Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 27, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318207859
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2318207859.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony D.
D., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt Ulica L. XXXX/XX, X., v konaní zastúpenej opatrovníčkou Ing. M. Z.,
nar. XX.X.XXXX, bytom ulica D. C. XXXX/X, X., za účasti Okresnej prokuratúry Galanta, o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony menovanej, o odvolaní D. D. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 17. mája 2021, č.k. 21Ps/28/2018-417, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie rozsudkomnapadnutýmodvolanímobmedzilD.D.,nar.XX.X.XXXXvspôsobilosti
na právne úkony a to tak, že nie je spôsobilá vykonávať tieto právne úkony: udeliť súhlas s poskytovaním
psychiatrickej starostlivosti, nakladať s finančnými prostriedkami len do sumy 5,- Eur denne, kandidovať
vo voľbách do zastupiteľských orgánov a verejných funkcií a na právne úkony vo vzťahu k súdom,
polícii, prokuratúre a iným štátnym orgánom a inštitúciám, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom
územnej i záujmovej samosprávy, orgánom špecializovanej štátnej správy a nie je schopná samostatne
konať a samostatne vystupovať pred týmito orgánmi a inštitúciami (výrok I.), zároveň D. D., nar.

XX.X.XXXX v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ustanovil za opatrovníčku Ing. M. Z.,
nar. XX.X.XXXX, bytom ulica D. C. XXXX/X, X., ktorá je oprávnená a povinná zastupovať menovanú
a to v rozsahu právnych úkonov, v ktorých bola menovaná v spôsobilosti na právne úkony obmedzená.
Opatrovníčka je povinná najmenej dvakrát ročne k 30.6. a 31.12. podávať správu o opatrovankyni a
nakladaní s jej majetkom, po skončení funkcie je povinná predložiť súdu záverečný účet zo správy
majetku opatrovankyne (výrok II.). Ďalej súd rozhodol, že trovy dôkazov platí štát (výrok III.) a že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania (výrok

IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že Okresná prokuratúra Galanta doručila dňa 20.11.2018
súdu prvej inštancie podnet na začatie konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony D. D.
z dôvodu, že z trestnej veci vedenej Okresnou prokuratúrou Galanta pod sp. zn. 1Pn/828/17/2202
boli získané poznatky o psychiatrickom ochorení D. D. v nadväznosti na závažnosť ktorého možno
predpokladať, že nie je spôsobilá na všetky právne úkony a je v záujme menovanej, aby súd začal
konať o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony. Z lekárskych záznamov MUDr. E. H., ktoré boli
vyhotovené po psychiatrických kontrolách menovanej a ktoré sama menovaná predložila prokuratúre

je zrejmé, že menovaná trpí psychiatrickým ochorením diagnostikovaným lekárom ako diagnóza F
20.0, t.j. schizofréniou, pričom toto ochorenie má vplyv na jej myslenie a konanie. V myslení sa u
menovanej prejavujú paranoidné perzekučné a kverulačné bludné produkcie. Menovaná dlhodobo
odmieta, že by trpela psychiatrickým ochorením, čo dokumentuje nielen lekársky záznam zo dňa6.10.2017, ale aj poznámky menovanej, ktoré dopísala do záznamov MUDr. H.. Skutočnosť, že
menovaná zrejme nedokáže ovládať svoje konanie dokumentuje aj tá skutočnosť, že už dlhodobo
kveruluje, t.j. podáva rôzne podnety, sťažnosti a trestné oznámenia, pričom fakty uvedené v podaniach

sú skreslené pravdepodobne práve kverulačnými bludnými produkciami. Ani v jednom prípade, v ktorom
orgány činné v trestnom konaní konali na základe podaní menovanej, nebolo zistené žiadne protiprávne
konanie osôb, ktoré menovaná uvádzala. Neucelené myšlienky obsiahnuté v podaniach menovanej,
ktoré opakovane zasiela tak prokuratúre ako aj Krajskej prokuratúre Trnava a Generálnej prokuratúre SR
(k podaniu adresovanému Generálnemu prokurátorovi SR zo dňa 12.11.2017 menovaná pripojila napr.

ňou vyhotovený jedálny lístok), len nasvedčujú závažnosti ochorenia menovanej. Okresná prokuratúra
preto požiadala, aby súd prvej inštancie začal konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
D. D., v ktorom bude dôsledne preskúmaný jej duševný stav so zameraním na jej spôsobilosť na
právne úkony. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.11.2018 č.k. 21Ps/28/2018-66 začal ex offo
konanie o obmedzení spôsobilosti D. D. na právne úkony. Ustanovil uznesením zo dňa 15.1.2019,
č.k. 21Ps/28/2018- 87 Ing. M. Z., za procesnú opatrovníčku, ktorá bude menovanú zastupovať v

konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria. Zo znaleckého posudku
vyplynulo, že D. D. trpí bipolárnou afektívnou poruchou - aktuálne dekompenzovanou pri úplnom
svojvoľnom vynechaní medikácie a u menovanej je prítomná aj zmiešaná porucha osobnosti, ide o
psychické ochorenie trvalého rázu, odporučil súdu čiastočne obmedziť menovanú na spôsobilosti na

právne úkony. V závere uviedol, že menovaná je dlhodobejšie bez užívanej medikácie, s vyústením
do vystupňovaných kverulácií, s podstatnými výdajmi na poštové a kancelárske potreby. Vzhľadom na
svoj aktuálny duševný stav je len limitovane schopná cieľavedome konať a posúdiť následky svojho
konania. Je len limitovane schopná posúdiť zmysel súdneho konania, teda vie, že sa jedná o konanie
o spôsobilosti na právne úkony, no podstatu jej prípadného obmedzenia pre prebiehajúcu aktuálne

dekompenzovanú duševnú poruchu nebude schopná spracovať a prijať. Osoba, o spôsobilosti ktorej sa
koná, D. D., na pojednávaniach uviedla, že nesúhlasí s obmedzením svojej spôsobilosti. Má doklady na
to, že z toho, čo ju obviňujú, to nie je pravda. Nie je psychicky chorá a nenavštevuje žiadneho psychológa
ani psychiatra, neužíva medikamentóznu psychiatrickú liečbu. V minulosti navštevovala psychiatričku
MUDr. J., trpela neurózou - neurasténiou, nakoľko ju manžel týral. V roku 2013, keď bola na kontrole u

MUDr. H., ju oklamali, on do lekárskej správy napísal, že trpí paranoidnou schizofréniou s perzekučnými
a kverulačnými bludmi. Mala za to, že to bola falošná správa. Nie je jeho pacientkou, nechodí k nemu,
on na ňu berie z dôvery peniaze za fiktívnu starostlivosť. V auguste 2013 bola hospitalizovaná na
psychiatrii a to preto, že podala sťažnosť na domov dôchodcov a domov sociálnych služieb ohľadne jej
občianskej nespokojnosti a stravy. Na psychiatrii jej dali za jeden aj pol dňa 28 liekov, po ktorých cítila

nepokoj od kolien dolu, nemohla chodiť, ani sedieť a ani stáť. MUDr. H. uviedol, že volali z VÚC, aby ju
sledovaliviacerípsychiatriohľadomtoho,čitásťažnosťbolavýplodomjejchoréhomozgu.MUDr.B.jupo
návrate z dovolenky pustila domov a predtým jej dala dve injekcii. Keď bola hospitalizovaná v Galante na
psychiatrii,schudlatam6kg.Odjúna2008aždoposiaľ bývavDomovedôchodcovadomovesociálnych
služieb v H.. Všetko si robí sama, chodí k dcéram, stretáva sa s priateľkami, robí si nákupy a perie si.

Jej podania smerovali na riaditeľku zariadenia, v ktorom je ubytovaná pani P., sestričku v zariadení pani
W. a MUDr. H., ktorí sú dohodnutí proti nej. Keď užívala psychiatrické lieky mala problémy (zápchu,
mravenčenie v nohách, nemohla spávať). V domove nemohla spávať, boli sfalšované doklady, že mala
schizofréniu s kverulačnými bludmi. Lieky jej ubližovali a strašne veľa si vytrpela. Verbalizovala, že sú
na nej páchané trestné činu ako napr. porušovanie listového tajomstva, nakoľko sú jej otvárané listy.

