Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 18C/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210883
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Gavalierová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8715210883.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Marianou Gavalierovou v právnej veci žalobcu v 1.

rade: J. K., V.. X. X. XXXX, P.: T. XXXX/XX, XXX XX Y., žalobcu v 2. rade: D. Y., V.. X. X. XXXX, P.:
V.R. K.. V. XXXX/X, XXX XX Q., žalobcu v 3. rade: Q. B., V.. XX. X. XXXX, P.: V. K. XX, XXX XX V.
K., žalobcu v 4. rade: R. Š., V.. XX. X. XXXX, P.: V. K. XXX, XXX XX V. K., zast. JUDr. Martin Tomas,
advokát, Francisciho 3288, 058 01 Poprad, IČO: 43 267 408, proti žalovanému: TMDE s.r.o., G. Švéniho
10A, 971 01 Prievidza, IČO: 47 892 005, zast. JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01
Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, o určenie vlastníckeho práva s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že do dedičstva po neb. J. K., I.. K., V.. XX.XX.XXXX a zomrelom dňa XX.XX.XXXX, V.

P. V. K. XXX, L. X/X D. Y. V.. Q. K., I.. R., V.. XX.XX.XXXX D. O. XX.XX.XXXX, V. P. V. K. XXX, v 1/2 patrí
spoluvlastnícky podiel k parcele Q.-A. Č.. XXXX o výmere 15 481 m2 v kultúre orná pôda, zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX pre obec a Q.. Ú.. L. T. L. L. XXXX/XXXXX.

II. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1., 2., 3. a 4.rade náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmet sporu a tvrdenia žalobcu a dôkazy žalobcu:

Žalobcovia žalobou zo dňa 9.9.2015 žiadali, aby súd určil, že do dedičtva patria po neb. J. K., O.. E.
X.XX.XXXX L. 1.-S. D. Y. V.. Q. K.Č., I.. R., O.. E. XX.X.XXXX L. 1.-S. Y. V.Ľ. - Y. Q.-F. Č.. XXXX/
X N. L. XXXX R. - N. Y., Y.. Č.. Q.- F. Č.. XXXX/X N. L. XXXX R. - N. Y., Y.. Q.-F. Č.. XXXX N.
L. XXXX R. L., N. Y., Y. Q.-F. Č.. XXXX N. L. XXXX R. - N. Y., L. Q.. Ú.. L. T. O. V. K. XXXX, N.
L. T. E., Ž. Y.L. Y. Ž. - J. K. D. J. R. Q. P. V. O. V. Č.. XXX/XXXX T..V..T. XXXX O. E. XX.X.XXXX
pridelené nehnuteľnosti o celkovej výmere 1 kj 120šs, ktoré boli v prideľovanom pláne označené ako
parcela č. XXXX/X, I. N. L. XXX Š., Y.. Č.. XXXX/X, I. N. L. XXX Š., Y. Č.. XXXX, I. N. L. XXX

Š., Y. Č.. XXXX, I. N. L. XXX Š. L. Q.. Ú.. L. T.. Podľa citovaného výmeru č. XXXX boli uvedené
nehnuteľnosti skonfiškované vlastníkom. Právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k uvedeným
nehnuteľnostiam dňom odovzdania pridelených nehnuteľností do držby a na týchto nehnuteľnostiach
riadne hospodárili. V danom období nebolo potrebné pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam
zápis v pozemkovej knihe. Dňa 13.7.2007 bola vyhotovená identifikácia parciel. Dňa 1.4.2015 bola
podaná na Okresnom úrade Poprad - katastrálny odbor žiadosť o zápis výmeru o vlastníctve pôdy do
katastra nehnuteľností, pričom dňa 29.5.2015 nebolo vyhovené uvedenej žiadosti z dôvodu, že uvedené

pozemky sú zapísané vo vlastníctve inej osoby. V danom prípade je naliehavý právny záujem daný
tým, že bez požadovaného učenia by bolo právo žalobcov ohrozené a ich postavenie by sa stalo
neistým. Žalobca poukázal na dôkazy: výpis z obchodného registra žalovaného, výmer o vlastníctvepôdy, identifikácia parciel z 13.7.2007, úmrtný list - J. K., Q. K., I. K. J. K., Q. R.Q., Q. K., J. K., R. K.,
D. K., žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností, oznámenie o nezapísaní listiny, K. Č.. XXXX.

