Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 18, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2203899663
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2203899663.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Lawyers, s.r.o., so sídlom
Dunajská 6, Bratislava, IČO: 36 864 421 a Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom:

Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom Vazovova 9, Bratislava, pod sp. zn. EX 878/2003, o vymoženie 567,62
eura s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
DunajskáStreda,č.k.8Er/944/2003-20zodňa01.decembra2011aonávrhuoprávnenejnaprerušenie
konania, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku
sa z a m i e t a .

III. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku II. o trovách exekúcie z r u š u j e a vec sa mu v zrušenej
časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil a výrokom II. uložil oprávnenej zaplatiť trovy doterajšej exekúcie vo výške 155,78 eura k rukám
súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Cipár do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie odôvodnil
aplikáciou ust. § 22 ods. 2, § 23, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1, §
200 ods. 1 a 2, § 210 ods. 1 až 3, § 211 ods. 1 a 2 a § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.

z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“) a ust. § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods.
1, § 23 ods. 1 a 2 a § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení platnom a účinnom do 30.
apríla 2008 (ďalej len „Vyhláška“). Uznesenie odôvodnil tým, že oprávnená dňa 21.11.2003 podala
súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhala vymoženia pohľadávky voči
povinnému na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice napísanej na notárskom úrade JUDr.

Ondreja Ďuriača, pod sp. zn. N 2871/2003, NZ 77850/2003 dňa 05.09.2003. Súd preskúmal exekučný
titul, notársku zápisnicu, ako aj zmluvu o úvere č. 1330102 a zistil, že oprávnená ako veriteľ a povinný
ako dlžník uzavreli dňa 29.05.2003 zmluvu o úvere č. 1330102 ako tzv. formulárovú zmluvu, súčasťou
ktorej je aj text o splnomocnení, v ktorom povinný splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal záväzok z úveru
voči oprávnenej, a to tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny

výkon rozhodnutia. Predmetné plnomocenstvo poukazuje aj na obsah notárskej zápisnice, ktorá bude
okrem zákonných náležitostí obsahovať aj údaj o skutočnej časti nesplateného záväzku zo zmluvyo úvere a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu
na náklady povinného. Nakoľko si povinný záväzok voči oprávnenej neplnil riadne a včas, stal sa
splatný celý dlh povinného. Následne dňa 05.09.2003 bola spísaná notárska zápisnica na notárskom

úrade JUDr. Ondreja Ďuriača s tým, že splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia spísaného
v úverovej zmluve požiadal v mene povinného o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia o
vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm.
e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a súhlase s exekúciou
podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Splnomocnenec súčasne vyhlásil, že v mene povinnej

osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 20.837,- Sk (691,66 eura), z čoho úver
a poplatok predstavujú sumu 17.100,- Sk (567,62 eura), pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z
omeškania vo výške 0,25 % denne od 15.07.2003 do zaplatenia. Súd opätovne preskúmal exekučný
titul, t.j. skúmal, či predmetná notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom. Súd sa v prvom
rade zaoberal podstatnou skutočnosťou, ktorou je rozpor záujmov povinného a zástupcu, t. j. Mgr.
Tomáša Kušníra. V danom prípade ako už bolo vyššie konštatované, splnomocnenie pre advokáta Mgr.

Tomáša Kušníra, bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere a už v tomto splnomocnení bolo priamo
meno splnomocnenca povinného zakomponované, z čoho vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
nemal povinný možnosť výberu zástupcu, čím bola podstatným spôsobom obmedzená aj zmluvná
voľnosť povinného. Skutočnosť, že menovaný advokát bol vybraný priamo veriteľom - oprávnenou,
nenasvedčuje záveru, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na

svoje zastupovanie udelila, ale naopak nasvedčuje záveru, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu,
ktorý ho vybral, teda bude hájiť predovšetkým záujmy oprávnenej. V tomto smere súd poukazuje aj
na skutočnosť - vyplývajúcu z rozhodovacej činnosti súdu - že menovaný advokát v čase spísania
úverovej zmluvy, ako aj notárskej zápisnice v mnohých iných súdnych konaniach zastupoval oprávnenú.
Vzhľadom na uvedené a s poukazom na citované ustanovenia súd konštatuje, že právne úkony

splnomocneného zástupcu vykonané v mene povinného sú absolútne neplatné pre rozpor so zákonom.
Na veci nič nemení ani splnomocnenie pre Mgr. Bruna Žlnaya zo strany menovaného advokáta, keďže
chybné je už pôvodné plnomocenstvo. Preto je aj notárska zápisnica obsahujúca vyhlásenie o uznaní
záväzku a súhlas s vykonateľnosťou, ktorú za povinného urobil splnomocnenec advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra, a ktorá notárska zápisnica vznikla na základe zmluvného zastúpenia ako neplatného právneho

úkonu, neplatná. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti mal preukázané, že notárska zápisnica
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku. Notárska zápisnica ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť
materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
Súd v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn.

