Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. september 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/187/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213885
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119213885.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154 zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanej: Z. A., S.. X.X.XXXX, N. M. O. X, XXX XX Q.,
zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie
1.090,16 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 95,22 eur s prísl. z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. (banka) sa žalobou doručenou
tunajšiemu súdu 2.9.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.090,16 eur s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 30.1.2017 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnila nárokmi zo zmluvy o
pôžičke uzavretej medzi bankou a žalovanou dňa 5.3.2015 č. 7148916, na základe ktorej banka poskytla
žalovanej pôžičku vo výške 2.000 eur, ktorú mala splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach

59,85 eur, avšak z tejto sumy uhradila iba 1.857,75 eur. Banka listom zo dňa 26.11.2016 pre porušenie
povinnosti žalovanej splácať dohodnutú pôžičku riadne a včas predžalobnou upomienkou vyzvala
žalovanú k úhrade dlžnej sumy s tým, že ak nedôjde k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude
oprávnený úver zosplatniť. Následne pre nezaplatenie dlžnej splátky bol úver zosplatnený a listom zo
dňa 24.1.2017 oznámenie zaslané žalovanej.

2. V priebehu konania na základe návrhu banky v dôsledku uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky,

súd uznesením zo dňa 10.3.2020 č.k. 19Csp/187/2019-66 pripustil zámenu na strane žalobcu, čím
vstúpil do konania nový žalobca Intrum Slovakia, s. r. o..

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru s poukazom na
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia zmluvy.

4. Podaním doručeným súdu 31.3.2021 žalobkyňa zobrala čiastočne žalobu späť o 95,22 eur s prísl. a
to v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky.5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením listinných dôkazov: notárska
zápisnica N3283/2017, Nz542015/2017, NcRIS 55029/2017, výzva súdu z 28.11.2019, vyjadrenie
žalujúcej strany zo dňa 23.12.2019 ak nemu pripojené listinné dôkazy: zmluva o poskytovaní služieb z

3.3.2015, zmluva o poskytovaní pôžičky: zmluva o spotrebiteľskom úvere nedatovaná, návrh na zmenu
žalobcu zo dňa 6.3.2020, oznámenie o postúpení pohľadávky z 25.2.2020, uznesenie o pripustení
zmeny žalobcu z 10.3.2020, vyjadrenie žalovanej zo dňa 16.4.2020, replika žalobcu z 20.8.2020,
vyjadrenie žalobcu z 29.10.2020 a k nemu pripojená doručenka o doručovaní oznámenia o vyhlásení
predčasnej splatnosti, čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 1.4.2021 o 95,22 eur v časti o zaplatenie

nákladov na vymáhanie pohľadávky a zistil tento skutkový stav:

6. Na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 3.3.2015 č. 11819214E2 uzavrel Consumer Finance
Holding, a. s. (CFH) a žalovaná Zmluvu o službách CFH prostredníctvom internetového rozhrania CFH.
Následne došlo toho istého dňa k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí pôžičky/Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, v ktorej zmluve boli v bode IV dohodnuté tieto obligatórne náležitosti: druh úveru: bezúčelový
spotrebiteľský úver, celkové náklady spotrebiteľa: 1.489,60 eur, celková výška a mena úveru: 2.000
eur, celková čiastka: 3.489,60 eur, splátka s poistením: 59,85 eur, splátka: 58,16 eur, počet splátok:
60, Sadzba poistenia: 2,90 %, mesačná výška poistenia: 1,69 eur, priemerná hodnota RPMN 18,34 %,
RPMN: 27,49 %, fixná ročná úroková sadzba: 27,50 %, prvá splátka splatná dňa: 20.4.2015, termín

konečnej splatnosti: 3/2020, ďalšie splátky splatné vždy: 20.dňa v mesiaci, doba trvania zmluvy: do
splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto ymluvy.

7. V časti formulára II Údaje Klienta o zamestnaní a finančnej situácii je uvedené, že žalovaná je
zamestnaná v sektore finančných a poradenských služieb s priemerným čistým mesačným príjmom 650

eur. Mesačné finančné náklady predstavujú 190 eur, iné mesačné výdavky 50 eur.

