Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 18, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201393
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5819201393.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: D. V., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Námestovo, bytom u matky, dieťa rodičov: matky - R. V., nar. XX. X. XXXX, trvalo bytom G. č.
XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný

Kubín, IČO: 36858501 a otca: U.. U. M., nar. XX. X. XXXX, trvalo bytom X. D. XXXX/XX, K., zastúpený
advokátkou JUDr. Beáta Buhlová, so sídlom Poštová 12, Košice, IČO: 35 538 180, za účasti Krajskej
prokuratúry v Žiline, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadení neodkladného
opatrenia, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/27/2019-585 z
10.5.2021 a na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/27/2019-433 z
9.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie vo výroku I., II., III., IV., V., VII., VIII., IX., X., XI. z r u š u j
e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku VI. odvolaním nenapadnutom, ponecháva rozhodnutie súdu I. inštancie
n e d o t k n u t é .

II. Uznesenie súdu I. inštancie č. k. 7P/27/2019-433 z 9.11.2020 vo výroku II. m e n í tak, že
otec je do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej oprávnený sa stýkať s maloletým každý pondelok,
utorok, štvrtok a piatok od 10:00 hod. do 12:00 hod. na pracovisku Centra pre deti a rodiny Istebné v
Tvrdošíne za prítomnosti pracovníka Centra.

Uznesenie súdu I. inštancie vo výrokoch I., III., IV. a V. odvolaním nenapadnutými ponecháva n e d
o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie podľa § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 3,
5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a
spravovaťjehomajetoksúoprávneníobidvajarodičia(výrokI.).Otcoviuložilpovinnosťprispievaťnajeho
výživu sumou 250,- eur mesačne, počnúc 12.8.2019 do budúcna, vždy do každého 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky (výrok II.). Zmeškané výživné na obdobie od 12.8.2019 do 10.5.2021 v sume
1.550,- eur uložil otcovi povinnosť zaplatiť do rúk matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
III.). Otcovi uložil ďalej povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého vo výške 150,- eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na bankový účet maloletého, ktorý zriadi matka, počnúc mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok a matke uložil povinnosť zriadiť
dieťaťu bankový účet a platobné údaje k nemu oznámiť otcovi do 7 dní od právoplatnosti rozsudku

(výrok IV.). Styk otca s maloletým upravil na každý utorok od 10:00 hod. do 12:00 hod. na pracovisku
Centra pre deti a rodiny Istebné v Tvrdošíne bez prítomnosti matky a za prítomnosti pracovníkovcentra s tým, že otec si dieťa prevezme na pracovisku centra od matky prostredníctvom pracovníka
centra, pričom matke uložil povinnosť v určenom čase dieťa odovzdať otcovi a po ukončení styku ho
od otca prevziať. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť matku dieťaťa informovať prostredníctvom kolízneho

opatrovníka minimálne 24 hodín vopred, či sa v najbližšom termíne uskutoční jeho styk s maloletým
(výrok V.). Rodičom uložil výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Istebné, po
dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.). Zrušil uznesenie Okresného súdu Námestovo
č.k. 7P/27/2019-433 z 9.11.2020 v jeho výrokových častiach II. až IV. (výrok VII.). V čase, keď sa

keď sa neuskutoční stretnutie otca s maloletým dieťaťom podľa výrokovej časti V., má otec dieťaťa
právo stýkať sa s dieťaťom prostredníctvom internetovej vizuálno-telekomunikačnej aplikácie Skype, a
to každú stredu v čase od 10:30 hod. v trvaní 15 minút s tým, že matka je povinná zabezpečiť uvedenú
formu kontaktu a to oznámením príslušného konta - hesla otcovi prípadne kolíznemu opatrovníkovi
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého pri
uvedených technicko-komunikačných prostriedkoch alebo prostredníctvom Centra pre deti a rodiny

Istebné, pracovisko Tvrdošín, každú stredu v čase od 10:30 hod. v trvaní 15 minút s tým, že matka
dieťaťa zabezpečí prítomnosť maloletého v určenom čase v Centre pre deti a rodiny Istebné, pracovisko
Tvrdošín(výrokVIII.).Žiadnemuzúčastníkovnároknanáhradutrovkonanianepriznal(výrokIX.).Otcovi
uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 181,28 eur na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok X.). Štátu trovy konania voči matke nepriznal (výrok XI.).

Po vykonanom dokazovaní, a to výsluchom rodičov a vyjadrenia kolízneho opatrovníka mal preukázané,
že maloletý po rozchode rodičov a odchode matky zo spoločnej domácnosti 15.5.2019 s ňou žije u jej
rodičov v obci G. s tým, že matka je s ním na rodičovskej dovolenke. Vzhľadom na uvedené, keďže
osobnú starostlivosť o dieťa vykonáva výlučne matka, u ktorej sú vytvorené vhodné podmienky pre
zdravý fyzický a psychický vývoj dieťaťa a osobnú starostlivosť o dieťa vykonáva na požadovanej úrovni,

je v záujme maloletého, aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na obsah znaleckého
posudku znalca z odboru psychológie, v ktorom znalec dospel k záveru, že maloletý nemá vytvorený
žiaden vzťah s otcom a zdôraznil potrebu zvýšenej materskej starostlivosti, dospel k záveru, že striedavá
osobná starostlivosť o maloletého v súčasnosti nie je v jeho najlepšom záujme prihliadnuc aj k vyjadreniu
kolízneho opatrovníka a prokurátora. Čo sa týka zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho

majetku nevyhovel požiadavke matky, aby tak bola oprávnená len ona, pretože uvedené patrí medzi
rodičovské práva a povinností, ktoré majú zásadne obidvaja rodičia a nezistil existenciu žiadnej vážnej
okolnosti, pre ktorú by rodičovské práva a povinností mali byť otcovi odňaté. To, že otec má exekúciu,
ktorú podľa jeho tvrdenia riadne spláca, resp. splatil, nie je dôvodom pre obmedzenie jeho rodičovských
práv a povinností, keď navyše maloletý nemá žiadny vlastný majetok ani príjem, z ktorého by mohol

majetok nadobudnúť, takže nie je ani objektívna možnosť, že by otec mohol svoje právo zneužiť. V
prípade, že by dieťa majetok v budúcnosti nadobudlo, jeho práva sú chránené povinnosťou schváliť
každý právny úkon nad rámec bežného hospodárenia súdom. Pokiaľ matka poukazovala v súvislosti
so zastupovaním, že otec nedal súhlas na psychologické vyšetrenie, ktoré iniciovala z dôvodu, že mal
maloletého obťažujúcim spôsobom uchopovať, dospel k záveru, že trestné oznámenie na otca pre

podozrenie zo sexuálneho zneužívania bolo odmietnuté. Pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom
vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru psychológie, ktorý odporučil radikálne
limitovať styk otca s dieťaťom na cca 2 hodiny týždenne, v blízkom okolí prostredia, ktoré dieťa dôverne
pozná a ak na to nebudú podmienky s využitím služieb Centra pre deti a rodiny. Styk otca s maloletým
v jeho byte nepovažoval za prospešný pre maloletého, keďže nie je pre dieťa známym prostredím a

maloletý vzťah k otcovi nemá a tento je potrebné len postupne vybudovať. Keďže nie je žiadúce, aby
dieťa bolo vystavené neustálym rozruchom a zmenám, upravil miesto stretávania v priestoroch Centra
pre deti a rodiny, na ktorom doteraz prebiehali stretnutia na základe súdom nariadeného neodkladného
opatrenia a len na tomto mieste sa relatívne darilo ich realizovať, keďže napriek snahe opatrovníka o
zlepšenie komunikácie rodičov v záujme dieťaťa títo majú aj v súčasnosti extrémne vyhrotené vzťahy

a nevedia sa dohodnúť na žiadnej veci sa ho týkajúcej. Kvôli konfliktom rodičov počas preberania a
odovzdávania bola opakovane privolávaná polícia, pričom ich svedkom bol aj maloletý, z ktorého dôvodu
neodkladnými opatreniami menil miesto styku otca s maloletým. Vzhľadom na uvedené vyhovel návrhu
kolízneho opatrovníka na uloženie výchovného opatrenia, ktorým uložil rodičom povinnosť podrobiť
sa sociálnemu poradenstvu alebo inému obdobnému poradenstvu prostredníctvom Centra pre deti a

rodiny Istebné po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, s ktorým návrhom všetci účastníci
súhlasili. Pri určení výživného vychádzal zo zistenia, že otec je zamestnaný ako geodet vo Švédsku,
kde podľa vlastného vyjadrenia má mzdu 2.000,- eur mesačne. Je aj jediným spoločníkom spoločnosti s
ručeným obmedzením a daňové priznanie za rok 2020 spoločnosť nepodala kvôli prebiehajúcej daňovejkontrole, keď podľa vyjadrenia otca nevykonáva žiadnu činnosť, aj keď vlastní nehnuteľnosť, kde má
otec evidovaný trvalý pobyt. Otec má súčasne prenajaté dva byty, jeden v E. a druhý v Z.. Matka je na
rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 380,- eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške

25,- eur mesačne. Býva v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov v G.. Dieťa je v starostlivosti matky a
má len bežné potreby. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca
platiť súdom určené výživné, pričom vzhľadom na príjem otca a vlastníctvo nehnuteľností mal za to, že
uvedené mu umožňuje prispievať aj na tvorbu úspor maloletého. Vzhľadom na to, že od odchodu matky
zo spoločnej domácnosti platiť výživné 200,- eur mesačne, v januári 2021 100,- eur, v apríli a v máji 2021

nezaplatil žiadne, otca zaviazal na zaplatenie zmeškaného výživného. Prihliadnúc na to, že otec pracuje
v zahraničí, kde odchádza na pracovné turnusy, kvôli čomu sa nemôže s dieťaťom stretávať každý
týždeň, matke dieťaťa uložil, aby mu umožnila s maloletým komunikovať prostredníctvom technicko-
komunikačných prostriedkov, čím taktiež bude zabezpečený jeho styk s dieťaťom. Vzhľadom na to, že
styk otca s maloletým upravil rozsudkom, odpadla potreba upraviť styk neodkladným opatrením, ktoré
má slúžiť len na dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi, a preto zrušil uznesenie Okresného súdu