2.V písomných vyjadreniach právny zástupca žalobcu uviedol, že skutkovo je opretá žaloba o
skutočnosť, že právni predchodcovia J. K.Č. D. R. Q. mali na základe nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR
č. 4304 zo dňa 25.2.1949 pridelené nehnuteľnosti a uvedené nehnuteľnosti neboli odňaté resp.
skonfiškované, ale tieto nehnuteľnosti boli pridelené do vlastníctva na základe uvedeného výmeru a
teda, žalobcovia sa nedomáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva titulom reštitúcie. V k.

ú. L. T. prebiehali pozemkové úpravy a budú vytvorené nové parcely. Po podaní žaloby došlo k zmene
evidencií nehnuteľností na základe vykonaných pozemkových úprav v k. ú. L. T., kde tieto nehnuteľnosti
boli zlúčené do nehnuteľností Y.. Q.-A. Č.. XXXX o výmere15481 m2 zapísaných na K. Č.. XXXX Q.. Ú..
L. T., ku ktorej sa žalobcovia v podiele XXXX/XXXXX domáhajú určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do
dedičstva v 1-ici po neb. J. K. D. L. 1.-S. Y. V.. R.F. Q.B. K.. Právni predchodcovia žalobcov sa nezriekli
pridelených pozemkov s poukazom na nález ÚS 549/2015/33.. Skutočnosť, že na výmere o vlastníctve

pôdy je napísané „zriekol sa bez podpisu, neznamená, že tento záznam svedčí o právnom úkone, ktorý
by napísali právni predchodcovia. Všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať právnosť správnych aktov,
či zákonnosť mimo rámca správneho súdnictva, ale iba so zreteľom na to, či ide o nuitné a teda sú tak
závažné, že by sa nemohla uplatniť prezunkcia ich spravodlivosti, a teda nesvedčí to o tom, že sa zriekli
uvedených pozemkov. Uvedený nález ÚS nie je aplikovateľný na tento spor a nemožno prelomiť zásadu

nemo plus iuris, t. j. že štát uvedené nehnuteľnosti najprv skonfiškoval, teda zobral pôvodným vlastníkom
a následne tieto nehnuteľnosti výmenou odovzdal do vlastníctva fyzických osôb právnych predchodcov
žalobcov. Štát nemohol ako nevlastník následne tieto nehnuteľnosti ako náhradu za reštitúciu odovzdať.
V danom prípade pochybil štát a to tým, že po konfiškácii, kedy bol ich vlastníkom, odovzdal tieto výmery
fyzickým osobám a následne, keď už nebol ich vlastníkom, ich previedol do vlastníctva žalovaného. Súd

môže skúmať iba to, či ku dňu smrti právnych predchodcov tieto patrili do dedičstva po nich, a na to,
čo sa udialo po tomto termíne, už neberie ohľad, preto rozhodujúci je stav ku dňu smrti poručiteľov.
Zmluvy o prevode nároku sú zo dňa 18.11.2014 a následne zo dňa 20.11.2014. Možno len dedukovať,
že originál listiny mali právni predchodcovia žalobcov a mohol existovať iný originál, kde je dopísané
rukou „zriekol sa“, a z uvedeného vyplýva, že to nemohol napísať ani prídelca, lebo by uviedol „zriekam

sa“. Z novšej judikatúry, a to rozsudku NS SR 3Cdo/223/2016 zo dňa 26.1. 2017, vyplýva, že nie je
možné povyšovať dobrú vieru nad zásadu nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet. V
dobrej viere súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva a ochrana, ktorú poskytuje
nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje
absolútne právo. Pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu

nadzápisomvkatastri.Niejemožnépovyšovaťdobrúvierunadobúdateľanadzásadunemoplusiurisad
aliumtransferepotestquamipsehabet.SpoukazomnarozhodnutieNSSR5MCdo/12/2011sažalovaný
nemohol platne stať vlastníkom nehnuteľností, nakoľko SR nebola vlastníkom týchto nehnuteľností,
keďže ich Výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX odovzdala do vlastníctva právnych predchodcov
žalobcov v 1. až 4. rade a taktiež s poukazom na rozsudok NS SR 3Cdo/223/2016. Princíp ochrany

vlastníckeho práva pôvodným vlastníkom je vzhľadom na judikatúru NS SR alebo ÚS SR silnejší ako
princíp ochrany dobrej viery žalovaného ako ďalšieho nadobúdateľa.