Je psychicky a fyzicky týraná, preto sa obracala na orgány činné v trestnom konaní, ktoré majú chrániť
obete a nie kryť páchateľov trestných činov. Procesná opatrovníčka uviedla, že je dcérou osoby, o
spôsobilostiktorejsakoná.Niejesosvojoumatkouvdennomkontakte,nevieúplneposúdiťjejzdravotný
stav. Pani riaditeľka domova je na jej matku vysadená, pričom hovorí, že jej matka vykrikuje. Je v
kontakte so sestričkami a pracovníkmi tohto domova, ktorí uvádzajú, že jej matka nie je na pozbavenie

spôsobilosti na právne úkony. Nepobadala žiadne psychické ani psychiatrické problémy. Uviedla, že
jej matka aktuálne nenavštevuje psychiatra. Chodí asi 1 krát za mesiac do jej domácnosti alebo do
domácnosti jej sestry a to na 1 deň. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či je dôvodné obmedziť jej matku na
spôsobilosti na právne úkony. Z predložených správ psychiatrom JUDr. E. H. vyplýva, že D. D. bola v
jeho psychiatrickej starostlivosti od 29.10.2010 do 6.10.2017. Bola u nej diagnostikovaná paranoidná

schizofrénia a neskôr bipolárna afektívna porucha terajšia zmiešaná epizóda (diagnóza F 31.6). Od
16.10.2017 menovaná odmietala navštíviť psychiatrickú ambulanciu MUDr. H., na psychiatrickom
oddelení Pinelovej nemocnice Pezinok bola hospitalizovaná od 23.9.2005 do 2.12.2005, od 24.1.2006
do 24.2.2006, od 27.2.2006 do 17.3.2006 a od 3.9.2006 do 30.10.2006 s diagnózami bipolárna afektívnaporucha, historionska porucha osobnosti. Na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v
Galante bola hospitalizovaná od 19. do 30.8.2013 s diagnózou paranoidná schizofrénia, relaps. V
kompenzovanom stave primeranom k diagnóze bola prepustená do ambulantnej starostlivosti. Súd

prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní rozsudkom č.k. 21Ps/28/2018-196 zo dňa 5.6.2019
obmedzil D. D. spôsobilosti na právne úkony, ustanovil za opatrovníčku Ing. M. Z.. Na odvolanie
osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, Krajský súd v Trnave uznesením, č.k. 24CoP/64/2019-240 zo
dňa 6.11.2019 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s
povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vec posúdiť, vykonané dokazovanie posúdiť v súlade s

ust. § 191 CSP a to so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty osoby, o
spôsobilosti ktorej sa koná, na tieto odpovedať, a po zvážení všetkých preukázaných okolností daného
prípadu vo veci znova rozhodnúť. Súd po vrátení veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a za znalca ustanovil MUDr. Miroslava Čerňana.
Z kontrolného znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pod č. 9/2021 vyplynulo, že menovaná
bola znalcom vyšetrená v priestoroch jedálne/spoločenskej miestnosti v I. I. a I. H. H. v H. formou

klinického ambulantného vyšetrenia v rozsiahlejšom časovom priestore v rozsahu takmer troch hodín.
Vyšetrenie menovaná chápala ako možnosť prezentácie neprítomnej duševnej poruchy s vysvetlením
celej genézy krívd, krivého obvinenia, týrania jej osoby. Znalec podčiarkol zreteľný odklon od reality u
menovanej v čase vyšetrenia, ktorý je daný v súčasnosti už zrejmým perzekučne-paranoidným úsudkom
v myslení, prežívaním a prezentovaním obsahovo zvrátených a nevyvrátiteľných myšlienok, ktoré majú

systém, sú síce monotématicky stereotypné ale sú skĺbené. Znalec u menovanej zistil perzekučne
paranoidnú bludovú príznakovosť s intenzívnou kverulačnou aktivitou. Uviedol, že menovaná trpí
bipolárnou afektívnou poruchou - aktívnou v manickom spektre poruchy a kverulačnou paranojou,
v ktorej popri nevyvrátiteľných a zvrátených myšlienkových bludných produkciách je kongruentná
významná kverulačná aktivita v konaní. Obe duševné poruchy sú trvalé, ide o celoživotné, či doživotné

priebehy ako bipolárnej afektívnej poruchy, tak paranoje, kverulačnej formy. Kverulačná paranoja je
liečbou ťažko ovplyvniteľná a z tohto aspektu má horšiu prognózu ako bipolárna afektívna porucha,
ktorá je liečiteľná lepšie, no tiež je nevyliečiteľná. Znalec odporučil obmedziť spôsobilosť menovanej na
nasledovné právne úkony:
- udelenie súhlasu s poskytovaním zdravotnej (psychiatrickej) starostlivosti, v záujme dosiahnutia

aspoň liečenia duševných porúch, zmiernenie emočného náboja, vnútorného psychického napätia, ktoré
predstavuje riziko pre kardiovaskulárny systém a centrálnu nervovú sústavu, v prípade kverulačnej
paranoje je dosiahnuteľná tzv. sociálna úzdrava, kedy menovaná poľaví vo svojom kverulačnom konaní,
resp. toto konanie môže až odstrániť,
- nakladanie s finančnými prostriedkami limitu na denné použitie do 5,- Eur z dôvodu neúčelného

nakladania s financiami v spojitosti s kverulačnou korešpondenciou,
- kandidovať vo voľbách do zastupiteľských orgánov a verejných funkcií.
Znalec uviedol, že menovaná v korešpondenčnej interakcii s orgánmi činnými v trestnom konaní, súdmi,
a pod., prípadne inými orgánmi verejnej moci nedokáže posúdiť následky svojho konania. V závere
posudku uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so znaleckým posudkom č. 15/2019 znalca MUDr.

D. S.. Osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, sa k veci viackrát vyjadrila, počas konania súdu zasielala
viacero písaných obsiahlych podaní, v ktorých opakovane uvádzala, že jej nie je jasné, ako ju mohla
JUDr. Bégerová, prokurátorka OP Galanta, krivo obviniť, dovoliť, aby ju krivo obviňovali, ako si mohla
dovoliť na ňu podať návrh na pozbavenie na právne úkony. Ako na nej mohol MUDr. H. vykonať
podvod na návrh Mgr. P. a zatvoriť ju na psychiatriu do Galanty, s ktorým dňa 20.8.2013 ukončila

osobný styk, nechodila na vyšetrenia, napriek tomu jej stále predpisoval lieky. MUDr. H., Mgr. P. a p.
W. označila za klamárov, intrigánov a podvodníkov. Mala za to, že na základe jej sťažností sa malo
začať konať proti MUDr. H., ale všetci ho kryli. Dodala, že môže podávať trestné oznámenia aj na
prezidentku, resp. predsedu vlády, ak budú na nej páchať trestné činy. Uviedla, že MUDr. U. sa dala
podplatiť bývalému, že na jej nepravdivé odporúčanie a na základe krivého obvinenia, napísal MUDr.

W. do lekárskych záznamov nesprávnu diagnózu mánio-depresiu a túto potom automaticky opisovali
MUDr. X., MUDr. B. a MUDr. C., ktorá bola alkoholička. Konanie prebiehajúce na súde označila za mega
podvod 21. storočia, že ju Okresný súd Galanta ako psychicky zdravú pozbavil právnych úkonov. Všetci
prokurátori Okresnej prokuratúry Galanta kryli všetky trestné činy na nej páchané, páchateľov trestných
činov nestíhali a ju ako obeť trestných činov nechránili, navyše sa jej pomstili. Akoby nestačilo, že bola

dlhodobo týraná Mgr. P., p. W. a MUDr. H., musel sa k nim pridať aj podvodník MUDr. S., aby ich kryl
tak, ako ich kryli orgány činné v trestnom konaní. Ak by boli jej sťažnosti riadne prešetrené, napísala
by ich iba zopár a neminula by významnú finančnú hotovosť. Minula však iba svoje čestne zarobené
peniaze. Nedostávala peniaze za falošné znalecké posudky, ani za krivé výpovede na súdoch tak, akoMUDr. S.. Peniaze minula na kancelárske potreby, na rozmnožovanie a na poštovné. Odporučila, aby
sa na psychiatrii liečili samotní psychiatri a to MUDr. S. a MUDr. H.. Mala za to, že každý rozsudok,
v ktorom by ona ako duševne zdravá osoba bola obmedzená na spôsobilosti na právne úkony, by bol

