Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/134/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200241
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200241.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov

senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: ALJAZI s.r.o., so
sídlom Vajanského 1955/58, Piešťany 921 01, IČO: 51 076 845, zastúpeného advokátkou JUDr. Oľgou
Kudolániovou, Hrobákova 1, 851 02 Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby
a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/031485-003 zo dňa 17.9.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2020 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného,
ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie obce W. č. k. SUBA99/2020-R-3
zo dňa 5.6.2020, ktorým stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán podľa § 106 ods. 3 písm. b)
zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
stavebný zákon) uložil žalobcovi pokutu vo výške 100 000 eur za porušenie ustanovení § 54, § 55, § 58 a
§66stavebnéhozákona,keďvdňochod2.10.2018do27.10.2018žalobcazačaluskutočňovaťvýstavbu

piatich rodinných domov v obci W. na pozemku parc.č. 1181/106, lokalita M. H., v katastrálnom území
W. bez stavebného povolenia. Namietal, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné, nakoľko
žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolacom správnom konaní. Taktiež
poukázalnanezákonnosťavecnúnesprávnosťrozhodnutiažalovaného,pokiaľideoodôvodnenievýšky
uloženej pokuty, keď zo strany správnych orgánov bolo iba všeobecne konštatované, že pri určení výšky
pokuty prihliadali na závažnosť správneho deliktu, spôsob, akým bol spáchaný, na jeho následky a
na okolnosti za akých bol spáchaný. Ďalej uviedol, že žalovaný na jednej strane tvrdil, že realizáciou

základových dosiek rodinných domov bez stavebného povolenia vedome porušil svoju zákonnú
povinnosť, vyplývajúcu z ust. § 54 stavebného zákona, čím došlo k zásahu do verejného záujmu na
dodržiavaní právnych predpisov na úseku pôsobnosti stavebného úradu, pričom legitimitu tohto záveru
spochybňuje skutočnosť, že stavba piatich rodinných domov bola správnym orgánom legalizovaná
rozhodnutím č. 747/2020-R zo dňa 28.4.2020 (právoplatné dňa 1.6.2020), čo žalovaný uviedol aj v
rozhodnutí konštatovaním, že túto stavbu piatich rodinných domov legalizoval z dôvodu, že neohrozuje
verejné záujmy a ani záujmy ostatných účastníkov konania (susediacich pozemkov). Na druhej strane

však uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 28.4.2020, t.j. v čase keď už bolo
preukázané,žestavbapiatichrodinnýchdomovniejevrozporesverejnýmzáujmomaúzemnýmplánom
obce W.. Ďalej namietal, že z rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu nie je
možné zistiť, aká bola zistená miera ohrozenia verejného záujmu sankcionovaným konaním žalobcu.Správne orgány sa tiež nezaoberali skutočnosťou, či sa u žalobcu jedná o prvé alebo opakované
porušenie stavebného zákona. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nedokázali presvedčivým
spôsobom uviesť relevantné skutočnosti, dostatočné pre náležité odôvodnenie pokuty uloženej vo

výške 100 000 eur, pričom táto môže byť uložená až do výšky 165 969,59 eur, avšak nie je zrejmé
na základe akého výpočtu sa žalovaný prepracoval k záveru, že žalobcovi uložil pokutu v dolnej
hranici tohto rozpätia. Odôvodnenosť tohto záveru preukazuje žalobca judikatúrou Najvyššieho súdu
SR, v tomto konkrétnom prípade rozhodnutím NS SR z 30.5.2011, sp.zn. 2Sžp 16/2011, v ktorom
posudzujúc zákonnosť uloženia pokuty za správny delikt súd konštatoval, že súd v správnom konaní

posudzuje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, a v prípade, ak zákon
pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, na samotný skutok a jeho
následok. Určenie výšky pokuty v rámci určitého rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však
neznamená, že táto môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní
je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov
vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen

požiadavku represie ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutého
subjektu. Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob a čas trvania následkov
protiprávneho konania. V tejto súvislosti žalobca ďalej namietal, že v danom prípade z rozhodnutia
správneho orgánu ani žalovaného nie je možné zistiť, aká bola vlastne zistená miera ohrozenia
verejného záujmu sankcionovaným konaním žalobcu, správny orgán a ani žalovaný sa podľa názoru

