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. q/ zákona o cestnej premávke, naplnil
skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.
k/ zákona o priestupkoch, pretože dňa 10.06.2019 v čase o 10:47 hod. zastavil a stál v meste Bratislava

na ulici Ivanská cesta pri OD IKEA s osobným motorovým vozidlom továrenskej značky X., evidenčné
číslo M. na vyhradenom parkovisku pre vozidlo prepravujúce osobu so zdravotným postihnutím.17. K prvej námietke žalobcu uvádzanej s správnej žalobe týkajúcej sa neupovedomenia žalobcu o
postúpení jeho odvolania odvolaciemu správnemu orgánu (§ 57 ods. 2 Správneho poriadku) žalovaný
uviedol, že sa nezakladá na pravde, keďže prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi upovedomenie

zo dňa 17.03.2020, a ten si ho prevzal dňa 31.03.2020, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke
(vychádzajúc zo spisového materiálu na str. 24). K tvrdeniu žalobcu, že nerešpektovanie postupu podľa
§ 57 ods. 2 Správneho poriadku osvedčuje rozhodnutie zo dňa 12.05.2020, v ktorom v časti týkajúcej
sa rozsahu spisového materiálu absentuje zmienka o takomto upovedomení, žalovaný uviedol, že v
napadnutom rozhodnutí neuvádzal, čo tvorí obsah spisu, ale uviedol, z čoho pri rozhodovaní vychádzal,

teda uviedol dôkazy, ktoré boli v spise zhromaždené, preskúmaním ktorých dospel k záveru, že žalobca
spáchal priestupok.
18. K námietke žalobcu týkajúcej sa neposkytnutia žalobcovi priestoru na uplatnenie jeho práv
podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, že žalovaný nečakal a dňa 12.05.2020 vydal napadnuté
rozhodnutie žalovaný uviedol, že dňa 23.03.2020 bolo žalovanému doručené odvolanie žalobcu
proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o priestupku, spolu so spisovým materiálom a

stanoviskom prvostupňového správneho orgánu. Po preštudovaní spisového materiálu žalovaný zistil,
že prvostupňový správny orgán v rámci odvolacieho konania doplnil spisový materiál o stanovisko
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zaslané dňa 21.01.2020 prostredníctvom e-mailovej
komunikácie, avšak neupovedomil o tom žalobcu. Žalovaný preto o uvedenej skutočnosti upovedomil
žalobcu výzvou zo dňa 31.03.2020, že má právo oboznámiť sa s uvedeným stanoviskom, ktorého kópia

mu bola zaslaná spolu s výzvou, v lehote 3 dní. Žalobcovi bolo zároveň oznámené, že s prihliadnutím
na prijaté opatrenia COVID-19 má zaslať svoje vyjadrenie na emailovú adresu uvedenú vo výzve, resp.
prostredníctvom pošty. Predmetné upovedomenie si žalobca prevzal dňa 27.04.2020. Vzhľadom na to,
že podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od
začatia konania a žalobca si do 21.04.2020 neprevzal doporučenú zásielku do vlastných rúk, a 30-dňová

lehota pre vydanie rozhodnutia by uplynula 23.04.2020, nebolo by možné preskúmať prvostupňové
správne rozhodnutie v celom rozsahu, ako ani konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zákonom
stanovenej 30 dňovej lehote, preto bola lehota na rozhodnutie o odvolaní predĺžená do 23.05.2020
(60 dní). O predĺžení lehoty na rozhodnutie bol žalobca upovedomený listom zo dňa 21.04.2020, v
súlade s § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Nakoľko žalobca dňa 27.04.2020 výzvu zo dňa 31.03.2020

s kópiou stanoviska prevzal, čím bol oboznámený s uvedeným materiálom, bola mu stanovená lehota
3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na vyjadrenie sa (t.j. do 30.04.2020), no žalobca sa v uvedenej
lehote k doplnenému spisovému materiálu nevyjadril, respektíve nepožiadal o predĺženie lehoty na
vyjadrenie sa a ani inak nekontaktoval žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa. Žalovaný
preto dňa 12.05.2020 rozhodol o odvolaní a vydal napadnuté rozhodnutie. Dňa 20.05.2020 obdŕžal

žalovaný od žalobcu vyjadrenie (podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku), na ktoré však už pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia o odvolaní nemohol prihliadať, nakoľko bolo doručené po stanovenej 3 dňovej
lehote na vyjadrenie, a navyše dňa 12.05.2020 bolo vydané napadnuté rozhodnutie o odvolaní a zaslané
žalobcovi cestou Slovenskej pošty, o čom bol žalobca informovaný listom zo dňa 25.05.2020. Na základe
uvedeného sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že na uplatnenie práva podľa ustanovenia

