Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716010307
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3716010307.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému F. N., nar. XX.XX.XXXX v N. D., okres N.
D., trvale bytom Q. pod K., okres N., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu nedovoleného ozbrojovania
podľa § 294 odsek 1 Tr. zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 19. mája 2020,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. apríla 2019 pod
sp. zn. 2T/160/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 2 Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok
vo všetkých výrokoch o uložených trestoch.

Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a

obžalovaný F. N., nar. XX.XX.XXXX v N. D.,
t. č. na slobode,

o d s u d z u j e

podľa § 294 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím na §§ 36 písm. j), 37 písm. h) a za použitia § 38 odsek
2 Tr. zákona a § 41 odsek 1 Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. apríla 2019 pod sp. zn. 2T/160/2016 bol

obžalovaný F. N., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného na podklade podanej obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 14. novembra 2016, č. k. Pv 219/16/3306-26
zo spáchania trestného činu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a),
písm. b) Tr. zákona s poukazom na §§ 138 písm. a), 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 08. februára 2016 v čase okolo 22.30 h, v kuchyni rodinného domu č. XXX v obci Q. pod K., časť

I., okres N., vyzval najskôr svojho brata N. N., ktorý bol u neho na návšteve matky, aby mu umyl riad a
podlahu, na čo mu N. N. povedal, že nie je jeho otrok, po čom vytiahol spoza plynového sporáka dlhú
guľovú zbraň, zasunul náboj do nábojovej komory a takto nabitú zbraň namieril na N. N. so slovnou
vyhrážkou, že ho zastrelí, na čo N. N. zdvihol zo zeme barlu, ktorú používal pri chôdzi, namieril s ňousmerom na neho a povedal mu „buď ty mňa alebo ja teba“, avšak po uvedomení si vážnosti situácie
dostal strach, z kuchyne a následne z domu vybehol, pričom F. N. za ním ešte kričal, aby neutekal, vrátil
sa späť, inak ho zastrelí, čím týmto konaním, s prihliadnutím k povahe vyhrážok a použitej zbrani, vzbudil

u N. N., bytom Q. pod K., I. XXX, okres N., dôvodnú obavu o jeho život a zdravie (skutok označený
pod bodom 1/),

a súčasne tiež z trestného činu prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

po tom, čo si v presne nezistenom čase, na nezistenom mieste, od presne nezistenej osoby, bez
povolenia zadovážil

- 100 ks nábojov s okrajovým zápalom, českej výroby, kalibru 22 Long Rifle, laborované mosadznými
nábojnicami a olovenými strelami,

- 45 ks nábojov s okrajovým zápalom československej výroby, kalibru 22 Long Rifle, laborované
niklovanými nábojnicami a olovenými strelami,
- 45 ks nábojov s okrajovým zápalom, nemeckej výroby, kalibru 22 Long Rifle, laborované niklovanými
nábojnicami a olovenými strelami,
- 16 ks nábojov so stredovým zápalom, nemeckej výroby, kalibru 9 mm Makarov, laborované oceľovými

nábojnicami s dnovou signatúrou: „04 70“ a celoplášťovými tombakom plátovanými strelami,
- 34 ks nábojov so stredovým zápalom, československej výroby, kalibru 38 Special, laborované
mosadznými nábojnicami s dnovou siganatúrou: „SBP 38 SPECIAL“ a terčovými olovenými strelami
(typu WC pre športové účely),
- 2 ks nábojov so stredovým zápalom, československej výroby, kalibru 7,62 x 25 Tokarev, laborované

mosadznými nábojnicami a celoplášťovými tombakom plátovanými strelami,
- 1 ks náboja so stredovým zápalom, československej výroby, kalibru 7,62 x 25 Tokarev, laborovaný
mosadznou nábojnicou a celoplášťovou niklovanou strelou,
- 1 ks náboja so stredovým zápalom, československej výroby, kalibru 7,65 mm Browning, laborovaný
mosadznou nábojnicou a celoplášťovou niklovanou strelou,