3 Cdo/164/1996 z 27. januára 2007 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej a formálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že ak nie sú splnené podmienky
na vedenie exekúcie, súd exekúciu zastaví. V takomto prípade už nie je dôvod na vydanie rozhodnutia,

ktoré smeruje k výkonu exekúcie, t.j. rozhodnutia o zmene exekútora (ktorý návrh sa v spise nachádza).
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade existujú podmienky na zastavenie exekúcie, súd o zmene
súdneho exekútora nerozhodol. Súd notársku zápisnicu vyhodnotil z vyššie uvedených dôvodov ako
nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jej podklade,
danú exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom vyhlásil za neprípustnú a

zároveň v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách exekúcie
rozhodol súd v súlade s Exekučným poriadkom a Vyhláškou. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie
vo výške 181,68 eura. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške
155,78 eura, keď mu nepriznal odmenu za čas potrebný na prevzatie, prekontrolovanie, zaevidovanie
návrhu a poverenia, vypracovanie časovej špecifikácie, preradenie exekučného spisu do archívu v dĺžke

135 min. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu iba za jedno doručenie
príkazu na začatie exekúcie a za jedno doručenie exekučného príkazu, t. j. nepriznal mu paušálnu
odmenu za každé doručenie týchto písomnosti ako žiadal súdny exekútor. Taktiež mu nepriznal náhradu
archivačnéhopoplatku.Nakoľkooprávnenáprocesnezavinila,žesaexekúciamuselazastaviť,súdprvej
inštancie ju zaviazal na náhradu trov exekúcie v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená. Namietala, že
súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúciea exekučného titulu, pričom súd exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Splnomocnenie
okrem súdu navyše preskúmal i notár JUDr. Ondrej Ďuriač a ani v jednom prípade nebol zistený rozpor
exekučného titulu so zákonom. Oprávnená namietala taktiež tvrdenie súdu prvej inštancie o vadnosti

udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. Podľa oprávnenej v danom prípade ide
o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. OZ,
z ktorých vyplýva, že zákon zo zásady „neprípustnosti ďalšieho zastúpenia“ pripúšťa výnimku, ktorá
umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, a to len v prípade, ak to dovoľuje právny
predpis alebo ak je to účastníkmi dohodnuté. Takýmto právnym predpisom je napr. § 25 ods. 3 OSP.

V súvislosti s plnomocenstvom oprávnená poukázala na skutočnosť, že povinný mohol kedykoľvek
udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b OZ odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva
sa povinný nevzdal svojich práv, iba rozšíril možnosť uznania záväzku aj na osobu splnomocniteľa.
Napadnutým uznesením, ktoré bolo vydané po uplynutí značného času od udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie, bude v prípade jeho právoplatnosti oprávnenej znemožnené zabezpečiť si iný
exekučný titul pre uplynutie premlčacej doby. Oprávnená sa nestotožnila ani s priznanou výškou trov

exekúcie. Uviedla, že povinnosťou súdu je skúmať aj účelnosť vynaloženého času na exekučnú činnosť
a poukazovala na skutočnosť, že viaceré úkony exekučnej činnosti boli odmenené duplicitne, a to
hodinovou, ako aj paušálnou odmenou. Podľa oprávnenej vyhláška presne stanovuje, za ktoré úkony
exekučnej činnosti patrí odmena paušálnou sumou, a teda za tieto úkony nepatrí odmena podľa
hodinovej sadzby. Oprávnená poukázala tiež na skutočnosť, že v rámci hotových výdavkov priznaných

súdnemu exekútorovi bola zahrnutá aj náhrada za administratívne práce. Záverom svojho odvolania
navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. V priebehu odvolacieho konania podala oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom žiadala,

aby súd Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS

zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

4. Oprávnená zároveň doplnila k odvolaniu ďalšiu právnu argumentáciu, pričom poukázala na najnovší
vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. Následne z rozhodnutia ÚS SR č. k. I. ÚS 120/2012 -
12 zdôraznila, že v prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní

formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v notárskom poriadku. Materiálna stránka je priamo
predpísaná Exekučným poriadkom v § 41 ods. 2. Vykonateľnosť notárskej zápisnice je daná uplynutím
času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici, prípadne dňom, po
ktorom povinný súhlasil s vykonaním exekúcie. Žiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej
vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Z toho dôvodu exekučný

súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretože je to nad rámec
skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto
preskúmavanie len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Podľa oprávnenej súd prvej
inštancie svoj záver o tom, že predmetné dojednanie o zastúpení povinného je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou nijako neodôvodnil. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové

povinnosti, či záväzky a oprávnenej nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva
povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť
pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Podľa
oprávnenej súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici

Rady 93/13/EHS. Najmä nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere
splnomocnenie. Ani v indikatívnom a nevyčerpávajúcom zozname podmienok, ktoré sa môžu považovať
za nekalé, sa v citovanej smernici nenachádza splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocňuje
fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne oprávnená tvrdí, žev danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto
sporu Súdny dvor Európskej únie. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ platí pre vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v

konkrétnom spore, teda súd, proti ktorému rozhodnutiu nemožno podať žiadny opravný prostriedok.
Opravným prostriedkom sa pritom myslí spravidla riadny opravný prostriedok, čo vylučuje niektoré
mimoriadne opravné prostriedky, ktoré nie sú bežne dostupné. Zároveň oprávnená ponechala na
uvážení exekučného súdu, či eventuálnu prípustnosť dovolania voči jeho rozhodnutiu o odvolaní
proti napadnutému uzneseniu bude považovať za dostupný opravný prostriedok. Podľa judikatúry

Súdneho dvora EÚ v každom prípade ale platí, že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek
súdny orgán členského štátu, v ktoromkoľvek štádiu konania. Podľa názoru oprávnenej by ustanovenia
vnútroštátneho práva (najmä § 36, § 38, § 40 Notárskeho poriadku, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g)
a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 31, § 37, § 39 a § 52 a nasl. OZ) mali byť vykladané v rámci
Smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17, s čl. 47 Charty základných práv EÚ. Vzhľadom na
to navrhla, aby súd podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ konanie prerušil

a zároveň Súdnemu dvoru EÚ predložil vyššie uvedené prejudiciálne otázky.

5. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak to povaha

veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP

a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 4 EP v znení
účinnom do 31.08.2005), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379 a § 380 ods.1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je čiastočne dôvodné.

8. Podľa § 238 ods. 1 EP konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného
do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

9. Podľa § 238 ods. 2 EP ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods.

5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

10. Z obsahu spisu bolo zistené, že medzi oprávnenou ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bola
29.05.2003 uzavretá zmluva o úvere č. 1330102, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnému úver
vo výške 331,94 eura (10.000,- Sk), ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť v 20 dvojtýždňových splátkach

po 29,87 eura (900,- Sk). Súčasťou zmluvy o úvere je aj splnomocnenie, na základe ktorého dlžník
splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, so sídlom v Bratislave na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) OSP, resp. pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, na celý majetok dlžníka, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej

príslušenstva.

11. Z notárskej zápisnice napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom,
č. N 2871/2003, NZ 77850/2003 z 05.09.2003 vyplýva, že Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej
plnej moci zo dňa 02. januára 2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta so sídlom v Bratislave,

konajúci na základe plnej moci, ktorá je prílohou notárskej zápisnice, v mene povinnej osoby vyhlásil, že
uznáva dlh voči oprávnenej vo výške 20.837,- Sk (691,66 eura) a zaviazal sa dlh zaplatiť do 12.09.2003 k
rukám oprávnenej a zároveň vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v danej lehote súhlasí s exekúciou
spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258OSP s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku alebo § 274 písm. e) OSP.

12. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že predmetná zmluva o úvere je tzv. typovou zmluvou,
teda zmluvou spotrebiteľskou a opačná námietka oprávnenej v odvolaní s poukazom na nižšie uvedené
neobstojí.

13. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č.

634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“), ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do
30.6.2007.Jeho§23aúčinnývobdobíod01.01.2000do24.11.2004,tedavčaseuzavretiadanejzmluvy,
upravoval tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť
vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na
škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na
prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s
požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie
rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Z formy a obsahu predmetnej zmluvy je nesporné, že išlo o zmluvu, ktorá sa mala uzavrieť vo
viacerých prípadoch vo forme predtlače, do ktorej sa dopisovali iba jednotlivé údaje špecifikujúce dlžníka

a predmet úveru a z ktorej nesporne vyplýva, že spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom
nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Predmetná zmluva o úvere, ktorá je s poukazom na vyššie uvedené
tzv. typovou zmluvou, teda nesmela v zmysle ZoOS obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na
škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a ani
podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi pod následkom ich absolútnej neplatnosti v zmysle

cit. § 39 OZ.