Námestovo z 9.11.2020 v jeho výrokoch II. - IV. V konaní vznikli trovy konania štátu vo forme znalečného
za znalecký posudok, preto zaviazal otca zaplatiť ich polovicu, keďže v konaniach nesporových nie je
možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov, pričom štát má právo na náhradu
trov konania podľa pomeru účastníctva na veci a konaní. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o konanie
vo veci maloletého dieťaťa, majú obaja účastníci rovnaký pomer účastníctva na veci a konaní, a preto

zaviazal otca, aby zaplatil polovicu trov konania štátu, pričom voči matke dieťaťa štátu nepriznal právo
na náhradu trov konania, pretože spĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. O
trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého z dôvodov

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a žiadal ho zmeniť tak, že jeho návrhu na zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bude vyhovené, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že súd sa pri svojom rozhodovaní
nezaoberal správami kolízneho opatrovníka a Centra pre deti a rodiny Istebné vypracovanými pred
znaleckým posudkom. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že na stretnutiach si buduje vzťahovú

väzbu so synom, hrá sa s ním, podáva mu jedlo, ktoré sám pripravil, prebaľuje ho a budovanie vzťahu
medzi nimi napreduje, čo je v prospech maloletého. Zo správy Centra pre deti a rodiny Istebné vyplýva,
že stretnutia s maloletým prebiehali uspokojivo, maloletý počas stretnutí s otcom prežíval pozitívne
emócie, bol pokojný, veselý, nemal problém s otcom zostať sám, t.j. zo správy nevyplývajú žiadne
nežiadúce prejavy správania sa maloletého, pričom čas strávený s otcom sa predlžuje a z pozorovania

sa javí, že medzi rodičom a dieťaťom je vytvorená pozitívna vzťahová väzba a v citlivejších situáciách
bola spozorovaná dôvera maloletého voči otcovi, ktorý ho vedel utíšiť a dieťa sa k nemu aj privinulo.
Preto bolo pre neho zarážajúci obsah a konštatovanie znalca v znaleckom posudku vypracovanom ani
nie mesiac po správach, že maloleté dieťa nemá k nemu vytvorený žiaden vzťah, ktoré konštatovanie
následne bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, čo je v rozpore s uvádzanými správami. Poukázal

na konštatovanie znalca, že dieťa nemá zatiaľ vytvorený vzťah nielen k nemu, ale k ľuďom vôbec, na
základe čoho tento vyvodil záver o potrebe z mentálno-hygienických dôvodov radikálne limitovať jeho
styk na cca dve hodiny týždenne. Znalec pritom v posudku nezobral do úvahy charakterové vlastnosti a
osobnostné črty matky, ktoré zohrávajú nezanedbateľnú úlohu v správaní sa maloletého a v jeho vzťahu
k nemu ako otcovi, pričom tak neučinil ani súd, ktorý sa nimi vôbec nezaoberal a posudzoval výlučne

len jeho osobnostné črty. Pri určení výživného poukázal na svoje majetkové možnosti a na to, že z
vlastných zdrojov zabezpečil všetky finančne náročnejšie potreby maloletého. Súčasne vynakladá kvôli
tomu, aby bol synovi nablízku, nájomné na dva prenajaté byty v sume viac ako 600,- eur mesačne,
má zvýšené výdavky na stravu, keďže polovicu mesiaca sa stravuje v zahraničí, s čím sú spojené aj
výdavky vynaložené na cestovanie, keď kvôli synovi platil aj 500,- eur za letenky, pričom znáša aj bežné

výdavky na internet, ktorý potrebuje k práci, rôzne špeciálne ochranné oblečenie a absolvovanie rôznych
špeciálnych a drahých kurzov. Pri stretnutí s maloletým mu pravidelne zakupoval raňajky, varil mu
obed, kupoval plienky, oblečenie a drahšie hračky. Ďalej poukázal na to, že úver, na ktorý poukazovala
matka, už predčasne splatil. Matkou vyčíslené náklady na maloletého (lieky 25,- eur pri zdravom dieťati,
strava 200,- eur, oblečenie, hračky 80,- eur, hygienické potreby 90,- eur, extra plienky 30,- eur, mlieko

40,- eur) považoval za vysoko predimenzované a nezodpovedajúce reálnym výdavkom a potrebám
dieťaťa v tomto veku a zdravotnom stave. Z uvedených dôvodov považoval súdom určené výživné
a povinnosť z platby zmeškaného výživného v rozpore s jeho majetkovými pomermi a odôvodnenými
potrebami maloletého, vrátane tvorby úspor. Súčasne poukázal, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti,na ktorú poukazoval súd, keďže táto je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, ako aj na to, že neboli
vykonané ním navrhnuté dôkazy svedčiace v jeho prospech.

2. Kolízny opatrovník, ako aj prokuratúra, žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť, pričom v časti určenia výživného a tvorby úspor ponechávali rozhodnutie na zvážení súdu.

3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť, stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi.