3.Na pojednávaniach práv. zástupca žalobcu poukázal na to, že právnym predchodcom žalobcov a
to J. K. D. R. Q. boli na základe nariadenia č. 104/45 Sb.n.SNR výmerom 4304 zo dňa 25.2.1949

pridelené nehnuteľnosti uvedené v tomto výmere, ktoré sú špecifikované v žalobe v Q.. Ú.. L. T. a
nadobudli vlastníctvo k citovaným nehnuteľnostiam dňom odovzdania pridelenej nehnuteľnosti do držby
podľa vtedy platného Občianskeho zákonníka 141/1950 Sb., kde nebolo potrebné pre nadobudnutie
vlastníckeho práva zápis v pozemkovej knihe. V zmysle článku IV výmeru č. 4304 zo dňa 25.2.1949 je
tento výmer v zmysle § 1 ods. 2 nar. č. 104/1946 Sb.n.SNR verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke

právo prídelcu pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti. Tento výmer je možné aj v súčasnosti
skúmať iba v smere, či ho vydal na to orgán kompetentný, či spĺňa všetky formálne náležitosti, či
je dostatočne určitý, jasný a či jeho obsah možno vyvodiť z konkrétneho predpisu. Výmer č. XXXX
je právne perfektnou listinou, kde je uvedený presný rozsah majetku, ktorý bol pridelený právnym
predchodcom žalobcov a bol podpísaný samotným povereníkom a aj samotným prídelcom. V roku

2007 si žalobcovia dali vyhotoviť identifikáciu parciel, na základe ktorej je zrejmé, ktoré nehnuteľnosti
boli právnym predchodcom žalobcov pridelené v zmysle citovaného výmeru. Právne nástupníctvo
žalobcov bolo zdokladované, a to rodnými listami žalobcov a úmrtnými listami neb. J. K. a neb. Q. K.,
I.. R.. Žalobcovia si dňa 21.4.2015 podali na Okresnom úrade v Poprade žiadosť o zápis uvedenýchnehnuteľností do katastra nehnuteľností, ktorý im dňa 22.5.2015 oznámil, že ich žiadosti nevyhovuje z
dôvodu, že citované pozemky sú zapísané inej osobe. Právny zástupca žalobcov poukázal na dôkazy:
potvrdenie Daňového úradu v Poprade č. 59/1992, rozsudok OS Poprad č.k. 11C 53/2008,poverenie

č. 59/1992, K. Č.. XXXX Q.. Ú.. L. T.. Žalovaný sa stal vlastníkom aj žalovaných nehnuteľností na
základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, a teda kúpil nárok od R.. D. Y., I.
N.Q. D. L. N. a títo boli právni nástupcovia po reštituentoch, ktorí si zrejme uplatnili svoj nárok včas,
ale na iné parcely, ako sú predmetom tohto konania. Obvodný pozemkový úrad Poprad v rozhodnutí
č.XXXX/XXX/XXX RV zo dňa 30.1.2012 rozhodol o poskytnutí náhrady. Ak štát v roku 1949 žalované

nehnuteľnosti výmerom o vlastníctve pôdy odovzdal do vlastníctva právnym predchodcom žalobcov,
tým stratil k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo a nadobudli vlastnícke právo právni predchodcovia
žalobcov. Uvedené nehnuteľnosti nemohol previesť štát na žalovaného, keďže nebol vlastníkom týchto
nehnuteľností. Na LV Č.. XXX D. K. Č.. XXX Q.. Ú.. L. T. bol vlastníkom Slovenská republika. Právni
predchodcovia žiadali už v roku 2007 a potom v roku 2015, aby boli zapísané ich vlastníctvo. R.. Y. D. L.
N. nežiadali o tieto pozemky, ale boli im dané náhradné pozemky, ktoré patrili štátu. Žalobcovia nemali

postupovať podľa špeciálneho zákona a teda reštitučného zákona, nakoľko ich právnym predchodcom
neboli pozemky štátom odňaté, ale naopak, pridelené. Naliehavý právny záujem je daný vždy, keď sa
jedná o nehnuteľnosti, kde má dôjsť k zosúladeniu právneho a faktického stavu, nakoľko tu existuje stav
objektívnej právnej neistoty vo vzťahu k žalobcom a oni nemajú iný spôsobom ochrany vlastníckeho
práva ako podaním žaloby. Uvedené nehnuteľnosti boli v zmysle výmeru pridelené prídelcom v celosti.