8. Na výzvu súdu z 28.11.2019 na predloženie listinných dôkazov a doplnenie odôvodnenia žalobného
návrhu žalobca súdu zaslal iba Zmluvu o poskytovaní služieb a Zmluvu o poskytnutí pôžičky/Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ďalšie iné dôkazy ani doplnenie odôvodnenia nepredložil.

9. Na námietku žalovanej ohľadom nesplnenia odbornej starostlivosti poukázal na to, že „Občiansky
preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky.
Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaná taktiež
prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv

na riadne plnenie jej záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaná
mala možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvné podmienky boli
žalovanou riadne podpísané. Žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázala výšku jej mesačného
príjmu. Žalovaná jednak uviedla výšku jej mesačných príjmov a na druhej strane uviedla aj výšku
jej mesačných výdavkov. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky tak s poukazom na žalovanou

uvádzané hodnoty bola vyhodnotená našim právnym predchodcom ako primeraná. Žalovaná spočiatku
riadne hradila predpísané splátky, pričom žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy
znemožnili žalovanej riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť. Žalobca
taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala nášho právneho
predchodcuozmenefinančnýchpomerom,ktorébyznemožniližalovanejriadnesplácanieposkytnutého

úveru. Rovnako tak zo strany žalovanej nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej
splátky, ktorú by náš právny predchodca posúdil a so žalovanou dohodol nové podmienky splácania.“

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.10.2020 doplnil, že výšku príjmov žalovanej overil elektronickým
dopytom zo Sociálnej poisťovne s potvrdením, že je zamestnaná v spoločnosti Tatra banka, a. s. s

priemerným čistým mesačným príjmom 650 eur. Výšku výdavkov upravených v čl. I zmluvy potvrdil
sám žalovaný jej podpisom. Výška dohodnutej splátky úveru vzhľadom na výšku príjmov a výdavkov
žalovaného je primeraná. K podaniu pripojil návratku doručenky zo dňa 3.2.2012 tvrdiac, že sa jedná
o predloženie doručenky k Oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Oznámenie však súdu
nepredložil.

11. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že „v tom čase pracovala v Tatra banke, a. s. ako finančná poradkyňa
a vybavovala telefonicky kontakt s klientmi, dohadovala s nimi splácanie úverov, má vysokoškolské
ekonomické vzdelanie. Potrebovala v tom čase nejakú finančnú hotovosť a myslí si, že zašla aj osobnedo pobočky Slovenskej požičovne a následne potom aj cez internetový portál uzavrela zmluvu o
poskytovaní služieb.
Čo sa týka informácií, ktoré mala predtým ako túto zmluvu uzavrela, mala len informácie všeobecného

charakteru. Zmluva o poskytnutí pôžičky a o spotrebiteľskom úvere na sumu 2.000 eur bola uzavretá
cez internet s tým, že pokiaľ je v bode 2. formulárovej zmluvy uvedený jej čistý mesačný príjem a žalobca
tvrdí, že si ho preveroval v Sociálnej poisťovni, tak takýto príjem mohla mať. Čo sa týka mesačných
finančných nákladov, ktoré vyplnila a iných mesačných výdavkov spolu vo výške 240 eur, tak vychádzala
z toho, že v tom čase bývala u rodičov, ale im prispievala na domácnosť. V tom čase mala ešte jednu

zmluvu úverovú, nepamätá si presne, o akú zmluvu sa jednalo.
Čo sa týka prihlášky k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky, zaškrtla krížikom, že chcem
základný súbor poistenia, avšak neboli jej doručené žiadne listinné dôkazy ohľadom toho, že došlo
reálne k poisteniu jej ako klientky. Istý čas aj splácala predmetný úver, potom sa dostala do finančných
problémov, a nemohla už ďalej splácať tento úver. Mala v tom čase viacero úverov, niektoré z nich
sú aj žalované na tomto súde, resp. boli už právoplatne rozhodnuté. Vo vyjadrení k žalobe poukázala