- 1 ks náboja so stredovým zápalom, československej výroby, kalibru 7,65 mm Browning, laborovaný
mosadznou nábojnicou a celoplášťovou tombakom plátovanou strelou,
- 1 ks náboja so stredovým zápalom, českej výroby, kalibru 9 mm Luger, laborovaný mosadznou
nábojnicou a celoplášťovou tombakom plátovanou strelou,
- 1 ks náboja so stredovým zápalom, českej výroby, kalibru 9 mm Luger, laborovaný mosadznou

nábojnicou s dnovom signatúrou: „S & B 9 x 19 06“ a celoplášťovou tombakom plátovanou strelou,
- 1 ks náboja so stredovým zápalom, nemeckej výroby, kalibru 20, laborovaný nábojnicou s bielym
priehľadným plastovým plášťom s označením Rottweil, na kovaní s dnovou signatúrou: "20 RWS/GECO
20 ROTTWEIL“ a jednotnou strelou,
- 5 ks nábojov s okrajovým zápalom, nemeckej výroby, kalibru 22 Long Rifle, laborované mosadznými

nábojnicami a olovenými strelami,
- 2 ks nábojov s okrajovým zápalom, československej výroby, kalibru 22 Long Rifle, laborované
niklovanými nábojnicami a olovenými strelami,

tieto neoprávnene prechovával v priestoroch rodinného domu číslo XXX, v obci Q. pod K., časť I., okres

N., a to až do 11.15 hod., dňa 10. februára 2016, kedy tieto náboje po predchádzajúcej výzve vydal
poverenému príslušníkovi PZ pred vykonaním domovej prehliadky, pričom v zmysle § 2 ods. 1 písm.
g), ods. 2 príloha 6, bod D písm. a) Zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, v znení
neskorších zmien a doplnkov, sa jedná o strelivo a náboje, ktoré mal v držbe v
rozpore s ustanovením § 27 odsek 3 Zákona č. 190/2003 Z. z., o strelných zbraniach a strelive, v znení

neskorších zmien a doplnkov, lebo i napriek tomu, že je držiteľom zbrojného preukazu
skupiny D, nie je držiteľom takých strelných zbraní, do ktorých by bolo možné použiť predmetné strelivo
(skutok označený pod bodom 2/).

Za tieto trestné činy bol obžalovaný F. N. odsúdený podľa § 294 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím

na §§ 36 písm. j), § 37 písm. h) Tr. zákona a za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona a § 41 odsek 1 Tr.
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, ktorého výkon
mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený naskúšobnú dobu 3 (tri) roky. Súd obžalovanému podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona uložil aj
trest zákazu činnosti držania a nosenia strelných zbraní a streliva na 3 (tri) roky.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal obžalovaný F. N.
odvolanie, ktoré smerovalo k výroku o vine pod bodom 1) a k výrokom o uložených trestoch. V písomnom
odôvodnení prostredníctvom obhajcu namietal správnosť a zákonnosť týchto výrokov a konanie ktoré
im predchádzalo, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudok je vo vzťahu k týmto výrokom nejasné
a neúplné sú tiež zistenia súdu vo vzťahu k výroku o vine pod bodom 1), keď sa súd prvého stupňa

nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Ďalej uviedol, že tento žalovaný
skutok nespáchal, ktorý súd prvého stupňa posúdil ako žalovaný prečin nebezpečného vyhrážania,
ktorého sa mal dopustiť voči bratovi N. N.. Aj keď medzi nimi došlo v inkriminovanom čase k výmene
názorov, táto situácia nevyústila do takej miery, že by sa bratovi N. akýmkoľvek spôsobom vyhrážal
smrťou či spôsobením ťažkej ujmy. Pravdou je iba to, že tomuto vyčítal nadmernú konzumáciu alkoholu,
pričom on sa musí sám starať po celý život o ich starú a chorú matku, ktorá trpí demenciou a s

