Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jana Halušková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/302/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316204812
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6316204812.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcov I/ C. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvalým pobytom C. XXXX/XX, XXX XX J. a II/ X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom C. XXXX/XX,
XXX XX J., zastúpených advokátom JUDr. Richardom Piliarom, so sídlom Školská 4, 977 01 Brezno,
proti žalovaným 1/ Tatra credit a.s., so sídlom Námestie slobody 10/1718, 921 01 Piešťany, IČO: 44

975 775 a 2/ ADMIN CREDIT, s.r.o., so sídlom Revoluční 1403/28, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 04 050 932, zastúpeného advokátskou kanceláriou L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 237 546, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcov
a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2Csp/8/2016-169 zo dňa 18.
mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
18. mája 2018 zamietol žalobu voči žalovanému 1/ (I. výrok), zamietol žalobu v časti o určenie, že
žalovaný 2/ nemá právo na akékoľvek peňažné plnenie z úverovej zmluvy č. 174/11 zo dňa 12.07.2011
a z dohody o kumulatívnej novácii k úverovej zmluve č. 174/11 zo dňa 28.10.2015 (II. výrok), zamietol
žalobu v časti o určenie, že žalovaný 2/ nemá právo na výkon záložného práva podľa zmluvy o záložnom

práve č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 (III. výrok). Určil, že ustanovenie úverovej zmluvy č. 174/11 zo
dňa 12.07.2011 uvedené v článku XX. v bode 12. v znení: „Veriteľ nie je viazaný účelom platby, ktorú
stanoví dlžník, veriteľ je oprávnený započítať platbu dlžníka na svoje pohľadávky voči dlžníkovi v tomto
poradí: na záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli z iného právneho dôvodu než z ÚZ (najmä z
titulu náhrady škody, bezdôvodného obohatenia), ďalej na zmluvné pokuty, na poplatky za úkony a
služby podľa platného sadzobníka, na príslušenstvo úveru vrátane sankcií, ako zmluvných pokút, ďalej

na splátky úveru, a to v poradí najskôr na úroky a náklady, až potom na istinu. Platba sa započíta
v uvedenom poradí vždy s najstaršou splátkou neuhradenej pohľadávky. Veriteľ je oprávnený zarátať
platbu dlžníka na svoje pohľadávky voči dlžníkovi i v inom, než vyššie uvedenom poradí. V takomto
prípade skutočnosť o inom poradí započítania platieb dlžníka do pohľadávok veriteľa, ktoré má voči
dlžníkovi, je veriteľ povinný písomne oznámiť dlžníkovi v lehote do 15 dní od započítania.“ je ako
neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy neplatné (IV. výrok). Žalobu v časti určenia neplatnosti

ustanovení úverovej zmluvy č. 174/11 zo dňa 12.07.2011, ako neprijateľných podmienok spotrebiteľskej
zmluvy, vo zvyšku zamietol (V. výrok) a určil, že úver poskytnutý podľa úverovej zmluvy č.
174/11 zo dňa 12.07.2011 je bezúročný (VI. výrok). Vyslovil, že žalovanému 1/ sa náhrada trov konania
nepriznáva (VII. výrok) a žalovanému 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva (VIII. výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého 13.07.2016 bolo určenie, že

úverová zmluva č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 a dohoda o kumulatívnej novácii k úverovej zmluve
č. 174/11 zo dňa 28.10.2015 sú neplatné a určenia, že zmluva o záložnom práve č. 174/11 zo dňa12.07.2011 je neplatná, alternatívne, že ustanovenia úverovej zmluvy č. 174/11 zo dňa 12.07.2011
uvedené v článku I. bod 1. a nasledujúcich článkoch (uvádzaných v odôvodnení žaloby), ustanovenia
dohody o kumulatívnej novácii k úverovej zmluve č. 174/11 zo dňa 28.10.2015 a ustanovenia zmluvy

o záložnom práve č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Na
výzvu súdu žalobcovia podaním doručeným dňa 25.07.2017 zmenili a opravili žalobu tak, že žiadali,
aby súd určil, že žalobcovia nie sú povinní plniť žalovanému 2/ akékoľvek peňažné plnenie z úverovej
zmluvy č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 a z dohody o kumulatívnej novácii k úverovej zmluve č. 174/11 zo
dňa 28.10.2015 a aby určil, že právny vzťah zo zmluvy o záložnom práve č. 174/11 zo dňa 12.07.2011

neexistuje, resp. že tu nie je právo žalovaného 2/ na výkon záložného práva podľa zmluvy o záložnom
práve č. 174/11 zo dňa 12.07.2011. Alternatívne navrhli, aby súd určil, že ustanovenia úverovej zmluvy č.
174/11 zo dňa 12.07.2011 uvedené v článku I. bod 1., v článku VII. bod 2. písm. a), v článku VII. bod 5., v
článku X. bod 1., 2. a 3., v článku XII. bod 1.-2., 3., 4. a 5., v článku XIII. bod 1., 2., v článku XVI. bod 4., v
článku XX. bod 1., 3. a 12., v článku XXI. sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné a aby určil, že
úver poskytnutý podľa úverovej zmluvy č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 je bezúročný. Na základe zmenenej

žaloby, ku ktorej došlo písomným podaním doručeným súdu dňa 25.07.2017, bolo predmetom konania
podľa tvrdenia žalobcov a názoru okresného súdu určenie, že žalovaný 2/ nemá právo na akékoľvek
peňažné plnenie z úverovej zmluvy č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 a z dohody o kumulatívnej novácii k
úverovej zmluve č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 a určenie, že žalovaný 2/ nemá právo na výkon záložného
práva podľa zmluvy o záložnom práve č. 174/11. Alternatíve určenie neplatnosti zmluvných podmienok

z úverovej zmluvy a určenie, že úver podľa úverovej zmluvy č. 174/11 je bezúročný.

1.2. Žalobcovia zdôvodnili žalobu tým, že dňa 12.07.2011 so žalovaným 1/ uzatvorili úverovú zmluvu
č. 174/11 o poskytnutí úveru vo výške 6.500,- Eur; celkovo mali zaplatiť 7.650,- Eur. Postupne boli k
zmluve uzatvárané dodatky č.1, 3, 4, 5, 6 a 7, ktorými došlo k predĺženiu splatnosti úveru, naposledy

do 12.10.2015 a k zvýšeniu pohľadávky na 26.680,46 Eur. Dodatkom č. 2 z 12.06.2012 bol navýšený
úver o 6.700,- Eur a dodatkom č. 7 zo dňa 04.03.2015 o 3.200,- Eur, čo predstavuje cca 410 % z
pôvodne poskytnutej sumy. Dňa 28.10.2011 žalobcovia a žalovaný 1/ uzatvorili dohodu o kumulatívnej
novácii, ktorou sa zaviazali uhradiť sumu 17.049,- Eur do 28.11.2015 (čo predstavuje 262 % z pôvodne
poskytnutej sumy). Zároveň uznali svoju pohľadávku čo do jej výšky pravosti a dôvodu. Na úver uhradili

