Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 1Tk/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117011382
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Husťák

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117011382.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát zložený z predsedu senátu Okresného súdu Košice I JUDr. Milana Husťáka a prísediacich Evy

Kačalkovej a Márii Sušinovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.10.2017 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný :
H. L., nar. XX.XX.XXXX v R. X. Y., trvale bytom R. X. Y., V. XXXX/X, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a
ÚVTOS Košice od 1.10.2016,

j e v i n n ý , ž e

dňa 30. septembra 2016 v čase asi o 19.00 hod. v Spišskej Novej Vsi, v byte č. 24 nachádzajúcom sa
na 4 poschodí obytného domu na ul. Kováčskej č. 3, po predchádzajúcej hádke so svojou snúbenicou
C. S., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou bol v partnerskom vzťahu najmenej 9 rokov, túto kuchynským nožom
s plastovou rukoväťou a dĺžkou čepele 180 mm bodol najmenej dvakrát do ľavej driekovej oblasti, v
dôsledku čoho táto spadla na podlahu, kde ju opätovne najmenej jeden krát bodol do chrbta, čo viedlo
následne k jej bezprostrednej smrti z dôvodu zlyhania činnosti srdca alebo vykrvácania z poranených

pre život dôležitých orgánov, či čriev veľkého kalibru, potom jej bezvládne telo zabalil do deky, plachty
a igelitu, z bytu odtiahol priestormi uvedeného obytného domu pred jeho vchod, kde telo naložil do
motorového vozidla zn. P. ix XX ev. č. SN XXXCE striebornej metalízy a s vozidlom odtiaľ odišiel do
Levočskej doliny k Levočskému potoku, telo z motorového vozidla vybral a odtiahol do trávnatého
porastu, následne odtiaľ motorovým vozidlom odišiel na čerpaciu stanicu Shell v Levoči, kde zakúpil
plastový kanister a benzín, k telu sa potom vrátil, polial ho benzínom a zapálil,

t e d a

- iného úmyselne usmrtil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to na chránenej osobe - blízkej
osobe,

t ý m s p á c h a l

- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona

a za to mu súd ukladá

podľa§145ods.2,§36písm.j),1),§38ods.3Trestnéhozákonatrestodňatiaslobodyvtrvanídvadsaťtri
rokov nepodmienečne.Súd podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní
dvoch rokov.

Súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to 1
ks kuchynský nôž s modrou plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele 18 cm.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť poškodenej strane E.. J.
S., nar. XX.XX.XXXX v R. X. Y., trvale bytom R. X. Y., G. č. XX nahradiť spôsobenú škodu vo výške
3 764,73 EUR.

Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť poškodenej strane E.. J.
S., nar. XX.XX.XXXX v R. X. Y., trvale bytom R. X. Y., G. č. XX nahradiť škodu - nemajetkovú ujmu vo
výške 15 000,- €, poškodenej J.. Y. S., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom R. X. Y., G. XX nahradiť škodu
- nemajetkovú ujmu vo výške 15 000,- EUR a A.. H. S., nar. XX.XX.XXXX v R. X. Y., trvale bytom R. X.

Y., G. XX nahradiť škodu - nemajetkovú ujmu vo výške 15 000,- EUR.

Súd podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodených so zvyškom nároku na náhradu škody -
nemajetkovej ujmy odkazuje na civilný sporový proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných
dôkazov.

S. H. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.10.2017 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe prokurátora krajskej prokuratúry Košice I, sp. zn. 1Kv 45/2016 zo dňa 22.

augusta 2017 právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2,
písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona a položil obžalovanému
nasledovné otázky:

- a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

- či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- či rozumel právnej kvalifikácii skutku, právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažného zločinu vraždy

podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona,

- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin, kladený mu za vinu,
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139
ods.1, písm. c) Trestného zákona,

- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139
ods.1, písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný H. L. na všetky vyššie položené otázky odpovedal kladne.

Následne predseda senátu uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného a podľa § 257 ods.6, ods.7 / Tr.
por., že je vinný zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
§ 145 ods.1, ods.2, písm. c) Trestného zákona s použitím § 139 ods.1, písm. c) Trestného zákona.Zo znaleckého posudku č. 08/2017 vypracovaného FORENZOU - znalecká organizácia psychiatrická
spol. s.r.o. doc. H.. A. G., J., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplýva, že obžalovaný
H. L. v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. V čase spáchania

trestného činu obžalovaný bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a je schopný správne
chápať zmysel trestného konania. Schopnosť ovládať svoje konanie bola u obžalovaného v čase
spáchania trestného činu zmenšená, nie však podstatnou mierou. Nie podstatné zmenšenie ovládacej
schopnosti bolo spôsobené afektom po konflikte s poškodenou.

U obžalovaného nebola zistená závislosť na psychotropných a omamných látkach alebo návykových
látkach. Obžalovanýz psychiatrického hľadiska nie je pre okolie nebezpečný a teda uloženie ochranného
psychiatrického liečenia u obžalovaného by neplnilo svoj účel.