pribúdajúcim časom sa jej stav neustále zhoršuje a starostlivosť o ňu sa stáva nezvládnuteľnou, pričom
on ako brat mu nijako nepomáha. Práve naopak, robí mu starosti s riešením aj jeho osobných problémov,
nevynímajúc jeho psychické problémy. S bratom N. mal jediný fyzický konflikt dňa 06. januára 2016,
keď prišiel za ním brat N. do pálenice neskoro pod vplyvom alkoholu a brat N. ho fyzicky napadol,
keď ho udrel päsťou do tváre a pri tom mu vybil dva zuby. On vtedy políciu nevolal, pretože išlo o

rodinného príslušníka a nechcel mu nijako poškodiť. Bratovi N. pomáhal celý život a on sám to potvrdil
na hlavnom pojednávaní s tým, že nechce, aby bol v súvislosti s prejednávanou vecou kriminalizovaný
a na svojich dovtedajších výpovediach už netrval. Ďalej poukázal na to, že sám poškodený brat vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemal nič polícii hlásiť a mal byť radšej ticho,
čím vlastne dosvedčil a vyslovil, že celé jeho konanie bolo omylom a žalovaný skutok pod bodom 1),

ktorého spáchanie sa mu kladie za vinu sa nestal. V opačnom prípade by sa vyjadril, že má z neho
obavu o svoj život a zdravie. Toto potvrdila aj vo svedeckej výpovedi O. N. na hlavnom pojednávaní,
keď povedala, že to bol jeho brat N., ktorý robil peklo v rodine, väčšinou bol pod vplyvom alkoholu,
ktorý požíval vo zvýšenej miere, bol výbušný a agresívny, pričom ju poškodený fyzicky napádal a v
roku 2009 bol preto aj odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Na druhej strane

svedkyňa potvrdila to, že s ním (obžalovaným) nikdy problém nemala a medzi sebou nemali nikdy väčší
konflikt. Ďalej poukázal aj na znalecký posudok N.. O. D., z ktorého záveru vyplynulo, že poškodený brat
N. je schopný reprodukovať prežitý dej bez nadsadzovania alebo skresľovania prežitých skutočností,
jeho vierohodnosť je vyhovujúca za predpokladu, že nenadužíval alkohol a neprivodil si tým ťažký stav
opitosti. Z výpovede poškodeného vyplynulo, že v inkriminovanom čase keď prišiel k nemu domov mal

vypité 4 pol deci vodky a 2 džúsy. Poukázal tiež na znalecký posudok K.. H., ktorý svedči v jeho prospech
(že nie je závislým na požívaní alkoholu a netrpí žiadnou duševnou chorobou) a podporuje to, že on
si bol v tom čase vedomý všetkého, čo robí a že on nebol, na rozdiel od poškodeného brata N., pod
vplyvom alkoholu. Podľa zápisu o vykonanej dychovej skúške na alkohol 10 a pol hodín od času, kedy
mal byť žalovaný skutok pod bodom 1) ním spáchaný mal v dychu 0,00 mg/l alkoholu. Súd prvého stupňa

podľa jeho názoru nesprávne posúdil skutkový stav a pri hodnotení dôkazov vychádzal iba z tvrdení
poškodeného brata N. a nebral do úvahy jeho zlú povesť a skutočnosť, že nadmerne požíva alkoholické
nápoje, svedeckú výpoveď O. N., ktorá potvrdila, že ju poškodený brat N. týral a v inkriminovanom
období bol nezamestnaný, výpoveď svedka S. K., ktorý potvrdil, že je on (obžalovaný) pracovitý,
bezproblémový a nekonfliktný človek a ani znalecký posudok N.. O. F., ktorý popisuje, ako sa poškodený

