Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 7, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119442534
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:6119442534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. 4,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Hulín s.r.o., so sídlom Trenčín, Hurbanova 20, IČO 50 647 679
proti žalovanému V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., B. XG, o zaplatenie 600 eur s príslušenstvom
a o vzájomnej žalobe žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
27C/19/2020-70 zo dňa 19. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600

eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 13.11.2019 do zaplatenia, všetko v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./, vzájomnú žalobu žalovaného zamietol /výrok
II./ a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % /výrok III./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 600 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z tejto sumy od 13.11.2019 do
zaplatenia s odôvodnením, že so žalovaným mal uzatvorenú zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej

žalobca ako nájomca uhradil o.i. žalovanému ako prenajímateľovi depozit vo výške 600 eur. Po ukončení
nájomného vzťahu žalobca požiadal žalovaného o vrátenie depozitu vo výške 600 eur. Žalovaný navrhol,
že žalobcovi vráti iba čiastku 300 eur z dôvodu "pochybenia podnájomníkov". Žalobca s uvedeným
nesúhlasí a požaduje vrátiť celú sumu depozitu. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, nárok žalobcu ani
čo do dôvodu, ani čo do výšky neuznal a naopak, žiadal uhradiť škody spôsobené na jeho majetku a
to vo výške, ktorú vyčísli na pojednávaní, nakoľko opravné práce po devastácii bytovej jednotky ešte
prebiehajú. V zmysle zmluvy nie je povinný vrátiť depozit práve v prípade spôsobenej škody.

3. Súd mal za to, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 10.05.2018 zmluvu
o nájme bytu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 1. nadzemnom podlaží v
bytovom dome č.s. XXXX/XX na ulice M. Y. v I.. Tiež nebolo sporné, že nájom na základe tejto zmluvy
vznikoldňom 10.05.2018askončildňom10.05.2019.Tiežnebolosporné,žežalobcadňa10.05.2018pri
podpise predmetnej nájomnej zmluvy zaplatil žalovanému sumu 600 eur, ktorá suma v zmysle článku VII
bod1zmluvypredstavovaladepozitamalaslúžiťnanáhraduprípadnýchškôdspôsobenýchnavybavení

a zariadení bytu, ktoré vznikli v byte počas doby nájmu a nájomca ich neuhradil po výzve prenajímateľa
dobrovoľne v lehote 10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy, alebo na zaplatenie dlžného nájomného,
vrátane úrokov z omeškania a zmluvných pokút alebo úhrad spojených s užívaním bytu, ak nedôjde
k dobrovoľnej úhrade zo strany nájomcu. V zmysle čl. VII bod 3 zmluvy je prenajímateľ povinný vrátiťdepozit v plnej výške alebo jeho nepoužitú časť okamžite po skončení nájmu v hotovosti alebo na účet
nájomcu.

4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 2 ods. 1, § 420 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 517 ods.
1 a 2, § 671 ods. 1, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 696 ods. 1, § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (s účinnosťou od 1.2.2013) a uviedol, že na základe zmluvy o
nájme bytu zo dňa 10.05.2018 ako právneho úkonu vznikol medzi stranami občianskoprávny vzťah.
Keďže žalovaný depozit v sume 600 eur žalobcovi v deň skončenia nájmu nevrátil (a ani potom, do dňa

rozhodnutiasúdu),pričomtátosumamalapodľatvrdenížalovanéhoslúžiťnanáhraduspôsobenejškody
na predmete nájmu, žalovaného v spore zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že
na zariadení, vybavení alebo na príslušenstve predmetného bytu žalobca ako nájomca spôsobil škodu.
Žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol. Nepreukázal teda, že žalobca ako nájomca spôsobil
na predmete nájmu škodu. Žalovaný je tak povinný vydať žalobcovi sumu 600 eur právnym dôvodom
bezdôvodného obohatenia, konkrétne ide o majetkový prospech, ktorý žalovaný získal na úkor žalobcu

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Preto súd žalobe v časti istiny vyhovel a žalovanému uložil
povinnosťzaplatiťžalobcovisumu600eur.Žalobcasipopriplneníuplatnilajúrokzomeškania.Žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi a tomu tak podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka patrí aj úrok z omeškania. Keďže žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi
zaplatený depozit v sume 600 eur v deň zániku nájmu, čo bol deň 10.05.2019, prvým dňom omeškania