7.297,- Eur. Dňa 12.07.2011 so žalovaným 1/ na zabezpečenie úveru uzatvorili zmluvu o záložnom
práve č. 174/11 k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Listom zo dňa 11.12.2015 žalovaný 1/ oznámil
žalobcom postúpenie jeho pohľadávky vo výške 17.049,- Eur splatnej 28.11.2015 na žalovaného 2/,
ktorým im následne oznámil začatie výkonu záložného práva. Naliehavý právny záujem na podanej
žalobe odôvodnili ohrozením ich právneho postavenia pre neistotu v otázke vzniku a platnosti úverovej

zmluvy a rozsahu ich plnenia v prospech žalovaného 1/ s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky,
napr. dohodnutú úrokovú sadzbu a výšku RPMN. Spisovanie dodatkov k úverovej zmluve a dohody
o kumulatívnej novácii vyvolávajú značné pochybnosti o tom, že žalobcovia mali skutočne vedomosť
k čomu sa zaväzujú a za akých podmienok. Spotrebiteľská úverová zmluva podľa žalobcov obsahuje
viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré ju ako celok považujú za neplatnú s poukazom na §

39 Občianskeho zákonníka. Článok I. zmluvy s jej článkom XXI. sú výlučne na prospech žalovaného 1/.
Prvá splátka úveru vo výške 195,- Eur bola splatná v deň, keď mal byť úver poskytnutý, nasledovať malo
ďalších päť splátok a siedma splátka bola pre bežného spotrebiteľa v likvidačnej výške 6.500,- Eur. Toto
ustanovenie so spotrebiteľmi nebolo individuálne dojednané, je súčasťou predtlače úverovej zmluvy a
žalovaný 1/ sa dojednaním takéhoto splátkového kalendára dopustil nekalej obchodnej praktiky. RPMN

predstavuje 50,23 %, ale nie je zrejmé, aké údaje žalovaný 1/ pri jej výpočte použil, najmä čo sa týka
nákladov spojených s poskytnutým úverom. Úroková sadzba uvedená v zmluve prekračuje viac ako
dvojnásobne priemerné úrokové sadzby uplatňované pri úverových obchodoch bankami. Neprijateľnými
zmluvnými podmienkami sú viaceré dojednania o poplatkoch, zmluvnej pokute, možnosti zosplatnenia
úveru veriteľom po znížení hodnoty predmetu záložnej zmluvy, či pre hrubé porušenie podmienok

dohodnutých v úverovej zmluve, z ktorej nie je zrejmé, čo predstavuje hrubé porušenie, započítanie
úhrad dlžníkov podľa vôle veriteľa. Z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy je neplatnou i zmluva o
záložnom práve, a to aj podľa § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu jej absolútnej neurčitosti. Žalovaný
1/ vo vyjadrení k žalobe poukázal na postúpenie pohľadávok zo zmluvy o úvere aj zo záložnej zmluvy na
žalovaného 2/ zmluvou o postúpení pohľadávky z 11.12.2015, ktoré bolo žalobcom oznámené listami

podanými na poštovú prepravu 21.12.2015. Namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Žalovaný
2/ navrhol zamietnutie žaloby. Uviedol, že úverová zmluva v znení dodatkov aj záložná zmluva sú platné
právne úkony. Pri uzatváraní úverovej zmluvy boli dodržané všetky zákonné podmienky vyžadované
zákonom č. 129/2010 Z. z.. Zmluvné podmienky sú v zmluve vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.Pred uzavretím zmluvy zmluvné strany rokovali o jednotlivých zmluvných podmienkach a zmluva je
výsledkom ich konsenzu. Žalobcovia obdržali štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere,
v rámci ktorých boli oboznámení s hlavnými vlastnosťami spotrebiteľského úveru. Pred uzatvorením

úverovej zmluvy boli oboznámení s výškou RPMN. Po podpise zmlúv nenamietali, že ich niektorým
ustanoveniam nerozumejú alebo že s nimi nesúhlasia, od zmlúv v zákonnej 14-dňovej lehote neodstúpili.
Namietol tvrdenie o poskytnutí úveru vo výške 6.500,- Eur, pretože v zmysle zmluvy a dodatkov im
bola celkovo poskytnutá suma 16.400,- Eur. Nestotožnil sa s názorom žalobcov ohľadom zjavnej
neprimeranosti úrokov, zmluvných pokút a zabezpečenia úveru zriadením záložného práva. Zdôraznil,

že v prípade úverov poskytovaných spotrebiteľom nebankovými subjektmi je všeobecne akceptovaná
vyššia výška úrokov aj ďalších nákladov spojených s úverom v porovnaní s priemernými úrokovými
sadzbami bánk s ohľadom na vyššiu mieru rizika. Dohodou o kumulatívnej novácii došlo k zníženiu
úrokových sadzieb aj výšky dohodnutých zmluvných pokút v prospech spotrebiteľov. Námietky žalobcov
by podľa žalovaného 2/ mohli spôsobiť len bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nie neplatnosť
celej zmluvy. Zmluva o záložnom práve obsahuje všetky podstatné náležitosti a je platná. Žalobcovia

neriešiaotázkuvzájomnéhovyporiadaniaplnenívzmysle§457Občianskehozákonníka,ktorésasnažia
úmyselne obchádzať s cieľom vyhnúť sa vráteniu poskytnutého plnenia. Poukázal na správu NS ČSR
sp. zn. Cpj/34/74 z 28.03.1975. Obligatórnou náležitosťou žaloby by malo byť nielen určenie neplatnosti
zmlúv, ale aj riešenie vzájomného vyporiadania medzi ich účastníkmi, lebo v opačnom prípade by išlo
o bezdôvodné obohatenie.

1.3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 12.07.2011 žalobcovia I/ a II/ v postavení
dlžníkov uzatvorili so žalovaným 1/ ako veriteľom úverovú zmluvu č. 174/11 podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Jej predmetom podľa čl. I, bod 1. bolo poskytnutie nebankového bezúčelového
spotrebiteľského úveru vo výške 6.500,-Eur s čerpaním od 12.07.2011, splatnosťou 6 mesiacov, RPMN

50,23 %, s priemernou RPMN 33,97 %, ročnou úrokovou sadzbou 36 %, mesačnou úrokovou sadzbou
3%, dennou úrokovou sadzbou 0,10 %, výškou úveru s navýšením 7.670,-Eur, konečnou splatnosťou
úveru 12.01.2012, celkovými nákladmi 1.300,-Eur, s poplatkom za poskytnutie úveru 130,-Eur. Ako
spôsob zabezpečenia úveru bolo dohodnuté zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. V zmysle čl. II.
dlžník svojím vlastnoručným podpisom na zmluve potvrdil, že pri podpise zmluvy prepočítal a prevzal

hotovosť v zmysle čl. I. V zmysle čl. IV. bodu 2. a 3. RPMN je v uvedenej výške za predpokladu čerpania
celej výšky úveru a dodržania podmienok splácania dohodnutých v zmluve. Do výpočtu RPMN nie sú
zahrnuté sankcie, ktoré môže byť dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia svojich záväzkov a platby
poistného na základe poistných zmlúv k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom zabezpečenia úveru, t.j.
do RPMN nie sú zahrnuté zmluvné pokuty podľa čl. X, úrok z omeškania podľa čl. XI., poplatky podľa čl.

