Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 18Cb/85/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708203982
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8708203982.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové

družstvo Poprad, so sídlom Moyzesova 3368/25, Poprad, IČO: 36 168 815, právne zast. Advokátska
kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, proti
žalovanému. K.. I. E., Y.. XX.XX.XXXX, A. C. C. V. C. XXXX/X, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 8 897,68
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8 797,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. zo
sumy 8 797,69 eur od 4.6.2011 do zaplatenia.

II. Konanie o zaplatenie 99,99 eur s príslušenstvom zastavuje.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.4.2008 domáhal, aby súd určil neplatnosť
zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 28.4.2005, pričom okrem žalovaného K.. I. E. žaloval
aj ako žalovaného v 2.rade N.. V. C. a žalovaného v 3.rade Q. Q.. V žalobe uviedol, že dňa 28.4.2005

bola medzi žalobcom ( v mene žalobcu neoprávnene konali žalovaný v 2.a 3.rade) a žalovaným v
1.rade uzavretá zmluva o poskytovaní právnych služieb, ktorá bola zaevidovaná u žalobcu až dňa
24.6.2005. Žalovaný v 1.rade žalobcu oficiálne nikdy a nikde nezastupoval. Zmluvu považuje žalobca
za antidatovanú v snahe „vytunelovať“ finančné prostriedky od žalobcu.

2.Právny zástupca žalovaného v 1. rade sa vyjadril k podanej žalobe písomným podaním doručeným
29.9.2018, kde poukázal na § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka, na § 20 zák. č. 586/2003 Z. z. o

advokácií majúc za to, že osoby N.. C., Q., Z. A. Q.. E., ktorí konali v tom čase ako súkromné osoby sa po
zmene právneho stavu dosiahnutého na ZD dňa 27.4.2005 stali osobami riadne zvolenými do orgánov
družstva a následne boli zapísaní aj do obchodného registra. Poukázal na deklaratórny účinok zápisu
do obchodného registra, pričom úkony registrového súdu nemali nijaký právny účinok na menovanie,
alebo odvolanie štatutárneho orgánu. Práca žalovaného v 1.rade bola vždy objednaná a odovzdaná k
rukám N.. C. A. Q.. E. ako riaditeľa správy OSBD Poprad. Žalovaný sa zúčastňoval prvých zasadnutí
družstva mal priamy kontakt so zamestnancami družstva pri výmene predstavenstva a riešil spolu so

svojimi kolegami vznikajúce právne problémy družstva. V podaní tvrdil, že žalobca mu ku dňu 29.9.2008
neuhradil za vykonanú prácu odmenu vo výške 380 000 Sk na základe podpísanej zmluvy o právnych
službách. Žalobu žiadal zamietnuť. K žalobe sa podaním doručeným 21.10.2008 vyjadril aj žalovaný v
2.a 3.rade, ktorí navrhli taktiež žalobu zamietnuť.3.Na pojednávaní dňa 6.2.2011 nový právny zástupca žalobcu žiadal o pripustenie zmeny žalobného
petitu a teda, aby žalovaný v 1.rade bol povinný z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcovi uhradiť

sumu 8 897,68 eur s príslušenstvom a voči žalovanému v 2.a 3.rade vzal žalobu v celom rozsahu
späť a žiadal konanie voči nim zastaviť. Uznesením z 9.5.2011 súd rozhodol o zastavení konania voči
žalovanému v 2.a 3.rade a pripustil zmenu žalobného petitu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo
vzťahu k prvému výroku 21.6.2011 a vo vzťahu k druhému výroku 3.6.2011.

4.Uznesením z 25.7.2013 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konaní vedených na
Okresnom súde Prešov pod sp.zn.: 1/Exre/327/2009, 1/Nsre/59/2006, 1/Nsre/65/2006, 1/Nsre/66/2006,
4/Re/460/2007, 3/Re/916/2008, 3/exre/123/2011, 4/Re/944/2011, 1/Re/868/2012, 1/Re/758/2013.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.9.2013.

5.Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu uviedol, že súd po zmene žalobného petitu ako

predbežnú otázku musí posúdiť platnosť zmluvy podpísanej 28.4.2005 a zaevidovanej u žalobcu
24.6.2005. Z rozhodnutí súdov má byť zrejmé, že za žalobcu nekonali osoby, ktoré mohli za žalobcu
konať, preto takýto právny úkon nemôže byť platný a na základe takéhoto neplatného právneho úkonu
došlo k plneniu bez právneho dôvodu, ktoré žiadajú vydať. Od 27.4.2005 bolo zapísané predstavenstvo
OSBD Poprad na čele s predsedom R. R., ktorý aj v čase podpisu zmluvy bol zapísaný ako predseda

predstavenstva, pričom osobami, ktorý zmluvu podpisovali bol N.. C. A. Q. Q.. Z ich strany konanie
nemohlo zaväzovať žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný zaslal žalobcovi celkovo 4 faktúry, ktoré
mali súvisieť s posudzovanou zmluvou. Faktúra 25/2 bola na sumu 400 000 Sk, pričom z tejto faktúry
žalobca uhradil 170 000 Sk, faktúra 25/4 na sumu 30 000 Sk bola uhradená úplne, faktúra 25/3 na
sumu 35 039 Sk ako aj faktúra 25/6 na sumu 30 000 Sk boli uhradené úplne. Pokiaľ žalovaný požičiaval

počítače aj motorové vozidlo poukázal na to, že aj v ďalšej veci, ktorá bola prejednávaná na tomto
súde a v tomto senáte pod sp.zn. 16Cb/197/2007 malo dôjsť tiež k uzavretiu zmluvy medzi OSBD
Poprad a ďalšou právnickou osobou, ktorej predmetom bolo taktiež požičanie kancelárskej techniky
a počítačov. Obdobne v ďalšom spore, ktorý tiež bol vedený v tomto senáte si pán R. resp. jeho
spoločnosť uplatňovala zaplatenie faktúr za poskytnuté motorové vozidlá. Vo vzťahu k pôžičke, ktorú

