Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916203237
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6916203237.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: R. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XX, zast. JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo 414, proti
žalovanej: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O. 9, zast. JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou, so sídlom
Svätoplukova 28, Rimavská Sobota, o zaplatenie sumy 3 285,- eur s prísl., o nároku na náhradu trov

konania o sťažnosti žalobcu zo dňa 02.03.2020 voči uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
14C/87/2016-189 zo dňa 13.02.2020, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 25. augusta 2020, č. k. 14C/87/2016 - 214, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol: „Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania

o sťažnosti v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov
konania.“

2. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok CSP osobitne
neupravuje trovy konania o sťažnosti, ako konania, ktoré nasleduje po právoplatnom skončení konania
vo veci samej. Konanie o sťažnosti však vykazuje základné prvky civilného sporového konania, preto

je možné aj na tento špecifický druh konania (cez výkladové pravidlo čl. 4 CSP), ktorý prebieha po
právoplatnom skončení konania vo veci samej použiť príslušné ustanovenia CSP, ktoré sú určené pre
konanie vo veci samej (a ktoré sa priam vyžadujú napr. zaslanie vyjadrenia sťažnosti protistrane) a to
aj v rozsahu nároku o náhrade trov konania. Z uvedeného dôvodu súd pristúpil k aplikácii vyššie cit.
ustanovení na uvedené konanie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozhodnutia.

3. Proti uzneseniu súdu zo dňa 25.08.2020 č. k. 14C/87/2016-214, ktorým sudca okresného súdu
rozhodol „o nároku“ na náhradu trov vzniknutých „v súvislosti s rozhodovaním sudcu o sťažnosti“
podal žalobca odvolanie. Namietal, že rozhodnutie nie je náležite odôvodnené. Cituje z rozhodnutí NS
SR - sp. zn. 2Sži/6/2014 zo dňa 16.04.2014, sp. zn. 7CDdo 78/2012 zo dňa 30.04.2013, poukazuje
na č. 46 ods. 1 Ústavy SR, čím sleduje podporu svojho názoru, že z uznesenia o náhrade trov

sťažnostného konania nevyplýva - preukázanosť, odôvodnenosť, účelnosť, vynaloženie výdavkov,
ktorých náhradu súd žalovanej priznal odvolávajúc sa na ust. § 251 CSP, podľa ktorého trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva. Žiadne trovy konania žalovanej neprináležia, žiada aby súd
rozhodol o trovách vo výške 0,00 eur. Žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, toto súd opomenul
zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania.4. Žalovaná navrhla, aby súd odvolanie žalobcu proti uzneseniu o trovách konania o sťažnosti zamietol.
V súdnom konaní súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k sťažnosti podanej žalobcom voči rozhodnutiu
súdu (VSÚ) o výške trov konania. Toto vyjadrenie žalovanej predstavuje ďalší úkon vo veci. Súd

správne rozhodol keď žalovanej priznal nárok na trovy sťažnostného konania .

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a
contrario) CSP a odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

6. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) účinný od 01.07.20216 je koncipovaný
tak, že taxatívne vypočítava prípady, resp. stanovuje výslovne, proti ktorým rozhodnutiam súdu prvej
inštanciejeodvolanieprípustné(§356,§357CSP).Acontrarioplatí,ževostatnýchprípadochodvolanie
prípustné nie je.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 357 písm. m) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd v Rimavskej Sobote v súlade s procesným postupom
upraveným v ust. § 262 ods. 2 CSP, t. j. samostatným uznesením č. k. 14C/87/2016-189 zo dňa
13.02.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, rozhodol „o výške“ trov konania (prvoinštančného
i odvolacieho konania). Ide o uznesenie, ktoré bolo vydané v nadväznosti na rozhodnutie okresného
súdu (rozsudok vo veci samej) č. k. 14C/87/2016-143 zo dňa 23.04.2018, ktorým okresný súd zároveň

v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol „o nároku“ na náhradu trov prvostupňového konania (priznal
žalovanej voči žalobcovi náhradu trov v rozsahu 100 %) a v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho
súdu (potvrdzujúci rozsudok okresného súdu vo veci samej), ktorým odvolací súd zároveň rozhodol o
„nároku“nanáhradutrovodvolaciehokonania(priznalžalovanejvočižalobcovináhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100 %). Proti uzneseniu „o výške“ náhrady trov konania zo dňa 13.02.2020 podal

