Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 7, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/98/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210210096
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7210210096.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátskou
kanceláriou, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š.W. T. XX, J., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,

Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 3042/10, o vymoženie 1.163,74
EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa
31.12.2020, č.k. 49Er/1241/2010-63

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 19.03.2010 domáhal u súdneho exekútora
vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti

Slovenská rozhodcovská a.s., č.k. SR 21641/09 zo dňa 13.01.2010. Dňa 28.04.2010 doručil súdny
exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd udelil
poverenie dňa 28.06.2010. Dňa 28.11.2012 doručil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie a odklad
exekúcie. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že s účinnosťou od 23.12.2015 došlo zákonom
č. 438/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, k novelizácii Exekučného poriadku,

a to najmä doplnením § 243f, § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Podľa §
243f ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto
zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods.
4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Dňa 21.06.2016 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že

dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od
počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa ust. 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadkupreskúmané,zktoréhodôvodunavrhol,abysúdrozhodolopokračovaníexekúcie.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f Exekučného
poriadku, § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 a § 12
ods. 6 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného do 31.12.2014 a konštatoval, že

novelizované znenie Exekučného poriadku určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie
exekúcie v začatých exekúciách, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky. V zmysle § 243f ods. 1v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný predložiť do 22.01.2016, buď
súdu, alebo súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu, a to spolu s pripojenými listinnými dôkazmi. Z
uvedeného dôvodu sa súd oboznámil s obsahom spisu a zistil, že exekučným titulom v konaní je

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., č.k. SR 21641/09
zo dňa 13.01.2010. Týmto rozhodnutím vznikol oprávnenému voči povinnému nárok na úhradu sumy
1.163,74 EUR s príslušenstvom, a to na podklade Zmluvy o úvere č. 9011185 zo dňa 05.02.2009, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 800,- EUR a povinný sa zaviazal vrátiť
oprávnenému poskytnutú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 337,- EUR, t.j. celkovo sumu

1.137,- EUR. Súd prvej inštancie následne uviedol, že oprávnený je právnická osoba, ktorej predmetom
podnikania je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a povinný je fyzickou osobou, pričom z rozsudku
rozhodcovského súdu, ani samotnej úverovej zmluvy nevyplýva, že by jej bol úver poskytnutý na účely
podnikania. Tým boli naplnené podmienky podľa § 3 zák. č. 258/2001 Z. z., z ktorého dôvodu súd
predmetný úver považoval aj s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľský úver.
Vychádzajúc z § 243f Exekučného poriadku bolo teda povinnosťou súdu preskúmať, či je alebo nie

je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom
ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie
dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Vychádzajúc
z priebehu exekučného konania súd konštatoval splnenie prvých dvoch podmienok zakotvených v
ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a to, že rozhodnutie, ktoré je podkladom

na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a v konaní
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Následne súd
skúmal, či bolo v rozhodcovskom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor
s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Z obsahu spisu zistil, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o

úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17 oprávnený s povinným uzavreli
Dohodu o vyplnení zmeniek, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ
dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Podľa názoru súdu táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ má podľa nej plniť sumu, ktorú má určiť veriteľ
v budúcnosti a s výškou ktorej sa nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Zmenková suma podľa tejto doložky mala pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky bez ohľadu na skutočnosť, že nie všetky
takto veriteľom určené peňažné nároky môžu byť nesporné a teda súhlasom s takouto doložkou sa

spotrebiteľovi značne zhoršuje jeho postavenie. Takúto dohodu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam. Keďže takto formulovaná
dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán súd ju v zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka posúdil ako neplatnú, pričom zároveň poukázal na § 4 ods. 6 a

7 zák. č. 258/2001 Z. z., ktoré obmedzujú zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou. Súd taktiež
preskúmal bod 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého zistil, že zmluvné strany sa v
tomto bode dohodli, že v prípade, ak sa prípadné spory vzniknuté zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou
nepodarí vyriešiť mimosúdnou dohodou, budú sa riešiť v rozhodcovskom konaní, alebo pred príslušným
súdom Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu, takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov

vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si

spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a preto ju súd posúdil ako neplatnú. Oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku, na
základe ktorej mal rozhodcovský súd konať, do rozhodcovskej zmluvy, ktorú už vopred pripravil a tútouž len hotovú predložil spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. Takáto zmluva neprimerane znevýhodňuje
spotrebiteľa, keďže je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje, a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku

v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd si vybral sám oprávnený, nešlo o
zhodný prejav vôle oboch strán zmluvy, pretože povinný sa na výbere súdu reálne nepodieľal. Súd prvej
inštancieďalejkonštatoval,žezmluvnápodmienka,ktoránebolaspotrebiteľomindividuálnedojednanáa
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým

aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súd prvej inštancie bol názoru, že predmetná rozhodcovská
doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber žalujúcej strane medzi
všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol výber súdu na žalobcovi,
pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z
uvedených rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu
tento výber neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva,