16. V zmysle § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ
zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o

plnomocenstve. Podľa § 24 OZ zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len
ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho
zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V zmysle § 31 ods. 1 OZ pri právnom
úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom
plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou.

17. Z vyššie citovaného § 22 ods. 2 OZ vyplýva, že zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú

v rozpore so záujmami zastúpeného. Ak by sa tak stalo, právne úkony urobené zástupcom v rozpore s
citovaným ustanovením sú potom v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné.

18. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade uznal záväzok a
vyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu zástupca, ktorého záujmy

boli v rozpore so záujmami zastupovanej povinnej, v dôsledku čoho sú splnomocnenie i nadväzujúci
právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici absolútne neplatné a notárska zápisnica ako exekučný
titul potom neúčinná a materiálne nevykonateľná.

19. V danom prípade z listinných dôkazov obsiahnutých v spise vyplýva, že dlžník ako spotrebiteľ mal

priamo v zmluve o úvere splnomocniť na svoje zastupovanie pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého splnomocnenie je ale naformulované priamo v predtlači zmluvy
o úvere veriteľom - oprávnenou. Povinný splnomocnenca zrejme vôbec nepozná a možnosť výberu
iného zástupcu mu vzhľadom na predmetnú predtlač daná nebola. Navyše odvolaciemu súdu je z jehorozhodovacej činnosti známy vzťah medzi oprávnenou a Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý oprávnenú
zastupuje v mnohých exekučných konaniach voči dlžníkom z rovnakých formulárových zmlúv. Zo
skutočnosti, že záujmy veriteľa, resp. oprávnenej a nadväzne i jeho právneho zástupcu - advokáta, sú

nesporne v rozpore so záujmami dlžníka a povinného, vyplýva jednoznačný rozpor záujmov povinného a
Mgr. Tomáša Kušníra. Predmetné zastúpenie, resp. splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere je pre
rozpor so zákonom, konkrétne s § 22 ods. 2 OZ s poukazom na § 39 OZ, absolútne neplatným právnym
úkonom.KeďžepotomMgr.TomášKušnírnemaloprávneniepovinnéhopripredmetnomuznanízáväzku
a vyslovení súhlasu s vykonateľnosťou danej notárskej zápisnice zastupovať, jeho právny úkon (resp.

úkon substitučného splnomocnenca) zachytený v predmetnej notárskej zápisnici je absolútne neplatný a
notárska zápisnica ako exekučný titul neúčinná a materiálne nevykonateľná s poukazom na § 41 ods. 2
písm. c) Exekučného poriadku, keďže v nej fakticky chýba podstatná náležitosť - súhlas povinnej osoby
s exekúciou.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie popísané nedostatky splnomocnenia sú zároveň

neprimeranou podmienkou, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, ktoré sú zároveň v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatné tiež v
zmysle § 39 OZ.

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný

dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie je aj prípad,
ak sa v konaní zistí, že predložená notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná, pretože právny
úkon v nej obsiahnutý, ktorým je vyhlásenie povinnej osoby o uznaní právneho záväzku a o súhlase s
vykonateľnosťou je absolútne neplatný. V týchto prípadoch treba exekúciu zastaviť podľa ustanovenia §
57 ods. 1 písm. g) EP, z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu

nemožno vykonať.

22. Odvolací súd pritom poukazuje i na závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 183/2011,
ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti oprávnenej v obdobných prípadoch a uzavrel,
že predmetnými rozhodnutiami súdov nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky (tu oprávnenej)

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ani jej práva na ochranu majetku podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu. Konštatoval, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je
relevantný exekučný titul, preto ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zastavenie exekučného konania.

