Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218492
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2317218492.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne:

J. S., K.. X.X.XXXX, O. Š., K. XXXX/XX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Podhorský &
Partners,s.r.o.,IČO:46962000,sosídlomBratislava,Ventúrskač.1,protižalovanému:PROFICREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o
zaplatenie 1 156,68 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1 156,68 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od
4.10.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobkyni priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.10.2017 domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 156,68 Eur s príslušenstvom, titulom
bezdôvodného obohatenia a nahradiť trovy predmetného konania. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla,
že so žalovaným dňa X.X.XXXX uzatvorila Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj
ako „Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni sumu vo výške 1 170,- Eur.

V súvislosti s touto zmluvou sa na tunajšom súde viedlo pod sp. zn. 26C/214/2014 konanie, v ktorom
žalovaný žaloval žalobkyňu o zaplatenie sumy 710,91 Eur s prísl. Súd však konanie uznesením č.k.
26C/214/2014-48 zo dňa 10.2.2015 zastavil, nakoľko žalobca vzal podanú žalobu v celom rozsahu
späť. Dňa 1.2.2017 sa žalobkyňa obrátila na advokátsku kanceláriu Podhorský & Partners, s.r.o. vo
veci vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Po prevzatí veci sa žalobkyňa dozvedela
všetky relevantné skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaný sa na jej úkor obohatil resp. stále sa
úmyselne obohacuje. Tento dátum je možné považovať za deň, kedy právny zástupca žalobkyne na

základe písomných podkladov zistil a oznámil žalobkyni, že došlo resp. dochádza k bezdôvodnému
obohateniu, a kto sa na jej úkor obohatil. Z listinných dôkazov predložených žalovaným v súdnom konaní
vedenom pod sp. zn. 26C/214/2014, možno vyvodiť, že žalovaný poskytol a reálne vyplatil žalobkyni
finančné prostriedky vo výške 950,15 Eur. Žalobkyňa z toho splatila žalovanému sumu vo výšte
1 786,83 Eur. Zmluva o revolvingovom úvere pritom obsahovala neprimerane vysoké úroky a poplatky
za poskytnutie úveru, preto boli tieto nároky žalovaného absolútne neplatné. Sumu, ktorú žalobkyňa
ku dňu podania žaloby (11.2.2014) vrátila žalovanému, preukazovala Karta klienta, ako aj žaloba zo

dňa 20.10.2013, ktoré boli súdu predložené žalovaným. Týmto konaním v rozpore s dobrými mravmi sa
žalovaný obohatil o sumu 836,68 Eur. K Zmluve bola formulárovo uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy
zo dňa X.X.XXXX Č.. XXXXXXXXXX (ďalej len „Dohoda o zrážkach“), na základe ktorej sa vykonávajú
zrážky zo mzdy žalobkyne. Žalovaný napriek tomu, že žalobkyňa „preplatila úver“, keď žalovanémuvrátila titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1 786,83 Eur, a aj napriek tomu, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatná, keďže nebola individuálne dojednaná, uplatnil si právo z Dohody u zamestnávateľa
žalobkyne a zrážky jej boli aj vykonané v sume 320,- Eur. Dohoda o zrážkach pritom po podpise zmluvy

nebola žalobkyni odovzdaná, ponechal si ju žalovaný. Zamestnávateľ žalobkyne vykonal v sume 8 x 40,-
Eur,tedaspolu320,-Eur.Ažnáslednezaslanímvýzvyzamestnávateľoviprávnymzástupcomžalobkyne,
bolizrážkyzomzdyod1.3.2017zastavené.Žalobkyňatedapoprávoplatnomskončenísúdnehokonania
sp. zn. 26C/214/2014 uhradil žalovanému ďalšie finančné plnenia, nie však dobrovoľne, ale zrážkami
zo mzdy, pričom v roku 2016 a 2017 boli zrážky zo mzdy žalobkyne vykonané spolu vo vyššie uvedenej

výške 320,- Eur. Touto nekalou praktikou žalovaného sa zvýšila suma bezdôvodného obohatenia, ktorá
je ku dňu podania predmetnej žaloby spolu vo výške 1 156,68 Eur (836,68 Eur + 320,- Eur), ktoré prijal
žalovaný nad rámec pohľadávky, ktorú mal voči žalobkyni. Žalobkyňa poukázala na neprimeranú výšku
ročnej úrokovej sadzby prevyšujúcej 30% a nemravných poplatkov za úver. Má za to, že takáto dohoda
o výške úrokov a odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom, a preto je podľa § 39 OZ
neplatná.Keďžežalobkyňapreplatilapohľadávku,ktorúmalauhradiťpodľazmluvyoúvere,žalovanýmá

povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky odo dňa nasledujúceho po poskytnutí finančných prostriedkov,
ktoré prevýšili pohľadávku žalovaného. V prípade námietky premlčania vo vzťahu objektívnej premlčacej
lehoty zo strany žalovaného, žalobkyňa z opatrnosti dala do pozornosti viacero rozhodnutí slovenských
súdov, v ktorých súdy posúdili obdobné konanie poskytovateľov úverov, ako úmyselné konanie vedúce
k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedávajú svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských

úveroch. Objektívna premlčacia doba je 10 ročná. Okrem vyššie uvedeného bezdôvodného obohatenia
žalobkyňa podanou žalobou žiada aj o priznanie úrokov z omeškania v zákonnej výške.