správa pod vplyvom alkoholu a že jeho výpoveď v takomto stave je skreslená a nevierohodná, pričom
bolo preukázané, že poškodený bol v inkriminovanom čase pod vplyvom alkoholu. Vyslovil záver, že v
prípade žalovaného skutku pod bodom 1) absentuje naplnenie objektívnej stránky žalovaného prečinu
nebezpečného vyhrážania, čím nebolo dokázané, že sa žalovaný skutok stal a že jeho páchateľom je
on v zmysle § 285 písm. a) a písm. c) Tr. poriadku. Preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne

napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušil a aby podľa §
322 odsek 1 Tr. poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu s tým, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal
a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sa k písomnému odôvodneniu odvolania

obžalovaného F. N. do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadril.Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci
konečného návrhu poukázala na správny a zákonný napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch a
navrhla odvolanie obžalovaného F. N. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal
na to, že poškodený N. N. ako svedok na hlavnom pojednávaní fakticky ani nevypovedal a že
obžalovaný je doposiaľ bezúhonnou osobou. Ďalej zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom
odôvodnení odvolania a navrhol rozhodnúť spôsobom v ňom uvedenom. Alternatívne, aby odvolací

súd obžalovaného vo vzťahu k žalovanému skutku pod bodom 1) oslobodil a na podklade uznanej
viny vo vzťahu k žalovanému skutku pod bodom 2) a jeho právnom posúdení ako žalovaný prečin,
obžalovanému uložil primeraný trest.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s tým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného návrhu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného F. N.
podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3
Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 19. mája 2020 na podklade tohto podaného odvolania
obžalovaným, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 22. júla 2019, preskúmal podľa § 317 odsek

1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na podklade podaného odvolania, ktorým obžalovaný napadol iba
výrokyovinevovzťahukuskutkupodbodom1)atýmajvýrokouloženomtrestevnapadnutomrozsudku
prvostupňového okresného súdu, krajský súd, neopomenutím svojej zákonnej povinnosti podľa § 317
odsek 1 posledná veta Tr. poriadku síce nezistil dôvody na prípadne podanie dovolania iba z jedine

zákonom prípustného dôvodu podľa § 371 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku, avšak na druhej strane dospel
k záveru, že z podnetu podaného odvolania obžalovaného, ktoré bolo podané oprávnenou osobou a
včas, je nevyhnutné zrušiť všetky výroky o uložených trestoch obžalovanému, pretože prvostupňový
súd nepostupoval správne a zákonne pri ich ukladaní.

Krajský súd predovšetkým uvádza, že pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci vo vzťahu k žalovaným
skutkom, právoplatným uznesením na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa, za splnenia všetkých
procesných podmienok prijal vyhlásenie obžalovaného F. N. o nepopretí viny zo spáchania žalovaného
skutku pod bodom 2) podľa § 257 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku, ktorý súd prvého stupňa, vzhľadom
na neexistenciu relevantných zákonných prekážok, považoval analogicky za jeho uznanie viny a ktorý

skutok bol právne posúdený ako trestný čin prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 odsek 1 Tr. zákona a odvolací súd v dôsledku takéhoto procesného stavu preto
ani nemohol preskúmavať v odvolacom konaní napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti,
t. j. pokiaľ ide o vinu ako i právne posúdenie tohto žalovaného skutku. Na základe toho, že obžalovaný
F. N. vo vzťahu k žalovanému skutku pod bodom 1), právne kvalifikovaného obžalobou

ako trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a), písm. b) Tr.
zákona s poukazom na §§ 138 písm. a), 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona urobil vyhlásenie o svojej
nevine podľa § 257 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku, už krajský súd z podnetu podaného odvolania
obžalovaného preskúmal výrok o vine vo vzťahu k tomuto skutku a následne potom aj súvisiace výroky
o uložených trestoch obžalovanému a takto zistil, že vo vzťahu k rozhodovaniu o vine, v záujme

náležitého zistenia skutkového stavu veci prvostupňový súd vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy,
ktoré správne vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivovzájomnejsúvislostitak,akomutoukladá
ustanovenie § 2 odseku 12 Tr. poriadku, a na základe toho dospel k správnym skutkovým
zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením 168 odseku 1 Tr. poriadku aj podrobne,