žalobcu nevysporiadali dostatočne s otázkou závažnosti správneho deliktu spáchaného žalobcom,
nevyhodnotili presvedčivým spôsobom jeho následky, okolnosti, za ktorých došlo k jeho spáchaniu, či
došlo k zásahu do vlastníctva susediacich pozemkov, či v prípade žalobcu išlo o zistené prvé alebo
opakované protiprávne konanie. Okrem toho nie je možné z napadnutých rozhodnutí zistiť, či vôbec a
do akej miery vzal správny orgán a žalovaný do úvahy skutočnosť, že žalobca si zabezpečil dodatočnú

legalizáciu predmetnej stavby piatich rodinných domov ešte pred vydaním právoplatného rozhodnutia
správneho orgánu o uložení sankcie, a teda aj pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného,
pričom do legalizácie stavby piatich rodinných domov v jej realizácii preukázateľne nepokračoval.

2.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázal na to, že sankcie za protiprávne jednanie, ktorá je správnym deliktom, sa zakladajú na princípe
objektívnej zodpovednosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. Znamená
to, že tak podnikateľ ako aj ostatné právnické osoby zodpovedajú za porušenie alebo nesplnenie
povinnosti bez ohľadu na zavinenie. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že správnymi orgánmi uložené

pokuty sú odstupňované podľa závažnosti porušenia zákona alebo nesplnenia zákonom stanovenej
povinnosti do troch skupín s maximálnou výmerou od 13 277,56 eur do 165 969,59 eur. Pokiaľ ide o
predmetnú vec, tak stavebný úrad - obec W. v zmysle ust. § 98 ods. 2 písm. a) stavebného zákona
vykonal na mieste stavby dňa 5.11.2018 štátny stavebný dohľad a zároveň rozhodnutím č.k. SUBA
920/2018-R zo dňa 22.10.2018 v zmysle ustanovenia § 102 ods. 2 stavebného zákona s okamžitou

platnosťou zastavil všetky stavebné práce na pozemku parc.č. 1181/106 v katastrálnom území W.,
obytná zóna W. - M. H.. Štátny stavebný dohľad bol vykonaný za účelom zistenia skutkového stavu
vo veci uskutočnenia súboru piatich rozostavaných rodinných domov v štádiu dokončených základov
na vyššie uvedenom pozemku, pričom bolo zistené, že boli porušené ust. § 54, § 55, § 58 a § 66
stavebného zákona, nakoľko stavebník zrealizoval stavby bez stavebného povolenia. V ďalšej časti

svojho vyjadrenia poukázal na priebeh administratívneho konania, pričom zdôraznil, že pri posudzovaní
skutku obvineného vychádzal prvostupňový správny orgán z ust. § 54 stavebného zákona, podľa
ktorého stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného
povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Mal za to, že za zrealizovanie základov
stavby piatich rodinných domov bez stavebného povolenia bola žalobcovi ako stavebníkovi v súlade

s ust. § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona uložená pokuta vo výške 100 000 eur. Poukázal
na to, že prvostupňový správny orgán pri určení výšky pokuty, ktorej horná hranica je stanovená
ustanovením § 106 ods. 3 stavebného zákona prihliadal na závažnosť správneho deliktu, spôsob akým
bol spáchaný, na jeho následky a na okolnosti, za akých bol spáchaný. Sankcie za protiprávne konanie
podľa ust. § 106 stavebného zákona sa ukladajú obligatórne a na princípe objektívnej zodpovednosti,