nesprávny,nespravodlivý.NebolbyvsúladesprávomEurópskejúnie.Veďaniduševnechoréhočloveka
nemožno obmedziť v právnych úkonoch ak nie je nebezpečný pre seba a svoje okolie. Uviedla, že
odmieta ísť na vyšetrenie k akémukoľvek psychiatrovi, lebo duševne zdraví ľudia nemajú u psychiatrov
čo hľadať. Pôjde jedine vtedy, ak pôjdu všetci obyvatelia Slovenska, ale nevedela na základe akého
zákona. Postupne rozsiahle a opakujúce sa písomné podania osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná

naberali útočný, agresívny a výhražný obsah vo vzťahu k zákonnej sudkyni, prokurátorkám JUDr.
Bégerovej, JUDr. Hozovej a k psychiatrovi MUDr. S.. Vo vzťahu k zákonnej sudkyni sa vyjadrila, že
klame, keď tvrdila, že ju viackrát upozornila, aby svedkom kládla otázky súvisiace s vecou. Takisto
prokurátorka JUDr. Hozová klame. Verbalizovala, že prokuratúra v Galante a spolu so súdom na nej
robia podvody a krivo ju obviňujú a zneužívajú proti nej psychiatriu. Zákonná sudkyňa, prokurátorky,
psychiatri MUDr. S. a MUDr. H. ju psychicky týrajú, čo sa u nej prejavilo aj fyzicky, lebo jej opuchli nohy,

má ich zapálené, má vysoký krvný tlak, bolesti celého tela, narušený spánok. Mala za to, že všetky
menované osoby treba obmedziť na spôsobilosti na právne úkony. Týmto osobám zároveň popriala,
aby im na dvere zaklopala NAKA a aby všetkých odviezli na Špeciálnu prokuratúru k jej obľúbencovi
JUDr. J. a aby on všetkých poslal tam, kam všetci patria, teda ku kolegom, ktorí sa spreneverili funkcii.
Ďalej uviedla, že zákonná sudkyňa a prokurátorky ju dva roky týrali, porušovali všetky zákony, jej

ľudské práva. Zákonnej sudkyni vyčítala, že ju posadila na lavicu obžalovaných a dodala, že mala
byť riešená na Súdnej rade a vyzlečená z talára, že je nehodná svojej funkcie a že robí sudcom
hanbu. Takisto dve prokurátorky robia čestným a zodpovedným prokurátorom hanbu. Poukázala na
desatoro Božích prikázaní a tiež na výrok p. D., že ľudia ktorí páchajú zločiny a ľudia, ktorí ich kryjú, sú
rovnako pochybní. Podľa jej názoru by si tieto slová mali zapísať všetci z kontrolných orgánov, ktorí v

jej prípade kryjú trestné činy, teda Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Trnava, Bratislava,
Slovenská lekárska komora, poisťovňa Dôvera a tiež Ministerstvo spravodlivosti, lebo tam ľavá ruka
nevie, čo robí pravá. MUDr. S. mal dostať najvyššiu pokutu a za jeho podvody mal byť vyškrtnutý
zo zoznamu znalcov. Posudzovaná uviedla, že v kontrolnom znaleckom posudku sú všetko krivé
obvinenia,klamstvá,protiktorýmmáprávosabrániť.Bolinanejpáchanétrestnéčinyamáprávosapred

nimi brániť. Vylúčila, že by bola duševne chorá. Procesná opatrovníčka uviedla, že kontrolný znalecký
posudoksiprečítala,alenakoľkonemálekárskevzdelanie,neviesakposudkunijakovyjadriť.Čosatýka
postoja jej matky, ktorá tvrdí, že znalecký posudok je klamlivý uviedla, že znalec je lekár, tak asi niečo na
matke videl. Uviedla, že s ustanovením za opatrovníka svojej matke v prípade, ak by ju súd obmedzil
spôsobilosti na právne úkony súhlasí. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Galanta uviedla, že vykonaným

dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že osoba, o spôsobilosti ktorej súd koná, trpí trvalými
duševnými poruchami, ktorých dôsledky sa v súčasnosti prejavujú v konkrétnych oblastiach života pani
D. a negatívne ovplyvňujú jej konanie. Odmieta akúkoľvek liečbu svojho duševného ochorenia, ktoré sa
začalomarkantneprejavovať,atonielennekritickýmpostojomkochoreniu, alezároveňsajejochorenie
prejavuje aj vystupňovanými kverulačnými aktivitami. Navrhla, aby súd obmedzil menovanú spôsobilosti

na právne úkony, a to v nevyhnutnom rozsahu, vo vzťahu k udeľovaniu súhlasu s poskytovaním
psychiatrickej starostlivosti, tiež samostatne konať vo vzťahu k súdom, prokuratúre, policajným, štátnym
orgánom, alebo orgánom verejnej moci. Súd vypočul ako svedkyňa Mgr. I. U., ktorá v období od
01.02.2018do31.08.2018bolahlavnousestrouamanažérkouzdravotnéhoúsekuvDomovedôchodcov
a domove sociálnych služieb v H.. Menovaná k nej do kancelárie chodievala často a hovorila jej, čo

sa jej nepáči. Situácia v zariadení sa hrotila. Boli tam veľmi zlé vzťahy, zo strany riaditeľky P.. Všetko,
čo navrhla menovaná, bolo zo strany riaditeľky apriori zamietnuté, napr. zmeny v stravovaní. Zásielky
doručované menovanej niesli známky poškodenia, boli otvorené a znovu zatvorené, čo sa stávalo, aj
vtedy, keď si menovaná chodila pre zásielky na poštu. Do zariadenia chodieval MUDr. H., psychiater,
ktorý evidoval menovanú na sedeniach, hoci tam nebola. Z jej pohľadu menovaná nevykazovala známky

demencie alebo dezorientácie. Potvrdila, že menovaná zasielala nadmerné množstvo písomností. Zo
strany zamestnancov, personálu a opatrovateliek boli na menovanú smerované nemiestne a posmešné
poznámky. Potvrdila, že menovaná odmietala užívať psychiatrickú medikamentóznu liečbu. Svedkyňa
Mgr. D. B., ktorá je od októbra 2019 riaditeľkou I. sociálnych služieb a domova dôchodcov v H., uviedla,
že odkedy je riaditeľkou, s menovanou nebol žiaden problém alebo konflikt. Z jej pohľadu si nemyslela,

že by mala byť menovaná zbavená svojprávnosti. Menovaná nie je nezvládnuteľnou osobou a nie je
agresívna. Voči osočovaniu sa bráni zvýšeným hlasom. Správa sa bežne, tak ako ostatní klienti. Ako
bývalá novinárka má prehľad a schopnosť sa súvisle vyjadrovať. V zariadení bola menovaná zapísaná
ako konfliktný človek. Menovaná nenavštevuje psychiatra, lebo nechce. Diagnózu uvedenú v správezo zariadenia, bipolárna afektívna proucha, ktorú ako riaditeľka podpísala nespochybňuje, ale keďže
nie je lekár, nevie posúdiť, či je táto diagnóza správna. Svedkyňa Mgr. L. O., ktorá pracovala v domove
dôchodcov od júna 2017 ako externý manažér, živnostník do mája 2019, potvrdila, že hneď po jej

nástupe do zariadenia, ju bývalá riaditeľka p. P. upozornila na osobu, o spôsobilosti ktorej sa koná, že
je konfliktná a píše sťažnosti a vymýšľa si. Menovanú umiestnili do psychiatrickej liečebne. Menovaná
potom písala na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a sťažovala sa. Tú diagnózu, čo určil
MUDr. H., schizofréniu, mu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zamietol s tým, že nebola
správna. MUDr. H. sa vyjadril, že chce mať s menovanou pokoj. On ju však aj naďalej evidoval ako

pacientku a predpisoval jej lieky. Netvrdila, že MUDr. H. bol zlý psychiater, ale klientom sa nevenoval tak
ako mal. Sama začala riešiť sťažnosti menovanej, ktoré písala v prevažnej miere na bývalú riaditeľku
P., bývalú hlavnú staničnú sestru W., na MUDr. H. a na G., vedúcu jedálne. Menovaná veľa kričala,
aj sa tam hádala, čo bolo využívané na to, aby sa tam volala polícia. Poštové zásielky, ktoré chodili
menovanej boli otvárané a znovu zalepené, čo bolo viditeľné. Dcéry menovanej mali záujem riešiť
situáciu s vtedajším vedením zariadenia, ale neúspešne. Sťažnosti menovanej neboli riadne prešetrené.