presvedčivo a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na
ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú
a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i
záverov prvostupňového okresného súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného ako
dokonaný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona

s poukazom na §§ 138 písm. a), 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona. Obžalovaný aj napriek tomu, že stále
zotrváva na tom, že sa tohto žalovaného skutku nie len nedopustil, ale že sa tento ani nestal tak, ako ho
skutkovo ustálil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku a v tejto súvislosti podrobnejšie poukazoval
na jednotlivé dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech, resp. v prospech jeho obhajobných tvrdení, všakjeho nepochybnú vinu z jeho spáchania aj podľa názoru odvolacieho súdu stále preukazuje svedecká
výpoveď poškodeného N. N., ktorá je bez relevantných rozporov a podporne tiež predovšetkým oba
znalecké posudky, t. j. N.. O. F. a K.. I. H., ako i všetky relevantné listinné dôkazy vo vzťahu

k tomuto skutku. Tieto dôkazy na seba logicky nadväzujú a tvoria ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov.
Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď samotného poškodeného, ktorú obžalovaný spochybňuje z hľadiska jej
vierohodnosti, s poukazom na znalecké závery N.. O. F. i to, že poškodený mal byť pod vplyvom požitia
alkoholických nápojov do takej miery, že mal skreslene až neuveriteľne popísať prežité a ním vnímané
udalosti z inkriminovaného času, ani odvolací súd z vykonaného dokazovania nedospel k takémuto

záveru, teda v akej rozhodnej miere mal byť poškodený pod vplyvom alkoholu a či tomu tak i skutočne
bolo tak, ako na to už správne poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom
k tomuto odvolací súd dodáva, že svedkyňa O. N., manželka poškodeného vôbec nepotvrdila, že by
poškodený, s ktorým v kontakte bola, mal byť v inkriminovanom čase pod vplyvom alkoholu a rovnako
tak to vyplýva aj zo svedeckej výpovede X. C., ktorá potvrdila, že ani obžalovaný ani poškodený u nej
v pohostinstve alkohol nepožíval a ani obaja cestou domov na ňu nepôsobili dojmom, že by boli pod

vplyvomalkoholu.Pritomtiež obžalovanývrozporestým,čopísomneuvádzalvodvolacíchnámietkach
vo vzťahu k svedeckej výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní, prostredníctvom obhajcu v
rámci konečného návrhu poukázal na skutočnosť, že poškodený ako svedok, využijúc svoje zákonné
právo vo vzťahu k príbuzenskému pomeru obžalovanému vo veci na hlavnom pojednávaní skutočne
nevypovedala pretobolaprečítanájehovýpoveďzprípravnéhokonaniavsúladesozákonom,čovplýva

aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Napokon odvolaciemu súdu nezostali bez povšimnutia obsahy
svedeckých výpovedí S. K. a N. J., ktorí však okrem iného potvrdili, že sám obžalovaný podľa toho ako to
oni vtedy vnímali mal v inkriminovanom období problémy s požívaním alkoholických nápojov a so svojim
správanímpodichvplyvom toajakopoľovníkadržiteľstrelnýchzbranívsúvislostisvýkonompoľovného
práva. Obžalovaným namietané iné hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nie je pochybením súdu,

ak jeho závery sú logické a presvedčivé, majúce oporu v skutkových zisteniach na podklade zákonným
spôsobom vykonaných dôkazov. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by čo i len v miere platnej zásady „in dubio pro reo, t. j. v prospech obžalovaného“ svedčili o opaku.
Preto súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam i vo vzťahu k žalovanému skutku pod
bodom 1) a správne potom aj právne posúdil konanie obžalovaného ako predmetný žalovaný prečin,

pretože aj v tomto prípade boli naplnené všetky pojmové formálne znaky, vrátane materiálneho korektívu
tak, ako tomu bolo aj v prípade právneho posúdenia žalovaného skutku pod bodom 2).

