Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416205123
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8416205123.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: P. V.
A., nar.XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom U. práce, sociálnych vecí
a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov matky: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, M. R., občianka
Slovenskej republiky a otca Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX, Bd de la résistance, E., V., štátny

občan Marockého kráľovstva, zastúpeného Mgr. P. T., advokátka so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava,
IČO: 30 855 869, na návrh matky o určenie výživného pre maloleté dieťa a o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P/143/2016-81 zo dňa
31.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca do
vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 500,- eur a to
vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc mesiacom máj 2017.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 38a; 39 ods. 3 zák. č. 97/1963 o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, §§ 2; 366 Civilného mimosporového poriadku, §§ 324 ods. 1; 325 ods. 1; 326;

328 ods. 1; 329 ods. 1 veta prvá; 330 veta prvá Civilného sporového poriadku, § 62 ods. 1, 2 Zákona
o rodine.

3. Konštatoval, že z doteraz vykonaného dokazovania mal súd osvedčené, že starostlivosť o maloleté
dieťa od jeho narodenia zabezpečuje matka sama, otec žiadnym spôsobom neparticipoval a ani
neparticipuje na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Maloleté dieťa má značné mesačné výdavky,

nakoľko sa vo voľnom čase venuje nákladným záľubám, akými sú lyžovanie, plávanie, futbal, hra na
klavír a tenis. Otec na výživu maloletého dieťaťa riadne neprispieva i napriek tomu, že vyživovacia
povinnosť k dieťaťu je jeho zákonnou povinnosťou. Matka je nezamestnaná, ale musí hradiť všetky
výdavky maloletého dieťaťa sama, preto jej finančne pomáhajú jej rodičia. Matka osvedčila, že je tu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, že dieťa je ohrozené na výžive. Otec je advokátom
v Marockom kráľovstve s osvedčeným mesačným príjmom okolo 17.000,- eur. Vzhľadom na potrebu

zabezpečovania bežnej výživy maloletého dieťaťa súd považoval za potrebné bezodkladne upraviť
pomery účastníkov, a preto otca počnúc mesiacom máj 2017, v ktorom nariadil toto neodkladné
opatrenie, zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 500,- eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Pri určovaní výšky nevyhnutného výživného súd prihliadal na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletého a vychádzal
i z osvedčených súčasných zárobkov rodičov. Úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletému

dieťaťu vykonaná týmto neodkladným opatrením je len dočasná, nakoľko neodkladné opatrenie súd
nariadil len do času vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Podrobné dokazovanie ohľadommajetkových, finančných a zárobkových možností a schopností oboch rodičov, ako aj odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa bude predmetom rozsiahleho dokazovania v konaní o veci samej, t. j.
rozhodnutím vo veci samej na základe vykonaného dokazovania súd bude môcť uložiť otcovi povinnosť

plniť výživné aj vo vyššej výške alebo v nižšej výške, než mu uložil týmto neodkladným opatrením, a to
aj spätne tri roky odo dňa začatia konania v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec.

5. V odvolaní namietal, že neboli splnené procesné podmienky a predmetné rozhodnutie vydal
nepríslušný súd. 2-krát podaniami žiadal, aby súd objasnil procesné podmienky konania, za ktorých
si osvojil príslušnosť vo veci konať, keďže miesto obvyklého pobytu dieťaťa v čase podania návrhu
vyriešené nebolo a nebolo tomu tak ani v čase právoplatného rozhodnutia o neodkladnom opatrení.
Rozhodnutievydalnepríslušnýsúdajztohodôvodu,ženebolsúdom,ktorýbymuselrozhodovaťaurobiť
opatrenia na ochranu maloletého dieťaťa, kde by sa na jeho ochranu mala zabezpečiť neodkladným

opatrením výživa len v nevyhnutnom rozsahu, pretože o tento prípad zjavne nešlo. Sumu 500,- eur
nepovažoval otec za nevyhnutný rozsah na zabezpečenie výživy maloletého s ohľadom na skutočnosť,
že otec platí pravidelné výživné v sume 200,- libier mesačne na matkin účet. Napriek písomným
žiadostiam otca, aby mu súd oznámil, ako sa vysporiadal s procesnými podmienkami, súd mu uvedené
neoznámil. Otec sa pojednávaní nezúčastnil z dôvodu, že podľa jeho názoru pojednával nepríslušný