Situácia v zariadení bola veľmi zlá, boli tam nedostatky v stravovaní a ošetrovateľská a opatrovateľská
starostlivosť nebola poskytovaná klientom riadne. S menovanou mala dobrý vzťah. Mávala zo začiatku
návaly hnevu, ale naučila sa to zvládať. Nemala žiadne afektívne poruchy. Na ďalšom pojednávaní ale
uviedla, že vykazovala známky afektívneho správania, ale nebolo to nad rámec niečoho, čo tam robilo
ďalších 20 klientov. Neužívala žiadnu medikamentóznu psychiatrickú liečbu. Zo správy I. I. v H. zo dňa

17.3.2020 vyplynulo, že menovaná je od 19.6.2008 klientkou ich zariadenia. Stupeň odkázanosti na
sociálnu službu je IV. Bola umiestnená do zariadenia z dôvodu, že sa o seba nedokázala postarať, trpela
samotou. Momentálne sa správa k personálu primerane. Nemala konflikty s personálom, ani s klientmi.
Je mobilná a samostatná, s financiami hospodári sama, bez potreby ich zasahovania. Zapája sa do
denných aktivít v zariadení a do kultúrnych programov. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa §

10, § 27 OZ, podľa § 231, § 240 ods. 3, § 243, § 250 ods. 1, § 251 ods. 1 CMP. Vykonaným dokazovaním
zistil, že osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, bola invalidizovaná v roku 2004 v dôsledku duševného
ochorenia bipolárnej afektívnej poruchy (tzv. maniodepresia), pričom menovaná vtedy nenamietala
voči stanovenej duševnej chorobe. Od 19.6.2008 je menovaná klientkou I. dôchodcov v H.. Bola
prijatá na základe svojej žiadosti, lebo sa o seba nedokázala postarať a trpela samotou. Pri nástupe

do tohto zariadenia psychiatrička MUDr. U. B. stanovila menovanej diagnózu - bipolárna afektívna
porucha. Keď bola riaditeľkou tohto zariadenia Mgr. P., bola situácia v zariadení vyhrotená, napätá,
panovali tam veľmi zlé medziľudské vzťahy. Menovaná bola zapísaná ako konfliktná osoba, čo potvrdili
svedkyne Mgr. U. a Mgr. O. na pojednávaniach. K týmto svedkyniam mala posudzovaná dôveru a u
oboch hľadala pochopenie. Obe ju vnímali tak, že nevykazovala známky demencie alebo dezorientácie,

resp. vykazovala známky afektívneho správania, ale nebolo to nad rámec niečoho, čo tam robili ďalší
klienti. Nevedeli sa vyjadriť k tomu, či menovaná trpela nejakým psychiatrickým ochorením. Potvrdili,
že menovaná zasielala nadmerné množstvo písomností. Po nástupe novej riaditeľky do zariadenia, čo
bolo v októbri 2019, sa situácia v zariadení upokojila. Menovaná sa správa k personálu primerane, nemá
konflikty ani s klientmi. Pokiaľ príde k výmene názorov, problém sa vyjasní a vysvetlí. Na izbe je sama,

je mobilná a samostatná, s finančnými prostriedkami hospodári samostatne.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že menovaná trpí duševnými poruchami, a to
bipolárnou afektívnou poruchou - aktívnou v manickom spektre poruchy a kverulačnou paranojou, v
ktorej popri nevyvrátiteľných a zvrátených myšlienkových bludných produkciách je prítomná významná
kverulačná aktivita v konaní. To, že menovaná trpí trvalými duševnými poruchami, má súd za

preukázané znaleckým posudkom i kontrolným znaleckým posudkom, na ktorých záveroch znalci
zotrvali aj na pojednávaniach, ako aj lekárskymi správami, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku
a niektoré z nich sú aj súčasťou spisu, z ktorých vyplýva, že D. D. bola bipolárna afektívna
porucha diagnostikovaná už v roku 2004, kedy bola menovaná invalidizovaná. Kverulačná forma
paranoje je zväčša vyprovokovaná reálnou udalosťou v živote chorého človeka, ktorá ho dostane

do nezastaviteľného kolotoča, bludného spracovania reality. Paranoji kverulačnej forme predchádza
paranoidný vývoj, ktorý začína tzv. „aha“ zážitkom a prechádza do zreteľne vytvorenej duševnej poruchy.
U menovanej mohol byť takýmto zážitkom zrejme rok 2013, kedy bola hospitalizovaná na psychiatrii
proti jej vôli, ktorý menovaná so živými spomienkami popisuje aj dnes. Menovaná je nekritická k
svojmu ochoreniu a je presvedčená o tom, že nie je duševne chorá, nemá duševnú poruchu. Typickým

prejavom tejto duševnej poruchy je zväčšovanie okruhu nepriateľov, ktorí chcú pacientovi ublížiť. Medzi
nich často počíta i psychiatrov a zdravotnícky personál. Paranoja kverulačného typu sa u menovanej
vyvinula postupne na pozadí jej dlhodobej nekritickosti k ochoreniu bipolárnej afektívnej poruchy. Súd
v súvislosti s uvedeným poukázal aj na desiatky strán podaní, ktoré podávala menovaná a ktorépredkladala aj do tohto konania. Témy v predmetných podaniach sa často krát opakovali, týkali sa
najmä toho, že nie je psychicky chorá, že bola krivo obvinená MUDr. H. i MUDr. S. z psychických
ochorení, že boli na nej páchané trestné činy Mgr. P., p. W. a MUDr. H., že je týraná v súvislosti

s týmto konaním. Neskôr sa v týchto podaniach začali objavovať výhražné, heteroagresívne prvky,
útoky i na zákonnú sudkyňu, okresné prokurátorky, psychiatra, predchádzajúceho znalca, s rozšíreným,
prehĺbením obzvlášť po vrátení veci Krajským súdom v Trnave s výsmešným, agresívnym podaním.
Tieto jej podania boli veľmi obsiahle, avšak nezrozumiteľné a bezobsažné. Vzhľadom na uvedené, sa
súd plne stotožnil s konštatovaním znalca MUDr. Čerňana, ktorý uviedol, že u menovanej je prítomný

odklon od reality, ktorý je daný zrejmým paranoidne - perzekučným úsudkom v myslení, prežívaním a
prezentovaním obsahovo zvrátených a nevyvrátiteľných myšlienok. Súd zistil, že menovaná absolútne
vylučuje, že by trpela duševnými poruchami, s odmietaním návštevy psychiatra a medikamentóznej
psychiatrickej liečby. Chýbala jej kritickosť a nahliadanie na znalcami i ďalšími psychiatrami zistenými
duševnýmiporuchamispocitomanozognózie(absentovanímpocitu-prežívaniachorobnosti).Dlhodobá
absencia medikamentóznej liečby u menovanej má vplyv na jej konanie a správanie, ktoré vyúsťuje

do vystupňovaných kverulácií. Súd mal za preukázané, že duševné poruchy, ktorými trpí, ktoré nie
je sú prechodné, majú negatívny dopad na jej postavenie v právnych i spoločenských vzťahoch. Boli
preukázané okolnosti, ktoré sú takej intenzity, že napĺňajú hmotnoprávne predpoklady pre zásah do
spôsobilosti menovanej, keďže nie je možné použiť menej represívne prostriedky, súd preto obmedzil
menovanú D. D. na právne úkony a to udeliť súhlas s poskytovaním psychiatrickej starostlivosti, kde

práve z dôvodu existencie duševných porúch, vplyvom ktorých odmieta návštevu psychiatra a užívanie
psychiatrickej medikamentóznej liečby, ktorá by mohla výrazným spôsobom prispieť k zlepšeniu jej
psychického a následne aj fyzického stavu. Je k svojim psychickým poruchám absolútne nekritická,
popiera ich, s vylúčením akejkoľvek medikácie. Svoje duševné ochorenia si neuvedomuje. Odklonom
od reality chápe medicínsky indikovaný postup liečby jej duševných porúch ako akt krivého obvinenia