2. Súčasne s podanou žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala, aby súd uložil jej zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy v

prospech žalovaného, a to až do právoplatného skončenia predmetného konania. Svoj návrh žalobkyňa
odôvodnila tým, že žalovaný požiadal o pokračovanie výkonu zrážok, pričom tieto sa vykonávajú
na základe dohody, ktorá je neplatná. Dohoda žalovanému umožňuje vykonávať zrážky zo mzdy aj
v rozsahu neprijateľných zmluvných podmienok, a tým zasahovať do majetku žalobkyne nad mieru
prípustnú právnymi predpismi, preto je potreba dočasne upraviť pomery strán sporu. Neodkladné

opatreniezabránineoprávnenémuvýkonuprávažalovaného.Súdonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia rozhodol uznesením č.k. 15C/55/2017-48 zo dňa 25.10.2017, ktorým rozhodnutím
návrhu vyhovel.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním súdu doručeným dňa 29.1.2018. V

predmetnom vyjadrení uviedol, že dôvody, na základe ktorých sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy
1 156,68 Eur popiera. Žalovaný uplatnil ako základnú skutočnosť voči podanej žalobe námietku
premlčania. Žalobkyňa doručila žalobu na súd dňa 5.10.2017. Zo žiadnej časti podanej žaloby nevyplýva
ani tvrdenie a ani preukázanie toho, v súvislosti s čím vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaný tvrdí,
že podaná žaloba smeruje k uplatneniu nároku, ktorý je v časti premlčaným a uplatňovaným po uplynutí

premlčacej doby, a to z dôvodu uplynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa sa
v podanej žalobe odvoláva na uznesenie Okresného súdu Galanta, č.k. 26C/214/2014-48 zo dňa
10.2.2015. Dôvody, na základe ktorých žalobkyňa podala žalobu, jej boli známe už počas uvedeného
konania, z tvrdení prezentovaných vedľajším účastníkom. Subjektívna premlčacia lehota začala plynúť
teda najneskôr doručením uvedeného uznesenia žalobkyni (čo bolo najneskôr 1.4.2015) a uplynula skôr,

ako bola na súd doručená žaloba (dňa 5.10.2017). Žalovaný preto tvrdí, že podaná žaloba bola súdu
doručená a ňou žalovaný nárok uplatnený po uplynutí zákonnej 2-ročnej premlčacej lehote, a preto
namieta premlčanie nároku z dôvodu jej uplynutia. Počas obdobia dvoch rokov pred podaním žaloby
žalobkyňa uhradila sumu 379,47 Eur. Nad túto sumu je ním uplatňovaný nárok premlčaný pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný namieta aj uplynutie 3-ročnej premlčacej lehoty. V období

4.10.2014 do 4.10.2017 žalobkyňa uhradila 389,07 Eur. Nad túto sumu je žalobkyňou uplatňovaný nárok
premlčaný pre uplynutie trojročnej premlčacej lehoty. V súvislosti s tvrdením žalobkyne o
objektívnej lehote, ktorá by mala byť 10 ročná z dôvodu, že malo dôjsť k úmyselnému bezdôvodnému
obohateniu žalovaný uvádza, že takýto záver a tvrdenie nemá oporu v žiadnej skutkovej okolnosti,
alebo v dôkaze. Na preukázanie úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o

zaužívanej praxi žalovaného resp. vedomosť o tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli
v dôsledku súdnej kontroly hlásené za neplatné, prípadne úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov
sú považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre
možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnomprípade s poukázaním na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel
alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje. Vzťah bezdôvodného
obohatenia medzi stranami sporu je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. V tomto prípade zmluva

bola uzatváraná v roku 2010 a súd, pokiaľ konštatoval, že i u žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, mohol poukázať na konkrétny prípad, kedy už, či rozsudkom alebo iným spôsobom, mu
takéto konanie v tej dobe bolo vytknuté. Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX bola
uzavretá dňa X.X.XXXX. V danom čase, kedy by podľa tvrdenia žalobkyne mal byť daný úmysel
získať bezdôvodné obohatenie uzavretím uvedenej zmluvy, bolo aj na základe kontrol vykonávaných

Slovenskou obchodnou inšpekciou overené, že zmluvy uzatvárané žalovaným majú všetky zákonné
náležitosti. Žalovaný dôvodne vychádzal pri svojej praxi z toho, že jeho postup je správnym a zákonným.
Tvrdenia žalobkyne o úmyselne získanom bezdôvodnom obohatení nemajú reálny skutkový a ani vecný
dôvod. Žalovaný preto tvrdí, že žalovaný nárok je v celom rozsahu premlčaným z dôvodu uplynutia
objektívnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že bezdôvodné obohatenie vzniklo
preto, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatnou, lebo obsahuje neprimeranú výšku úrokovej

sadzby a nemravných poplatkov za úver. Uvedené tvrdenie žalovaný popiera, pretože výška úrokov
neodporuje žiadnemu právnemu predpisu platnému a účinnému v čase jej uzavretia. Výška odplaty
za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola teda k obdobiu uzatvorenia zmluvy, t.j. k
X.X.XXXX upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V zákone
bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj
spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobkyňa

toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve
hore citované ustanovenia podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Odplata, ktorá je regulovaná
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre
spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s
výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky

odplatyshodnotupriemernejodplatyzaspotrebiteľskéúveryjenamiestezáver,žetátonebolapodstatne
prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na
finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom
financií SR. Tá bola pre zmluvu vo výške 51,49 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu
na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné

považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %. Otázka výšky úrokov, súladu úrokov so zákonom a
právnych dôsledkov dohodnutia úrokov odporujúcich zákonu sa preto musí posudzovať tiež v intenciách
vyššie uvedených právnych predpisov. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona, prípadne úroky obvykle požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla

dlžníka v čase uzavretia zmluvy. K Dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že ide o zákonný
spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke
nevyžaduje ani nepredpokladá. Žalovaný uvádza, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa
pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o
zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného

v Dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet
veriteľa,čímsasplácaveriteľovapohľadávka.Tentoinštitútpatríktradičnýmprostriedkomzabezpečenia
záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a
úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napr. uhrádzanie splátok vkladom v
banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento

inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu,
ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej
zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Ak žalobkyňa podanou žalobou smeruje k
tomu, že dohodou sa môžu vymôcť plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, potom je potrebné,
aby žaloba smerovala voči takým okolnostiam, a nie voči dohode o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ ide o