na rozhodnutie vo veci tunajšieho súdu 9Csp/189/2019-36 vo veci Všeobecná úverová banka, kde
ju žalovali o sumu 4.141,36 eur. Táto žaloba bola sčasti proti nej zamietnutá a odtiaľ aj citovala do
vyjadrenia to, že bola zanedbaná odborná starostlivosť.
Čo sa týka doručovania oznámenia o okamžitej splatnosti úveru, myslí si, že jej prichádzali takéto listiny,
ona s nimi potom aj komunikovala telefonicky ohľadom možného splácania, resp. ohľadom toho, ako

mám ďalej postupovať v danom prípade.“

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

13. Predmetom konania je nárok žalobu na zaplatenie spotrebiteľského úveru, ktorý právny nárok sa

riadi ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZoSÚ)
s poukazom na zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov a ustanoveniami §§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľských zmlúv.

14. Súdu poukazuje na to, že žalobca so žalobou nepredložil súdu listinné dôkazy, ktoré by preukazovali
dôvodnosť žalovanej pohľadávky, bol preto vyzvaný výzvou z 28.11.2019 na predloženie týchto dôkazov,
avšak predložil len časť týchto dôkazov, nepredložil prehľad o splácaní úveru, ani dôkaz o dôvodnosti
predčasného zosplatnenia úveru, a. oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru, a dôkazy o ich
doručení žalovanej, aby bolo možné preskúmať, či došlo k platnému predčasnému ukončeniu zmluvy.

Napriek výsluchu žalovanej tieto listinné dôkazy je potrebné preukazovať zo strany žalobcu, nakoľko
žalovaný ako spotrebiteľ nemá právnu povinnosť tieto listinné dôkazy predkladať, pokiaľ tieto listinné
dôkazy produkoval dodávateľ finančných služieb, toto je dôkazné bremeno na strane žalobcu.

15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 11 ods. 2 tohto zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 ,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

17. Podľa § 9 ods. 10 ZoSÚ, Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov,
náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru
alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebovedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za
ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka , osobitného zákona18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie
je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

18. Podľa § 9 ods. 11 ZoSÚ, Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu

splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy
(SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.

19. Pokiaľ žalovaná strana namietala nesplnenie odbornej starostlivosti podľa § 7 ZoSÚ, a následne
žalobca predložil vyjadrenie zo dňa 20.8.2020, toto vyjadrenie nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi.,
ez predloženia dôkazov o tom, akým spôsobom šetril odbornú starostlivosť žalovanej, nie je možné

usudzovať na splnenie tejto odbornej starostlivosti, navyše keď žalovaná tvrdí, že v tom čase mala aj
ďalšieúveryabolopovinnosťoužalobcupreskúmať,čitietoúveryjurobiaspôsobilounasplácanieďalšej
pohľadávky napriek tomu, že výška splátky úveru bola vo výške, ktorú žalobca považuje vzhľadom na
verifikovaný, resp. deklarovaný príjem žalovanou za prijateľný.

20. Pre nesplnenie odbornej starostlivosti nedošlo k platnému zosplatneniu dlhu, teda je nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže k postúpeniu pohľadávky mohlo dôjsť jedine v prípade, ak
by žalobca preukázal riadne predčasné zosplatnenie predmetnej pohľadávky. Listinné dôkazy o tom
žalobca nepredložil a to, že súd rozhodol o zmene žalobcu, ešte neznamená, že sa stotožnil s tým, že
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

21. Podľa R 60/2018, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len
ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie
pohľadávkybanky,kuktorémudošlovrozporestýmtoustanovením,jeneplatnýprávnyúkon.(Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017)

22. V časti, v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby o 95,22 eur súd konanie zastavil podľa § 144, 145 CSP.
V prevyšujúcej časti žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol aj v tej časti,
v ktorej by prichádzalo do úvahy z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre hrubé porušenie
odbornej starostlivosti, zaviazať žalovanú na zaplatenie rozdielu medzi sumou z úveru prijatou a sumou

zaplatenou..

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

24. Keďže žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej priznal voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu
trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).