žalovaný spomínal je otázne komu táto pôžička bola poskytnutá pánovi Z., I.Y. E., alebo niekomu inému.
V záverečnej reči navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Na základe zmluvy zo dňa 28.4.2005 do
budúcna žalovaný neposkytoval žiadne služby žalobcovi. Súčasťou zmluvy sú prílohy z ktorých vyplýva,
žemalposkytnúťprežalobcuslužby,ktorévšakvžiadnomprípadenemožnocharakterizovaťakoprávne
služby za mesiace 02-/04 2005 ktoré spočívali v zápočičke tonerov, náklady za fotoslužby, pôžičke,

poskytnutí dopravných prostriedkov, telefónu v celkovej sume 35 039 Sk. Preto ak prijal odplatu za
údajné právne služby, ktorých vykonanie ani nepreukázal od 28.4.2005 do budúcna a ktoré vyúčtoval
v následných mesiacoch 06-08/2005 tak sa bezdôvodne obohatil, lebo takéto služby žalobcovi nikdy
neposkytol. K právnej stránke veci k námietke aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že súd si správne
vyhodnotil už na začiatku konania, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu. K

námietke že nie je správne udelená PM pre zástupcu JUDr. Zavackého alebo ich AK pretože od roku
2003 sú všetky uznesenia zo ZD vyslovené za neplatné tak povedal, že aj z činnosti toho senátu je
jednoznačne zrejmé, že uznesenie z NZD z 27.4.2005 nebolo vyslovené za neplatné. Ďalej aj z činnosti
tohto senátu je zrejmé že rovnako nebolo vyhlásené za neplatné uznesenie z ZD zo 25.5.2006, bola
podaná žaloba pánom Z., ale pre nezaplatenie SP bolo konanie zastavené. Rovnako nebolo vyslovené,

že sú neplatné uznesenia zo ZD z 30.11.2006 a ďalej možno povedať, že rovnako nebolo vyslovené,
že ZD z roku 2009 sú neplatné. Námietku podal nebohý pán Š. Z.. Pokiaľ žalovaný argumentoval že
z časti zmluva o poskytovaní právnych služieb z 28.4.2005 je neplatná, lebo ju mal podpísať Q. Q.,
ktorý nebol členom predstavenstva tak z ich pohľadu to nespôsobuje len čiastočnú neplatnosť, ktorú
súd posudzuje, ale úplnú neplatnosť keď za žalobcu konala osoba, ktorá nebola na to oprávnená a

nebola členom predstavenstva žalobcu. Ak sa žalovaný odvoláva na údaje z OR a zásadu materiálnej
pravdy vo vieru v tento zápis tak je potrebné povedať, že ani pán C. dňa 28.4.2005 nebol zapísaný ako
predseda predstavenstva žalobcu. U žalovaného, ktorý má právnické vzdelanie a pôsobí ako advokát
preto táto argumentácia neobstojí ak uvádzal, že sa spoliehal na zápis v OR. Pán C. bol zapísaný ako
predseda predstavenstva 7.6.2005 a vymazaný 25.8.2005, zmluva o poskytovaní právnych služieb na

podpis žalobcovi prišla podľa došlej pečiatky na zmluve 24.6.2005 teda skoro 2 mesiace po tom ako
sa mali poskytovať právne služby. Na predchádzajúcich aj na dnešnom pojednávaní žalovaný nevedel
preukázať aké právne služby poskytol, čoho sa týkali akom rozsahu, na predchádzajúcom pojednávaní
povedal, že služby spočívali v poskytnutí identifikácie osôb, 3x zapožičanie auta, poskytnutie PC,telefónov, faxov ale za obdobie predtým ako sa zmluva mala uzatvoriť. K argumentácii žalovaného, že
súd rozhodnutím, ktoré nie je právoplatné vyslovil, že uznesenia ZD zo dňa 29.11.2007 sú neplatné
a z toho odvodzuje že budú zapísaní pôvodní členovia predstavenstva v OR je nutné uviesť, že toto

rozhodnutienemážiadnyvplyvnakonanievtejtoveciatozdvochdôvodov,mypredbežneposudzujeme
platnosť zmluvy, ktorá mala byť uzavretá 28.4.2005 a rovnako sa domnievam, že je mylný právny názor,
že na základe toho, že súd určil že uznesenia zo ZD z 29.11.2007 sú neplatné a budú v OR zapísaní
členovia pod vedením pani Z.. Stanovy družstva od roku 2001 bez ohľadu na to kto je vo vedení, že
funkčné obdobie členov predstavenstva trvá 4 roky. Ak pani Z. bola zvolená do predstavenstva družstva

22.6.2002takjejfunkčnéobdobieskončilo22.6.2006podľastanov,tedaskororokpredtýmakosakonalo
ZD v roku 2007 a súdu je z tejto činnosti známe, že všetky uznesenia zo ZD okrem uznesení prijatých na
NZD z 27.4.2005 od roku 2003 ktoré sú právoplatné do roku 2005 bola vyslovená ich neplatnosť, teda
pani Z. A. I. C., ktorý mal byť predsedom predstavenstva na základe uznesenia ZD z 27.4.2005 neboli
členmi predstavenstva, lebo aj tieto uznesenia, kde bol zvolený pán C. boli vyhlásené za neplatné. Z
týchtoskutkovýchajprávnychdôvodovmajúzato,žežalobabolapodanáosobou,ktorájeaktívnevecne

legitimovaná, žalovaný prevzal finančné prostriedky z neplatnej zmluvy a navyše ani v tomto konaní
nepreukázal, žeby nejaké právne služby po podpise zmluvy vykonal. V prípade úspechu si uplatnili nárok
na náhradu trov konania.