žalovaného je tak deň 11.05.2019. Výška úrokov z omeškania je súdu známa z úradnej činnosti a ku
dňu 11.05.2019 činila 5 % ročne. Nakoľko si však žalobca v žalobe uplatnil úrok z omeškania až odo
dňa 13.11.2019, súd mu ho priznal práve od tohto dňa. Súd tak žalobe vyhovel aj v časti uplatneného
úroku z omeškania. Podania žalovaného, najmä odpor podaný proti platobnému rozkazu, vyhodnotil súd
tak, že žalovaný uplatnil svoje právo voči žalobcovi vzájomnou žalobou podľa § 147 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Žalobný návrh žalovaný špecifikoval podaním
doručeným súdu dňa 16.04.2020, v ktorom uviedol, že žiada od žalobcu doplatenie rozdielu v nájomnom
o 100 eur za mesiac, čo činí za obdobie od 10.04.2018 do 10.05.2019 sumu 1.300 eur. Ďalej uviedol, že
ostatné doplatky, týkajúce sa opráv v byte preukáže neskôr. Vo svojej písomne záverečnej reči žalovaný
jednoznačne uviedol, že trvá na doplatení nájomného vo výške 1.300 eur. Súd sa z vyššie uvedených

dôvodov preto zaoberal vzájomnou žalobou žalovaného a rozhodol o nej na základe vykonaného
dokazovania. Súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a preto výrokom
II. rozsudku vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať vznik
akejkoľvek škody na predmete nájmu. Svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. Nevyčíslil vzniknutú
škodu a neuplatnil si ju u žalobcu, tak ako to vyplýva z nájomnej zmluvy. Žalovaný rovnako neuniesol

dôkazné bremeno vo vzťahu k žalovanej sume vo výške 1.300 eur. Žalovaný jednak nepreukázal
porušenie nájomnej zmluvy zo strany žalobcu, v tom zmysle, že by v predmete nájmu prebývalo viac
osôb, ako bolo v nájomnej zmluve dohodnuté. Aj keby tomu tak bolo, depozit zaplatený žalobcom v
zmysle článku VII nájomnej zmluvy nepokrýva takéto porušenie nájomnej zmluvy. V nájomnej zmluve
nie je dohodnutá žiadna iná sankcia, pre prípad porušení povinností nájomcu uvedených v článku VI

nájomnej zmluvy. Zo spisu nevyplýva, že by sa žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca
zmluvne dohodli na možnosti niektorej zo zmluvných strán jednostranne zmeniť výšku nájomného za
byt ( v závislosti od počtu ubytovaných osôb). Ak teda žalovaný nemohol svojím jednostranným úkonom
právne účinným spôsobom zmeniť výšku pôvodne dohodnutého nájomného, žalobcovi, ako nájomcom
bytu, nevznikla povinnosť platiť takto zvýšené nájomné. Na základe uvedeného skutkového stavu súd

dospel k záveru, že žalovaný svoje tvrdenia ohľadom nedoplatku na nájomnom, ako ani ohľadom škody
na predmete nájmu ani čo do dôvodu, ani čo do výšky nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení. Žalobca všetky žalovaného tvrdenia poprel, namietal, že by predmet nájmu
bol po skončení nájmu žalovanému odovzdaný poškodený. Žalobca rovnako namietal, že žalovaný v
konaní nepreukázal svoje tvrdenia o porušení povinností žalobcu zo zmluvy o nájme bytu. Súd neuveril

tvrdeniam žalovaného z dôvodu, že žalovaný nepredložil dôkazy, ktoré sám uviedol, že preukáže - t.j.
potvrdenia o vykonaní opráv v byte. Žalovaný počas konania nepreukázal nedoplatok na nájomnom a
ani škodu, ktorá mu mala vzniknúť, preto súd vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

5. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP

tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho súd prvej inštancie nepreskúmal
a neposúdil všetky možné právne skutočnosti. Neprihliadol na § 665 Občianskeho zákonníka, v zmyslektoréhojenájomcaoprávnenýprenajatúvecužívaťspôsobomurčenýmvzmluve.Žalovanýakonájomca
porušil niekoľko ustanovení nájomnej zmluvy, najmä ustanovenie čl. VI. bod 1. písm. b), podľa ktorého
počet osôb bývajúcich v byte počas celého trvania nájmu neprevýši dve osoby. Žalobca to porušil, keď