námietku subjektívnej predstavy veriteľa o výške dlhu s majetkom dlžníka, je nutné zdôrazniť, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je
prísneupravenáosobitnýmipredpismi.Zákonpresnestanovuje,akásumamôžebyťzrazenánazáklade
výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jehozákladných životných potrieb, a teda ani dohodou zmluvných strán nemožno dospieť k výkonu zrážok
vo vyššej výške, ako umožňuje zákonný predpis. Žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno.
O tom, že žalovaný za účelom zabezpečenia návratnosti úveru uzatvára na osobitnej listine dohodu o

zrážkach zo mzdy, bola žalobkyňa informovaná už v predzmluvnej fáze poskytnutia úveru. Žalovaný
tiež popiera tvrdenie žalobkyne o tom, že žalobkyňa mala byť nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach
zo mzdy. Z tvrdení žalobkyne nie je zrejmé a ani zistiteľné, o aké nútenie by malo ísť a či je takéto
konanie pripočítateľné žalovanému. Samotný fakt, že žalovaný ako spôsob zabezpečenia záväzkov z
úverovej zmluvy požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré

právna úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia a obmedzovania slobodnej vôle konajúceho.
Právna úprava platná a účinná v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy neurčila žiadny zákaz
spočívajúci v tom, aby veriteľ nemohol požadovať zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvného vzťahu
so spotrebiteľom formou dohody o zrážkach zo mzdy (alebo iným zabezpečovacím prostriedkom) -
navyše za predpokladu, že nešlo o povinné dojednanie.

4. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním súdu doručeným dňa
12.4.2018. K subjektívnej premlčacej dobe žalobkyňa uviedla, že o vzniku bezdôvodného obohatenia
a kto sa na jej úkor obohatil, sa kvalifikovane dozvedela až po dátume 1.2.2017, teda po porade so
zvoleným právnym zástupcom, ktorý ju zastupuje aj v tejto veci. Je zrejmé, že spotrebiteľ - žalobkyňa
sa o vzniku bezdôvodného obohatenia nemala ako kvalifikovane dozvedieť kedy a kto sa na jej úkor

mal obohatiť. Tvrdenie žalovaného o tom, že už v konaní vedenom pod sp. zn. 26C/214/2014 mohla
získať a získala žalobkyňa vedomosti o skutočnostiach nasvedčujúcej tomu, že vzniklo bezdôvodné
obohatenia a kto sa na jej úkor obohatil, nie je relevantné, pretože súd nerozhodol rozsudkom, ale
iba uznesením. Žalobkyňa - spotrebiteľ sa tak nemohla zo samotného konania dozvedieť, že sa na jej
úkor žalovaný obohatil. Žalobkyňa - spotrebiteľ sa dozvedela skutočnosti nasvedčujúce tomu, že na

jej úkor sa žalovaný obohatil až po porade s právnym zástupcom v čase prevzatia zastúpenia, teda
dňa 1.2.2017. Na podporu záveru, že žalobkyňa nevedela, že žalovaný sa obohatil a obohacuje na jej
úkor žalobkyňa uviedla, aj fakt, že žalovaný vykonával po zastavení pôvodného konania vedenom pod
sp. zn. 26C/214/2014 aj naďalej zrážky zo mzdy a to aj napriek tomu, že nemal nárok na zaplatenie
žiadnej sumy od žalobkyne. K tomu, či možno alebo nemožno konanie žalovaného označiť za konanie

úmyselné, ktoré by odôvodňovalo aplikáciu 10 ročnej premlčacej doby, žalobkyňa uviedla, že použitie
napr. neprijateľnej podmienky v Zmluve o úvere, či určenie neprimerane vysokej ceny úveru, nemožno
hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu,
minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami. Súčasne konanie
žalovaného, keď po skončení pôvodného konania začne vykonávať zrážky zo mzdy je jednoznačne

konaním úmyselným. Žalovaný teda mohol a mal vedieť, pri povinnosti odbornej starostlivosti, že Zmluva
a jej niektoré ustanovenia sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi a že žalobkyňa už vrátila viac ako
bola povinná. Napriek tomu si na súde uplatnil žalobou nárok na plnenie z nej - práve s úmyslom
získať ďalšie bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je zrejmé, že žalovaný
postupoval voči žalobkyni od začiatku v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Neprimerane vysoké

poplatky za poskytnutie úveru, uplatňovanie pohľadávok nad rozsah prípustný zákonom, dlhodobé
ignorovanie právnych predpisov je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto
praktiku si možno ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keby sme pripustili, že žalovaný nemal
priamo úmysel dojednať zmluvu so žalobkyňou neplatne, v snahe získať neoprávnený prospech, ťažko
možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s

tým nebol uzrozumený. Konanie žalovaného, ako podnikateľa poskytujúceho úvery a pôžičky, nebolo
konaním s odbornou starostlivosťou, pretože v Zmluve o úvere vedome dojednal vysoké
úroky za poskytnutie úveru - RPMN, priemerná RPMN vo výške cca 70 %. Zmluvná sloboda účastníkov
právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc.
Jednou z týchto hraníc je i inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/). Pri

dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez
ohľadu nato, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.

Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke
úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatnepresahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým
sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch,
ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú

akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá
úroková sadzba úveru v % ročne viacnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (údaje zverejnené NBS). Dohodnutá úroková miera
teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné hodnotiť konanie žalovaného v
rozpore s dobrými mravmi. Nielen s poukazom na vyššie uvedené, ale aj na všetky doposiaľ známe

skutočnosti v oblasti praktík žalovaného, má žalobkyňa za to, že zo strany žalovaného sa evidentne
jedná o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za
poskytnutie peňažných prostriedkov, oproti tomu aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených
v zmluve. Neprimerané vysoké poplatky za poskytnutie úveru, uplatňovanie pohľadávok nad rozsah
prípustnýzákonom,dlhodobéignorovanieprávnychpredpisovjemožnépovažovaťzakonanievrozpore
s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keby sme

pripustili, že žalovaný nemal priamo úmysel uzavrieť so žalobkyňou zmluvu v snahe získať neoprávnený
prospech, ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa
tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je možné
automaticky stotožňovať so začiatkom plynutia objektívnej premlčacej doby, t.j. momentom vzniku
bezdôvodného obohatenia. Je zrejmé, že v danom prípade bol medzi žalobkyňou a žalovaným zmluvou

založený spotrebiteľský záväzkový vzťah. Konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné
s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch
a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto
nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu

možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od
uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol
daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Vyššie uvedené závery
ohľadom úmyslu žalovaného obohatiť sa potvrdilo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
ktoré prostredníctvom Odboru ochrany spotrebiteľa posudzovalo množstvo spotrebiteľských zmlúv

spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Na základe mnohých podnetov spotrebiteľov posudzovalo
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky spotrebiteľské zmluvy a dospelo k záveru, že:

