Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. október 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/172/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201067
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021201067.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Lamačská cesta
3/C, 840 05 Bratislava, IČO: 00 166 197, zastúpený: Šišmič, advokátska kancelária, s.r.o., Gorkého 5,
811 01 Bratislava, IČO: 52 445 666, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina
10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 29.06.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostup-ňové rozhodnutie žalovaného - rozhodnutie č. 5079-6000/2020-
OD/5 zo dňa 07.04.2021, ktorým žalovaný konštatoval, že žalobca ako kontrolovaný svojím konaním
pri zadávaní predmetnej zákazky porušil § 81 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o
verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZVO“), keď nepreukázal existenciu technických dôvodov, resp. výhradných práv v dôsledku, ktorých

neexistuje hospodárska súťaž a taktiež nepreukázal, že požadované služby môže poskytnúť len ním
určený hospodársky subjekt, následkom čoho nepreukázal splnenie uvedených podmienok pre použitie
postupu priameho rokovacieho konania, v dôsledku čoho pri zadávaní predmetnej zákazky použil
postup priameho rokovacieho konania bez splnenia podmienok na jeho použitie, pričom uvedené
porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobca v
žalobe uvádza, že v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2020/S 031 zo dňa 13.02.2020 pod č. 073280 a

vo Vestníku verejného obstarávania č. 39/2020 zo dňa 14.02.2020 pod zn. 9736-DES bolo publikované
oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu, ktorým žalobca informoval širokú verejnosť o jeho zámere
zadať postupom priameho rokovacieho konania verejnú zákazku na poskytnutie služieb s názvom
„Služby súvisiace s realizáciou štatistických zisťovaní o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd
zamestnancov, realizácia výskumných úloh a poskytovanie služieb v rokoch 2020 - 2024“ spoločnosti
TREXIMA Bratislava, spol. s r. o. so sídlom Drobného 29/3431, 844 07 Bratislava, IČO: 31 364 381 (ďalej

len „TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.“). Následne žalobca ako objednávateľ a spoločnosť TREXIMA
Bratislava, spol. s r. o. ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 25.02.2020 Zmluvu o dielo, číslo u objednávateľa:
ZML-1-2/2020-900, číslo u zhotoviteľa: 20-20/01 (ďalej len „Zmluva o dielo“). Uzatvorením Zmluvy o
dielo došlo zo strany žalobcu k zadaniu verejnej zákazky uvedenej v bode 1 tejto správnej žaloby
spoločnosti TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.. Žalovaný začal v súvislosti s uzatvorením Zmluvy o
dielo administratívne konanie (konanie o preskúmanie úkonov žalobcu ako kontrolovaného), a to po

uzatvorení Zmluvy o dielo. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia vo veci vyzval žalobcu na vyjadrenie
sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného a následne podal naOkresný súd Malacky návrh na určenie neplatnosti Zmluvy o dielo, odvolávajúc sa na § 180 ZVO.
Súdne konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o dielo je vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn.
29CbVO/1/2021. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za nezákonné a podáva

protinemusprávnužalobu,atozdôvodovďalejvnejuvedených,najmävšak(i)zdôvodu,žerozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a (iii) z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z.. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že žalovaný
je v dôsledku právnych následkov preskúmavaného rozhodnutia povinný začať voči žalobcovi konanie
o uložení pokuty podľa § 182 ods. 6 ZVO, a to za správny delikt podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO. Toto
konanie o uložení pokuty je žalobca oprávnený začať bezprostredne po právoplatnosti preskúmavaného

rozhodnutia (teda už v tomto čase). Pokuta, ktorá hrozí žalobcovi je na úrovni XXX XXX,XX EUR. V
podmienkach žalobcu ide o značnú finančnú čiastku, na ktorú však žalobca nemá alokované finančné
prostriedky v rámci svojej rozpočtovej kapitoly. Rozpočet žalobcu je súčasťou štátneho rozpočtu, ktorý
bol schválený zákonom č. 425/2020 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2021 v znení neskorších predpisov.
Vychádzajúc z predmetného všeobecne záväzného právneho predpisuje je zrejmé, že príjmy kapitoly

žalobcu nepokrývajú výdavky kapitoly žalobcu. Žalobca je však povinný plniť úlohy, ktoré mu vyplývajú
zo všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 223/2009 z 11.03.2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o
prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady
(ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru

pre štatistické programy Európskych spoločenstiev, zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike v znení
neskorších predpisov, zákona č. 223/2019 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 188/2014 Z. z. o
podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. V roku 2021 žalobca okrem bežných činností vykonáva aj kompetenčné povinnosti súvisiace

s voľbami do orgánov samosprávy obcí (tzv. dodatočné voľby) a s celoštátnym sčítaním obyvateľov,
domov a bytov. Ide o plnenie úloh žalobcu, ktoré si vyžadujú alebo si vyžadovali v rámci bežného
roka vynaložiť dodatočné finančné prostriedky oproti pôvodným predpokladom. Do sčítania obyvateľov
výrazne zasiahla pandémia ochorenia COVID-19, v dôsledku ktorej prišlo k nepredvídaným zmenám,
najmä k odkladu asistovaného sčítania a k zmenám spôsobu jeho prípravy. Žalobca musel obstarať nové