6. R. R., predseda predstavenstva OSBD Poprad na pojednávaní uviedol, že k faktúram, ktoré

boli zo strany žalovaného vystavené v minulosti, v roku 2005, chýbajú akékoľvek podklady, ktoré by
preukazovali činnosti, ktoré odôvodňovali vystavenie faktúr, neboli predložené žiadne podklady, ktoré
by súviseli s tým, čo bolo fakturované.
Pokiaľ by sa aj hypoteticky pristúpilo, že nejaká činnosť u nejakého právnika bola vykonaná, v
súvislosti s činnosťou OSBD v tom období, avšak v rovnakom období si vyfakturovali za obdobné

činnosti, resp. identické činnosti zaplatenie úhrad ďalší právnici resp. ďalšie spoločnosti. Spochybnil
vykonávanie týchto činností a má za to, že tieto faktúry boli len fiktívne. Zákon nepripúšťa, aby
existovali 2 predstavenstvá, pričom od 27.4.2005 sú zapísaní nepretržite v Obchodnom registri. Táto
skutočnosť bola napádaná a bol vnesený zmätok do rozhodnutia Obchodného registra. Po 27.4.2005
predstavenstvo pod vedením N.. C. násilným spôsobom vniklo do budovy OSBD a pôsobilo tam

protiprávne počas doby jedného roka. Priestory tak mali k dispozícii a toto vniknutie sa riešilo aj v
trestnoprávnej rovine.

7.Žalovaný v zhode so svojím písomným vyjadrením doručeným súdu 7.6.2018 uviedol, že jediná
čiastka, ktorú môže bezpečne potvrdiť, že ju prevzal, bola suma 35.039,- Sk, ktorú prevzal osobne

na základe pokynu Q.. N. E., riaditeľa správy OSBD Poprad. Táto suma bola vyplatená na základe
prílohy k zmluve o poskytovaní právnych služieb, podpísanej 28.4.2005 a jej obsahom je teda práca
a poskytnuté finančné a hmotné prostriedky na to, aby mohlo byť vykonané ZD OSBD dňa 27.4.2005.
Poskytol pôžičku v sume 5.000,- Sk na dvojdňový nájom veľkej zasadačky Mestského úradu v Poprade.
Platil ďalej na všetky úkony súvisiace s identifikáciou a úkonmi osôb, ktoré s ním podpísali zmluvu,

nákup kolkových známok vo výške 2.000,- Sk. 3x požičal osobné auto -, aby ho používali pri ceste
do Prešova na zápis do obchodného registra, na kontrolu v tomto obchodnom registri a v podstate
nebola uplatnená cesta len do Prešova, používala sa na úkony ktoré potrebovali v tom čase, vyúčtoval
si 1.800,- Sk. V budove na Hviezdoslavovej na ul. č.48 a č. 50 bola v prenájme jedna miestnosť, v ktorej
pracovali funkcionári bytového družstva, kde poskytol počítače, premiestnil aj inštaloval počítače, na

ktorých pracovali s telefónom a faxom, kde si účtoval takisto tieto sumy. Všetky tieto položky, ktoré sú
uvedené, boli spotrebované nielen p. C. A. Q.Ž., A. A. I.. Z. a o statnými funkcionármi OSBD, ktorí v
tom čase pracovali.
Prílohou faktúry bol zoznam týchto úkonov, ktoré Q.. C. A. I.. Q. užívali pred obdobím uzavretia zmluvy
v písomnej forme, čo súviselo s prípravou na zhromaždenie delegátov, ktoré bolo dňa 27.4.2005. Táto

suma,ktorábolavprílohevyfakturovaná,bolamuskutočneajodovzdaná.Ktomujeajvýdavkovýdoklad
zo dňa 9.8.2005 ním podpísaný. Nemá žiadne výhrady k likvidačnému listu faktúry, teda tvrdenie, že
prevzal sumu 35.039,- Sk je pravdivé.
Ostatné doklady, ktoré mu boli predložené, poprel v celom rozsahu a na jeho účet neboli formou úhrady
prevodným príkazom tak ako je to tvrdené žalobcom, čiže čiastky vo výške 30.000,- Sk, 30.000,- Sk

a 170.000 Sk, ktoré mal prevziať a to platbou na účet. Poukázal na výpisy z účtovníctva žalobcu na
to, že doklady, ktoré mu boli predložené nie sú hodnovernými dokladmi z dôvodu zákonnej povinnosti
právnickej osoby pri vedení účtovníctva, koncoročného vysporiadania záväzkov a pohľadávok formou
inventarizácie pri podpise právnickej osoby a osoby, ktorá je povinná z tohto vzťahu. Takéto dokladychýbajú, neexistujú ako aj ďalšie úkony súvisiace s tým, že fotokópie, ktoré boli predložené nie sú
jednoliate, ale sú prekrývané a teda mohli byť vkladané alebo vyberané údaje do nich.
Preto tieto doklady spochybnil a nepovažoval za vierohodné. Navrhol vypočuť Q.. N.B. E., ktorý bol v tom

čase riaditeľom správy OSBD Poprad, ktorému boli tieto písomnosti predložené, aby uviedol, v akom
rozsahu mu boli predložené, akým spôsobom s nimi bolo nakladané a teda ako jediný riaditeľ správy
mohol dať pokyn aj k ich preplateniu. K podpisom na likvidačných listoch sa nevedel vyjadriť a navrhol
vypočuť aj p. C. A. I.. Q., ktorí boli prítomní pri konzultácii právnych služieb v celom rozsahu. Nevedel z
akého dôvodu faktúry nemali prílohu hoci mali mať. Vyjadril možnosť, že tieto faktúry on nevystavoval.

V tom období sa používala ihličková tlačiareň, na ktorej boli faktúry vytlačené ako aj fungoval program
T602 a teda predpokladal, že žalobca v tomto programe pracoval. Jeho účtovníctvo vykonávala externá
firma,externáosoba.Minimálnetájednafaktúrana35.039,-Skbolaňouspracovaná.Tútosumuobdŕžal
za ním poskytnuté služby a preto ju odmieta vydať žalobcovi. Čo sa týka ostatných, k tomu sa nevedel
10.7.2018 na pojednávaní vyjadriť. Potvrdil však, že účet na ktorý boli finančné prostriedky zasielané
bol účtom jeho manželky s ktorou v tej dobe mali spoločné združenie a ktorá tiež bola advokátkou.

