Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013841
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119013841.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom, PhD., v trestnej veci proti

obžalovanému F. Z., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona (v
znení do 31.12.2019), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
F. Z., nar.: XX.XX.XXXX v H.
trvalé bydlisko: G. 8, N. G.

sa uznáva za vinného, že

v období od mesiaca november 2018 až do vydania trestného rozkazu v tejto veci dňa 10.03.2020
v obci N. G. ani na iných miestach na území Slovenskej republiky úmyselne riadne a včas neplatil
výživné na svoju maloletú dcéru S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky Z. C., N. G., ul. A. XX, i
keď mu vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška výživného bola určená
aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2014, sp. zn. 20P/20/2014-43, právoplatným dňa

03.12.2014, a to tak, že je povinný prispievať na výživu dcéry S. Z. sumou 100,- € mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám jej matky Z. C., a hoci si bol obžalovaný F. Z. vedomý tejto vyživovacej
povinnosti voči maloletej dcére S., nevynaložil dostatočné úsilie, aby si získal a udržal stále zamestnanie
a zabezpečil si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohol vyživovaciu povinnosť plniť, dňa 03.01.2019
prišiel o zamestnanie vlastnou vinou - z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom do
evidencie uchádzačov o zamestnanie sa zaevidoval až dňa 08.04.2019, v dôsledku čoho mu za obdobie
od mesiaca november 2018 do súčasnosti vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 1.300,- €, (dlžná
suma v rozsahu obžaloby rozšírená o výživné za mesiace november a december 2019, resp. január a

február 2020, t.j. do dňa 10.03.2020, po znížení o vykonané úhrady dňa 12.03.2020 vo výške 200,- €
a dňa 16.09.2019 vo výške 100,- €),

teda

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1Trestného zákona (v znení do 31.12.2019)

a za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného

zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 06.11.2019 pod sp. zn. 1Pv
132/19/2207-31 obžalobu na (aktuálne) obžalovaného F. Z., nar.: XX.XX.XXXX v H., trvalé bydlisko: G.
8, N. G. na skutkovom základe, že:,, v období od mesiaca november 2018 až doposiaľ v obci N. G. ani na

iných miestach na území Slovenskej republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svoju maloletú
dcéru S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky Z. C., N. G., ul. A. XX, i keď mu vyživovacia povinnosť
vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška výživného bola určená aj rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 12.11.2014, sp. zn. 20P/20/2014-43, právoplatným dňa 03.12.2014, a to tak, že je povinný
prispievať na výživu dcéry S. Z. sumou 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

jej matky Z. C., a hoci si bol obvinený F. Z. vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére
S., nevynaložil dostatočné úsilie, aby si získal a udržal stále zamestnanie a zabezpečil si pravidelný
zdroj príjmov, z ktorého by mohol vyživovaciu povinnosť plniť, dňa 03.01.2019 prišiel o zamestnanie
vlastnou vinou - z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom do evidencie uchádzačov o
zamestnanie sa zaevidoval až dňa 08.04.2019, v dôsledku čoho mu za obdobie od mesiaca november

2018 do mesiaca október 2019 (vrátane) vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 1.200,- €.

Uvedený skutok bol v texte obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava právne kvalifikovaný ako: prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný F. Z. poučený, že môže ku
skutku, ktorý je mu kladený za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto
poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Trestného
poriadku, a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, obžalovaný F. Z. vyhlásil, že

je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 21.03.2018
sp. zn. 1Pv 132/19/2207-31.

Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené
otázky obžalovaný Róbert Skýpala odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať
vyhlásenie obžalovaného o vine. Po takomto zistení súd prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne
posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe (tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto

rozsudku), pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt,
subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko
na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o
vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste a
ochrannom opatrení (výrok o škode v danom prípade nebol na mieste, keď nedoplatok na výživnom

nespĺňa pojmové znaky škody a nie je možné zaviazať obžalovaného na úhradu nedoplatku postupom
podľa § 287 ods. 1 Tr. por.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru formulovanú NS SR (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 27. júna 2016, sp. zn. 2 Tdo 65/2015, publikovaný aj pod R 11/2017), v zmysle