Ďalejnapojednávaniachprávnyzástupcažalobcuuviedol,žeokolnostiposmrtiporučiteľovnemôžumať
vplyvnapreskúmavanérozhodnutiesúduavyhovenímžalobyniejeurčené,ktojesúčasnýmvlastníkom.
Treba prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, aj keď existujú dva princípy, a to princíp ochrany
dobrej viery žalovaného a princíp ochrany vlastníckeho práva. Po dátume 12. 2. 2006, keď zomrel J..
K. a 23. 6. 1996, keď zomrela Q.. K., nie je možné prihliadať na žiadne ďalšie skutočnosti. Žalovaný

nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania až dňa 20.11. 2014, teda dávno potom, čo boli
obaja poručitelia mŕtvi. Právni nástupcovia nebohých sa domáhali svojich práv dlhú dobu, jednak na
Katastrálnom úrade Prešov, správa katastra Poprad, v roku 2007 a s poukazom na uznesenie US SR zo
dňa 10. 2. 2010 sp. zn. I.US/50/2010 nemôže z nepráva vzniknúť právo. Žalovaný vznikol podľa výpisu
z z obchodného registra dňa 9. 9. 2014, a dva mesiace potom uzatvoril dňa 18. 11. 2014 zmluvu o

prevode nároku na náhradu s pôvodnými reštituentmi a dňa 20.11. 2014 uzavrel zmluvu o bezodplatnom
prevode vlastníctva k pozemkom so Slovenskou republikou v zastúpení Slovenský pozemkový fond.
Žalobcovia nemajú iný prostriedok právnej ochrany, ako sa domôcť určenia., že nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom sporu, patria do dedičstva po nebohých, a to jedine žalobou, avšak žalovaný ak by bol
v konaní úspešný, toto rozhodnutie predloží Slovenskému pozemkovému fondu a ten mu presne také

isté metre štvorcové bezodkladne prevedie.

4. Žalobca J. K. na pojednávaní uviedol, že jeho otec - právny predchodca sa nevzdal pôdy a na
uvedených pozemkoch sa kosila tráva a to okolo roku 1960. Ešte s nebohým otcom sa to riešilo na
Pozemkovom úrade v Poprade s tým, že stále boli odkázaní, že nie je možné vo veci konať, nakoľko

neprebehol register obnovenej evidencie pozemkov. Uvedené pozemky boli najprv spravované JRD a
potom ich spravoval Štátny majetok Poprad.

5. Žalobkyňa Q. B. skonštatovala, že na uvedených pozemkoch sa pásli kozy a bol tam trávnatý porast.
O pozemky sa zaujímalo od roku 2007 a písali sa listy na katastrálny úrad a SPF. Na týchto pozemkoch

nepracovali traktory a je na nich len tráva. Uvedené pozemky sa netýkali pracovnej skupiny, ktorá to
riešila. Uvedené pozemky obhospodárovali Štátne majetky od začiatku roku 1949 a výmer rodičia dostali
vo februári 1949 a bol podpísaný otcom v apríli 1949. Neexistuje doklad, že „sa zriekol“ otec pozemkov.
Nie je uvedený na origináli čitateľný podpis ani dátum, kedy malo dôjsť k zrieknutiu sa pozemkov.

6. Žalobkyňa R. Š. uviedla na pojednávaní, že ako deti sa hrávali na uvedených pozemkoch a riešilo sa
to od roku 2007 a bola požiadaná správa katastra o identifikáciu parciel a bola podaná žiadosť o zmenu
vlastníka pozemkov dňa 3.9.2007 podľa identifikácie parciel. Dňa 27.3.2015 bolo zistené O. K. Q.. Ú..
L. T., že už nehnuteľnosti patria žalovanému.

7.Vyjadrenie žalovaného a prostriedky procesnej obrany žalovaného:

V písomných vyjadreniach žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou z dôvodu, že vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam bolo v súlade so zákonom a oprávnená osoba - J. X. si uplatnil nárokna vydanie nehnuteľností a závetní dedičia - R.. D. Y., L. N. tak získali náhradu vo výmere 10091
m2 na základe rozhodnutia č. j. 793/92 zo dňa 18.2.1982 a rozhodnutia č. 2012/476/313 - RV zo dňa
30.1.2012. Oprávnené osoby podpísali dňa 21.10.2014 so SPF dohodu uzavretú v zmysle § 16 ods.5

zák. č. 229/1991 Zb. S oprávnenými osobami bola uzavretá zmluva o prevode nároku a žalovaný uzavrel
s SPF dňa 12.12.2014 zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva. Oprávnené osoby mohli
si uplatniť svoje právo na vrátenie vlastníctva pozemkov v prípade, že nehnuteľnosti prešli na štát
alebo inú právnickú osobu aj v dôsledku odňatia bez náhrady na príslušnom pozemkovom úrade a
právni predchodcovia si tento nárok neuplatnili a v danom prípade uplynuli prekluzívne lehoty. Žalovaný

poukázal na dôkazy: zmluva o bezodkladnom prevode vlastníckeho práva č. XXXXX/XXXX - Y. - I..XX,
zmluva o prevode nároku na náhradu v zmysle § 16 ods.5 zák. č. 229/1991 zo dňa 18.11.2014,
rozhodnutie OPÚP o poskytnutí náhrady podľa zák. č. 229/1991 Zb. zo dňa 30.1.2012.