Podľa § 2 odsek 10 Tr. poriadku súd je povinný postupovať tak, aby zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnompresvojerozhodnutie.Srovnakoustarostlivosťoujepovinnýobjasňovaťskutočnosti,ktoré

svedčia proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Podľa § 2 odsek 12 Tr.
poriadku súd hodnotí všetky zabezpečené dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Prvostupňový okresný súd sa týmito ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú aj na rozhodovanie o súvisiacich

výrokoch s vinou (výrok o trestnoprávnych sankciách), aj so zreteľom na zachovanie kontradiktórneho
spôsobu vykonania dokazovania v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní pri ukladaní trestu
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu však už dôsledne neriadil, keď obžalovanému vymeral a uložil,
podľa názoru odvolacieho súdu neprimerane prísny výchovný trest odňatia slobody. Síce správne súd
prvého stupňa prihliadol na existujúci vyrovnaný počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa

Tr. zákona v ustanoveniach §§ 36 písm. j) - vedenie riadneho života obžalovaným, 37
písm. h) - spáchanie viacerých trestných činov, za použitia 38 odsek 2 a potom aj správne aplikoval
ustanovenie o úhrnnom treste podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1 Tr. zákona (dvojčinné spáchanie
prečinov) a správne tiež aplikoval pri ukladaní trestu ustanovenie § 294 odsek 1 Tr. zákona, t. j. podľa
najprísnejšej zbiehajúcej sa skutkovej podstaty trestných činov z hľadiska sadzby trestu odňatia slobody

od 1 do 5 rokov (prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona má základnú
sadzbu 6 mesiacov až 3 roky), na druhej strane však dostatočne nevyhodnotil aj okolnosti, ktoré svedčili
(i svedčia naďalej) v prospech obžalovaného, a to je súdom prijaté vyhlásenie o nepopretí (uznaní)
viny zo spáchania jedného skutku, jeho bezúhonnosť (až doposiaľ), čo bolo potrebné, aby súd prvého
stupňa pozitívne, v prospech obžalovaného zohľadnil a rovnako tak dobu od spáchania žalovaných

skutkov.Súdprvéhostupňatiežnepostupovalsprávneazákonne,keďobžalovanému uložiltrestzákazu
činnosti podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona, špecifikovaný v napadnutom rozsudku. Odvolací súd
uvádza, že nosenie a držba zbraní a streliva nie je činnosťou, ale oprávnením fyzickej a právnickej
osoby na základe osobitného zákona, ktorý pri tom upravuje podmienky držby a nosenia strelnej zbranea streliva, ako aj oprávnenia správneho orgánu (príslušná zložka Policajného zboru) vo vzťahu k jeho
porušovaniu. Na druhej strane súd prvého stupňa tiež pochybil, keď obžalovanému namiesto takéhoto
trestu zákazu činnosti mal správne uložiť trest prepadnutia veci, keďže bolo nepochybne preukázané,

že zaistené strelivo, jeho špecifikácia druhu a množstva v skutkovej časti pod bodom 2), je vlastníctvom
obžalovaného, prípadne do úvahy, za splnenia zákonných podmienok prichádzalo aj zhabanie veci ako
ochranné opatrenie. Toto pochybenie, na ktorom v nemalej miere participuje aj prokurátor ako žalobca
však už nebolo možné napraviť v rámci odvolacieho konania, v dôsledku absencie odvolania prokurátora
v neprospech obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené dôvody preto odvolací súd rozhodol z podnetu podaného odvolania obžalovaným
F. N. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré rozhodnutie je v prospech
obžalovaného. Odvolacím súdom uložený iba úhrnný výchovný trest odňatia slobody vo výmere
jeden rok, s jeho podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov je trestom
konformným s očakávaním naplnenia účelu trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona a okrem toho,

že naplní individuálny a generálny preventívny účinok, popri tom tento trest vyjadruje aj v dostatočnej
miere morálne odsúdenie konania obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.