žalovaný zistil pri kontrole, že namiesto dvoch nájomníkov sú v byte traja. Na to má svedka. Na toto
súd neprihliadol, hoci tým prišlo k hrubému porušeniu nájomnej zmluvy. Zaplatený depozit žalobcu slúži
podľa nájomnej zmluvy aj na zaplatenie dlžného nájomného. Žiada teda, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a rozhodol o povinnosti žalobcu doplatiť žalovanému 1.300,- eur ako
nájomného 100,- eur za ďalšieho nájomníka mesačne za obdobie od 10.4.2018 do 10.5.2019.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že trvá na tom, že žalovaný bol povinný v súlade
s čl. VII. bod. 3 nájomnej zmluvy vrátiť depozit v plnej výške (nebola použitá žiadna časť depozitu počas
nájomného vzťahu, čo je nesporné medzi stranami) okamžite pri skončení nájmu v hotovosti alebo
na účet nájomcu. Depozit však žalobcovi vrátený nebol v zmluvne stanovenej lehote a ani neskôr na
základe výzvy žalobcu uskutočnenej mailom dňa 11.09.2019, ako aj listu „predžalobná výzva“ zo dňa

02.11.2019. Čo sa týka žalovaným uplatneného nároku na zaplatenie 1.300,- eur žalobca uviedol, že ho
považujevcelomrozsahubezprávnehozákladu.Súdprvejinštanciepodľanázoružalobcupodrobne,t.j.
s určitosťou dostatočne zistil skutkový stav veci týkajúci sa napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie
jasne a zrozumiteľne subsumoval príslušné právne normy na takto zistený skutkový stav veci, pričom
napadnuté rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Súd postupoval ohľadne napadnutých

výrokov správne po procesnej aj vecnej stránke, preto navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

8. K vyjadreniu žalobcu na svoje odvolanie sa vyjadril žalovaný. Zopakoval, že žalobca ako nájomca
porušil ustanovenie nájomnej zmluvy, podľa ktorého počet osôb bývajúcich v byte počas celého trvania

nájmu neprevýši dve osoby. Má preto nárok na doplatenie nájmu 1.300,- eur, súčasťou čoho je aj depozit
600,- eur, takže žalobca má jemu zaplatiť 700,- eur.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP.

10. Preskúmaním veci samej z dôvodov uvádzaných v odvolaní žalovaného dospel odvolací súd k
záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je jasné, výstižné a presvedčivé, a zodpovedá kritériám stanoveným

v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej
inštancie, z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v celom rozsahu
na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd uvádza:
11. Žalovaný vo svojom odvolaní len opakuje námietky, ktoré uplatnil už v konaní pred súdom prvej

inštancie a na ktoré mu už v odôvodnení napadnutého rozsudku dal správnu odpoveď súd prvej
inštancie. Odvolací súd preto len opakuje, že pokiaľ sa žalovaný domáha vzájomnou žalobou zaplatenia
1.300,-eur/vneskoršomvyjadreníkvyjadreniužalobcunasvojeodvolanieužlen700,-eurpotom,čona
sumu 1.300,- eur zarátal žalobcovi nevrátený depozit 600,- eur/ ako nedoplatku žalobcu na nájomnom,
bolo jeho povinnosťou preukázať dôvodnosť takéhoto uplatneného nároku. Z jeho tvrdení vyplynulo,

že nejde o nájomné dojednané so žalobcom v nájomnej zmluve ale o akýsi doplatok k dojednanému
nájomnému vo výške 100,- eur mesačne za obdobie 13 mesiacov, za to, že prenajatý byt užívali
namiestodohodnutýchdvochosôbosobytri.Akosprávneuviedolsúdprvejinštancie,zobsahunájomnej
zmluvy nevyplýva, že si strany dojednali možnosť jednostranného zvýšenia dohodnutého nájomného
žalovaným ako prenajímateľom v nejakom prípade, teda ani v prípade, že žalobca ako nájomca poruší

ustanovenie zmluvy o najvyššom možnom počte osôb, ktorým je umožnené predmet nájmu užívať.
Žalovaný teda v spore nepreukázal, že existuje právny dôvod pre to, aby od žalobcu požadoval akési
doplatenie nájomného. Odvolací súd k tomu ešte dodáva, že uplatnený nárok žalovaného nemožno
posúdiť ani ako nárok na náhradu škody /právne posúdenie uplatneného nároku patrí súdu/, keďžalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré by umožňovali takéto posúdenie jeho uplatneného
nároku /akým konkrétnym spôsobom porušil žalobca ako nájomca svoje právne povinnosti - v akom
období umožnil prenajatý byt užívať ďalšou osobou a kým, aká ujma na majetku tým žalovanému ako

prenajímateľovi vznikla, akým spôsobom dospel k jej vyčísleniu a podobne/ a ani nenavrhol nijaké
dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojho nároku /okrem všeobecného a až v odvolacom konaní
uvedeného tvrdenia, že má svedka na to, že v prenajatom byte pri kontrole zistil tri osoby namiesto
dvoch/.
12. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2

CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi súd priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).