- viaceré zmluvné podmienky zakomponované v zmluvách spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
sú neprijateľné;

- spoločnosť využíva finančnú situáciu spotrebiteľov;
- je potrebné podať podnet združeniam na ochranu spotrebiteľov na zváženie podania žaloby proti
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. na súd.

5. Na pojednávanie konané v danej veci dňa 18.9.2018 sa osobne dostavil len právny zástupca

žalobkyne.Právnyzástupcažalovanéhosvojuakoajneúčasťžalovanéhovopredpísomneospravedlnili,
pričomsúhlasil,abysúdpojednávalarozhodolajvichneprítomnosti.Kvecisamejvpredmetnompodaní
uviedol, že sa pridržiava svojich doteraz písomne urobených vyjadrení.

6. Právny zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že v danom konaní si žalobkyňa uplatňuje vydanie

bezdôvodného obohatenia. Podľa ich názoru žalovaný v čase uzatvárania zmluvy konal v úmysle,
ktorý smeroval tomu, že sa v budúcnosti na úkor žalobkyne obohatí. Tomuto nasvedčujú viaceré
skutočnosti. Jednak tá, že v zmluve žalobca uviedol neprimerane vysoké úroky, ktoré mala žalobkyňa
platiť za poskytnuté finančné prostriedky. O úmysle žalovaného svedčí aj to, že spolu so zmluvou dal
žalobkyni podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Takýmto konaním žalovaný jednoznačne vyjadril to,

že má úmysel sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Úmysel žalovaného obohacovať sa je
preukázaný aj tým, že aj napriek tomu, že žalobkyňa poskytnutú finančnú čiastku preplatila, žalovaný od
nej súdnou cestou vymáhal ďalšie plnenia, pričom konanie o jeho žalobe bolo vedené na tunajšom súde
pod sp. zn. 26C/214/2014, kde po vznesení námietky premlčania intervenientom vzal žalovaný svoju
žalobu späť. Po zastavení konania sp. zn. 26C/214/2014 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne

o vykonávanie zrážok z jej mzdy. Z vyjadrení samotnej žalobkyne je zrejmé, že ani sama nevedela,
koľko žalovanému zaplatila, dokonca ani nevedela, v akej výške jej žalovaný finančné prostriedky
poskytol. Subjektívnu vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia žalobkyňa nemohla nadobudnúť
ani na základe vyjadrení intervenienta v pôvodnom spore, nakoľko jeho vyjadrenie obsahovalo ibanámietku premlčania voči nároku. Subjektívnu vedomosť o tom, že sa žalovaný na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohacuje nadobudla žalobkyňa až po tom, čo záležitosť konzultovala so svojim právnym
zástupcom, ktorého navštívila po tom, čo jej zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy. Právny

zástupca žalobkyni vtedy vysvetlil, že žalovanému už nemá platiť nič a že dokonca žalovaný sa na jej
úkor bezdôvodne obohatil. Ako právny zástupca žalobkyne kontaktoval jej zamestnávateľa, ktorý po
vysvetlení, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a žalobkyňa poskytnuté finančné prostriedky
žalovanému vrátila, prestal s vykonávaním zrážok zo mzdy. K spisovému materiálu právny zástupca
žalobcu založil e-mail, ktorým spoločnosť ANACO, ktorú na vymáhanie pohľadávok

splnomocnil žalovaný kontaktovala zamestnávateľa žalobkyne a zaslala mu vyčíslenie dlhu žalobkyne
voči žalobcovi k 6.3.2017, podľa ktorého mala žalobkyňa žalovanému dlhovať sumu 1 091,60 Eur. Aj
týmto je preukázaný úmysel žalovaného, ktorý aj napriek tomu, že vedel, že sa na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatil, vymáhal od nej sumu takmer 1 000,- Eur.

7. Následne bolo vo veci vydané rozhodnutie vo veci samej pod č.k. 15C/55/2017-114 zo dňa

18.9.20218, ktorým súd podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Predmetné rozhodnutie bolo však
zo strany žalovaného napadnuté odvolaním, na základe ktorého bolo odvolacím súdu zrušené a
vec bola vrátená na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol rozhodnutím č.k.
23Co/8/2019-180 zo dňa 30.9.2019.

8. Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo súdu dňa 15.11.2019 doručené vyjadrenie žalobkyne, ktorým
sa táto vyjadrovala k veci samej. V predmetnom podaní uviedla, že vo vzťahu k
začiatku plynutiu objektívnej premlčacej doby, rozhodným okamihom je vykonanie poslednej úhrady
splátky úveru titulom zmluvy, a to z dôvodu, že v danom prípade je nutné bezdôvodné obohatenie
žalovanéhopovažovaťzatrvajúcistav,ktorýbolukončenýmomentomkedyžalobkyňaprestalauhrádzať

mesačné plátky úveru na základe čiastočne neplatného zmluvného vzťahu (dojednanie o výške úrokov
v rozmedzí 65 - 70 % ročne), pričom úhrada splátok úveru bola spojená s neplatnosťou zmluvy v časti
úrokov a poplatkov. Žalobkyňa vykonala poslednú úhradu titulom zmluvy dňa 31.1.2017. Pre plynutie
objektívnej premlčacej doby je teda rozhodným deň 31.1.2017. Vo vzťahu k úmyslu žalovaného obohatiť
sa na úkor žalobkyne, žalobkyňa zotrváva na svojej doterajšej argumentácii, a preto má za to, že v

