Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. august 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/93/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010346
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820010346.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. J. X.,
nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.08.2021 v
Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Z. XXX/XX, na slobode,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

ako otec v Z. a všade tam, kde ste sa zdržiaval v období od 01.03.2018 do súčasnosti, napriek zákonnej
povinnosti vyživovať svoje maloleté deti, ktorá mu ako rodičovi vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, rozsah ktorej mu bol určený
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. 10P/20/2016 zo dňa 12.09.2017 právoplatným dňa

26.09.2017, na základe ktorého je povinný platiť na výživu svojich detí a to na L. X., nar. XX.XX.XXXX,
sumou 120,- €, N. X., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100,- €, J. X., nar. XX.XX.XXXX, sumou 90,- € a na T.
X., nar. XX.XX.XXXX, sumou 90,- €, na každé dieťa, vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky U. X., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom Z., t.č. Z. XXXX, pričom túto vyživovaciu povinnosť si neplnil
riadne a včas, okrem mesiaca marec 2018 kedy zaplatil 100,- €, mesiaca apríl 2018 kedy zaplatil 400,-
€, mesiaca júl 2018 kedy zaplatil 200,- €, mesiaca august 2018 kedy zaplatil 20,- €, mesiaca február

2019 kedy zaplatil 30,- €, mesiaca máj 2019 kedy zaplatil 30,- €, mesiaca jún 2019 kedy zaplatil 100,- €,
mesiaca júl 2019 kedy zaplatil 50,- €, mesiaca august 2019 kedy zaplatil 50,- €, mesiaca september 2019
kedy zaplatil 50,- €, mesiaca november 2019 kedy zaplatil 100,- €, mesiaca december 2019 kedy zaplatil
50,- €, mesiaca apríl 2020 kedy zaplatil 400,- €, mesiaca máj 2020 kedy zaplatil 400,- €, mesiaca august
2020 kedy zaplatil 200,- €, mesiaca október 2020 kedy zaplatil 200,- €, mesiaca november 2020 kedy
zaplatil 200,- €, mesiaca december 2020 kedy zaplatil 200,- €, mesiaca marec 2021 kedy zaplatil 100,- €
a mesiaca apríl 2021 kedy zaplatil 50,- €, čím mu takto vznikol dlh na výživnom v období od 01.03.2018

do 05.08.2021 vo výške 13.370,- €, aj napriek tomu, že v období neplnenia vyživovacej povinnosti bol
zamestnaný v spoločnosti R., s.r.o., K.-T., K. republika a mal tak stály príjem, s výnimkou obdobia od
26.05.2018 do 02.08.2018 a od 19.10.2020 do júla 2021, kedy bol evidovaný ako nezamestnaný na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, počas evidencie však nepožiadal o sociálne dávky,
dňa 02.08.2018 bol vlastným zavinením vyradený z evidencie nezamestnaných, dňa 13.10.2020 na jeho
žiadosť bol skončený dohodou pracovný pomer v spoločnosti R., s.r.o., K.-T., K. republika, nezabezpečil

si tak vlastným zavinením dostatočný príjem, aby mohol platiť výživné ako mu to bolo uložené v súdnom
rozhodnutí, a to napriek tomu, že to bolo v jeho možnostiach a schopnostiach a nebránili mu v tom
žiadne objektívne dôvody,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin

spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých osobách),t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. b/, j/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e obžalovaného do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo dňa 13.10.2020 podala na J. X. okresnému súdu
obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že si je vedomý toho, že výživné riadne neplatil. Na
svoju obranu uviedol, že výživné platil podľa svojich možností. Keď pracoval mal malý príjem, musel

uhrádzať výdavky na domácnosť, stravu. Počas celej doby od 01.03.2018 pracoval v Čechách, bol
nejaké obdobie aj evidovaný ako nezamestnaný. Od 26.05.2018 do 02.08.2018 bol evidovaný na úrade
práce. Do 26.05.2018 pracoval v Čechách na pracovnú zmluvu v spol. R. s.r.o., K. T., pracoval tam asi
rok, a potom s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer kvôli pandémii COVID, pracovný pomer bol
ukončený výpoveďou. Od 02.08.2018 opäť začal chodiť do zamestnania, zamestnal sa v spol. R. s.r.o.,