§ 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný nečakal a dňa 12.05.2020 vydal napadnuté rozhodnutie,
nakoľko lehota na vyjadrenie mu uplynula dňa 30.04.2020, pričom žalobca podal svoje vyjadrenie k
doplnenému spisovému materiálu na poštovú prepravu až dňa 18.05.2020, teda 18 dní po stanovenej
trojdňovej lehote. Žalovaný tak poskytol žalobcovi priestor na uplatnenie jeho práv podľa § 33 ods.
2 Správneho poriadku a ani jeho právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku mu nebolo odopreté,

nakoľko žalobca mal doplnený spisový materiál k dispozícii dňa 27.04.2020, teda ešte pred vydaním
napadnutého rozhodnutia o odvolaní a žalovaný tak konal v súlade so Správnym poriadkom.
19. K námietke žalobcu týkajúcej sa neprimeranej lehoty na vyjadrenie sa k doplnenému spisovému
materiálu (podľa § 33 ods. 2 a § 27 ods. 1 Správneho poriadku) žalovaný uviedol, že výzvou zo dňa
31.03.2020 určil žalobcovi lehotu 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na vyjadrenie sa k doplnenému

spisovému materiálu a zároveň ho informoval o tom, že svoje vyjadrenie s prihliadnutím na prijaté
opatrenia COVID-19 nech zašle na emailovú adresu uvedenú vo výzve, prípadne prostredníctvom
pošty. Žalovaný uviedol, že uvedenú trojdňovú lehotu považoval vzhľadom na rozsiahlosť doplneného
spisového materiálu (necelé 4 strany stanoviska Generálnej prokuratúry) a zložitosť prípadu (zastavenie
a státie na vyhradenom parkovisku) za primeranú. Navyše ak sa žalobca z akýchkoľvek dôvodov

nemohol, resp. nestihol vyjadriť v trojdňovej lehote, mohol požiadať žalovaného o predĺženie stanovenej
trojdňovej lehoty, resp. kontaktovať žalovaného telefonicky alebo emailom o nedodržaní trojdňovej
lehoty (napr. aj z dôvodu situácie ohľadom COVID-19), na čo by žalovaný určite prihliadal. Nakoľko
však žalobca žalovaného o nedodržaní stanovenej lehoty nekontaktoval, nič nebránilo žalovanémurozhodnutie vydať. Žalovaný dodal, že napadnuté rozhodnutie bolo žalovaným vydané až dňa
12.05.2020, t.j. až 12 deň po uplynutí lehoty žalobcu na vyjadrenie.
20. K námietke žalobcu, že žalovaný v upovedomení zo dňa 21.04.2020, doručenom žalobcovi dňa

30.04.2020 neuviedol žalovaný absolútne žiadnu lehotu v súvislosti s predĺžením lehoty na rozhodnutie,
v ktorej by mal žalovaný možnosť vyjadriť sa k doplnenému spisovému materiálu, žalovaný uviedol,
že žalobca bol v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 Správneho poriadku upovedomený listom zo dňa
21.04.2020 o predĺžení lehoty na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku, a to z
dôvodu nevyhnutnosti poskytnúť žalobcovi možnosť oboznámiť sa s doplneným spisovým materiálom.

Žalobca tak bol upovedomený o predĺžení lehoty na rozhodnutie o odvolaní a nie o predĺžení lehoty na
vyjadrenie sa k doplnenému spisovému materiálu. K námietke týkajúcej sa neuvedenia žiadnej lehoty
v súvislosti s predĺžením lehoty žalovaný uviedol, že ustanovenie § 49 ods. 2 Správneho poriadku to
výslovne neustanovuje. Navyše ak by aj žalovaný uviedol do upovedomenia, že lehota na rozhodnutie
bola predĺžená do 23.05.2020, neznamenalo by to, že by žalovaný nemohol rozhodnúť dňa 12.05.2020,
(žalobca bol dňa 27.04.2020 oboznámený s doplneným spisovým materiálom a v stanovenej 3 dňovej

lehote teda do 30.04.2020 sa nevyjadril k doplnenému spisovému materiálu), resp. aj na začiatku
predĺženej lehoty na rozhodnutie.
21. K námietke žalobcu, že sám odvolací orgán považoval lehotu 3 dní na vyjadrenie sa k predloženým
materiálom, ako aj vzhľadom na COVID-19 situáciu za neprimeranú žalovaný uviedol, že túto skutočnosť
nikde neuviedol a lehotu na vyjadrenie sa k doplnenému spisovému materiálu, ktorý bol súčasťou výzvy,