a násilia páchanom na jej osobe. V prípade kverulačnej paranoje je liečbou dosiahnuteľná tzv. sociálna
úzdrava, kedy poľaví vo svojom kverulačnom konaní, resp. toto konanie môže až odstrániť. V
prípade liečby bipolárnej afektívnej poruchy by stav menovanej mohol pozitívne ovplyvniť a bolo by
možné dosiahnuť také zlepšenie jej stavu, v ktorom by fungovala bez zásadných porúch koncentrácie
pozornosti. Liečenie menovanej by zmiernilo negatívne prejavy v jej fyzickom zdravotnom stave, zmiernil

by sa emočný náboj, vnútorné psychické napätie, ktoré predstavuje riziko pre kardiovaskulárny systém
a centrálnu nervovú sústavu. Ďalej súd obmedzil menovanú na právne úkony a to nakladanie s
finančnými prostriedkami a to len do sumy 5 Eur denne z dôvodu, že menovaná nie je schopná
nakladať sumou prevyšujúcou 5 Eur denne vzhľadom na prítomnosť duševných porúch. Hodnotu
peňazí si síce uvedomuje, avšak účel ich využitia môže byť nadradený pohnútkam správania, ktoré sú

založené na chorobnom úsudku. Úsudok menovanej je patologicky zmenený. Nie je vylúčené neúčelné
nakladanie menovanej s financiami v spojitosti s kverulačnou korešpondenciou, keď kverulačná aktivita
bola badateľná aj v predmetnom konaní. Menovaná sama priznala, že v súvislosti s písaním množstva
sťažností minula významnú finančnú hotovosť. Tento limit súd určil s prihliadnutím na to, že menovaná
chodieva na nákupy do potravín (do Lidla), pričom suma 5,- Eur denne bude jej postačovať na

vykrytie bežných nákupov, pri ktorých si zvykne kúpiť rybičky v rajčine, jahody alebo jablká. Ďalej
súd obmedzil menovanú na právny úkon kandidovanie vo voľbách do zastupiteľských orgánov a
verejných funkcií a z dôvodu, že kognitívne funkcie menovanej sú prekryté centrovaním pozornosti
na perzekučne - paranoidné bludné prežívanie so zvýšením sebavedomím. Navyše menovaná má
chorobne zmenenú úsudkovú schopnosť, čo vylučuje jej spôsobilosť v rozsahu pasívneho volebného

práva. A napokon obmedzil súd menovanú aj na právne úkony vo vzťahu k súdom, polícii, prokuratúre
a iným štátnym orgánom a inštitúciám, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej i záujmovej
samosprávy, orgánom špecializovanej štátnej správy s tým, že nie je schopná samostatne konať a
samostatne vystupovať pred týmito orgánmi a inštitúciami a to najmä z dôvodu jej zreteľného odklonu
od reality vplyvom duševných porúch, ktorými menovaná trpí. Trpí paranoidnými bludmi, ktoré sú

chorobným vystupňovaním vzťahovačnosti. U menovanej je prítomná porucha kritickosti a absencia
náhľadu chorobnosti, čo menovanú dlhé roky nabádalo k odmietaniu jestvovania svojej choroby, ktoré
premietala do vzťahu so zdravotníckym personálom. Postupné posilňovania chorobne podmieňovaného
presvedčenia viedlo menovanú k bohatej, obsiahlej korešpondencii s obsahom sťažností, ktoré
smerovala na rôzne inštitúcie, v ktorých sa menovaná opakovane, monotónne domáhala presadenia

svojho presvedčenia, že nie je duševne chorá, že netrpí duševným ochorením, ktoré bolo útočne na
jej osobu stanovené. Korešpondencia už exkaluje do osobných útokov a vyhrážok s heteroagresívnymi
prvkamivovzťahukzákonnejsudkyni,prokurátorkám,znalcomapsychiatrom.Uvedenéosobyoznačuje
ako klamárov, podvodníkov, intrigánov a tyranov. V korešpondencii sa vyhráža a odvoláva sa na možnýpostih pre závažnú trestnú činnosť, o ktorej si myslí, že je na nej páchaná. Menovaná nedokáže
posúdiť následky svojho konania, pre chorobne zmenený úsudok si nedokáže uvedomiť dosah svojich
heteroagresívnych tvrdení, vyhrážok v korešpondencii. Eskalovanie týchto podaní a už ten vyhrocujúci

sa útočný charakter je dôsledkom neliečenia chronických ochorení menovanej. K námietke menovanej,
že má právo rozhodovať o svojej zdravotnej psychiatrickej starostlivosti súd uviedol, že sa stotožnil s
vyjadrením MUDr. S., že v rovine ľudských práv má človek právo odmietnuť zdravotnú starostlivosť, s
ktorounesúhlasíatotoprávo,tedavyjadrenieslobodnejvôle,nesmiebyťpodvplyvomduševnejporuchy,
lebo v takom prípade toto právo vyjadriť sa alebo odmietnuť poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je

slobodné a vychádzajúce z vôle dotyčného človeka. K námietke v súvislosti s poukázaním menovanej
na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 313/12 a na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v
konaní o sťažnosti pána Salontaji - Drobnjaka proti Srbsku súd uviedol, že pri obmedzovaní spôsobilosti
na právne úkony menovanej vzal do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony,
ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti človeka. V medziach ústavného
významu práv človeka sa pri obmedzení ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka

a až následne záujem verejný či tretích osôb. Predpokladom obmedzenia spôsobilosti je preukázanie
skutočnosti, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. V
závere súd dodal, že nález Ústavného súdu bol vydaný v čase právnej úpravy, ktorá umožňovala nielen
obmedzenie, ale aj úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a reflektoval práve na situáciu, kedy
bol sťažovateľ rozhodnutím všeobecného súdu úplne zbavený spôsobilosti na právne úkony, čo nie

je prípad menovanej. Menovaná bola osobne prítomná na všetkých pojednávaniach. Mala možnosť
sa opakovane vyjadriť k prejednávanej veci, k znaleckým posudkom, ako aj k ostatným dôkazným
prostriedkom, čo aj využila a v predmetnom konaní ju zastupovala procesná opatrovníčka, ktorá je jej
dcérou. Ďalej súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 248 ods. 1, 2, § 272, § 274 ods. 1, 2, § 275,
§ 276, § 277 ods. 1, 2 CMP. Keďže súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony menovanej, bolo potrebné

tejto osobe v rozsahu tohto obmedzenia ustanoviť opatrovníka. Súd ustanovil dcéru menovanej Ing. M.
Z., nar. XX.X.XXXX, ktorá s ustanovením za opatrovníka súhlasila a ktorá je zároveň aj spôsobilá na
právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Menovaná má vo vzťahu k svojej dcére, ktorá bola
ustanovená za jej opatrovníka, dôveru a má v nej oporu. Súd ak mal za to, že ustanovený opatrovník
bude svoje povinnosti a práva z tejto funkcie vykonávať v záujme menovanej. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie osoba, o
ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, D. D.. Uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí v plnom rozsahu,
lebo bol vynesený iba na základe krivých obvinení. Súd bol vykonštruovaný, podnet na obmedzenie

spôsobilostinaprávneúkonybolpodanýnazákladefalošnýchlekárskychsprávMUDr.H.zobdobia,keď
s ním nebola v osobnom kontakte, nebola jeho pacientkou. Prokurátorka JUDr. Bégerová mala okrem
iného k dispozícii listy z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Trnava z roku 2014, ktoré
vyvracajú diagnózu, z ktorej ju krivo obvinila a sú dôkazom, že podnet bol neopodstatnený. Rozsudok
je aj v rozpore s platným právom SR. Na súdnom pojednávaní dňa 17.5.2021 neboli do zápisnice

zapísané jej nasledovné výpovede: 1. pán doktor, robíte si z Hipokratovej prísahy trhací kalendár, 2.
pán doktor, ste klamár a zrejme preto od vás odchádzajú pacienti, 3. duševné choroby, z ktorých som
krivo obviňovaná sú psychózy, ktoré sa získavajú na základe dedičných predispozícii a keďže v jej
rodine psychózami ani inými duševnými chorobami nikto nikdy netrpel, nemohla zdediť predispozície a
nemôže mať psychózy. Táto výpoveď v zápisnici chýba. Je veľmi dôležitá a je z nej zrejmé, ako je roky