23. Napokon odvolací súd považoval predmetné splnomocnenie obsiahnuté v danej zmluve o úvere
za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom i s dobrými mravmi (§ 23a ZoOS v spojení
s § 39 OZ) i z toho dôvodu, že danú zmluvnú podmienku v predmetnej typovej (spotrebiteľskej)
zmluve v podobe predmetného splnomocnenia považoval za neprimeranú podmienku, ktorá na škodu

spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a ktorá je
zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranosť tejto podmienky a jej rozpor s dobrými mravmi
odvolací súd videl v tom, že daný dvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy
o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh ešte neexistoval a do budúcna nebolo možné predpokladať, či
vôbec vznikne a ak áno, kedy a v akej výške. Uznať záväzok alebo uznať dlh je v zmysle § 558 OZ

výlučným právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať alebo aj nemusí. Pokiaľ povinný ako
dlžník predmetným splnomocnením fakticky postúpil toto svoje právo uznať dlh už v čase uzavretia
zmluvy o úvere, kedy ešte žiaden dlh existovať nemohol a nebolo ani zrejmé, či bude existovať, kedy a
v akej výške, pričom zároveň na uznanie dlhu splnomocnil jemu úplne neznámu tretiu osobu, ktorá mu
bola vnútená v predtlači zmluvy vopred vyhotovenej veriteľom, čím sa zároveň vopred vzdal možnosti

namietať dlh i jeho výšku, založilo to nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami veriteľa a dlžníka
a zároveň je to v rozpore s dobrými mravmi. I z tohto dôvodu je predmetné splnomocnenie absolútne
neplatné. Nadväzne nemôže byť platný ani právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici, ktorým je
vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou, ktorú za neho mal
vykonať splnomocnený advokát.

24. S poukazom na uvedené je pritom úplne irelevantné, že povinný ako dlžník mal možnosť s
poukazom na § 33b OZ predmetné plnomocenstvo kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere odvolať,
na čo poukazoval odvolateľ. Naviac odvolať je možné iba účinne a platne vzniknuté plnomocenstvo. Zpodstaty veci totiž logicky vyplýva, že nemožno účinne odstúpiť od právneho úkonu, ktorý je od počiatku
absolútne neplatný.

25. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku I. ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP (za účinnosti OSP - § 109 ods. 1 písm. c) OSP) súd konanie preruší,
ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa

medzinárodnej zmluvy.

27. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)
otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má

povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,
orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady
ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie
a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva

rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné
pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

28. PovinnosťvnútroštátnehosúdnehoorgánupožiadaťSúdnydvorovydanierozhodnutiaopredbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne,

t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia CSP totiž nevyplýva, že všeobecný súd musí na návrh
účastníka prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o
výklade právneho aktu Európskej únie a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je
len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona Slovenskej republiky, do

ktorého boli transportované úniové právne normy, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho
predpisu. Dotknutý súd má iba možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu normy práva
Únie (fakultatívne konanie o predbežnej otázke), ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu,
o ktorom koná a to i bez ohľadu na to, či to účastníci konania vo veci samej navrhli alebo nie. Súd
proti rozhodnutiu ktorého už nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v

zásade povinný položiť takúto otázku Súdnemu dvoru, ale s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už
existuje judikatúra a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť
túto judikatúru (acte éclairé), alebo ak sa správny spôsob výkladu dotknutého práva javí byť úplne
jednoznačným (acte clairé). Takisto aj súd, proti rozhodnutiam ktorého je prípustný opravný prostriedok
(aj mimoriadny), môže sám rozhodnúť o správnom výklade práva Únie a použiť ho na ním zistený

skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra Súdneho dvora mu poskytuje dostatok informácií. Ak
však ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny súd vždy musí položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu
dvoru, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu (obligatórne konanie o predbežnej otázke).

29. V zmysle záverov Európskeho súdneho dvora vo veci ESD-C-302/2004 ale Európsky súdny dvor

nemá právomoc na zodpovedanie prejudiciálnej otázky vtedy, ak okolnosti skutkového stavu v merite
veci predchádzajú vstupu do EÚ. Slovenská republika vstúpila do EÚ dňom 01.05.2004 a keďže k
uzavretiu záväzkového vzťahu, z ktorého sa odvodzuje vymáhaný nárok, došlo ešte 29.05.2003, teda
pred vstupom Slovenska do EÚ, z tohto hľadiska nie je daná právomoc Súdneho dvora na zodpovedanie
prejudiciálnej otázky v danej veci.

30. Na základe uvedeného, odvolací súd z dôvodu nedostatku právomoci Súdneho dvora EÚ návrh
oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

31. Odvolací súd následne pokračoval v časti odvolania proti výške trov exekúcie. Oprávnená namietala

duplicitné počítanie odmeny za úkony exekučnej činnosti, konkrétne týchto úkonov: vypracovanie
žiadosti o udelenie poverenia a získanie poverenia na vykonanie exekúcie, vypracovanie upovedomenia
o začatí exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie
exekúcie a doručenie príkazu na začatie exekúcie, vypracovanie exekučného príkazu a doručenieexekučného príkazu, vypracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie a doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, vypracovanie žiadosti o súčinnosť (Sociálna poisťovňa - 5x) a každé zisťovanie
platiteľa mzdy povinného (4x), vypracovanie žiadosti o súčinnosť (banky - 2x) a každé zisťovanie účtu

povinného, vypracovanie žiadosti o súčinnosť (ODI) a každé zisťovanie majetku povinného. Namietala
aj výšku priznanej náhrady hotových výdavkov. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie v tejto
časti rozhodnutia je sčasti nesprávne a sčasti nepreskúmateľné.

