Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. október 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Er/1633/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715205183
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5715205183.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, naposledy
so sídlom v Bratislave, Ul. Vajnorská č.100/A, proti povinnému: B. V., G.. XX.XX.XXXX, Š.. Y. XXXX/
X, XXX XX M., v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - vymoženie uloženej povinnosti
708,86 € s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného, ktorým je obchodná spoločnosť

BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04.

II. Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej, so sídlom
Exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava, nástupcu súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Kaducha, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 2208/2015.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch dňa 15.04.2015 doručil na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol
podaný na jeho exekútorskom úrade dňa 31.03.2015 Nástupcom súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Kaducha sa stal súdny exekútor JUDr. Barbora Božíková Ághová, so sídlom Exekútorského úradu
Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava.

2. Exekučný titul má v danom prípade predstavovať rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so
sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, IČO: 35 862 882, sp. zn. IA-B/0512/0002 zo dňa 09.11.2012.
Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 708,86 € spolu s úrokom vo výške 23 % ročne zo sumy
708,86 € od 02.04.2012 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 708,86 € od

02.04.2012dozaplateniaistiny,sumudlžnýchúrokovaúrokovzomeškaniavyčíslenúkudňupredčasnej
splatnosti celého úveru vo výške 49,11 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo
dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.04.2012 vo výške 280,04 €,
sumu dlžných poplatkov vo výške 46,04 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 43,36
€, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

3. Zároveň so žiadosťou súdneho exekútora bola predložená súdu aj Zmluva o úvere č.
69360443707 zo dňa 05.03.2007, ktorá mala byť podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku
(ďalej len „Zmluva o úvere“) a Obchodné podmienky pre úver ( verzia 2/2006).

4. Z výpisu z obchodného registra oprávneného súd zistil, že oprávnený, obchodná
spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom v Bratislave, Ul. Vajnorská č.100/A, bol

dňa 09.08.2017 vymazaný z obchodného registra, a to z dôvodu, že došlo k zlúčeniu tejto spoločnosti s
obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava831 04. Oprávnený tak s účinnosťou ku dňu 09.08.2017 zanikol s právnym nástupcom, čím stratil
procesnú subjektivitu, ešte pred tým, ako súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie

exekúcie.

K výroku I.:

1. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako “CSP“), procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

2. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

3. Podľa § 65 ods. 1, 2 a 3 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.
Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia.

4. Podľa § 62 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola
zapísaná do obchodného registra.

5. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 69 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka, zlúčenie je postup, pri ktorom na základe
zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie
zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym
nástupcom zanikajúcich spoločností.

7. Nakoľko oprávnený s účinnosťou ku dňu 09.08.2017 zanikol, avšak s právnym nástupcom, súd
postupoval v zmysle citovaného ustanovenia § 64 CSP a rozhodol tak, že v konaní pokračuje s právnym
nástupcom oprávneného, označeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

K výroku II.:

8. Podľa ust. § 243b ods. 1 až 3 Exekučného poriadku v platnom znení (1) Exekučné konania začaté
pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak. (2) Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú

aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. (3) O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

9. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku súd posudzoval túto exekučnú vec
podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013 s prihliadnutím na výnimky uvedené v
§ 243b ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, ktoré súd použil v znení do 31.03.2017 vzhľadom na § 243h
ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení. Takto vymedzený predpis súd ďalej v texte označuje len
Exekučný poriadok.

10. Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c.) a d.). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.11. Podľa § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

12. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
ako aj exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie
poverenia nemožno vyhovieť.

13. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa

13.10.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod č. 46/2012 pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

14. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. V
tejto súvislosti súd uvádza, že vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu

SR (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011).

15. Z predložených listín, najmä z predloženého rozsudku rozhodcovského súdu súd zistil, že medzi
účastníkmi (pôvodným veriteľom bola Poštová banka, a.s.) bola dňa 05.03.2007 uzatvorená zmluva
o úvere, na základe ktorej sa povinný zaviazal zaplatiť poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a

lehotách. Predmetom plnenia podľa rozhodcovského rozsudku je nárok oprávneného na zaplatenie
nesplateného úveru.

16.Rozhodcovskýsúdvrozhodcovskomrozsudkuodvodzujesvojuprávomocvovecikonaťarozhodnúť
od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 9.2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré

sú súčasťou Zmluvy o úvere. Po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere spolu s
Obchodnými podmienkami pre úver (verzia 2/2006) predloženými súdu spolu so Zmluvou o úvere, má
súd za to, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v časti
Obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2006) článok 9.2.

17. Podľa ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu uzavretia zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

18. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.19. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je

fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

20. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť
ich obsah, boli už vopred pripravené "na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých

prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie
účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi
oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona
č.258/2001 Z.z.

21. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

22. Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy (1) zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa čl. 3 ods.1-3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

25. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku

3 ods.3) za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je:
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať

na inej zmluvnej strane.

26. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vykonanie exekúcie vyplývajúceho z rozhodcovského rozsudku
a ktorý bol vydaný vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu a bez účasti spotrebiteľa, musí
preskúmať ex offo aj prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy resp. doložky uvedenej v zmluve

uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.

27. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzokz pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

28. V danom prípade rozhodcovskou doložkou podľa článku 9.2 Obchodných podmienok pre úver
(verzia 2/2006) k Zmluve o úvere bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú ZoÚ a OP, budú
riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad
a zánik ZoÚ alebo OP v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri

spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná OR SR
OS Bratislava I., odd. Sa, vl. Č. 3157/B, (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového
konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.
Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

29. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom,

ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie
rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve bez akejkoľvek možnosti voľby,
čo súd považuje za absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku. Povinný ako spotrebiteľ nemá ani
možnosť takúto rozhodcovskú doložku vylúčiť bez toho, aby neuzatvoril samotnú zmluvu o úvere,
nakoľko je rozhodcovská doložka inkorporovaná do textu Obchodných podmienok, teda formulára, ktorý

má povahu všeobecných obchodných podmienok, za ktorých v tom období veriteľ poskytoval úvery.
Tým sa spotrebiteľ dostáva do znevýhodneného postavenia oproti veriteľovi (v tomto prípade to je
banka), ktorý sám vytvára podmienky zmluvy bez možnosti úpravy druhou zmluvnou stranou. Pretože
je rozhodcovská doložka obsiahnutá v Obchodných podmienkach pre úver (verzia 2/2006), nemožno ju
vyhodnotiť ani ako zmluvnými stranami (veriteľom a spotrebiteľom) individuálne dojednanú.

30. Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875,
bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď
spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku,
nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich

uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu,
ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a
posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď
to spotrebiteľ nenamieta.

31. Z už uvedených dôvodov rozhodcovská doložka obsiahnutá v spomínaných Obchodných
podmienkach pre úver spĺňa podľa názoru súdu všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54
Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice
Rady 93/13/EHS, aby bola kvalifikovaná ako nekalá (neprijateľná). Následkom toho ju súd vyhodnotil
ako neplatnú podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.

32. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil a
následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou

na to oprávnenou.

33. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej
veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul, preto súd nemal inú možnosť len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnuť v celosti.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 C. s. p. a contrario)
Proti výroku II. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
na súde, ktorý ho vydal. (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.