XII. a čl. XIII. tejto zmluvy, okrem poplatku za poskytnutie úveru a notárske poplatky v zmysle čl. I., bod
1. písm. za) tejto zmluvy. Podľa čl. IVa. celkové náklady spotrebiteľa tvorí súčet sumy poplatku a úroku.
Podľa čl. VII. bod 2. písm. a), ak sa zníži hodnota PZÚ tak, že sa zabezpečenie pohľadávky veriteľa
voči dlžníkovi stane nedostatočným, vyhradzuje si veriteľ právo žiadať od dlžníka, aby zabezpečenie
pohľadávky bez zbytočného odkladu doplnil. Ak tak dlžník neurobí do 7 dní od doručenia písomnej

žiadosti veriteľa o doplnenie zabezpečenia pohľadávky, veriteľ je oprávnený po uplynutí lehoty na
doplnenie zabezpečenia pohľadávky vyhlásiť úver za predčasne splatný v celom jeho zostatku spolu
s príslušenstvom. Za zníženie hodnoty PZÚ sa považuje najmä: a) objektívne zníženie všeobecnej
hodnoty PZÚ v dôsledku zmien na trhu s nehnuteľnosťami. Podľa čl. VII. bod 5. ak dlžník hrubo poruší
podmienky dohodnuté v ÚZ, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku

spolu s príslušenstvom, pričom nezaniká nárok veriteľa na zmluvnú pokutu. Podľa čl. XX. bod 1., 3. a 12.
sú úverové zmluvné podmienky (ďalej iba „UZP) zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného
zákonníka a sú súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí úveru medzi spoločnosťou Tatra credit, a.s.
(ďalej iba „veriteľ") a fyzickou alebo právnickou osobou (ďalej iba „dlžník“). Zmluvné strany sa v zmysle
§ 262 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obch. zák. dohodli, že ich právny vzťah vyplývajúci z tejto ÚZ sa

spravuje ustanoveniami zák. č. 513/1991 Zb. bez ohľadu na povahu účastníkov. Veriteľ nie je viazaný
účelom platby, ktorú stanoví dlžník, ale je oprávnený započítať platbu dlžníka na svoje pohľadávky voči
dlžníkovi v tomto poradí: na záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli z iného právneho dôvodu než
z ÚZ (najmä z titulu náhrady škody, bezdôvodného obohatenia), ďalej na zmluvné pokuty, na poplatky
za úkony a služby podľa platného sadzobníka, na príslušenstvo úveru vrátane sankcií, ako zmluvných

pokút, ďalej na splátky úveru, a to v poradí najskôr na úroky a náklady, až potom na istinu. Platba sa
započíta v uvedenom poradí vždy s najstaršou splátkou neuhradenej pohľadávky. Veriteľ je oprávnený
zarátať platbu dlžníka na svoje pohľadávky voči dlžníkovi i v inom než vyššie uvedenom poradí. V
takomto prípade je veriteľ povinný iné poradie započítania platieb dlžníka do pohľadávok veriteľa, ktorémá voči dlžníkovi, písomne oznámiť dlžníkovi v lehote do 15 dní od započítania. V článku X. body 1.-3.
bolo dojednané oprávnenie veriteľa vyčísliť dlžníkovu zmluvnú pokutu 0,25 % z dlžnej sumy denne v
prípade omeškania so splatením úveru. V prípade omeškania so zaplatením niektorej splátky alebo ak

celková výška uhradených splátok k termínom určeným splátkovým kalendárom bude v negatívnom
rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú
pokutu za neuhradená splátku vo výške 4 % z poskytnutej istiny aj opakovane a ak pristúpi k vymáhaniu
pohľadávky, zmluvnú pokutu vo výške 10 % z poskytnutej istiny, minimálne 1.660,- Eur. Za identifikáciu
platby je v prípade jej neuvedenia dlžníkom pri úhrade splátky veriteľ oprávnený účtovať poplatok vo

výške 20,- Eur, za neoznámenie zmeny trvalého pobytu alebo korešpondenčnej adresy do 15 dní od
jej vzniku poplatok 200,- Eur, za neoznámenie zmien týkajúci sa telefónnych staníc do 15 dní od ich
vzniku 200,- Eur, za neprevzatie korešpondencie adresovanej dlžníkovi na ním určenú korešpondenčnú
adresupoplatokvovýške200,-Eurzakaždúvrátenúkorešpondenciuapoplatokzaneoznámeniezmeny
údajov v občianskom preukaze do 15 dní taktiež poplatok 200,- Eur (článok XII., bod 1.-5.). Sadzobník
poplatkovjeuvedenýajvčlánkuXIII.,ktorýsúdprvejinštancieuviedolvbode14.odôvodneniarozsudku.

V článku XVI. bod 4., dlžník podpisom ÚZ súhlasí, aby veriteľ vyplatil a následne započítal do svojej
pohľadávky iné pohľadávky voči dlžníkovi alebo záložcovi, ktoré by mohli mať za následok začatie
výkonuzáložnéhoprávainýmveriteľomalebovýkonexekúcienaPZUazároveňdávasúhlas,abyveriteľ
takto vzniknuté pohľadávky v mene dlžníka, resp. záložcu uhradil.V článku XXI. je obsiahnutý splátkový
kalendár, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. V bode 6. článku XXII. je obsiahnuté

vyhlásenie zmluvných strán, že ich zmluvná voľnosť nebola obmedzená. Zmluvu uzatvorili na základe
slobodnej vôle, zmluva nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluvu si
prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísali. Zmluva
na poslednej strane v spodnej časti obsahuje upozornenie: „Ak ste neboli dostatočne oboznámení s
podmienkami úverovej zmluvy tak ju nepodpisujte!“. Súčasne v ten istý deň (t.j. 12.07.2011) žalobcovia

ako záložcovia uzatvorili so žalovaným 1/ podľa čl. V úverovej zmluvy zmluvu o záložnom práve č. XXX/
XX, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, a to byt č. 30, na 9. p.,
vchod č. 12, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX, zapísaný na LV č. K. Okresného úradu J.,
katastrálneho odboru pre okres, obec aj k.ú. J. (ďalej len „záloh“). Zmluva na poslednej strane v spodnej
časti obsahuje upozornenie: „Ak ste neboli dostatočne oboznámení s podmienkami záložnej zmluvy tak

ju nepodpisujte!“. Dňa 04.03.2015 žalobcovia so žalovaným 1/ uzatvorili dodatok č. 7 k úverovej zmluve
č. 174/11 zo dňa 12.07.2011, predmetom ktorého bolo navýšenie úveru o sumu 3.200,-Eur a predĺženie
splatnosti poskytnutého úveru o 6 mesiacov, čím sa záväzok žalobcov zvýšil zo sumy 22.287,12 Eur
na sumu 26.680,46 Eur; splatnosť úveru s príslušenstvom bola stanovená do 12.10.2015. V dôsledku
predchádzajúcich dodatkov týmto dodatkom došlo k zmene čl. I. úverovej zmluvy č. 174/11. Dodatok

obsahuje vyhlásenie žalobcov o uznaní dlhu vo výške 18.237,50 Eur a nový splátkový kalendár. V
zmysledodatkužalobcoviacelkoveuhradiližalovanému1/vsplátkach8.442,96Eur;poslednáuhradená
splátka bola splatná dňa 28.02.2015. Dňa 28.10.2015 uzatvorili žalobcovia so žalovaným 1/ dohodu o
kumulatívnej novácii k úverovej zmluve č. 174/11 v zmysle § 516 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa
jej čl. II sa zmluvné strany dohodli, že záväzok dlžníkov vyplývajúci z úverovej zmluvy č. 174/11 zo dňa