ktorej obdobie medzi vydaním trestného rozkazu a jeho doručením obvinenému je pri trestnom čine
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, ak obvinený v páchaní tohto činu pokračuje,
v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona a § 353 ods. 8 Trestného poriadku súčasťou skutku, pre ktorý
bol trestný rozkaz vydaný.K tomu súd dodáva a sumarizuje, že účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku má trestný rozkazu
zjavne len k obdobiu, za ktoré je obžalovaný uznávaný za vinného v trestom rozkaze, resp. v zmysle
vyššie uvedeného aj za obdobie do doručenia trestného rozkazu obžalovanému, rozhodne nie po tomto

dátume. K uvedenému je potrebné dodať, že ak obžalovaný plnil vyživovaciu povinnosť čiastočne po
doručení trestného rozkazu, je potrebné vychádzať zo zásady pripísania takejto úhrady v prospech
minimalizácie trestnej zodpovednosti ak obžalovaný neuviedol inak. Túto zásadu je potrebné aplikovať
aj v predmetnej veci a to aj v prípade, keď by predpisy súkromného práva (zrejme najmä rodinného
práva) predpokladali prioritne úhradu bežného výživného. Takýmto výkladom súd dospel k záveru, že

obžalovaný jednorazovou úhradou znížil svoj nedoplatok na výživnom, hoci ho uhradil až po doručení
trestného rozkazu a aj to len čiastočne.

Vo vzťahu k výroku o treste

V predmetnej veci boli vykonané nasledovné dôkazy:
- Výsluch obžalovaného,
- Znalecký posudok MUDr. Martišovej z odboru psychiatrie (č. 40/2019) - vykonaný prečítaním ZP po
súhlase OP a obžalovaného,
- Listinné dôkazy (lustrácia CDB, RT, Sociálnej poisťovne a ostatný spisový materiál).

Obžalovaný spáchanie skutku priznal a oľutoval, popísal sporadický kontakt, problémy so zamestnaním
a zdravotné diagnózy.
V prípade obžalovaného prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného
zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). V prípade okolnosti

v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom), túto súd u obžalovaného nezistil, keďže obžalovaný spáchanie skutku priznal a oľutoval a
urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 Tr. poriadku, avšak vzhľadom na charakter skutku mal súd za to,
že tieto okolnosti vo svojom súhrnne zakladajú ,,iba“ poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať nielen na ustálenú judikatúru, napr. uznesenie KS v Trenčíne, sp.

zn.: 23To/72/2018 zo dňa 09. 07. 2018, v zmysle ktorého :
,,Ku skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní bolo súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, súd
môže (resp. musí) pri rozhodovaní o treste prihliadnuť najmä jedným z troch nasledovných spôsobov,
pričom ich kumulácia neprichádza do úvahy.
1) Na predmetné „vyhlásenie“ bude súd prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/Tr.

zák., pretože obžalovaný významne napomohol súdu na hlavnom pojednávaní pri rozhodovaní o vine
(dokazovanie k výroku o vine sa nevykonáva, výrok o vine nemožno napadnúť odvolaním).
2) Ďalej môže súd v zhode so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky,sp.zn.Tpj55/2016zodňa27.júna2017uverejnenépodč.44/2017napredmetné„vyhlásenie“
prihliadnuť ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.4

Tr. zák. per analógiam tak, ako je tomu v konaní o dohode o vine a treste(...).
3) Napokon môže súd pri rozhodovaní o treste na predmetné „vyhlásenie“ prihliadnuť ako na jednu z
viacerých okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu
neprimeranej prísnosti použitia trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Súdy samozrejme
nemajú ľubovôľu pri výbere jedného z vyššie uvedených postupov pri rozhodovaní o treste. Použitie

jednej z vyššie uvedených troch variant (pričom posledná je najpriaznivejšia) je podmienené dodržaním
zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. To najmä znamená, že výberom jednej z týchto variant
nebude narušený ani záujem ochrany spoločnosti ani záujem na výchove páchateľa. Tu má senát
odvolacieho súdu na mysli najmä variant 2) a 3) o mimoriadnom znížení trestu.“
K tomu je však nutné dodať, že na prípad obžalovaného sa vzťahuje najmä záver stanoviska