kde pracoval do dňa 19.10.2020, kedy sa zaevidoval na úrade práce. V spoločnosti R. mal príjem okolo
400,- eur mesačne, robil pomocné výkopové práce. Za celé obdobie býval doma s otcom a výživné
platil podľa príjmu. Má vedomosť, že podľa súdneho rozhodnutia má dlh na výžinom min. 9000,- eur.
Po podaní obžaloby uhradil výživné v apríli 2021 vo výške 100,- eur a v marci 2021 vo výške 50,-
eur. Počas evidencie na úrade práce nepoberal žiadne dávky, nevlastnil žiadne hodnotnejšie hnuteľné

veci, ani vozidlo, nemal žiadne úspory v banke. Je spoluvlastníkom pozemkov, na ktoré však je vedená
exekúcia. Počas doby ako bol evidovaný na úrade práce zháňal si prácu, ale cez pandémiu to bol
problém, bolo mu povedané, že aj živnostníci sú doma kvôli tej pandémii. Telefón má na kredit, ktorý si
dobíja cca 10,- eur na mesiac. Fajčiť prestal asi pred 5 rokmi. Na návrh prokurátora mu bola prečítaná
časť výpovede z prípravného konania zo dňa 20.07.2020, kde obžalovaný vypovedal, že denne vyfajčí

krabičku cigariet. Finančne mu vypomáha sestra a rodina. Voči jeho osobe je vedená exekúcia, nakoľko
ešte počas manželstva si s manželku zobrali pôžičku, ktorú nemal z čoho splácať. Je vyučený stolár.
Nemá žiadne zdravotné problémy, nosí iba okuliare. Kedysi dávno si hľadal prácu aj v odbore, v ktorom
je vyučený, ale nevedel dobre robiť. Mal nejaké problémy s alkoholom, aj teraz trocha požíva alkohol
kvôli tomu, že nemá z čoho platiť, aj kvôli tomu, že mal výstup kvôli pandémii. Peniaze na alkohol

nemá, ale občas ho prídu pozrieť známi, donesú fľašu. Počas manželstva pracoval na píle, kde mesačne
zarobil 500,- eur. Teraz ho tam do práce zobrať nechcú, lebo keď tam robil, seklo ho v krížoch. Požiadal
o vyplácanie sociálnych dávok, ale neboli mu schválené, lebo mal malý príjem.

Svedkyňa U. X. vypovedala, že obžalovaný je jej bývalý manžel, čo sa týka vyživovacej povinnosti,

obžalovaný na deti platil výživné len v mesiaci marec 2021 sumu vo výške 100,- eur a v mesiaci apríl
2021 sumu vo výške 50,- eur. V septembri 2020 jej zaplatil 100,- eur, v októbri 2020 zaplatil 200,- eur,
v novembri 2020 zaplatil 200,- eur, v decembri 2020 zaplatil 200,- eur. Obžalovaný nemá záujem o
deti, pracoval kde ho zobrali, keďže požíva alkohol. Obžalovaný má vyživovaciu povinnosť voči štyrom
deťom. Najstaršia L. navštevuje 4. ročník strednej škole, dcéra N. 3. ročník strednej školy, syn J. je v 1.

ročníku strednej odbornej školy a syn T. navštevuje 8. ročník ZŠ. Ona pracuje v Domove soc. služieb, jej
príjem je 500,- eur. Finančne na tom nie sú dobre, je nútená si požičiavať peniaze. Obžalovaný nekupuje
deťom darčeky, na Vianoce im dal po 10,- eur. Obžalovaný žije u rodičov a alkohol požíva asi každý deň,
preto za ním prestali deti chodiť. Keby prestal piť, robotu by si našiel. Má vedomosť o tom, že obžalovaný
dal v mesiaci apríl 2021 každému dieťaťu po 20,- eur.Svedkyňa L. X. vypovedala, že jej mama to mala veľmi ťažké, otec si neplatil výživné, musela v práci
ťahať 12- tky, aby mali za čo chodiť do školy, aby mali peniaze na školské pomôcky a tak, bolo to
veľmi ťažké. Čo sa týka dlhu na výživnom, vyjadriť sa nevie, otec jej osobne dal asi za celé obdobie