stanovil žalobcovi iba raz, a to vo výzve zo dňa 31.03.2020.
22. K námietke žalobcu, že neposkytnutie primeranej lehoty žalovaným žalobcovi, prípadne absencia
riadneho a zákonného vysvetlenia žalovaného, prečo nepočkal na toto vyjadrenie žalobcu, predstavuje
nepochybne vadu odvolacieho konania ako aj rozhodnutia zo dňa 12.05.2020, čo možno hodnotiť aj ako
nezákonný postup, pričom poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn.: 3Szd/7/2009

zo dňa 23.03.2010, žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok sa týka odopretia sprístupniť účastníkovi
správneho konania stanovisko odborného konzultanta v odbore chirurgia (§ 11 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám) a to informácie týkajúcej sa výkonu kontroly,
dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci. V predmetnom rozsudku sa uvádza, že žalovaný v
rámci svojho procesného postupu nesprávne posúdil žiadosť účastníka správneho konania o nazretie

do spisu a podkladov rozhodnutia (§ 23 ods. 1, § 33 ods. 2 Správneho poriadku) ako žiadosť o
poskytnutie informácie podanú podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciámanesprávnesvojprocesnýpostuppodriadilprávnemurežimuzákonaoslobodnomprístupe
k informáciám. Oprávnenie účastníka správneho konania podľa § 23 ods. 1, § 33 ods. 2 Správneho
poriadku na nazeranie do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup

k informáciám podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a
právne konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií. Žalovaný dodal, že žalobcovi nebolo
odopreté právo ani podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ani právo podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, nakoľko žalobca bol oboznámený s doplneným spisovým materiálom, mal stanovenú lehotu
na vyjadrenie sa k doplnenému spisovému materiálu a žalovaný nerozhodol skôr, ako mohol žalobca

svoje právo na vyjadrenie realizovať.
23. K námietke žalobcu, že v upovedomení zo dňa 21.04.2020 žalovaný síce oznámil žalobcovi
predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní, avšak z obsahu upovedomenia nevyplýva presná lehota,
o ktorú sa má konanie predĺžiť, pričom ako pokračoval, špecifikácia presnej lehoty je nevyhnutnou
náležitosťou každého oznámenia, resp. upovedomenia o predĺžení lehoty žalovaný uviedol, že

špecifikácia presnej lehoty nie je nevyhnutnou náležitosťou upovedomenia o predĺžení lehoty. Je
súčasťou písomnej informácie nadriadeného orgánu o predĺžení lehoty správnemu orgánu. Žalovaný
uviedol, že neuvedením dátumu predĺženia lehoty na rozhodnutie o odvolaní v upovedomení o predĺžení
lehotynarozhodnutie,nemožnohovoriťoprávnejneistote,nakoľkopredmetnéupovedomeniesižalobca
prevzal dňa 30.04.2020 a žalovaný o odvolaní rozhodol dňa 12.05.2020.

24. K námietkam žalobcu týkajúcich sa nezákonnosti podkladov potrebných pre vydanie napadnutého
rozhodnutia - videozáznamu a fotodokumentácie, žalovaný po podrobnom vysvetlení a zopakovaní
všetkých detailov pri preskúmavaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu s poukazom na
spisový materiál uviedol, že fotodokumentácia a videozáznam obsiahnuté v spisovom materiály, ktoré v
rámciobjasňovaniapriestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávkyobstaralaMestskápolícia

Expozitúra Bratislava II., podporne dokumentujú a verifikujú reálny stav veci, ktorý viedol k posúdeniu
konania žalobcu ako priestupku a tým aj k rozhodnutiu o jeho vine a postihu.
25. K námietke žalobcu, že stanovisko Generálnej prokuratúry SR nemá a s poukazom na súdnu
prax najvyšších súdnych autorít ani nemôže mať žiaden právny základ, žalovaný uviedol, žeotázka, či je obecná, resp. mestská polícia oprávnená v rámci objasňovania priestupkov vyhotovovať
obrazové záznamy o spáchaní priestupku bola prejudikovaná rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp. zn.: 8Asan/26/2019 zo dňa 30.04.2020, kde Najvyšší súd jednoznačne ustálil, že právomoc

mestskej (obecnej) polície prejednávať a objasňovať priestupok, ktorý sa sťažovateľovi kládol za vinu,
bola nepochybne daná. Pokiaľ zákon oprávňuje obecnú políciu priestupok objasňovať, tento proces
nepochybne vyžaduje aj jeho dokumentáciu. Vyhotovovanie fotodokumentácie obecnou políciou je
bežnou a všeobecne spoločensky akceptovanou činnosťou v rámci objasňovania priestupkov proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v rozsahu podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona o obecnej