danom prípade je nutné aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Žalovaný dojednal vedome
v Zmluve o úvere so žalobcom úrokovú sadzbu vo výške 70,02 % ročne. Je zrejmé, že tak žalovaný
robil s úmyslom sa v budúcnu obohatiť sa na žalobkyni. Žalovaný je subjekt, ktorého predmetom
podnikania je poskytovanie úverov a iných pôžičiek. V postavení podnikateľa má postupovať s odbornou
starostlivosťou odkazom na zákon o spotrebiteľských úveroch. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch

jasne a zrozumiteľne vyplýva, aké náležitosti má mať spotrebiteľská zmluva o úvere a aké následky
sú spojené s nedodržaním týchto zmluvných ustanovení. Takisto zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník vyplýva, že vysoké úroky za poskytnutie úveru sú v rozpore s dobými mravmi. Žalobkyňa v
tejto súvislosti poukázala na výšku ročnej úrokovej sadzby prevyšujúcej 30 % a poplatkov za úver. Má
za to, že takáto dohoda o výške úrokov a odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom, a

preto je podľa § 39 OZ neplatná (napr. Uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.07.2009). V predmetnej
veci dohodnutý úrok z úveru presahoval úroky, za ktoré v tom čase poskytovali peňažné ústavy úvery, a
ktoré sa podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska zverejnených na internete pri obdobných
úveroch poskytovali ročne vo výške okolo 10 - 12 %. V danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené,
ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi predstavoval niečo okolo 70 %, čo je viac ako šesťnásobok

v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou úverov poskytovaných bankami v tomto období. Aj keď
v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie úrokovej miery úveru oproti
bankám, a to najmä z dôvodu, že úvery poskytujú aj menej bonitným klientom a musia počítať s vyššou
mierou nesplácaných úverov, tak viac ako šesťnásobné navýšenie úrokov je absolútne mimo akejkoľvek
rozumnej miery a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu. Podľa názoru žalobkyne boli

zmluvné úroky za poskytnutý úver dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere neprimerané a ich
dojednanie je pre rozpor s dobrými mravmi neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takéto
úroky boli dojednané jednoznačne s úmyslom sa v budúcnu obohatiť na účet spotrebiteľa, konkrétne
žalobcu. Dojednanie úžerníckych úrokov bolo vedomou činnosťou žalovaného už v čase dojednania
Zmluvy o úvere, ktoré muselo viesť k tomu, že žalovaný sa obohatí na žalobkyni. S odkazom na jasne

vymedzené následky spojené s dojednaním úrokov vo výške 70,02 % ročne a s nedodržaním zákonných
ustanovení zmluvy nemožno v žiadnom prípade konanie žalovaného posúdiť ako nedbanlivostné.
Žalovaný musel mať vedomosť, že ním predložená spotrebiteľská zmluva, ktorej obsah už žalobkyňa
z jej postavenia spotrebiteľa nemala možnosť nijako ovplyvniť nespĺňa náležitosti zákona a je dokoncapriamo v rozpore s dobrými mravmi, a preto si musel byť vedomý aké následky sú s tým spojené,
a že plnenie žalobkyne z titulu úžerníckych úrokov nad rámec poskytnutého úveru bude plnením
bez právneho dôvodu. Neznalosť zákona žalovaného v danom prípade neospravedlňovala a ani ho

neoprávňovala na vymáhanie a prijímanie platieb, v ktorých boli započítané úroky za poskytnutie
úvery vo výške odporujúcej dobrým mravom. Je spochybnená dobrá viera žalovaného v poctivom
obchodnom styku, a súčasne bol preukázaný jednoznačný úmysel žalovaného poškodzovať žalobkyňu
ako spotrebiteľa už v čase dojednania zmluvy o úvere. Žalovaný prijal niekoľkonásobne vyššie plnenie
než na aké mal nárok, na základe dohody o úrokoch za poskytnutie úveru, ktoré bolo v rozpore s dobými

mravmi. Konanie žalovaného považuje za vedomú činnosť už v čase uzavretia Zmluvy o úvere, kde
konal v rozpore so zákonom, dokonca žalovaný uplatnil na súde nárok, ktorý bol zjavne v rozpore s
dobrými mravmi, a to v priamom úmysle obohatiť sa. Úmysel žalovaného smerujúci k bezdôvodnému
obohateniu sa na úkor žalobkyne podľa názoru žalobkyne preukazuje i skutočnosť, že napriek tomu,
že žalovaný po zastavení konania vedeného Okresným súdom Galanta sp. zn. 26C/214/2014, v ktorom
žalovalžalobkyňu,zdôvoduspäťvzatiažaloby,vykonávalzrážkyzomzdyžalobkynebezprávnehotitulu.

V prípade, že by sa konajúci súd nestotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne ohľadne aplikácie 10
ročnej objektívnej premlčacej doby z dôvodu úmyselného konania žalovaného, poukazuje žalobkyňa
na ten fakt, že i v prípade aplikácie 3 ročnej objektívnej premlčacej doby bola žaloba podaná v rámci
plynutia premlčacej doby, keďže objektívna premlčacia doba s ohľadom na poslednú vykonanú úhradu
splátok úveru, ktorá bola žalobkyňou vykoná dňa 31.01.2017, by uplynula dňa 31.01.2020 a žaloba bola

na súd podaná dňa 05.10.2017, teda pred uplynutím objektívnej premlčacej doby.

9. Vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe žalobkyňa uvádza, že hoci v konaní vedenom Okresným
súdom Galanta sp. zn. 26C/214/2014 boli predložené listinné dôkazy, z ktorých možno vyvodiť,
že zmluva nespĺňa všetky zákonné náležitosti, a preto je bezúročná a bezpoplatkov, čím sa žalovaný

prijatím žalobkyňou vykonaných úhrad nad rámec sumy poskytnutého úveru, bezdôvodne obohatil,
žalobkyňa ako laik a teda neznalá práva, nedokázala správne vyhodnotiť jednotlivé listinné dôkazy,
a nebola pre neznalosť právnej úpravy spôsobilá dospieť k záveru, že jej vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa má za to, že práve jej neznalosť práva zneužil žalovaný keď od
nej prijal plnenia nad rámec sumy poskytnuté úveru. Žalobkyňa sa o dôvodoch zakladajúcich jej nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia dozvedela, až dňa 1.2.2017, kedy jej táto skutočnosť bola oznámená
jej aktuálnym právnym zástupcom. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že žalobkyňa splnomocnila
dňa 1.2.2017 právneho zástupcu Podhorský & Partners, s.r.o. Okamih skutočného oboznámenia sa
žalobkyne so skutočnosťou, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úkor podporuje aj skutočnosť,
že žalovaný aj napriek zastaveniu pôvodného konania vedeného Okresným súdom Galanta pod sp.

zn. 26C/214/2014 vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne, i keď na to nemal žiaden zákonný dôvod.
Posledná úhrada zo strany žalobkyne bola vykonaná dňa 31.1.2017, t.j. pred poradou s jej právnym
zástupcom. Žalobkyňa si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila žalobou doručenou súdu
dňa 05.10.2017, a teda pred uplynutím tak objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby.

10. K vyjadreniu žalobkyne sa podaním súdu doručeným dňa 23.12.2019 vyjadril aj žalovaný. V
podaní poukázal na nesprávnosť a nezákonnosť tvrdenia žalobkyne, ktorá tvrdí, že premlčacia doba pri
postupnýchplatbáchzačínaplynúťodvykonaniaposlednejznich.Tototvrdeniežalobkynejenesprávne,
pretože každé čiastkové plnenie, o ktorom sa tvrdí, že ide o bezdôvodné obohatenie, má vlastný začiatok
plynutiaobjektívnejpremlčacejdoby(začínajúcejodvtedy,kedytá-ktoráplatbabolavykonaná).Opačný

záver by viedol okrem iného k tomu, že v medziobdobí medzi vykonaním tej - ktorej platby a poslednej
z nich by vlastne potom nemohlo ísť ani o bezdôvodné obohatenie (ak ohľadne neho nemá plynúť
premlčacia doba). Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne o tom, že v prejednávanej veci by malo ísť o
úmyselne získané bezdôvodné obohatenie. Tvrdenie žalobkyne nemá opodstatnenie.

11. Posledné vo veci konané pojednávanie sa uskutočnilo dňa 29.9.2020. Osobne sa pojednávania
zúčastnil len právny zástupca žalobkyne. Právny zástupca žalovaného svoju ako aj neúčasť žalovaného
vopred písomne ospravedlnili, pričom súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol aj v ich
neprítomnosti. K veci samej v predmetnom podaní uviedol, že sa pridržiava svojich doteraz písomne
urobených vyjadrení.

12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní pred súdom uviedol, že sa v plnej miere pridržiava
vo veci doteraz urobených podaní. Zastáva ten názor, že v danom prípade je nutné aplikovať 10
ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Má za to, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné konanie, keďževo formulárovej zmluve ktorej obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť stanovil úroky vo výške
prevyšujúcej 70 %. Keďže išlo o subjekt pôsobiaci na trhu a zaoberajúci sa poskytovaním nebankových
pôžičiek, musel a mal svoju činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou preto má za to, že vzhľadom

na svoje postavenie musel žalovaný vedieť, že nim stanovená výška úrokov 5 až 6 násobne prevyšuje
úroky požadované inými subjektmi, ktoré pôsobia na finančnom trhu ako aj úrokovú mieru stanovenú
NBS. Má za to, že toto je jasným príkladom minimálne nepriameho úmyslu. Čo sa týka subjektívnej
premlčacej doby, tu uviedol, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela až po tom,
čo ju o tom oboznámil jej právny zástupca. Žalobe navrhuje vyhovieť.

13. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a
to: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX G. P.
X.X.XXXX, Oznámenie veriteľa o schválení úveru, Karta Klienta, žiadosť žalovaného o pokračovanie
vykonávania zrážok, výpisy preukazujúce vykonávanie zrážok, Dohoda o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX, e-mail Anaco zo dňa 7.3.2017, Štandardné európske informácie o spotrebiteľských

úveroch, Súhrnné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2010,
ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

14. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom súd
má za to, že sa jednalo o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru, o čom svedčil aj spôsob

jeho poskytnutia a splácania. Úver bol schválený vo výške 1 170,- Eur, pričom žalobkyňa reálne
obdržala sumu vo výške 950,15 Eur. Žalobkyňa sa podľa údajov uvedených v bode 6. Zmluvy (údaje
o schválenom revolvingovom úvere) poskytnutý úver zaviazala splatiť prostredníctvom pravidelných
mesačných splátok v počte 42 a vo výške 59,47 Eur. Spolu sa teda žalobkyňa zaviazala uhradiť sumu 2
497,74 Eur. Žalobkyňa

poskytnutý úver riadne splatila, čo žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel. Celkovo žalovanému splatila
sumu vo výške 1 786,83 Eur, čo bolo o 836,68 Eur viac ako reálne obdržala. Následne boli žalobkyni
ešte vykonávané zrážky z jej mzdy a to v celkovej výške 320,- Eur. Žalobkyňa teda žalovanému uhradila
o 1 156,68 Eur viac ako jej reálne poskytol.

15. Súd má zato, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že strany uzatvorili zmluvu o poskytnutí
úveru. Rovnako tak sporné nebolo, to koľko peňažných prostriedkov žalobkyňa obdržala a koľko splatila.
Sporné však ostalo to, či zmluva a teda spotrebiteľský úver, ktorý bol na základe zmluvy poskytnutý, bol
poskytnutý bez poplatkov a bezúročne, a teda či na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia ako aj to či nárok žalobkyne nie je premlčaný.