8.V písomných vyjadreniach právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nadobudol vlastnícke
právo zákonným postupom a to na základe zmluvy č. XXXXX/XXXX- Y. - I..XX. Právni predchodcovia

žalobcov sa zriekli pridelených pozemkov, o čom svedčí aj zápis na výmere vydaný povereníctvom
Pôdohospodárstva pozemkovej reformy SNR zo dňa 25.2.1949, ktorý bol uložený v štátnom archíve v
Prešove. Štát síce pridelil predmetné pozemky právnym predchodcom žalobcov, ale tí sa uvedených
pozemkov vzdali a teda stratili právo k predmetným nehnuteľnostiam a nadobudol ich štát neskôr
zastúpený SPF, a teda nemajú žiadne právo domáhať sa určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.

Žalobcovia až po 8 rokoch nečinnosti podali žiadosť o zápis výmeru o vlastníctve pôdy do katastra
nehnuteľností. Už z predmetnej identifikácie z roku 2007 bolo zrejmé, že vlastníkom, nájomcom,
držiteľom je SPF, a teda mohli sa domáhať svojho vlastníctva aj podaním žiadosti na SPF. Žalovaný
ako dobromyseľný držiteľ nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere a nemohol zistiť a mať vedomosť, že
kupované nehnuteľnosti mohli mať právne alebo iné vady. Právni predchodcovia žalobcov tým, že sa

zriekli pridelených pozemkov na základe osvedčenej doložky zo štátneho archívu v Prešove, stal sa
vlastníkom pozemkov štát. V zmysle § 362 zák. č. 946/1811SP bolo právo vlastníka vzdať sa predmetu
svojho vlastníctva s poukazom na vyjadrenia práv. zástupcu žalobcov ohľadne Benešových dekrétov,
kde sa odvoláva na skutočnosť, že je presne stanovený postup konfiškácie a následne prideľovanie
pozemkov, z ktorých nevyplýva možnosť zrieknuť sa pridelenej pôdy. Právni predchodcovia sa vzdali

pridelených pozemkov tým, že výslovne pred príslušným orgánom sa ich zriekli a to v októbri 1949,čo
bolo vyznačené vo výmere ako aj ďalších dokumentoch a následne došlo k zániku ich vlastníctva,
a predmetné pozemky boli pridelené Československým štátnym majetkom, ktorí ich začal užívať už
od roku 1949, a teda neskôr prešli uvedené pozemky do vlastníctva Slovenskej republiky a správy
Slovenského pozemkového fondu („ďalej len SPF“). Žalobcovia nepreukázali v konaní, že by sa ich

právni predchodcovia do roku 2007 domáhali vydania nehnuteľností, prípadne by urobili úkony, ktoré
by mohli mať vplyv na dobromyseľnosť právnych predchodcov. Právni predchodcovia žalobcov sa
k pozemkov, ktorých sa zriekli, neuplatnili žiadne práva voči Československým štátnym majetkom a
ani nedomáhali sa ich vrátenia. Ku dňu smrti právnych predchodcov žalobcov predmetné pozemky
neboli v ich vlastníctve, a teda nemôžu patriť do dedičstva. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že

parcela Q.-A. XXXX pozostáva z parciel, ktoré boli pridelené právnym predchodcom žalobcov a doposiaľ
neboli zidentifikované, že sa nová parcela Q.-A. Č.. XXXX skladá z týchto parciel a nebolo predložené
rozhodnutie o identifikácii a zlúčení. Právni predchodcovia žalobcov sa zriekli pôdy, ktorá je predmetom
tohto konania a výmer, kde je uvedené „zriekol sa“, pochádza zo štátneho archívu v Prešove, a nie je
zrejmé, prečo právni predchodcovia mali výmer, kde nie je uvedená skutočnosť zaznamenaná. V tomto

výmere bola vyjadrená vôľa právnych predchodcov žalobcov. Právny zástupca žalovaného poukázal
na dôkazy: výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 25.2.1949, pracovná skupina pre pozemkovú reformu č.
15479, výkazy, zápisnica z 10.6.1950 o odovzdaní a prevzatí do držby.
Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromného vzťahu je kľúčovým prejavom princípu právnej
istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Otázkou dobrej viery sa zaoberal pri spochybňovaní

treťou osobou aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. US/549/2015 a postavil na rovnakú
úroveň vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a nadobúdateľa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
na základe jeho dobrej viery. Vyššie riziko by mal niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ dobrej viery,
pretože ten nie je schopný dozvedieť sa o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list
vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní. Nedbalí vlastníci vo veci nekonali, a preto

táto okolnosť zdôrazňuje princíp ochrany dobrej viery nad princípom ochrany vlastníckeho práva.