12.07.2011 v znení jej dodatkov, na základe ktorej sú dlžníci povinní zaplatiť veriteľovi sumu 18.493,78
Eur ku dňu 28.10.2015 sa nahrádza finančným záväzkom spočívajúcim v povinnosti dlžníkov zaplatiť
veriteľovi sumu 17.049,-Eur do 28.11.2015; splatením tejto pohľadávky zaniknú akékoľvek nároky
veriteľa z úverovej zmluvy č. 174/11 v znení jej dodatkov a tejto dohody. Zmluvné strany sa dohodli,
že na zabezpečenie splatenia pohľadávky a jej príslušenstva bude slúžiť zmluva o záložnom práve č.

174/11 zo dňa 12.07.2011. Dlžníci súčasne podpisom zmluvy uznali pohľadávku čo do výšky, pravosti i
dôvodu.Včl.VIII.bode8.jeobsiahnutévyhláseniezmluvnýchstrán,žetútodohoduuzatvorilinazáklade
slobodnej, vážnej a určitej vôle, nie je uzatvorená v tiesni a ani za nevýhodných podmienok. Účastníci
si ju prečítali, jej obsahu porozumeli a bez výhrad s v nej uvedenými skutočnosťami súhlasia, na znak
čoho ju vlastnoručne podpísali. Zmluva na poslednej strane v spodnej časti obsahuje upozornenie: „Ak

ste neboli dostatočne oboznámení alebo nie sú Vám dostatočne jasné podmienky tejto dohody, tak ju
nepodpisujte!“ Oznámením zo dňa 11.12.20.15 žalovaný 1/ oznámil žalobcom, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2015 postúpil pohľadávku voči nim z úverovej zmluvy č. 174/11 v
znení jej dodatkov a dohody o kumulatívnej novácii na žalovaného 2/. Z výdavkového pokladničného
dokladu zo dňa 12.07.2011 vyplynulo, že žalobcom bola žalovaným 1/ vyplatená suma 6.500,-Eur za

účelom vyplatenia úveru z úverovej zmluvy č. 174/11. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa
12.06.2012 vyplynulo vyplatenie čiastky 6.700,- Eur žalovaným 1/ žalobcovi I/ za účelom navýšenia
úverovej zmluvy č. 174/11. Podľa dokladu o vklade hotovosti bola na účet č. D. dňa 04.03.2015 vložená
suma 3.200,-Eur. Žalobcovia na úver uhradili spolu 7.297,-Eur.1.4. Súd prvej inštancie citoval § 497, § 37 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 52
a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka účinného od 01.05.2014, § 151c Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. i),
§ 11 ods. 1 písm. a) a ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 30.11.2011 a § 5a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že žalobu voči
žalovanému 1/ zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Toto rozhodnutie odôvodnil
postúpením všetkých práv a povinností z úverovej zmluvy s dodatkami, zo záložnej zmluvy aj z dohody

o kumulatívnej novácii zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2015 zo žalovaného 1/ na
žalovaného 2/. Uviedol, že procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník sa
stáva aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky.

1.5. S poukazom na § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobcovia majú ako spotrebitelia naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby,

čím sa môže vyriešiť otázka prípadného porušovania spotrebiteľských práv žalovaným 1/ a následne
bude ujasnené, či žalovaný 2/ má voči žalobcom nárok na zaplatenie a v akej výške titulom úverovej
zmluvy. Uviedol, že naliehavý právny záujem je daný priamo ustanovením § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa. Záver o existencii naliehavého právneho záujmu na určení, že žalovaný 2/ nemá právo
na výkon záložného práva podporuje podľa súdu prvej inštancie aj konanie vedené na okresnom súde

pod sp. zn. 3C/94/2016 o neplatnosť dobrovoľnej dražby iniciované žalobcami, ktoré je prerušené do
právoplatného skončenia prejednávaného sporu. Odstránenie neistoty v právnom postavení žalobcov
alebo zamedzenie ohrozenia ich práva možno dosiahnuť len určením, či tu záložné právo je alebo nie
je (rozsudky NS ČR sp. zn. 21Cdo/58/2003 a sp. zn. 30Cdo/1705/2002).

1.6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že alternatívnym žalobným návrhom sa žalobcovia domáhali
určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve a určenia
bezúročnosti poskytnutého úveru, v oboch prípadoch určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d)
C.s.p., v zmysle ktorého sa možno určenia právnej skutočnosti domáhať výlučne za predpokladu, že
tak vyplýva z právneho predpisu. V prípade časti žaloby o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných

podmienok je týmto právnym predpisom priamo C.s.p. (§ 298), ale tiež napr. Občiansky zákonník,
ktorý v ustanovení § 53a predpokladá rozhodnutie súdu, ktorým je vyhlásená zmluvná podmienka
za neprijateľnú. V prípade žalobného návrhu, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia bezúročnosti
poskytnutého úveru okresný súd poukázal na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení, v
zmysle ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktoré je
v dôsledku absencie prechodných ustanovení potrebné použiť aj na právne vzťahy vzniknuté resp.
konania začaté pred jeho účinnosťou.

1.7. Okresný súd vyhodnotil úverovú zmluvu č. 174/11 z 12.07.2011 za spotrebiteľskú zmluvu v

zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z., čo nebolo medzi stranami sporné. Dospel k záveru o platnom uzatvorení úverovej
zmluvy, ktorá však neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., preto je úver
potrebné posúdiť za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné dojednanie
o úroku vo výške 36 % ročne, ktorý považuje za neprimeraný, keďže dvojnásobne prevyšuje priemernú

úrokovú mieru úverov požadovanú bankami pri spotrebiteľských úveroch splatných do 1 roka, ktorá v
danom období podľa štatistických údajov NBS predstavovala 13,61 %. Toto ustanovenie posúdil ako
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, takže tento údaj v zmluve
uvedený nebol a podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. je zmluva bezúročná a bez poplatkov.
Zdôraznil, že nemusia byť splnené súčasne obe podmienky zakotvené v § 11 ods. 1 písm. a) zák. č.

129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj „ZoSÚ“), ktorými je písomná forma
a absencia niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 tohto zákona,
a to jeho výkladom v súlade so zmyslom a účelom zákona, ktorým je ochrana spotrebiteľa. V praxi je
nepredstaviteľné, aby aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by zmluva nebola
písomná a zároveň by neobsahovala čo i len jednu z uvedených náležitostí.