Svoju pečiatku nikomu nepožičiaval, nachádzala sa však v kancelárii na Hviezdoslavovej ulici č.48 v
Poprade uzavretá v plechovej skrini. On sám už účtovníctvo z tohto obdobia nemá, archivoval ho len
10 rokov. Po predložení originálov dokumentov zo strany žalobcu žalovaný na pojednávaní 18.9.2018
tieto dôkazy už nespochybňoval a po ich preštudovaní súhlasil s ich obsahom. Platbu vykonanú v
hotovosti cez pokladňu sumu 35 039 Sk, t.j. 1 163,08 eur prevzal 9.8.2005 podľa príjmového dokladu.

Ďalšie platby, ktoré boli zdokumentované ako úhrada na účet a to v dňoch 12.8.2005 vo výške 30
000 Sk čo je mesačný paušál za vykonanú prácu, 12.8.2005 - 50 000 Sk, 18.8.2005-120 000 Sk- táto
suma bola zrejmé pridružená k faktúre, ktorá bola vystavená na sumu 400 000 Sk a tak sa jednalo
o čiastkové plnenie 120 000 a 50 000 Sk a dňa 25.8.2005 suma 30 000 Sk ako mesačný paušál
za vykonanú prácu. Podľa dokladov predložených žalobcom mu bolo vyplatených 265 039 Sk , t.j. 8

797,68 eur s istým rozdielom oproti podanému návrhu. Žalobca viedol účtovníctvo v súlade so zákonom
a nerozporuje tam žiadne písomnosti, ktoré boli predložené. Vyjadril sa ku genéze udalostí v OSBD
Poprad hlavne na k NZD OSBD PP zo dňa 27.4.2005, kde bol schválený do funkcie riaditeľa správy
OSBD PP Ing. Mário Bobko. Podľa vtedy platných stanov ( modrá brožúrka stanov OSBD) tak správa
družstva je organizačnou zložkou družstva a na jej čele je riaditeľ, ktorý riadi bežnú činnosť družstva

v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Predstavenstvo ho vymenováva a odvoláva a
vymenovanýriaditeľplníuzneseniapredstavenstvaazodpovedázasvojvýkon. Vtejtodobedochádzalo
k porušovaniu stanov družstva a na základe zavádzajúcich pokynov a úloh bol vnesený totálny zmätok a
anarchia do najvyššieho orgánu družstva. Od 19.6.2003 až do doby kedy na základe NZD bol zapísaný
ako predseda predstavenstva žalobca prebiehali sústavné spory o to kto bude viesť OSBD, prebiehali

spory o členov predstavenstva a KK a to aj vzhľadom k tomu, že OSBD v PP bolo jedným z najväčších v
SR,disponovalonajväčšímmajetkomanajslabšouochranoudružstevného majetku.Totobolavýzvapre
mnohých a chceli riadiť právnickú osobu pri ktorej sa dajú riešiť mnohé veci. Zmluva o právnych službách
so svojou prílohou podľa § 51 Občianskeho zákonníka ako atypickou zmluvou poskytovala technické
prostriedky funkcionárom družstva, ktorým bol zabránený prístup do budovy OSBD a znemožnenie

vydania akýchkoľvek dokladov, tieto sa museli pracne zabezpečovať čo vyžadovalo enormné súviseli
na to aby sa sústredili vecné a právne skutočnosti, ktoré súviseli nielen s prípravou ZD 27.4.2005, ale aj
so zabezpečovaním všetkých tých skutočností na základe ktorých bolo treba zaistiť prevzatie vedenia
OSBD celej evidencie a všetkých dodávateľskoobchodných vzťahov, ktoré bolo treba riešiť vzhľadom
na to, že po zápise Q.. C. a ostatných osôb z NZD do OR tieto osoby si začali svoju funkciu plniť a

zabezpečovať ju podľa potrieb do rozsahu aby dochádzalo čo k najnižšiemu poškodzovaniu členov
družstva a znehodnocovaniu majetku družstva. Mnohé veci sa vydávali ústne, vecné plnenie spočívalo
v zaistení všetkých dôkazov a hlavne obnovenie činnosti a správy OSBD od rozpracovania interných
predpisov až po zabezpečenie kontaktu s členmi družstva. Nie je pravdou, že osoby R. R. A. N. C.
boli niekedy právoplatne zapísané do OR i keď dnes podľa výpisu z OR je predsedom zapísaným s

účinnosťou od 28.4.2005 Kurt Kawasch. Poukázal na to, že tento zápis bol napadnutý a na základe
právoplatného rozhodnutia je považovaný za neplatný ako aj všetky ostatné neskôr, ktoré boli formou
ZD alebo NZD prípadne členskou schôdzou, alebo náhradnou členskou schôdzou formou pokusov
zabezpečované na zápis do OR. Výstup písomností z OR je formou verejnej listiny, verejná listina je
materiál o dôveryhodnosti ktorej sa nepochybuje pokiaľ nie je napadnutá zákonným spôsobom, ktorý

napríklad môže byť rozhodnutie súdu. Poukázal na rozsudky Okresného súdu Poprad ako aj Krajského
súdu Prešov aj Najvyššieho súdu SR, opakovane na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu vo veci
podanej žaloby a udelených PM advokátom JUDr. Zavackému a JUDr. Hudzíkovi a tieto považuje za
neplatné. Pre tieto dôvody si myslí bez ohľadu na obsah zmluvy o poskytovaní verených služieb , žedošlo zo strany žalobcu k neplatnému uplatňovaniu práva, pretože žalobca v tejto veci nie je nositeľom
práv a povinností vyplývajúcich vo vzťahu k žalovanému. Nesúhlasil s tým, že právna služba nebola
vykonaná, túto riadil a osobne kontroloval nielen Mgr. Smolen a na základe písomného splnomocnenia