Z doplnku znaleckého posudku č. 19/2017 k znaleckému posudku č. 8/2017 vypracovaného
FORENZOU - znaleckou organizáciou psychiatrická spol. s.r.o. doc. H.. A. G., PhD, odbor zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania skutku konal v
afekte, pričom tento konal v rámci normálneho afektu, jednalo sa o afekt veľmi intenzívny. Vyššie
diagnostikovaný ,,veľmi intenzívny normálny afekt možno definovať ako aj vystupňovaný afekt, pričom
tento nespôsobuje kvalitatívnu poruchu vedomia.

Znaleckým posudkom č. 1/2017 vypracovaného znalkyňou PhDr. Y. R., odbor Psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých bolo zistené, že úroveň intelektových, rozumových a pamäťových
schopností obžalovaného H. L. je v pásme priemeru. Osobnostná štruktúra obžalovaného H.
L. je temperamentne nevyhranená medzi intro-extraverziou, bez závažných psychopatologických
symptómov, v aktuálnom obraze sú prítomné len reaktívne podmienené depresívne prajvy s emočnou

labilitou.

U obžalovaného H. L. znaleckým skúmaním nebola zistená taká poruchovosť kognitívnych poznávacích
procesov, ktoré by narušovali schopnosť podať presnú výpoveď. Rovnako tak neboli zistené také
symptómy, ktoré by u obžalovaného vyvolávali patologický skon ku skresľovaniu výpovede. Následne

ak sa v priebehu vyšetrovania zistí skresľovanie skutočnosti podstatnej diania ide s vysokou
pravdepodobnosťou i vedomé skresľovanie výpovedí ako súčasť taktizovania, resp. stratégie obrany v
súvislosti s vedeným trestným konaním.

Charakter trestného činu - právna kvalifikácia trestného činu, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené

obvinenie nekorešponduje s kvalitami obžalovaného. Prognóza prevýchovy obžalovaného H. L. je z
hľadiska osobnosti skôr priaznivá.

Okresný súd sa stotožnil s vyššie uvedenými znaleckými posudkami a dospel k záveru, že u
obžalovaného nie sú splnené podmienky pre uloženie výnimočného trestu.

Z charakteristiky ÚVV a ÚVTOS vyplynulo, že obžalovaný H. L. sa v Ústave na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu správa slušne a disciplinovane. Úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plní,
režim dňa dodržiava. Formácia klienta v podmienkach štandardného režimu výkonu väzby prebieha v
žiaducom sociálnom smere.

Z oboznámenej charakteristiky obžalovaného vypracovaného pracoviskom Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach odbor poriadkovej polície PMJ vyplýva, že obžalovaný spĺňal predpoklady
všeobecného aj policajného vzdelania a na tomto dosahoval dobrých pracovných výsledkov. V jednaní
so stránkami bol pozorný, dôsledný a na jeho vystupovanie na verejnosti a jednanie nebola zaznamená

žiadna oprávnená sťažnosť Plnenie uložených úloh z jeho strany z hľadiska správnosti, rýchlosti,
samostatnosti možno hodnotiť kladne. Spĺňal všetky morálne a charakterové požiadavky kladené na
príslušníka Policajného zboru.

Podľa osobných dokladov je obžalovaný z miesta trvalého bydliska hodnotný kladne.

V evidencii priestupkov vedený mestskou políciou mesta R. X. Y. nemá vedený žiaden záznam.
Správanie menovaného nebolo prejednávané Mestským úradom v Spišskej Novej Vsi.Z odpisu registra trestov obžalovaného H. L. zabezpečeného orgánmi činnými v trestnom konaním a
súdom vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný.

K výroku o treste:
Súd pri určení druhu a výmeru trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu postupoval v zmysle
ust. § 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Súd po vykonanom dokazovaní u obžalovaného H. L. nenašiel žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 Tr. por., na druhej strane súd zistil poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j), teda viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život, § 36 písm. l), teda priznal sa k spáchaniu trestnému činu
a spáchaný čin úprimne oľutoval. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti súd ukladal trest za použitia
§ 38 ods. 3, teda pri prevahe poľahčujúcich okolností.

Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného H. L. okrem vyššie uvedeného obzvlášť starostlivo hodnotil
aj konanie obžalovaného, ktoré nasledovalo bezprostredne po spáchaní trestného činu vraždy, kde
obžalovaný po zasadení poškodenej niekoľko bodných rán - najmenej dvakrát do ľavej driekovej
oblasti a najmenej jedenkrát do chrbta, čo viedlo následne k smrti - nebohej C. S., pričom obžalovaný

chladnokrvne pozoroval ako poškodená umiera a pomoc jej neposkytol. Podľa názoru súdu obžalovaný
konal premyslene s jasným cieľom zbaviť sa tela nebohej, čo jednoznačne potvrdzuje aj jeho konanie,
spočívajúce v zabalení tela poškodenej - nebohej C. S. do niekoľkých vrstiev plachiet a igelitu a následne
naloženie jej tela do osobného motorového vozidla zn. P. ix XX s jednoznačným cieľom, zbaviť sa
tela nebohej, ktorú odviezol do lesného porastu v Levočskej doline. Skutočnosť, že obžalovaný konal

chladnokrvne až neľudským spôsobom potvrdzuje konanie obžalovaného, spočívajúce v poliatí tela
nebohej horľavinou - benzínom, ktorý si zakúpil na benzínovom čerpadle v meste Levoča a po vrátení
sa na miesto, kde sa nachádzala poškodená - nebohá C. S., túto polial a zapálil.