1.8. Z úverovej zmluvy podľa súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vyplýva, ktoré náklady žalovaný
1/ zahrnul do výpočtu RPMN. Žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno a svoje tvrdenie o
nesprávnej výške RPMN nepreukázali a neuviedli, aká výška RPMN má byť podľa nich správna.1.9. Žalobcom bola podľa okresného súdu na základe úverovej zmluvy v znení jej dodatkov celkovo
poskytnutá suma 16.400,- Eur, naposledy 04.03.2015 suma 3.200,- Eur, čo vyvracia ich tvrdenie

o reálnom vyplatení sumy 7.670,- Eur. Výdavkovým pokladničným dokladom z 12.07.2011 bolo
preukázané prevzatie úveru v hotovosti 6.500,- Eur, preto žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie o
poskytnutí úveru vo výške 7.670,- Eur z dôvodu započítania prvej splátky 195,- Eur a poplatku za
poistenie 130,- Eur. Splatnosť prvej splátky aj poplatku za poskytnutie úveru v deň poskytnutia úveru
nevedie k záveru o nevyplatení úveru v plnej výške. Aj keď žalobcovia tvrdili a preukázali úhradu 7.297,-

Eur, z obsahu dodatku č. 7 k úverovej zmluve súd prvej inštancie zistil ich úhrady vo výške 8.442,96
Eur, evidovanej žalovaným 1/. Vzhľadom na bezpoplatkovosť úveru okresný súd aj čiastku 130,- Eur
zohľadnil ako plnenie dlhu, takže žalobcovia sú povinní vrátiť žalovanému 2/ na základe úverovej
zmluvy, jej dodatkov a dohody o kumulatívnej novácii sumu 7.827,04 Eur, predstavujúcu rozdiel medzi
poskytnutým úverom 16.400,- Eur a doposiaľ uhradenou sumou 8.442,96 Eur a 130,- Eur.

1.10. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil žiadny dôvod absolútnej
neplatnosti dodatkov č. 1 až 7 k úverovej zmluve, ani dohody o kumulatívnej novácii. Dodatky č. 3
až 7 obsahovali aj údaje v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ. Rovnako ako úverová zmluva, aj dodatky trpia
jedinou vadou a je potrebné posúdiť ich ako bezúročné a bez poplatkov pre absenciu údaja o úrokovej
sadzbe. Zmena obsahu záväzku dohodou o kumulatívnej novácii z 28. 10. 2015 nie je nekalo praktikou

žalovaného 1/. Došlo ňou k zníženiu dlhu, nebola preto vyhotovená v neprospech žalobcov. Z jej obsahu
jednoznačne nevyplýva vôľa strán smerujúca k zániku doterajšieho záväzku a jeho nahradeniu novým
záväzkom, čo znamená, že popri doterajšom záväzku vznikol záväzok nový. Vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úverovej zmluvy sa aj táto dohoda stala neúčinnou v časti prevyšujúcej nevrátenú
istinu. Vyhlásenie žalobcov o uznaní záväzku čo do dôvodu a výšky okresný súd posúdil za neplatné

s poukazom na § 5a ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01.05.2014, pretože nie je
legitímne požadovať od spotrebiteľa, aby sa zaviazal uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzku
v budúcnosti, ešte pred splatnosťou samotnej pohľadávky. V nadväznosti na vyššie uvedené potom
okresný súd zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaný 2/ nemá právo
na akékoľvek peňažné plnenie z napadnutej úverovej zmluvy a dohody o kumulatívnej novácii, keď

bolo preukázané, že žalobcovia dosiaľ nesplatili istinu poskytnutého úveru. Súčasne však okresný súd
vyhovel ich žalobe, ktorou sa domáhali určenia, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 174/11
zo dňa 12.07.2011 je bezúročný.

1.11. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti požadovaného určenia, že žalovaný 2/ nemá právo

na výkon záložného práva. Preskúmaním obsahu záložnej zmluvy okresný súd zistil, že jej obsah nie je
neurčitý, táto presne a zrozumiteľne upravuje, ktorá pohľadávka je predmetom zabezpečenia, obsahuje
riadnu špecifikáciu zálohu aj podmienky výkonu záložného práva. Záložná zmluva nespôsobila značnú
nerovnováhu práv a povinností jej zmluvných strán s poukazom na výšku zabezpečenej pohľadávky.
Zmluva bola dojednaná na samostatnom liste a žalobcovia boli pred jej podpisom upozornení,

že ak neboli dostatočne oboznámení s podmienkami zmluvy, nemajú ju podpisovať. Okresný súd
zdôraznil vzhľadom na posúdenie zabezpečovaného úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, že
zabezpečenie záložnou zmluvou sa vzťahuje len na dosiaľ nezaplatenú istinu úveru.

1.12. Pri posudzovaní zmluvných podmienok, ktoré žalobcovia označili za neprijateľné, okresný súd

zdôraznil ustanovenie § 137 písm. d) C.s.p., keď vyslovenie neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu
ich neprijateľnosti musí mať pre sporové strany, ktoré by takýmto rozhodnutím súdu boli dotknuté, právny
význam.

1.12.1. Dojednanie článku I. bod 1., označené žalobcami za neprijateľnú zmluvnú podmienku, sa týka

hlavného predmetu plnenia, bolo vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, preto v tejto časti okresný súd
žalobe nevyhovel.

1.12.2. Aj žalobu o vyhlásenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravujúcej možnosť veriteľa
zosplatniť úver v prípade zníženia hodnoty zálohu v zmysle článku VII. bod 2. písm. a) okresný súd

zamietol, pretože v spore už došlo k zosplatneniu úveru a prípadné vyhlásenie neprijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky by pre žalobcu nemalo žiaden praktický význam.1.12.3. Zmluvné dojednanie článku VII. bod 5. súd prvej inštancie považoval za absolútne neplatné pre
jeho neurčitosť v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, keďže zo zmluvy nie je zrejmé, čo predstavuje
hrubé porušenie podmienok, a tiež podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie je povinný ex offo prihliadať na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, preto nie je možné toto zmluvné dojednanie posudzovať z hľadiska neprijateľnosti
zmluvnej podmienky; žalobe v tejto časti nevyhovel.

1.12.4. Súd prvej inštancie žalobe nevyhovel ani v časti o vyhlásenie zmluvného dojednania článku

X. bod 1., 2. a 3. o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože toto dojednanie
považoval za neplatné pre nedodržanie písomnej formy s poukazom na § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Dojednaniezahrnutévzmluvnýchpodmienkachniejepodpísanéžalobcami,neboloosobitne
vyjednávané z dôvodu jeho splynutia s ostatnými zmluvnými podmienkami a žalobcovia nemali inú
možnosť, ako k nemu pristúpiť, ak chceli uzatvoriť úverovú zmluvu.

1.12.5. Zmluvnými dojednaniami v článku XII. v bode 1., 2., 3., 4. a 5. a v článku XIII. zakotvujúcimi
oprávnenie veriteľa účtovať dlžníkom poplatky sa súd prvej inštancie osobitne nezaoberal vzhľadom na
jeho záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy a žalobe v tejto časti nevyhovel.

1.12.6. Návrh na určenie neplatnosti zmluvného dojednania bodu 4 článku XVI. z dôvodu neprijateľnosti

žalobcovia neodôvodnili. Neuviedli dôvody, pre ktoré by malo toto ustanovenie zakladať nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnenie veriteľa vyplatiť za
dlžníka jeho dlh voči tretej osobe vyplýva priamo z § 531 ods. 2 alebo § 533 OZ aj bez výslovného
súhlasu dlžníka.