I. Z. spolu aj s Mgr. Máriom Bobkom, ktorý aj osobne prevzali vyúčtovanie, ktoré im predložil a osobne
užívali v spojitosti s osobami, ktoré pripravovali ZD, všetky pôžitky, ktoré im boli poskytované. Minimálne
3 mesiace dopredu od 27.4.2005 v čase keď dochádzalo k najväčšiemu rozporu medzi zapísanými a
vymazanými žiadateľmi a na OSBD sa viedli zaujímavé zoskupenia, ktoré mali uspokojovať potreby
jednej alebo druhej skupiny zabezpečujúce zápis do OR. Aj fingované ZD v obchodných priestoroch

spoločnostiGas&Oilvovečernýchhodinách,ktorésaneuskutočnilomalosvedčiťotomdoakejmierysú
osoby pod vedením R. R. zabezpečovať tieto dôkazy nezákonným spôsobom. Pre tieto dôvody navrhol
žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

8.Z vykonaného dokazovania a to výsluchu sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
ktorými sú: zmluva o poskytovaní právnych služieb, príloha k zmluve o poskytovaní právnych služieb,

extrakt z obratovej predvahy OSBD od 1.6.2005 do 31.8.2005, faktúra OF25/0, OF25/3, OF25/4 a
OF25/6, likvidačné listy k faktúram zo dňa 14.6.2005, 23.6.2005, 30.6.2005 a 28.7.2005, výdavkový
pokladničný doklad č. 10501520 zo dňa 9.8.2005, výpis č. 185 z bankového účtu žalobcu zo dňa
12.8.2005, výpis č. 190 z bankového účtu žalobcu zo dňa 18.8.2005 a výpis č. 196 z bankového účtu
žalobcu zo dňa 25.8.2005, obratová predvaha uložená vo formáte PDF na CD ako aj ďalšie listinné

dôkazy nadchádzajúce sa v súdnom spise mal súd preukázané nasledovné:

Dňa 28.4.2005 K.. I. E., advokát a žalobca zastúpený N.. V. C. A. Q. Q. podpísali zmluvu o poskytovaní
právnych služieb, kde v článku II vymedzili predmet poskytovania objednaných právnych služieb ako
aj ďalšie služby súvisiace s organizovaním ZD v apríli 2005. V článku III a IV zmluvy bola dohodnutá

odmena za poskytovanie právnych služieb a predmetná zmluva mala byť účinná od 1.6.2005 do
31.12.2005. Na základe tejto zmluvy boli vystavené faktúry na ktorých sa nachádza podpis a pečiatka
žalovaného advokáta K.. I. E. a to faktúra 25/2 vyhotovená 14.6.2005, splatná 1.7.2005 na sumu 400
000 Sk, kde bola vyfakturovaná odmena v zmysle článku III zmluvy. Ďalej bola vystavená faktúra 25/3
23.6.2005 na sumu 35 039 Sk splatná v rovnaký deň ako bola vystavená, kde boli fakturované režijné

náklady v zmysle prílohy k zmluve. Dňa 30.6.2005 bola vystavená ďalšia faktúra na sumu 30 000 SK
splatná 22.7.2005 č. 25/4 za poskytovanie právnych služieb v mesiaci jún 2005 a dňa 28.7.2005 bola
vystavená faktúra na sumu 30 000 Sk pod č. 25/6 za právne služby v mesiaci júl 2005 splatná 11.8.2005.
Každá a jedna z faktúr je opatrená došlou pečiatkou žalobcu a bolo jej pridelené číslo. Podľa uvedenej
pečiatky súčasťou týchto faktúr, ktoré boli doručené žalobcovi 27.7.2005 a posledná 2.8.2005 mali byť

aj prílohy v počte od 2 do 3 listín. Prílohy k faktúram neboli predložené ani žalobcom ani žalovaným.
Z likvidačných listov k faktúram mal súd preukázané kedy a v akej výške došlo k úhrade vystavených
faktúr a uvedené mal súd preukázané aj z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 9.8.2005, ktorý
je podpísaný žalovaným, kedy osobne prevzal sumu 35 039 Sk od žalobcu a z výpisov z bankového
účtu žalobcu o poukázaní sumy 2x30 000 Sk , 1x120 000 Sk a 1x50 000 Sk na účet žalovaného čo

žalobca preukázal listinnými dôkazmi. Žalobca považuje zmluvu so žalovaným o poskytovaní právnych
služieb za neplatnú a z tohto titulu si uplatnil vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane
žalovaného.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich
zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje je účinný voči tretím osobám odo dňa,

keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí ak zapísaná osoba preukáže,
že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto
údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia ak tretie osoby
preukážu, že o nich nemohli vedieť.

9.Žalobca konajúci osobami N.. C. A. Q. Q. podpísali 28.4.2005 zmluvu so žalovaným, ktorá bola
uzavretá na dobu od 1.6.2005 do 31.12.2005, osoby, ktoré zmluvu za OSBD Poprad podpísali neboli
v tom čase zapísané v Obchodnom registri OS Prešov ako osoby oprávnené konať za OSBD Poprad,
kedy podľa úplného výpisu z Obchodného registra z tej doby členmi predstavenstva boli v období od8.6.2005 do 26.8.2005 N.. C. ako predseda predstavenstva a Š. Z. ako podpredseda predstavenstva
so vznikom funkcie 27.4.2005.Zápis členov predstavenstva do Obchodného registra mal deklaratórny
účinok, konštitutívny účinok má už rozhodnutie zhromaždenia delegátov. Z vyššie uvedeného vyplýva,

že všeobecné účinky síce nastávajú zverejnením, avšak môžu nastať už dňom kedy sa rozhodlo o určitej
skutočnosti. Dňa 27.4.2005 sa konalo náhradné ZD, ktoré zvolalo predstavenstvo pod vedením N.. C.
vo veľkej zasadačke Mestského úradu v Poprade, Popradské nábrežie 2802/3, Poprad, na ktorom bolo
prijaté uznesenie, ktoré bolo napadnuté žalobou na Okresnom súde v Poprade, kde žalobcom bola K.
R., členka družstva a žiadala vysloviť neplatnosť prijatého uznesenia. Konanie bolo vedené pod sp.

zn. 16Cb/108/2005 a vo veci bolo rozhodnuté dňa 17.5.2006 tak, že súd určil uznesenie z náhradného
zhromaždenia delegátov zo dňa 27.4.2005 za neplatné. Dôvodom neplatnosti bola práve skutočnosť, že
predstavenstvo družstva nevypracovalo po 29.11.2001 platné zásady, podľa ktorých by sa volili delegáti
a ich náhradníci na ZD. V ten istý deň, t.j. 27.4.2005 sa konalo náhradné ZD o 20.00 hod. v priestoroch
spoločnosti Gas and Oil spol. s r.o. Poprad, ktoré bolo zvolané predstavenstvom pod vedením R. R..
Toto náhradné ZD bolo napadnuté žalobou na Okresnom súde v Poprade v konaní vedenom pod sp. zn.