9. Na pojednávaniach právny zástupca žalovaného uviedol, že v konaní nie je spochybňovaný
predmetný výmer, avšak nebolo preukázané, že prídelcovia riadne vstúpili do držby a platili všetky dane,dávky a poplatky, a že osobne hospodárili so starostlivosťou riadneho hospodára. Právni predchodcovia
sa zriekli uvedených nehnuteľností a začal uvedené nehnuteľnosti užívať Československý štát - štátne
majetky národný podnik. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 562/2015

bolo potrebné zistiť, či predchodcovia získali do držby predmetné pozemky, či boli dobromyseľní pri ich
užívaní, či nadobudli vlastnícke právo k pozemkom a či noví držiteľ a užívateľ nadobudol vlastnícke
právo k pozemkom. Nakoľko sa právni predchodcovia zriekli pozemkov, tieto začal užívať štát a prešlo
to do vlastníctva štátu a následne SPF na základe príslušných právnych aktov previedol vlastníctvo na
žalovaného.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach ďalej uviedol, že prídelcovia sa zriekli sporných parciel
v roku 1949 a následne štát s týmito parcelami nakladal ako s majetkom štátu. Pridelené parcely
boli dané do držby Československým štátnym majetkom n. p. a v októbri 1949 sa prídelcovia zriekli
prídelu, teda 7 mesiacov od pridelenia pozemkov, a preto bola prídeľová cena uvedených prídelcov po
zrieknutí sa prídelu odpísaná. Cena, ktorá bola prídelcom v dôsledku vzdania sa prídelu odpísaná, a

teda logicky nemali žiadne nedoplatky z titulu prideľovania poľnohospodárskej pôdy, na základe výmeru
vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa nariadenia č. 104/1946 Zb.
SNR. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a podľa judikatúry súdov je možné sa účinne vzdať aj
prídelu a bolo to v minulosti bežnou praxou. Vzdaním sa pridelených pozemkov došlo k strate vlastníctva
k týmto pozemkom na strane prídelcov a k účinnému nadobudnutiu vlastníctva k sporným pozemkom

štátom, a to priamo zo zákona. K prechodu vlastníctva na štát došlo priamo zo zákona. Právny zástupca
žalobcu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/20/2012 a 4Co/46/2007. Sporné
nehnuteľnosti boli na základe údajov z Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v roku 2002
zapísané v katastri nehnuteľností na K. Č.. XXX Q.. Ú.. L. T. ako majetok štátu v správe Slovenského
pozemkového fondu. Žalobcovia nepreukázali, že by si svoj nárok z titulu prídelu uplatnili v konaní.

Žalobcovia až v roku 2007 sa začali zaoberať vecou a žalobu podali v roku 2015. Žalovaný nadobudol
nehnuteľnosti v dobrej viere bez pochybností, že uvedené nehnuteľnosti boli v správe SPF a boli
zapísané na K. Č.. XXX D. Č.. XXX Q.. Ú.. L. T.. Žalobcovia nevyvrátili dobromyseľnosť žalovaného pri
nadobudnutí dotknutých parciel do vlastníctva. Poukazujúc na nález US SR sp. zn. I.US/549/2015 bola
prelomená zásada nemo plus iuris a taktiež nález US SR sp. zn. I.US/460/2017 a I.US/151/2016. Nie

je zrejmé, či takto postupoval SPF, že nahradil výmery pozemkov inými výmerami v prípade, ak by súd
rozhodol v prospech žalobcov.

10.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a argumentov strán:

Právni predchodcovia žalobcov na základe výmeru zo dňa 25.2.1949 vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1946 Sb.n.SNR o vlastníctve
pôdy č.4304 nadobudli do vlastníctva v k. ú. Veľký Slavkov, parcelu č. 2452/1, roľa o výmere 488
šs, parcelu č. 2453/1, roľa o výmere 546 šs, parcela č. 2461, roľa o výmere 347 šs, parcela č. 2462
roľa o výmere 339 šs. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Poprad zo dňa 30.1.2012 č.j.