polícii. Všeobecná akceptácia fotodokumentácie vyhotovenej obecnou políciou v zásade vyplýva aj z
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR napr. vo veciach sp. zn. 1Sžd/33/2012, sp. zn. 7Sžo/60/2016, sp. zn.
8Sžo/23/2016 a pod.
26. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na úradný záznam zo dňa 10.06.2019 (ktorý je obsahom
spisovej dokumentácie), z ktorého okrem iného vyplýva, že počas dokumentovania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa k vozidlu dostavil vodič - žalobca, ktorý bol hliadkou

mestskej polície oboznámený, akého priestupku sa dopustil, ako aj to, že žalobca si bol vedomý
spáchania priestupku a na mieste mu bola uložená bloková pokuta vo výške 150 eur, čo odmietol zaplatiť
a taktiež sa odmietol vyjadriť po zákonnom poučení do tlačiva „Oznámenie o dopravnom priestupku“.
Žalovaný uviedol, že obsahom spisového materiálu je aj oznámenie o dopravnom priestupku zo dňa
10.06.2019, z ktorého vyplýva, že vodič - žalobca sa po zákonnom poučení k veci nevyjadril. Po

oboznámení vodiča s výškou blokovej pokuty tento uviedol, že je bývalý príslušník PZ, pričom hliadke
ukázal odznak medzinárodnej organizácie policajtov IPA a preukaz člena odborového zväzu PZ. Ďalej
uviedol, že uvedenú blokovú pokutu nezaplatí a chce byť postúpený na ďalšie riešenie, k čomu dodal, že
aj tak si to vybaví. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že počas dokumentovania predmetného priestupku
hliadka mestskej polície konala so žalobcom ako s vodičom vozidla X. evidenčné číslo M., žalobca

priamo na mieste spáchania priestupku ani netvrdil, že priestupok nespáchal, ba naopak, bol si vedomý
spáchania priestupku. Uvedené je podporené aj videozáznamom obsiahnutom v spisovom materiály.
Žalovaný dodal, že žalobca dňa 10.06.2019, kedy sa dostavil k vozidlu evidenčné číslo M., mal ako
osobapodozrivázpriestupkuprávovyjadriťsakuskutku(zastavenieastátienavyhradenomparkovisku)
priamo na mieste, ten svoje právo nevyužil, ostal nečinný a svoje neskoršie tvrdenie, že nebol vodičom,

ktorý tam s vozidlom zastavil, nie je ničím podložené.
27. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznať.
28. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo žalobcovi doručené dňa 30.03.2021. Žalobca sa k nemu vyjadril
replikou v ktorej uviedol, že opätovne poukazuje na skutkový stav týkajúci sa doplnenia spisového

materiálu o stanovisko Generálnej prokuratúry SR, že žalovaný síce oboznámil žalobcu s doplneným
spisovým materiálom ako aj s možnosťou vyjadriť sa k nemu, avšak žalovaný neposkytol žalobcovi
na vyjadrenie primeranú lehotu (3 dni), čím žalovaný porušil právo garantované ustanovením § 33
ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca pokračoval, že žalovaný ho nepoučil (vzhľadom na to, že na jeho
vyjadrenie neprihliadol) o skutočnosti, že na neskôr uplatnené námietky prihliadať nebude. Žalobca

má za to, že podanie vyjadrenia k doplnenému spisovému materiálu, t.j. k stanovisku Generálnej
prokuratúry SR, v lehote 18 dní odo dňa doručenia upovedomenia žalovaného zo dňa 21.04.2020
žalobcovi, predstavuje nepochybne primeranú lehotu, o ktorej nemožno mať žiadne pochybnosti. Dodal,
že žalovaný nepočkal na vyjadrenie žalobcu a rozhodol v 12. deň po dni, keď bolo žalobcovi doručené
upovedomenie o predĺžení lehoty na rozhodnutie z dôvodu nevyhnutnosti poskytnúť žalobcovi možnosť

oboznámiť sa s doplneným spisovým materiálom, čím žalovaný znemožnil žalobcovi uplatniť si jeho
práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a celé odvolacie konanie tak zaťažil závažnou vadou
zakladajúcou dôvod pre vyslovenie nezákonnosti tohto odvolacieho konania.