služby, niektoré služby obstarať opätovne alebo zmeniť existujúce zmluvné vzťahy. Uvedené dopady
pandémie ochorenia COVID-19 si teda bezpochyby vyžiadali vynaloženie nepredvídaných výdavkov
zo strany žalobcu, a to na úkor iných projektov žalobcu a vlastnej réžie žalobcu. Prípadná povinnosť
úhradypokutyvovýškeXXXXXX,XXEUR,akoprávnehonásledkubezprostrednýchprocesnýchúkonov
žalovaného nadväzujúcich na preskúmavané rozhodnutie, je pre žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti v danom čase (v roku 2021) neprijateľnou a môže ohroziť platobnú schopnosť žalobcu a
plnenie úloh žalobcu. V dôsledku právnych následkov napadnutého rozhodnutia tak hrozí závažná ujma
spočívajúca v ohrození platobnej schopnosti žalobcu a v ohrození komplexného plnenia úloh žalobu,
ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo zmluvných vzťahov súvisiacich
s poskytnutím nenávratných finančných príspevkov na rozvojové projekty žalobcu. Pokiaľ ide o druhý

zákonný predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, a to absenciu rozporu priznania
odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom, podľa nášho právneho názoru by priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom. Absenciu bezodkladného
presunu určitej čiastky finančných prostriedkov z rozpočtu žalobcu do rozpočtu žalovaného (de iure z
jednej rozpočtovej kapitoly do inej rozpočtovej kapitoly štátneho rozpočtu) nemožno hodnotiť ako aktivitu

v rozpore s verejným záujmom. V uvedenej súvislosti je nutné prihliadať na to, že žalovaný takýto príjem
nepredpokladal a nemôže s ním ani voľne narábať, keďže príjem zo sankcií (pokút) je súčasťou príjmov
štátneho rozpočtu (§ 7 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 25.10.2021. Žalovaný má
za to, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a žalobcom
napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, a preto navrhuje, aby
Krajský súd v Bratislave predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradutrov konania. Žalovaný k argumentom žalobcu v súvislosti s porušením princípu právneho štátu
uvádza, že za proces verejného obstarávania je zodpovedný sám žalobca, nie úrad ako sa snaží
žalobca presvedčiť konajúci súd. Nie je možné žiadať od úradu, aby každú zverejnenú zákazku vo

Vestníku verejného obstarávania iniciatívne skontroloval (uvedené je nemožné aj vzhľadom k tomu,
že kontrola postupu zadávania zákazky je možná iba v prípade, ak má úrad k dispozícii kompletnú
dokumentáciu z verejného obstarávania). Nie je personálne možné „predbežne“ prekontrolovať všetky
zákazky zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania, uvedené nie je ani efektívne, či hospodárne,
pretože by neprimerane predlžovalo trvanie verejného obstarávania (verejný obstarávateľ by musel

predložiť kompletnú dokumentáciu a prerušiť konanie, až kým úrad neskončí kontrolu). Uvedená
kontrolná činnosť je žalobcom úplne vytrhnutá z kontextu, nie je cieľom úradu „odsúhlasovať“ každé
jedno verejné obstarávanie, ale metodicky usmerňovať účastníkov verejného obstarávania a až
v prípade podozrenia z nesprávneho postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní pristúpiť ku
samotnej kontrole tohto postupu. Žalovaný považuje návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe za neopodstatnený a relevantným spôsobom nepreukázaný. V predmetnom návrhu na

priznanie odkladného účinku nie je bližšie špecifikované, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom
prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade
nepriznania odkladného účinku, čím predmetný návrh nespĺňa požiadavky stanovené § 185 Správneho
súdneho poriadku. Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku
správnej žalobe je vo verejnom záujme. Žalovaný súčasne dáva do pozornosti v tejto veci uplatnenie

princípu právneho štátu s ohľadom na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/201/2019
zo dňa 16.01.2020, v ktorom skonštatoval, cit.: „samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má
mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky
právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba

hľadieť ako na zákonný a vecne správny.“ Žalovaný k odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
uvádza, že o vykonateľnosti ako o vlastnosti rozhodnutia možno hovoriť len pri rozhodnutiach, ktoré
majú vykonateľný obsah, t. j. zaväzujú adresáta, aby niečo vykonal, znášal alebo niečoho sa zdržal.
Vykonateľnosť rozhodnutia znamená možnosť vynútiť splnenie povinnosti, teda okamih, kedy možno
pristúpiť k donúteniu. Nakoľko predmetným napadnutým rozhodnutím (ani prvostupňovým rozhodnutím)