16Cb/192/2005, kedy I. Z. ako člen družstva žiadal o určenie neplatnosti uznesenia z náhradného ZD,
ako dôvod uvádzal, že takéto ZD sa nikdy nekonalo a písomné doklady o tejto schôdzi boli vyhotovené
fiktívne. Túto žalobu žalobca písomným podaním zo dňa 6.6.2006 zobral späť z dôvodu, že je potvrdené,
že sa dňa 27.4.2005 o 20.00 hod. nikdy reálne nezvolalo zasadanie zhromaždenia delegátov OSBD
Popradapretozostranyžalobcuužniejezáujemžiadaťourčenietejtoneplatnostiapredstavenstvopod

vedením Mgr. Smolena bolo zapísané do OR. Konanie bolo preto uznesením zo dňa 8.7.2006 zastavené
a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.6.2006.

10.Na základe Zhromaždenia delegátov z 27.4.2005 bol podaný návrh 29.4.2005 na zmenu zápisu
členov predstavenstva žalovaného. Registrový súd žiadanú zmenu zapísal 8.6.2005 a uvedené zloženie

členov predstavenstva pod vedením Mgr. Ladislava Smolena ako predsedu predstavenstva bolo
zapísané v obchodnom registri až do 27.8.2005 so vznikom funkcie 27.4.2005, kedy došlo k zmene
zápisu v obchodnom registri, avšak otázka správnosti rozhodnutia registrového súdu z 24.8.2005
bola predmetom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora vedeného na NS SR pod sp. zn.
5MObdo/2/06, kedy NS uznesenie Okresného súdu Prešov z 24.8.2005 č. k. 2Nsre 101/05, Dr 475P-210

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o ktorom následne rozhodol Okresný súd v Prešove. Súd
konštatuje, že na základe náhradného ZD konaného taktiež 27.4.2005, avšak predstavenstvom pod
vedením R. R. bol podaný návrh na zmenu údajov v Obchodnom registri dňa 3.5.2005, kedy Registrový
súd odmietol vykonať zmenu zápisových údajov a taktiež následne dňa 10.6.2005 bol podaný návrh,
kedy opätovne registrový súd odmietol vykonať zmenu zápisových údajov. K zmene zapísaných údajov

došlo až dňa 24.8.2005, kedy bolo zapísané predstavenstvo pod vedením R. R. do Obchodného registra
so vznikom funkcie u niektorých členov k 27.4.2005 a u niektorých k 28.4.2005.

11.Nesporným faktom je, že v rozhodnom období, kedy bola zmluva podpísaná, resp. predtým a to dňa
27.4.2005 sa uskutočnili dve zhromaždenia delegátov OSBD Poprad zvolané inými osobami, ktoré v

tom čase vytvárali dve predstavenstvá OSBD Poprad. Dôležitou skutočnosťou je fakt, že rozhodnutie
zhromaždenia delegátov má samo o sebe právotvorné účinky, zápis do obchodného registra je len
deklaratórnym potvrdením platného právneho stavu. Tretia osoba môže namietať zverejnené znenie v
OR len vtedy, ak nemala vedomosť o skutočnosti, ktorá má právotvorný účinok. Predmetom žaloby, je
zaplatenie za služby vykonané tak pred uzavretím zmluvy v období apríl - máj 2005 ako aj za obdobie

jún až júl 2005. V tomto prípade je podstatný fakt, že žalovaný sa priamo zúčastnil zhromaždenia
delegátov dňa 27.4.2005 na Mestskom úrade v Poprade ako aj bol následne informovaný o tom, že
sa konalo v rovnaký deň aj ďalšie ZD OSBD Poprad zvolané predstavenstvom pod vedením R. R..
Vnútorné rozpory v OSBD Poprad týkajúce sa členom štatutárneho orgánu ako aj kontrolnej komisie a
neprehľadná situácia, ktorá v OSBD Poprad trvá už niekoľko rokov nemôže byť na ujmu tretích osôb,

ktoré vstupujú do zmluvného vzťahu v dobrej viere, že zmluvu uzatvárajú s osobami, ktoré sú na to
oprávnené.Pokiaľideoobdobieapríl-máj2005,žalovanýuviedolnapojednávaní,žetupravdepodobne
uzavrel ústnu zmluvu s predstavenstvom, kedy jednal s N.. C. W. poskytnutí služieb, ktoré boli následne
predmetom písomnej zmluvy čo sa malo odraziť aj v písomne vyhotovenej zmluve 28.4.2005 viď
úvodné ustanovenie čl. I zmluvy. Žalovaný nepreukázal v konaní svoje tvrdenie, ktoré by oprávňovalo

žalovaného fakturovať služby za mesiace apríl-máj 2005, keďže neexistoval žiaden zmluvný základ.
Žalovaný v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia, naopak žalobca preukázal, že v tomto období
žalovaným neboli poskytované žiadne právne služby pre OSBD Poprad.12.Ustanovenie § 215 CSP ukladá súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu. Súd
rozhoduje v zmysle prejednacej zásady na základe skutkového stavu veci, nie na základe stavu
skutočného. Skutkový stav veci sa zisťuje vykonaním dokazovania podľa ustanovení CSP o dokazovaní.