29. K neuvedeniu dátumu predĺženia lehoty na rozhodnutie žalobca zastáva názor, že bez definovania

presného časového úseku, o koľko sa predlžuje lehota na rozhodnutie, sa účastník správneho konania,
a teda v tomto prípade žalobca, dostáva do stavu právnej neistoty.
30. K nezákonnosti podkladov potrebných pre vydanie rozhodnutia (videozáznam a fotodokumentácia)
žalobca dáva do pozornosti, že žalovaný opätovne aj v podanom vyjadrení vyhodnotil ako základný a
smerodajný dôkazný prostriedok práve spornú fotodokumentáciu a videozáznam. Žalobca má za to, že

žalovaný ani napriek argumentácii prezentovanej vo vyjadrení na strane 8 a 9 nevyvrátil záver žalobcu,
že žalovaný založil svoje úvahy na nesprávnych a nedôvodných záveroch, ktoré navyše boli podkladom
prevydanierozhodnutianapadnutéhosprávnoužalobou.Žiadenpriamyaaninepriamyzákonnezískaný
dôkaz nepotvrdzuje a ani nemôže potvrdzovať záver, ku ktorému mylne dospel žalovaný, a to, že byžalobca mal byť osobou páchajúcou priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, ktorého by sa mal dopustiť tým, že dňa 10.06.2019 v
čase o 10:47 hod. mal zastaviť a stáť v meste Bratislava na ulici Ivanská cesta pri OD IKEA s osobným

motorovým vozidlom továrenskej značky X., evidenčné číslo M. na vyhradenom parkovisku pre vozidlo
prepravujúce osobu so zdravotným postihnutím.
31. Žalobca opätovne poukázal na nález Ústavného súd SR zo dňa 26.03.1997, sp.zn.: II. ÚS 8/97,
ktorého právne závery považuje žalobca za ťažisko pre správne posúdenie otázky, či je obecná,
resp. mestská polícia oprávnená v rámci objasňovania priestupkov vyhotovovať obrazové záznamy o

spáchaní priestupku.
32. V závere repliky zopakoval, že dôkazné materiály, z ktorých mal správny orgán podľa svojho tvrdenia
zisťovať skutkový stav, nemožno hodnotiť inak ako nezákonné, nakoľko ich vyhotovovanie príslušníkom
mestskej polície nemá oporu v právnych predpisoch upravujúcich právomoci obecnej, resp. mestskej
polície pri objasňovaní priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. S odkazom na
uvedené je preto potrebné prijať záver, že žalovaný nemohol mať riadne preukázané, že by žalobca

mal ako vodič spáchať priestupok, nakoľko prvostupňovému správnemu orgánu a ani žalovanému
nebol v konaní predložený žiaden relevantný a hlavne zákonný dôkaz preukazujúci spáchanie tohto
priestupku žalobcom, resp. neexistuje žiaden priamy a ani nepriamy dôkaz potvrdzujúci záver, ku
ktorému mylne dospel žalovaný, a to že by žalobca bol skutočne osobou, ktorá spáchala priestupok na
úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

33. V ostatnom odkázal na konštatovania uvedené v správnej žalobe.

34. Replika bola žalobcovi doručená dňa 27.04.2021, žalobca však nevyužil svoje právo na podanie
dupliky.

právny názor správneho súdu

35. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
žalovaného a po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj postupov správnych orgánov,
ktoré predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že predmetná správna žaloba je
nedôvodná. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v
§ 107 SSP tak, v súlade s § 194 a nasl. SSP, a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a

účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

36. Predmetom správnej žaloby je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-36/2020-
P zo dňa 12.05.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie o priestupku žalobcu, vydané Okresným
dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ako prvostupňový

správny orgán) č. ORPZ-KE-ODI1-1212/2019-P zo dňa 03.12.2019 podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku, a odvolanie žalobcu zamietol. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 03.12.2019
rozhodol tak, že obvinený z priestupku - žalobca, dňa 10.06.2019 o 10:47 hod. zastavil a stál v
meste Bratislava na Ivanskej ceste pri OD IKEA s osobným motorovým vozidlom značky X., evidenčné
číslo M. na vyhradenom parkovisku pre vozidlo prepravujúce osobu so zdravotným postihnutím

(označené dopravnou značkou č. IP 16 - „Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím“
s významovým symbolom dodatkovej tabuľky č. E 15 /vyhradené parkovacie miesto pre osobu so
zdravotnýmpostihnutím/sdodatkovoutabuľkouč.E13-„Dodatkovátabuľkaprevyhradenéparkovanie“
s upresňujúcim údajom o počte vyhradených miest a upresnením smeru platnosti značky) a vozidlo
riadne neoznačil parkovacím preukazom osoby ZŤP, čím obvinený žalobca svojim konaním porušil

ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/, § 25 ods. 1 písm. n/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. q/ zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj zákon o cestnej premávke alebo ZoCP) a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa §
22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon
o priestupkoch alebo ZoP), za čo mu bola uložená pokuta vo výške 70 eur. Žalobca bol zaviazaný aj

na úhradu trov konania o priestupkoch vo výške 16 eur. Uvedené mal žalobca povinnosť zaplatiť do
jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.37. Podľa § 6 ods. 1 a 2 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP),
správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú

ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

38. Správnym trestaním sa na účely tohto zákona (SSP) rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy
o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§ 194 ods. 1 SSP).