Vyššie uvedené konanie obžalovaného súd nemohol ináč hodnotiť, ako konanie smerujúce k eliminácii

dôkazov, ktoré by ho mohli usvedčiť z vraždy, pričom tieto sa snažil aktívne ničiť už pri usmrtení, ako
boli krvné stopy v byte, zbavení sa tela a osobných veci nebohej - C. S..

Okresný súd v rámci vykonaného dokazovania vykonal rovnako dokazovanie súvisiace s výrokom
o náhrade škody týkajúcej sa uplatneného nároku poškodeného, podaného prostredníctvom

splnomocnenca poškodeného a to vo výške 3.764,73,- EUR, pozostávajúcich z vynaložených nákladov
na svadobný obrad v celkovej výške 2.265,11,- EUR a nákladov na pohrebné služby - vo výške 1499,26,-
EUR, ktoré jednotlivo oboznámil na hlavnom pojednávaní.

Z oboznámených listinných dôkazov - predložených účteniek je nepochybné, že predložené účtovné

doklady boli vynaložené v súvislosti so svadbou nebohej C. S. a obžalovaného H. L., pričom k sobášu
a na následnej oslave nedošlo pre smrť poškodenej - nebohej. Súd má za preukázanú priamu príčinnú
súvislosť medzi smrťou poškodenej a konaním obžalovaného, keď poškodená zomrela na následky
niekoľkých bodných rán, ktoré jej utŕžil obžalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd poškodenej
strane priznal náhradu spôsobnej škody vo výške 3764,73,- EUR, predstavujúcu náklady vynaložené

na svadobný obrad a náklady vynaložené na pohrebné služby nebohej C. S..

K výroku o náhrade nemajetkovej ujmy súd má za to, že obžalovaný svojim konaním zasiahol do
osobnostných práv poškodených. V tejto súvislosti je na mieste uviesť, že súd sa nestotožnil s právnym
názorom orgánov činných v trestnom konaní, že matka nebohej a brat nebohej nemajú procesné

postavenie poškodených. Pri riešení tejto otázky je nesporné, že zodpovednosť za tento zásah nesie
výlučne obžalovaný teda ten, kto sa dopustil protiprávneho konania a vznikla tým určitá ujma. Je
teda ničím nespochybniteľné, že konaním obžalovaného došlo k násilnému pretrhnutiu úzkych a dá
sa povedať najbližších rodinných citových väzieb medzi matkou, otcom a bratom nebohej. Súd si je
vedomí, že pri výške uplatnenej nemajetkovej ujmy vyčíslenej splnomocnenom poškodených vo výške

80.000,- EUR je potrebné vykonať dokazovanie o primeranosti tejto výšky, avšak na druhej strane je
tu aktívne konanie obžalovaného, ktoré objektívne spôsobilo pretrhnutie rodinných a citových väzieb
medzi poškodenými a nebohou. Je notoricky známe, že smrť blízkej osoby je najviac traumatizujúcou
okolnosťou kvôli nezvratnosti tohto stavu, čo súd premietol do výroku o náhrade škody.Súd na hlavnom pojednávaní videl žiaľ a bolesť pozostalých a právne uzatvára, že medzi nebohou
- poškodenou existoval vzťah vrúcny, vzťah rodiča a dieťaťa, ktorému rodičia zorganizovali a zaplatili

svadobný obrad a svadobnú hostinu a rovnako tak vzťah súrodenecký, medzi bratom a sestrou -
poškodenou C. S..

Záverom súd konštatuje, že vzťahy medzi poškodenými a nebohou neboli ničím narušené ba dokonca
boli to práve rodičia nebohej, ktorí z lásky k svojej dcére vynaložili nemalé finančné prostriedky na

zorganizovanie sobáša. V takomto prípade musí súd konštatovať, že k zásahu do osobnostných
práv poškodených došlo výlučne konaním obžalovaného a pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy súd
podporne vychádzal z ustanovení zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní obetí násilných trestných
činov, § 5 ods. 1, a ustanovení občianskeho zákonníka § 11-16 zákona č. 40/1964 Zb., pričom priznaná
výška 15.000,- EUR sa javí súdu ako primeraná a takto ju priznal každej poškodenej strane. Priznanie
sa obžalovaného k spáchaniu žalovaného trestného činu, je korunným dôkazom a celkom jednoznačne

identifikuje obžalovaného ako osobu zodpovednú za zásah do osobnostných sfér poškodených.

Súd poškodených so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej škody - nemajetkovej ujmy v zmysle §
288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje na civilný sporový proces.

Súd je toho názoru, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody splní účel trestu v rámci
individuálnej i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo

nemajú.