16. Súd vec právne posúdil nasledovne:

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom
rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

19. Podľa písm. b) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona veriteľom rozumie fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

20. Podľa písm. d) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.21. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 cit. Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

23. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

24. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko
neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy

medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na
súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba
aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

25. Podľa § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ “ ). spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

27.Podľaods.3cit.ustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa § 451 ods.1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

31. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

33. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania
a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

34. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

35. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

36. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37.Podľa§3ods.1nariadeniač.87/1995Z.z.(platnéhoaúčinnéhood1.2.2013),ktorýmsavykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania (4.10.2017) bola základná úroková sadzba určená
Európskou centrálou bankou vo výške 0,00 %.

38. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že hoci ako listinné dôkazy bola

predložená zmluva o revolvingovom úvere, z okolností, za akých bol žalobkyni úver poskytnutý bolo
treba dospieť k záveru, že bol poskytnutý klasický úver. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi
je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj
nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej
výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania

revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. V danom prípade bol však žalobkyni úver poskytnutý
jednorazovo a v konkrétnej výške.

39. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri

uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a
na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti.

40. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

41. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluva, ktorá vykazuje známky absolútneho
obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou,

a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských
vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť
pred aplikáciou Obchodného zákonníka.42. Posúdiac vyššie uvedený obsah zmluvy, súd dospel záveru, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje riadne uvedenie RPMN, ktorý záver postačuje k tomu, aby mal súd
za to, že úver bol poskytnutý bezúročne a bezpoplatkov - ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) v spojení

s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Tým, že istina úveru uvedená v zmluve
nezodpovedá výške reálne poskytnutých finančných prostriedkov, je RPMN ako aj úroková sadzba
nesprávne vypočítaná. Uvedené údaje boli vypočítané zo sumy 1 170,- Eur, avšak úver bol žalobkyni
poskytnutý reálne len v sume 950,15 Eur. Uvedeným postupom sa RPMN, ako aj úroková sadzba,
podstatne navýšili. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný žalobkyni úver vyplatil krátený o sumu 219,85 Eur,

pričom však túto sumu zahrnul do celkovej sumy poskytnutého úveru. Takýto spôsob určenia celkovej
výšky úveru a v nadväznosti na to aj následné určenie RPMN z takejto výšky úveru bol v rozpore so
zákonom č. 129/2010 Z.z. aj s eurokonformným výkladom príslušných ustanovení Smernice č. 2008/48/
ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

43. Ako to uviedol ESD vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s.,

čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I. prílohy I. tejto smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru predstavujú celkovú sumu, ktorá bola
daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Celková výška
úveruvzmyslecitovanejsmernicečl.3písm.l)jevymedzenáakomaximálnavýškaalebosúčetvšetkých

finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Podľa čl. 3 písm. g) tejto smernice,
obdobne aj § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady..., ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a ktoré sú veriteľovi známe. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2

písm. h) ZoSÚ obdobne čl. 3 písm. h) Smernice č. 2008/48). V dôsledku uvedeného pojmy celková výška
úveruacelkovénákladyspotrebiteľaspojenésúveromsanavzájomvylučujú.Celkovávýškaúverupreto
nemôže zahŕňať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky
úveru nemožno zahrnúť žiadnu odmenu, poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré
musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené

s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od
celkovej výšky úveru a to v neprospech spotrebiteľa. Do výpočtu RPMN bol teda nesprávne zahrnutý
údaj o celkovej výške úveru, keď do nej boli zahrnuté aj administratívne poplatky, ktoré si žalovaný od
žalobcu ihneď zúčtoval, čo spôsobuje podhodnotenie skutočnej RPMN. Hodnota RPMN vychádzajúca
z takto nesprávne určenej položky bola potom nesprávne určená nižšie, podhodnotená v neprospech

spotrebiteľa. Táto skutočnosť potom spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11
ods. 1 písm. d) ZoSÚ aplikovaného súdom prvej inštancie.

44. Vzhľadom na nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa je nevyhnutné poskytnutý
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho zaplatením úrokov a poplatkov

žalobkyňou, na strane žalovaného veriteľa došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný
vydať žalobkyni, teda spotrebiteľke na úkor ktorej sa bezdôvodne obohatil. Keďže predmetný úver bolo
nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, všetko plnenie, ktoré žalobkyňa žalovanému
poskytla v súvislosti s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere nad istinu 950,15
Eur, je potom potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu a teda za bezdôvodné obohatenie

v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré je potom nevyhnutné vydať tomu, na úkor koho
bolo získané - tu žalobkyni (§ 456 Občianskeho zákonníka). Keď teda žalobkyni bola reálne
poskytnutá suma vo výške 950,15 Eur a reálne splatila sumu vo výške 2 106,83 Eur, bezdôvodné
obohatenie tu vzniklo vo výške 1 156,68 Eur.

45. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na plnenie s tým,
že nárok bol uplatňovaný sčasti po uplynutí objektívnej a sčasti po uplynutí subjektívnej premlčacej
lehoty. Súd ale vychádzal z toho, že predmetné bezdôvodné obohatenie bolo úmyselné, v dôsledku
čoho na premlčanie uplatnil 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu odo dňa, keď k nemu došlo, čo
bolo po uzavretí zmluvy dňa 6.7.2010, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 5.10.2017, teda v rámci

objektívnej 10-ročnej premlčacej doby. Súd má za to, že žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti,
ktorou je poskytovanie úverov, je povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní
všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný ako nebankový subjekt
má poskytovanie úverov dlhodobo v predmete svojej činnosti, a teda je jeho povinnosťou poznať adodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný namietal, že jeho úmysel
bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne nebol v konaní žiadnym dôkazom preukázaný, pričom na
jeho preukázanie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného, ale je nutné preukázať,

že žalovaný skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne
obohacuje.