2012/476/313-RV,oprávnené osoby D. Y., I..N. D. L. N. nadobudli náhradu za nehnuteľnosti a zmluvou č.
041662014 -PRZ-R60545/14.00 zo dňa 12.12.2014 nadobudol žalovaný.. Rozhodnutím OÚ Poprad č.k.
OU-PP-PLO2018/000528-274-UE zo dňa 12.1.2018 boli parcely č. F. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX
o výmere 6094 m2,zlúčené do parcely č. XXXX L. Y. XXXX/XXXXX. Žalovaný nesúhlasil s určením, že
patria do dedičstva uvedené nehnuteľnosti v dôsledku vzdania sa pridelených nehnuteľností právnymi

predchodcami, pričom predmetné nehnuteľnosti boli dané do užívania Československému štátnemu
majetku, národný podnik a neskôr Jednotnému roľníckemu družstvu a následne sa stal vlastníkom
Slovenská republika, Slovenský pozemkový fond. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere a
dobromyseľne a riadne ich užíval, pričom právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti neužívali od
roku 1949. Uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 18C 40/2015 - 125 zo dňa 19.32018 pripustil

zmenu petitu žaloby v znení:
,,I. Súd určuje, že do dedičstva po V.. J. K., I.. K., V.. XX.XX.XXXX D. O. E. XX.XX.XXXX, V. P. V. K.
XXX, L. X/X D. Y. V.. Q. K., I.. R., V.. XX.XX.XXXX D. O. XX.XX.XXXX, V. P. V. K. XXX, L. X/X Y. T. Y. Q.
Y. Q.-A. Č.. XXXX N. L. XX XXX R. L. Q.I. N. Y., O. V. K. L. Č.. XXXX Y. N. D. Q.. Ú.. L. T. L. L. XXXX/
XXXXX. S.. Ž. J. Y. V. Ž. L. X/ D. X/ I. B. Q..“. N. T.E. Y. I. O. E. XX. X. XXXX-XXX I. B.: S.. T. C., Ž.

E. E. Y. V.. J. K.N., I.. K., V.. XX.XX.XXXX D. O. E. XX.XX.XXXX, V. P. V. K. XXX, L. X/X D. Y. V.. Q.
K., I.. R., V.. XX.XX.XXXX D. O. XX.XX.XXXX, V. P. V. K. XXX, L. X/X Y. T. Y. Q. Y. Q.-A. Č.. XXXX N.
L. XX XXX R. L. Q. N. Y., O. V. K. L. Č.. XXXX Y. N. D. Q.. Ú.. L. T. vo veľkosti XXXX/XXXXX. II. Súd
priznáva žalobcom v 1., 2., 3. a 4. rade náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Vočiuvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uznesením KS Prešov č. k. 7Co/133/2019 zo dňa 29.
4. 2020 súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Dôkazy a ich vyhodnotenie:

Súd vykonal dôkazy: výsluch práv. zástupcu žalobcu, žalovaného, žalobcov a listinné dôkazy - prídelové
listiny, archívne doklady o konfiškácii pozemkov, rozhodnutie OÚ Poprad, katastrálny odbor, č.k. L.,
zmluva o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom č. XXXXX/XXXX - Y. - I..XX, rozhodnutie OÚ

Poprad č.j. 713/2002 zo dňa 2.5.2002, rozhodnutie o schválení ZRPS k. ú. Veľký Slavkov zo dňa
3.6.2002, rozhodnutie OÚ Poprad, katastrálny odbor č. L. XXXX/XXXX, rozhodnutie OPÚP č. XXXX/
XXX/XXX RV o poskytnutie náhrady podľa zák. č. 229/1991, oprava chýb v písaní a v počtoch v
rozhodnutí OPUP č.XXXX/XXX/XXX - RV zo dňa 23.5.2014, zápisnica z prerokovania plnenia reštitučnej
náhrady zo dňa 21.10.2014 - č. T. XXXX/XXXXXX, zápisnica č SPFZ XXXX/XXXXXX zo dňa 14.11.2014,
znalecký posudok č. 95/2014, ocenenie OÚ Poprad, pozemkový a lesný odbor zo dňa 23.7.2014,

výpis LV č. XXX k. ú. L. T., LV č. XXX Q.. Ú.. L. T., žiadosť o poskytnutie informácie- stanovisko zo
dňa 25.8.2011, územnoplánovacia informácia zo dňa 17.7.2013, výzva žalobcov z OÚ Poprad zo dňa
6.2.2018, výpis z obchodného registra žalovaného, výmer o vlastníctve pôdy, identifikácia parciel z
13.7.2007,úmrtnýlist-J.K.,Q.K.,I.K.J.K.,Q. R.,Q.K.,J.K.,R.K.Č.,D.K.,žiadosťozápisdokatastra
nehnuteľností, oznámenie o nezapísaní listiny, LV č. XXXX. potvrdenie Daňového úradu v Poprade