V prípadoch keby nebola preukázaná určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci, či sa tak stalo pre nečinnosť účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy k
preukázaniu svojich tvrdení, poprípade nesplnil ani povinnosť tvrdiť všetky pre rozhodnutia významné
skutočnosti, či sa tak stalo preto, že tieto skutočnosti nemohli byť preukázané vôbec postupuje súd
podľa pravidiel o dôkaznom bremene, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 132 CSP, ak teda neoznačí

účastník dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu
z dôkazov, ktoré boli vykonané. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci
samej i v takých prípadoch, keď mu zhodnotenie vykonaných dôkazov neumožňuje prijať záver ani o
pravdivosti sporného tvrdenia účastníka, ani o tom, že by bolo nepravdivé. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia;
táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh

skutočnosti, ktoré musí účastník preukázať podľa rozhodného práva, z príslušnej hmotnoprávnej normy,
ktorá je pri právnom posúdení veci aplikovaná a z ktorej tiež vyplýva kto je nositeľom dôkazného
bremena, t.j. ktoré skutočnosti je ten, ktorý z účastníkov povinný preukázať. V zásade platí, že
ak nestanoví právny predpis inak, postihuje dôkazné bremeno toho účastníka, ktorému je existencia
príslušnej skutočnosti podľa hmotného práva ku prospechu. Pri sporovom konaní je predmet zisťovania

skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov konania.

Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

13.Povinnosť označiť dôkazy ostala zachovaná ako jedna z náležitostí žaloby aj v novom Civilnom
sporovom poriadku, kedy podľa § 120 OSP, ktorý platil do 30.6.2016 boli účastníci povinní označiť

dôkazy na preukázané svojich tvrdení a súd rozhodol, ktoré z označených dôkazov vykoná a súd
mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak bolo ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, dokazovanie t. j. vykonávanie a hodnotenie
dôkazov je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú pravdivé.
Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dôkazným tvrdeniam

účastníkov konania, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo ich
pravdivostinemádôvodnéazávažnépochybnosti,skutočnosti,ktoréniejenutnédokazovať(§186CSP)
a skutočnosti vyplývajúce z právnych alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií. Ak chce byť
žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči
žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna

teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností
preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať.
To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému
návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky žalovaného treba odlišovať
od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz,

ktorý vyvracia resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach (ako
námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá
svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, že v civilnom práve SR platí princíp voľného hodnotenia
dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá
svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí

aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku
predloženia protidôkazu úspešne vyvráti, alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať
takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna
2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

14.Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli
dňa 28.4.2005 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb a prílohou k zmluve bolo vyúčtovanie
materiálnotechnického zabezpečenia činnosti predstavenstva OSBD Poprad. Súd konštatuje, že v
súlade s článkom III. bod 1 zmluvy právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na odmenu za jehočinnosť vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve, a to za predpokladu, že vykoná činnosť resp.
poskytne dohodnuté služby. Súd konštatuje, že zo znenia zmluvy nie je možné vyvodiť záver, aby čo i
len nejaká časť dohodnutej odmeny mala charakter paušálnej odmeny, na ktorú by vznikol žalovanému

nárok bez ohľadu na to, či bola alebo nebola služba reálne poskytnutá. Žalovaný od počiatku popieral
prevzatie finančných prostriedkov od žalobcu a dokonca aj vystavenie faktúr. Následne v júli 2018
pripustil prevzatie sumy 35 039 Sk od žalobcu (čl. 192), avšak nespomínal si, aby on vystavoval faktúry a
uviedolmožnosťvystaveniafaktúrinouosobouanevedelsivysvetliťjehopodpisapečiatkunafaktúrach.
Popredloženíoriginálovlistínodžalobcunenamietallistinnédôkazypreukazujúcetvrdeniažalobcuikeď

uznal len prevzatie vyššie spomínanej sumy, ktorú odmieta vydať žalobcovi. K ďalším sumám, ktoré mali
byť pripísané na jeho účet sa nevyjadril. K rozsahu poskytnutých služieb teda neuviedol nič konkrétne a
nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie o poskytnutých právnych službách žalobcu
v rozhodnom období. Argument, že účtovníctvo už nemá k dispozícii tu neobstojí, keďže žaloba podaná
ešte v roku 2008 a ide o osobu, ktorá je advokátom, teda osobou práva znalou u ktorej sa predpokladá
znalosť právnych predpisov. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v súvislosti so zápismi

členov predstavenstva OSBD Poprad do Obchodného registra a množstvom konaní, ktoré prebiehali na
Okresnom súde v Prešove a Krajskom súde v Prešove.

Aktívna legitimácia
15.Vecnou legitimáciou či už aktívnou, alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní

rozumie oprávnenie sporových strán vyplývajúce z hmotného práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo
( nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej
legitimácie či už aktívnej, alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To,

že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok
NS SR z 29.6.2010 sp.zn. 2Cdo/205/2009).

16.Vecná legitimácia v konaní predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania -sporovej strany k
prejednávanej veci a majú iba ten kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu o ktorom sa v konaní

rozhoduje. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je
nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je
nositeľom tomu právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia).

17.V súvislosti so skúmaním aktívnej legitimácie žalobcu súd vychádzal zo zápisu v Obchodnom registri

žalobcu. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie z ktorého vyplýva žalobcovi
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd dospel k záveru, že žalobca vznikol
zápisom do OR 20.12.1996, kedy pôvodné OSBD Poprad bolo zrušené bez likvidácie rozdelením na dva
právne subjekty tak, že vzniklo OSBD Poprad a Bytové družstvo Kežmarok s tým, že oba prevzali práva
a povinnosti zrušeného družstva podľa delimitačného protokolu a doposiaľ je zapísaný v Obchodnom

registri a nie je tu podstatná okolnosť či koná prostredníctvom predstavenstva pod vedením R. R., alebo
nejakej inej osoby. Žalobca v tomto spore je aktívne legitimovaným subjektom.