sumu 40,- eur. Keď ho prišli pozrieť, dal im max. sumu 20,- eur. Po rozvode rodičov, otca ešte chodili
navštevovať, on ešte vtedy javil nejaký záujem o nich, ale teraz už len kde tu napíše nejakú sms. Otec
požíva alkohol, vždy keď prišli na návštevu, bol opitý. Tiež fajčí, ale nevie, koľko cigariet vyfajčí. Študuje
4. ročník strednej školy v Dolnom Kubíne. Čo sa týka finančnej pomoci, pomáhala im rodina, ale mama
skoro všetko ťahala sama. Teraz má krátkodobý vzťah, má priateľa a pomáha im aj on.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná výpoveď
svedka L.. P. O. zo dňa 06.08.2020, ktorá sa vyjadrila, že dňa 27. 11. 2019 si oprávnená U. X. podala
žiadosť o náhradné výživné z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti povinnou osobou obžalovaným.
Rozhodnutím zo dňa 18.12.2019, právoplatným 18.12.2019 jej bolo priznané náhradné výživne na L.
vo výške 102,65 eur od 1.8.2019 do 30.9.2019, vo výške 115,15 eur od 1.10.2019. Tiež jej bol priznaný

nárok na náhradné výživné na N. vo výške 87,50 eur od 1.8.2019 do 30.9.2019, 100,- eur od 1.10.2019,
na J. vo výške 77,50 eur od 1.8.2019 do 30.9.2019, vo výške 90,- eur od 1.10.2019, na T. vo výške 77,50
eur od 1.8.2019 do 30.9.2019 a vo výške 90,- eur od 1.10.2019.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané a oboznámené listinné dôkazy, a to: rozsudok Okresného

súdu Námestovo sp.zn. 10P/20/2016 zo dňa 12.09.2017 a sp. zn. 6P/10/2017 zo dňa 12.09.2017,
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo o priznaní náhradného výživného,
rozhodnutie ohľadom exekúcie vedenej voči obžalovanému na vymoženie dlhu na výživnom, správy
Okresného úradu Námestovo, odbor živnostenského podnikania, správy mobilných operátorov, správy
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo a správy Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín,

správa z Katastra nehnuteľností a od správa od zamestnávateľa R. s.r.o. K. T. + výplatné pásky, vrátane
pracovných zmlúv, žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru a dohoda o skončení pracovného pomeru,
príjmové pokladničné doklady , potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti a pod.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom

návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na

hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sumarizujúc výsledky mal za preukázané, že obžalovaný v rozhodnom čase vymedzenom v
skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim
maloletým deťom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný výživné riadne neplatil v
období od 01.03.2018 v rozsahu, ktorý mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn.

10P/20/2016 zo dňa 12.09.2017 na L. sumou 120,- eur, N. sumou 100,- eur, J. sumou 90,- eur a na
T. sumou 90,- eur s výnimkou mesiacov: marec 2018 uhradil 100,- eur, apríl 2018 uhradil 400,- eur, júl
2018 uhradil 200,- eur, august 2018 zaplatil 20,- eur, február 2019 zaplatil 30,- eur, máj 2019 zaplatil
30,- eur, jún 2019 zaplatil 100,- eur, júl 2019 zaplatil 50,- eur, august 2019 zaplatil 50,- eur, september
2019 zaplatil 50,- eur, november 2019 zaplatil 100,- eur, december 2019 zaplatil 50,- eur, apríl 2020