súd. Napriek písomným vyjadreniam otca, ktorý preukázal, že platí na účet matky sumu 200,- libier, kde
už samotný fakt, že dieťaťu sa zabezpečuje výživa v plnej výške, nestačil tento dôkaz na to, aby súd
vyhodnotil nevyhnutnú mieru zabezpečenia výživy dieťaťa. Vzhľadom na stav, ktorý mal súd preukázaný
a na výdavky, ktoré vyčíslila matka, súd niekde pravdepodobne pochybil v tom, ako vyhodnotil faktický
stav vo vzťahu k potrebám dieťaťa a k predloženým dôkazom, ako aj skutočnostiam, ktoré mal

preukázané. Skutočnosť o príjme otca vo výške 17.000,- eur mal súd preukázanú pravdepodobne
tvrdením matky. Matka uviedla, že otec neplatí výživné a o dieťa sa nezaujíma. Otec predložil dôkazy o
tom, že výživné platí ako aj preukázal, že prebieha konanie o výkon rozhodnutia o styk otca s dieťaťom
a tiež návratové konanie. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a zmätočné. Nie je zrejmé, podľa
akých kritérií rozhodol nepríslušný súd o nevyhnutnej miere prispievania na výživné v sume 500,- eur,

ktorá je v rozhodovacej činnosti súdu skutočne ojedinelým prípadom, a to aj v kontexte s tým, prečo
nezamestnaná matka vyrába dieťaťu náklady. Matka vie, že otec má ďalšieho syna a ďalšie dieťa
očakáva.

6. Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka.

Vo vyjadrení uviedla, že prikladá právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k.
21P/102/2016-250 zo dňa 14.11.2016 a č.k. 8CoP/108/2017-421 zo dňa 28.04.2017, ktoré potvrdzuje

zamietnutie návrhu otca na návrat do predošlého bydliska, čo potvrdzuje správnosť jurisdikcie
Okresného súdu Kežmarok v konaní vo veci určenia výživného. Argument otca, ktorý o tomto rozhodnutí
vedel, je preto prekvapivý. Otec nevynaložil žiadnu snahu dohodnúť sa s matkou na výživnom. Doklady
o nákladoch na dieťa predložené súdu sú reálne. Otec nepredložil žiadne fakty, ktoré by mohli vyvrátiť
tvrdenia matky. Otec tvrdí, že prebieha návratové konanie, aj keď vie, že toto už dávno skončilo. V čase,

keď otec nemal svoju advokátsku kanceláriu, platil výživné 400,- libier. Teraz má aj iné zdroje príjmu. Nie
je pravdivé ani tvrdenie otca, že mu matka nedala údaje o svojom bankovom účte. Plat otca je vysoko
nadpriemerný, žije luxusným spôsobom života. Otec nemôže očakávať od matky, aby uhrádzala všetky
náklady spojené s maloletým. Otec musí prispievať aspoň sumou 750,- eur mesačne, minimálne sumou
650,- eur mesačne.

Matka k svojmu odvolaniu pripojila uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 21P/102/2016-259 zo
dňa 14.11.2016 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/108/2017-421 zo dňa 28.04.2017,
písomnú žiadosť právnej zástupkyni otca, aby ju táto kontaktovala písomne na adrese jej bydliska, nie
prostredníctvom emailu, list, ktorým mal byť zrušený účet matky v banke a prehľad o stretnutiach otca

s maloletým.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorémuje odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania
v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je

potrebné zrušiť.

9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa ustanovenia § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd
nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Odvolací súd zo spisu zistil, že matka návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.09.2016
žiadala určiť zo strany otca výživné vo výške 400,- libier mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec na
maloletého výživné dobrovoľne neplatí. Platil výživné vo výške 200,- až 400,- eur nepravidelne. Od apríla

2016 neplatí žiadne výživné. Maloletý navštevuje základnú školu. Matka je nezamestnaná, financuje
všetko sama, aj keď jej otec dal potvrdenie, že jej bude platiť 400,- libier mesačne.