39. Podľa § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, platného a účinného v čase spáchania priestupku (ďalej aj zákon o priestupkoch),
priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok
výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

40. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

41. Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona

účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre
páchateľa priaznivejšie.

42. Podľa § 7 ods. 2 zákona o priestupkoch, páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý
dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.

43. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie
obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,

c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,
d/ uloží ochranné opatrenie,
e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

44. Podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. k/ možno
uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.

45. Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia

pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu (t.j. § 137 ods. 2 zákona
č. 8/2009 Z.z.).

46. Podľa § 137 ods. 2 písm. q/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj zákon o cestnej premávke), porušením pravidiel cestnej premávky

závažným spôsobom je zastavenie a státie na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so
zdravotným postihnutím, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovacie miesto vyhradené.

47. Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný
poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

48. Podľa § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na
cestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko
vyhradené.

49. Podľa § 5 ods. 6 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva
zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informatívne prevádzkové značky
skupiny IP, informatívne smerové značky skupiny IS a informatívne iné značky skupiny II poskytujúúčastníkovi cestnej premávky potrebné informácie dopravného významu alebo slúžia na jeho orientáciu;
spravidla mu aj ustanovujú určité zákazy, obmedzenia alebo príkazy a povinnosti.

50. Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia objasňuje
priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené
osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané
neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho
1.zdopravnejznačkyzákazzastavenia,zákazstátia,zákazvjazdu,zákazodbočovania,zákazotáčania,

nízkoemisná zóna, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná
zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko,
2. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel.

51. Podľa § 4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, objem mzdových prostriedkov a rozsah
technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh.

52. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), miestnymi
komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné
priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

53. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), účastníci konania a
ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať
kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní iným spôsobom.

54. Podľa § 27 ods. 1 Správneho poriadku, ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v
konaní primeranú lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

55. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

56. Podľa § 34 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä
výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu

svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny
orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.

57. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

58. Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje

inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých
prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto
lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny
orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením
dôvodov upovedomiť.

59. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemuorgánunajneskôrdo30dníododňa,keďmuodvolaniedošlo,aupovedomíotomúčastníka
konania.

60. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako i rozhodnutie
prvostupňovéhosprávnehoorgánuopriestupkužalobcu,atiežikonanie,ktorépredchádzaloichvydaniu
vmedziachpodanejsprávnejžalobyadospelkzáveru,žesprávneorgánypostupovalivsúladesplatnouprávnou úpravou, dostatočne zistili skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený právny záver,
s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožnil. Rozhodnutia správnych orgánov nie sú v rozpore
s obsahom administratívneho spisu a majú v ňom oporu, preto súd považuje rozhodnutia správnych

orgánov za vecne správne a zákonné.

61. Žalovaný sa podľa názoru súdu detailne vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom
v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ako to vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom

a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných v priebehu
správneho konania jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že v danom prípade boli
tieto dôkazy správnymi orgánmi vyhodnotené správne, pretože z nich jednoznačne vyplýva, že žalobca
predmetný priestupok, tak ako ho definovali správne orgány v napadnutých rozhodnutiach spáchal, a
to spôsobom v nich špecifikovaným.

62. Správny súd pre úplnosť k procesným námietkam žalobcu, vychádzajúc z listín, ktoré sú obsahom
administratívneho spisu uvádza, že prvostupňový správny orgán písomným podaním zo dňa 07.10.2019
požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát - žalovaného,
podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci. Žalovaný
oznámením zo dňa 10.10.2019 po posúdení obsahu žiadosti prvostupňového správneho orgánu, ako

aj predloženého spisového materiálu s poukazom na nevyhnutnosť vytýčenia ďalšieho pojednávania
a zabezpečenia ďalších dôkazov, žiadosti správneho orgánu prvého stupňa vyhovel a lehotu na
vydanie rozhodnutia o priestupku žalobcu predĺžil do 07.12.2019. O uvedenej skutočnosti bol žalobca
upovedomený písomným podaním správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18.11.2019, ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 30.10.2019.

63. Následne, po ústnom pojednávaní konanom dňa 03.12.2019 o 13 hod., správny orgán prvého stupňa
vo veci vydal v ten istý deň rozhodnutie č. ORPZ-KE-ODI1-1212/2019-P o priestupku žalobcu, ktorého
sa žalobca dopustil dňa 10.06.2019 v Bratislave. Rozhodnutie o priestupku bolo žalobcovi doručené
dňa 31.01.2020. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 14.02.2020, ktoré bolo

doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 17.02.2020, a ten ho následne postúpil žalovanému.
Upovedomenie žalobcu správnym orgánom prvého stupňa zo dňa 17.03.2020 o tom, že jeho odvolanie
spolu so spisovým materiálom bolo podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku postúpené žalovanému bolo
žalobcovi doručené dňa 31.03.2020.