Pokiaľ otec poukazoval na širšiu úpravu styku v uznesení, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie
9.11.2020, mala za to, že ešte neexistoval znalecký posudok, o ktorý by sa mohol prvostupňový
súd oprieť pri rozhodovaní vo veci, pričom súd vždy primárne zohľadňuje záujem maloletého dieťaťa
nielen ohľadne zabezpečenia podmienok na výchovu, ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne
alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, hlavne ak o kvalite týchto väzieb vypovedá
nestranné znalecké posúdenie. Zo znaleckého posudku pritom jasne vyplýva, že úprava styku otca s

maloletým v zmysle uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nie je vhodná s ohľadom na jeho
priaznivý psychický vývoj, keďže nemá vytvorený žiadny vzťah k otcovi a potrebuje sa zorientovať a
stabilizovať v známom prostredí, a preto je vhodný znalcom uvedený rozsah styku maloletého s otcom
počas dvoch hodín týždenne, keďže neustály rozruch, zmeny a necitlivé vnucovanie sa otca do jeho
pozornosti, je v súčasnej dobe kontraproduktívne. Zo správ nevyplýva, že medzi maloletým a otcom

je vytvorený vzťah, ale iba to, že jeho vzťah s otcom sa postupne vyvíja a buduje. Za nepravdivé
mala tvrdenie otca, že znalec vo svojom znaleckom posudku nevzal do úvahy jej osobnostné črty a
charakterové vlastnosti. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by súd vychádzal z osobnostných čŕt a
charakterových vlastností či už jej alebo otca, ale sa sústredil výlučne na osobnosť maloletého a na jeho
najlepšízáujem.Uvedomujúcsi,žeajonamásvojenegatívnečrtyavlastnosti,malazato,žeotecbymal

vziať do úvahy aj svoje, tak ako vyplývajú zo záverov znaleckého posudku. Poprela, že otec z vlastných
zdrojov zabezpečil všetky finančne náročnejšie potreby pre maloletého z dôvodov ňou uvádzaných. Vo
vzťahu k spoločnosti vlastniacej predmetnú nehnuteľnosť uviedla, že otec je jej jediným konateľom a
spoločníkom a v nehnuteľnosti má evidovaný aj trvalý pobyt. Otec pritom nepredložil žiadne doklady,
ktorými by vedel zdokladovať to, že spoločnosť nevykonáva činnosť, a teda nemá z nej príjem, t.j. že

nemá príjmy z inej než závislej činnosti, a preto žiadala, aby jeho príjem bol posudzovaný podľa ust. §
63 ods. 1,2 Zákona o rodine, v dôsledku čoho je jeho príjem oveľa vyšší, ako ním prezentovaný (2.000,-
eur mesačne), a preto súdom stanovené výživné bolo určené v správnej výške, vrátane zmeškaného
výživného a tvorby úspor majúc za to, že výživné na maloletého by sa malo z neho určiť vo výške 20
- 30 %.

4.Otecvosvojomvyjadreníkvyjadreniumatkyzotrvalnaskutočnostiachuvedenýchvosvojomodvolaní.
Súčasne uviedol, že na základe nariadeného neodkladného opatrenia prebehli jeho ďalšie stretnutia s
maloletým, výsledok ktorý bol zhrnutý do správy Centra pre deti a rodiny zo 17.8.2021, z ktorej vyplynulo,
že maloletý prichádzal plačlivý, čo sa javí ako rezerva v príprave matky maloletého na stretnutie s otcom,

pričom po jej odchode maloletý strávil zvyšok stretnutia pozitívne naladený pri hre s ním a starostlivosť
oňho zvládal veľmi dobre. Súčasne zo správy vyplýva, že sa javí, že vzťah otca s maloletým sa výrazne
posilnil, maloletý ho oslovuje oco, prejavuje mu pozitívne emócie, objatie, držanie za ruku, pri odchode
sa s ním rozlúči.

5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na predtým uvedených
skutočnostiach, majúc za to, že maloletý je na každé stretnutie dostatočne pripravený a pokiaľ pri
príchode je plačlivý, je to reakcia na to, že má narušený denný a spánkový režim, poukazujúc na to, že
otec s posunom času stretávania nesúhlasil. S niektorými tvrdeniami uvedenými v záverečnej správe
Centra pre deti a rodiny nesúhlasila. Poukázala na to, že otec si maloletého na začiatku stretnutia kupuje

hračkami, maloletému nezabezpečuje jeho veku a zvykom adekvátnu stravu, v dôsledku čoho tento po
stretnutí zje ešte celý obed. Centrum vo svojej správe uvádza len, že z pozorovania sa javí, že vzťah otca
s maloletým sa výrazne posunul, čo nemožno považovať za presvedčivé zhodnotenie, ale iba predbežné
konštatovanie.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) ho podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP v uvedenej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP). Vo výroku VI. odvolaním nenapadnutom, ponechal rozhodnutie súdu I. inštancie nedotknuté.7. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 1 CSP tvorí súčasť
základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyjadril k všetkým skutkovým a právnym skutočnostiam, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo

veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo znemožňuje strane, aby
uskutočňovala aj procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Podľa čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci.
Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich
účastníci konania nenavrhli.

Podľa ust. § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. § 65 CMP v odvolacom konaní súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých
možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Vychádzajúc z uvedených ustanovení krajský súd konštatuje, že civilné mimosporové konanie je
založené na tzv. vyšetrovacom, resp. vyhľadávacom princípe, z ktorého vyplýva, že súd je povinný
vykonaným dokazovaním zistiť skutočný stav veci.

10. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že predmetom konania je návrh otca na zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti (tak, ako to súd konštatuje vo svojom odôvodnení), pričom podľa §
24 ods. 2 Zákona o rodine, ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, tak
súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Vzhľadom na rozdielnosť

postojov rodičov maloletého v tejto otázke, keďže matka maloletého s ňou nesúhlasila a žiadala ho
zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a otcovi iba upraviť styk s maloletým a výšku vyživovacej
povinnosti, bolo povinnosťou súdu pri nariadenom znaleckom dokazovaní uložiť znalcovi, po tom, čo
sa dôkladne oboznámi s obsahom spisu, otázky na zistenie skutočného stavu veci v tomto smere tak,
ako ich matka koncipovala vo svojom návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, t.j. aby znalec

zodpovedal na otázku, aký je psychický stav maloletého dieťaťa, aký je jeho citový vzťah ku každému
z rodičov, aká je miera schopnosti výchovne vplývať na maloleté dieťa u každého z rodičov, v prípade,
že je vzťah dieťaťa k niektorému z rodičov narušený, nech uvedie dôvody a ako vážne je tento vzťah
narušený, ako vplýva matka - otec na postoj maloletého dieťaťa k druhému rodičovi, vyšetriť psychický
stav rodičov a posúdiť ich psychické predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa, určiť

aký je charakterový profil každého rodiča, aký je vzťah rodičov k maloletému dieťaťu, popísať vzájomné
vzťahy rodičov k maloletému dieťaťu, či niektorí z rodičov trpí psychickou poruchou, ak áno, akou, či
maloleté dieťa trpí psychickou poruchou, ak áno, akou, či a z akých dôvodov preferuje maloleté dieťa
jedného z rodičov a čo je toho príčinou, či je v záujme dieťaťa striedavá osobná starostlivosť oboch
rodičov, akú frekvenciu styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti

navrhuje a nech navrhne najvhodnejšie riešenie rodinnej situácie tak, aby bola v záujme maloletého
dieťaťa (č.l.362), resp. zodpovedať aj na ďalšie otázky navrhnuté v konaní otcom.
Súd I. inštancie tak neučinil a znalcovi uložil zodpovedať len na otázku, aký je vzťah maloletého k otcovi,
či otcom navrhnutý rozsah styku je vhodný z hľadiska priaznivého psychického vývoja maloletého a
ak nie, aký by bol vhodný. Znalcovi neuložil povinnosť oboznámiť sa s obsahom spisu. Zo znaleckého

posudku pritom vyplýva, že znalec si na základe vlastnej žiadosti o zaslanie spisu tento preštudoval a
zistil, že sú v ňom zdokumentované peripétie konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému,
pričom heslovite uviedol z neho niekoľko poznámok neobsahujúcich ani len náznak toho, že by sa
oboznámil so správami kolízneho opatrovníka, resp. Centra pre deti a rodiny, pričom po znaleckom
vyšetrení rodičov a maloletého dieťaťa zodpovedal len na súdom položené tri otázky. Vychádzajúc z

uvedeného nemohol znalec (odvolací súd podotýka, že nie vlastným zavinením) vec komplexne posúdiť.
Tak isto súd prvej inštancie sa komplexným spôsobom vo svojom odôvodnení so všetkými vykonanými
dôkazmi, t.j. správami kolízneho opatrovníka, resp. Centra nezaoberal vôbec, neprihliadnuc na základný
článok 15. ods. 2 CSP, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a na to, že súd starostlivoprihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 ods. 1 CSP), čím odôvodnenie svojho rozhodnutia
zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. Na odstránenie rozporov, vzhľadom na vznesené námietky otca,
znalca následne po podaní znaleckého posudku ani nevypočul (§ 208 ods. 3 CSP).

Vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti zo strany otca súd I. inštancie ním uvádzané skutočnosti
ohľadne výšky jeho príjmu u zamestnávateľa, napriek vyšetrovacej zásade nijakým spôsobom neoveril,
tak isto ani jeho príjem z obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom a konateľom, preto aj jeho
závery ohľadne jej výšky sú predčasné a riadne nezdôvodnené, vychádzajúc aj z toho, že žiadnym
spôsobom ani nezisťoval pravdivosť tvrdení zo strany matky o ňou deklarovaných mesačných potrebách

maloletého, ku ktorým vzhľadom na ich výšku, nepredložila žiadne relevantné dôkazy.

11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušil vo výroku o osobnej starostlivosti o maloletého, ako aj od neho závislých ďalších výrokoch o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, vrátane nárokov na náhradu trov konania
(okrem výroku VI. ukladajúcemu výchovné opatrenie odvolaním nenapadnutom) a vychádzajúc z

princípudvojinštančnostisúdnehokonaniamuvecvrátilnaďalšiekonanie,počasktoréhopozopakovaní
dokazovania v uvedenom rozsahu vo veci opätovne rozhodne, vysporiadajúc sa v odôvodnení v súlade
s ust. § 220 CSP jasným a korektným spôsobom so všetkými hore uvedenými skutkovými a právnymi
závermi a v nadväznosti na ne aj námietkami účastníkov konania či už počas prvoinštančného alebo
odvolacieho konania a vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220

CSP.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3: 0.