1.12.7. Nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán nezistil súd prvej inštancie ani v
bodoch 1., 3. a 12. článku XX., ktorými sa zmluvné strany mali dohodnúť o tom, že súčasťou
úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky. Ide o dojednanie bežne sa vyskytujúce v zmluvách.
Vyhlásenieneprijateľnostitejtozmluvnejpodmienkybynemalovplyv nazmluvnédojednaniaobsiahnuté
v obchodných podmienkach. Ani v tejto časti okresný súd žalobe nevyhovel.

1.12.8.Zmluvné dojednanie bodu 3 článku XX. o tom, že právny vzťah strán sporu vyplývajúci z
úverovejzmluvysamáspravovaťvýlučneustanoveniamiObchodnéhozákonníkabezohľadunapovahu
účastníkov okresný súd považoval za absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
s ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.05.2014 o prednostnom použití

ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Zdôraznil, že toto ustanovenie sa použije na zmluvné vzťahy vzniknuté pred
01.04.2015, čo konštatoval aj NS SR v rozhodnutí z 21.04.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014. Absolútne
neplatné zmluvné dojednanie nie je možné posudzovať z hľadiska neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
preto súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v tejto časti.

1.12.9. Rovnako súd prvej inštancie nevyhlásil za neplatné z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky
zmluvné dojednanie článku XXI. obsahujúce splátkový kalendár, nakoľko sa týka hlavného predmetu
plnenia, je vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne. Poukázal na viaceré zmeny splátkového kalendára v
priebehu trvania zmluvného vzťahu strán sporu, takže uvedené zmluvné dojednanie stratilo v dôsledku

prijatých dodatkov záväznosť. Splátkový kalendár bol žalobcom známy hneď na začiatku zmluvného
vzťahu a pokiaľ s ním nesúhlasili, neboli nútení za daných podmienok úverovú zmluvu uzavrieť a zotrvať
v zmluvnom vzťahu so žalovaným 1/ po dobu viac ako štyroch rokov. Ak tak urobili, museli si byť vedomí
rizika,ktorétakýtosplátkovýkalendársosebouniesol,najmävpodobeposlednejsplátky,predstavujúcej
istinu úveru.

1.12.10.Okresný súd vyhovel žalobe a z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhlásil za
neplatnédojednanieobsiahnutévčlánkuXX.bod12,vktoromsazmluvnéstranydohodliokreminéhona
tom, že „veriteľ nie je viazaný účelom platby, ktorú stanoví dlžník a veriteľ je oprávnený započítať platbu
dlžníkanasvojepohľadávkyvočidlžníkovivtomtoporadí:nazáväzkydlžníkavočiveriteľovi,ktorévznikli

z iného právneho dôvodu než z ÚZ (najmä z titulu náhrady škody, bezdôvodného obohatenia), ďalej
na zmluvné pokuty, na poplatky za úkony a služby podľa platného sadzobníka, na príslušenstvo úveru
vrátane sankcií, ako zmluvných pokút, ďalej na splátky úveru, a to v poradí najskôr na úroky a náklady,
až potom na istinu.“ Ak zmluva umožňuje ľubovôľu veriteľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanieo účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku
aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany dlžníka, je
zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech

spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v
režimetzv.štandardnejtypovej(adhéznej)zmluvy,idevždyoneprijateľnúzmluvnúpodmienku(rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 20.09.2011 sp.zn. 6Co/39/2011).

1.13. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 v spojení s

§ 262 ods. 1 C.s.p. (podľa zásady úspechu a neúspechu). Vo vzťahu k žalovanému 1/ boli žalobcovia
v celom rozsahu neúspešní, žalovaný 1/ by tak mal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd prvej inštancie zohľadnil, že žalobcovia v konaní celkovo
uplatnili 12 žalobných návrhov, z ktorých boli úspešní len v dvoch. Ich úspech tak celkovo predstavuje
16,66% [(100% : 12) x 2]. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu je v konaní úspešnejšou stranou
sporu žalovaný 2/, ktorý by mal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,68% (83,34%

- 16,66%). Okresný súd však prihliadol na dôvody osobitného zreteľa na strane žalobcov v zmysle § 257
C.s.p., ktorými sú okolnosti prejednávanej veci - išlo o spotrebiteľskú vec, žalovaný 1/ preukázateľne
nekonal v zmluvnom vzťahu so žalobcami s odbornou starostlivosťou a porušil právne predpisy týkajúce
sa spotrebiteľských vzťahov, v dôsledku čoho súd posúdil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov,
pričom dôsledky konania žalovaného 1/ v nadväznosti na postúpenie pohľadávky znáša i žalovaný 2/.

Súd prvej inštancie preto žalovanému 1/ a ani žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti VI. a VIII. výroku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C.s.p. a s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu v časti VI. výroku zamietne a žalovanému 2/ voči žalobcom prizná nárok

na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

2.1. Žalovaný 2/ (ďalej aj „odvolateľ“) sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnom
dojednaní úroku vo výške 36 % ročne pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
v dôsledku čoho je nutné vychádzať z toho, že tento údaj nebol v zmluve uvedený a úver je bezúročný

a bez poplatkov. Zdôraznil, že v prípade úverov poskytovaných nebankovými subjektmi je všeobecne
akceptovaná vyššia výška úrokov aj ďalších nákladov spojených s úverom v porovnaní s priemernými
úrokovými sadzbami úverov poskytovaných bankami s ohľadom na vyššiu mieru rizika. Poukázal na
rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005 publikované v „najuznávanejšom komentári
k Občianskemu zákonníku v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR - Švestka, J. a kol., Občanský

zákoník I., § 1 až § 459. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009.“ Nestotožnil sa ani so záverom
súdu prvej inštancie, že úverová zmluva pri vyhodnotení neprijateľnosti výšky zmluvne dohodnutých
úrokov neobsahuje určenie výšky úrokov, a preto je bezúročná. Sankcia bezúročnosti nastupuje až v
prípade, ak by údaj o výške úroku v zmluve absentoval úplne.

2.2. Horšia sociálna a majetková situácia žalobcov, od počiatku zastúpených advokátom poskytujúcim
náležitú odbornú pomoc nemôže byť dôvodom, aby následok neúspechu žalobcov v časti konania
bol presunutý na žalovaného 2/, ktorý mal v konaní v časti uplatnených nárokov plný úspech. Podľa
žalovaného 2/ neboli splnené zákonné podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania, pretože za
neúspech žalobcov v tejto časti konania nesú plnú zodpovednosť žalobcovia, resp. ich právny zástupca.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zotrvali na závere, že viaceré ustanovenia úverovej zmluvy možno považovať za neplatné s poukazom
na § 41 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, preto je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu
(jednotlivé zmluvné ustanovenia nemožno oddeliť od jej ostatného obsahu). Z absolútne neplatných

právnych úkonov žalovaný 2/ nemohol nadobudnúť právo na zaplatenie úrokov, poplatkov, zmluvných
pokút. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru konal v súlade s dobrými mravmi len
veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka úrok primeraný. Všeobecne uznávaným vzťahom nezodpovedá, aby
veriteľ poskytoval úvery za neprimerané a úžernícke úroky. Neprimeranou, preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú

mieru obvyklú v dobe dojednania, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám,
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Uvedené konštatoval aj NS SR v rozhodnutí sp. zn.
5Cdo/26/2011 z 26.04.2012. Podľa priemerných úrokov z úveru obchodných bánk zverejnených NBS
v júli 2011 bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1-5 rokov priemerný úrok vo výške12,86%ročne.Vúverovejzmluvedohodnutáročnáúrokovásadzba36%predstavujeskorotrojnásobok
priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Súhlasili so záverom
súdu prvej inštancie o rozpore dohodnutej výšky úrokov z úveru s dobrými mravmi. Podľa názoru

žalobcovžalovaný2/nebolúspešnývkonanívcelomrozsahu,existujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa
spočívajúce v zlej sociálnej a majetkovej situácii žalobcov pre aplikáciu § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o
trovách konania.