12. Dňa 24.01.2017 doručil otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu žiadosť o preskúmanie
procesných podmienok konania, ktorú odôvodnil tým, že podľa jeho názoru nie sú tieto podmienky

preskúmané a domnieva sa, že nie je založená právomoc súdov SR rozhodovať o návrhu matky. Na
OS Košice I prebieha konanie o návrat dieťaťa do jurisdikcie jeho obvyklého pobytu Q. J.. Vo veci
bolo vydané prvostupňové uznesenie, voči ktorému sa otec odvolal a konanie k dnešnému dňu nie je
skončené. Otec výživné riadne stále platí na bankový účet matky vedený v Q. J.. Platby sú pripísané na
účet matky pravidelne každý mesiac vo výške 200,- libier.

13. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 26.01.2017.

14. Dňa 26.01.2017 doručil otec súdu prvej inštancie písomné podanie, ktorým žiadal odročiť
pojednávanie vytýčené na 26.01.2017 a zároveň uviedol, že zasielal súdu žiadosť zo dňa 20.01.2017

o preskúmanie procesných podmienok konania. Vzhľadom k tomu, že na deň 26.01.2017 je
vytýčené pojednávanie vo veci, pojednávanie bez ujasnenej jurisdikcie súdov Slovenskej republiky je
nehospodárne a neefektívne. Otec žiadal nepojednávať v jeho neprítomnosti a toto odročiť.

15. Súd prvého stupňa vytýčil následne termín pojednávania na deň 20.04.2017.

16. Dňa 19.04.2017 doručil otec súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania, prípadne
prerušenie konania do preskúmania procesných podmienok a ospravedlnenie neprítomnosti na
pojednávaní. V tomto podaní zároveň uviedol, že zasielal súdu dňa 20.01.2017 žiadosť o preskúmanie
procesných podmienok konania, Vzhľadom k tomu, že na deň 20.04.2017 je vytýčené pojednávania,, má

za to, že bez ujasnenej jurisdikcie súdov Slovenskej republiky je nehospodárne a neefektívne. Žiadal,
aby súd v jeho neprítomnosti nepojednával, prípadne aby konanie prerušil do doby, kým nebudú súdom
preskúmané podmienky konania.

17. Na pojednávaní dňa 20.04.2017 bola vypočutá matka a kolízny opatrovník.

18. Dňa 20.04.2017 doručil otec súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania, prípadne
prerušenie konania do preskúmania procesných podmienok a ospravedlnenie neprítomnosti na
pojednávaní. Otec v tomto podaní opätovne uviedol, že zaslal súdu dňa 20.01.2017 žiadosť o
preskúmanie procesných podmienok konania. Vzhľadom k tomu, že na 20.04.2017 je vytýčené

pojednávanie, toto je bez ujasnenej jurisdikcie súdov Slovenskej republiky nehospodárne a neefektívne.

19. Následne otec doručil súdu prvej inštancie podanie zo dňa 09.05.2017 označené ako opätovná
žiadosť o preskúmanie procesných podmienok a vyjadrenie sa k návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, v ktorom tiež uviedol, že na Okresnom súde Košice I prebieha konanie o návrat dieťaťa

do jurisdikcie jeho obvyklého pobytu Jersey Islands. Do právoplatného skončenia konania o návrat
maloletého nie je založená právomoc súdov SR konať vo veci určenia výšky výživného. Okresný
súd Kežmarok nie je oprávnený vydať neodkladné opatrenie vo veci nariadenia platenia výživného vnevyhnutnej miere, pretože na takéto rozhodnutie nie je založená jeho právomoc a tiež požadovaná
výška 500,- eur nie je nevyhnutná miera nielen čo do výšky ale ani čo do nutnosti.

20. Na pojednávaní dňa 25.10.2016 boli vypočutí otec, matka, kolízny opatrovník a prokurátor Okresnej
prokuratúry Košice I. Toto pojednávanie bolo odročené na deň 14.11.2017 za účelom vyhlásenia
rozhodnutia.

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

22. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva konštatovanie, že nakoľko v konaní vystupuje cudzí
prvok, z úradnej povinnosti skúmal právomoc slovenských súdov konať a rozhodnúť o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia o určenie výživného pre maloleté dieťa. Normanské ostrovy nie
sú členom Európskej únie a súd nezistil, že by boli signatárom nejakej mnohostrannej medzinárodnej
zmluvy o vyživovacej povinnosti a rovnako nezistil, že by medzi Slovenskou republikou a Normanskými

ostrovmi bola uzatvorená nejaká dvojstranná zmluva upravujúca vyživovaciu povinnosť rodičov a detí.
Preto súd prvej inštancie preskúmal právomoc podľa vnútroštátneho práva, a to zák. č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko dieťa ako oprávnená osoba sa toho času
zdržiava na území Slovenska a tiež s poukazom na to, že aj keby nemal právomoc vo veci konať, je
povinný urobiť opatrenia na ochranu maloletého dieťaťa.