zaplatil 400,- eur, máj 2020 zaplatil 400,- eur, august 2020 zaplatil 200,- eur, október 2020 zaplatil 200,-
eur, november 2020 zaplatil 200,- eur, december 2020 zaplatil 200,- eur, marec 2021 zaplatil 100,- eur
a v mesiaci apríl 2021 zaplatil 50,- eur. Obžalovanému tak vznikol dlh na výživnom od 01.03.2018 do
05.08.2021 vo výške 13.370,- eur. Subjektívna stránka trestného činu bola preukázaná, obžalovaný bol
v období neplnenia vyživovacej povinnosti zamestnaný v spoločnosti R., mal tak stály príjem, v období

od 26.05.2018 do 02.08.2018 a od 19.10.2020 do júla 2021 bol síce evidovaný ako nezamestnaný na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, počas evidencie však nepožiadal o sociálne dávky,
nezabezpečil si tak príjem, z ktorého by si mohol platiť výživné, dňa 02.08.2018 bol vlastným zavinením
vyradenýzevidencienezamestnaných,dňa18.10.2020najehožiadosťboldohodouskončenýpracovnýpomer v spoločnosti R., s.r.o., K.-T., K. republika. Na strane obžalovaného tak neboli zistené žiadne
objektívne dôvody, ktoré by mu bránili zabezpečiť si príjem tak, aby mohol plniť zákonnú povinnosť
vyživovať svoje maloleté deti tak, ako mu to bolo uložené v súdnom rozhodnutí.

Súd tak nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona, podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej
dva mesiace v období dvoch rokov si neplní, čo aj len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spácha závažnejším konaním. Obžalovaný sa dopúšťala súdeného prečinu úmyselnou formou (§

15 písm. a/ Tr. zákona), preukázateľne mal príjem, aj keď to popieral, vedel že má vyživovaciu povinnosť
voči svojim deťom a túto si neplanil riadne, v stanovenom rozsahu. Zároveň súdený skutok páchal od
01.03.2018, t.j. už viac ako 3 roky a vyživovaciu povinnosť si neplnil voči svojim štyrom deťom, čím
naplnil aj kvalifikačný znak uvedený v ust. § 138 písm. b/, j/ Tr. zákona - po dlhší čas a na viacerých
osobách (viacerými osobami sa na účely trestného zákona rozumejú najmenej tri osoby § 127 ods. 12 Tr.
zákona). Keďže sa jedná o trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu, súd upravil skutkovú

vetu súdeného prečinu oproti podanej obžalobe do doby vyhlásenia rozsudku a zároveň upravil výšku
dlhovaného výživného.

Páchateľom trestného činu podľa § 207 Tr. zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať
alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič mal v rozhodnom období podľa Zákona č. 36/2005

Z.z. o rodine v platnom znení zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorej rozsah bol určený aj súdnym
rozhodnutím, konkrétne rozsudkom Okresného súdu Námestovo 10P/20/2016 zo dňa 12.09.2017. V
trestnom konaní sa súdom posudzuje otázka zavinenia na žalovanom prečine, pričom súd nie je viazaný
rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní a takéto rozhodnutie, ak bolo vydané, ako tomu bolo
aj v tejto trestnej veci, sa posudzuje ako listinný dôkaz. Zo zákona o rodine vyplýva, že každé dieťa

má zákonný nárok na výživné a každému rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť výživné
plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zákon o
rodine v ust. § 75 ods. 2 stanovuje, že pri určovaní výšky výživného sa vychádza z odôvodnených
potrieb oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Schopnosti a možnosti povinného neurčuje
len rozsah príjmu povinného, ale aj reálne možnosti tejto osoby uplatniť sa v pracovnom procese.

Keďže obžalovaný v rozhodnom období riadne neplatil výživné, výživné neplatil buď vôbec, alebo len v
niektorých v skutkovej vete vymedzených mesiacoch svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej
podstaty súdeného prečinu, pretože dieťaťu sa nedostalo výživné vo výške, na ktorú malo zákonný
nárok. Obžalovaný sa bránil, že v rozhodnom období nemal finančné prostriedky, aby mohol výživné
riadne platiť, pričom poukazoval na skutočnosti, že v rozhodnom období bol aj vedený v evidencii