trestnoprávneho kolégia NS SR (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017), v zmysle
ktorej : ,,Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby
páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, teda orgánom činným v trestnom konaní (v
rámci prípravného konania) a súdu, to však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne
napomáhať všetkým týmto orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného

stíhania. (...)“. Z kontextu tohto právneho názoru je zrejmé, že obžalovanému možno v prípade ak má
vyhlásenie charakter napomáhania priznať túto poľahčujúcu okolnosť, nie však automaticky. Je tiež
vhodné dodať, že vyhlásenie o vine je podľa okolností konkrétneho prípadu možné nielen prijať ako
dôvod pre konštatovanie existencie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., ale v prípadevhodnosti aj ,,len“ ako integrálnu súčasť poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (teda tak,
ako to vykonal súd v tomto prípade).
V prípade priťažujúcich okolností, súd považoval za preukázanú existenciu priťažujúcich okolností v

zmysle § 37 písm. m) Trest. zák. (bol už za trestný čin odsúdený, pričom na odsúdenia je potrebné
prihliadať aj vzhľadom na fakt, že obžalovaný spáchal skutok aspoň v časti v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresným súdom Trnava, sp. zn.: 0T/79/2018 zo dňa
29.03.2018, právoplatným v rovnaký deň). V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd konštatoval
neutrálny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovaného bola v mesiacoch :
1) 0 - 24 mesiacov (základná sadzba - zároveň sadzba aplikovateľná pre obžalovaného).

V rámci takto určenej trestnej sadzby súd prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj okolnosti
na strane páchateľa. Obžalovaný má aktuálne 2 záznamy v registri trestov, pričom prvý z nich bol
zahladený. Následne obžalovaný spáchal prečin krádeže (2. záznam v RT) a bol mu trestným rozkazom

Okresným súdom Trnava, sp. zn.: 0T/79/2018 zo dňa 29.03.2018 uložený trest vo výmere 4 mesiace
s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok. Z uvedeného vyplynulo, že na
obžalovaného nemala dostatočný prevýchovný vplyv ani hrozba nepodmienečného trestu, pričom o
priebehu trestného stíhania a možnosti tzv. účinnej ľútosti bol upovedomený jednak OČTK v prípravnom
konaní, ako aj tunajším súdom v rámci poučovacej povinnosti.

S poukazom na uvedené, súd pôvodne uložil trest vo výmere 4 mesiace, t.j. pri spodnom okraji možnej
trestnej sadzby, na výkon ktorého obžalovaného zaradil do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia,
keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, pričom ale nepodmienečný trest bolo z pohľadu
súdu nevyhnutné uložiť, keďže obžalovaný začal s páchaním skutku počas priebehu skúšobnej doby a

jeho spáchanie bolo ohraničené až momentom vydania trestného rozkazu. V prospech obžalovaného
vyznela aspoň čiastočná úhrada nedoplatku na výživnom, avšak túto súd zohľadnil iba ako dôvod
pre zníženie pôvodne uloženého trestu. V prípade osoby obžalovaného, v prospech úvah o znížení
trestu svedčia aj zdravotné problémy obžalovaného, ktoré sú objektívne závažnejšieho charakteru
a poukazuje na ne aj znalkyňa v podanom znaleckom posudku, ktorá tieto diagnózy analyzuje z

psychiatrického hľadiska a popisuje ich dôsledky na psychiku obžalovaného, táto skutočnosť (najmä
ťažký diabetes melitus) spôsoboval u obžalovaného komatózne stavy aj dlhšieho ako krátkeho trvania,
avšak u obžalovaného nie sú pochybnosti o jeho príčetnosti.

Súd taktiež obžalovanému uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou, tak ako

navrhla znalkyňa a ako súhlasil aj obžalovaný.

S ohľadom na trestnú minulosť obžalovaného, jeho postoja k plneniu vyživovacej povinnosti na jednej
strane, ale aj k jeho zdravotnému stavu na druhej strane súd konštatuje, že uloženie trestu v zmysle
výrokovej časti možno považovať za dostatočné, primerané a vhodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti
ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.