46. Žalovaný ako osoba podnikajúca na trhu so spotrebiteľskými úvermi, vystupuje ako dodávateľ ako
odborník profesionálne znalý podnikateľ, ktorý by mal dodávať poskytované služby so zárukou kvality

a znalosťou právnych predpisov. Vzhľadom na to má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému
poskytuje svoje služby, preto treba požadovať aby sa vo vzťahu k nemu správal poctivo. Povinnosťou
žalovaného poskytujúceho úvery a pôžičky nebankovým spôsobom, teda bolo poznať a dodržiavať
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov a pri výkone svojej podnikateľskej činnosti
postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. V čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy, platila v právnom poriadku SR, už niekoľko rokov, právna úprava

vyslovene vyžadujúca uvádzať v zmluvách o spotrebiteľskom úvere ročnú
percentuálnu mieru nákladov pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov (§ 4
ods.2zákonač.258/2001Z.z.vzneníúčinnomod1.1.2008aneskôrsúčinnosťouod11.6.2010§9ods.
2 zák. č. 129/2010 Z.z.), účelom ktorých náležitostí je predovšetkým umožniť spotrebiteľovi zorientovať
sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. V predmetnej

uzavretej úverovej zmluve táto náležitosť chýba. Je preto dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne
vedel, že neuvedením tak podstatného údaja ako je RPMN priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere
nastane zákonom predpokladaná sankcia, že ako veriteľ nebude môcť od dlžníka (tu žalobkyňa) žiadať
úrok z úveru ani iné poplatky, a pre prípad, že tak urobí, bol s uvedenou sankciou uzrozumený
(čo je nepriamy úmysel). Konanie žalovaného pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy tak nebolo

súladné s dobrými mravmi, žalovaný vedome nerešpektoval svoje povinnosti stanovené zákonom o
spotrebiteľských úveroch, a preto takéto jeho konanie nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. Žalovaný tak jednoznačne zneužil svoje silnejšie postavenie voči spotrebiteľovi pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv a od žalobkyne prijal plnenia, na ktoré nemal právny nárok. Úmysel

žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne pritom bol daný už od uzatvorenia zmluvy,
ktorej návrh koncipoval žalovaný, bez možnosti žalobkyne (dobromyseľne uzatvárajúcej danú zmluvu)
individuálne ovplyvniť ich obsah, teda tento úmysel bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému
obohateniu sa na strane žalovaného (porovnaj rozsudky Krajského súdu v Prešove z 12.12.2011, sp.
zn. 7Co/84/2011, z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 a z 17.8.2018 sp. zn. 8Co 139/2017).

47. Žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov pokiaľ neuviedol podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere musel vedieť, že tým spôsobom bude inkasovať od žalobkyne úroky, na ktoré
nemá právo. Ak tieto úroky napriek tomu inkasoval, musel si byť vedomý, že sa na úkor žalobkyne
obohacuje.

48. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zákonodarca ustanovuje v § 107 OZ
kombinované premlčacie doby. V zmysle § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa keď k nemu došlo.

49. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle citovaného ustanovenia, je
teda rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej
premlčacejdoby,atotaktrojročnejakoajdesaťročnejvprípadeúmyselnéhobezdôvodnéhoobohatenia,
je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

50. Objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, t.j. v

danom prípade odo dňa, kedy boli jednotlivé splátky nad rámec poskytnutej istiny žalobkyňou v prospech
žalovaného uhradené. Pre posúdenie otázky premlčania práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia bolo rozhodujúce posúdiť, či ide na strane žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
ktorá skutočnosť má potom vplyv na to, či sa právo žalobkyne premlčuje vo všeobecnej trojročnejalebo až desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd konanie
žalovaného posúdil ako úmyselné konanie, a teda uplatnil premlčaciu dobu desaťročnú, ktorá plynie od
vzniku bezdôvodného obohatenia. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, príp. 10-ročnej objektívnej premlčacej

doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy
bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez
právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba
(rozhodnutie NS ČR z14.08.2007, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006). V predmetnom prípade táto desaťročná
premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako v roku 2011 (zmluva bola uzatvorená v júli roku 2010,

pričom pri pravidelnom splácaní prostredníctvom dohodnutých splátok v sume 59,47 Eur poskytnutá
suma vo výške 950,15 Eur mohla byť splatená za takmer 16 mesiacov, t.j. cca november 2011), z čoho
je zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím desaťročnej objektívnej premlčacej doby (podaná na
súde dňa 5.10.2017).

51. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, tak tu sa sú stotožnil s tvrdením žalobkyne, že kvalifikovane

sa prvý krát o bezdôvodnom obohatení dozvedela až pri porade so svojím právnym zástupcom, ktorého
si zvolila dňa 1.2.2017. A teda žaloba podaná dňa 5.10.2017, bola podaná aj v rámci subjektívnej
premlčacej doby. Konanie sp. zn. 26C/214/2014 bolo ukončené len procesným rozhodnutím, pričom
žalobkyňa ako bežný spotrebiteľ bez právnického vzdelania, z uvedeného konania nemohla vedieť, že
došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko otázke vzniku bezdôvodného obohatenia sa v danom

konaní pozornosť nevenovala.

52. Žalovaným vznesená námietka premlčania je pre vyššie uvedené nedôvodná.

53. Vzhľadom na uvedené, t.j. vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť uzatvorenej zmluvy ako

aj na nepremlčanie žalovaného nároku, súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, nakoľko táto
bola podaná dôvodne. V dôsledku toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonnom
predpísané náležitosti, žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátil len to, čo od neho dostala. Rozdiel
ktorý vznikol medzi sumou poskytnutou a splatenou je bezdôvodným obohatením vzniknutým na strane
žalovaného, ktoré je tento žalobkyni povinný vydať vo výške priznanej istiny (2 106,83 Eur - 950,15 Eur

= 1 156,68 Eur). Okrem tejto istiny súd žalobkyni priznal aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške,
nakoľko žalovaný sa do omeškania dostal s vydaním peňažného plnenia.

54. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol

žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej
vete tohto rozhodnutia a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne
súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.