nezamestnaných. Obžalovaný však za celé obdobie však nepožiadal o poskytnutie dávok v hmotnej
núdzi, čo znamená že sa pripravil o finančné prostriedky, z ktorých by výživné platiť mohol. Tiež pokiaľ
bol nezamestnaný, nezamestnaným bol len zo subjektívnych dôvodov na svojej strane, dňa 2.8.2018
bol vyradený z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu a dňa 18.10.2020 ukončil pracovný pomer
dohodou, na svoju žiadosť. Z vyjadrení obžalovaného a vykonaných dôkazov bolo preukázané, že

jeho tvrdenia boli účelové, motivované snahou na úkor životnej úrovne svojich detí, zabezpečiť si
svoj vlastný laxnejší spôsob života. Účelovosti jeho konania nasvedčuje aj samotná skutočnosť, že sa
dostavil na hlavné pojednávanie pod vplyvom alkoholu, pričom tvrdil, že nemá finančné prostriedky
na úhradu výživného. Jeho obrana, že v rozhodnom období nemal dostatočný príjem, aby mohol
platiť výživné, resp. nemal žiaden príjem nekorešponduje s tvrdeniami svedkyne, že vždy keď ho prišli

navštíviť bol pod vplyvom alkoholu a paradoxne, keď uvádzal, že nemal príjem v tomto období, niektoré
mesiace výživné platil. Všetky tieto skutočnosti v súhrne nasvedčujú, že keby obžalovaný chcel, vedel
by si zabezpečiť prácu a príjem, aby si mohol plniť zákonnú povinnosť voči nezaopatreným deťom.
Schopnosťobžalovanéhopracovaťaplniťtakriadnesvojuzákonnúpovinnosťniejeobmedzenážiadnou
zdravotnou prekážkou a obžalovaný rovnako nie je kvalifikovaný k výkonu nejakej úzko špecializovanej

činností, ktorú by nemohol v mieste, kde sa zdržuje vykonávať. V nadväznosti na uvedené súd tiež
zistil, že obžalovaný v minulosti prevádzkoval živnosť v oblasti stavebníctva so širokým predmetom
podnikania, pričom trh práce ponúka dostatok ponúk na výkon takéhoto druhu prác.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné

zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplneniemateriálneho korektívu jednak samotným objektom súdeného prečinu, ktorým je zákonný nárok na
výživu a tiež osobou obžalovaného, ktorý už bol v minulosti dvakrát odsúdený za úmyselné trestné činy,
dobou páchania skutku, obžalovaný si neplanil vyživovaciu povinnosť voči deťom viac ako tri roky.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že zo správy z miesta
trvalého bydliska nevyplynuli na obžalovaného žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na jeho potrestanie. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že v registri trestov má dva záznamy, v
prvom prípade trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/17/16 z 28.3.2014 bol uznaný

vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní do 14.9.2017, nariadený výkon
trestu mu bol dňa 15.8.2017, trest vykonal dňa 14.11.2017 a trest zákazu činností viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky. V druhom prípade bol trestným rozkazom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 6T/2/17 z 16.1.2017 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 3 písm. a Tr. zákona a iné na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4

mesiace, trest vykonal dňa 27.6.2017 v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest
zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 rokov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje prevaha
priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, naopak zistil
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.

Keďže súd zistil prevahu priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej
sadzby stanovenej pre žalovaný trestný čin o jednu tretinu t.j. o 16 mesiacov (vychádzal z rozdielu
medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby), obžalovanému tak ukladal trest v rozpätí od 2 rokov
a 4 mesiacov do 5 rokov. Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest na dolnej hranici zvýšenej
trestnej sadzby vo výmere 2 roky a 6 mesiacov. Na výkon tohto trestu súd zaradil obžalovaného na výkon

trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v
posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody (naposledy na základe rozhodnutia
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/2/17 z 16.1.2017).
Takto uložený trest považuje súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb tak individuálnej ako aj
generálnej prevencie, ktorý odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, spôsobu jeho vykonania a jeho

následok a rovnako zohľadňuje možnosť nápravy obžalovaného a jeho pomery.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku)

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.