žalobca sťažnosť dňa 02.03.2020, o tejto sťažnosti v súlade s ust. § 248 CSP, podľa ktorého o
sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie - rozhodoval sudca okresného súdu. Keďže sudca okresného
súdu rozhodoval o opravnom prostriedku - o sťažnosti - proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka
o výške trov konania, potom takéto rozhodnutie sudcu je rozhodnutím „vyššej inštancie“ vo vzťahu k
rozhodnutiu súdneho úradníka (nižšej inštancie). Sudca okresného súdu o sťažnosti rozhodol tak, že

sťažnosť žalobcu zamietol uznesením č. k. 14C/87/2016-209 zo dňa 02.04.2020 ako nedôvodnú (v
dôsledku toho uznesenie okresného súdu č. k. 14C/87/2016-189 zo dňa 13.02.2020 „o výške“ trov
konania vydané vyšším súdnym úradníkom v spojení s uznesením sudcu zo dňa 02.04.2020 nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.04.2020). A samostatným uznesením č. k. 14C/87/2016-214 zo dňa 25.08.2020
sudca okresného súdu rozhodol „o nároku“ na náhradu trov konania, t. j. „ďalších trov“ vzniknutých

v súvislosti s rozhodovaním a „konaním o samotnej sťažnosti“ žalobcu. Teda výlučne v spojitosti so
sudcom vydaným uznesením okresného súdu č. k. 14C/87/2016-209 zo dňa 02.04.2020 o zamietnutí
sťažnosti, o ktorých trovách bolo treba podľa názoru okresného súdu tiež rozhodnúť, a to z dôvodov,
ktoré okresný súd vysvetlil v odôvodnení napadnutého uznesenia zo dňa 25.08.2020 (viď. bod 8). V
prípade konania o samotnej sťažnosti žalobcu išlo o špecifický druh konania o trovách, resp. štádia

konania, ktoré prebiehalo po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Totiž v tomto špecifickom
konaní po právoplatnom skončení konania vo veci samej žalovanej vznikli ešte trovy - ako uviedla vo
vyjadrení k odvolaniu žalobcu, súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k sťažnosti podanej žalobcom voči
rozhodnutiu súdu (VSÚ) o výške trov konania, potom toto vyjadrenie žalovanej predstavuje ďalší úkon
vo veci.

10. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že o trovách konania o samotnej sťažnosti (sťažnostného konania)
podanej proti uzneseniu o výške trov konania vydaného vyšším súdnym úradníkom rozhoduje: a to „o
nároku“ na náhradu týchto trov konania rozhodne sudca okresného súdu v uznesení, ktorým rozhodne o
samotnej sťažnosti (§ 262 ods. 1 CSP) a o ich výške rozhodne opäť vyšší súdny úradník samostatným

uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

11. V posudzovanom prípade, ide o takú procesnú situáciu, kedy sudca okresného súdu o nároku
na trovy konania o sťažnosti vôbec nerozhodoval v uznesení, ktorým rozhodol o samotnej sťažnosti(keď sťažnosť zamietol), ale toto rozhodovanie o trovách sťažnostného konania si vymienil na
samostatné rozhodnutie, resp. rozhodol „o nároku“ na tieto trovy samostatným uznesením. Odvolací
súd konštatuje, že ide o postup zákonom dovolený. Zároveň je treba mať na zreteli skutočnosť, že

napadnuté uznesenie o nároku na náhradu trov sťažnostného konania vydané sudcom okresného
súdu dňa 25.08.2020 bolo vydané výlučne a jedine v súvislosti s rozhodnutím toho istého sudcu
okresného súdu o zamietnutí sťažnosti (tieto, aj keď samostatne vyhotovené uznesenia tvoria jeden
celok - rozhodnutie: vo veci + o trovách konania, resp. o nároku na trovy konania). Niet pochýb o
tom, že sudca okresného súdu pri rozhodovaní o prípustnom riadnom opravnom prostriedku, t. j.

sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP) vec prejednal a rozhodoval ako
„vyššia inštancia “ vo vzťahu k rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čo vyplýva aj z ust. § 248 CSP,
podľa ktorého o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Teda ide o rozhodnutie konečné. Potom aj
rozhodnutie sudcu okresného súdu o nároku na trovy sťažnostného konania (ako neoddeliteľnej súčasti
uznesenia o zamietnutí sťažnosti) predstavuje rozhodnutie vyššej inštancie (analogicky ako rozhodnutie
odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania v odvolacom konaní) a voči tomuto rozhodnutiu už

odvolanie (riadny opravný prostriedok) nie je prípustné. Súd I. inštancie rozhodne o sťažnosti, a teda
aj o trovách sťažnostného konania - uvedené je treba vyvodiť výkladom e ratione legis (argumentácia
zmyslom, rozumom, účelom) z ust. § 248 CSP.

12. Okresný súd nesprávne poučil strany konania o možnosti podať riadny opravný prostriedok, t. j.

odvolanie voči výroku, ktorým v sťažnostnom konaní sudca okresného súdu rozhodol o nároku na
náhradu trov tohto konania. Žalobca sa zjavne riadil nesprávnym poučením súdu, keď odvolanie podal.
Odvolací súd však vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolanie odmietol podľa § 386 písm. c) CSP,
bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).