nie sú ukladané žiadne povinnosti, t. j. nie sú v nich ani žiadne lehoty na splnenie povinností,
vykonateľnosť pri nich a teda ani odklad vykonateľnosti neprichádzajú do úvahy. Argument žalobcu, že
žalovaný voči nemu na základe napadnutého rozhodnutia začne správne konanie, kde mu hrozí sankcia
až na úrovni XXX XXX,XX eur je v danom prípade irelevantný, pretože dôvod na priznanie odkladného
účinku nemôže spočívať v prípadnom zásahu do práv žalobcu. Správny súd nie je v momentálnej

situácii oprávnený vyjadrovať sa k prípadnému možnému správnemu konaniu, ktorého výsledkom by
bolo uloženie pokuty žalobcovi za správny delikt v zmysle § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom
obstarávaní. Žalovaný na margo možného začatia správneho konania ale uvádza, že listom č. spisu
11803-3000/2021 zo dňa 04.10.2021 oznámil žalobcovi začatie správneho konania podľa § 182 ods. 1
písm. a) zákona o verejnom obstarávaní za to, že sa pri zadávaní zákazky na predmet „Služby súvisiace

s realizáciou štatistických zisťovaní o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov,
realizácia výskumných úloh a poskytovanie súvisiacich služieb v rokoch 2020-2024“, ku ktorej bolo
Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č.
39/2020 zo 14.02.2020 pod zn. 9736-DES a v Úradnom vestníku EÚ č. 2020/S 031 z 13.02.2020 pod
č. 073280, vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, spôsobom alebo

postupom ustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní, a to tým, že so spoločnosťou TREXIMA
Bratislava, spol. s r. o., Drobného 29/3431, 844 07 Bratislava, IČO: 31 364 381 uzavrel dňa 25.02.2020
Zmluvu o dielo postupom priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2. a 3. zákona o
verejnom obstarávaní bez preukázania splnenia podmienok na jeho použitie, avšak rozhodnutím č.
11803-3000/2021 zo dňa 04.10.2021, prerušil uvedené správne konanie práve z dôvodu začatia konania

o predbežnej otázke vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/172/2021 v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady úradu č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozilazávažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej

správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým

tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku

správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odklad-ného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že

výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich

rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správ

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené

podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP a ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

10.Dôvodompriznaniaodkladnéhoúčinkusprávnejžalobevzmysleust.§185písm.a)SSPjenaplnenie

niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej
ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom
prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí
byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo
opatreniaorgánuverejnejsprávy,alebojehoinýmiprávnyminásledkami.Samotnénaplnenieuvedených

dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP)
súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

11. Správny súd poukazuje na to, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný
charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP.

Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.12. Správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 53/2018-15 zo dňa
07.02.2018 v ktorom je uvedené, že odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184

až § 189 SSP predstavuje jeden z nových právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú
zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen
formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného
žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom
preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky

vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je však
nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom
úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej
žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných
a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom

mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych
následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy. Aj v zmysle novej právnej úpravy bude naďalej dôvodom už len hrozba, teda nevyžaduje sa
aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti
možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
alebo jeho inými právnymi následkami.

13.Správnysúdkonštatuje,ževoveciniesúdanépredpokladynapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnej

žalobe podľa ust. § 185 písm. a) SSP, pretože na základe žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle
žalobcom predložených argumentov v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie
je preukázaná hrozba následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP spojená s okamžitým výkonom
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami. V danom prípade
správnoužalobounapadnutérozhodnutieneukladážalobcovižiadnupovinnosťnaplnenie.Napadnutým

rozhodnutím sa konštatuje porušenie § 81 písm. b) bod 2. a bod 3. ZVO, čo samo o sebe nie je
právnym titulom na založenie právnych následkov hrozby následku závažnej ujmy, hrozby následku
značnej hospodárskej či finančnej škody, hrozby následku ujmy na životnom prostredí, prípadne hrozby
iného vážneho nenapraviteľného následku. Preto nemožno prisvedčiť argumentu žalobcu, že v dôsledku
právnych následkov napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma spočívajúca v ohrození platobnej

schopnosti žalobcu a v ohrození komplexného plnenia úloh žalobu, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne
záväzných právnych predpisov alebo zmluvných vzťahov súvisiacich s poskytnutím nenávratných
finančných príspevkov na rozvojové projekty žalobcu. Navyše, žalobca súdu žiadnym spôsobom
neargumentoval a nepreukázal konkrétnymi dôkazmi tvrdenie o ohrození platobnej schopnosti žalobcu.
Uvedené tvrdenie je len v rovine všeobecnej a abstraktnej. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd

dodáva, že je nepochybne vo verejnom záujme, aby žalobca pri výkone svojej činnosti postupoval
výlučne v intenciách článku 2 odsek 2 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., podľa ktorého znenia štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pokiaľ
príslušný orgán v rámci výkonu svojich právomocí zistí porušenie zákona štátnym orgánom, právne
následky takéhoto porušenia ustanovujú príslušné právne predpisy.

14. Správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b) SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne
záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

15.Vzhľadomktomu,žežalobcaneosvedčilsplneniezákladnýchzákonomvyžadovanýchpredpokladov
definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP opätovný návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení

s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.