64. Žalovanému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 23.03.2020. Žalovaný výzvou zo dňa 31.03.2020
oboznámil žalobcu (podľa § 33 Správneho poriadku) o doplnení spisového materiálu o stanovisko
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zaslané dňa 21.01.2020 prostredníctvom e-mailovej
komunikácie, ktorého kópia bola prílohou výzvy, a žalobcovi stanovil lehotu troch dní odo dňa doručenia
výzvy na vyjadrenie sa. Zásielka s predmetnou výzvou bola žalobcovi doručená až dňa 27.04.2020

(vychádzajúc z doručenky na č.l. 14 administratívneho spisu bola zásielka od 06.04.2020 uložená
na pošte). Vzhľadom na to, že do 21.04.2020 žalobca neprevzal doporučenú zásielku do vlastných
rúk a 30dňová lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu by uplynula dňa 23.04.2020, a
žalovaný by tak nestihol preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu v zákonom stanovenej lehote, požiadal žalovaný svojho nadriadeného

(riaditeľa žalovaného) o predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní do 60 dní. Uviedol, že spisový
materiál bude ukončený do 23.05.2020. Riaditeľ žalovaného následne žiadosť žalovaného vybavil
kladne, a lehotu na rozhodnutie o odvolaní predĺžil (ako vyplýva z č.l. 15 administratívneho spisu).

65. O predĺžení lehoty na rozhodnutie o odvolaní bol žalobca upovedomený písomným podaním

žalovaného zo dňa 21.04.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30.04.2020. V upovedomení
žalovaný poukázal na ustanovenie § 49 ods. 2 Správneho poriadku a uviedol, že dôvodom
na predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní je nevyhnutnosť poskytnúť žalobcovi možnosť
oboznámiť sa s doplneným spisovým materiálom. Žalovaný následne dňa 12.05.2020, vydal napadnuté
rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a zamietol odvolanie

žalobcu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného sa žalobcovi doručiť nepodarilo, a preto bolo dňa
08.06.2020 vrátené žalovanému.66. K stanovisku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa žalobca vyjadril až písomným podaním
zo dňa 14.05.2020, doručeným žalovanému dňa 20.05.2020. Žalovaný dňa 25.05.2020 žalobcovi
oznámil, že nakoľko sa k výzve na vyjadrenie týkajúcej sa stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky žalobca do 30.04.2020 nevyjadril, žalovaný dňa 12.05.2020 rozhodol o odvolaní žalobcu
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o priestupku žalobcu, napadnutým rozhodnutím.
Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 04.06.2020.

67. Následne dňa 22.07.2020 sa k žalovanému dostavil žalobca za účelom vyhotovenia si kópie

napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.05.2020 - žalobca si uvedené rozhodnutie odfotil
mobilným telefónom.

68. Správny súd uvádza, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k stanovisku Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky v lehote troch dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie, teda do 30.04.2020. Súd
poukazujúc na § 33 ods. 2 Správneho poriadku uvádza, že uvedené ustanovenie Správneho poriadku

neurčuje správnemu orgánu lehotu na vyjadrenie sa k podkladom na rozhodnutie, a tiež je toho názoru,
že lehotu troch dní na oboznámenie sa s tri a pol stranovým stanoviskom považuje za primeranú, a preto
nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že lehota troch dní na vyjadrenie sa k stanovisku Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky je príliš krátka, a to spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

69. K námietke žalobcu o neuvedení predĺženej lehoty na rozhodnutie o odvolaní v upovedomení
doručenom žalobcovi dňa 30.04.2020 súd poukazuje na ustanovenie § 49 ods. 2 posledná veta
Správneho poriadku, z ktorého je zrejme, že ak správny orgán nemôže rozhodnúť v lehotách tam
uvedených, požiada nadriadený orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie a účastníka konania

upovedomí o predĺžení lehoty na rozhodnutie, pričom v upovedomení uvedie dôvody predĺženia lehoty
na rozhodnutie. Z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva, že správny orgán je povinný v
upovedomení uviesť dátum, do kedy je predĺžená lehota na rozhodnutie vo veci. Žalovaný je povinný
uviesť dôvody predĺženia lehoty na rozhodnutie.

70. Vzhľadom na uvedené hodnotí správny súd procesné námietky žalobcu ako nedôvodné, a to aj
prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca zásielky správnych orgánov nepreberal riadne. Zásielky pre
žalobcu boli väčšinu času uložené na pošte a až následne žalobcom prevzaté, dokonca napadnuté
rozhodnutie žalovanému sa žalobcovi doručiť ani nepodarilo.

71. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti dôkazov získaných policajtmi Mestskej polície
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Expozitúra Bratislava II - fotodokumentácie a
videozáznamu, a to aj s poukazom na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, súd
uvádza, že sa stotožnil s názorom žalovaného a v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Asan/26/2019 zo dňa 30.04.2020 v odsekoch 28 až 30,

z ktorých je zrejme, že pokiaľ zákon o obecnej polícii oprávňuje obecnú políciu priestupok objasňovať,
tento proces nepochybne vyžaduje aj jeho dokumentáciu. A teda vyhotovovanie fotodokumentácie
obecnou políciou je bežnou a všeobecne spoločensky akceptovanou činnosťou v rámci objasňovania
priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v rozsahu podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona o
obecnej polícii. Navyše súd uvádza, že žalobca uvedené dôkazy ani žiadnym hodnoverným spôsobom

ani nespochybnil.

72. Poslednou žalobnou námietkou žalobcu bolo poukázanie na skutočnosť, že parkovisko, kde sa
predmetný priestupok stal je vo vlastníctve inej právnickej osoby (nie obce), a preto ho nemožno
posudzovať ako parkovisko podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, a teda ani aplikovať na tento prípad

príslušné právne predpisy upravujúce priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
a ani ukladať akékoľvek sankcie. S uvedeným názorom žalobcu sa správny súd nestotožnil a v tejto
súvislosti poukazuje na vyčerpávajúcu argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí (na str. 10 a
11) s ktorým sa súd stotožnil, citujúc: „ ... v zmysle ustanovenia § 2 ods. I zákona NR SR číslo 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, cestnou

premávkou sa na účely tohto zákona rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových
komunikácii vodičmi vozidiel a chodcami. Uvedené ustanovenie sa podľa odkazu, cit.: ´)" odvoláva v
poznámke pod čiarou na znenie zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona sa pozemnékomunikácie rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty,
miestne komunikácie a účelové komunikácie Vyššie citovaný zákon v ustanovení § 22 ustanovuje,
že účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov

a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých
priestoroch alebo objektoch. V zmysle ustanovenia S 22 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy
č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení
neskorších predpisov sa dopĺňa a spresňuje ustanovenie § 22 vyššie citovaného zákona a to tak, že
účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám,

lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch a objektoch sú neverejné. V tejto súvislosti odvolací správny
orgán uvádza, že pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v zmysle zákona NR SR č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, platia na pozemných komunikáciách, len ak sú určené pre cestnú premávku t.j. sú určené
pre všeobecné užívanie účastníkmi cestnej premávky. Tieto pravidlá cestnej premávky platia tak na

verejných, ako aj na neverejných pozemných komunikáciách, ktoré sú určené pre cestnú premávku t.j.
i na pozemných komunikáciách na súkromných pozemkoch, či v uzavretých objektoch, alebo areáloch
a pod., nakoľko zákon NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov nerozlišuje, či sa jedná o súkromný alebo obecný pozemok
pozemnejkomunikácie.Vyššiecitovanýzákontaktiežnerozlišuje,čisajednáoverejnúprístupnosťalebo

neprístupnosť pri užívaní týchto pozemných komunikácii. Na základe vyššie uvedených skutočností
vyplýva, že ak sa jedná o cestnú premávku na verejných účelových komunikáciách, ale určených
pre cestnú premávku t.j. pre všeobecné užívanie účastníkmi cestnej premávky, tak verejná účelová
komunikácia spadá pod pôsobnosť ustanovení zákona vyššie citovaného zákona a je možný postup
príslušného správneho orgánu, či orgánu objasňujúceho konkrétny daný priestupok v cestnej premávke

vo veci posudzovania priestupku a ukladania sankcie podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov v časti týkajúcej sa priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Odvolací správny orgán uvádza, že použitie dopravných značiek a dopravných zriadení na
pozemných komunikáciách, na ktorých platí pôsobnosť zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa určuje podľa

zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (cestný zákon) a je
podmienený súhlasom príslušného dopravného inšpektorátu. ... “.

73. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutia ako aj konania, ktoré
im predchádzali sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Pred vydaním rozhodnutí bol

správnymi orgánmi riadne zistený skutkový stav veci, a to v súlade s ustanovením § 32 Správneho
poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahuje všetky zákonom požadované
náležitosti podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli
podkladom pre ich vydanie a je z nich zrejmé, akými úvahami sa správne orgány pri hodnotení dôkazov
riadili a ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu dospel správny

súd záveru, že preskúmavaným rozhodnutím ako ani rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa
nedošlo k porušeniu zákona ani k porušeniu práv či právom chránených záujmov žalobcu, a preto podľa
§ 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

74. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal

právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.