32. Podľa § 243b ods. 3 EP o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré

bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013;
to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ
nerozhodol sudca.

33. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

34.Podľa§27aVyhláškyvexekučnýchkonaniachzačatýchdo30.apríla2008patríexekútoroviodmena
podľa doterajších predpisov.

35. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

36. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk (6,64

eura) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti.

37. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,-
Sk (3,32 eura).

38. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

39. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

40. Podľa § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

41. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou oprávnenej, že jednotlivé úkony exekučnej činnosti sa
odmeňujú buď paušálnou sumou alebo hodinovou odmenou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/6/2011 zo dňa 21.03.2012, v ktorom Najvyšší súd SR
vyslovil právny názor, že z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky
pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne

vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň. V
zmysle ust. § 14 ods. 3 Vyhlášky sú úkony špecifikované v § 15 ods. 1 Vyhlášky odmeňované paušálnou
sumou 3,32 eura pripadajúcej na jeden úkon exekučnej činnosti, čo však vylučuje súčasné odmeňovanie
podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky (v sume 6,64eura za každú aj začatú hodinu). Ak teda Vyhláška za určité úkony priznáva paušálnu odmenu, nemožno
za tie isté úkony priznať odmenu podľa času Jednotlivé úkony exekučnej činnosti vymenované v ust.
§ 15 ods. 1 Vyhlášky totiž už v sebe zahŕňajú aj ich vypracovanie. V preskúmavanej veci je zrejmé, že

prvoinštančný súd sa týmto neriadil, v dôsledku čoho priznal súdnemu exekútorovi odmenu za niektoré
úkony duplicitne.

42. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle § 234 ods. 2 CSP aj na
uznesenie.

43. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho

rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne
a presvedčivé.

44. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi taktiež náhradu hotových výdavkov v zmysle ust. §
22 ods. 1 Vyhlášky spolu v sume 56,18 eura bez bližšieho odôvodnenia ktoré konkrétne hotové výdavky

bolisúdnemuexekútorovipriznané,zčohopozostávajúačivyplývajúzpredloženéhoexekučnéhospisu.
V tejto časti je preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Hotové výdavky sú
sícerozpísanévovyčíslenítrovsúdnehoexekútora,avšaknievšetkyhotovévýdavkysúajzexekučného
spisu preukázateľné. Poštovné nie je špecifikované, nie je zrejmé, koľko zásielok súdny exekútor poštou
zaslal, z niektorých dokumentov zasielaných súdnym exekútorom, napr. do Sociálnej poisťovne vyplýva,

že podanie bolo podané osobne. V exekučnom spise sa nachádzajú aj odpovede na žiadosti o súčinnosť
od bánk a je zrejmé, že tieto informácie sú spoplatňované, avšak v spise sa nenachádza doklad o výške
takéhoto poplatku.

45. V posudzovanom prípade teda nie je možné skontrolovať, či pri vydávaní napadnutého uznesenia

súd prvej inštancie vo výroku II. o trovách exekúcie postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a
zákonne.Tietoskutočnostinemôžuzistiťstrany,aniodvolacísúd,pretojepotrebnéuvedenérozhodnutie
považovať v tejto časti za nepreskúmateľné.

46. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo

výroku II. o trovách exekúcie je potrebné v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec v zrušenej
časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

47. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyzvať súdneho exekútora na doplnenie
špecifikácie trov exekúcie v časti hotových výdavkov a predloženie dokladov o vynaložení týchto

výdavkov, nakoľko náhradu trov exekúcie možno priznať súdnemu exekútorovi len za výdavky
preukázateľne vynaložené. Súd prvej inštancie opätovne preskúma tiež odmenu za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti, pričom viazaný názorom odvolacieho súdu neprizná exekútorovi odmeny za úkony
uplatnené duplicitne. Posúdi tiež účelnosť jednotlivých úkonov. Následne opätovne rozhodne o trovách
exekúcie, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodni tak, aby bolo preskúmateľné.

48. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).