t.j. netreba dokazovať zavinenie. V tejto súvislosti bolo ďalej konštatované, že pri určení výšky pokuty
prvostupňový správny orgán prihliadol na tú skutočnosť, že uskutočnením základových dosiek piatich
stavieb bez stavebného povolenia stavebník vedome porušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 54 stavebného zákona, čím došlo k zásahu do verejného záujmu na dodržiavaní právnychpredpisov na úseku pôsobnosti stavebného úradu. Poľahčujúcou okolnosťou v prospech účastníka
konania je, že poskytol stavebnému úradu potrebnú súčinnosť na prejednanie a rozhodnutie vo veci.
Významnou poľahčujúcou okolnosťou je, že účastník konania prostredníctvom svojho splnomocneného

zástupcu zistenia stavebného úradu obce W. nespochybňoval, že si je vedomý správneho deliktu.
Obzvlášť priťažujúcou okolnosťou v neprospech účastníka konania, ktorá má vplyv na výšku pokuty
prvostupňový správny orgán vyhodnotil uskutočnenie základových dosiek piatich rodinných domov v
prvom ochrannom pásme liečivých prírodných zdrojov v Piešťanoch, bez vyjadrenia dotknutého orgánu
z hľadiska zabezpečenia ochrany prírodných liečivých zdrojov a bez preukázania súladu stavby s

verejnými záujmami, a to je súlad s územným plánom obce W. a územno-plánovacou dokumentáciou
a osobitných záujmov chránených dotknutými orgánmi vo forme všeobecne záväzných stanovísk
súhlasných vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov. K miere previnenia žalobcu žalovaný uviedol,
že tento musel a aj mal vedieť, že nemôže začať s realizáciou stavieb bez právoplatného stavebného
povolenia,pričompresnýpostupjeuvedenývust.§55stavebnéhozákona,apretonemôženamietať,že
začal uskutočňovať základové dosky pre päť rodinných domov preto, že overoval vhodnosť základových

podmienok. V tejto súvislosti uviedol, že vhodnosť základových podmienok sa neoveruje začatím stavby
bez stavebného povolenia a vybudovaním základov pre päť rodinných domov. Pokiaľ ide o odôvodnenie
výšky pokuty uviedol, že žalobca konal v rozpore so zákonom, vedel a mal vedieť, že je na uskutočnenie
stavby potrebné právoplatné stavebné povolenie. V predmetnej veci žalobca nečakal ani na vydanie
stavebného povolenia a vôbec už nie na jeho právoplatnosť. Nielenže začal stavebné práce v rozpore so

zákonom, dokonca tieto práce boli uskutočnené na piatich stavbách rodinných domov. Sankciu 20 000
eur za jeden začatý rodinný dom v prvom ochrannom pásme liečivých prírodných zdrojov v Piešťanoch,
bez vyjadrenia dotknutých orgánov z hľadiska zabezpečenia ochrany prírodných liečivých zdrojov a bez
preukázania súladu stavby s verejnými záujmami, a to je súlad s územným plánom obce W. a územno-
plánovacou dokumentáciou a osobitných záujmov chránených dotknutými orgánmi vo forme všeobecne

záväzných stanovísk, súhlasných vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov je primeranou sankciou,
uloženou v súlade so zákonom. Ani skutočnosť, že stavba piatich rodinných domov bola dodatočne
legalizovaná, nemení nič na tom, že žalobca konal v rozpore so zákonom. Za uvedený správny delikt
mu preto prvostupňový správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici sadzby stanovenej stavebným
zákonom, pričom takouto neoprávnenou realizáciou základových dosiek stavby piatich rodinných domov

bez príslušného rozhodnutia stavebník svojvoľne predurčil podmienky umiestnenia stavby, vrátane
odstupových vzdialeností od susedných pozemkov a stavieb.

3.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu

verejnej správy a prvostupňového správneho orgánu preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných
dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase
právoplatnosti rozhodnutia a vo veci rozhodol podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov
nepožiadal o nariadenie pojednávania, a to postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že

žaloba nie je dôvodná.