23. Právomoc súdu konať vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu je založená na jeho
obvyklom pobyte v štáte súdu v čase začatia konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však
nevyplýva, že by súd prvej inštancie riadne zistil, kde má maloletý obvyklý pobyt. Konštatovanie, že v
danom prípade je potrebné postupovať podľa zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom nerieši otázku určenia miesta obvyklého pobytu dieťaťa. Je nepochybné, čo aj viackrát
namietal otec vo svojich podaniach, že vo veci výživného pre maloleté dieťa by mal rozhodovať súd
podľa jeho obvyklého pobytu a že nebola ujasnená jurisdikcia súdov Slovenskej republiky na konanie o
výživnom. Odvolací súd sa s touto námietkou otca stotožňuje. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo o
návrhu matky nemal rozhodovať súd podľa obvyklého pobytu dieťaťa.

24. Uznesením č. k. 21P/102/2016-250 zo dňa 14.11.2016 Okresný súd Košice I bol síce zamietnutý
návrh otca na návrat maloletého P. V. A. do miesta obvyklého pobytu v jurisdikcii súdu príslušného pre
Kráľovský súd v Q., avšak týmto rozhodnutím súd nekonštatoval, že maloletý nemá obvyklý pobyt v Q.,
Normanské ostrovy. Okresný súd Košice I v predmetnom uznesení len konštatoval, že nenariadením

návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu sa nezakladá právomoc slovenských súdov vo veci
samej v prípade otázky úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. O tejto otázke je
aj naďalej oprávnený rozhodovať príslušný súd podľa miesta obvyklého pobytu maloletého, a to až do
právoplatného ukončenia všetkých konaní týkajúcich sa maloletého v zahraničí.

25. Z vyššie uvedeného záveru Okresného súdu Košice I, ktorý bol potvrdený aj odvolacím Krajským
súdom v Košiciach uznesením č. k. 8CoP/108/2017-421 zo dňa 28.04.2017 nepochybne vyplýva,
že miestom obvyklého pobytu maloletého je Jersey, Normanské ostrovy a že návrhu otca na návrat
maloletého do miesta obvyklého pobytu súd nevyhovel len z výnimočných dôvodov.

26. Zo spisu ďalej nevyplýva, že by súd prvej inštancie zisťoval, či vo vzťahu k maloletému boli v mieste
jeho obvyklého pobytu už nejaké konania, na základe čoho otec platí výživné a pod., pričom uvedené je
rozhodujúce pre vyslovenie záveru o tom, že všetky konania vo vzťahu k maloletému boli v mieste jeho
obvyklého pobytu už právoplatne skončené, tak ako to konštatoval, Okresný súd Košice I, a s ktorým
sa odvolací súd stotožňuje.

27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené nedostatky majú za následok
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie.

28. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového

poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.29. Úlohou súdu prvej inštancie bude náležite sa zaoberať otázkou obvyklého pobytu maloletého, tento
zistiť a vo svojom rozhodnutí riadne vysvetliť. Súd prvej inštancie sa oboznámi s listinami pripojenými k
vyjadreniu matky k odvolaniu otca a bude sa zaoberať odvolacími námietkami otca.

18. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca týkajúcu sa samotnej výšky výživného, odvolací súd konštatuje,
že túto otázku bude možné riešiť až potom, čo sa súd prvej inštancie vysporiada s otázkou svojej
právomoci konať vo veci vzhľadom na obvyklý pobyt maloletého. V tomto smere bude úlohou súdu prvej
inštancie zaoberať sa listinnými dôkazmi predloženými otcom v priebehu konania, a to pokiaľ ide o výšku

a platenie výživného, ktoré mal doposiaľ poskytovať a tiež vo vzťahu k námietke matky, ktorá tvrdila,
že zrušila bankový účet v Jersey, o čom má svedčiť písomný doklad (č. l. 112 spisu). Otázka, či otec
uhrádza lebo neuhrádza výživné na maloletého v nevyhnutnej miere je totiž kľúčovou pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.