krivo obviňovaná. Na pojednávaní sudkyňa nedovolila jej dcére napiť sa vody, keď uviedla, že: pani
Z., v súdnej miestnosti sa nepije ani voda, ani alkohol, ani nič iné, keď sa chcete napiť vody, choďte
sa napiť za dvere na chodbu. Dcéra mala migrénu možno z toho, že takmer 4 hodiny musela počúvať
krivé obvinenia na svoju matku. V prípade migrény musí byť človek v tichu a pokoji. V televíznej relácii
Súdna sieň má každý na stole pred sebou pohár vody, zrejme na oklamanie občanov. S nami je v

súdnej miestnosti počas celého súdneho procesu zaobchádzané ako so zločincami, s vrahmi, vrátane
druhej dcéry aj svedkýň. Bez príčin vyhrážky 500 eurovými pokutami, smiech aj grimasy. Po jej listoch
na súd zo dňa 11.10.2020 a 24.12.2020, v ktorých opísala pravdu, ktoré písala v bolestiach, prišli od
sudkyne 17.5.2021 reakcie, že je agresívna, čím chce zakryť podvody, ktoré na nej robia, krivé obvinenia
a krivé výpovede súdnych znalcov. MUDr. Čerňan ju vzápätí tiež krivo obvinil z agresivity a pripísal to jej

duševným chorobám, ktoré neexistujú. Neustále ju zatvárajú na psychiatriu, za pravdu je nevyhovujúca,
nepohodlná, bolo treba ju zdiskretizovať, izolovať a obmedziť v spôsobilosti na právne úkony za každú
cenu. Oni môžu beztrestne všetko, nevinní ľudia musia trpieť. Dňa 17.5.2021 prišiel MUDr. Čerňan
neskoro na pojednávanie, bol nervózny, nevedel odpovedať na jej otázky, vrtel sa, pozeral do plafónu anazeral do znaleckého posudku, aby náhodou pri výpovedi neklamal inak, ako v posudku. Bol si vedomý
toho, že prísahu nedodržal. Za krivú výpoveď mu však veľmi srdečne až nápadne ďakovala sudkyňa
JUDr. Srnková, aj prokurátorka Mgr. Hozová. Súd v jej prípade plnil úplne iné účely než tie, na ktoré

sú súdy určené, aj porušoval jej ľudské práva. K obmedzeniu spôsobilosti udeliť súhlas s poskytovaním
zdravotnej psychiatrickej starostlivosti poukázala na zákon č. 576/2004 Z.z. jeho § 4, § 6 ods. 9. Uviedla,
že zároveň platí, že nikto nemôže byť liečený proti svojej vôli, keď túto svoju vôľu vie adekvátne prejaviť.
Nie je preto zrejmé, aké pohnútky súd viedli k tomu, že obmedzil nad jeho zákonné kompetencie jej
právo rozhodovať o jej zdravotnej psychiatrickej starostlivosti. Toto obmedzenie považuje za absurdné,

ktoré ju ponižuje. Tu niet žiadneho priestoru na žiadne rozhodovanie súdu v súvislosti s obmedzením
právnej spôsobilosti fyzickej osoby. K obmedzeniu nakladať s finančnými prostriedkami uviedla, že
súd neodôvodnil toto obmedzenie. To, že míňa peniaze na kancelárske potreby a poštovné, nie je
argumentom. Míňa svoje peniaze, neohrozuje tým svoju finančnú samostatnosť. K týmto výdavkom by
nedošlo, keby prokuratúra zákonným spôsobom vybavila jej skoršie podania a keby nekryla trestné činy
a nezametala ich pod koberec. K obmedzeniu spôsobilosti kandidovaním vo voľbách do zastupiteľských

orgánov a verejných funkcií uviedla, že nikdy sa neuchádzala o žiadnu volenú funkciu do zastupiteľských
orgánov. Obmedzenie v tomto prípade platí a to i všeobecne, nie je možné do budúcnosti pre prípad,
že nejaká situácia nastane a možno nenastane. K obmedzeniu k spôsobilosti na právne úkony vo
vzťahu k súdom, polícii, prokuratúre a iným štátnym orgánom poukázala na Európsky súd pre ľudské
práva, konanie o sťažnosti pána Salontaji - Drobnjaka proti Srbsku, kde bolo skonštatované, že došlo

k porušeniu práva sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života v rozpore s článkom 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je teda zrejmé, že výrok rozsudku je nesprávny a
nie je v súlade s právom Európskej únie ako i slovenským právnym poriadkom, keďže je dohovorom
viazaný. Súd nedostatočne zistil skutkový stav. Nebolo jej umožnené položiť jej svedkyni Mgr. O. všetky
pripravené otázky. Asi po 11. otázke jej sudkyňa povedala, že môže položiť ešte 2, 3 lebo to nestihnú.

Dovolila jej položiť 15 otázok, no vzápätí dovolila prokurátorke Hozovej položiť 41 otázok. Prokurátorka
mala námietky pri jej niektorých otázkach, že nesúvisia s predmetnou záležitosťou, hoci boli o falošných
lekárskych správach a iných dôležitých veciach. Sudkyňa sa pred vynesením rozsudku vyjadrila, že
nemôže brať do úvahy výpovede svedkov, lebo nemajú medicínske vzdelanie. Nebrala do úvahy ani
jej výpovede, že musí brať do úvahy znalecké dokazovanie súdnych znalcov. Tu poukázala na nález

Ústavného súdu SR, z ktorého jednoznačne možno vyvodiť záver, že i tu súd pochybil. Jedná sa o
nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp.zn. I. ÚS 313/2012, v ktorom sa uvádza, že súdy
by nemali nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom a mechanicky preberať ich závery, mali by
vychádzať najmä z výsluchu dotknutého človeka a vykonať aj ďalšie dôkazy smerujúce k posúdeniu
jeho rozmanitých sociálnych a právnych vzťahov. Ako je teda možné, že bola ona ako duševne zdravá

osoba už po druhýkrát obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, aj keď na to neexistuje ani žiadny
iný dôvod. Súd pred vynesením rozsudku nebral do úvahy ani výroky súdneho znalca MUDr. S., ktorý
je po vyšetrení povedal: prevládajú vo vás iba emócie, ktoré vyplývajú z toho, ako v zariadení s vami
zaobchádzajú a nie je také ľahké niekoho pozbaviť svojprávnosti, vo vašom prípade to určite nehrozí.
Záujem na to, aby bola obmedzená na spôsobilosti na právne úkony, mala jej tyranka Mgr. D. P., ktorá

si tým chcela zabezpečiť beztrestnosť spolu so svojimi prisluhovačmi, medzi ktorých patril aj MUDr. H..
Povedala jej, že už voči nej podniká kroky so svojimi známymi právnikmi a prokurátormi a uvidí, čoho
je schopná a už nič nezmôže. Vzhľadom k uvedenému žiada, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní
tak, že rozsudok súdu zruší a konanie zastaví. Ak rozsudok zrušený nebude, bude nútená obrátiť sa
na Európsky súd pre ľudské práva. Podaním zo dňa 28.5.2021 D. D. doplnila svoje odvolanie voči

rozsudku, v ktorom uviedla skutočnosti uvedené v rozsudku ohľadne lekárskych záznamov MUDr. H.
a skutočnosti z nich vyplývajúce sú krivé obvinenia a následne je celý rozsudok plný krivých obvinení
jej osoby. Zámerne sa nepíše, že z lekárskych záznamov z obdobia od 5.5.2017 do 6.10.2017 kedy
nebola pacientom MUDr. H., nechodila k nemu na žiadne psychiatrické kontroly, pretože od 1.9.2013 po
podvode,ktorýna nejvykonalakeďmuhrozilazoSLJLstratalicenciea500eurovápokuta,snímnebola

v osobnom kontakte, nebola jeho pacientkou. Sťažovala sa na toto Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ktorý jej listom zo dňa 3.9.2014 odpovedal, že jej sťažnosť je opodstatnená, nemá
teda táto diagnóza určená MUDr. H. opodstatnenie a bola zmietnutá. MUDr. H. zneužíval jej osobné
údaje na svoje obohatenie od 1.9.2013 do 6.10.2017. Na základe falošnej diagnózy bola dotiahnutá na
súd, aby bola počas súdneho procesu krivo obvinená z inej diagnózy a to za pomoci súdnych znalcov.