4.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a

právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa

správnyorgánvždypokúsiťojejzmiernevybavenie.Správneorgánydbajúnato,abykonanieprebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 54 Stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa§55ods.1Stavebnéhozákonastavebnépovoleniesavyžaduje,pokiaľtentozákonavykonávacie

predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa
na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene
stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 58 ods. 1 Stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou
dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti

uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na
určitú dobu aj dobu užívania stavby.

Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad

zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 106 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 165
969,59 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu
bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

Podľa§88aods.1Stavebnéhozákonaakstavebnýúradzistí,žestavbabolapostavenábezstavebného

povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v
určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad
posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov

predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

5.
V predmetnej veci, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.9.2020
potvrdzujúceho rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obce W. o uložení pokuty vo výške 100
000 eur žalobcovi za porušenie ustanovenia § 54 a nasl. stavebného zákona v spojení s ustanovením
§ 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona bolo nepochybne zistené, že nakoľko žalobca v období od

2.10.2018 do 27.10.2018 realizoval základové konštrukcie stavby piatich rodinných domov na pozemku
parc.č. 1181/106 v katastrálnom území W. bez potrebného stavebného povolenia stavebného úradu,
čo bolo skonštatované na miestnom šetrení konanom dňa 8.10.2018, štátnom stavebnom dohľade
konanom dňa 5.11.2018 a vyplýva to aj z vyjadrenia označeného ako „odôvodnenie konania stavebníka“
zo dňa 5.2.2020, ktoré predložil na prerokovaní správneho deliktu Ing. Marek Lazar ako konateľ

spoločnosti REALISTIC, s.r.o., splnomocnený zástupca stavebníka, t.j. žalobcu.

6.V prvom rade je potrebné skonštatovať, že v predmetnej veci nebolo v konaní pred správnym orgánom
ani v samotnom preskúmavacom konaní sporné, že žalobca ako stavebník realizoval základové
konštrukcie stavby piatich rodinných domov bez stavebného povolenia, čím sa dopustil správneho

deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona.

7.
Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v
intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, pričom súd sa stotožnil s týmito

skutkovými zisteniami zabezpečenými správnymi orgánmi a tiež možno konštatovať, že žalovaný
sa s odvolacími námietkami žalobcu vznesenými v rámci odvolacieho správneho konania náležitým
spôsobom vysporiadal. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predpokladom
vydania rozhodnutia o uložení sankcie podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona je preukázanie,
že právnická alebo fyzická osoba ako stavebník uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo
v rozpore s ním. Zo skutkových zistení správnych orgánov tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú

a naviac nie je ani sporné, že žalobca ako stavebník postavil základové konštrukcie stavby piatich
rodinných domov bez stavebného povolenia.

8.
Pokiaľideonámietkužalobcu,žerozhodnutiasprávnychorgánov,t.j.žalovanéhoakoajprvostupňového

správneho orgánu, týkajúce sa uloženia sankcie za stavebný priestupok boli vydané skôr ako
rozhodnutie vydané správnym orgánom dňa 28.4.2020 (právoplatné 1.6.2020), to znamená v čase,
keď už bolo preukázané, že stavba piatich rodinných domov nie je v rozpore s verejným záujmom a
územnýmplánomobceW.aanivrozporesozáujmamidotknutýchvlastníkovsusediacichnehnuteľností,
tak súd považuje za potrebné ohľadne tejto námietky uviesť, že priestupkové konanie a konanie o

dodatočnom povolení stavby sú dve samostatné konania, ktoré nemožno spájať, a teda v rámci konania
o dodatočnom povolení stavby sa neprejednávajú otázky neoprávneného vykonávania stavby, ale rieši
sa len otázka či dôjde k odstráneniu stavby, ktorú stavebník realizuje bez stavebného povolenia, resp.
či dôjde k dodatočnému povoleniu takejto stavby, pokiaľ je v súlade s verejným záujmom a územno-
plánovacou dokumentáciou.

9.
Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, tak súd dopĺňa, že v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov
(viď rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 3Sžo KS 64/2006 ako aj rozsudok sp.zn. 5Sžo 204/2010) v prípade
správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak

zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, skutok a jeho následok.
Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že
môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový protest,
v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale

aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty
správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob aj čas trvania následkov protiprávneho konania.