že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ, a teda
na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súd preto konštatoval, že
rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná. Dôsledkom uzavretej rozhodcovskej doložky je, že
spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť

podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu
Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a
nestranným súdom. Logickým dôsledkom uvedených dôvodov bola predmetná rozhodcovská doložka
súdom posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec
právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. Vzhľadom na všetky uvedené závery súd prvej
inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil, pričom už nepovažoval
za potrebné zaoberať sa skutočnosťami uvádzanými povinným v jeho návrhu na zastavenie exekúcie

zo dňa 28.11.2012. O trovách exekúcie si súd vymenil rozhodnúť samostatným uznesením.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní odmietol postavenie povinného ako spotrebiteľa. Uviedol, že dňa 05.02.2009 s povinným
uzavrel Zmluvu o úvere č. 9011185, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel
zamestnania. Povinný v zmluve uviedol, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na tento účel.
Podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné
prostriedky v skutočnosti použil. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver
aj využitý, oprávnený neskúma. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú
povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. V prípade
postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným

vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba
dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave č.k. 21CoE/378/2016-53, z ktorého vyplýva, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach
v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení prijatom novelou zákona č. 438/2015
Z. z. síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prieskumu jeho

súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti
použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí
akceptovaťlimityvyplývajúcezprávnejúpravydanejosobitnýmiprávnymipredpismi,ktorýmijepotrebné
rozumieť zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto
úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Oprávnený na záver uviedol, že úvery poskytnuté na

účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa
o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje.
Oprávnený tak zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie. Doplnil, že to, že oprávnený konal v rozpore so

zákonom o spotrebiteľských úveroch a používal nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľom potvrdzuje
skutočnosť, že mu Národná banka Slovenska udelila viaceré pokuty za nekalú obchodnú praktiku
viacerými právoplatnými rozhodnutiami. Povinný tak navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil.

6. Oprávnený v odvolacej replike mal za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným
skutočnostiam prostredníctvom doterajších podaní, na ktorých trvá v celom rozsahu. Nakoľko povinný
vo svojom vyjadrení uvádza tie isté skutočnosti, oprávnený považoval obsah svojho odvolania za
dostačujúci.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 05.02.2009 Zmluvu o
úvere č. 9011185, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver, ktorý sa povinný zaviazal

vrátiť. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. vydaný JUDr. Michalom Rašlom, rozhodcom,
zodňa13.01.2010,sp.zn.SR21641/09,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa15.02.2010avykonateľnosť
dňa18.02.2010.Oprávnenýapovinnýzabezpečilizmluvuoúverezmenkouvystavenoudňa05.02.2009.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 28.06.2010.

13. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39ods.4Exekučnéhoporiadkupovinnosť,podľaktorejjeoprávnenýpovinnýdoplniťnávrhnavykonanie

exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z.

14. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd

prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo potrebné skúmať (ne)existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok.

15. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 18 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Podľa tohto bodu všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) predStálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922
761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným

podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody

o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky.

16.Občianskyzákonníkvzneníúčinnomdo31.12.2014,vustanovení§53ods.4písm.r)zaneprijateľné
označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,nakoľkotakétodojednaniespôsobujenerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je
takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci,
kde rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch,
ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom
prípade zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko praktickým dôsledkom
takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval
v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

17. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,

znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

18. Za takejto situácie bolo preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie.

19. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015
Z. z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a

v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

20. Zároveň je rozhodcovská doložka okrem vyššie uvedených dôvodov, tak ako to ako konštatoval
aj súd prvej inštancie, neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4
ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 18

je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli totiž podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú
doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú. Za tejto situácie rozhodcovský
súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

21. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným
a povinným založenom zmluvou o úvere zo dňa 05.02.2009 ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací
súd uvádza, že v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na

zákonnékritériáobsiahnutév§52anasl.Občianskehozákonníka.Občianskyzákonníktotižspotrebiteľa
definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom
konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ vkonaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnému
- zamestnanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol
povinnému poskytnutý na účely zamestnania. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu

prvej inštancie, že zmluva o úvere zo dňa 05.02.2009 je spotrebiteľskou zmluvou.

22.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanieje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).