1. Napadnutým uznesením súd I. inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k.

7P/27/2019-366 zo 17.9.2020 (výrok I.), otca oprávnil s maloletým sa stýkať každý pondelok, utorok,
štvrtok a piatok od 8:30 hod. do 11:30 hod. na pracovisku Centra pre deti a rodiny v Tvrdošíne za
prítomnosti pracovníka Centra (výrok II.). Matke uložil povinnosť v uvedenom čase maloletého otcovi
odovzdať v Centre za prítomnosti pracovníka Centra a otcovi povinnosť po skončení styku matke
maloletého v Centre za prítomnosti pracovníka Centra odovzdať (výrok III.). Otcovi uložil povinnosť

matku maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka informovať minimálne 24 hodín vopred, či
sa v najbližšom termíne uskutoční jeho styk s maloletým (výrok IV.). V čase, keď sa neuskutočňuje
stretávanie otca s maloletým, má právo sa otec s ním stýkať prostredníctvom internetovej vizuálnej -
telekomunikačnej aplikácie Skype, a to každú stredu v čase od 10:30 hod. v trvaní 15 minút s tým,
že matka je povinná zabezpečiť uvedenú formu kontaktu, a to písomným oznámením príslušného

konta - hesla, prípadne kolíznemu opatrovníkovi do 3 dní od doručenia uznesenia a v stanovenom
čase zabezpečiť prítomnosť maloletého pri uvedených technicko-komunikačných prostriedkoch alebo
prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Istebné, pracovisko Tvrdošín, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že otec si počas stretnutí s maloletým
v Centre pre deti a rodiny Istebné buduje vzťahovú väzbu so synom, hrá sa s ním, podáva mu

jedlo, ktoré sám pripravil. Budovanie vzťahovej väzby medzi otcom a maloletým napreduje, čo je v
prospech maloletého. Zo správy Centra pre deti a rodiny Istebné, pracovisko Tvrdošín zistil, že osobné
stretnutia otca s maloletým prebehli uspokojivo, maloletý sa postupne aklimatizoval a počas stretnutí s
otcom prežíval pozitívne emócie. V prípade náznaku konfliktu medzi rodičmi im bola zo strany Centra
poskytnutá podpora a pomoc pri preberaní kontroly nad konfliktnými situáciami. Preto nie je pravdivé

tvrdenie matky, že stretávanie je nefunkčné a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa kvôli narušeniu
jeho denného režimu, pretože všetky stretnutia boli predčasne ukončené vzájomnou dohodou rodičov
a zamestnancov Centra vzhľadom na denný režim maloletého, ktorý zahŕňa poobedňajší spánok.
Mal za to, že úprava stretnutí je doteraz ako jediná efektívna, pretože preberanie a odovzdávanie
dieťaťa v bydlisku matky, ani neskoršie preberanie a odovzdávanie pred Obecným úradom v Liesku

sa neosvedčili, keďže bolo sprevádzané konfliktmi rodičov, volaním polície, alebo sa ani neuskutočnilo.
Stretávanie upravil v uvedenom čase, pretože zo správy Centra vyplynulo, že stretnutia nikdy netrvali
viac ako tri hodiny a boli ukončené z dôvodu dodržania denného režimu dieťaťa. Matkin návrh na
stretávanie každý utorok od 10.00 hod. do 12.00 hod. neakceptoval, pretože by nebolo rešpektované
právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj jeho právo na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi prihliadnuc aj k
tomu, že otec pracuje v zahraničí, a teda mesačne sa styk neuskutočňuje v každom týždni. Takto
upravený styk nemožno považovať za rovnocenný s osobným stykom matky, ktorá je s maloletým po
celý zvyšný čas. Právo na rovnocenný a rovnoprávny styk s oboma rodičmi je právom dieťaťa, niejeho rodičov, pretože obidvaja rodičia majú v jeho výchove nezastupiteľnú úlohu a pre svoj priaznivý
vývoj dieťa potrebuje, aby s ním obaja rodičia trávili čas, prejavovali mu svoju lásku a pozornosť a v
neposlednom rade aj naňho výchovne vplývali. Pokiaľ matka dieťaťa tvrdila, že správanie maloletého

sa zmenilo, je nervózny, podráždený, ťažko zaspáva, tak zo správy Centra vyplýva, že aj keď bol
maloletý na začiatku niekoľkých stretnutí negatívne naladený, postupne k svojmu otcovi nadobudol
dôveru, hral sa s ním, nechal sa otcom nakŕmiť a pri stretnutí prežíval pozitívne emócie, pričom zo
správy nevyplývajú nežiaduce prejavy správania sa maloletého dieťaťa. Pokiaľ maloletý nebol pozitívne
naladený, jeho správanie je pochopiteľné, pretože v predchádzajúcom období sa prevažná väčšina

stretnutí neuskutočnila, preberanie bolo sprevádzané hádkami a konfliktmi rodičov, čo pre maloletého
bol výrazný stresový faktor a takto sa stával obeťou nedostatku ich komunikácie. Mal za potrebné, aby
sa rodičia preniesli nad vzájomnú nevraživosť a spolupracovali pri výchove dieťaťa tak, aby sa stretnutia
čo najskôr mohli realizovať v domácom prostredí otca. Súčasne uložil matke povinnosť umožniť kontakt
otca s dieťaťom prostredníctvom on-line komunikácie počas obdobia, kedy sa otec bude zdržiavať z
pracovných dôvodov v zahraničí, aby nebol kontakt s maloletým prerušený, keďže je v takom nízkom

veku, kedy je veľmi pravdepodobné odcudzenie sa aj počas oveľa kratšieho času odlúčenia.

2. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa ustanovenia §
365 ods. 1 písm. f), h) CSP odvolanie matka maloletého a žiadala zmeniť jeho výrok II. tak, že otec
bude oprávnený s maloletým sa stýkať každý utorok od 10.00 hod. do 12.00 hod. na pracovisku Centra

pre deti a rodiny Istebné v Tvrdošíne za prítomnosti matky a pracovníka Centra. Poukázala, že cesta
do Centra, kde prebiehajú stretnutia, je pre ňu finančne veľmi nákladná pri jej príjme predstavujúcom
rodičovský príspevok vo výške 394,- eur a rodičovskom prídavku na maloletého, keď musia absolvovať
cestu motorovým vozidla z miesta svojho bydliska do miesta stretnutia, čo do týždňa predstavuje 192
kilometrov a s čím je spojená aj potreba mimoriadnych výdavkov na zimné pneumatiky a baterku do

auta. Styk bol upravený nezohľadňujúc narušený denný a spánkový režim maloletého, ktorý je naučený
vstávať o 9.00 hod., pričom následne sa ešte hrá v postieľke a teraz musí byť budený už o 7.00 hod., čo
je preňho stresujúce a opäť je narušený jeho denný aj spánkový režim, keďže väčšinou po 4 hodinách
od zobudenia je unavený, nepokojný a pýta sa spať. Zo správy Centra vyplynulo, že stretávanie otca
s maloletým prebieha za účasti obidvoch rodičov, keďže odmieta tráviť čas so svojím otcom osamote

a všade ju hľadá, čím je narušený aj jej vlastný režim. Počas stretnutí maloletý odmieta stravu, resp.
ju prijíma len v minimálnom množstve a následne po stretnutí doma zje celý obed. Keďže záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú,
mala za to, že jeho súčasťou je aj zdravý duševný, telesný a citový vývoj maloletého, v dôsledku čoho
treba styk upraviť tak, aby bol funkčný a prijateľný pre všetkých účastníkov konania a v prvom rade, aby

bol v súlade s najlepším záujmom maloletého.

3. Prokuratúra žiadala uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť takisto, ako aj Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, ktorý žiadal prítomnosť matky na stretnutiach eliminovať,
keďže komunikácia rodičov je naďalej narušená. Nesúhlasil s tým, že denný a spánkový režim

maloletého bude narušený, keďže neodkladné opatrenie je len dočasné, do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej a otec by nemal možnosť sa s ním stretávať, keďže podľa tvrdení matky je režim dieťaťa
stále narušený, aj keď bol už súdom určený iný čas stretávania. Navrhoval zmenu úpravy styku, čo sa
týka miesta prevzatia a odovzdania maloletého, na miesto bydliska otca v Trstenej.

4. Centrum pre deti a rodiny Istebné, pracovisko Tvrdošín vo svojom vyjadrení uviedlo, že stretnutia s
maloletým sú finančne náročne nielen pre matku, ale aj pre otca, pričom táto si ich môže zohľadniť v
návrhu na určenie výživného. Poukázalo na výdavky otca spojené so zakupovaním leteniek, PCR testov
v zahraničí, ako aj úhradu nájomného za byt v Trstenej. Z rozhovoru s matkou mal zistené, že maloletý
má rozdielne denné časy, kedy vstáva a ukladá sa na poobedný spánok, ako aj jeho trvanie a kedy ide

večer spať. Preto nájsť najvhodnejší čas pre dieťa, aby bol zachovaný rovnoprávny, rovnocenný vzťah
otca s dieťaťom a súčasne aj jeho denný režim, je obtiažne, keď súčasnú úpravu treba do budúcna
brať ako prípravu maloletého do budúceho života, do ktorého sa postupom času zaradí aj materská
škôlka. Ako nesprávne interpretované považoval tvrdenie matky, že stretávanie maloletých prebieha za
účasti obidvoch rodičov, keďže maloletý odmieta tráviť čas osamote so svojím otcom a všade hľadá

matku. Jedná sa o maloleté dieťa, medzi ním a matkou je silné citové puto, preto jej zamestnanci
navrhli, aby bola súčasťou stretávania, aby sa zabezpečilo bezpečie dieťaťa a jeho psychická pohoda,
avšak súčasne bolo uvedené, že je to len dočasné riešenie a jej prítomnosť sa bude postupne pri
jednotlivých stretnutiach skracovať dovtedy, kým dieťa nebude schopné zostať s otcom samotné poobnove ich vzájomného vzťahu. Počas realizácie styku bola obidvomi rodičmi zabezpečená strava a
pitný režim dieťaťa, ktoré dieťa prijímalo podľa svojich potrieb, pričom sa nejedná o prirodzené prostredie
a vzhľadom na množstvo podnetov okolo neho je pochopiteľné, že stravu prijímal len v obmedzenom

množstve.

5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že posledné stretnutia sa uskutočnili
bez jej prítomnosti a naďalej už netrvala na svojej prítomnosti pri stretnutiach. Žiadala, aby styk
naďalej prebiehal na pracovisku Centra, keďže inak by bolo veľmi ťažko uskutočniteľný vzhľadom aj

na predchádzajúce negatívne skúsenosti s odovzdávaním maloletého na iných miestach. V ostatnom
zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení a aktuálne žiadala úpravu styku s maloletým upraviť súc
si vedomá otcovských rodičovských práv na každý pondelok, utorok a piatok od 10.00 hod. do 12.00
hod. na pracovisku Centra pre deti a rodiny Istebné v Tvrdošíne bez prítomnosti matky a za prítomnosti
pracovníkov Centra. Po doručení Znaleckého posudku č. 4/2021 z 03.03.2021, vyhotoveného znalcom
z odboru psychológie PhDr. Jánom Šútovcom, PhD. a oboznámení sa s jeho závermi, s ktorými sa

stotožnila, žiadala upraviť styk otca s maloletým na každý utorok od 10.00 hod. do 12.00 hod. na
pracovisku Centra pre deti a rodiny Istebné v Tvrdošíne bez jej prítomnosti a za prítomnosti pracovníkov
centra.