Dovolí si na základe slov Mgr. P. povedať, že to bol rozsudok na objednávku, o čom svedčí celý priebeh
súdneho procesu, kde pravda a spravodlivosť nemali miesta. V rozsudku sa ďalej píše, že MUDr. S. ju
vyšetril osobne ambulantne 26.3.2019, zámerne sa však nepíše výsledok vyšetrenia, lebo je v rozpore
so znaleckým posudkom, v ktorom ju krivo obvinil z diagnózy bipolárna afektívna porucha. Ďalej sa píše,že odmietala navštevovať psychiatrickú ambulanciu MUDr. H.. Tento podvodník, ktorý ju trovil liekmi, sa
ani jedenkrát neopovážil ju k nemu po podvode, ktorý na nej vykonal, volať. Schovával sa pred ňou, nie je
tiež pravdou, že by MUDr. Čerňanovi pri vyšetrení uviedla, že trpela bipolárnou a afektívnou poruchou v

roku 2004. Prečo by si mala priznávať chorobu, ktorou nikdy v živote netrpela, ani netrpí. Táto nesprávna
diagnóza jej bola určená na základe nepravdivého odporúčania psychiatričky. Nepočul žiadne bludy,
ani žiadne nevidel napísané. Je preto nepochopiteľné o akých bludoch a manických príznakoch píše
MUDr. Čerňan v súvislosti s jej osobou. Súd zámerne vynechal výpoveď Mgr. B. zo dňa 8.6.2020, kde o
nej vypovedala: nevymyká sa nejakému normálu alebo že by ona robila konflikty, správa sa bežne tak,

ako ostatní klienti. Svedkyni však bolo neustále vstupované do výsluchu, boli jej kladené navádzajúce
otázky. Z Mgr. B. sa smiali a sudkyňa na ňu robila grimasy. Listy, ktoré píše, sú vždy zrozumiteľné,
nerozumie im iba ten, kto im nechce rozumieť, aby kryl všetko, čo je v nich napísané. Ako môže byť
pravda bezobsažná. Aj podľa listov múdry človek usúdi, že ich nemôže písať duševne chorý človek. V
rozsudku sa píše, že mala možnosť sa opakovane vyjadriť k prejednávanej veci, k posudkom, ako aj
ostatným dôkazom. Na súde však nemohla takmer nič. Keď sa prihlásila o slovo, chcela niečo povedať,

sudkyňa jej povedala, že nemôže. Dokonca jej povedala : pani D., sudkyňa vedie súd, nie vy. V rozsudku
sa nenachádza výpoveď O., že kontrola našla v DD a DSS viaceré nedostatky a uložila zariadeniu
viacero opatrení, čo je dôkaz, že o DD a DSS H. písala pravdu a nie bludy. Kvôli falošným správam
MUDr. H. sa ako nevinná, duševne zdravá osoba ocitla na súde, ktorý ju dvakrát obmedzil v spôsobilosti
na právne úkony. Od 1.9.2013 nie je pacientkou MUDr. H.. Ako je teda možné, že z tohto obdobia

existujú lekárske správy na jej meno, dokonca s diagnózou paranoidná schizofrénia s perzekučnými a
kverulačnými bludmi, ktorou nikdy netrpela.

3. Okresná prokuratúra Galanta v písomnom vyjadrení k odvolaniu osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná
uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné a nezodpovedajúce skutkovému stavu, ktorý vyplýva z

dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie. Súd dôsledne zisťoval skutočný stav veci, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 CSP, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. K veci sa prokuratúra
opakovane vyjadrila, preto v podrobnostiach odkazuje na doterajšie vyjadrenia, na ktorých v celom
rozsahu zotrváva. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Opatrovníčka osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, Ing. M. Z., k odvolaniu uviedla, že berie na vedomie
vyjadrenie Okresnej prokuratúry a rozhodnutie o odvolaní ponecháva na rozhodnutí Krajského súdu v
Trnave.

5. Mária D. vo vyjadrení k vyjadreniu procesnej opatrovníčky uviedla, že táto píše, že berie na vedomie

a rešpektuje obsah a závery znaleckých posudkov. Nepíše však, že sú pravdivé, že im verí a že s
nimi súhlasí. Ďalej sa venovala článkom Chorobou proti spravodlivosti a Súdne žartíky. Keďže z jej
listov vyplýva, že MUDr. S. a MUDr. Čerňan vypracovali falošné znalecké posudky, čoho dôkazom je
výsledok vyšetrenia MUDr. S. a tiež aj výpovede svedkov, procesná opatrovníčka súhlasí s jej odvolaním
proti rozsudku. Potreba obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony je zdôvodňovaná jej podaniami

rôznymorgánomštátnejsprávy,nazákladejejnepriaznivéhopsychickéhostavu.Snažísavšakvysvetliť,
že sú primárne dôsledkom zlých interpersonálnych vzťahov v zariadení sociálnych služieb, ktoré v nej
vzbudzovali pocit frustrácie a bezmocnosti. Nikdy sa podrobne procesnej opatrovníčke nezdôverovala o
tom, čo v zariadení prežíva, ako strašne trpí, iba okrajovo. MUDr. P. však chcela zahladiť to, čo tam s ňou
robili, preto im vyvolávala a vypisovala klamstvá a krivo ju pred dcérami obviňovala, že ju tam nikto nemá

rád, že píše anonymy, že je psychicky chorá, že ju vyhodia z domova, že musí užívať antidepresíva,
aby jej našli psychiatra.

6. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Galanta D. D. uviedla, že s vyjadrením
nesúhlasí, sú to klamstvá, ktoré sú pracovnou metódou OP Galanta od čias, kedy riešili jej trestné

oznámenia. Páchateľov trestných činov kryli a všetko zametali pod koberec. Kryli tak aj MUDr. H., ešte aj
na základe jeho falošných lekárskych správ ktoré písal, podali podnet na obmedzenie jej v spôsobilosti
na právne úkony, čím sa sami dopustili trestného činu krivého obvinenia. Trestné oznámenia a žiadosti o
pomocpísalaoprávneneaniepreto,žejepsychickychorá.PretosaMUDr.H.zdôverilsestrevzariadení,
že sa bojí pani D., teda, že sa bojí spravodlivosti. Mali by sa jej báť viacerí. Súdny proces s ňou bol

vykonštruovaný a zmanipulovaný. Súdni znalci, obaja, si dovolili napísať falošné znalecké posudky a
krivo vypovedať, lebo vedia, že prokurátori Okresnej prokuratúry Galanta ich za to nebudú stíhať, veď
to robili kvôli nim. Tým, že by bola obmedzená na spôsobilosti na právne úkony by sa všetko zahladilo a
nikto by nemusel niesť za svoje činy zodpovednosť. Nevie, prečo sa tak prokuratúra nesnažila, nečinilapri riešení jej trestných oznámení a pri stíhaní páchateľov trestných činov, včetne MUDr. H.. Jej odvolanie
a dodatok k odvolaniu sú dôvodné a zodpovedajúce skutkovému stavu.

7. Procesná opatrovníčka Ing. M. Z. v svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 5.8.2021 uviedla, že považuje za
dôležité, aby jej konanie bolo v čo najväčšej miere v súlade s potrebami a želaniami človeka, za ktorého
rozhoduje a bude rozhodovať. Nepovažuje za vhodné, aby medzi ňou a jej matkou dochádzalo ku
konfliktom v súvislosti s jej obmedzením spôsobilosti na právne úkony, nakoľko matka s týmto konaním
nesúhlasí. Predpokladá, že takto narušený vzťah by potom pretrvával i počas výkonu samotného

opatrovníctva. Z týchto dôvodov rozhodnutie o odvolaní matky proti rozsudku ponecháva na rozhodnutí
Krajského súdu Trnave.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 236 CMP, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho

pojednávania,preskúmalnapadnutýrozsudokakoajkonaniemupredchádzajúce,bezohľadunarozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,
pretože napadnutý rozsudok je v celosti vecne správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony D. D. na podnet Okresnej prokuratúry Galanta. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené a D. D. bola
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že nie je spôsobilá udeliť súhlas s poskytovaním
psychiatrickej starostlivosti, nakladať s finančnými prostriedkami len do sumy 5,- Eur denne, kandidovať
vo voľbách do zastupiteľských orgánov a verejných funkcií a na právne úkony vo vzťahu k súdom, polícii,

prokuratúre, iným štátnym orgánom, inštitúciám, orgánom miestnej štátnej správy, územnej záujmovej
samosprávy,špecializovanejštátnejsprávyaniejeschopnásamostatnekonaťasamostatnevystupovať
pred týmito orgánmi a inštitúciami. Súčasne jej za opatrovníka bola ustanovená dcéra, Ing. M. Z..

10. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,vdôsledku
čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a poukazuje na správnosť jeho dôvodov v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP iba na
doplnenie reagujúc na odvolacie argumenty uvádza nasledovné:

11. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov
do duševnej integrity fyzickej osoby a jej súkromia, preto je nevyhnutné, aby tieto zásahy verejnej
moci boli výsledkom starostlivého a citlivého posúdenia súdu za súčasnej spolupráce s odborníkom,
resp. znalcom. Z ustanovenia § 248 ods. 2 CMP vyplýva povinnosť súdu buď pozitívnym alebo

negatívnym spôsobom vymedziť rozsah právnych úkonov, ktoré obmedzená osoba môže alebo
nemôže sama vykonávať. Tak ako samotné skúmanie prítomnosti duševnej poruchy, ktorá má byť
dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rovnako aj rozsah právnych úkonov, ktorých
sa obmedzenie týka je otázkou, vyriešenie ktorej sa nezaobíde bez znaleckého skúmania, resp. bez
odborného vyjadrenia lekára, keďže na uvedené nemá súd potrebné odborné znalosti. Preto opierajúc

sa predovšetkým o názor odborníka, ktorý vo vzťahu k zistenej duševnej poruche a jej prejavom u
konkrétnej osoby súd musí v rozhodnutí nastaviť rozsah obmedzenia tak, aby zabezpečil primerané, čo
najmenej represívne a zároveň účinné záruky tak, aby osobe bola poskytnutá ochrana pred neuváženým
konaním tejto osoby, poškodzujúcom ju samotnú a pred jej prípadným zneužitím zo strany tretích
osôb. Jednou zo zásad uplatňovaných pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

je, aby tento prostriedok ochrany zasahoval do spôsobilosti osoby na právne úkony v čo najmenšom
rozsahu, pokiaľ to okolnosti prípadu dovoľujú, ale zároveň tak, aby účel opatrenia bol zachovaný. Aj
v danom prípade preto súd vychádzal predovšetkým zo zistení znalcov ustanovených v predmetnom
konaní. Podľa názoru znalca MUDr. D. S. ako vyplýva z podaného posudku č. 15/2019 z apríla
2019, menovaná D. D. trpí bipolárnou afektívnou poruchou, aktuálne dekompenzovanou pri úplnom

svojvoľnom vynechaní medikácie a u menovanej je prítomná aj zmiešaná porucha osobnosti, pričom
ide o psychické ochorenie trvalého rázu a u menovanej sú predpoklady na obmedzenie jej spôsobilosti
na právne úkony. Následne bolo vykonané kontrolné znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Miroslavom
Čerňanom, ktorého výsledky zhrnuté do znaleckého posudku č. 9/2021 poukazujú na opodstatnenosťobmedzenia spôsobilosti menovanej na konkrétne právne úkony v zhode s predchádzajúcim znaleckým
posudkom s MUDr. S.. Znalec uviedol, že menovaná trpí bipolárnou afektívnou poruchou - aktívnou
v manickom spektre poruchy a kverulačnou paranojou, z ktorej popri nevyvrátiteľných a zvrátených

myšlienkových bludných produkciách je kongruentná významná kverulačná aktivita v konaní. Obe
duševné poruchy sú trvalé, ide o celoživotné či doživotné priebehy ako bipolárnej afektívnej poruchy,
tak paranoje kverulačnej formy. Kverulačná paranoja je liečbou ťažko ovplyvniteľná, z tohto aspektu má
horšiu prognózu ako bipolárna afektívna porucha, ktorá je liečiteľná lepšie, no taktiež je nevyliečiteľná.
Znalec uviedol, že menovaná v korešpondenčnej interakcii s orgánmi činnými v trestnom konaní súdmi

a inými orgánmi verejnej moci nedokáže posúdiť následky svojho konania. Skonštatoval, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje so znaleckým posudkom č. 15/2019 znalca MUDr. D. S.. Obaja znalci zotrvali na
svojich záveroch aj na pojednávaní pred súdnom prvej inštancie. Odvolací súd sa preto plne stotožnil s
tým, ako súd prvej inštancie vymedzil rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony D. D., pretože
tento rozsah vyplynul z vykonaného dokazovania, keď každé jednotlivé obmedzenie súd prvej inštancie
aj odôvodnil dostatočným spôsobom, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd tiež má za to, že

prípadné ďalšie dokazovanie navrhnutými svedeckými výpoveďami bolo v svetle záverom znaleckého
dokazovania už nadbytočné a nemohlo by privodiť iné rozhodnutie vo veci.
Tvrdenia menovanej, že nie je psychiatrický pacient, sú v rozpore s výsledkami vykonaného
dokazovania, v rámci ktorého bolo jednoznačne preukázané, že menovaná je v invalidnom dôchodku
od roku 2004 a ide o invalidizovanie z dôvodu duševného ochorenia, bipolárnej afektívnej poruchy.

Znalec sa vyjadril, že v roku 2004 u menovanej jestvovalo prijatie svojej duševnej choroby, ale následne
neliečením a ďalším postupovaním duševného ochorenia sa tento vnútorný postoj menovanej k svojmu
ochoreniu zmenil do aktuálnej a už dlhšie prebiehajúcej nekritickosti a anozognózie. Menovaná bola
opakovane hospitalizovaná na psychiatrických oddeleniach a dvaja nezávislí znalci potvrdili duševnú
poruchu trvalého charakteru, ktorej prejavom je práve to, že si nepripúšťa svoje ochorenie, odmieta

liečbu, pričom v prípade liečby bipolárnej afektívnej poruchy by sa stav menovanej mohol zlepšiť a
pozitívne dosiahnuť zlepšenie jej stavu, v ktorom by fungovala bez zásadných porúch koncentrácie
pozornosti, ktoré by mohla smerovať na iné oblasti života, pričom liečenie týchto duševných porúch by
zmiernilo negatívne prejavy v jej fyzickom zdravotnom stave, zmiernil by sa emočný náboj, vnútorné
psychické napätie, ktoré predstavuje riziko pre kardiovaskulárny systém a centrálnu nervovú sústavu.

Takže obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, najmä v udelení súhlasu s poskytovaním psychiatrickej
starostlivosti je v záujme menovanej. Tvrdenia D. D. v odvolaní sú totožné s jej tvrdeniami počas celého
konania, ktoré tvrdenia však neboli preukázané, naopak, boli vyvrátené závermi znaleckých posudkov.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že svedkyniam navrhnutým menovanou sa podľa ich vyjadrenia
menovaná nejavila ako psychiatrický pacient, no uvedené svedkyne nemali medicínske vzdelanie,

menovanú nevyšetrovali, potvrdili však jej správanie a to písanie sťažností vo väčšom rozsahu, čo je
prejavom jej ochorenia, ktoré bolo podrobne opísané v záveroch znaleckých posudkov. V konaní bolo
tiež zistené, že vzťahy v DD H., v ktorom bola menovaná umiestnená, boli konfliktné. Menovaná mohla
trpieť týmito konfliktnými situáciami, avšak ani z jedného znaleckého posudku a záveru nevyplýva, že
by tieto situácie mali vplyv na vznik, resp. trvanie psychickej duševnej poruchy.

12. Vedený týmito úvahami tak odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu považoval napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za správne, keďže vychádza zo skutkových zistení
vyplývajúcich z posudkov znalcov, tiež zo správneho súhrnného vyhodnotenia všetkých zistených
individuálnych okolností prípadu a rešpektuje účel, ktorý zákon inštitútom obmedzenia spôsobilosti na

právne úkony sleduje. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania v súlade
s ustanovením § 52 CMP za použitia ustanovenia § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
na ich náhradu nárok.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).