4. Žalobcoviaproticelémurozsudkusúduprvejinštanciepodali vzákonnejlehoteodvolaniezdôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. s návrhom, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok zmenil a určil neplatnosť úverovej zmluvy č. 174/11 z 12.07.2011 a dohody o kumulatívnej
novácii k úverovej zmluve č. 174/11 zo dňa 28.10.2015, neplatnosť zmluvy o záložnom práve č. 174/11 z
12.07.2011 a priznal im náhradu trov konania, v prípade splnenia zákonných podmienok rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.1. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. žalobcovia uviedli, že ich právny
zástupca na pojednávaní konanom 18.05.2018 vzhľadom na novelizované znenie § 11 ods. 4 zákona
o spotrebiteľských úveroch účinné od 01.01.2018 žiadal, aby okresný súd rozhodol o pôvodnom petite
žaloby zo dňa 12.07.2016, ktorým sa pôvodne domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy, dohody o
kumulatívnej novácii k úverovej zmluve a zmluvy o záložnom práve. Alternatívne žiadal rozhodnúť, že

ustanovenia úverovej zmluvy bližšie špecifkované v podaní z 24.07.2017 sú neplatné ako neprijateľné
podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Tým podľa právneho zástupcu žalobcov došlo opätovne k zmene
žaloby,oktorejmalokresnýsúdpodľa§142ods.1C.s.p.rozhodnúťnapojednávaní,čosanestalo,resp.
mal rozhodovať o pôvodne uplatnenom nároku žalobcov. Aj keď na pojednávaní konanom 18.05.2018
nedošlo vyslovene k návrhu na zmenu žaloby, súd prvej inštancie mal v zmysle článku 11 ods. 1

C.s.p. úkon strany sporu posudzovať s prihliadnutím na jeho obsah. Nakoľko v čase podania žaloby
z 12.07.2016 sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy a C.s.p.
podanie tohto typu žaloby neumožňoval, boli nútení vykonať jej zmenu, po novele zákona č. 129/2010
Z. z. sa opätovne domáhali určenia neplatnosti týchto zmlúv.

4.1.1. Poukázali tiež na to, že podaním z 28.07.2017 zobrali žalobu voči žalovanému 1/ späť, okresný
súd ju však voči žalovanému 1/ zamietol.

4.2. Kodvolacímdôvodomuvedenýmv§365ods.1písm.f),h)C.s.p.žalobcovia(ďalejaj„odvolatelia“)
uviedli, že neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu a hrubý nepomer vo

vzájomných právach a povinnostiach žalobcov a žalovaného 1/ ako veriteľa sú aj s poukazom na § 3
ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka viaceré podstatné ustanovenia úverovej zmluvy,
ktoré sú neplatné a s poukazom na § 41 v spojení s § 39 OZ je neplatná celá úverová zmluva, pretože
jednotlivé jej ustanovenia nemožno oddeliť od jej ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti
vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky) je právny úkon neplatný

vcelomrozsahu.Vdanomprípadenebolomožné oddeliťčasťúverovejzmluvy,ktorávsebeobsahovala
dohodu o výške úrokov a poplatkov od ostatného obsahu zmluvy, ktorý tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu
k ujednaniu o celkovej sume navýšenia úveru. Úverovú zmluvu je potrebné vyhlásiť za neplatnú v
celom rozsahu. Z dôvodu nadväznosti dohody o novácii na úverovú zmluvu, a taktiež na niektoré jej
neprijateľné zmluvné podmienky ju možno tiež považovať za neplatnú. Žalovaným 1/ určený spôsob

vrátenia dlžnej sumy možno považovať za nekalú obchodnú praktiku. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o
ochrane spotrebiteľa stanovuje, že predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Obchodná
praktika sa podľa § 7 ods. 2 uvedeného zákona považuje za nekalú podľa písm. a), ak je v rozpore
s požiadavkami odbornej starostlivosti. Podľa odvolateľov žalovaný 1/ pri formulovaní úverovej zmluvy
nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď splatnosť úveru rozložil tak ako bolo uvedené v úverovej

zmluve. Priemerný spotrebiteľ nie je schopný takúto dohodu splniť a veriteľ ho neustále sankcionuje,
jeho dlh napriek čiastočnému splneniu neustále narastá až tak, že môže prísť o nehnuteľnosť, o svoje
obydlie, čo je neprípustné. Z uvedeného dôvodu boli podľa názoru odvolateľov uzatvárané dohody o
novácii záväzku žalobcov. Spôsob vrátenia úveru je podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy a ak je
táto časť v rozpore s dobrými mravmi, resp. so zákonom alebo ho obchádza, potom je celý právny úkon

absolútne neplatný. Súd prvej inštancie, ktorý považoval za absolútne neplatné len niektoré ustanovenia
úverovej zmluvy vec nesprávne právne posúdil.4.3. Odvolatelia zdôraznili akcesorickú povahu zmluvy o záložnom práve z č. 174/11, ktorá zabezpečuje
hlavný záväzok a v prípade vyslovenia neplatnosti hlavnej, t. j. úverovej zmluvy je absolútne neplatná
aj zmluva o záložnom práve.

5. Vyjadrenie k podanému odvolaniu žalobcov podané nebolo.

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podali včas strany sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach

odvolaní žalobcov aj žalovaného 2/ (§ 380 ods. 1 C.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.). Procesný postup a
dokazovanie, ktoré je potrebné vykonať, presahuje rámec odvolacieho konania (konanie na odvolacom
súde, ktorý rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, nemá nahrádzať konanie na
súde prvej inštancie).

7. S poukazom na odvolacie námietky žalobcov odvolací súd sústredil svoju prieskumnú činnosť
predovšetkým na procesnú stránku súdneho konania. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. (súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný

postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému malo dôjsť
podaním žalobcov zo dňa 28.07.2017 súdu prvej inštancie doručené nebolo (odvolatelia nepreukázali

opak ani v odvolacom konaní). Naopak, v podaní zo dňa 24.07.2017, doručenom okresnému súdu
25.07.2017, žalobcovia navrhujú uloženie povinnosti náhrady trov konania obidvom žalovaným. Z čisto
procesného hľadiska preto okresný súd postupoval správne, keď žalobu voči žalovanému 1/ po zistení
jej hmotnoprávnej nedôvodnosti zamietol (konanie voči žalovanému 1/ nemohol z hmotnoprávnych
dôvodov zastaviť).