č. 59/1992, rozsudok OS Poprad č.k. 11C 53/2008,poverenie č. 59/1992, LV č. XXXX Q.. Ú.. L. T..
výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 25.2.1949, pracovná skupina pre pozemkovú reformu č. 15479, výkazy,
zápisnica z 10.6.1950 o odovzdaní a prevzatí do držby, zmluva o bezodkladnom prevode vlastníckeho
Y. Č.. XXXXX/XXXX - Y. - I..XX, O. N. Y. V. V. V. L. O. §. XX N..X O.. Č.. XXX/XXXX O. E. XX.XX.XXXX,
rozhodnutie OPÚP o poskytnutí náhrady podľa zák. č. 229/1991 Zb. zo dňa 30.1.2012, rozsudok KS

Prešov 4Co/20/2012, rozsudok KS Prešov 4Co/46/2007, nález ÚS SR I.US/549/2015, nález ÚS ČR
III.US/247/2014, rozsudok NS SR 3Cdo/223/2016.

12.Súd vychádzal pri hodnotení v ich vzájomnej súvislosti z listinných dôkazov, ktoré boli navrhnuté,
predloženéaďalšiedôkazystranynenavrhli,asúdpovažovalnárokžalobcuzaopodstatnenýadôvodný.

13.Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

14.Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

15. Právne posúdenie veci

Súd s prihliadnutím na § 391 CSP posúdil žalobu ako dôvodnu vzhľadom na princíp všeobecnej
spravodlivosti pri kolízii základných práv s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu, že nemožno
vyvyšovať dobromyseľného vlastníka, teda žalovaného, nad právom žalobcov a nemožno považovať

žalobcov za nedbalých vlastníkov, pretože podľa svojich možností a schopností si uplatňovali svoje
práva skôr, a teda žalovaný v prípade rozhodnutia súdu by nebol nijako ukrátený, lebo mohol by sa
domáhať od nadobúdateľa náhradných pozemkov, avšak žalobcovia nemali inú možnosť, ako práve
takouto žalobou sa domáhať svojich práv. Žalobcovia osvedčili naliehavý právny záujem a rozhodnutie
súdu bude podkladom v konaní o dedičstve a tiež na uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v

katastri nehnuteľností a žalobcovia nemôžu iným spôsobom dosiahnuť nápravu. Predmetom konania
sú nehnuteľnosti, ako ich uviedli žalobcovia na základe identifikácie a neskôr komasácie. Vlastníctvo k
uvedeným nehnuteľnostiam nadobudli právni predchodcovia na základe výmeru o vlastníctve pôdy č.
XXXX L. Q.. Ú.. L. T. v súlade s nariadením č. 104/1946 Sb. n. SNR a ide v danom prípade o perfektnú
verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu pridelenému poľnohospodárskej nehnuteľnosti a

uvedená listina bola opatrená podpisom povereníka. Skutočnosti, ktoré namietal žalovaný, a to že
označenie ,,zriekol sa“ neboli preukázané, nakoľko nebol preukázaný prejav vôle právnych predchodcov
na uskutočnenie takéhoto úkonu, aj keď existovali dva originály uvedeného výkazu výmeru o vlastníctve
pôdy. Je nelogické, že by sa žalobcovia domáhali takého práva, keď by bolo zrejmé, že listina s takýmoznačením existuje. Právni predchodcovia užívali uvedenú nehnuteľnosť a svojho práva sa domáhali od
roku 2007. Z prejavov vôle prídelcov nebol zrejmý úmysel darovať nehnuteľnosť štátu a teda vlastníctvo
zostalo zachované a nemalo predpísanú písomnú formu, z ktorej by bol zrejmý prejav vôle smerujúci k

vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uskutočňoval
na uvedených nehnuteľnostiach od ich nadobudnutia úkony ako vlastník, teda mohlo by prichádzať do
úvahy, že by mu boli pridelené aj iné nehnuteľnosti. Žalobcovia nijakým spôsobom neporušili zákon a
domáhali sa v súlade so svojimi možnosťami a schopnosťami svojich práv už v minulosti a s poukazom
na rozhodnutie NS SR 3Cdo/223/2016, 5MCdo/12/2011, a vychádzajúc z princípu spravodlivosti a

právnej istoty a v súlade so zásadou ius ex iniuria non orfitur (právo nevzniká z bezprávia) žalobe v
celosti vyhovel.

16.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 CSP a 255 ods.1 CSP § 396 ods. 3 CSP a to tak, že
priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 % ako úspešným v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.

Ak bola uložená povinnosť a povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.