18.Obsahom toho čo mal poskytovať žalovaný žalobcovi na základe zmluvy neboli právne služby,
keď sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že predo dňom 28.4.2005 poskytol finančné aj hmotné

prostriedky na to, aby sa mohlo konať ZD 27.4.2005 platil úkony súvisiace s identifikáciou, požičiaval
auto, poskytol PC, telefón, fax a výsledkom jeho práce neboli reálne právne služby tak ako to vyplýva
zo zmluvy. Podstatné v tomto spore bolo vyriešiť ako predbežnú otázku platnosť či neplatnosť zmluvy o
poskytovaní právnych služieb z 28.4.2005. Osoby, ktoré za žalobcu 28.4.2005 podpísali zmluvu neboli
v tom čase oprávnené konať za žalobcu a to ani N.. C., A. Q. Q., čo uznal aj sám žalovaný vo svojej

výpovedi, preto z ich strany takéto konanie nemohlo zaväzovať žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Pre
takétoposúdenieniesúrozhodujúceďalšiekonania,ktoréprebiehaličiužnaOkresnomsúdevPoprade,
alebo na Registrovom súde. Uvedená okolnosť, teda spôsobuje neplatnosť zmluvy o právnych službách
a ďalšou okolnosťou, ktorá spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy je jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť
ustanovení. Zmluva trpí vadou neurčitosti a nezrozumiteľnosti čo do vymedzenia predmetu činnosti ako

ajdohodnutejodplaty,keďpodľa§37ods.1Občianskehozákonníkprávnyúkonsamusíurobiťslobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Súd teda posúdil zmluvu o právnych službách ako
neplatnú.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19.Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady,
že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať, vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok
vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Bezdôvodným obohatením je aj plnenie, ktorého právny dôvod

pôvodne existoval, avšak následne odpadol v dôsledku inej právnej skutočnosti významnej pre trvanie
záväzku. Dôvodov, pre ktorý pôvodný právny dôvod opadol, môže byť niekoľko. Obchodný zákonník
nemá vlastnú úpravu bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné vyššie uvedené ustanovenia
aplikovaťajnabezdôvodnéobohatenievzniknutépodľaObchodnéhozákonníka.Priplnenízneplatného
právneho úkonu, ktoré sa považuje za bezdôvodné obohatenie je rozhodnuté to či ide o právny úkon

absolútne neplatný čomu musí súd prihliadať. V danom prípade pri neplatnosti právneho úkonu ide o
stav, že došlo k plneniu na základe zmluvy, ktorá sa ukázala ako neplatná. Dôsledkom neplatnej zmluvy
je povinnosť zmluvných strán navzájom si vrátiť všetko čoho plnením zo zmluvy nadobudli. Vzájomnú
povinnosť vrátiť plnenie majú iba zmluvné strany.

20. Keďže súd posúdil zmluvu o poskytovaní právnych služieb ako zmluvu neplatnú žalovaný má
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré prijal od žalobcu v podobe vyplatenia finančných súm
na základe vystavených faktúr. Súd na margo veci konštatuje, že aj v konaní 16Cb/229/2006 bol si
žalobca spoločnosť AABA s. r. o. uplatňovala voči OSBD Poprad zaplatenie sumy 19 465,28 eur na
základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí poradenstva a služieb zo dňa 10.6.2005 a dodatku k tejto

zmluve z 15.6.2005 kedy žalobca mal poskytovať poradenstvo a motorové vozidlá práve pre osoby,
resp. pre osoby, ktoré vytvorili predstavenstvo pod vedením N.. C.. Obdobne vo veci 16Cb/197/2007
žalobca OSBD Poprad žiadal vo vzťahu k spoločnosti Forte plus s. r. o., ktorú právne zastupoval K..
I. E. určiť za neplatnú zmluvu o poskytovaní technickoorganizačných služieb a odbornej pomoci pri
spracúvaní normatívnych aktov riadenia OSBD Poprad na základe ktorej zmluvy bolo žalovanému

plnenénazákladenímvystavenýchfaktúrpeňažnéplnenievovýške300000Skčopredstavuje9832,94
eur.

21.Žalobca vzal žalobu o sumu 99,99 eur s príslušenstvom späť s čím žalovaný súhlasil, preto súd v
súlade s § 144 a § 145 ods. 2 CSP konanie čiastočne zastavil.

22.V prevyšujúcej časti a to o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 8 797,69 eur za obdobie od
26.8.2005 do 3.6.2011 súd žalobu zamietol. Žalobca sa pôvodne žalobou domáhal určenia neplatnosti
zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Žaloba bola podaná 28.4.2008. Až na pojednávaní 16.2.2011
žalobca žiadal o zmenu žalobného petitu o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 9.5.2011, ktorým

pripustil zmenu žaloby a rozhodol po zmene petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8
897,68 eur spolu s 9 % p.a. úrokom z omeškania z tejto sumy od 26.8.2005 až do zaplatenia. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k II. výroku 3.6.2011. V časti teda o zaplatenie vyššie uvedeného
úroku z omeškania a za vyššie uvedené obdobie súd žalobu zamietol.

Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní

so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvya dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení novely 586/2008 Z. z. výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie trvá; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

23.Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v
obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).

Záväzkový vzťah účastníkov konania vznikol pred 1.2.2013. Výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov občianskeho práva účinných k 31.1.2013 aj za dobu po 31.1.2013.

24.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

26.Súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal právo na náhradu trov
konania, a to z dôvodu, že pomer úspechu a neúspechu tej ktorej sporovej strany bol viacmenej rovnaký,

keď úspech žalobcu v konaní predstavoval v percentuálnom vyjadrení 47 % a úspech žalovaného
predstavoval v percentuálnom vyjadrení 53 %. Po odčítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného
by mal žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6 %. Súd pri rozhodnutí o trovách konania
vychádzal z pomeru úspechu, ktorý je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mal
žalobca v spore úspech len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí, avšak aby čiastočný

úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby
po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o
prevažujúcom úspechu jednej zo sporových strán. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech,
náhradu trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu, k čomu sa súd priklonil aj v tomto prípade a
rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.