10.
Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia výšky uloženej sankcie

splnilo vyššie uvádzané náležitosti, nakoľko zo strany žalobcu došlo k vedomému porušeniu stavebného
zákona, ktoré je potrebné kvalifikovať ako závažné proti spoločenské konanie z hľadiska ochrany
verejných záujmov chránených stavebným zákonom. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty správny
súd dospel k záveru, že žalovaným uložená pokuta nebola v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k
spáchanému priestupku, jeho dôsledkom. Okrem toho uložená pokuta v danom prípade by mala plniť

aj preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, najmä
v prípadoch ak by dochádzalo k nepovolenej výstavbe na pozemkoch, ktoré nie sú na to určené. Tiež
je potrebné zdôrazniť, aby sankcia uložená žalobcovi plnila tak úlohu výchovnú ako aj represívnu a
aby v takýchto prípadoch dochádzalo k postihu za protiprávne konanie. V neposlednom rade je tiež
potrebné konštatovať, že pri posudzovaní výšky uloženej pokuty správne orgány v danom prípade

skúmalizávažnosťpriestupkuspáchanéhozostranyžalobcu(vyjadrenúzákonodarcomprostredníctvom
výšky možnej sankcie), ďalej samotné zavinenie žalobcu (išlo z jeho strany o úmyselné konanie) ako aj
rozsah stavby, pričom v danom prípade išlo o stavbu piatich základových konštrukcií rodinných domov.11.
Krajský súd poukazuje na to, že posúdenie, či procesné, resp. iné pochybenie správneho orgánu je
vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia je individuálne a je podmienené vždy

konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu, pričom aby bol žalobca úspešný v konaní, tento musí
preukázať, že takáto procesná vada zasiahla do jeho subjektívnych práv. Žalobca v rámci odvolacieho
správneho konania namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť obsahu oznámenia o začatí konania vo
veci prejednania správneho deliktu a predvolania na ústne pojednávanie č. SUBA99/2019-OZK-2 zo
dňa 14.11.2019 z dôvodu, že oznámenie obsahovalo len konštatovanie, že predmetom prejednania

je spáchanie správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, pričom namietal,
že v tomto oznámení správny orgán neuviedol relevantné a rozhodujúce skutočnosti, to znamená
akým protiprávnym konaním sa žalobca dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 106 ods. 3
písm. b) Stavebného zákona (špecifikáciu nelegálnej stavby, čas a miesto jej vykonávania), súčasne
neuviedolpodkladyadôkazy,nazákladektorýchdospelkzáveru,žekonanímžalobcudošlokspáchaniu
správneho deliktu. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že takýmto postupom správneho orgánu došlo

k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, a to konaním správneho orgánu, ktorý v oznámení o začatí
konania vo veci prejednania správneho deliktu bližšie nekonkretizoval samotný skutok, z ktorého mal
byť žalobca obvinený.

12.

Správny súd nezistil žiadne dôvody relevantné z hľadiska naplnenia podmienok zrušenia rozhodnutia
žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, výška pokuty bola v danom prípade odvodená
od rozsahu nepovolenej stavebnej činnosti, keď žalobca postavil bez stavebného povolenia päť
základových konštrukcií rodinných domov. Rozhodnutia správnych orgánov súčasne obsahujú všetky
podstatné náležitosti vyžadované procesným predpisom (§ 47 Správneho poriadku), a to aj vo vzťahu

k odôvodneniu výšky uloženej pokuty a tiež aj s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa vedomého
porušenia zákona žalobca dopustil, a preto správny súd nepovažoval, vzhľadom na rozsah stavebnej
činnosti túto pokutu za neprimerane vysokú.

13.

Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného
ako správneho orgánu bol v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu

nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší
správny súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podaniapodľa §57SSPuviesťoznačenienapadnutéhorozhodnutia,údaj,kedynapadnutérozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z

akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
je žalovaným Centrum právnej pomoci.