9. Podľa § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje
uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

10. Podľa § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo

doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

11. Podľa § 140 ods. 3 Civilného sporového poriadku za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon
žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu.

12. Ďalej sa odvolací súd zaoberal možným pochybením okresného súdu v súvislosti s tvrdeným
(ne)rozhodovaním o zmene žaloby. Zmena žaloby je dispozitívnym právnym úkonom žalobcu, ktorý
môže meniť žalobu len so súhlasom súdu. Legálna definícia zmeny žaloby je obsiahnutá v § 140 ods. 1
C.s.p.. Zmena žaloby sa nepripúšťa v spotrebiteľských sporoch v prípade, ak je žalovaným spotrebiteľ (§

294 C.s.p.). Ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, súd koná o zmenenej žalobe bez
rozhodovaniaopripusteníjejzmeny.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcoviasapôvodnoužalobouzodňa
12.07.2016 domáhali určenia, že úverová zmluva č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 a dohoda o kumulatívnej
novácii k úverovej zmluve č. 174/11 zo dňa 28.10.2015 sú neplatné a určenia, že zmluva o záložnom
práve č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 je neplatná, alternatívne, že ustanovenia úverovej zmluvy č. 174/11

zo dňa 12.07.2011 uvedené v článku I. bod 1. a nasledujúcich článkoch (uvádzaných v odôvodnení
žaloby), ustanovenia dohody o kumulatívnej novácii k úverovej zmluve č. 174/11 zo dňa 28.10.2015
a ustanovenia zmluvy o záložnom práve č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 sú ako neprijateľné zmluvné
podmienky neplatné. Túto žalobu okresný súd doručil každému žalovanému, každý žalovaný sa k nej
vyjadril. Neskôr súd prvej inštancie uznesením č. k. 2Csp/8/2016-108 zo dňa 15.05.2017 žalobcov

vyzval na odstránenie vád časti žaloby o určenie, že ustanovenia úverovej zmluvy č. 174/11 zo dňa
12.07.2011 uvedené v článku I. bod 1. a nasledujúcich článkoch, ustanovenia dohody o kumulatívnej
novácii k úverovej zmluve č. 174/11 zo dňa 28.10.2015 a ustanovenia zmluvy o záložnom práve č.
174/11 zo dňa 12.07.2011 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Žalobcovia reagovalipodaním doručeným okresnému súdu dňa 25.07.2017, nazvaným ako „Zmena, doplnenie a oprava
žaloby o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, dohody o kumulatívnej novácii a záložnej zmluvy
resp. ich zmluvných podmienok“. V jej texte žalobcovia výslovne uviedli, že „Vzhľadom na výzvu súdu,

na ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. a na základe skutkových a právnych dôvodoch uvádzaných v
žalobežalobcoviameniaadopĺňajúžalobnýnávrhnasledovne.“.Potomtotextejeuvedenýnávrhvýroku
rozsudku, ktorého vydania sa žalobcovia, podľa ich názoru alternatívne, domáhajú - žalobcovia žiadali,
aby súd určil, že nie sú povinní plniť žalovanému 2/ akékoľvek peňažné plnenie z úverovej zmluvy
č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 a z dohody o kumulatívnej novácii k úverovej zmluve č. 174/11 zo dňa

28.10.2015 a aby určil, že právny vzťah zo zmluvy o záložnom práve č. 174/11 zo dňa 12.07.2011
neexistuje, resp. že tu nie je právo žalovaného 2/ na výkon záložného práva podľa zmluvy o záložnom
práve č. 174/11 zo dňa 12.07.2011. Alternatívne navrhli, aby súd určil, že ustanovenia úverovej zmluvy
č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 uvedené v článku I. bod 1., v článku VII. bod 2. písm. a), v článku VII. bod 5.,
v článku X. bod 1., 2. a 3., v článku XII. bod 1.-2., 3., 4. a 5., v článku XIII. bod 1., 2., v článku XVI. bod 4.,
v článku XX. bod 1., 3. a 12., v článku XXI. sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné a aby určil,

že úver poskytnutý podľa úverovej zmluvy č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 je bezúročný. Okresný súd o
tejto zmene žaloby, vykonanej po doručení pôvodnej žaloby stranám sporu, nerozhodol a v odôvodnení
rozsudku takýto procesný postup nezdôvodnil. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 18.05.2018 na
okresnom súde vyplýva prednes právneho zástupcu žalobcov, že trvajú na podanej žalobe, vzhľadom
na novelu zákona o bankách ponechávajú na posúdenie súdu, či určí, že je neplatná úverová zmluva

a dohoda o kumulatívnej novácii, teda tak ako navrhovali. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol,
že na základe zmenenej žaloby, ku ktorej došlo písomným podaním doručeným súdu dňa 25.07.2017
bolo predmetom konania podľa tvrdenia žalobcov a názoru okresného súdu určenie, že žalovaný 2/
nemá právo na akékoľvek peňažné plnenie z úverovej zmluvy č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 a z dohody
o kumulatívnej novácii k úverovej zmluve č. 174/11 zo dňa 12.07.2011 a určenie, že žalovaný 2/

nemá právo na výkon záložného práva podľa zmluvy o záložnom práve č. 174/11. Alternatíve určenie
neplatnosti zmluvných podmienok z úverovej zmluvy a určenie, že úver podľa úverovej zmluvy č. 174/11
je bezúročný.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie, v dôsledku nerozhodnutia o zmene žaloby

navrhnutejpodanímžalobcovdoručenýmdňa25.07.2017,nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Toto pochybenie okresného súdu odvolací súd hodnotil v kontexte celého konania.
Pokiaľ súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne nevymedzil, čo je predmetom jeho konania, strany
sporu nemohli riadnym spôsobom realizovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti, plniť

svoju dôkaznú povinnosť, predkladať procesné návrhy, prostriedky procesného útoku ani prostriedky
procesnej obrany, žalovaní sa nemohli náležitým spôsobom vyjadrovať. V dôsledku tohto procesného
pochybenia, ktoré odvolací súd nemôže odstrániť a odstráni ho súd prvej inštancie v ďalšom konaní,
musel odvolací súd zrušiť celý rozsudok súdu prvej inštancie.

14. Argumentácia žalobcov, že na pojednávaní dňa 18.05.2018 navrhli zmenu žaloby, ktorú mal
okresný súd vyvodiť z obsahu prednesu ich právneho zástupcu, neobstojí. Ako odvolací súd uviedol
vyššie, právny zástupca žalobcov trval na žalobe, ponechal na posúdení súdu, či určí, že je neplatná
úverová zmluva a dohoda o kumulatívnej novácii, teda tak ako navrhovali. Predmet súdneho konania
ako dominus litis určuje žalobca, nemôže byť ponechaný na úvahe súdu. Z takéhoto vyjadrenia ani

náznakom nevyplýva vôľa žalobcov zmeniť žalobu.

15. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne o trovách celého, teda aj odvolacieho konania (§
396 ods. 3 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.