6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že maloletému pravidelne posiela 200,- eur, aj

keďniemožnovrovnakýtermínazabezpečujeajjehoextrapotreby.Abysamoholsmaloletýmstretávať,
platí 400,- eur mesačne za byt, aby tento mal vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývoj a spánkové
potreby. Matka mu neposkytuje informácie o synovi, neposkytuje mu videohovory a neinformuje ho ani o
jeho závažných zdravotných problémoch. Poukázal na to, že maloletý ho pozná, má k nemu vytvorený
pozitívny vzťah a napriek nepriaznivému postoju matky a jej rodiny, aj puto. Poukázal na to, že opustil

rodinu a priateľov v Ružomberku, aby mohol bývať blízko syna a tráviť s ním všetky možné chvíle a plní
všetko od súdu aj kurately.

7. Centrum pre deti a rodiny Istebné s pracoviskom v Tvrdošíne vo svojom ďalšom vyjadrení ďalej
uviedlo, že nie je už v najlepšom záujme maloletého, aby sa s ním otec stýkal každý pondelok, utorok,

štvrtokapiatokod8.30hod.do11.30hod.,aleabystretnutiaprebiehalivčaseod9.00hod.do12.00hod.
vzhľadom na jeho denný režim, na čom sa rodičia aj vzájomne dohodli. Poukázalo na to, že matka voči
zamestnancom a otcovi nenadobudla dostatočnú dôveru, že stretnutia realizované bez jej prítomnosti sú
predieťabezpečné.Jeunejpozorovateľnánízkamieramotivácienazmenusituácieazmenunevhodnej
komunikácie, čo neprispieva k zlepšeniu vzťahov otca s maloletým. Otec starostlivosť o dieťa (kŕmenie,

prebaľovanie, obliekanie a trávenie voľného času) bez prítomnosti matky zabezpečuje v dostatočnej
miere a z pozorovania je zrejmé, že vzťahová väzba otca so synom je vytvorená. Aj jemu bolo poskytnuté
poradenstvo ohľadne nevhodného správania voči matke pred dieťaťom, keďže narúša dôveru dieťaťa
v neho a ich vzájomná citová väzba sa môže narušiť.

8. Kolízny opatrovník vo svojom ďalšom vyjadrení ďalej uviedol, že matka by nemala byť prítomná
na stretnutiach v Centre, nakoľko počas doby, pokiaľ sa tam nachádza, dochádza medzi rodičmi ku
konfliktom, napätiu, vzájomného osočovaniu, urážaniu sa. Rodičia sa zameriavajú na seba, riešia svoje
spory, v čom nie je najlepší záujem maloletého dieťaťa. Z pozorovania interakcie otca s maloletým sa
javí, že medzi otcom a dieťaťom je pozitívna vzťahová väzba. Otec si vybudoval vzťahovú väzbu s

dieťaťom, ktoré ho pozná, vie ho prebaliť a nachystať mu stravu.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) v odvolaním
napadnutej časti (výrok II.) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil, keďže

neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).
V časti odvolaním nenapadnutej (výrok I., III., IV. a V.) ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie
nedotknuté.

10. Preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho,

čo uviedla v rámci odvolacieho konania matka maloletého, krajský súd po tom, čo zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie vo veci samej, konštatuje, že súd prvej inštancie v tejto veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré vtakomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľka vo svojom odvolaní
neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobiléinakvyhodnotiťzistenýskutkovýstavaprijatéprávnezávery,pričomtotorozhodnutiekorigoval

len v čase stretávania sa otca s maloletým, ktorý zmenil od 10.00 hod. do 12.00 hod. v stanovených
dňoch, prihliadnuc k dennému, konkrétne spánkovému režimu maloletého, ako aj k tomu, že rodičia sa
na tomto vzájomne dohodli.
11. Krajský súd mal za osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladne upraviť pomery strán a dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1 CMP), a to do rozhodnutia vo veci
samej, v ktorej bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, vrátane
nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti, za účelom zabezpečenia základného záujmu dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ktorí z hľadiska priaznivého vývoja maloletého
majú obidvaja nezastupiteľnú úlohu a dieťa pre svoj priaznivý vývoj potrebuje, aby s ním obidvaja trávili

čas, prejavovali mu svoju lásku, pozornosť a v neposlednom rade aj naňho výchovne vplývali. Uvedené
sa aj v súčasnosti ako to vyplýva z citovaných správ, počas styku otca s maloletým deje a na základe
toho sa aj prehlbuje pozitívna vzťahová väzba medzi nimi.

12. Vychádzajúc aj z uvedených skutočnosti, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami odvolateľky,

či už v prvostupňovom alebo odvolacom konaní, krajský súd uznesenie súdu I. inštancie zmenil a v časti
odvolaním nenapadnutej ho ponechal nedotknuté.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti týmto rozhodnutiam odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).